27. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
29.11.2013 o 12:10 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pri tomto zákone chcela nadviazať na to, čo hovoril pán minister na záver svojej úvodnej reči a týka sa to možnosti asignovať 2 % z daní neziskovým organizáciám. Len pre vašu informáciu, aký je stav dnes a čo by bolo dobré zmeniť a teda pán minister už avizoval, že sa tak stane, hoci na poslednú chvíľu, ale predsa už aj pán spravodajca predniesol pozmeňujúci návrh v tomto duchu. Tá situácia dnes je taká, že právnické osoby môžu darovať 1,5 % zo svojich daní, pokiaľ nedarujú nič z vlastného zisku. Ak darujú 0,5 % z tých daní, tak potom môžu dať 2 %, čiže dokopy 2,5 %. Tento mechanizmus, ktorý teda už ako aj pán minister spomínal na začiatku, v roku 2009 bol schválený, aby postupne klesal a motivoval právnické osoby, ale teda aj fyzické, ale v tomto prípade právnické, aby darovali aj z vlastného zisku a nielen teda 2 % z daní. Zatiaľ, žiaľ, sa nám neosvedčil, len 10 % z tých, ktorí sa rozhodnú darovať nejaké percento neziskovým organizáciám, sa rozhodlo darovať aj z vlastného. To znamená, že dnes tá situácia je taká, že 10 % z právnických osôb môže darovať 2 % z daní, lebo dáva pol percenta z daní z vlastného alebo v tom objeme. Tým pádom tých 90 % právnických osôb daruje neziskovým organizáciám len 1,5 %.
V čase krízy aj tých darov je podstatne menej. V čase krízy aj darcov je podstatne menej a naozaj hrozí, že mnohé mimovládne organizácie, mnohé neziskové organizácie môžu byť zlikvidované pre nedostatok finančných prostriedkov a preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali všetky možné spôsoby, ako pomôcť tretiemu sektoru, pretože sami sme svedkami toho, ako v mnohých prípadoch suplujú úlohu štátu. Robia to lepšie, robia to efektívnejšie a naozaj sú aj v segmentoch, kde štát vôbec nepôsobí.
Ešte pre vašu predstavu, od roku 2009 do dnešného dňa príjmy neziskových organizácií z 2 % z daní od právnických osôb klesali. Kým v roku 2009 právnické osoby v rámci daňovej asignácie poskytli viac ako 37 mil. eur, v roku 2010 to bolo 28 mil. eur, v roku 2011 to bolo už len 25 mil. eur a tento rok, ktorý sa ešte neskončil, to bude asi tiež len tých 25 mil. eur. Ako som spomínala, klesá aj počet právnických osôb, ktoré daný mechanizmus využívajú. Konkrétne z 30-tisíc poukazujúcich subjektov v roku 2009, v roku 2011 to už bolo len 26-tisíc subjektov. A za pokles celkového obnosu alebo celkového toho, tých finančných prostriedkov môže aj to, o čom už teda tu hovoríme, že došlo k poklesu tej asignovanej dane z 2 % na 1,5 %.
Preto mojím zámerom pri vystúpení pri tomto bode bolo predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by zastabilizoval tú situáciu ešte na nejaký čas, aby sme našli priestor na to, aby sa hovorilo o iných mechanizmoch podpory, aby teda bolo viacero tých pilierov, o ktoré sa môžu neziskové organizácie oprieť. Tento pozmeňovák bol predložený pánom spravodajcom, čiže nebudem ho znovu čítať, lebo je presne v tom istom znení, ako ho predložil pán spravodajca, čiže je, podľa mňa, dobrý, keďže sme ho písali. A chcem iba možno povedať, že naozaj by bolo na mieste, aby ten čas, ten rok, ktorý teda si zoberieme ako lehotu, predĺženú lehotu, sme využili spolu na diskusiu o tých ďalších mechanizmoch, či už je to charitatívna reklama, či už sú to, ja neviem, zákon o sponzoringu alebo ďalšie, aby sme naozaj umožnili týmto mimovládnym organizáciám mať viaczdrojové financovanie alebo viac získať, takisto iniciovať ľudí, aby darovali, aby sa nebáli dať aj z vlastného, pretože naozaj mnohé z týchto organizácií robia skvelú prácu.
Zároveň tiež, keďže aj pán minister vyzýval neziskové organizácie, aby pomohli pri výbere daní, aby robili osvetu, my už sme sa s pánom ministrom o tom rozprávali. Ja som presvedčená, že napríklad aj firmy, ktoré získavajú od štátu stimuly, vládne stimuly, či už v podobe nejakých daňových prázdnin alebo nejakých iných úľav, alebo finančné stimuly priamo, aby tiež sa podieľali, či už na osvete pri výbere daní alebo aj na tom darcovstve a možno by nebolo zlé dať ako jedna z podmienok na získanie vládnych stimulov to, aby firmy, ktoré takéto stimuly obdržia, participovali viacej na aktivitách tretieho sektora.
Zároveň ešte na záver chcem povedať, že je veľmi dôležité otvoriť aj diskusiu možno o tom, akým spôsobom sa využívajú tieto 2 % a či sa to nedá lepšie nastaviť, aby naozaj tie peniaze sa viacej dostávali ku klientom, alebo k tým, ktorí to odberajú, než na nejakú správu, možno nadácií alebo na nejakú vlastnú propagáciu firmy. Ja sa veľmi teším na tú diskusiu, pretože si myslím, že budeme schopní dospieť k nejakým spoločným záverom a že skutočne pomôžeme, aby tretí sektor neživoril, ale robil poriadne svoju robotu, tú, ktorú potrebujeme, ktorú očakávame a ktorú štát v mnohých segmentoch nie je schopný zabezpečiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
Vystúpenia
12:10
Vystúpenie v rozprave 12:10
Jana ŽitňanskáV čase krízy aj tých darov je podstatne menej. V čase krízy aj darcov je podstatne menej a naozaj hrozí, že mnohé mimovládne organizácie, mnohé neziskové organizácie môžu byť zlikvidované pre nedostatok finančných prostriedkov a preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali všetky možné spôsoby, ako pomôcť tretiemu sektoru, pretože sami sme svedkami toho, ako v mnohých prípadoch suplujú úlohu štátu. Robia to lepšie, robia to efektívnejšie a naozaj sú aj v segmentoch, kde štát vôbec nepôsobí.
Ešte pre vašu predstavu, od roku 2009 do dnešného dňa príjmy neziskových organizácií z 2 % z daní od právnických osôb klesali. Kým v roku 2009 právnické osoby v rámci daňovej asignácie poskytli viac ako 37 mil. eur, v roku 2010 to bolo 28 mil. eur, v roku 2011 to bolo už len 25 mil. eur a tento rok, ktorý sa ešte neskončil, to bude asi tiež len tých 25 mil. eur. Ako som spomínala, klesá aj počet právnických osôb, ktoré daný mechanizmus využívajú. Konkrétne z 30-tisíc poukazujúcich subjektov v roku 2009, v roku 2011 to už bolo len 26-tisíc subjektov. A za pokles celkového obnosu alebo celkového toho, tých finančných prostriedkov môže aj to, o čom už teda tu hovoríme, že došlo k poklesu tej asignovanej dane z 2 % na 1,5 %.
Preto mojím zámerom pri vystúpení pri tomto bode bolo predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by zastabilizoval tú situáciu ešte na nejaký čas, aby sme našli priestor na to, aby sa hovorilo o iných mechanizmoch podpory, aby teda bolo viacero tých pilierov, o ktoré sa môžu neziskové organizácie oprieť. Tento pozmeňovák bol predložený pánom spravodajcom, čiže nebudem ho znovu čítať, lebo je presne v tom istom znení, ako ho predložil pán spravodajca, čiže je, podľa mňa, dobrý, keďže sme ho písali. A chcem iba možno povedať, že naozaj by bolo na mieste, aby ten čas, ten rok, ktorý teda si zoberieme ako lehotu, predĺženú lehotu, sme využili spolu na diskusiu o tých ďalších mechanizmoch, či už je to charitatívna reklama, či už sú to, ja neviem, zákon o sponzoringu alebo ďalšie, aby sme naozaj umožnili týmto mimovládnym organizáciám mať viaczdrojové financovanie alebo viac získať, takisto iniciovať ľudí, aby darovali, aby sa nebáli dať aj z vlastného, pretože naozaj mnohé z týchto organizácií robia skvelú prácu.
Zároveň tiež, keďže aj pán minister vyzýval neziskové organizácie, aby pomohli pri výbere daní, aby robili osvetu, my už sme sa s pánom ministrom o tom rozprávali. Ja som presvedčená, že napríklad aj firmy, ktoré získavajú od štátu stimuly, vládne stimuly, či už v podobe nejakých daňových prázdnin alebo nejakých iných úľav, alebo finančné stimuly priamo, aby tiež sa podieľali, či už na osvete pri výbere daní alebo aj na tom darcovstve a možno by nebolo zlé dať ako jedna z podmienok na získanie vládnych stimulov to, aby firmy, ktoré takéto stimuly obdržia, participovali viacej na aktivitách tretieho sektora.
Zároveň ešte na záver chcem povedať, že je veľmi dôležité otvoriť aj diskusiu možno o tom, akým spôsobom sa využívajú tieto 2 % a či sa to nedá lepšie nastaviť, aby naozaj tie peniaze sa viacej dostávali ku klientom, alebo k tým, ktorí to odberajú, než na nejakú správu, možno nadácií alebo na nejakú vlastnú propagáciu firmy. Ja sa veľmi teším na tú diskusiu, pretože si myslím, že budeme schopní dospieť k nejakým spoločným záverom a že skutočne pomôžeme, aby tretí sektor neživoril, ale robil poriadne svoju robotu, tú, ktorú potrebujeme, ktorú očakávame a ktorú štát v mnohých segmentoch nie je schopný zabezpečiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.11.2013 o 12:10 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pri tomto zákone chcela nadviazať na to, čo hovoril pán minister na záver svojej úvodnej reči a týka sa to možnosti asignovať 2 % z daní neziskovým organizáciám. Len pre vašu informáciu, aký je stav dnes a čo by bolo dobré zmeniť a teda pán minister už avizoval, že sa tak stane, hoci na poslednú chvíľu, ale predsa už aj pán spravodajca predniesol pozmeňujúci návrh v tomto duchu. Tá situácia dnes je taká, že právnické osoby môžu darovať 1,5 % zo svojich daní, pokiaľ nedarujú nič z vlastného zisku. Ak darujú 0,5 % z tých daní, tak potom môžu dať 2 %, čiže dokopy 2,5 %. Tento mechanizmus, ktorý teda už ako aj pán minister spomínal na začiatku, v roku 2009 bol schválený, aby postupne klesal a motivoval právnické osoby, ale teda aj fyzické, ale v tomto prípade právnické, aby darovali aj z vlastného zisku a nielen teda 2 % z daní. Zatiaľ, žiaľ, sa nám neosvedčil, len 10 % z tých, ktorí sa rozhodnú darovať nejaké percento neziskovým organizáciám, sa rozhodlo darovať aj z vlastného. To znamená, že dnes tá situácia je taká, že 10 % z právnických osôb môže darovať 2 % z daní, lebo dáva pol percenta z daní z vlastného alebo v tom objeme. Tým pádom tých 90 % právnických osôb daruje neziskovým organizáciám len 1,5 %.
V čase krízy aj tých darov je podstatne menej. V čase krízy aj darcov je podstatne menej a naozaj hrozí, že mnohé mimovládne organizácie, mnohé neziskové organizácie môžu byť zlikvidované pre nedostatok finančných prostriedkov a preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali všetky možné spôsoby, ako pomôcť tretiemu sektoru, pretože sami sme svedkami toho, ako v mnohých prípadoch suplujú úlohu štátu. Robia to lepšie, robia to efektívnejšie a naozaj sú aj v segmentoch, kde štát vôbec nepôsobí.
Ešte pre vašu predstavu, od roku 2009 do dnešného dňa príjmy neziskových organizácií z 2 % z daní od právnických osôb klesali. Kým v roku 2009 právnické osoby v rámci daňovej asignácie poskytli viac ako 37 mil. eur, v roku 2010 to bolo 28 mil. eur, v roku 2011 to bolo už len 25 mil. eur a tento rok, ktorý sa ešte neskončil, to bude asi tiež len tých 25 mil. eur. Ako som spomínala, klesá aj počet právnických osôb, ktoré daný mechanizmus využívajú. Konkrétne z 30-tisíc poukazujúcich subjektov v roku 2009, v roku 2011 to už bolo len 26-tisíc subjektov. A za pokles celkového obnosu alebo celkového toho, tých finančných prostriedkov môže aj to, o čom už teda tu hovoríme, že došlo k poklesu tej asignovanej dane z 2 % na 1,5 %.
Preto mojím zámerom pri vystúpení pri tomto bode bolo predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by zastabilizoval tú situáciu ešte na nejaký čas, aby sme našli priestor na to, aby sa hovorilo o iných mechanizmoch podpory, aby teda bolo viacero tých pilierov, o ktoré sa môžu neziskové organizácie oprieť. Tento pozmeňovák bol predložený pánom spravodajcom, čiže nebudem ho znovu čítať, lebo je presne v tom istom znení, ako ho predložil pán spravodajca, čiže je, podľa mňa, dobrý, keďže sme ho písali. A chcem iba možno povedať, že naozaj by bolo na mieste, aby ten čas, ten rok, ktorý teda si zoberieme ako lehotu, predĺženú lehotu, sme využili spolu na diskusiu o tých ďalších mechanizmoch, či už je to charitatívna reklama, či už sú to, ja neviem, zákon o sponzoringu alebo ďalšie, aby sme naozaj umožnili týmto mimovládnym organizáciám mať viaczdrojové financovanie alebo viac získať, takisto iniciovať ľudí, aby darovali, aby sa nebáli dať aj z vlastného, pretože naozaj mnohé z týchto organizácií robia skvelú prácu.
Zároveň tiež, keďže aj pán minister vyzýval neziskové organizácie, aby pomohli pri výbere daní, aby robili osvetu, my už sme sa s pánom ministrom o tom rozprávali. Ja som presvedčená, že napríklad aj firmy, ktoré získavajú od štátu stimuly, vládne stimuly, či už v podobe nejakých daňových prázdnin alebo nejakých iných úľav, alebo finančné stimuly priamo, aby tiež sa podieľali, či už na osvete pri výbere daní alebo aj na tom darcovstve a možno by nebolo zlé dať ako jedna z podmienok na získanie vládnych stimulov to, aby firmy, ktoré takéto stimuly obdržia, participovali viacej na aktivitách tretieho sektora.
Zároveň ešte na záver chcem povedať, že je veľmi dôležité otvoriť aj diskusiu možno o tom, akým spôsobom sa využívajú tieto 2 % a či sa to nedá lepšie nastaviť, aby naozaj tie peniaze sa viacej dostávali ku klientom, alebo k tým, ktorí to odberajú, než na nejakú správu, možno nadácií alebo na nejakú vlastnú propagáciu firmy. Ja sa veľmi teším na tú diskusiu, pretože si myslím, že budeme schopní dospieť k nejakým spoločným záverom a že skutočne pomôžeme, aby tretí sektor neživoril, ale robil poriadne svoju robotu, tú, ktorú potrebujeme, ktorú očakávame a ktorú štát v mnohých segmentoch nie je schopný zabezpečiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
12:16
Vystúpenie v rozprave 12:16
Jozef KollárTakže poďme teda k predmetu prerokovaného návrhu zákona o dani z príjmu. Ja chcem na úvod povedať, že zákon o dani z príjmu je v princípe po zákone o štátnom rozpočte druhým najvýznamnejším ekonomickým zákonom, ktorý upravuje, nastavuje, na aké vzťahy, pokiaľ ide, s troškou zjednodušenia to poviem, nastavenie zúčtovania alebo tokov peňazí medzi občanom a štátom a medzi obchodnou spoločnosťou alebo právnickou osobou na strane jednej a štátom na strane druhej.
Prečo to hovorím hneď v úvode, že toto je po zákone o štátnom rozpočte snáď najvýznamnejší, nazvime to ekonomický zákon? Hovorím to preto, že ak túto definíciu prijmeme, tak potom je naozaj trošku smutným konštatovaním, že tak významný zákon, akým je práve zákon o dani z príjmu, mal v ostatných dňoch a týždňoch takú genézu, takú históriu, akú mal. On naozaj, keď bol predložený v prvom čítaní, tak my sme boli aj dokonca pripravení za tento zákon zahlasovať. Bolo tam skutočne spústa pozitívnych, dobrých, dobre mienených a čo je veľmi dôležité v prípade legislatívnej normy, aj vykonateľných opatrení. To bola ale tá história na začiatku tejto právnej normy, keď sa nachádzala v prvom čítaní.
Čo sa ale udialo medzi prvým a druhým čítaním, a keďže som podpredsedom výboru pre financie a rozpočet, tak to je moja autentická osobná skúsenosť, udialo sa to, že už na samotnom finančnom výbore sa nám roztrhlo vrece s pozmeňujúcimi návrhmi, dokonca jeden pozmeňujúci návrh, ak sa nemýlim, práve tuto z dielne po mojej pravici sediaceho kolegu pána poslanca Kamenického, mal 31 bodov. Tridsať jedna bodov, jeden bod významnejší ako druhý, významnejší nie z pohľadu dnešnej rozpravy, ale významnejší z pohľadu hĺbky a rozsahu, ktorým sa dotkne, ako som povedal, životov občanov, rodín, ktorým sa dotkne životov obchodných spoločností. A čo je, ja ešte rozumiem tomu, pokiaľ toto je výsledkom nejakých snáh urobiť nejaké drobné korektúry a opravy, pretože áno, súhlasím s pánom ministrom Kažimírom, všetci sme ľudia a všetci robíme chyby, to je, to je tak proste, a tu a tam sa stane, že je na poslednú chvíľu potrebné nejakú chybu ministerského úradníka odstrániť. Ale niekedy nielen ministerského úradníka, tie chyby sa dejú aj na najvyšších priečkach rezortu, ale toto dokážem pochopiť. Tak sa to vždy robí tak, že sa dá do ruky pozmeňovák niektorému z kolegov zo SMER-u a ten ho prednesie na finančnom výbore. To by som ešte pochopil.
Ale pokiaľ sa ukáže, a toto sa práve, bohužiaľ, potvrdilo, že takýto postup, ktorý sa naozaj vymyká z rámca štandardného legislatívneho postupu, bol prijatý práve preto, aby tento, a dnes už sa nebojme dať prívlastok "protipodnikateľský zákon, protipodnikateľská novela zákona o dani z príjmu". Ak tento postup sa volí preto, neštandardný, ešte raz podčiarkujem, legislatívny postup, aby sa vláda, aby sa ministerstvo financií, aby sa pán minister financií vyhli diskusiám s odbornou verejnosťou, so záujmovými združeniami, aby jednoducho šup-šup-šup cez pozmeňovák, to sa potom zapracuje do spoločnej správy a s tým sa príde potom priamo tu do rokovacej sály a všetko je vybavené.
Povedzme si pár príkladov teraz dobrých. Ako iste viete, v tom úvodnom návrhu, ktorý bol v prvom čítaní, bola napríklad, okrem iného, zrušená zrážková daň z dlhopisov. Pokiaľ sú dlhopisy emitované tak, že emitent sa nachádza na území Slovenskej republiky a ten, kto kupuje tie dlhopisy, je daňový nerezident alebo má daňový domicil v zahraničí, tak vtedy sa zrušila táto zrážková daň. Toto ja osobne vítam, čo môže výrazne zatraktívniť dokonca Slovensko a možno sa jedného dňa dočkáme a dožijeme toho, že na Slovensko prídu investori emitovať dlhopisy, to, čo sa dnes všetko deje v Holandsku cez dcérske spoločnosti.
No len, čo čert nechcel, týmto dobrým úmyslom sa urobila jedna veľká, veľká chyba, jeden obrovský zásah do životov viac ako 50-tisíc drobných malých držiteľov hypotekárnych záložných listov. V praxi by to znamenalo, že ak by bola zrušená zrážková daň aj na hypotekárne záložné listy, predstavte si, že vy ako občan ste si kúpili v maličkom nominále niekde 5 tisíc eur, hypotekárny záložný list, pripusťme aj od Slovenskej sporiteľne, no ak by nebola rýchlo, narýchlo urobená korektúra toho pôvodného návrhu, tak v praxi by to znamenalo dve veci. Po prvé by sa vám výrazne skomplikoval život, výrazne zbyrokratizoval život, pretože ste napríklad, pripusťme, v nadväznom vzťahu, ste v zamestnaneckom pomere, pracujete v nejakej spoločnosti, poberáte mzdu, no a práve kvôli tomu, že ste držiteľom hypotekárneho záložného listu, museli by ste urobiť na budúci rok ročné zúčtovanie dane a nielen to, ale ešte navyše z toho úrokového výnosu, z hypotekárneho záložného listu by ste museli zaplatiť zdravotné odvody vo výške 14 %.
No toto sme si prediskutovali s pánom ministrom financií, že naozaj, a preto hovorím, že rozumný hospodár, rozumný ekonóm takéto opatrenia robí chirurgickým skalpelom a nerozumný, nekultúrny ekonóm a politik to robí kladivom. A toto kladivo buchlo po hlave spomínanej skupine 50 tisíc občanov. Tak vítam, celkom úprimne vítam, že došlo ku korekcii a v druhom čítaní v rámci už spomínaných predložených pozmeňujúcich návrhov toto bolo odstránené a režim hypotekárnych záložných listov a ich zdaňovania sa vrátil do pôvodného režimu, kedy sú tieto dlhopisy zdaňované zrážkovou daňou.
Takže toto treba naozaj uznať. To je taká veta, že uznávam, že ministerstvo si uznalo chybu a pochybenie, veď sme ľudia a vrátilo sa to proste do pôvodného stavu. To je dobré. Rovnako je dobré, aj keď to už sa konštatuje trochu ťažšie, zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 %, pretože ak má byť daňový systém ľubovoľného štátu predvídateľný, predvídateľný to znamená, že nemusia sa obávať ani fyzické osoby, ani právnické osoby, že z týždňa na týždeň, z kvartálu na kvartál niekto príde z politikov a proste si porobí krížom-krážom zmeny. Tak ak má byť tento systém predvídateľný, a to už sa týka nielen domácich podnikateľov, pretože žiaden zahraničný investor nepríde do krajiny, kde panuje nepredvídateľnosť daňového systému a tak potom je neprípustné, aby sme po tom, čo Slovensko získalo "novú vládu", aby sme v prvom kroku zvýšili sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 19 na 23 % o 4 percentuálne body, potom si povieme hup, však to zas tak nebolo až také dobré, lebo opäť to nebol chirurgický skalpel, opäť to bolo kladivo. No tak to ideme rýchlo vrátiť naspäť aspoň o ten 1 percentuálny bod z 23 na 22. Ale, ako som hovoril, vďaka aj za takúto sebareflexiu.
No a teraz by som rád v ďalšej časti môjho vystúpenia pohovoril niečo o umorovaní strát alebo o amortizácii strát. Toto bol presne ten prípad, kedy ministerstvo financií v obavách a možno v takom nemom úžase, strachu, takého zľaknutia sa, že táto téma zmeny spôsobu amortizácie alebo umorovania strát bude veľmi témou širokou, na ktorú sa bude proste v rámci, ak by to bolo prešlo štandardným legislatívnym procesom a prebehlo by k tejto téme medzirezortné pripomienkové konanie, že v takomto prípade bude ministerstvo financií a samotný pán minister čeliť spŕške ale naozaj opodstatnenej, oprávnenej, vecne vyargumentovanej kritiky. A tak sa to opäť dalo do toho 31 bodového pozmeňováku, ktorý predložil môj kolega Kamenický na výbore, ten sa schválil, zapracoval do spoločnej správy a dnes tu máme na stole v rámci tohto zákona o dani z príjmu vec, ktorá, a tvrdím, svojím rozsahom, významom a aj objemom finančným sa výrazne vo väčšej miere dotkne obchodných spoločností, ako už spomínané daňové licencie.
Uvediem príklad. Predstavte si, že firma A štyri roky po sebe zaknihuje zisk vo výške 1 000 eur, aby sa nám to ľahko počítalo. Iná firma B v prvom roku činnosti, pripusťme, v druhom, treťom a štvrtom urobí stratu vždy po 1 000 eur, ale potom, v piatom roku činnosti vyprodukuje zisk vo výške 7 000 eur. Ak by sa nebolo pri odpisovaní strát, pri amortizácii strát minulých období, ak by sa nebola urobila žiadna zmena, obidve obchodné spoločnosti, aj tá prvá, aj tá druhá, by zaplatili rovnakú daň. Pretože, keď si sčítate ich zisky v prípade firmy A a straty a zisky v prípade firmy B, tak zistíte, že tá netto pozícia na konci toho štvor- alebo päťročného obdobia je úplne rovnaká.
Spomínam to pre jednak rýchlejšie porozumenie tejto téme, spomínam to aj preto, že doteraz sme tu mali daňový systém, ktorý bol neutrálny. Skutočne bol neutrálny a pokiaľ jedna spoločnosť mala proste väčšie aj šťastie v podnikaní, alebo podnikala v oblasti a v brandži, kde bola, povedzme, menej postihnutá krízou a dokázala celé tie štyri roky produkovať stále zisk, zaplatila rovnakú daň, ako tá spoločnosť, ako som hovoril, ktorá bola tri roky v strate, štvrtý rok vyprodukovala väčší zisk, zaplatili obidve spoločnosti rovnakú daň. Tomu sa hovorí neutralita daňového systému.
Aby som bol konkrétny, v doterajšom režime odpisovanie minulých strát fungovalo tak, že spoločnosť si ich mohla, tie straty odpisovať sedem rokov a mohla si ich odpisovať v neobmedzenej výške. Teda až do tej výšky vyprodukovanej straty. Aký bude stav nový, ak sa v navrhovanej podobe schváli a príjme táto novela? Nový stav bude taký, že obdobie na odpisovanie strát sa skráti zo siedmich rokov na štyri roky a navyše, tie straty sa budú odpisovať rov-no-mer-ne, rovnomerne, to znamená každý rok jedna štvrtina alebo alebo 25 % vyprodukovanej straty. A toto je už naozaj vec, ktorá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude na konci dňa znamenať kolíziu s Ústavou Slovenskej republiky.
Podľa článku 150, 125, pardon, Ústavy Slovenskej republiky nie je prípustná retroaktivita, pretože zákonodarcovia, áno, nosičom vody bol kolega Podmanický, ktorý s tým pozmeňovákom prišiel, ale všetci vieme, že teda ten text bol delivery, proste doručený z rezortu financií, tak ten predložený návrh hovorí o tom, že nový spôsob umorovania strát sa dotkne aj strát z rokov 2010 až 2013 a to je práve to najkritickejšie obdobie, počas ktorého slovenské firmy, teda firmy pôsobiace na území Slovenskej republiky, aby som bol presný, zaknihovali najväčšie straty. Prečo? Lebo kríza. Veď to uznáva každý, to uznáva aj pán minister, to uznáva aj pán premiér, keď komentujú viac ako 14-percentnú mieru nezamestnanosti, hovoria, no lebo kríza, lebo podniky strácajú zákazky, sú málo otvorenou ekonomikou naviazanou na veľké ekonomiky, Nemecko predovšetkým, Francúzsko, no tak kríza. No ale práve preto, že kríza, v tom spomínanom období rokov 2010 až 2013 podniky zaknihujú najväčšie hospodárske straty. A nielenže si ich nebudú môcť tak, ako doposiaľ v neobmedzenej výške odpísať z toho zisku bežného roka, toho roka, ktorý práve zdaňujú, ale je tu už spomínaná retroaktivita a nechcem predbiehať, ale s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Aj preto predkladáme podanie na Ústavný súd, aby preskúmal súlad tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky.
Bolo tu už povedané na adresu daňových licencií strašne veľa slov a v princípe už sa tie vecné argumenty opakujú. Nepôjdem teraz po povrchu, nebudem konštatovať, že to zabije podnikateľov, že to bude zničujúce, také, onaké, nechajme to bokom. Naopak, ja chcem povedať, že plne chápem, plne chápem starostlivosť pána ministra financií o to, aby čo najmenej tzv. agresívneho daňového plánovania bolo na Slovensku, aby čo najmenej dochádzalo k daňovým optimalizáciám a aby teda čo najviac tých daní bolo povyberaných a zaparkovaných na príjmovej strane rozpočtu. Potiaľ je to úplne v poriadku, ale opäť sa pýtam, prečo sme neschovali to spomínané kladivo a prečo sme nevytiahli ten chirurgický skalpel?
V prípade daňových licencií sa núka doslova a do písmena jedno riešenie, ktoré by bolo na jednej strane pokrylo tú požiadavku alebo ten cieľ, ktorý predpokladám, že celkom úprimne a poctivo sleduje zákonodarca alebo predkladateľ, to znamená brániť agresívnemu daňovému plánovaniu, ale na strane druhej by to nebolo znamenalo takú tú kolektívnu vinu, kedy zase tým kladivom buchneme po hlave všetkých podnikateľov a na základe princípu kolektívnej viny všetkých bez výhrady označíme za podvodníkov. A to riešenie by mohlo v praxi vyzerať tak, že daňové licencie potom áno, tak ich uplatníme, ale prečo napríklad nielen pre tie obchodné spoločnosti, ktoré reálne nemajú ani jedného jediného zamestnanca? Lebo aj toto súčasný zákon pripúšťa.
To, čo hovoril pred chvíľou pri otvorení tejto rozpravy samotný pán minister, hovoril o tom, že spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou. Plne s vami súhlasím. Rovnako, pokiaľ vyprodukuje ročný zisk v úrovni jednotiek tisíc eur, no tak vzniká legitímna otázka, že aký má cieľ, aký má zmysel podnikanie takejto kapitálovej obchodnej spoločnosti? No len pokiaľ tá spoločnosť, ako som hovoril, nezamestnáva ani jedného jediného zamestnanca, respektíve jediným legitímnym zamestnancom takejto spoločnosti, aj takéto prípady máme, je zrovna vlastník obchodného podielu, čiže vlastník tej spoločnosti, tak potom by som si ešte pri zažmúrení jedného oka vedel predstaviť aj daňové licencie. Ale pýtam sa, pokiaľ tá obchodná spoločnosť zamestnáva dvoch, troch, štyroch, piatich, desiatich ľudí, a na konci roka síce vyprodukuje čiernu nulu, alebo naopak, ešte červené čísla, čiže pôjde do straty, prečo nechceme uznať, podľa môjho názoru, nespochybniteľný argument, že ak aj tá spoločnosť končí v čiernej nule, tak štát z tejto spoločnosti profitoval. Veď on predsa neprofituje, ten štát alebo štátny rozpočet, len z dane z príjmov. Tá spoločnosť, ak zamestnávala ľudí, platila za zamestnancov odvody, tí ľudia dostávali mzdu, tí ľudia tú mzdu míňali, prispievali k domácej spotrebe, po raste ktorej tak volá aj samotný pán minister a vyzýva ľudí na tlačových konferenciách, aby viacej míňali, aby, chce ich proste povzbudiť, pokiaľ ide o nárast domácej spotreby, lebo ten sa potom prejaví v náraste hrubého domáceho produktu, v náraste objemu vybratých nepriamych daní, spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a ďalších.
Takže ešte raz, keď tá spoločnosť končí zrovna aj na čiernej nule, čiže nevyprodukuje absolútne žiaden zisk, to neznamená, že môžme dať rovnítko, že táto spoločnosť rovná sa podvodník. Táto spoločnosť rovná sa prevádzkovateľ agresívneho daňového plánovania, chce proste okradnúť štát, vyhnúť sa plateniam daní, alebo ten príklad, ktorý uvádzal pred nejakou hodinou a pol pán minister, myslím tých dvoch ľudí, ktorí majú tie desaťtisícové Oktávie zaparkované, nemôžte, opakujem ešte raz, v politike už vôbec nie, ale domnievam sa, že ani v ekonomike uplatňovať princíp kolektívnej viny len preto, že sa nedokážete vysporiadať so zamedzením daňových únikov, pokiaľ ide, teraz hovorím, o uznanie ekonomicky opodstatnených daňových nákladov. To, že tých spoločností je niekoľko desiatok tisíc, to, že kapacita finančnej správy nestačí, aby urobila kontroly v týchto spoločnostiach, tak namiesto toho, aby sme si toto uznali, tak urobíme opäť tvrdý rez, zoberieme do ruky to kladivo a povieme, všetci podnikatelia, ktorí nevyprodukovali zisk, rovná sa podvodníci a preto ich treba buchnúť po hlave a preto im zavedieme daňové licencie.
Čiže opakujem ešte raz, skúste sa nad tým, pán minister, zamyslieť. Ak stiahnete tú časť veľkej novely zákona o dani z príjmu, ktorá hovorí o daňových licenciách, alebo budete ochotní prijať korektúru, že urobme daňové licencie, ale len pre spoločnosti, ako som hovoril, ktoré buď nezamestnávajú nikoho, tam je potom s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou podozrenie a asi sa aj veľakrát potvrdí, že ide naozaj o agresívne daňové plánovanie, alebo zamestnávajú jedného jediného človeka, ktorým je spravidla samotný, ako som už hovoril, vlastník obchodných podielov. Vtedy je dosť, s vysokou mierou pravdepodobnosti sa dá očakávať, že ide naozaj o daňovú optimalizáciu. Ale nepostihujte spoločnosti a je úplne jedno či, ako ste to nastavili vy, tie daňové licencie, či má tá spoločnosť obrat do 500 tisíc eur ročne alebo nad 500-tisíc eur ročne a či je platcom DPH, nie je platcom DPH, pre mňa je kľúčové kritérium, že ak, ako som už povedal, zamestnáva dvoch a viacerých zamestnancov, za tých zamestnancov platí odvody, tí zamestnanci dostávajú mzdu, tí zamestnanci tú mzdu spotrebovávajú a platia cez tú spotrebu, cez nepriame dane tak isto príjmy do štátneho rozpočtu. Takže pýtam sa, prečo chceme takto paušálne postihnúť úplne všetkých? Toto nie je dobré ani ako, dokonca ani ako signálny efekt, pretože vysielate tým jasný signálny efekt, ktorý sa nebojíme označiť, akože hľadáme triedneho nepriateľa. Vytvárame si nejaké triedy, podnikateľ rovná sa podvodník. Podnikateľ rovná sa triedny nepriateľ. Pred týmto úsilím by som naozaj varoval a bol by som veľmi opatrný, pretože ak sa takáto klíma vytvorí v spoločnosti, tak na konci dňa budeme všetci mŕtvi. To je proste tak. To kladivo nás zomelie potom úplne všetkých a tvrdím, že zomelie aj toho, kto to kladivo dnes drží v rukách. A to je súčasná vláda alebo, ak nechcem byť konkrétny, minister financií.
Odznel tu dnes hneď na začiatku rozpravy, odznelo jedno tvrdenie ešte z úst pána ministra, keď bol kritizovaný za to, že ten legislatívny proces naozaj bol vysoko, vysoko neštandardný, že toto sa v kultúrnej spoločnosti nerobí pri tak významnom, opakujem, zákone, toto nie je zákon o chove tresky v severnom mori, toto je, ako som povedal v úvode môjho vystúpenia, po zákone o štátnom rozpočte najvýznamnejší ekonomický zákon, zákon o dani z príjmu, ktorý naozaj nastavuje tie stavidlá, tie pravidlá hry pri tom zúčtovaní finančnom medzi občanom a štátom, medzi firmou a štátom.
Tak pokiaľ tvrdíme, že ten legislatívny proces bol naozaj neštandardný, že sa nám tu proste nahromadilo také množstvo pozmeňovákov, ktoré tak výrazne menia tento zákon a nech už bol teda dôvod, prečo ste to takto robili, akýkoľvek, či ste sa len chceli vyhnúť odbornej diskusii, alebo bolo tam opäť nejaké človečenské pochybenie v rezorte a preto bolo potrebné robiť rýchle korektúry, ale ide, pán minister, o mieru a tá miera bola práve prekročená. Dnes, keď si niekto spočíta počet paragrafov, odsekov, viet alebo, ak chcete, dokonca slov, tak zistíte, že ten "wording", ten kmeňový text, ktorý je v tých pozmeňovákoch, je dnes väčší, robusnejší ako je samotný "wording", ako je samotný text toho pôvodne predloženého návrhu zákona o dani z príjmu. Ide práve o túto mieru. Ja celkom som aj vecne možno rozumel vašim argumentom, keď ste hovorili o tej 80-percentnej emisnej dani a podobných veciach, no len stále platí, že keď idete meniť druhý najvýznamnejší ekonomický zákon v tomto štáte, tak nemôžu individuálne pozmeňujúce návrhy svojim rozsahom a významom prevýšiť ten pôvodný, jadrový text spomínanej novely.
Ja by som preto dal ešte v mojej rozprave jeden procedurálny návrh a síce, aby, ja si tie body pamätám, pán Kamenický, z vášho pozmeňujúceho toho 31-bodového pozmeňováku. Tak v tom pozmeňováku, lebo už máme v tom všetci guláš, pri sebe lepšej snahe čítať s porozumením, už mám v tom guláš aj ja. Takže vo vašom 31-bodovom pozmeňováku to boli body 9 a 24 a týkali sa práve toho spomínaného umorovania alebo amortizácie strát minulých období. Ak sa nemýlim, tak po zapracovaní do spoločnej správy by to mohli byť body 11 a 29, ale poprosím ešte, keby ste to potom mohli skorigovať, myslím, že to vám nespôsobí žiaden veľký problém, lebo kto už iný by sa mal vyznať v tom guláši, ak nie samotní predkladatelia.
Navrhujem v tom procedurálnom návrhu vyňať tieto spomínané dva body, ktoré sa týkajú umorovania strát na samostatné hlasovanie. Upozorňujem, že akokoľvek je téma daňových licencií v ostatných dňoch a týždňoch takou populárnou témou, o tejto téme sa strašne veľa popísalo, nahovorilo množstvo tlačoviek, ale tvrdím, že táto zmena spôsobu amortizácie minulých strát výrazne väčšou mierou zasiahne podnikateľov na Slovensku a zasiahne ich práve v tej najmenej príjemnej pozícii, ako som už hovoril, kedy v tých rokoch 2010 až 2013 došlo k tej vlnovke smerom dole a kedy obchodné spoločnosti zaknihovali skutočne najväčšie objemy strát. A opäť, hádam, budeme súhlasiť aj spolu navzájom, pán minister, nemôžte celú túto skupinu podnikateľov vykazujúcich straty označiť za podvodníkov alebo za ľudí, ktorým ide v prvom rade o agresívne daňové plánovanie. Skúste aj tu použiť to obľúbené slovíčko, because of crisis, lebo prišla kríza. Veď to používate často, používa to aj váš pán premiér, lebo kríza. Prečo to používa len na adresu 14-percentnej nezamestnanosti? Prečo to nepoužije aj na adresu a prečo nechcete pripustiť, že z tých niekoľko desiatok tisíc firiem, ktoré sa nachádzajú v strate, ako vy hovoríte, nezaplatili za ostatné štyri roky ani jedno euro daní, prečo nechcete pripustiť, že v tejto skupine, v tejto množine firiem môže byť naozaj polovica, neviem, štvrtina, tretina, máte na to ľudí, v inštitúte finančnej politiky a v ďalších poradných orgánoch. No tak skúste urobiť kvalifikovaný odhad, koľko z tej množiny sú práve také firmy, ktoré boli naozaj objektívne postihnuté krízou, naozaj stratili zákazky, alebo možno ste ich dostali vy do straty vašimi minulými opatreniami, keď ste zvyšovali dane, poplatky a odvody. Hádzali ste im ďalšie a ďalšie polená pod nohy, aj to mohol byť dôvod, prečo sa dostali do straty. Toto mi príde príliš také, vyvoláva to takého ducha spred roka 1989, proste hľadáme kolektívnu vinu a chceme všetkých označiť za podvodníkov a zlodejov.
No a ešte, takže daňové licencie, aby to nezaniklo, zdôrazním, skúste pouvažovať nad tým, že by ste tento bod stiahli, o daňových licenciách, nehandrkovali sa tam o tých, o nastavení toho jemného rastráže do 500 tisíc a nad 500 tisíc obratu a či je platca a nie je platca DPH, skúste to nastaviť tak, že pokiaľ tá spoločnosť nezamestnáva nikoho alebo len spomínaného vlastníka, tak mu tie daňové licencie dajte, ale ak zamestnáva ľudí, to sú tí ľudia, ktorí vám platia aj daň zo mzdy ako daň z príjmu fyzických osôb. Platia vám odvody aj tí zamestnanci, hoc len dvaja by boli v tej spoločnosti alebo štyria, platia vám odvody, ešte aj ten zamestnávateľ platí odvody, no tak nerobte z neho čerta a podvodníka len preto, že na konci roka skončil s čiernou nulou. To je účtovná čierna nula, ale opakujem, z týchto spoločností máte obrovské príjmy do štátneho rozpočtu.
A ešte jeden, jeden návrh, pokiaľ ide o, ja som tie návrhy nedával v paragrafovanom znení, aby som vás tu teraz všetkých neobťažoval čítaním pozmeňovákov a navyše by to skončilo zase tak, že by tie pozmeňováky prijaté prirodzene neboli, preto to formulujem takto light, že snáď si niektoré vecné argumenty osvojí aj pán minister. Pokiaľ ide o to umorovanie straty, stačilo sa pozrieť na západ od Slovenska, stačilo sa pozrieť do Českej republiky. Česká republika päť, šesť rokov dozadu, diskutovala o tom ako znížiť agresívne daňové plánovanie. Pretože tu nejde len o to odpisovanie straty minulých období voči prvému roku, v ktorom sa ocitne spoločnosť v zisku, tu ide aj o to, a s tým s vami súhlasím, pán minister, že aj spoločnosti obchodujú navzájom medzi sebou s týmito stratami. Hospodárska strata sa stala obchodným artiklom, tak ako niekto predáva tenisky alebo obleky, no tak sa predávajú aj straty, hej, lebo keď mám stratu, a tu je ten problém, a nemôžem si ju ani odpísať alebo teda nie sedem rokov a v neobmedzenej výške, ale štyri roky a rovnomerne, a tak ďalej, no tak, čo s tým? Tak to možno aspoň predám niekomu inému z mojich kamarátov, ktorý má zisk, a ten aj v tých nových pravidlách si aspoň časť tej straty odpíše, čiže so stratou sa obchoduje tak, ako s akýmkoľvek iným hmotným tovarom alebo službami, takže ešte raz, súhlasím s vami, ale pozrite sa na našich susedov v Českej republike.
Päť, šesť rokov dozadu otvorili diskusiu o obmedzení spomínaného obchodovania so stratami a prišli proste k záveru, a to je dnešný platný legislatívny stav v Českej republike, že nieže obmedzíme amortizáciu strát minulých rokov, minulých období a dokonca ju zrušíme, ale, a to je ten chirurgický skalpel, len v prípade spoločností, ktoré v danom období zmenili vlastníka. Alebo v prípade spoločností, ktoré v danom období zmenili predmet podnikania. Tu je naozaj dosť výrazné podozrenie, ktoré sa, opakujem, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj spravidla potvrdí, že takéto spoločnosti, áno mali v prvoplánovom úmysle obchodovať so stratou, alebo robiť daňové progresívne plánovanie. Tak takto to vyriešili susedia v Českej republike.
Ako to riešia Francúzi? Ako to riešia Taliani? Ako to riešia susedia v Rakúsku? Tí to riešia tak, že sú ešte liberálnejší, ako bola naša predchádzajúca právna úprava. To znamená, že obchodné spoločnosti si neodpisujú stratu sedem rokov, ale si ju odpisujú časovo dokonca neobmedzene, podčiarkujem, neobmedzene, my sme išli zo siedmich rokov na štyri, Francúzi, Taliani, Rakúšaci a ďalší, tých štátov je tam možno dvanásť, ktoré sú pred nami v tom rebríčku a funguje to, podotýkam, a nemôže nikto sa sťažovať, že Francúzsko má vyššie daňové úniky ako Slovensko. Nikto nebude hádam tvrdiť, že Holandsko má vyššie daňové úniky ako Slovensko alebo Taliansko, Rakúsko, že? Nemajú štvorročné obdobie na amortizáciu strát, nemajú sedemročné obdobie, majú časovo neobmedzené obdobie na amortizáciu strát, ale, a tu je znova ten chirurgický skalpel, a takto by sa mal správať rozumný hospodár, aby nezabil tým kladivom všetkých, lebo budeme na konci dňa, opakujem, všetci mŕtvi. Zase ten skalpel znamená, že to odpisovanie straty môže ísť len do výšky 75 % zisku v danom období, za ktoré to obdobie sa ten zisk zdaňuje. Čiže môžte mať stratu v ľubovoľnej výške, môžte ju odpisovať časovo neobmedzene, ale len do výšky 75 %, opakujem, zisku toho bežného obdobia, ktorý idete zdaniť.
V praxi to vedie potom k tomu, že práve, že naopak daňový systém sa stáva predvídateľným, pretože minister financií potom v Rakúsku, v Taliansku a vo Francúzsku vie, že bola kríza, spoločnosti zaknihovali dva, tri roky po sebe straty, ale viem, že keď sa tá kríza odrazí od dna a pôjdeme trošku hore, tak predvídateľnosť daňového systému znamená, že minister financií v danej krajine vie, asi aké minimálne a vyššie daňové výnosy bude mať. Pretože je si istý a má dobre nastavené chirurgickým skalpelom pravidlá, že minimálne 25 % z toho zisku bežného obdobia každá spoločnosť podnikajúca na území daného štátu zaplatí. Minimálne tých 25 % objemu zisku v danom zdaňovacom období.
No a toto sú napríklad pre mňa nepochopiteľné veci, prečo vy, poradcovia okolo vás, inštitút finančnej politiky a ďalší, prečo tak jedným okom sa nepozrú, však netreba objavovať ani koleso ani oheň ani peniaze, čo boli tri najväčšie objavy v dejinách ľudstva, stačí sa niekedy len tak po jednom oku pozrieť na susedov v Českej republike, pozrieť na krajiny, kde to funguje a máte v rukách vynikajúci, fungujúci skalpel, ktorý dáva nádej, že pacient bude vyliečený. V prípade toho kladiva je to naozaj, naozaj opačne. Takže skúsme sa aspoň v týchto dvoch témach, pokiaľ ide o amortizáciu strát a pokiaľ ide o daňové licencie, skutočne nad tým zamyslieť.
Ja som sa snažil v tej rozprave neísť po nejakej deliacej čiare ideológie, alebo ľavice, pravice, ale snažím sa len vás upozorniť, varovať, poprosiť, nazvime to akokoľvek a budem celkom skromný a nechám to v polohe prosby. Skúste sa nad tým, pán minister, zamyslieť, lebo to môže spôsobiť obrovské problémy, ktoré budete inkasovať možno ešte pred koncom tohto volebného obdobia.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.11.2013 o 12:16 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, na úvod trošku na odľahčenie, no máme tu takú ponurú, takú smutnú atmosféru, piatok popoludní, po dvanástej hodine, o chvíľočku to dopadne tak, že si porozprávam len s pánom ministrom pred prázdnou sálou, ale chápem také tie, také tie pohnútky tých siedmich alebo koľkátych mojich kolegov, ktorí si nechali prepadnúť poradie, boli prihlásení tak, ako ja, písomne do rozpravy. Tá pohnútka je taká čiste z politického marketingu, lebo už v piatok popoludní je balkón skoro prázdny, nie sú tu žiadne médiá a keď už niekto hovorí do prázdnej sály, no tak aspoň hovorí pre tie médiá a teraz už tu neplatí ani A, ani B. Ale, a v tom je to odľahčenie tej témy, vôbec mi to neprekáža, je to každého legitímne právo, či ostane alebo opustí rokovaciu sálu a hovorím s nadsádzkou, že nám, ktorým ide o vec, budeme rozprávať aj do prázdnej sály a mne celkom postačí, keď si ma vypočuje pán minister Kažimír.
Takže poďme teda k predmetu prerokovaného návrhu zákona o dani z príjmu. Ja chcem na úvod povedať, že zákon o dani z príjmu je v princípe po zákone o štátnom rozpočte druhým najvýznamnejším ekonomickým zákonom, ktorý upravuje, nastavuje, na aké vzťahy, pokiaľ ide, s troškou zjednodušenia to poviem, nastavenie zúčtovania alebo tokov peňazí medzi občanom a štátom a medzi obchodnou spoločnosťou alebo právnickou osobou na strane jednej a štátom na strane druhej.
Prečo to hovorím hneď v úvode, že toto je po zákone o štátnom rozpočte snáď najvýznamnejší, nazvime to ekonomický zákon? Hovorím to preto, že ak túto definíciu prijmeme, tak potom je naozaj trošku smutným konštatovaním, že tak významný zákon, akým je práve zákon o dani z príjmu, mal v ostatných dňoch a týždňoch takú genézu, takú históriu, akú mal. On naozaj, keď bol predložený v prvom čítaní, tak my sme boli aj dokonca pripravení za tento zákon zahlasovať. Bolo tam skutočne spústa pozitívnych, dobrých, dobre mienených a čo je veľmi dôležité v prípade legislatívnej normy, aj vykonateľných opatrení. To bola ale tá história na začiatku tejto právnej normy, keď sa nachádzala v prvom čítaní.
Čo sa ale udialo medzi prvým a druhým čítaním, a keďže som podpredsedom výboru pre financie a rozpočet, tak to je moja autentická osobná skúsenosť, udialo sa to, že už na samotnom finančnom výbore sa nám roztrhlo vrece s pozmeňujúcimi návrhmi, dokonca jeden pozmeňujúci návrh, ak sa nemýlim, práve tuto z dielne po mojej pravici sediaceho kolegu pána poslanca Kamenického, mal 31 bodov. Tridsať jedna bodov, jeden bod významnejší ako druhý, významnejší nie z pohľadu dnešnej rozpravy, ale významnejší z pohľadu hĺbky a rozsahu, ktorým sa dotkne, ako som povedal, životov občanov, rodín, ktorým sa dotkne životov obchodných spoločností. A čo je, ja ešte rozumiem tomu, pokiaľ toto je výsledkom nejakých snáh urobiť nejaké drobné korektúry a opravy, pretože áno, súhlasím s pánom ministrom Kažimírom, všetci sme ľudia a všetci robíme chyby, to je, to je tak proste, a tu a tam sa stane, že je na poslednú chvíľu potrebné nejakú chybu ministerského úradníka odstrániť. Ale niekedy nielen ministerského úradníka, tie chyby sa dejú aj na najvyšších priečkach rezortu, ale toto dokážem pochopiť. Tak sa to vždy robí tak, že sa dá do ruky pozmeňovák niektorému z kolegov zo SMER-u a ten ho prednesie na finančnom výbore. To by som ešte pochopil.
Ale pokiaľ sa ukáže, a toto sa práve, bohužiaľ, potvrdilo, že takýto postup, ktorý sa naozaj vymyká z rámca štandardného legislatívneho postupu, bol prijatý práve preto, aby tento, a dnes už sa nebojme dať prívlastok "protipodnikateľský zákon, protipodnikateľská novela zákona o dani z príjmu". Ak tento postup sa volí preto, neštandardný, ešte raz podčiarkujem, legislatívny postup, aby sa vláda, aby sa ministerstvo financií, aby sa pán minister financií vyhli diskusiám s odbornou verejnosťou, so záujmovými združeniami, aby jednoducho šup-šup-šup cez pozmeňovák, to sa potom zapracuje do spoločnej správy a s tým sa príde potom priamo tu do rokovacej sály a všetko je vybavené.
Povedzme si pár príkladov teraz dobrých. Ako iste viete, v tom úvodnom návrhu, ktorý bol v prvom čítaní, bola napríklad, okrem iného, zrušená zrážková daň z dlhopisov. Pokiaľ sú dlhopisy emitované tak, že emitent sa nachádza na území Slovenskej republiky a ten, kto kupuje tie dlhopisy, je daňový nerezident alebo má daňový domicil v zahraničí, tak vtedy sa zrušila táto zrážková daň. Toto ja osobne vítam, čo môže výrazne zatraktívniť dokonca Slovensko a možno sa jedného dňa dočkáme a dožijeme toho, že na Slovensko prídu investori emitovať dlhopisy, to, čo sa dnes všetko deje v Holandsku cez dcérske spoločnosti.
No len, čo čert nechcel, týmto dobrým úmyslom sa urobila jedna veľká, veľká chyba, jeden obrovský zásah do životov viac ako 50-tisíc drobných malých držiteľov hypotekárnych záložných listov. V praxi by to znamenalo, že ak by bola zrušená zrážková daň aj na hypotekárne záložné listy, predstavte si, že vy ako občan ste si kúpili v maličkom nominále niekde 5 tisíc eur, hypotekárny záložný list, pripusťme aj od Slovenskej sporiteľne, no ak by nebola rýchlo, narýchlo urobená korektúra toho pôvodného návrhu, tak v praxi by to znamenalo dve veci. Po prvé by sa vám výrazne skomplikoval život, výrazne zbyrokratizoval život, pretože ste napríklad, pripusťme, v nadväznom vzťahu, ste v zamestnaneckom pomere, pracujete v nejakej spoločnosti, poberáte mzdu, no a práve kvôli tomu, že ste držiteľom hypotekárneho záložného listu, museli by ste urobiť na budúci rok ročné zúčtovanie dane a nielen to, ale ešte navyše z toho úrokového výnosu, z hypotekárneho záložného listu by ste museli zaplatiť zdravotné odvody vo výške 14 %.
No toto sme si prediskutovali s pánom ministrom financií, že naozaj, a preto hovorím, že rozumný hospodár, rozumný ekonóm takéto opatrenia robí chirurgickým skalpelom a nerozumný, nekultúrny ekonóm a politik to robí kladivom. A toto kladivo buchlo po hlave spomínanej skupine 50 tisíc občanov. Tak vítam, celkom úprimne vítam, že došlo ku korekcii a v druhom čítaní v rámci už spomínaných predložených pozmeňujúcich návrhov toto bolo odstránené a režim hypotekárnych záložných listov a ich zdaňovania sa vrátil do pôvodného režimu, kedy sú tieto dlhopisy zdaňované zrážkovou daňou.
Takže toto treba naozaj uznať. To je taká veta, že uznávam, že ministerstvo si uznalo chybu a pochybenie, veď sme ľudia a vrátilo sa to proste do pôvodného stavu. To je dobré. Rovnako je dobré, aj keď to už sa konštatuje trochu ťažšie, zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 %, pretože ak má byť daňový systém ľubovoľného štátu predvídateľný, predvídateľný to znamená, že nemusia sa obávať ani fyzické osoby, ani právnické osoby, že z týždňa na týždeň, z kvartálu na kvartál niekto príde z politikov a proste si porobí krížom-krážom zmeny. Tak ak má byť tento systém predvídateľný, a to už sa týka nielen domácich podnikateľov, pretože žiaden zahraničný investor nepríde do krajiny, kde panuje nepredvídateľnosť daňového systému a tak potom je neprípustné, aby sme po tom, čo Slovensko získalo "novú vládu", aby sme v prvom kroku zvýšili sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 19 na 23 % o 4 percentuálne body, potom si povieme hup, však to zas tak nebolo až také dobré, lebo opäť to nebol chirurgický skalpel, opäť to bolo kladivo. No tak to ideme rýchlo vrátiť naspäť aspoň o ten 1 percentuálny bod z 23 na 22. Ale, ako som hovoril, vďaka aj za takúto sebareflexiu.
No a teraz by som rád v ďalšej časti môjho vystúpenia pohovoril niečo o umorovaní strát alebo o amortizácii strát. Toto bol presne ten prípad, kedy ministerstvo financií v obavách a možno v takom nemom úžase, strachu, takého zľaknutia sa, že táto téma zmeny spôsobu amortizácie alebo umorovania strát bude veľmi témou širokou, na ktorú sa bude proste v rámci, ak by to bolo prešlo štandardným legislatívnym procesom a prebehlo by k tejto téme medzirezortné pripomienkové konanie, že v takomto prípade bude ministerstvo financií a samotný pán minister čeliť spŕške ale naozaj opodstatnenej, oprávnenej, vecne vyargumentovanej kritiky. A tak sa to opäť dalo do toho 31 bodového pozmeňováku, ktorý predložil môj kolega Kamenický na výbore, ten sa schválil, zapracoval do spoločnej správy a dnes tu máme na stole v rámci tohto zákona o dani z príjmu vec, ktorá, a tvrdím, svojím rozsahom, významom a aj objemom finančným sa výrazne vo väčšej miere dotkne obchodných spoločností, ako už spomínané daňové licencie.
Uvediem príklad. Predstavte si, že firma A štyri roky po sebe zaknihuje zisk vo výške 1 000 eur, aby sa nám to ľahko počítalo. Iná firma B v prvom roku činnosti, pripusťme, v druhom, treťom a štvrtom urobí stratu vždy po 1 000 eur, ale potom, v piatom roku činnosti vyprodukuje zisk vo výške 7 000 eur. Ak by sa nebolo pri odpisovaní strát, pri amortizácii strát minulých období, ak by sa nebola urobila žiadna zmena, obidve obchodné spoločnosti, aj tá prvá, aj tá druhá, by zaplatili rovnakú daň. Pretože, keď si sčítate ich zisky v prípade firmy A a straty a zisky v prípade firmy B, tak zistíte, že tá netto pozícia na konci toho štvor- alebo päťročného obdobia je úplne rovnaká.
Spomínam to pre jednak rýchlejšie porozumenie tejto téme, spomínam to aj preto, že doteraz sme tu mali daňový systém, ktorý bol neutrálny. Skutočne bol neutrálny a pokiaľ jedna spoločnosť mala proste väčšie aj šťastie v podnikaní, alebo podnikala v oblasti a v brandži, kde bola, povedzme, menej postihnutá krízou a dokázala celé tie štyri roky produkovať stále zisk, zaplatila rovnakú daň, ako tá spoločnosť, ako som hovoril, ktorá bola tri roky v strate, štvrtý rok vyprodukovala väčší zisk, zaplatili obidve spoločnosti rovnakú daň. Tomu sa hovorí neutralita daňového systému.
Aby som bol konkrétny, v doterajšom režime odpisovanie minulých strát fungovalo tak, že spoločnosť si ich mohla, tie straty odpisovať sedem rokov a mohla si ich odpisovať v neobmedzenej výške. Teda až do tej výšky vyprodukovanej straty. Aký bude stav nový, ak sa v navrhovanej podobe schváli a príjme táto novela? Nový stav bude taký, že obdobie na odpisovanie strát sa skráti zo siedmich rokov na štyri roky a navyše, tie straty sa budú odpisovať rov-no-mer-ne, rovnomerne, to znamená každý rok jedna štvrtina alebo alebo 25 % vyprodukovanej straty. A toto je už naozaj vec, ktorá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude na konci dňa znamenať kolíziu s Ústavou Slovenskej republiky.
Podľa článku 150, 125, pardon, Ústavy Slovenskej republiky nie je prípustná retroaktivita, pretože zákonodarcovia, áno, nosičom vody bol kolega Podmanický, ktorý s tým pozmeňovákom prišiel, ale všetci vieme, že teda ten text bol delivery, proste doručený z rezortu financií, tak ten predložený návrh hovorí o tom, že nový spôsob umorovania strát sa dotkne aj strát z rokov 2010 až 2013 a to je práve to najkritickejšie obdobie, počas ktorého slovenské firmy, teda firmy pôsobiace na území Slovenskej republiky, aby som bol presný, zaknihovali najväčšie straty. Prečo? Lebo kríza. Veď to uznáva každý, to uznáva aj pán minister, to uznáva aj pán premiér, keď komentujú viac ako 14-percentnú mieru nezamestnanosti, hovoria, no lebo kríza, lebo podniky strácajú zákazky, sú málo otvorenou ekonomikou naviazanou na veľké ekonomiky, Nemecko predovšetkým, Francúzsko, no tak kríza. No ale práve preto, že kríza, v tom spomínanom období rokov 2010 až 2013 podniky zaknihujú najväčšie hospodárske straty. A nielenže si ich nebudú môcť tak, ako doposiaľ v neobmedzenej výške odpísať z toho zisku bežného roka, toho roka, ktorý práve zdaňujú, ale je tu už spomínaná retroaktivita a nechcem predbiehať, ale s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Aj preto predkladáme podanie na Ústavný súd, aby preskúmal súlad tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky.
Bolo tu už povedané na adresu daňových licencií strašne veľa slov a v princípe už sa tie vecné argumenty opakujú. Nepôjdem teraz po povrchu, nebudem konštatovať, že to zabije podnikateľov, že to bude zničujúce, také, onaké, nechajme to bokom. Naopak, ja chcem povedať, že plne chápem, plne chápem starostlivosť pána ministra financií o to, aby čo najmenej tzv. agresívneho daňového plánovania bolo na Slovensku, aby čo najmenej dochádzalo k daňovým optimalizáciám a aby teda čo najviac tých daní bolo povyberaných a zaparkovaných na príjmovej strane rozpočtu. Potiaľ je to úplne v poriadku, ale opäť sa pýtam, prečo sme neschovali to spomínané kladivo a prečo sme nevytiahli ten chirurgický skalpel?
V prípade daňových licencií sa núka doslova a do písmena jedno riešenie, ktoré by bolo na jednej strane pokrylo tú požiadavku alebo ten cieľ, ktorý predpokladám, že celkom úprimne a poctivo sleduje zákonodarca alebo predkladateľ, to znamená brániť agresívnemu daňovému plánovaniu, ale na strane druhej by to nebolo znamenalo takú tú kolektívnu vinu, kedy zase tým kladivom buchneme po hlave všetkých podnikateľov a na základe princípu kolektívnej viny všetkých bez výhrady označíme za podvodníkov. A to riešenie by mohlo v praxi vyzerať tak, že daňové licencie potom áno, tak ich uplatníme, ale prečo napríklad nielen pre tie obchodné spoločnosti, ktoré reálne nemajú ani jedného jediného zamestnanca? Lebo aj toto súčasný zákon pripúšťa.
To, čo hovoril pred chvíľou pri otvorení tejto rozpravy samotný pán minister, hovoril o tom, že spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou. Plne s vami súhlasím. Rovnako, pokiaľ vyprodukuje ročný zisk v úrovni jednotiek tisíc eur, no tak vzniká legitímna otázka, že aký má cieľ, aký má zmysel podnikanie takejto kapitálovej obchodnej spoločnosti? No len pokiaľ tá spoločnosť, ako som hovoril, nezamestnáva ani jedného jediného zamestnanca, respektíve jediným legitímnym zamestnancom takejto spoločnosti, aj takéto prípady máme, je zrovna vlastník obchodného podielu, čiže vlastník tej spoločnosti, tak potom by som si ešte pri zažmúrení jedného oka vedel predstaviť aj daňové licencie. Ale pýtam sa, pokiaľ tá obchodná spoločnosť zamestnáva dvoch, troch, štyroch, piatich, desiatich ľudí, a na konci roka síce vyprodukuje čiernu nulu, alebo naopak, ešte červené čísla, čiže pôjde do straty, prečo nechceme uznať, podľa môjho názoru, nespochybniteľný argument, že ak aj tá spoločnosť končí v čiernej nule, tak štát z tejto spoločnosti profitoval. Veď on predsa neprofituje, ten štát alebo štátny rozpočet, len z dane z príjmov. Tá spoločnosť, ak zamestnávala ľudí, platila za zamestnancov odvody, tí ľudia dostávali mzdu, tí ľudia tú mzdu míňali, prispievali k domácej spotrebe, po raste ktorej tak volá aj samotný pán minister a vyzýva ľudí na tlačových konferenciách, aby viacej míňali, aby, chce ich proste povzbudiť, pokiaľ ide o nárast domácej spotreby, lebo ten sa potom prejaví v náraste hrubého domáceho produktu, v náraste objemu vybratých nepriamych daní, spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a ďalších.
Takže ešte raz, keď tá spoločnosť končí zrovna aj na čiernej nule, čiže nevyprodukuje absolútne žiaden zisk, to neznamená, že môžme dať rovnítko, že táto spoločnosť rovná sa podvodník. Táto spoločnosť rovná sa prevádzkovateľ agresívneho daňového plánovania, chce proste okradnúť štát, vyhnúť sa plateniam daní, alebo ten príklad, ktorý uvádzal pred nejakou hodinou a pol pán minister, myslím tých dvoch ľudí, ktorí majú tie desaťtisícové Oktávie zaparkované, nemôžte, opakujem ešte raz, v politike už vôbec nie, ale domnievam sa, že ani v ekonomike uplatňovať princíp kolektívnej viny len preto, že sa nedokážete vysporiadať so zamedzením daňových únikov, pokiaľ ide, teraz hovorím, o uznanie ekonomicky opodstatnených daňových nákladov. To, že tých spoločností je niekoľko desiatok tisíc, to, že kapacita finančnej správy nestačí, aby urobila kontroly v týchto spoločnostiach, tak namiesto toho, aby sme si toto uznali, tak urobíme opäť tvrdý rez, zoberieme do ruky to kladivo a povieme, všetci podnikatelia, ktorí nevyprodukovali zisk, rovná sa podvodníci a preto ich treba buchnúť po hlave a preto im zavedieme daňové licencie.
Čiže opakujem ešte raz, skúste sa nad tým, pán minister, zamyslieť. Ak stiahnete tú časť veľkej novely zákona o dani z príjmu, ktorá hovorí o daňových licenciách, alebo budete ochotní prijať korektúru, že urobme daňové licencie, ale len pre spoločnosti, ako som hovoril, ktoré buď nezamestnávajú nikoho, tam je potom s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou podozrenie a asi sa aj veľakrát potvrdí, že ide naozaj o agresívne daňové plánovanie, alebo zamestnávajú jedného jediného človeka, ktorým je spravidla samotný, ako som už hovoril, vlastník obchodných podielov. Vtedy je dosť, s vysokou mierou pravdepodobnosti sa dá očakávať, že ide naozaj o daňovú optimalizáciu. Ale nepostihujte spoločnosti a je úplne jedno či, ako ste to nastavili vy, tie daňové licencie, či má tá spoločnosť obrat do 500 tisíc eur ročne alebo nad 500-tisíc eur ročne a či je platcom DPH, nie je platcom DPH, pre mňa je kľúčové kritérium, že ak, ako som už povedal, zamestnáva dvoch a viacerých zamestnancov, za tých zamestnancov platí odvody, tí zamestnanci dostávajú mzdu, tí zamestnanci tú mzdu spotrebovávajú a platia cez tú spotrebu, cez nepriame dane tak isto príjmy do štátneho rozpočtu. Takže pýtam sa, prečo chceme takto paušálne postihnúť úplne všetkých? Toto nie je dobré ani ako, dokonca ani ako signálny efekt, pretože vysielate tým jasný signálny efekt, ktorý sa nebojíme označiť, akože hľadáme triedneho nepriateľa. Vytvárame si nejaké triedy, podnikateľ rovná sa podvodník. Podnikateľ rovná sa triedny nepriateľ. Pred týmto úsilím by som naozaj varoval a bol by som veľmi opatrný, pretože ak sa takáto klíma vytvorí v spoločnosti, tak na konci dňa budeme všetci mŕtvi. To je proste tak. To kladivo nás zomelie potom úplne všetkých a tvrdím, že zomelie aj toho, kto to kladivo dnes drží v rukách. A to je súčasná vláda alebo, ak nechcem byť konkrétny, minister financií.
Odznel tu dnes hneď na začiatku rozpravy, odznelo jedno tvrdenie ešte z úst pána ministra, keď bol kritizovaný za to, že ten legislatívny proces naozaj bol vysoko, vysoko neštandardný, že toto sa v kultúrnej spoločnosti nerobí pri tak významnom, opakujem, zákone, toto nie je zákon o chove tresky v severnom mori, toto je, ako som povedal v úvode môjho vystúpenia, po zákone o štátnom rozpočte najvýznamnejší ekonomický zákon, zákon o dani z príjmu, ktorý naozaj nastavuje tie stavidlá, tie pravidlá hry pri tom zúčtovaní finančnom medzi občanom a štátom, medzi firmou a štátom.
Tak pokiaľ tvrdíme, že ten legislatívny proces bol naozaj neštandardný, že sa nám tu proste nahromadilo také množstvo pozmeňovákov, ktoré tak výrazne menia tento zákon a nech už bol teda dôvod, prečo ste to takto robili, akýkoľvek, či ste sa len chceli vyhnúť odbornej diskusii, alebo bolo tam opäť nejaké človečenské pochybenie v rezorte a preto bolo potrebné robiť rýchle korektúry, ale ide, pán minister, o mieru a tá miera bola práve prekročená. Dnes, keď si niekto spočíta počet paragrafov, odsekov, viet alebo, ak chcete, dokonca slov, tak zistíte, že ten "wording", ten kmeňový text, ktorý je v tých pozmeňovákoch, je dnes väčší, robusnejší ako je samotný "wording", ako je samotný text toho pôvodne predloženého návrhu zákona o dani z príjmu. Ide práve o túto mieru. Ja celkom som aj vecne možno rozumel vašim argumentom, keď ste hovorili o tej 80-percentnej emisnej dani a podobných veciach, no len stále platí, že keď idete meniť druhý najvýznamnejší ekonomický zákon v tomto štáte, tak nemôžu individuálne pozmeňujúce návrhy svojim rozsahom a významom prevýšiť ten pôvodný, jadrový text spomínanej novely.
Ja by som preto dal ešte v mojej rozprave jeden procedurálny návrh a síce, aby, ja si tie body pamätám, pán Kamenický, z vášho pozmeňujúceho toho 31-bodového pozmeňováku. Tak v tom pozmeňováku, lebo už máme v tom všetci guláš, pri sebe lepšej snahe čítať s porozumením, už mám v tom guláš aj ja. Takže vo vašom 31-bodovom pozmeňováku to boli body 9 a 24 a týkali sa práve toho spomínaného umorovania alebo amortizácie strát minulých období. Ak sa nemýlim, tak po zapracovaní do spoločnej správy by to mohli byť body 11 a 29, ale poprosím ešte, keby ste to potom mohli skorigovať, myslím, že to vám nespôsobí žiaden veľký problém, lebo kto už iný by sa mal vyznať v tom guláši, ak nie samotní predkladatelia.
Navrhujem v tom procedurálnom návrhu vyňať tieto spomínané dva body, ktoré sa týkajú umorovania strát na samostatné hlasovanie. Upozorňujem, že akokoľvek je téma daňových licencií v ostatných dňoch a týždňoch takou populárnou témou, o tejto téme sa strašne veľa popísalo, nahovorilo množstvo tlačoviek, ale tvrdím, že táto zmena spôsobu amortizácie minulých strát výrazne väčšou mierou zasiahne podnikateľov na Slovensku a zasiahne ich práve v tej najmenej príjemnej pozícii, ako som už hovoril, kedy v tých rokoch 2010 až 2013 došlo k tej vlnovke smerom dole a kedy obchodné spoločnosti zaknihovali skutočne najväčšie objemy strát. A opäť, hádam, budeme súhlasiť aj spolu navzájom, pán minister, nemôžte celú túto skupinu podnikateľov vykazujúcich straty označiť za podvodníkov alebo za ľudí, ktorým ide v prvom rade o agresívne daňové plánovanie. Skúste aj tu použiť to obľúbené slovíčko, because of crisis, lebo prišla kríza. Veď to používate často, používa to aj váš pán premiér, lebo kríza. Prečo to používa len na adresu 14-percentnej nezamestnanosti? Prečo to nepoužije aj na adresu a prečo nechcete pripustiť, že z tých niekoľko desiatok tisíc firiem, ktoré sa nachádzajú v strate, ako vy hovoríte, nezaplatili za ostatné štyri roky ani jedno euro daní, prečo nechcete pripustiť, že v tejto skupine, v tejto množine firiem môže byť naozaj polovica, neviem, štvrtina, tretina, máte na to ľudí, v inštitúte finančnej politiky a v ďalších poradných orgánoch. No tak skúste urobiť kvalifikovaný odhad, koľko z tej množiny sú práve také firmy, ktoré boli naozaj objektívne postihnuté krízou, naozaj stratili zákazky, alebo možno ste ich dostali vy do straty vašimi minulými opatreniami, keď ste zvyšovali dane, poplatky a odvody. Hádzali ste im ďalšie a ďalšie polená pod nohy, aj to mohol byť dôvod, prečo sa dostali do straty. Toto mi príde príliš také, vyvoláva to takého ducha spred roka 1989, proste hľadáme kolektívnu vinu a chceme všetkých označiť za podvodníkov a zlodejov.
No a ešte, takže daňové licencie, aby to nezaniklo, zdôrazním, skúste pouvažovať nad tým, že by ste tento bod stiahli, o daňových licenciách, nehandrkovali sa tam o tých, o nastavení toho jemného rastráže do 500 tisíc a nad 500 tisíc obratu a či je platca a nie je platca DPH, skúste to nastaviť tak, že pokiaľ tá spoločnosť nezamestnáva nikoho alebo len spomínaného vlastníka, tak mu tie daňové licencie dajte, ale ak zamestnáva ľudí, to sú tí ľudia, ktorí vám platia aj daň zo mzdy ako daň z príjmu fyzických osôb. Platia vám odvody aj tí zamestnanci, hoc len dvaja by boli v tej spoločnosti alebo štyria, platia vám odvody, ešte aj ten zamestnávateľ platí odvody, no tak nerobte z neho čerta a podvodníka len preto, že na konci roka skončil s čiernou nulou. To je účtovná čierna nula, ale opakujem, z týchto spoločností máte obrovské príjmy do štátneho rozpočtu.
A ešte jeden, jeden návrh, pokiaľ ide o, ja som tie návrhy nedával v paragrafovanom znení, aby som vás tu teraz všetkých neobťažoval čítaním pozmeňovákov a navyše by to skončilo zase tak, že by tie pozmeňováky prijaté prirodzene neboli, preto to formulujem takto light, že snáď si niektoré vecné argumenty osvojí aj pán minister. Pokiaľ ide o to umorovanie straty, stačilo sa pozrieť na západ od Slovenska, stačilo sa pozrieť do Českej republiky. Česká republika päť, šesť rokov dozadu, diskutovala o tom ako znížiť agresívne daňové plánovanie. Pretože tu nejde len o to odpisovanie straty minulých období voči prvému roku, v ktorom sa ocitne spoločnosť v zisku, tu ide aj o to, a s tým s vami súhlasím, pán minister, že aj spoločnosti obchodujú navzájom medzi sebou s týmito stratami. Hospodárska strata sa stala obchodným artiklom, tak ako niekto predáva tenisky alebo obleky, no tak sa predávajú aj straty, hej, lebo keď mám stratu, a tu je ten problém, a nemôžem si ju ani odpísať alebo teda nie sedem rokov a v neobmedzenej výške, ale štyri roky a rovnomerne, a tak ďalej, no tak, čo s tým? Tak to možno aspoň predám niekomu inému z mojich kamarátov, ktorý má zisk, a ten aj v tých nových pravidlách si aspoň časť tej straty odpíše, čiže so stratou sa obchoduje tak, ako s akýmkoľvek iným hmotným tovarom alebo službami, takže ešte raz, súhlasím s vami, ale pozrite sa na našich susedov v Českej republike.
Päť, šesť rokov dozadu otvorili diskusiu o obmedzení spomínaného obchodovania so stratami a prišli proste k záveru, a to je dnešný platný legislatívny stav v Českej republike, že nieže obmedzíme amortizáciu strát minulých rokov, minulých období a dokonca ju zrušíme, ale, a to je ten chirurgický skalpel, len v prípade spoločností, ktoré v danom období zmenili vlastníka. Alebo v prípade spoločností, ktoré v danom období zmenili predmet podnikania. Tu je naozaj dosť výrazné podozrenie, ktoré sa, opakujem, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj spravidla potvrdí, že takéto spoločnosti, áno mali v prvoplánovom úmysle obchodovať so stratou, alebo robiť daňové progresívne plánovanie. Tak takto to vyriešili susedia v Českej republike.
Ako to riešia Francúzi? Ako to riešia Taliani? Ako to riešia susedia v Rakúsku? Tí to riešia tak, že sú ešte liberálnejší, ako bola naša predchádzajúca právna úprava. To znamená, že obchodné spoločnosti si neodpisujú stratu sedem rokov, ale si ju odpisujú časovo dokonca neobmedzene, podčiarkujem, neobmedzene, my sme išli zo siedmich rokov na štyri, Francúzi, Taliani, Rakúšaci a ďalší, tých štátov je tam možno dvanásť, ktoré sú pred nami v tom rebríčku a funguje to, podotýkam, a nemôže nikto sa sťažovať, že Francúzsko má vyššie daňové úniky ako Slovensko. Nikto nebude hádam tvrdiť, že Holandsko má vyššie daňové úniky ako Slovensko alebo Taliansko, Rakúsko, že? Nemajú štvorročné obdobie na amortizáciu strát, nemajú sedemročné obdobie, majú časovo neobmedzené obdobie na amortizáciu strát, ale, a tu je znova ten chirurgický skalpel, a takto by sa mal správať rozumný hospodár, aby nezabil tým kladivom všetkých, lebo budeme na konci dňa, opakujem, všetci mŕtvi. Zase ten skalpel znamená, že to odpisovanie straty môže ísť len do výšky 75 % zisku v danom období, za ktoré to obdobie sa ten zisk zdaňuje. Čiže môžte mať stratu v ľubovoľnej výške, môžte ju odpisovať časovo neobmedzene, ale len do výšky 75 %, opakujem, zisku toho bežného obdobia, ktorý idete zdaniť.
V praxi to vedie potom k tomu, že práve, že naopak daňový systém sa stáva predvídateľným, pretože minister financií potom v Rakúsku, v Taliansku a vo Francúzsku vie, že bola kríza, spoločnosti zaknihovali dva, tri roky po sebe straty, ale viem, že keď sa tá kríza odrazí od dna a pôjdeme trošku hore, tak predvídateľnosť daňového systému znamená, že minister financií v danej krajine vie, asi aké minimálne a vyššie daňové výnosy bude mať. Pretože je si istý a má dobre nastavené chirurgickým skalpelom pravidlá, že minimálne 25 % z toho zisku bežného obdobia každá spoločnosť podnikajúca na území daného štátu zaplatí. Minimálne tých 25 % objemu zisku v danom zdaňovacom období.
No a toto sú napríklad pre mňa nepochopiteľné veci, prečo vy, poradcovia okolo vás, inštitút finančnej politiky a ďalší, prečo tak jedným okom sa nepozrú, však netreba objavovať ani koleso ani oheň ani peniaze, čo boli tri najväčšie objavy v dejinách ľudstva, stačí sa niekedy len tak po jednom oku pozrieť na susedov v Českej republike, pozrieť na krajiny, kde to funguje a máte v rukách vynikajúci, fungujúci skalpel, ktorý dáva nádej, že pacient bude vyliečený. V prípade toho kladiva je to naozaj, naozaj opačne. Takže skúsme sa aspoň v týchto dvoch témach, pokiaľ ide o amortizáciu strát a pokiaľ ide o daňové licencie, skutočne nad tým zamyslieť.
Ja som sa snažil v tej rozprave neísť po nejakej deliacej čiare ideológie, alebo ľavice, pravice, ale snažím sa len vás upozorniť, varovať, poprosiť, nazvime to akokoľvek a budem celkom skromný a nechám to v polohe prosby. Skúste sa nad tým, pán minister, zamyslieť, lebo to môže spôsobiť obrovské problémy, ktoré budete inkasovať možno ešte pred koncom tohto volebného obdobia.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
12:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:51
Jozef MikušVystúpenie s faktickou poznámkou
29.11.2013 o 12:51 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, veľkej časti svojho príspevku ste sa venovali licenciám, resp. dane zo straty a umorovaniu strát. Áno, často aj ja hovorím, že klobúk dole pre tými, ktorí sa vedia sami zamestnať a ešte ďalší klobúk dole pred tými, ktorí zamestnávajú iných a týchto by sme si mali vážiť a podporovať. Na jednej strane vláda hľadá možnosti riešenia zamestnať ľudí cez iné ministerstvá, na druhej strane prijímame návrhy, ktoré tomu podnikateľskému prostrediu škodia. Keď sme na začiatku volebného obdobia hovorili o tom, že vláda namiešala smrtiaci kokteil na podnikateľské prostredie v oblasti daní a pracovného práva, veď teda po väčšine v týchto oblastiach, zdalo sa, že to bude koniec, ale prichádzajú ďalšie návrhy zákonov, ktoré takým malým, malými krôčikmi to podnikateľské prostredie zhoršujú, aj keď ten daný konkrétny krok nemusí znamenať nejakú katastrofu a myslím, že tak ste to aj poňali, to vaše vystúpenie aj vy, ale súbor a dokopy tých krokov je toľko, že jednoducho to podnikateľské prostredie sa zhoršuje a, bohužiaľ, aj tento návrh zákona, aj keď v mnohom, v mnohom je dobrý a mnoho vecí je tam dobrých, tak minimálne v tých dvoch veciach do toho kokteilu pridáva ďalšie esencie, a to podnikateľské prostredie zhoršuje, možno hoc aj dobrým úmyslom, ako to sa snažil vysvetliť pán minister. Ďakujem.
Neautorizovaný
12:53
Vystúpenie v rozprave 12:53
Ivan ŠvejnaTakže ten pozmeňovák by sa týkal k tomuto zákonu a dovoľte, aby som ho prečítal. V súlade s...
Takže ten pozmeňovák by sa týkal k tomuto zákonu a dovoľte, aby som ho prečítal. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: k názvu, prvý.
V názve návrhu zákona sa slová "mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "menia a dopĺňajú niektoré zákony".
Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava názvu zákona vzhľadom na doplnenie nového článku II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K Čl. II, po druhé. Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z. a zákona č. 352/2013 Z. z.
1. V § 34 odsek 3 znie: ,,(3) Ročná účtovná závierka musí byť overená audítorom, ak príjem prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahne sumu 200 000 eur, pričom príjmom prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov sa na tento účel považujú príjmy dosiahnuté z prijatých prostriedkov od fyzických osôb, právnických osôb, príspevky z podielu zaplatenej dane, príjmy z verejných zbierok a dotácie. Tým nie je dotknutá povinnosť overenia ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie: "6a) § 19 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
2. Za § 42 sa vkladá § 42a, ktorý vrátane nadpisu znie: ,,§ 42a Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014.
Ustanovenie § 34 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije pri overení účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2014.".
Doterajšie čl. II a III sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom novely zákona o nadáciách je znížiť nároky pre vznik povinnosti overenia ročnej účtovnej závierky audítorom. V zmysle predkladanej novely by už táto povinnosť nemala vzniknúť všetkým nadáciám bez rozdielu ako pri súčasnej právnej úprave, ale až v prípade, že by prostriedky nadácie z cudzích zdrojov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahli sumu 200-tisíc eur, s výnimkou prijatia podielových daní v sume 35-tisíc eur.
Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2014.
O každom bode pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je potrebné hlasovať osobitne.
Takže toto je môj pozmeňovák. Čo sa týka k tej diskusii, teda v tej druhej časti, čo som spomenul, že ja sa pokúsim aj niečo nového povedať, čo už teda bolo povedané a bola to kritizovaná teda forma, že akým spôsobom sa táto nová daň akože uvádza, to znamená pozmeňujúcim návrhom. Ja sa už k tomu asi nebudem vyjadrovať. Ono je faktom to, že sa to týka viac ako 100-tisíc ľudí, tak možno by bola predsa len vhodná diskusia, ale najmä tých, ktorých sa to, alebo s tými, ktorých sa to týka, to znamená tých malých a stredných podnikateľov. Ja k tým veľkým podnikateľom sa ešte vrátim, ktorí hovoria, že je to v poriadku, ale to na záver. Treba povedať, že samozrejme sa to dotýka, tie daňové licencie aj tých, ktorí vykazujú zisk. Nielen stratových. To znamená, že skutočne vykazujú v úprimnej viere zisk, ale majú nižší ten zisk alebo respektíve tú daňovú povinnosť súčasne, ako je daňová licencia. To znamená, že musia, musia doplatiť do tej výšky daňovej licencie.
Možno, čo tu nebolo povedané, tak ja verím, verím, že minister financií ma počúva, nemusí tu byť, jaj, počúva, jasné, že faktom zostáva to, že táto myšlienka bola, to nie je nová, ale pred vyše desiatimi rokmi túto myšlienku chcela zaviesť pani ministerka financií Schmögnerová. Prešlo to dokonca vo vláde, bola to, nechytajte ma za slovo, ale jednoducho bola to minimálna daň z príjmu právnických osôb, myslím, že tak sa to volalo, a volalo sa to a malo to byť 24-tisíc slovenských korún. Ale myšlienka bola, v podstate vychádzala detto z toho, že z presvedčenia pani ministerky, že tí, kolektívne viny, že proste tí podnikatelia sú, optimalizujú, hej, no ale, chvalabohu, vtedy sa veľmi zdvihla mienka verejná proti tomuto. Takže aj keď to bolo, pokiaľ viem, schválené vo vláde, tak nakoniec to nebolo prijaté. Takže táto myšlienka nie je nová a je, či už to nazvem faceliftovaná a tak ďalej, ale jednoducho ten taký pokus alebo taký názor, že predsa len treba postihovať tých ľudí nejakým spôsobom, čo sú v účtovnej strate.
Druhá vec, čo chcem povedať, že urobil som si tú námahu, som si poprosil z Ministerstva financií Českej republiky nejaké údaje tiež o stratových podnikoch a mám ináč, keď máte záujem, ja vám tú tabuľku komukoľvek ukážem. Tak podľa tejto tabuľky teraz za minulý rok bolo 54 % subjektov v daňovej strate v Čechách. Inými slovami chcem povedať, že to Slováci, my nie sme niečo netradičného. Byť v účtovnej strate v trhovej ekonomike, to je normálna záležitosť v akejkoľvek krajine, jednoducho netreba si mýliť účtovnú stratu a proste podnikanie. Ako ja viem, že je povedané, že podnikanie za účelom zisku, hej, na čo sa odvoláva. Ale jednoducho podnikateľ investuje, má nejaké odpisové sadzby, kúpi si auto. Dobre, teraz nešpekulujem, čo používa na súkromné, súkromné účely a čo na služobné. Ale jednoducho stroje si, všetko má odpisovú kategóriu. No prečo? Lebo mu to ide do nákladov. To vôbec neznamená, on proste, že sa mu to neoplatilo, prečo, prečo nevykazuje účtovnú stratu.
Takže ešte raz, je to normálne, je to v poriadku. Tak ako existuje nejaká prirodzená miera nezamestnanosti. Aby sme si rozumeli, v trhovej ekonomike musí byť prirodzená miera nezamestnanosti, nedá sa zamestnať všetkých, hej, lebo potom by to nefungovalo, ponuka a dopyt, hej? Tak jednoducho toto je normálna záležitosť. Ja možno ešte zopár tých vecí, že rok, že odpisovať. No neni to rok, jednoducho, keď založím, opravte ma, ak sa mýlim, keď založím teraz firmu, v decembri, tak teraz nemôžem, nemusím zaplatiť daň, tú daňovú licenciu budúci rok, ale už ten ďalší musím. To znamená, že to vôbec neni rok, je to proste pomer, pomer, tá daňová licencia sa neplatí len pomerne v tom roku podľa toho, ako keď niekto založil tú firmu, hej? To znamená, že odvtedy na mesiac, na mesiac, no to ja len vyjasňujem. To znamená, že to je, ja viem, že ste to chceli zatraktívniť, aby to tak vyzeralo lepšie, tá daňová licencia, ale nemyslím si, že niekomu to nejako akože pomôže, keď mu "odpustíte" len časť mesačnú tej daňovej licencie. O tom že, že to poškodzuje podnikateľské prostredie, ja si myslím, že o tom netreba akože nejako dlhšie hovoriť. Ono samozrejme v tých rebríčkoch, ono každý rok budú vznikať nejaké nové rebríčky a každá nová daň, to proste, to je jedno, ako sa nazve, jednoducho už samotná existencia ďalšej novej dane pre podnikanie je jednoducho poškodzovanie podnikateľského prostredia. Ale možno, neviem, či tu bolo povedané, čo mi ešte napríklad vadí, že je to vlastne bezúročné financovanie štátu. Keď ja zaplatím dopredu daň, ktorú síce si môžem odpočítať, akože aby to bolo teda atraktívnejšie, ja vlastne financujem bezúročne ten štát a z vlastných peňazí. To proste, to proste je fakt, hej?
No, ja by som možno ešte povedal, že, ale asi to už bolo spomínané, že je, neni proti nášmu záujmu, aby, alebo celospoločenskom, aby existovali aj firmy v nejakej účtovnej daňovej strate alebo respektíve aj v zisku, len podľa vás malom zisku, pretože jednoducho ony majú význam a určite dávajú prácu keď už budem, poviem natvrdo, tak účtovníkom, hej. Ja neviem, musia si najať kancelárie a tak ďalej a tak ďalej, proste ako nechcem to hovoriť, že jednoducho podľa mňa vôbec neni cieľom zbaviť sa firiem, ktoré sú v účtovnej strate, hej. Ja nehovorím o daňových podvodníkoch, vždycky ako rozoberám to, pretože za to ja ministra pochválim. Za to, že proste, keď ide po tých DPH-áčkarských, nemám najmenší problém a to som sa už stokrát vyjadril, že v tomto má našu podporu.
Ja by som ešte jednu vec povedal, že keď mladý človek, povedzme skončí školu a má chuť podnikať, tak ak chce vstúpiť na tento trh, teda trh podnikania, tak jednoducho a priori už mu zvyšujete tou daňovou licenciou teda náklady. Teraz eseročky viete, že teraz sa zmenili, že musia povinne dávať peniaze v hotovosti, hej? To znamená, že musí mať nejaký keš a už musí byť zase pripravený, že keš ešte na to, ešte nezačal ani podnikať a už si to musí plánovať, že musí zaplatiť 480 euro, hej. A ešte ani nezačal podnikať a už to má, hovorím o tých nových. Povedzte si, či to bude motivovať tých ľudí k podnikaniu. No ja sa myslím, že akýkoľvek proste, že akákoľvek zvýšená hranica na vstup na ten podnikateľských trh, nazveme to, proste ľudí demotivuje.
Takže ešte by som k tomu povedal, že istota, stabilita, no ja som sa pokúsil aspoň navrhnúť zákon v minulom období, teda na minulú Národnú radu, ústavný zákon o stabilite daňového systému a tam ešte som ani nevedel, keď som to spisoval, tam bola aj poznámka, že sa zaväzujeme, že nezavedieme novú daň. Ale to už je akože irónia osudu. Ale prečo to hovorím? Ja si myslím, že stále dôležité je, že mať a dohodnúť sa a tak možno teraz neni politická vôľa, ale dohodnúť sa o mantineloch, do akej miery môže ľavica, pravica, to je jedno, meniť proste daňový systém, do akých, do akej miery môže zavádzať nové dane. Jednoducho, ja viem, že 100-percentná istota nikdy nebude. Ono pekne to znie, ale jednoducho tie mantinely proste by mohli byť a ja verím, že možno raz na toto príde, na takúto diskusiu, že do akej miery sa môže meniť daňový systém. Takže toto je taký odborný pohľad, ja nejako k tomu už, ono veľa vecí už bolo povedané a možno aj bude povedané.
No a teraz si dovolím, dovolím trošku teraz, tak ako som naznačil v tretej časti, trošku zafilozofovať, respektíve nejaký politický náhľad k tomuto povedať. Budete prekvapení, ale ja napríklad uznávam ľavicové strany v tom slova zmysle, že proste reprezentujú názor, ľavicový prístup a teraz hovorím o daniach napríklad alebo o daňovom systéme. Proste majú pocit, pretože sú príjmové nerovnosti, tak vždy bude tá ľavica existovať a ja chápem, že niekto má taký pocit, že proste bohatí musia platiť väčšie sadzby daní alebo viacej, hej. Ako ja som zástanca rovnej dane, ale chápem to. A ja nemám problém ako diskutovať na tú. Len problém, čo je teraz. Teraz je problém a ste to tam aj napísali, že vlastne tým, ktorí majú úspech, tým znížite daň z 23 na 22 a ten "trade off", to znamená ten, tá výmena za to, hej, je, že uvalíte dane na ľudí, ktorí nezarábajú. Ja by som pochopil, ja by som pochopil jednu myšlienku, že keby ste to urobili ako v Maďarsku, tobôž nehovorím, ako Maďarsko je určite zlý príklad. Ale keby ste urobili opak, že pred tých veľkých od obratu zvýšite dane, ja neviem na 30 %, ako to mi dáva logiku, tú, ľavicový pohľad, to mi dáva logiku, že tí bohatší nech platia od nejakého zisku ešte väčšiu progresívnu sadzbu, aj dane z príjmu právnických osôb, aby som povedal. Hovorím stále o právnických osobách, hej. No ale nedáva mi logiku, že prečo práve tomu, ako som povedal príklad, kto chce ísť podnikať, tak on musí zaplatiť nejakú zvláštnu daň, hej. A ja by som to, ja, pre mňa je to proste v tom, aj v tom takom ako dosť nepochopiteľné, ako nechápem, prečo tých nízkopríjmových, tých dôchodcov proste, tých dohodárov ste zdanili s odvodmi. Však ako, proste to sú tí nízkopríjmoví, hej.
No a teraz chcem povedať zopár aj takých politických vecí a čo som sa, úprimne povedané, nahneval, keď pán minister, teda nie na pána ministra som sa nahneval, ale nahneval som sa na zamestnávateľov, lebo povedal, teda ak si správne pamätám, na výbore, že zamestnávateľ a veľké zamestnávateľské zväzy s tým súhlasili, hej. No dovoľte mi taký, taký citát jeden, nebudem, nechcem byť osobný, ale chcem významovo povedať. Jeden český politik povedal, že jeho predkovia boli lúpežní rytieri. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že mnoho z tých ľudí, z tých ľudí, ktorí to povedali, tých zamestnávateľov, hej, sú aj v tomto zozname najbohatších ľudí, hej, a jasné, že sa ich to netýka. Netýka sa ich to, hej. A to je problém. Proste tých, ktorých proste sa to netýka, s tým súhlasili, pretože samozrejme, pre nich je výhodnejšie úplne niečo iného. A ja nechcem byť zlý, ale by som aj citoval niektoré fyzické osoby, ktoré sa, ktoré sa k tomu vyjadrili a ja by som sa rovno mohol vyjadriť, však to sú všetko tí Mečiarovi privatizéri. Ako sa dostali k tomu majetku?
Ja, ja, ja nespochybňujem bohatých ľudí, ktorí proste zarobili svojou, svojím na zelenej lúke a svojimi myšlienkami. Naopak, ja im fandím, pozor, to neznamená, že ja som proti bohatým ľuďom. V žiadnom prípade, hej. Ale tí, ktorí sprivatizovali za neférové ceny, neférovým spôsobom, nemajú sa čo vyjadrovať k tomu, že aby malí platili nejakú novú daň.
Takže ja ešte, samozrejme, viete že, ja odmietam kolektívnu vinu. To už niekoľkokrát bolo povedané a ctím si ekonomické slobody. A samozrejme, každá nová daň je proti ekonomickým slobodám. Takže voľačo určite, určite môžem k tomu niečo povedať.
No a na záver chcem povedať, že konkrétny príklad. Teraz to bude taký trošku politicko-filozofický príklad, že ja som zo Štiavnice, resp. striedavo žijem v Štiavnici a v Bratislave, a teraz, aj keď boli voľby, tie slávne voľby v bystrickom kraji, tak mám kamaráta, ktorý je malý podnikateľ, ktorý má malý obchod. A on mi povedal, že ide voliť toho pána. Ja som skoro spadol, hej, (reakcia z pléna) no asi ten, toho, kto vyhral. A ja hovorím, že čo, bež voliť toho Maňku, neblázni, hej. Však ten človek, ten konkrétny človek, čo vyhral, vystupoval, že je proti demokracii. My sme zvolili človeka, ktorý chce zrušiť volebný systém. Ako je to úplne postavené na hlavu.
A viete, čo mi povedal? Ja ho budem voliť, hej, lebo som tak nahnevaný na tie daňové licencie, že ten iný pán, ktorý je tu tiež a je spod Brezovej, hej, tak jemu to je jedno. Ale tomu, tomu malému obchodníkovi to jednoducho nie je. Tak to nebol, že by volil za toho dotyčného pána. Proste to bol protest, hej. Protest a jednoducho ľudia, ja sám som, ja sám som prekvapený, že jednoducho ako ľudia vnímajú niektoré opatrenie. A teraz pozor, to nehovorím, to nie je to, že by na SMER boli a potom by nás volili. Jednoducho sú nahnevaní na strašne veľa vecí a toto určite, to vám zaručím, že proste keď to prijmete, tak to pobúri mnoho ľudí. Takže ja, pani Laššáková, ja vám nezávidím, teraz nie v zlom, nie v zlom, nie v zlom, ako nemôžte vôbec za to, alebo to, čo sa stalo v tom Banskobystrickom kraji, ale jedno viem povedať, že jeden hlas z tých 71-tisíc ľudí bol preto, lebo chcete zaviesť tie daňové licencie.
To je všetko, ďakujem. (Potlesk.)
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tiež prispieť do tejto diskusie. Ja svoj príspevok urobím v troch častiach. Prvú časť by som chcel dať, podať pozmeňovací návrh. V druhej časti by som si dovolil, no pokúsil o odbornú kritiku tých daňových licencií a v tretej časti by som si taký dal politicko-filozofický apel, resp. aj niečo zapolitizoval.
Takže ten pozmeňovák by sa týkal k tomuto zákonu a dovoľte, aby som ho prečítal. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: k názvu, prvý.
V názve návrhu zákona sa slová "mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "menia a dopĺňajú niektoré zákony".
Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava názvu zákona vzhľadom na doplnenie nového článku II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K Čl. II, po druhé. Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z. a zákona č. 352/2013 Z. z.
1. V § 34 odsek 3 znie: ,,(3) Ročná účtovná závierka musí byť overená audítorom, ak príjem prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahne sumu 200 000 eur, pričom príjmom prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov sa na tento účel považujú príjmy dosiahnuté z prijatých prostriedkov od fyzických osôb, právnických osôb, príspevky z podielu zaplatenej dane, príjmy z verejných zbierok a dotácie. Tým nie je dotknutá povinnosť overenia ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie: "6a) § 19 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
2. Za § 42 sa vkladá § 42a, ktorý vrátane nadpisu znie: ,,§ 42a Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014.
Ustanovenie § 34 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije pri overení účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2014.".
Doterajšie čl. II a III sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom novely zákona o nadáciách je znížiť nároky pre vznik povinnosti overenia ročnej účtovnej závierky audítorom. V zmysle predkladanej novely by už táto povinnosť nemala vzniknúť všetkým nadáciám bez rozdielu ako pri súčasnej právnej úprave, ale až v prípade, že by prostriedky nadácie z cudzích zdrojov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahli sumu 200-tisíc eur, s výnimkou prijatia podielových daní v sume 35-tisíc eur.
Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2014.
O každom bode pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je potrebné hlasovať osobitne.
Takže toto je môj pozmeňovák. Čo sa týka k tej diskusii, teda v tej druhej časti, čo som spomenul, že ja sa pokúsim aj niečo nového povedať, čo už teda bolo povedané a bola to kritizovaná teda forma, že akým spôsobom sa táto nová daň akože uvádza, to znamená pozmeňujúcim návrhom. Ja sa už k tomu asi nebudem vyjadrovať. Ono je faktom to, že sa to týka viac ako 100-tisíc ľudí, tak možno by bola predsa len vhodná diskusia, ale najmä tých, ktorých sa to, alebo s tými, ktorých sa to týka, to znamená tých malých a stredných podnikateľov. Ja k tým veľkým podnikateľom sa ešte vrátim, ktorí hovoria, že je to v poriadku, ale to na záver. Treba povedať, že samozrejme sa to dotýka, tie daňové licencie aj tých, ktorí vykazujú zisk. Nielen stratových. To znamená, že skutočne vykazujú v úprimnej viere zisk, ale majú nižší ten zisk alebo respektíve tú daňovú povinnosť súčasne, ako je daňová licencia. To znamená, že musia, musia doplatiť do tej výšky daňovej licencie.
Možno, čo tu nebolo povedané, tak ja verím, verím, že minister financií ma počúva, nemusí tu byť, jaj, počúva, jasné, že faktom zostáva to, že táto myšlienka bola, to nie je nová, ale pred vyše desiatimi rokmi túto myšlienku chcela zaviesť pani ministerka financií Schmögnerová. Prešlo to dokonca vo vláde, bola to, nechytajte ma za slovo, ale jednoducho bola to minimálna daň z príjmu právnických osôb, myslím, že tak sa to volalo, a volalo sa to a malo to byť 24-tisíc slovenských korún. Ale myšlienka bola, v podstate vychádzala detto z toho, že z presvedčenia pani ministerky, že tí, kolektívne viny, že proste tí podnikatelia sú, optimalizujú, hej, no ale, chvalabohu, vtedy sa veľmi zdvihla mienka verejná proti tomuto. Takže aj keď to bolo, pokiaľ viem, schválené vo vláde, tak nakoniec to nebolo prijaté. Takže táto myšlienka nie je nová a je, či už to nazvem faceliftovaná a tak ďalej, ale jednoducho ten taký pokus alebo taký názor, že predsa len treba postihovať tých ľudí nejakým spôsobom, čo sú v účtovnej strate.
Druhá vec, čo chcem povedať, že urobil som si tú námahu, som si poprosil z Ministerstva financií Českej republiky nejaké údaje tiež o stratových podnikoch a mám ináč, keď máte záujem, ja vám tú tabuľku komukoľvek ukážem. Tak podľa tejto tabuľky teraz za minulý rok bolo 54 % subjektov v daňovej strate v Čechách. Inými slovami chcem povedať, že to Slováci, my nie sme niečo netradičného. Byť v účtovnej strate v trhovej ekonomike, to je normálna záležitosť v akejkoľvek krajine, jednoducho netreba si mýliť účtovnú stratu a proste podnikanie. Ako ja viem, že je povedané, že podnikanie za účelom zisku, hej, na čo sa odvoláva. Ale jednoducho podnikateľ investuje, má nejaké odpisové sadzby, kúpi si auto. Dobre, teraz nešpekulujem, čo používa na súkromné, súkromné účely a čo na služobné. Ale jednoducho stroje si, všetko má odpisovú kategóriu. No prečo? Lebo mu to ide do nákladov. To vôbec neznamená, on proste, že sa mu to neoplatilo, prečo, prečo nevykazuje účtovnú stratu.
Takže ešte raz, je to normálne, je to v poriadku. Tak ako existuje nejaká prirodzená miera nezamestnanosti. Aby sme si rozumeli, v trhovej ekonomike musí byť prirodzená miera nezamestnanosti, nedá sa zamestnať všetkých, hej, lebo potom by to nefungovalo, ponuka a dopyt, hej? Tak jednoducho toto je normálna záležitosť. Ja možno ešte zopár tých vecí, že rok, že odpisovať. No neni to rok, jednoducho, keď založím, opravte ma, ak sa mýlim, keď založím teraz firmu, v decembri, tak teraz nemôžem, nemusím zaplatiť daň, tú daňovú licenciu budúci rok, ale už ten ďalší musím. To znamená, že to vôbec neni rok, je to proste pomer, pomer, tá daňová licencia sa neplatí len pomerne v tom roku podľa toho, ako keď niekto založil tú firmu, hej? To znamená, že odvtedy na mesiac, na mesiac, no to ja len vyjasňujem. To znamená, že to je, ja viem, že ste to chceli zatraktívniť, aby to tak vyzeralo lepšie, tá daňová licencia, ale nemyslím si, že niekomu to nejako akože pomôže, keď mu "odpustíte" len časť mesačnú tej daňovej licencie. O tom že, že to poškodzuje podnikateľské prostredie, ja si myslím, že o tom netreba akože nejako dlhšie hovoriť. Ono samozrejme v tých rebríčkoch, ono každý rok budú vznikať nejaké nové rebríčky a každá nová daň, to proste, to je jedno, ako sa nazve, jednoducho už samotná existencia ďalšej novej dane pre podnikanie je jednoducho poškodzovanie podnikateľského prostredia. Ale možno, neviem, či tu bolo povedané, čo mi ešte napríklad vadí, že je to vlastne bezúročné financovanie štátu. Keď ja zaplatím dopredu daň, ktorú síce si môžem odpočítať, akože aby to bolo teda atraktívnejšie, ja vlastne financujem bezúročne ten štát a z vlastných peňazí. To proste, to proste je fakt, hej?
No, ja by som možno ešte povedal, že, ale asi to už bolo spomínané, že je, neni proti nášmu záujmu, aby, alebo celospoločenskom, aby existovali aj firmy v nejakej účtovnej daňovej strate alebo respektíve aj v zisku, len podľa vás malom zisku, pretože jednoducho ony majú význam a určite dávajú prácu keď už budem, poviem natvrdo, tak účtovníkom, hej. Ja neviem, musia si najať kancelárie a tak ďalej a tak ďalej, proste ako nechcem to hovoriť, že jednoducho podľa mňa vôbec neni cieľom zbaviť sa firiem, ktoré sú v účtovnej strate, hej. Ja nehovorím o daňových podvodníkoch, vždycky ako rozoberám to, pretože za to ja ministra pochválim. Za to, že proste, keď ide po tých DPH-áčkarských, nemám najmenší problém a to som sa už stokrát vyjadril, že v tomto má našu podporu.
Ja by som ešte jednu vec povedal, že keď mladý človek, povedzme skončí školu a má chuť podnikať, tak ak chce vstúpiť na tento trh, teda trh podnikania, tak jednoducho a priori už mu zvyšujete tou daňovou licenciou teda náklady. Teraz eseročky viete, že teraz sa zmenili, že musia povinne dávať peniaze v hotovosti, hej? To znamená, že musí mať nejaký keš a už musí byť zase pripravený, že keš ešte na to, ešte nezačal ani podnikať a už si to musí plánovať, že musí zaplatiť 480 euro, hej. A ešte ani nezačal podnikať a už to má, hovorím o tých nových. Povedzte si, či to bude motivovať tých ľudí k podnikaniu. No ja sa myslím, že akýkoľvek proste, že akákoľvek zvýšená hranica na vstup na ten podnikateľských trh, nazveme to, proste ľudí demotivuje.
Takže ešte by som k tomu povedal, že istota, stabilita, no ja som sa pokúsil aspoň navrhnúť zákon v minulom období, teda na minulú Národnú radu, ústavný zákon o stabilite daňového systému a tam ešte som ani nevedel, keď som to spisoval, tam bola aj poznámka, že sa zaväzujeme, že nezavedieme novú daň. Ale to už je akože irónia osudu. Ale prečo to hovorím? Ja si myslím, že stále dôležité je, že mať a dohodnúť sa a tak možno teraz neni politická vôľa, ale dohodnúť sa o mantineloch, do akej miery môže ľavica, pravica, to je jedno, meniť proste daňový systém, do akých, do akej miery môže zavádzať nové dane. Jednoducho, ja viem, že 100-percentná istota nikdy nebude. Ono pekne to znie, ale jednoducho tie mantinely proste by mohli byť a ja verím, že možno raz na toto príde, na takúto diskusiu, že do akej miery sa môže meniť daňový systém. Takže toto je taký odborný pohľad, ja nejako k tomu už, ono veľa vecí už bolo povedané a možno aj bude povedané.
No a teraz si dovolím, dovolím trošku teraz, tak ako som naznačil v tretej časti, trošku zafilozofovať, respektíve nejaký politický náhľad k tomuto povedať. Budete prekvapení, ale ja napríklad uznávam ľavicové strany v tom slova zmysle, že proste reprezentujú názor, ľavicový prístup a teraz hovorím o daniach napríklad alebo o daňovom systéme. Proste majú pocit, pretože sú príjmové nerovnosti, tak vždy bude tá ľavica existovať a ja chápem, že niekto má taký pocit, že proste bohatí musia platiť väčšie sadzby daní alebo viacej, hej. Ako ja som zástanca rovnej dane, ale chápem to. A ja nemám problém ako diskutovať na tú. Len problém, čo je teraz. Teraz je problém a ste to tam aj napísali, že vlastne tým, ktorí majú úspech, tým znížite daň z 23 na 22 a ten "trade off", to znamená ten, tá výmena za to, hej, je, že uvalíte dane na ľudí, ktorí nezarábajú. Ja by som pochopil, ja by som pochopil jednu myšlienku, že keby ste to urobili ako v Maďarsku, tobôž nehovorím, ako Maďarsko je určite zlý príklad. Ale keby ste urobili opak, že pred tých veľkých od obratu zvýšite dane, ja neviem na 30 %, ako to mi dáva logiku, tú, ľavicový pohľad, to mi dáva logiku, že tí bohatší nech platia od nejakého zisku ešte väčšiu progresívnu sadzbu, aj dane z príjmu právnických osôb, aby som povedal. Hovorím stále o právnických osobách, hej. No ale nedáva mi logiku, že prečo práve tomu, ako som povedal príklad, kto chce ísť podnikať, tak on musí zaplatiť nejakú zvláštnu daň, hej. A ja by som to, ja, pre mňa je to proste v tom, aj v tom takom ako dosť nepochopiteľné, ako nechápem, prečo tých nízkopríjmových, tých dôchodcov proste, tých dohodárov ste zdanili s odvodmi. Však ako, proste to sú tí nízkopríjmoví, hej.
No a teraz chcem povedať zopár aj takých politických vecí a čo som sa, úprimne povedané, nahneval, keď pán minister, teda nie na pána ministra som sa nahneval, ale nahneval som sa na zamestnávateľov, lebo povedal, teda ak si správne pamätám, na výbore, že zamestnávateľ a veľké zamestnávateľské zväzy s tým súhlasili, hej. No dovoľte mi taký, taký citát jeden, nebudem, nechcem byť osobný, ale chcem významovo povedať. Jeden český politik povedal, že jeho predkovia boli lúpežní rytieri. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že mnoho z tých ľudí, z tých ľudí, ktorí to povedali, tých zamestnávateľov, hej, sú aj v tomto zozname najbohatších ľudí, hej, a jasné, že sa ich to netýka. Netýka sa ich to, hej. A to je problém. Proste tých, ktorých proste sa to netýka, s tým súhlasili, pretože samozrejme, pre nich je výhodnejšie úplne niečo iného. A ja nechcem byť zlý, ale by som aj citoval niektoré fyzické osoby, ktoré sa, ktoré sa k tomu vyjadrili a ja by som sa rovno mohol vyjadriť, však to sú všetko tí Mečiarovi privatizéri. Ako sa dostali k tomu majetku?
Ja, ja, ja nespochybňujem bohatých ľudí, ktorí proste zarobili svojou, svojím na zelenej lúke a svojimi myšlienkami. Naopak, ja im fandím, pozor, to neznamená, že ja som proti bohatým ľuďom. V žiadnom prípade, hej. Ale tí, ktorí sprivatizovali za neférové ceny, neférovým spôsobom, nemajú sa čo vyjadrovať k tomu, že aby malí platili nejakú novú daň.
Takže ja ešte, samozrejme, viete že, ja odmietam kolektívnu vinu. To už niekoľkokrát bolo povedané a ctím si ekonomické slobody. A samozrejme, každá nová daň je proti ekonomickým slobodám. Takže voľačo určite, určite môžem k tomu niečo povedať.
No a na záver chcem povedať, že konkrétny príklad. Teraz to bude taký trošku politicko-filozofický príklad, že ja som zo Štiavnice, resp. striedavo žijem v Štiavnici a v Bratislave, a teraz, aj keď boli voľby, tie slávne voľby v bystrickom kraji, tak mám kamaráta, ktorý je malý podnikateľ, ktorý má malý obchod. A on mi povedal, že ide voliť toho pána. Ja som skoro spadol, hej, (reakcia z pléna) no asi ten, toho, kto vyhral. A ja hovorím, že čo, bež voliť toho Maňku, neblázni, hej. Však ten človek, ten konkrétny človek, čo vyhral, vystupoval, že je proti demokracii. My sme zvolili človeka, ktorý chce zrušiť volebný systém. Ako je to úplne postavené na hlavu.
A viete, čo mi povedal? Ja ho budem voliť, hej, lebo som tak nahnevaný na tie daňové licencie, že ten iný pán, ktorý je tu tiež a je spod Brezovej, hej, tak jemu to je jedno. Ale tomu, tomu malému obchodníkovi to jednoducho nie je. Tak to nebol, že by volil za toho dotyčného pána. Proste to bol protest, hej. Protest a jednoducho ľudia, ja sám som, ja sám som prekvapený, že jednoducho ako ľudia vnímajú niektoré opatrenie. A teraz pozor, to nehovorím, to nie je to, že by na SMER boli a potom by nás volili. Jednoducho sú nahnevaní na strašne veľa vecí a toto určite, to vám zaručím, že proste keď to prijmete, tak to pobúri mnoho ľudí. Takže ja, pani Laššáková, ja vám nezávidím, teraz nie v zlom, nie v zlom, nie v zlom, ako nemôžte vôbec za to, alebo to, čo sa stalo v tom Banskobystrickom kraji, ale jedno viem povedať, že jeden hlas z tých 71-tisíc ľudí bol preto, lebo chcete zaviesť tie daňové licencie.
To je všetko, ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
13:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:13
Ladislav KamenickýĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.11.2013 o 13:13 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ivan, ako ten záver by som akosi odpustil možno, lebo tomuto to ako dávať za vinu, to sa mi zdá trošku prehnané. Ja chápem, ja chápem, že ty zastávaš hlavne teda malých a stredných podnikateľov a je to tvoja, tvoj elektorát, ktorý ťa volí, ale, ale skutočne, povedzme si otvorene, je tu fakt veľa firiem, ktoré v živote nikdy nezaplatili ani korunu na dani z príjmu. To je realita. A aj ja som podnikal, viem, o čom hovorím. Keď niekto podniká s tým, že idem, idem neplatiť dane dlhé roky, myslím si, že ten piaty rok je fakt čas na to, aby nejakú tú daň odviedol aj štátu. Takže si myslím, že v tomto by sme mali byť trochu korektní. A nehovorím tak, ako to tu hovoril predtým kolega, že my považujeme tých, čo neplatia dane automaticky za kriminálnikov. Nie je to pravda. Ale určite by sa mali zamyslieť nad tým, že či to ich podnikanie má zmysel, keď štyri roky nevyprodukovali ani toľko, aby zaplatili, aby si stiahli z tej svojej daňovej povinnosti tých pár stoviek eur, ktoré sa pýtajú na tej daňovej licencii.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
13:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:14
Zsolt SimonTak ako doteraz obišli tie dane, obídu aj po tomto, len výsledok bude, že bude viac ľudí na úradoch práce a tých menej ľudí, ktorí pracujú, budú musieť pre nich prispievať ešte viac. Preto aj v Bystrici kto zvíťazil, on by zvíťazil kdekoľvek. A je porážka práve tohto systému a tých istôt, ktoré táto vláda im sľúbila. Ivan, mal si plnú pravdu a nebol to jeden hlas z tých 71-tisíc. Bola ich väčšina. Ten nárast od 25-tisíc do 71-tisíc medzi prvým a druhým kolom, to bol protestný hlas za to, ako sa spravuje táto krajina.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.11.2013 o 13:14 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ivan, v plnej miere s tebou súhlasím. Tak ako som sa aj pred chvíľkou vyjadril, táto daň v skutočnosti neporieši problém štátnej kasy, ani hospodárne nakladanie tejto vlády. Ale dokáže jedno jediné. Ja to poviem tak, ako to ľudia myslia a hovoria na strednom Slovensku, kde žijem. Ja tam nechodím striedavo, ja som tam permanentne, aj keď parlament nezasadá. Sú nasratí na to, že to je zase nová daň. Sľúbili ste im istotu a dostali istotu, že ich zoderiete z kože.
Tak ako doteraz obišli tie dane, obídu aj po tomto, len výsledok bude, že bude viac ľudí na úradoch práce a tých menej ľudí, ktorí pracujú, budú musieť pre nich prispievať ešte viac. Preto aj v Bystrici kto zvíťazil, on by zvíťazil kdekoľvek. A je porážka práve tohto systému a tých istôt, ktoré táto vláda im sľúbila. Ivan, mal si plnú pravdu a nebol to jeden hlas z tých 71-tisíc. Bola ich väčšina. Ten nárast od 25-tisíc do 71-tisíc medzi prvým a druhým kolom, to bol protestný hlas za to, ako sa spravuje táto krajina.
Ďakujem.
Neautorizovaný
13:15
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13:15
Ivan ŠvejnaNo, ja by som ešte možno len záver povedal, že to je velikánska výstraha. Výstraha pre nás všetkých, že už teraz je v podstate všetko možné, čo sa týka volieb a tak ďalej a čo sa týka rôznych vecí, ale ja by som predsa len apeloval a teraz dám konkrétny návrh, hej, že na zamyslenie. Či vôbec ísť do toho "trade off", ofu hej, to znamená, že stiahnutie z 23 na 22 % a výmenou za tie daňové licencie. Proste to neni fér "trade". Radšej, aj keď to znie z mojich úst zvláštne, tak radšej to neurobte, ako to urobiť. Proste nestojí to podľa mňa za to, aby stotisíc ľudí proste malo pocit, že jednoducho od nich chcete, keď vidia niektoré veci a ktoré sa ešte budú, budú ani nevieme, o ktorých teraz ešte hovoríme, hej. Proste ich to nahnevá, strašne ich to nahnevá, hej. Proste ich to, no, to je celé.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
29.11.2013 o 13:15 hod.
Ing.
Ivan Švejna
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ten záver nebol vôbec osobný, však ja som dokonca povedal, že sám som nútil toho kamaráta, aby volil Maňku. Však ako jednoducho sám som ho nútil, hej, že určite by som to ja urobil, keby som teda mal tam trvalý pobyt. Ale to bola len pointa, som chcel poukázať, že ľudia majú rôzne problémy. A tie rôzne problémy jednoducho vnímajú negatívne. A teraz nejde ani, ani o SMER a tak ďalej, ale sú tu proste niektoré konkrétne veci, na ktoré sa samozrejme, každý sa nahnevá na niečo iné. Možno sa, keď hovorím o tej hmotnej núdzi, som zvedavý, že koľko ľudí sa nahnevá, keď im siahnu na tú dávku v hmotnej núdzi. A to hovorím konkrétne problémy. Ale takže to som len tým myslel, hej?
No, ja by som ešte možno len záver povedal, že to je velikánska výstraha. Výstraha pre nás všetkých, že už teraz je v podstate všetko možné, čo sa týka volieb a tak ďalej a čo sa týka rôznych vecí, ale ja by som predsa len apeloval a teraz dám konkrétny návrh, hej, že na zamyslenie. Či vôbec ísť do toho "trade off", ofu hej, to znamená, že stiahnutie z 23 na 22 % a výmenou za tie daňové licencie. Proste to neni fér "trade". Radšej, aj keď to znie z mojich úst zvláštne, tak radšej to neurobte, ako to urobiť. Proste nestojí to podľa mňa za to, aby stotisíc ľudí proste malo pocit, že jednoducho od nich chcete, keď vidia niektoré veci a ktoré sa ešte budú, budú ani nevieme, o ktorých teraz ešte hovoríme, hej. Proste ich to nahnevá, strašne ich to nahnevá, hej. Proste ich to, no, to je celé.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
13:17
Vystúpenie v rozprave 13:17
Daniel DuchoňJa si myslím, že každý z nás si veľmi váži každých podnikateľov, pretože jednak tak, ako to tu bolo veľakrát povedané, vytvárajú pracovné miesta, zamestnávajú ľudí a prinášajú istým spôsobom pridanú hodnotu. Problém je ale v tom, že medzi podnikateľmi je veľká skupina naozaj nečestných, nezodpovedných podnikateľov, ktorí hľadajú akékoľvek spôsoby na to, aby sa jednoducho vyhli plateniu daní, aby porušovali daňové zákony a týmto spôsobom krátili dane, a teda neodvádzali do štátneho rozpočtu nič.
Preto znovu zdôrazňujem, nikto nemá nič proti čestným a zodpovedným podnikateľom, proti čestným a zodpovedným spoločnostiam, proti čestným a zodpovedným živnostníkom, ktorí si plnia všetky svoje povinnosti, medzi ktoré, si dovolím tvrdiť, platiť dane je povinnosť číslo jedna. A teraz teda k téme daňových licencií.
Podľa môjho názoru treba túto tému, alebo vôbec daňové licencie, chápať v dvoch rovinách. Tá prvá je, že naozaj je to jeden z ďalších nástrojov, ktoré teda majú smerovať k tomu, aby sa jednak zlepšila kultúra platenia daní, ale aby sa aj z tých 190-tisíc obchodných spoločností preriedili tie spoločnosti, ktoré sú vyslovene založené s cieľom rôznych špekulatívnych operácií a s cieľom vyhýbania sa plateniu daní. Takže tento nástroj vnímam ako ďalší z účinných nástrojov, ktoré majú týmto negatívnym javom zamedziť.
To, že fenomén vyhýbanie sa plateniu daní, kráteniu daní a vôbec daňových únikov je absolútne vypuklý na Slovensku, o tom sa určite nemusíme presviedčať. A tu ma takisto znova udivuje konštatovanie opozície, že ako okej, však budú to daňové licencie a napriek tomu sa budú podnikatelia vyhýbať plateniu týchto licencií. Takisto keď sme menili, alebo rušili rovnú daň, tak veľakrát tam bolo povedané, že ako dobre, zvýšite dane, ale aj tak bude dochádzať ku kráteniu daní. Jednoducho opozícia ako keby sa uspokojovala s týmto javom, s týmto absolútne negatívnym javom a niekedy ako keby ho dokonca aj nepriamym spôsobom schvaľovala. To je absolútne fatálne konštatovanie. Jednoducho tu nemôžme konštatovať, že dobre, nebudú sa platiť dane a je to v poriadku? Ako tu bol touto vládou prijatý rad opatrení smerujúcich k zamedzeniu daňových únikov, rad legislatívnych zmien, ktoré majú tieto úniky eliminovať a bojovať proti nim a tie výsledky sa dostavujú. Tie výsledky sa dostavujú v podobe lepšieho výberu daní. Pozorujeme to minimálne v mesiacoch september - október a určite o tom budeme bližšie diskutovať k téme štátneho rozpočtu.
To znamená namiesto toho, aby tu, ak by bola v radoch opozície istá objektivita, istá úprimnosť, tak určite by muselo prísť aj k takému konštatovaniu, že áno, tie opatrenia, ktoré sa táto vláda podujala prijať, či už v podobe zmien najmä v zákone o DPH, ale aj v Trestnom zákonníku, resp. v Obchodnom zákonníku, prinášajú svoje ovocie. A ak teda hovorím, že by bola opozícia objektívna, tak by uznala, že toto boli správne kroky.
Čo sa týka tej druhej roviny, ako treba vnímať zavedenie daňových licencií, tá rovina spočíva v tom, že tým, ako som aj spomenul, že sa prijali mnohé opatrenia na zamedzenie daňových únikov, tak sú s tým spojené aj zvýšené náklady na správu daňových spoločností, daňových subjektov, napríklad aj taký fenomén alebo zavedenie kontrolného výkazu pri, pri operáciách s daňou z pridanej hodnoty, ktorý mimochodom vyzdvihol aj vo včerajšej tlači šéf, prezident Zväzu obchodov a cestovného ruchu pán Konštiak, kedy konštatoval, že zavedenie kontrolného výkazu môže, mimo iného, eliminovať aj to, čo sa dnes deje v podobe toho, že sa dejú napríklad fiktívne vývozy cukru, čím dochádza síce k poklesu cien cukru pre spotrebiteľov, ale je to teda za cenu zase porušovania daňových zákonov.
Takže v súvislosti s prijatím týchto viacerých zmien vzrástla, vzrástla nákladovosť na správu daňových subjektov a toto si samozrejme vyžaduje dodatočné zdroje, ktoré treba pokryť na obsluhu a na správu týchto daňových subjektov. Takže daňové licencie môžme, alebo aj máme vnímať aj z tohto pohľadu ako nástroj, ktorý jednoducho tieto zvýšené zdroje môže pokryť.
Čo sa týka tých daňových únikov, aj keď to nesúvisí s daňou z príjmov právnických osôb, ale s daňou z pridanej hodnoty, nedávno vyšla správa Európskej komisie, kde je konštatované, že za rok 2011 na Slovenku boli daňové úniky na dani z pridanej hodnoty vo výške 2,77 mld. eur. To znamená, je to naozaj neuveriteľné číslo. Takisto, čo sa týka povedzme kontroly pri používaní a pri dodržiavaní zákonnosti, pri používaní elektronickej registračnej pokladnice, na výbore pán minister svojho času konštatoval, že z 26 kontrol bolo 23 pozitývnych nálezov. Pozitívnych v zmysle toho, že teda došlo nejakým spôsobom k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, čo samozrejme má teda takisto aj dopad na daň z príjmu, pretože keď niekto kráti svoje tržby cez elektronickú registračnú pokladnicu, tak dochádza v konečnom dôsledku aj ku kráteniu daní z príjmov právnických osôb.
Čo sa týka spoločností, ktoré sú dlhodobo v strate, je tu naozaj na mieste otázka, prečo sú dlhodobo v strate? Dobre, ako beriem to, že samozrejme spoločnosť, že napríklad v súčasnosti je ekonomická kríza, čo samozrejme sa premieta aj do tržieb a príjmov týchto spoločností a z tohto dôvodu môžu byť v nejakom prechodnom období spoločnosti v strate. Ale my sa bavíme hlavne o spoločnostiach, ktoré tú stratu vykazujú dlhodobo, to znamená viac ako jeden rok, viac ako dva roky, tri, štyri a podobne. Každá spoločnosť, ktorá vzniká, tak predpokladám, že má dopredu spracovaný nejaký biznis plán, kde teda uvažuje s nejakým vývojom cash flow, s vývojom výnosov, vývojom svojich nákladov a je logické, že možno ten prvý rok ešte nepredpokladá dosiahnutie zisku z dôvodu vyšších investícií pre vôbec založenie spoločnosti. Ale je logické, že už potom tie ďalšie roky by každá spoločnosť mala dosahovať zisk, pretože za týmto účelom sú obchodné spoločnosti zakladané.
To, že je spoločnosť dlhodobo stratová, to nie len problém vo vzťahu k verejnému rozpočtu, ale je to problém aj tej samotnej spoločnosti. Pretože takáto spoločnosť má nižšiu, pochopiteľne nižšiu kredibilitu aj vo vzťahu k svojim dodávateľom, respektíve odberateľom. Ale je to problém samotnej spoločnosti aj v tom pohľade, že napríklad takáto spoločnosť len veľmi ťažko, ak vôbec, dostane napríklad úver z banky. To znamená, že v záujme každej spoločnosti, ako som povedal, by malo byť dosiahnutie zisku, aby dosiahla istý kredit, aby sa mohla ďalej rozvíjať, aby mohla čerpať povedzme cudzie zdroje a podobne.
Ak sa bavíme o konkrétnych číslach, už ich tu aj spomenul pán minister, ale dovolím si ich znovu zopakovať, pretože tie čísla sú veľmi dôležité a sú naozaj podstatné práve pri zavedení tejto daňovej licencie. Takže, ak sa bavíme konkrétne, tak viac ako polovica podnikov, tak ako sme tu povedali, založených za účelom dosahovania zisku na Slovensku neplatí dane. Ak si teda znovu zoberieme konkrétne tie roky, tak firmy, ktoré podali daňové priznanie s nulovou daňou, tak ich percentuálny podiel bol v roku 2006 53 %, 2007 59 %, 2008 53 %, 2009 58 %, 2010 59 %, 2011 59 %. To znamená, naozaj tu vidíme to. To, že firmy podávajú daňové priznanie s nulovou daňovou povinnosťou, neplatí iba v tých rokoch, ktoré sú teraz, v rokoch krízy, ale takto sa správali aj v čase konjunktúry, v čase ekonomického rastu, v čase boomu.
To znamená, že tento trend tu je naozaj dlhodobý. A bol tu tento trend aj vtedy, keď bola zavedená rovná daň. To znamená, tú diskusiu, ktorú sme tu mali aj pri rušení rovnej dane, že teda rušenie dane je automaticky kľúč k inému správaniu, zodpovednejšiemu správaniu, k plateniu daní, tak toto tu jednoducho neplatí. Takisto sa môžme baviť aj o tom, že aj v čase zavedenia alebo existovania rovnej dane takisto firmy odchádzali do daňových rajov. Ten trend bol z roka na rok narastajúci, tie čísla sú samozrejme dokladovateľné.
Preto aj v tomto kontexte veľmi pozitívne vnímam napríklad aj zrážkovú daň na transakcie smerujúce do daňového raja, čo je vlastne ďalší z tých nástrojov, ktorý obmedzujú fenomén vyhýbaniu sa plateniu daní. Ak si teda zoberieme to dlhšie časové obdobie, to znamená tie štyri roky po sebe, tak tam za roky 2008 až 2011 bolo 34 % spoločností, ktoré podalo daňové priznanie s nulovou daňou. Ak si zoberieme tri roky po sebe tak to bolo 42 % a dva roky po sebe 48 %.
A teraz koho sa daňová licencia dotkne? Dotkne sa polovice väčších podnikov s tržbami vyšších ako pol milióna eur a vyše 80 % menších podnikov s tržbami do pol milióna eur. Tieto čísla teda dokazujú, že len veľmi malá časť podnikov na Slovensku mohla výraznejšie profitovať zo zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb. To je to, o čom som hovoril pred chvíľou. Inými slovami je výška sadzby pre absolútnu väčšinu podnikov na Slovensku nezaujímavá. A znovu zopakujem aj to, čo, o čom sa už zmienil pán minister, že dnes zamestnanec s minimálnou mzdou odvedie na daniach a odvodoch približne 500 eur ročne. Zamestnanec s priemernou mzdou takmer 2 200 eur ročne. Rovnako aj živnostníci, ktorí dokonca nemajú žiadne príjmy, tak samozrejme musia platiť odvody. Takže z tohto pohľadu nevnímam zavedenie daňovej licencie ako nejaký faktor, ktorý by prispel k tomu, aby došlo k rušeniu obchodných spoločností.
Ďalšiu poznámku ešte by som venoval tomu, že myslím, že niekto z opozície sa pred časom vyslovil, že teda ak sú tu daňové úniky, tak treba zvýšiť počet kontrol. Len treba si uvedomiť jedno, že jednak podnikateľských subjektov je radovo 190-tisíc. To znamená, ten, nie je vo fyzických silách, nie je možné jednoducho, povedzme, na báze každého roku skontrolovať všetky tieto firmy. To naozaj na to kapacity finančnej správy nestačia.
Ale druhý moment, ktorý je takisto veľmi dôležitý, že daňoví kontrolóri sa zameriavajú hlavne na dodržiavanie daňových zákonov. To znamená, idú skôr po tých nákladových položkách. A je nepredstaviteľné, ani to nemôžme chcieť, aby každý daňový kontrolór bol aj špičkový účtovník. Toto jednoducho nie je možné. A pokiaľ ten kontrolór sa zameriava, tak ako som povedal, na nákladové položky, takisto, ak by tá kontrola mala byť absolútne dôsledná, tak by musel skúmať mnoho ďalších vecí, ktoré nám odhalí až dôsledné skúmanie účtovníctva, ako napríklad odhady a rezervy, finančný prenájom, aktivácia majetku a podobné veci. Proste je tam množstvo, nechcem povedať skrytých, ale jednoducho položiek, na ktoré ten daňový kontrolór aj z kapacitných, aj z vedomostných faktorov nemôže skontrolovať. Nehovoriac o tom, že sú mnohé firmy, ktoré tých nákladových položiek majú radovo tisíce a tu tak isto môžeme potom polemizovať o efektivite danej kontroly.
Druhý problém je ale aj ten, že mnohé daňové subjekty zamestnávajú účtovníkov, a teraz možno by som to tak povedal trošku aj na obhajobu tých podnikateľov, že ja nechcem tvrdiť, že všetci jednoducho úmyselne sa vyhýbajú plateniu daní. Ale môže tu dochádzať aj k takému javu, že zamestnávajú účtovníkov, ktorí nevykazujú také kvality, alebo nemajú také predpoklady, aby jednoducho to účtovníctvo v danej spoločnosti viedli absolútne zodpovedne a korektne a dodržiavali všetky zákony. A takýmto spôsobom môže potom dochádzať k tomu, že príde daňová kontrola a proste ten nález tam je a teda dochádza k dorubeniu daní. Problém je asi aj v tom pohľade, že dnes na to, aby ste sa stal účtovníkom, vám stačí voľná živnosť, kde predpokladom na získanie tejto voľnej živnosti je povedzme čistý register trestov. To znamená, teraz nechcem povedať, že každý z nás sa tu môže stať účtovníkom, ale naozaj to, na to, aby niekto viedol zodpovedne účtovníctvo, tak to vyžaduje neustále školenie, vyžaduje to proste dodatočné vzdelávanie.
Čo sa týka ešte ďalších nejakých tých komentárov, ktoré som zachytil, alebo ktoré tu rezonovali zo strán opozície, že toto je jedno z ďalších rozhodnutí, myslím, že to povedal pán Sulík, ktoré robia zo Slovenska čiernu dieru z pohľadu investícii. Toto nie je vôbec pravda. Investície na Slovensko prichádzajú aj v tomto roku. Nakoniec každý z nás číta, alebo väčšina z nás číta aj Hospodárske noviny a podobné ekonomické týždenníky, kde sa hovorí o viacerých investíciách. Tejto téme sa takisto budem skôr venovať pri štátnom rozpočte. Takže nie je to pravda. Slovensko, verím, a naozaj je naďalej atraktívne aj z pohľadu zahraničných investícií. Toľko asi z môjho pohľadu na tému zavedenia daňových licencií a som presvedčený, že aj napriek tým výhradám, ktoré tu opozícia vzniesla, nakoniec získa, táto novela zákona získa širšiu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
29.11.2013 o 13:17 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa takisto vyjadril k téme, ktorá tu dnes veľmi intenzívne rezonuje, a to je téma daňových licencií, aj pred týmto skromným auditóriom. Ale prvú poznámku predtým, než prejdem k samotnej podstate problému, by som rád venoval tomu, že viackrát som si všimol, že opozícia sa tu snaží navodiť takú atmosféru, alebo pestovať taký mýtus, ako keby my sme nejakým spôsobom boli proti podnikateľom, ako keby sme z nich robili triednych nepriateľov, tak ako to použil vo svojom vyjadrení pán poslanec Zajac, alebo myslím, že pán poslanec Hudacký dokonca použil v tejto súvislosti "darebácki podnikatelia". Určite to nie je pravda.
Ja si myslím, že každý z nás si veľmi váži každých podnikateľov, pretože jednak tak, ako to tu bolo veľakrát povedané, vytvárajú pracovné miesta, zamestnávajú ľudí a prinášajú istým spôsobom pridanú hodnotu. Problém je ale v tom, že medzi podnikateľmi je veľká skupina naozaj nečestných, nezodpovedných podnikateľov, ktorí hľadajú akékoľvek spôsoby na to, aby sa jednoducho vyhli plateniu daní, aby porušovali daňové zákony a týmto spôsobom krátili dane, a teda neodvádzali do štátneho rozpočtu nič.
Preto znovu zdôrazňujem, nikto nemá nič proti čestným a zodpovedným podnikateľom, proti čestným a zodpovedným spoločnostiam, proti čestným a zodpovedným živnostníkom, ktorí si plnia všetky svoje povinnosti, medzi ktoré, si dovolím tvrdiť, platiť dane je povinnosť číslo jedna. A teraz teda k téme daňových licencií.
Podľa môjho názoru treba túto tému, alebo vôbec daňové licencie, chápať v dvoch rovinách. Tá prvá je, že naozaj je to jeden z ďalších nástrojov, ktoré teda majú smerovať k tomu, aby sa jednak zlepšila kultúra platenia daní, ale aby sa aj z tých 190-tisíc obchodných spoločností preriedili tie spoločnosti, ktoré sú vyslovene založené s cieľom rôznych špekulatívnych operácií a s cieľom vyhýbania sa plateniu daní. Takže tento nástroj vnímam ako ďalší z účinných nástrojov, ktoré majú týmto negatívnym javom zamedziť.
To, že fenomén vyhýbanie sa plateniu daní, kráteniu daní a vôbec daňových únikov je absolútne vypuklý na Slovensku, o tom sa určite nemusíme presviedčať. A tu ma takisto znova udivuje konštatovanie opozície, že ako okej, však budú to daňové licencie a napriek tomu sa budú podnikatelia vyhýbať plateniu týchto licencií. Takisto keď sme menili, alebo rušili rovnú daň, tak veľakrát tam bolo povedané, že ako dobre, zvýšite dane, ale aj tak bude dochádzať ku kráteniu daní. Jednoducho opozícia ako keby sa uspokojovala s týmto javom, s týmto absolútne negatívnym javom a niekedy ako keby ho dokonca aj nepriamym spôsobom schvaľovala. To je absolútne fatálne konštatovanie. Jednoducho tu nemôžme konštatovať, že dobre, nebudú sa platiť dane a je to v poriadku? Ako tu bol touto vládou prijatý rad opatrení smerujúcich k zamedzeniu daňových únikov, rad legislatívnych zmien, ktoré majú tieto úniky eliminovať a bojovať proti nim a tie výsledky sa dostavujú. Tie výsledky sa dostavujú v podobe lepšieho výberu daní. Pozorujeme to minimálne v mesiacoch september - október a určite o tom budeme bližšie diskutovať k téme štátneho rozpočtu.
To znamená namiesto toho, aby tu, ak by bola v radoch opozície istá objektivita, istá úprimnosť, tak určite by muselo prísť aj k takému konštatovaniu, že áno, tie opatrenia, ktoré sa táto vláda podujala prijať, či už v podobe zmien najmä v zákone o DPH, ale aj v Trestnom zákonníku, resp. v Obchodnom zákonníku, prinášajú svoje ovocie. A ak teda hovorím, že by bola opozícia objektívna, tak by uznala, že toto boli správne kroky.
Čo sa týka tej druhej roviny, ako treba vnímať zavedenie daňových licencií, tá rovina spočíva v tom, že tým, ako som aj spomenul, že sa prijali mnohé opatrenia na zamedzenie daňových únikov, tak sú s tým spojené aj zvýšené náklady na správu daňových spoločností, daňových subjektov, napríklad aj taký fenomén alebo zavedenie kontrolného výkazu pri, pri operáciách s daňou z pridanej hodnoty, ktorý mimochodom vyzdvihol aj vo včerajšej tlači šéf, prezident Zväzu obchodov a cestovného ruchu pán Konštiak, kedy konštatoval, že zavedenie kontrolného výkazu môže, mimo iného, eliminovať aj to, čo sa dnes deje v podobe toho, že sa dejú napríklad fiktívne vývozy cukru, čím dochádza síce k poklesu cien cukru pre spotrebiteľov, ale je to teda za cenu zase porušovania daňových zákonov.
Takže v súvislosti s prijatím týchto viacerých zmien vzrástla, vzrástla nákladovosť na správu daňových subjektov a toto si samozrejme vyžaduje dodatočné zdroje, ktoré treba pokryť na obsluhu a na správu týchto daňových subjektov. Takže daňové licencie môžme, alebo aj máme vnímať aj z tohto pohľadu ako nástroj, ktorý jednoducho tieto zvýšené zdroje môže pokryť.
Čo sa týka tých daňových únikov, aj keď to nesúvisí s daňou z príjmov právnických osôb, ale s daňou z pridanej hodnoty, nedávno vyšla správa Európskej komisie, kde je konštatované, že za rok 2011 na Slovenku boli daňové úniky na dani z pridanej hodnoty vo výške 2,77 mld. eur. To znamená, je to naozaj neuveriteľné číslo. Takisto, čo sa týka povedzme kontroly pri používaní a pri dodržiavaní zákonnosti, pri používaní elektronickej registračnej pokladnice, na výbore pán minister svojho času konštatoval, že z 26 kontrol bolo 23 pozitývnych nálezov. Pozitívnych v zmysle toho, že teda došlo nejakým spôsobom k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, čo samozrejme má teda takisto aj dopad na daň z príjmu, pretože keď niekto kráti svoje tržby cez elektronickú registračnú pokladnicu, tak dochádza v konečnom dôsledku aj ku kráteniu daní z príjmov právnických osôb.
Čo sa týka spoločností, ktoré sú dlhodobo v strate, je tu naozaj na mieste otázka, prečo sú dlhodobo v strate? Dobre, ako beriem to, že samozrejme spoločnosť, že napríklad v súčasnosti je ekonomická kríza, čo samozrejme sa premieta aj do tržieb a príjmov týchto spoločností a z tohto dôvodu môžu byť v nejakom prechodnom období spoločnosti v strate. Ale my sa bavíme hlavne o spoločnostiach, ktoré tú stratu vykazujú dlhodobo, to znamená viac ako jeden rok, viac ako dva roky, tri, štyri a podobne. Každá spoločnosť, ktorá vzniká, tak predpokladám, že má dopredu spracovaný nejaký biznis plán, kde teda uvažuje s nejakým vývojom cash flow, s vývojom výnosov, vývojom svojich nákladov a je logické, že možno ten prvý rok ešte nepredpokladá dosiahnutie zisku z dôvodu vyšších investícií pre vôbec založenie spoločnosti. Ale je logické, že už potom tie ďalšie roky by každá spoločnosť mala dosahovať zisk, pretože za týmto účelom sú obchodné spoločnosti zakladané.
To, že je spoločnosť dlhodobo stratová, to nie len problém vo vzťahu k verejnému rozpočtu, ale je to problém aj tej samotnej spoločnosti. Pretože takáto spoločnosť má nižšiu, pochopiteľne nižšiu kredibilitu aj vo vzťahu k svojim dodávateľom, respektíve odberateľom. Ale je to problém samotnej spoločnosti aj v tom pohľade, že napríklad takáto spoločnosť len veľmi ťažko, ak vôbec, dostane napríklad úver z banky. To znamená, že v záujme každej spoločnosti, ako som povedal, by malo byť dosiahnutie zisku, aby dosiahla istý kredit, aby sa mohla ďalej rozvíjať, aby mohla čerpať povedzme cudzie zdroje a podobne.
Ak sa bavíme o konkrétnych číslach, už ich tu aj spomenul pán minister, ale dovolím si ich znovu zopakovať, pretože tie čísla sú veľmi dôležité a sú naozaj podstatné práve pri zavedení tejto daňovej licencie. Takže, ak sa bavíme konkrétne, tak viac ako polovica podnikov, tak ako sme tu povedali, založených za účelom dosahovania zisku na Slovensku neplatí dane. Ak si teda znovu zoberieme konkrétne tie roky, tak firmy, ktoré podali daňové priznanie s nulovou daňou, tak ich percentuálny podiel bol v roku 2006 53 %, 2007 59 %, 2008 53 %, 2009 58 %, 2010 59 %, 2011 59 %. To znamená, naozaj tu vidíme to. To, že firmy podávajú daňové priznanie s nulovou daňovou povinnosťou, neplatí iba v tých rokoch, ktoré sú teraz, v rokoch krízy, ale takto sa správali aj v čase konjunktúry, v čase ekonomického rastu, v čase boomu.
To znamená, že tento trend tu je naozaj dlhodobý. A bol tu tento trend aj vtedy, keď bola zavedená rovná daň. To znamená, tú diskusiu, ktorú sme tu mali aj pri rušení rovnej dane, že teda rušenie dane je automaticky kľúč k inému správaniu, zodpovednejšiemu správaniu, k plateniu daní, tak toto tu jednoducho neplatí. Takisto sa môžme baviť aj o tom, že aj v čase zavedenia alebo existovania rovnej dane takisto firmy odchádzali do daňových rajov. Ten trend bol z roka na rok narastajúci, tie čísla sú samozrejme dokladovateľné.
Preto aj v tomto kontexte veľmi pozitívne vnímam napríklad aj zrážkovú daň na transakcie smerujúce do daňového raja, čo je vlastne ďalší z tých nástrojov, ktorý obmedzujú fenomén vyhýbaniu sa plateniu daní. Ak si teda zoberieme to dlhšie časové obdobie, to znamená tie štyri roky po sebe, tak tam za roky 2008 až 2011 bolo 34 % spoločností, ktoré podalo daňové priznanie s nulovou daňou. Ak si zoberieme tri roky po sebe tak to bolo 42 % a dva roky po sebe 48 %.
A teraz koho sa daňová licencia dotkne? Dotkne sa polovice väčších podnikov s tržbami vyšších ako pol milióna eur a vyše 80 % menších podnikov s tržbami do pol milióna eur. Tieto čísla teda dokazujú, že len veľmi malá časť podnikov na Slovensku mohla výraznejšie profitovať zo zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb. To je to, o čom som hovoril pred chvíľou. Inými slovami je výška sadzby pre absolútnu väčšinu podnikov na Slovensku nezaujímavá. A znovu zopakujem aj to, čo, o čom sa už zmienil pán minister, že dnes zamestnanec s minimálnou mzdou odvedie na daniach a odvodoch približne 500 eur ročne. Zamestnanec s priemernou mzdou takmer 2 200 eur ročne. Rovnako aj živnostníci, ktorí dokonca nemajú žiadne príjmy, tak samozrejme musia platiť odvody. Takže z tohto pohľadu nevnímam zavedenie daňovej licencie ako nejaký faktor, ktorý by prispel k tomu, aby došlo k rušeniu obchodných spoločností.
Ďalšiu poznámku ešte by som venoval tomu, že myslím, že niekto z opozície sa pred časom vyslovil, že teda ak sú tu daňové úniky, tak treba zvýšiť počet kontrol. Len treba si uvedomiť jedno, že jednak podnikateľských subjektov je radovo 190-tisíc. To znamená, ten, nie je vo fyzických silách, nie je možné jednoducho, povedzme, na báze každého roku skontrolovať všetky tieto firmy. To naozaj na to kapacity finančnej správy nestačia.
Ale druhý moment, ktorý je takisto veľmi dôležitý, že daňoví kontrolóri sa zameriavajú hlavne na dodržiavanie daňových zákonov. To znamená, idú skôr po tých nákladových položkách. A je nepredstaviteľné, ani to nemôžme chcieť, aby každý daňový kontrolór bol aj špičkový účtovník. Toto jednoducho nie je možné. A pokiaľ ten kontrolór sa zameriava, tak ako som povedal, na nákladové položky, takisto, ak by tá kontrola mala byť absolútne dôsledná, tak by musel skúmať mnoho ďalších vecí, ktoré nám odhalí až dôsledné skúmanie účtovníctva, ako napríklad odhady a rezervy, finančný prenájom, aktivácia majetku a podobné veci. Proste je tam množstvo, nechcem povedať skrytých, ale jednoducho položiek, na ktoré ten daňový kontrolór aj z kapacitných, aj z vedomostných faktorov nemôže skontrolovať. Nehovoriac o tom, že sú mnohé firmy, ktoré tých nákladových položiek majú radovo tisíce a tu tak isto môžeme potom polemizovať o efektivite danej kontroly.
Druhý problém je ale aj ten, že mnohé daňové subjekty zamestnávajú účtovníkov, a teraz možno by som to tak povedal trošku aj na obhajobu tých podnikateľov, že ja nechcem tvrdiť, že všetci jednoducho úmyselne sa vyhýbajú plateniu daní. Ale môže tu dochádzať aj k takému javu, že zamestnávajú účtovníkov, ktorí nevykazujú také kvality, alebo nemajú také predpoklady, aby jednoducho to účtovníctvo v danej spoločnosti viedli absolútne zodpovedne a korektne a dodržiavali všetky zákony. A takýmto spôsobom môže potom dochádzať k tomu, že príde daňová kontrola a proste ten nález tam je a teda dochádza k dorubeniu daní. Problém je asi aj v tom pohľade, že dnes na to, aby ste sa stal účtovníkom, vám stačí voľná živnosť, kde predpokladom na získanie tejto voľnej živnosti je povedzme čistý register trestov. To znamená, teraz nechcem povedať, že každý z nás sa tu môže stať účtovníkom, ale naozaj to, na to, aby niekto viedol zodpovedne účtovníctvo, tak to vyžaduje neustále školenie, vyžaduje to proste dodatočné vzdelávanie.
Čo sa týka ešte ďalších nejakých tých komentárov, ktoré som zachytil, alebo ktoré tu rezonovali zo strán opozície, že toto je jedno z ďalších rozhodnutí, myslím, že to povedal pán Sulík, ktoré robia zo Slovenska čiernu dieru z pohľadu investícii. Toto nie je vôbec pravda. Investície na Slovensko prichádzajú aj v tomto roku. Nakoniec každý z nás číta, alebo väčšina z nás číta aj Hospodárske noviny a podobné ekonomické týždenníky, kde sa hovorí o viacerých investíciách. Tejto téme sa takisto budem skôr venovať pri štátnom rozpočte. Takže nie je to pravda. Slovensko, verím, a naozaj je naďalej atraktívne aj z pohľadu zahraničných investícií. Toľko asi z môjho pohľadu na tému zavedenia daňových licencií a som presvedčený, že aj napriek tým výhradám, ktoré tu opozícia vzniesla, nakoniec získa, táto novela zákona získa širšiu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
13:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:36
Zsolt SimonVystúpenie s faktickou poznámkou
29.11.2013 o 13:36 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega Duchoň, vidím, že ministerstvo financií pracuje celkom dobre, že napísal vám toto stanovisko, ale skutočne dovoľte, aby som povedal základnú pointu tohto vládneho návrhu zákona a kde je jeho kacírskosť. Včerajšie Hospodárske noviny, reklama na jednu tretinu, je tam napísaných päť rokov s eurom na Slovensku, Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky, generálny partner Ekoinvest. Ten istý, kto je vlastníkom Ekoinvestu, je vlastníkom aj SCP Ružomberok. Darovali ste mu minulý rok 25 mil. eur daňového bonusu. Nemusí zaplatiť. Tých 25 miliónov chcete tu nahnať na 50-tisíc malých živnostníkoch. Tých, ktorí majú problém. Na malých podnikateľoch. Na tých chcete to stiahnuť. Toto je choré a toto je zvrátené. A keď za toto vznikajú také živly, ako v Banskej Bystrici, tak sa ráno pozrite do zrkadla všetci, lebo za toto môžte vy takýmito návrhmi, ktoré predkladáte. Ďakujem.
Neautorizovaný
13:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:37
Ladislav KamenickýDruhá vec, čo sa týka tejto novely zákona o dani z príjmov, skutočne nikto sa nepozastavil, alebo teda okrem pána ministra, nad v podstate zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok. Ja toto považujem za jeden z najdôležitejších prínosov tohto zákona, nakoľko vieme, že je tu druhotná platobná neschopnosť. Firmy neplatia. Tento zákon ich donúti skutočne sa zamyslieť nad tým, že či si zvýši svoj daňový základ o nezaplatené záväzky alebo nie? A toto ja považujem za skutočne veľmi dôležité.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.11.2013 o 13:37 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Dano, ja by som chcel oceniť jedno, že konečne tu niekto v rozprave sa zmienil aj o 35-percentnej zrážkovej dani. Myslím si, že je to ďalší dosť dôsledný krok, ako bojovať proti daňovým únikom a unikaniu, vlastne optimalizácie, ktorú robí väčšina firiem, v tomto pléne sme už viackrát dokonca počuli aj odporúčania, ako to treba robiť. Takže dúfam teda, že sa už konečne zabráni tomu, aby si z daňových rajov niekto fakturoval také služby ako poradenstvo, sprostredkovanie, know-how, softvér a autorské práva a rôzne iné veci, ako si znížiť svoju daňovú povinnosť na Slovensku. To je prvá vec.
Druhá vec, čo sa týka tejto novely zákona o dani z príjmov, skutočne nikto sa nepozastavil, alebo teda okrem pána ministra, nad v podstate zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok. Ja toto považujem za jeden z najdôležitejších prínosov tohto zákona, nakoľko vieme, že je tu druhotná platobná neschopnosť. Firmy neplatia. Tento zákon ich donúti skutočne sa zamyslieť nad tým, že či si zvýši svoj daňový základ o nezaplatené záväzky alebo nie? A toto ja považujem za skutočne veľmi dôležité.
Ďakujem.
Neautorizovaný