29. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, v podstate budem iba konštruktívny. V podstate s tým, že tie drobné písma alebo teda ten typ písma by mal byť rovnaký pri zmluve ako takej, v podstate je pravda, že prišla pani poslankyňa Vaľová. Len ono to malo jeden nedostatok, lebo už aj teraz to nejaké obdobie aj je v tom Občianskom zákonníku, lenže nebankovky a banky prišli na to, že do zmluvy zakotvia, že tie podstatné časti tej zmluvy obsahujú potom všeobecné obchodné podmienky. A všeobecné obchodné podmienky, ktoré už nie sú priložené k tej zmluve alebo nie sú súčasťou zmluvy, tak sa na to už to nevzťahuje a tie sú, to je tá praktika, čo využívajú tú fintu tie nebankovky, že všetko podstatné odkážu alebo dajú do všeobecných obchodných podmienok, ktoré nie sú súčasťou zmluvy, a spotrebiteľa tým zavedú, lebo v podstate tie všeobecno-obchodné podmienky vyvesia na internet písmom päťkou - šestkou a nemá to nikto šancu už potom ani poriadne prečítať. Ani my právnici mnohokrát. To je to, čo ukázal aj pán poslanec Kadúc, že dajú všeobecno-obchodné podmienky na 80 stranách, čo je bez šance čítať. Čiže to je tá finta, ktorej chceme zamedziť, čo využívajú nebankovky. Ale vieme o tom diskutovať.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, vzhľadom na to, že náš návrh zákona sa dostal až v piatok na rad, tak chcel by som aspoň iba v krátkosti v priebehu dvoch, troch minút zhrnúť, že čoho sa týka, pre tých všetkých teda, čo tu neboli.
Naším návrhom chceme skupina predkladateľov za stranu SMER a strana SMER dosiahnuť to, a to je aj účelom zákona, keďže sme, sme v prvom čítaní, že štát stanoví maximálnu výšku odplaty za poskytnutie úveru vrátane úrokov zo splácania, sankčných úrokov, poplatkov, poistenia. Čiže je to podľa nášho názoru širšie koncipované a lepšie koncipované ako RPMN. Nebankovky budú môcť na základe nášho návrhu od ľudí pýtať maximálne iba raz toľko ako banky. Konkrétnu výšku úrokov stanoví raz ročne vláda vo svojom nariadení. Na porovnanie, dnes nie sú výnimočné úroky v stovkách až tisíckach percent v rámci, keď to počítam ako RPMN. Naším návrhom chceme docieliť koniec úžery. Pri pohľadávkach do 2000 eur sa nebude môcť exekvovať ani dražiť nehnuteľnosť určená na bývanie. Ľudia by sa tak pre úvery 200 alebo 300 eur nemali dostávať do situácie, že prídu o strechu nad hlavou.
Zmluva, ktorá bude mať znaky úžery, na základe návrhu našej skupiny poslancov bude automaticky neplatná. Zároveň chceme zabrániť účelovému odležaniu pohľadávky a nárastu úrokov s tým, že do dvoch rokov bude sa, bude sa musieť podať návrh na začatie exekúcie, aby zbytočne a účelovo nerástli úroky. Nebude sa môcť požičiavať ľuďom, ktorí sú už zaťažení úvermi, za účelom získania ich majetku, čiže budú musieť nebankovky dôslednejšie skúmať bonitu klienta a nevyužívať jeho odkázanosť, finančnú odkázanosť na pôžičky.
Chceme docieliť zákaz exekúcie motorových vozidiel pre ťažko zdravotne postihnutých a zároveň v určených prípadoch chceme docieliť to, aby trovy exekúcie nemohli byť vyššie ako pohľadávka. Taktiež chceme dosiahnuť to, že pri dobrovoľnej dražbe, aby nebankovky nemohli predávať nehnuteľnosť na základe inej ceny, len na základe trhovej ceny, pričom dražobné podvody budú potrestané päťročným zákazom činnosti dražobnej spoločnosti.
Chceme docieliť aj väčšiu ochranu spotrebiteľa. V podstate hlavne, čo chceme, zrušiť poskytovanie úverov v hotovosti a teda, aby tie úvery ľudia dostávali priamo na účet a aj takú sumu, akú podpíšu, nie zníženú sumu pre rôznych sprostredkovateľov. Taktiež nebankovku bude môcť založiť len človek s vysokoškolským vzdelaním a päťročnou praxou vo finančnom sektore. No a samozrejme majiteľ nebankovky bude musieť mať aj čistý register pri sporoch so Slovenskou obchodnou inšpekciou a nebude môcť mať záznam v trestnom registri ani podlžnosti voči štátu. Čiže týmto chceme, strana SMER, pomôcť ľuďom a samozrejme, myslím si, že každý občan, ale aj každý poslanec, ktorý má naozaj úprimný pocit a pokus, že chce pomôcť ľuďom, by to mal podporiť.
V zmysle tej rozpravy, ktorá doznela, dovolím si v podstate poukázať na zopár faktov. A jeden z tých faktov je ten, že uvedomujeme si, že každý poslanecký návrh má aj svoje nedostatky, ktoré nemáme problém v druhom čítaní odstrániť. V prvom čítaní je dôležitý účel. A myslím si, že pri tomto účele nášho návrhu nikto nebude môcť spochybniť, že ten účel ako taký je dobrý. Určite sa zhodneme, vyplynulo to aj z doterajšej diskusie, že všetci chceme pomôcť slabším a teda sme všetci proobčiansky nastavení. Taktiež sa určite zhodneme, že cieľ, ktorý si stanovili aj viacerí opoziční poslanci v predchádzajúcich ich návrhoch v boji proti úžere, nemôže byť iný, len dobrý.
V podstate uznávame jednu vec a zhodli sme sa všetci na tom v diskusii, že zanedbal sa fakt, že vzniklo množstvo rozhodcovských súdov ako satelitov nebankoviek, veľa dražobných spoločností, kvôli ktorým prichádzajú tisícky ľudí ročne o strechu nad hlavou, a taktiež sa rozmohli nebankovky a aj časť úžery.
Čo chcem poukázať, je to, že to, čo tu odznelo v diskusii, ale ešte aj k predchádzajúcemu návrhu zákona, je podľa mňa nemiestne spájať návrh, vládny návrh pána ministra hospodárstva s naším návrhom. Znova to opakujem, on rieši podomový a internetový predaj, my riešime nebankovky, dražobné spoločnosti a úžeru ako takú.
Zároveň si dovolím poukázať na to, že ak niekto prišiel s taktikou akože odborne spochybniť náš zákon a vytvoriť, v úvodzovkách, nejakú pracovnú skupinu, aby sa potom vypustil proobčiansky, alebo aby dosiahol vypustenie proobčiansky orientovaných ustanovení, tak myslím si, že táto taktika je príliš priezračná. Vopred sme avizovali, že návrh nariadenia vlády, ktorý je prílohou zákona, nie je záväzný. Je to iba nejaký návrh, ktorý sme dali a ktorý ako súčasť zákona vôbec nemá žiadnu záväznosť. A to nariadenie si prijíma vláda a potom každá vláda, či bude modrá alebo červená alebo zelená, svoj.
To je v podstate na úvod tejto našej schôdze a samozrejme niektoré veci potom vysvetlím ešte v priebehu rozpravy.
Ďakujem.

No, opakovane sa do parlamentu dostávajú zákony, ktoré vlastne, ktorých spoločným menovateľom je deklarovaná snaha zamedziť nárastu úžery a snaha odbremeniť ľudí od toho typu úžery, v ktorej prichádzajú ľudia jednak o strechy nad hlavami alebo sa dostávajú do dlhovej špirály. A tých zákonov tu bolo naozaj nesystematicky predložených niekoľko. Len keď ich sporadicky vymenujem: zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa, dotýkal sa toho aj Exekučný poriadok, ktorý ste rozčlenili, a čo som pranierovala, na statusovú, procesnú novelu, potom nasleduje, ako teraz predkladaný Občiansky zákonník, na to nadväzuje Trestný zákon. Sumár zákonov, ktoré sú ale nesúrodé a u ktorých opäť spoločným menovateľom je to riziko a tá hrozba, že ja uverím týmto zákonom a tejto úprimnej snahe deklarovanej vlastne aj v tom, čo ste odprezentovali, vtedy, keď budem vidieť, že ľudia, ktorí sú zaťažení exekúciami a ktorých počet narástol na 140, o 140 percent, budú vybavení. Medzi exekúciami, ktorým sú, medzi ľuďmi, ktorým sú vlastne z dôchodkov prostredníctvom Sociálnej poisťovne sťahované poplatky v prospech úžerníckych firiem a v prospech exekútorov, je stále veľké množstvo ľudí, ktorí majú pochybnosti o vyrubených splátkach.
A ja sa pýtam na to, kedy predložíte zákon a kedy ma usvedčíte, alebo teda potvrdíte tú vašu snahu cez to, že cez aké vykonateľné zložky budete vlastne toto všetko vymáhať. Združeniam ste znížili objem finančných prostriedkov z 80 000 na 20 000 eur. Akým spôsobom ma chcete presvedčiť o tom, že to s vykonateľnosťou predkladaných zákonov, ktoré som vymenovala, myslíte vážne? Kto tým ľuďom má pomôcť? Kto tým ľuďom má pomôcť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mezenská, no, tu musím povedať jednu vec, že proti úžere sa dá bojovať iba postupne. Roky sa s tou, alebo s tým komplexne nebojovalo. Vždy sa robili iba nejaké, nejaké čiastkové opatrenia a vždy tie nebankovky, dražobné spoločnosti a úžernícke spoločnosti si našli potom nejaké legislatívne diery, ako danú situáciu obchádzať. Preto myslím si, že je lepšie robiť aj čiastočné riešenia a tým im zamedzovať tie ich obchádzania zákonov ako v podstate urobiť niečo iba jedenkrát a potom to nechať tak. To sa urobilo možno v minulosti, ale hovorím, tie nebankovky a dražobné spoločnosti sú tak vysoko sofistikované v prepojení s finančnými určitými skupinami, že jednoducho nedá sa urobiť komplexná novela jedným razom, aby to potom fungovalo v praxi.
Čiže ja osobne si myslím, že to, že reaguje, či už naša vláda alebo aj my, poslanci, postupne na niektoré veci, ktoré prichádzajú, všetci sa zhodneme, že každá pomoc občanovi a spotrebiteľovi je lepšia, ako by nebola žiadna. A to, že sa to komplexne nedá riešiť, dokázali aj iné vlády, že jednoducho nikto nenašiel komplexné riešenie tak, aby tento Klondike nebankoviek a finančných určitých pôžičkární a takýchto skupín zastavil.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, ktorý predložili kolega Martvoň a jeho spolučlenovia poslaneckého klubu, viacerí.
Dovoľte mi na úvod povedať, že keďže v mnohom sa zhodujem v tom, čo už bolo povedané. jednak kolegom Kadúcom takmer na úvod tejto rozpravy, ale aj kolegyňou Žitňanskou, ktorá nasledovala po ňom, tak v tých veciach, kde sa s nimi zhodujem, sa pokúsim skôr byť stručný a naopak, vysvetliť možno tie doplňujúce pohľady alebo iné pohľady, ktoré tam sú. Aj keď obavám sa, že ten záver z môjho vystúpenia bude rovnaký, ako bol u kolegyne Žitňanskej a čiastočne aj u kolegu Kadúca. A to je naozaj ten, že tento návrh zákona akokoľvek môže byť vedený ušľachtilým úmyslom, ja nemám záujem skúmať úmysly predkladateľa, ani ich súdiť, na rozdiel od neho, ktorý už dopredu súdi všetkých svojich kritikov a pripisuje im zlé úmysly, tak ten výsledok nie je taký, aby sme ho mohli, mohli podporiť.
Dovolím si opraviť predkladateľa v tom, že v prvom čítaní sa neskúma len účel, pretože keby to tak bolo, tak by sme mali posunúť do druhého čítania akýkoľvek zákon, ktorý má nejaký ušľachtilý cieľ a ktorého problém chceme, by sme s ním aj súhlasili. V prvom čítaní sa skúma aj, by som povedal, celková kvalita riešenia a v prípade, že zákon je dobrý, len ho naozaj treba v nejakých konkrétnych drobnostiach doplniť, tak je dobré ho posunúť do druhého čítania, ale v prípade, že obsahuje závažné nedostatky, tak ho do druhého čítania posúvať nemožno. To znamená, v tomto by som si dovolil kolegu Martvoňa opraviť, že nemôžme hlasovať len preto, že má bohumilý úmysel vo svojom zákone, za neho a naopak, bohužiaľ, si myslím, že ten návrh, ktorý predniesla pani kolegyňa Žitňanská a s ktorým, myslím, že tu bol aj široký súhlas v piatok, teda aby sa tieto poslanecké novely, teda nielen táto novela, ale aj ostatné k tejto téme, prediskutovali navzájom a potom tie dobré časti z nich sa vložili do vládneho návrhu, ktorý tu naozaj predkladá minister Malatinský, si myslím, že je stále najvhodnejší. Pokúsim sa vysvetliť aj prečo.
Tým problémom tejto novely nie je len jej určitá duplicitnosť, voči ktorej namietal pán kolega Martvoň z hľadiska duplicity s tým vládnym návrhom a ostatnými, ale aj o niektoré otázky kvality.
Začnem otázkou duplicitnosti. Pán poslanec aj teraz vo svojom vystúpení a v piatok vo svojom vystúpení hovoril, že jednoducho nie je tento návrh žiadnym spôsobom sa prekrývajúci alebo súvisiaci s návrhom, ktorý tu v mene vlády predložil pán minister Malatinský, lebo ten rieši internetový a podomový predaj a tento návrh rieši nebankové služby. To síce pri pohľade na prvú stranu tých dvoch zákonov vyznieva pravdivo, ale pokiaľ si prečítame ten návrh vlády do konca, tak zistíme, že on rieši aj finančné služby. Sú v ňom ustanovenia o tom, ako možno takéto záväzky v spotrebiteľských zmluvách napríklad zabezpečovať. Keď si pozrieme články, ktoré otvára, je to naozaj rovnaký Občiansky zákonník, alebo sú to aj iné články, ktoré súvisia, napríklad články, ktoré súvisia aj s ďalším, s ochranou spotrebiteľa a podobne.
Niektoré tie riešenia, ja poviem len jeden príklad za všetky, sú dokonca vecne veľmi blízke. Niektoré idú inou filozofiou. Napríklad je tam otázka riešenia toho problému, ktorý spomínal aj pán kolega Martvoň, aby za relatívne malý záväzok vám nemohli predať dom. To riešenie, ktoré navrhujú, je, kolega Martvoň s ostatnými, je, aby sa záväzky pod 2000 eur nemohli teda byť uspokojované v dražbe, v dražbe statkami, ktoré sú teda nepomerne vyššej hodnoty, napríklad aj nehnuteľnosťou. Ale podobný návrh napríklad obsahuje, aby som bol teda presný, aby som mu nekrivdil, ten návrh znie úplne presne tak, že hovorí o tom, že: "Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom neprevyšuje 2000 eur." To je teda presné znenie. Napríklad vládny návrh ustanovuje naopak to, že nie je možné, "nie je možné zabezpečiť záväzok v hodnote, ktorá je neprimerane vyššia ako výška záväzku". To znamená, že rieši to ten istý problém iným spôsobom. Dovolím si povedať, že ten vládny spôsob je podľa môjho názoru lepší, ale to je už možno vec právnej diskusie, len chcel som teda poukázať na to, že je tam, sú tam naozaj riešené aj tie isté veci, sú otvárané aj tie isté zákony, takže hoci názov zákonov je iný, ku koncu tá podstata je veľmi podobná.
Ale dostaňme sa k tomu, čo je podľa mňa podstatnejšie v tomto bode, a to je otázka kvality tejto predkladanej normy a jej prípadných nedostatkov. Kolegyňa Žitňanská už vysvetlila podrobnejšie a asi aj odbornejšie, ako by som to vedel ja, v čom sú problémy v podstate dvojnásobnej definície úžery a jej dôsledkov, ktoré obsahuje táto novela. Teda ona ponecháva dnešný stav, kedy už úžera definovaná je, aj jej dôsledky a neprimeraná tieseň, teda za neprimeraných podmienok a v tiesni využívané situácie, a pridáva sa nová, ktorá je s ňou do veľkej miery duplicitná. Ale opakujem, odporúčam, kolegov, ktorí, koho to zaujíma, aby si pozreli alebo prečítali vystúpenie pani poslankyne v piatok, lebo myslím si, že ona to vysvetlila pomerne detailne.
Takisto pokiaľ viem, možno sa, možno sa mýlim, ale už tu bolo vysvetlené, prečo ten návrh, ktorý je z hľadiska vracania predmetov, ktorý tam je obsiahnutý, a tam inak, pán kolega, chcem povedať, teda že trošku aj sám seba vyvraciate v tom zákone, lebo to sa teda evidentne netýka pôžičiek. Je to ten návrh, ktorý tam je, ktorý vyvolá dosť veľkú pozornosť, aby do siedmich pracovných dní mohol spotrebiteľ vrátiť bez uvedenia dôvodu tovar alebo službu. Tak to je asi ďaleko nad rámec nebankoviek a naozaj sa to skôr prekrýva s inými zákonmi. Myslím, že mediálne bolo pomerne dôsledne vysvetlené, prečo to nie je dobrý nápad, aby si mohol ktokoľvek na nejaký čas zobrať auto alebo televízor a potom ho bez uvedenia dôvodu vrátiť po tom, čo si na ňom dobre zajazdí alebo si pozrie majstrovstvá sveta. Takisto teda nechcem ani do tých otázok napríklad, ako sa vracia poskytnutá služba, či tie vlasy si budem priliepať späť, keď budem nespokojný, alebo ako teda budeme riešiť tieto otázky. A opakujem, je to bez uvedenia dôvodu. To znamená, že ale ja oceňujem, že kolegovia prejavili ochotu napríklad toto opraviť, len chcem teda pripomenúť, že jednak teda sami idú nad rámec toho, čo si definovali ako zámer, a jednak to robili spôsobom, ktorý aj sami pochopili, že treba opravovať.
Sú tie otázky, ktoré tu boli aj zdôraznené na úvod, napríklad, či je vhodné uviesť zákonom, že pôžičky môžu byť poskytované bezhotovostne. Musím povedať, pán kolega, že z pohľadu nás, ktorí tu sedíme, z ktorých predpokladám, že ak nie 150 poslancov, tak 148 má bankový účet, ktorý tak či tak si vedie, tak to znie asi samozrejme, znie to úplne bezproblémovo. A dovolím si vás upozorniť, že mnohí ľudia, ktorí práve potrebujú takéto služby, napríklad bankové účty nemajú a vedenie týchto účtov alebo vedenie nejakých iných spôsobov, ktorými by sa, bezhotovostne si prevádzali peniaze s tým, kto im požičiava, by u nich mohlo vyvolať pre nich nie malé náklady. Ja viem, že pre nás poslancov niekoľko eur mesačne znie ako zanedbateľná suma, ale je v tejto krajine veľa ľudí, pre ktorých niekoľko eur mesačne nie je zanedbateľná suma. A hoci teda samozrejme hlavným cieľom Národnej rady je, aby sme sa všetci mali lepšie, tak nemôžeme si zakrývať oči pred tým, že chcete, a v tomto prípade nepochybujem, že v dobrom úmysle, uvaliť dodatočné, dodatočné náklady.
Takisto nepochybujem, že dobrým úmyslom je vedený § 53d, ktorý hovorí, že spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky, je neplatná. Neviem však, či ste celkom docenili, že ste ustanovili takzvanú kumulatívnu podmienku, teda že musia byť stanovené, musia byť splnené obidve tie podmienky. Jednak tá zmluva musí obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, čo viem, že bol váš úmysel, a zároveň teda musí byť preukázané použitie nekalej obchodnej praktiky. To znamená, že praktické vymáhanie takejto situácie je extrémne problematické, pretože by vyžadovalo zo strany teda buď dlžník, alebo orgánov dohľadu a dozoru preukázať použitie nekalej obchodnej praktiky. Nestačí preukázať neplatnosť samotných ustanovení, čo je tá prax, ktorá sa používa dneska na zneplatňovanie tých jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv. Čo, hovorím, niežeby to niečo zásadné poškodilo, ale myslím, že to tým pádom asi ani ničomu nepomôže, lebo ten počet prípadov, kde spotrebiteľ bude schopný dokázať obidve veci, je pomerne, je pomerne malý.
A práve preto sa v zákone ustanovujú tie neprijateľné obchodné praktiky, aby sme nemuseli ísť do preukazovania toho, čo bolo pri ich uzavieraní, ako to prebiehalo, lebo to sa naozaj už spätne veľmi ťažko dokazuje, keď tam sedel človek u povedzme sprostredkovateľa, čo podpísal, či to podpísal s vedomím, nevedomím, čo sa tam presne dialo. To znamená, že v tomto prípade, opäť hovorím, dobrý úmysel myslím si, že nepovedie k až tak dobrému výsledku, respektíve v tomto bude skôr veľmi asi, asi k nijakému.
Potom sú tam veci, ktoré sa priznám, že neviem, či sú vedené dobrým úmyslom, ktorý nie je úplne dobre zhodnotený, alebo sú jednoducho už reakciou na nejaké konkrétne záujmy. Pani kolegyňa Žitňanská už vysvetľovala, že ak naším cieľom je zakročiť proti, nazvime ich, finančným šmejdom, aspoň to je rétorika, ktorú ste aj vy používali, tak problémom finančných šmejdov nie je to, že by boli formálne nekvalifikovaní, teda že by nemali, alebo si nevedeli zabezpečiť ľudí s potrebnými titulmi. Ich problém je problém ich zlého úmyslu. Ich problém je v bezohľadnosti, je problém toho, že si v dnešnej situácii trúfajú porušovať zákon. Koniec koncov náš kolega pán Hlina tu veľmi často poukazuje na vášho pomerne vysokého predstaviteľa, ktorý bol v oblasti týchto nebankových finančných subjektov zainteresovaný, ktorého problémom tiež určite nie je nedostatok formálneho vzdelania.
To znamená, napriek tomu navrhujete, aby úvery mohol v tejto krajine poskytovať len ten, kto nielenže má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale má aj päť rokov skúseností, a ja vás opravím, vy tam nemáte napísané vo finančnom sektore, ako ste teraz povedali v prejave, ale máte v bankovom sektore, konkrétne na úverových obchodoch. To znamená, že poskytovať spotrebiteľské úvery bude môcť len niekto, kto predtým päť rokov poskytoval úvery v banke. To je, musím povedať, že ak sa nad tým zamýšľame z hľadiska logiky, veľmi zvláštne, nielen preto, že pri všetkej úcte k banke a k bankám a ich zamestnancom, nemyslím si, že práve to je záruka nejakej, že to práve zaručuje nejaký vysoký, vysoký mravný kredit, len samotný fakt zamestnanosti na, v oblasti úverov. Ale zároveň treba povedať, že myslím si, že to veľmi obmedzuje ľudí, ktorí sa tomu môžu venovať spôsobom, ktorý nie je vysvetliteľný. Inými slovami, ak niekto pracoval v banke v oblasti úverových obchodov podľa toho vášho návrhu, hoci je na úplne iných veciach, ako sú spotrebiteľské úvery, pretože úverové obchody v bankách obsahujú aj množstvo iných vecí, ako sú spotrebiteľské úvery, tak oprávnený bude. Ale ak niekto doteraz dvadsať rokov poskytoval spotrebiteľské úvery a zároveň ale nebolo to v banke, bolo to v nejakej inej inštitúcii, tak je z vášho pohľadu nekvalifikovaný. Dovolím si už len ako pikošku k tomu povedať, že aj vašimi členmi vlády, a toto je jedna z vecí, na ktorej sa s nimi zhodneme, aj mnohí iní odborníci poukazujú na to, že Slovensko je posadnuté magisterským vysokoškolským vzdelaním, zatiaľ čo vo väčšine iných krajín postačuje na mnohé veci bakalársky stupeň, ak nie teda ešte nižší. V tejto súvislosti si dovolím povedať, že zdôvodnenie toho, prečo na to, aby niekto robil, poskytoval úvery, musel mať práve vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, aj keď chcem teda ešte konkretizovať, že nie je tam povedané akého typu, takže môže byť aj z archeológie, aj z jadrovej fyziky, ale musí byť teda druhého stupňa, aby teda vedel rozhodnúť o tom, že či požičia sto eur svojmu, niekomu vo svojom okolí a chce byť teda v tom registri zapísaný a podliehať podmienkam spotrebiteľských úverov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, tak to nie je asi celkom, nie je asi celkom na mieste.
Dovoľte mi však na záver, sa možno dostať, lebo mnohé tieto veci môžte odmietnuť ako drobnosti, hoci nemusia to byť drobnosti pre tých ľudí, ktorí, naozaj sa im či už predraží platobný styk na získavanie úverov, alebo teda ktorí budú vytlačení zo svojej profesie len preto, že nikdy nepracovali v banke, čo ma, inak musím povedať, špeciálne od strany SMER ma prekvapuje, že práve taký, taká nová, nová láska k bankám sa tu zjavuje v tejto novele a teda vyzdvihnutie banky na piedestál ako určitého, jej zamestnancov, ako garancie, garancie, by som povedal, mravnej, mravnej podstaty.
Ale poďme k tomu, čo je podstatné, lebo všetky tieto veci zatiaľ sú právne problémy, niekedy vážnejšie, ale také, ktoré skôr znefunkčnia tie opatrenia. Tá vážna vec, ktorú ste aj vy spomenuli na záver, je tá otázka povolenej miery nákladov, alebo teda toho, čo sa povoľuje jednotlivým subjektom účtovať. Povedzme si to zjednodušene. Ľudovo sa to nazýva maximálna úroková miera, profesionálne sa to nazýva ročná priemerná miera nákladov. Ide o to, koľko teda spolu so všetkými poplatkami, úrokmi, zaplatíte späť tomu, kto vám požičal. Vy navrhujete riešenie, aby to nebol dvojnásobok priemernej úrokovej miery požadovanej bankami pri obdobnom úvere alebo pôžičke. Toto je riešenie, ktoré už vláda Roberta Fica zaviedla v roku 2008, ale musím povedať, že tam ešte v mierne uvoľnenejšej miere, vy to robíte ešte utiahnutejšie, a potom ho samotná vláda Roberta Fica zrušila. To znamená, že nedostávame sa tu do nejakej roztržky medzi Ficovou vládou, Radičovej vládou, Dzurindovou vládou, hovoríme o tom, čo robila tá istá vláda. Najprv niekde ten zákon prijala, potom ho aj zrušila, pred tým než skončila v roku 2010. A pozrime sa na ten dôvod, prečo tak bolo. Ten dôvod bol, je jednoduchý. Ten zákon, ktorý bol prijatý za prvej Ficovej vlády, znel mnohým ľuďom veľmi rozumne a hovoril teda, že úrok na nejakom type pôžičky úveru spolu so všetkými poplatkami nemôže byť dvakrát viac, ako je priemer medzi, priemer takýchto úverov. To znamená, stalo sa, že to poskytuje dostatočný rozostup pre všetkých a obmedzí to úveru, úžeru, pardon. Problém toho, ktorý však v praxi nastal, bol niekoľkonásobný. Prvý bol, že existujú oblasti a úvery, pre ktoré chýbali a chýbajú dáta, lebo sa takých úverov poskytuje pomerne málo, alebo ak sú, tak nie sú zaznamenané Národnou bankou, čo viedlo Národnú banku a ministerstvo financií k tomu, že v niektorých oblastiach bola povolená úroková miera nula percent. To znamená, asi si v nej jednoducho nemohli požičať, aj keby ste chceli, lebo nebol daný ten základ, o ktorý tam mohlo ísť.
Druhý problém, ktorý je rovnako závažný, ak nie závažnejší, je ten, že, že on obsahoval veľmi, lebo na to, aby ste to v praxi urobili, by ste museli rozdeliť ten úverový trh na strašne veľa drobných segmentov – v podstate desiatky, možno stovky, možno až tisícky segmentov, aby ste vystihli tú komplikovanosť poskytovania úverov, jednak naozaj podľa typu zabezpečenia, podľa typu dlžníka, podľa aj dĺžky – keby ste to všetko chceli poňať, mali by ste strašne veľa kombinácií, na ktoré teda jednak by to bolo veľmi komplikované, jednak na to nie sú dáta. Preto vtedy vláda pristúpila z pohľadu schváleného návrhu logicky k tomu, že ustanovila tých kategórií menej, priznám sa, že neviem vám povedať z hlavy, koľko ich bolo, ale myslím, že ich bolo okolo 20, to sa dá samozrejme veľmi ľahko zistiť, a v týchto kategóriách určovala úrokové miery. Problém toho bol, že takáto regulácia ustanovovala niekedy absurdné situácie, ktoré začali obmedzovať ani nie tak úžerníkov, ktorí sa tomu často úplne vyhli rôznymi spôsobmi, a začala obmedzovať úplne legitímne subjekty, napríklad aj banky, pretože naozaj stačilo, aby v nejakej oblasti úrok, najmä tam, kde je málo úverov, trochu skočil a zrazu sa v podstate z banky, ktorá účtuje úplne rovnaký úrok na nejakom type úveru, napríklad kontokorentnom alebo kreditno-kartovom, sa zrazu z nej stal podľa zákona úžerník zo dňa na deň, hoci ona vlastne nič nezmenila a ten spôsob, ktorý mala, bol dlhoročne na mieste.
To znamená, pokusom štátu detailne mikromanažovať úrokové miery vznikala situácia, kde tých, ktorých štát najviac chcel obmedziť, tak tí sa tomu vyhli, tí podľa toho aj tak nešli, a tých, ktorí, by som povedal, majú úplne legitímny úrok, biznis v rámci štandardnej ekonomiky ako všade na svete, či už banky alebo aj niektoré iné, ale najmä banky, tak tí sa tým práve preto, že nechcú podvádzať, nevedia podvádzať, tak sa tým stali veľmi obmedzenými. To bol dôvod, prečo, a teraz sa naozaj vrátim k tomu, vaša vláda zrušila to ustanovenie. Teda nie vláda Ivety Radičovej, takže nemusíme si tu teraz vymieňať žiadne ani ideologické, ani politické facky navzájom, že kto čo spravil, vaša vláda to zrušila. A zrušila to teda nie preto, že by ten úmysel bol zlý, ale preto, že jeho vykonanie sa ukázalo byť v podstate buď neúčinné voči tým, ktorí majú zlý úmysel, naopak, často penalizačné voči tým, ktorí ten zlý úmysel a bezohľadnosť nemajú.
Z tohto pohľadu ja by som očakával, že keď prídete znovu po povedzme, po troch rokoch, štyroch rokoch už v tejto chvíli, s pokusom toto riešiť, tak urobíte to, čo sme urobili povedzme my s kolegyňou Žitňanskou, keď sme tri, štyri mesiace konzultovali a rozmýšľali sme, ako zabrániť naozaj tomu, a ja sa tam vrátim k tomu, čo ste povedali, ako zabrániť zneužívaniu nevedomosti niektorých spotrebiteľov alebo ich zraniteľnosti, ale spôsobom, ktorý bude účinný a ktorý zároveň ale nezlikviduje úverový trh tam, kde ho likvidovať nemá. Môžte nesúhlasiť s tým riešením, ktoré sme navrhli, ktoré ja o chvíľočku vysvetlím, ale čakal by som, že prídete s novým riešením, ak už toto riešenie, ktoré navrhujete, samotná vaša vláda pred tým zrušila. Vy ste s novým riešením neprišli, s jedinou výnimkou, ktorú ste tu aj uviedli, že už sa to bude počítať nie z RPMN bánk, ale teda z RPMN trhu, ale z úrokovej miery bánk, čo to robí ešte reštriktívnejším. Len problém toho systému pred tým nebol, že on bol málo reštriktívny. Problém bol, že bol nedokonalý technicky a spôsoboval viac problémov, ako vyriešil, čo vy by ste týmto návrhom ešte zhoršili.
Preto napríklad my sme navrhli v tej našej novele riešenie, ktoré hovorí, že nie je biznisom štátu riešiť detaily úrokových mier, či má byť teraz na kredit-kartovom úvere 15,5 alebo 16,5. Problémom štátu nie je riešiť, či kontokorent má mať penalizačný úrok 16 alebo 17. Toto je naozaj niečo, čo by malo byť ponechané trhu. Čo je problémom štátu a čo štát má riešiť, je, keď naozaj, ako ste to aj vy sám, pán poslanec, spomenuli, začnú zneužívať niektoré subjekty nevedomosť spotrebiteľov alebo ich zraniteľnú situáciu na to, aby im účtovali úplne iné úroky. Naozaj, zažívame v tejto krajine RPMN v stovkách, tisíckach, dokonca už aj v desať tisíckach percent v niektorých situáciách. A to nie je otázka fungovania trhu, lebo na normálnom trhu by nikto takéto úroky nikdy neplatil, to je naozaj otázka zneužitia situácie.
Takže aby som to vysvetlil, možno jednoduchšie a lapidárnejšie, minimálna mzda je inštitút, ktorý ja osobne podporujem, aby existoval, ale podporujem v tej forme, ako existuje dnes, to znamená, kde zabezpečuje to, že nebude môcť, možné zneužívať zraniteľnosť alebo nevedomosť niektorých konkrétnych ľudí na to, aby robili "za korunu", alebo teda za euro už v dnešnej mene. Ale cieľom minimálnej mzdy nie je určovať mzdy v ekonomike. To znamená v okamihu, keby sme naozaj chceli ísť do toho, že zavedieme jednu minimálnu mzdu pre lekárov, jednu minimálnu mzdu pre baníkov, jednu minimálnu mzdu pre programátorov, potom ju ešte odstupňujeme podľa toho, že programátori s 20-ročnou praxou majú minimálnu mzdu 1000 eur, programátori bez 20-ročnej praxe majú minimálnu mzdu 900 eur, to by nefungovalo, respektíve to sme tu naposledy mali za socializmu. To má význam vo verejnom sektore, kde štát je zamestnávateľ, a nemá to význam v súkromnej ekonomike. Tak rovnako v súkromnej ekonomike nemá význam a vedie k väčším problémom ako úspechom, ak sa pokúsime povedať, že kontokoreň do 6 mesiacov môže byť len do 15 %, kontokoreň nad 16, nad toľko mesiacov môže byť len 18 percent. Nemáte šancu ten, dynamiku finančného trhu správne manažovať a mikromanažovať. A myslím, že ani nemáte tú ambíciu, lebo to nie je zákon o tom, aby sme, o riadení úrokových sadzieb. Toto je zákon o zabránení úžere. To znamená, zabraňuje úžere.
My sme pozreli precedensy, samozrejme nielen slovenských súdov, a zistili sme, viaceré súdy rozhodli, vrátane v českom prípade Najvyššieho súdu, že okolo 70 % ročne celkových nákladov, teda nielen úroku, ale aj so všetkými odplatami a poplatkami začína úžera, lebo to už sa nedá žiadnym spôsobom zdôvodniť. Sú aj krajiny, kde to majú vyššie, keď sa pozriete povedzme na mnohé štáty v Spojených štátoch, tak tie to upravujú niekde okolo 200 - 300 %, aj také limity sú pri tých tzv. payday loans, teda pôžičkách do najbližšej výplaty. My sme vyšli, by som povedal, z našej tradície a vyšli sme z toho, že 70 % je už zjavne neprijateľnou, lebo tam veľmi ťažko nájsť akýkoľvek legitímny účel, ktorý by súvisel povedzme s profilom toho žiadateľa alebo s niekým iným. Preto sme navrhli, aby úroková sadzba bolo, maximálna, bolo 70 % plus úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá je v tejto chvíli 0,25 %, takže je to v podstate 70 %, aby som to zjednodušil.
Poviem úprimne, ja som ochotný a pripravený diskutovať vecne o tomto návrhu, o jeho výhodách a nevýhodách, o tom, či to číslo je zvolené dobre, ale chcel som skôr upozorniť na to, že nevracajme sa k niečomu, čo ste vy zaviedli a potom ste aj vy zrušili.
A na záver, pán poslanec, ak by som povedal, že ste sledovali ako predkladateľ moje vystúpenie, tak ste si všimli, že som vám ani v jednej vete nevložil do úst ani do mysle zlý úmysel. Povedal som na začiatku, že ja si nedovolím vás súdiť, ani to nepovažujem za cieľ parlamentu a účel parlamentu súdiť iných ľudí, aký majú úmysel v hlave. Vás bude súdiť podľa toho, aké máte presvedčenie, buď vaše svedomie alebo Boh, to je už na vás, ale ja vaše úmysly tu hodnotiť nebudem. Ale chcel by som vás požiadať, aby ste vy prestali hodnotiť úmysly tých, ktorí v dobrej viere tu pristupujú a naozaj veľmi, veľmi slušným spôsobom poukazujú na nedostatky tej predloženej úpravy.
Pani kolegyňa Laššáková, ktorá tu bola pred chvíľkou a ktorá je predsedníčkou vášho poslaneckého klubu, ona dala návrh, ktorý, alebo teda ona povedala sama v rozprave počas piatku ako predsedajúca, neobvykle vstúpila do rozpravy a povedala, že bude takáto pracovná skupina, v ktorej sa naozaj prediskutuje, ako to riešenie urobiť dobre. To znamená, že aký už lepší signál potrebujete na to, aby ste sa zamysleli nad tým, že tú novelu, ktorú ste predložili, ste možno nedotiahli. A opäť ja hovorím, asi v dobrom úmysle, ja naozaj na vaše úmysly nechcem, ale naozaj vás chcem poprosiť a verím, že ak budete vystupovať a budete vystupovať, budete som mnou aj nesúhlasiť, ja to prijmem, samozrejme, ja sa môžem mýliť, vy sa môžete mýliť, ale v tomto prípade naozaj poprosím, neprisudzujme si úmysly dobré alebo zlé, lebo môže to dopadnúť naozaj tak, že nevyjdete z toho najlepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Tak, pán poslanec Beblavý, no, pekne ste to zakončili nepriamou vyhrážkou, no ale v každom prípade budem konštruktívny.
Čo sa týka toho RPMN, sám ste to povedali, že bol s tým v minulosti problém. Ten problém bol taký, že nakoniec, ale bolo to aj za prispenia Národnej banky Slovenska, to musíme si tu povedať, aj za prispenia Slovenskej bankovej asociácie, tak to RPMN bolo nakoniec zrušené. Čo je ale zaujímavé, že za dva roky vlády Radičovej to RPMN, lebo znova NBS nikto neobnovil, mali ste x možností to obnoviť. My sme teda prišli s iným riešením. A to stanovenie maximálnej odplaty, tá maximálna odplata sa už nebude týkať iba RPMN, ale všetkých skrytých poplatkov a poistení, a čo bude nad jej rámec, tak bude neplatné. Čo je zlé, že na základe nášho návrhu bude maximálna odplata pri všetkých typoch úverov a pôžičkách v podstate približne v hodnote 40 percent? Čo je na tom zlé? Vy sám ste povedali, že vy to vidíte až niekde pri 70 % a bežne v našej republike to RPMN bolo cez 1000 percent. Tak čo je zlé, že občan bude mať garantované nariadením vlády, že maximálne sa to dostane k sume 40 % tej celkovej odplaty? Žiadne skryté poplatky a úvery.
Čo sa týka toho, že máte problém s bezhotovostným poskytovaním pôžičiek. Však aj všetky výplaty idú bezhotovostne cez banky. Čiže ja si myslím, že týmto získa štát jasnú kontrolu nad tým, ako sa poskytujú úvery a nebudú nastávať situácie, že občan podpíše nebankovke 1000 eur, že akože dostal pôžičku, a reálne dostal 500 euro.
Ďalší problém, čo ste spomenuli, je, že ideme duplicitnou úpravou. No, vládny návrh rieši zabezpečenie záväzku. My sa zabezpečenia záväzku nedotýkame, my riešime exekúcie a dražby. A to je pekný alebo dosť veľký rozdiel.
No a čo sa týka toho ustanovenia ochrany spotrebiteľa, my sme to aj mediálne vysvetlili, že to bolo spustené na diskusiu a že jednoducho to upresníme, len samozrejme takticky ste sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Beblavý, ja bez emócií ďakujem pekne za konštruktívny príspevok. Ja by som veľmi rád teda podotkol, že tento návrh zákona by nemal byť predmetom nejakého ideologického ani politického sporu o tom, že čí názor je lepší, ale o tom, že ako možno úžeru vytlačiť zo slovenského trhu a nastaviť všetky mechanizmy tak, aby sa slovenský spotrebiteľ cítil vo vzťahu ku komukoľvek, od koho si berie legálne peniaze, čo najkomfortnejšie. My sme sa už v minulosti vyjadrili niekoľkokrát a aj skrze moju osobu, že priznávame, že táto novela má isté nedostatky, o ktorých je možno hovoriť a ktoré je možno precizovať. Preto by som bol aj rád, ak by zo strany nielen vás, ale aj kolegov sme sa snažili o týchto nedostatkoch diskutovať a diskutovať vecne, tak, aby v tom druhom čítaní z toho vzišiel zákon, ktorý bude nielen technicky vykonateľný, ale bude aj spoločensky pragmatický.
Ja som si vytiahol len dva body z tohto vášho príspevku a teda ten účet v banke a tá prax v tom samotnom segmente poskytovania služieb. Treba povedať, že dnes už má väčšina bánk, má osobitné bankové služby pre ľudí, pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, za jedno euro alebo za symbolický peniaz, čiže nemalo by dôjsť k tomu, že by títo ľudia mali byť postihnutí nejakými zvýšenými nákladmi, ktoré by súviseli s tým, aby mohli čerpať akékoľvek spotrebné úvery. A čo sa týka tej samotnej praxi pri poskytovaní spotrebných úverov, my sme sa vyjadrili už v minulosti o tom, že samotná prax v bankovníctve nebude pre nás v druhom čítaní absolútnou nevyhnutnosťou a budeme sa snažiť nastaviť tie parametre tak, aby ľudia, ktorí majú dostatočnú skúsenosť, dostatočný fundament a mali dostatočné spoločenské a morálne predpoklady na výkon takejto funkcie, tak, tak mohli robiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Miro, veľmi pekne ďakujem za odborné vystúpenie, podľa mňa s dobrým úmyslom pomôcť navrhovateľom, aby ten návrh upravili do podoby, ktorá patrí do parlamentu. Pretože ten úmysel máme všetci rovnaký: pomôcť tým slabším a tým zraniteľným. A iba jedna poznámka, ktorá, čo ma tam zaujalo, si povedal, že plus-mínus, že ťa prekvapuje nejaká nová láska SMER-u k bankám. Tu ti len pripomínam, že v roku 2012, myslím, že niekedy v júni, v júli, bolo prijaté, bol prijatý zákon, ktorým sa zrušil v podstate Fond ochrany vkladov, alebo inak, zrušil sa príspevok do Fondu ochrany vkladov. Momentálne banky platia do Fondu ochrany vkladov 0 %, to znamená, vklady nie sú chránené. Na toto ja sa budem pýtať pána ministra. To je iba na margo toho, že tá láska tu nie je nová. Tá láska tu už je dva roky k bankám.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi Kadúcovi, ďakujem aj pánovi kolegovi Briximu za naozaj snahu vytiahnuť z toho môjho vystúpenia to, čo môže inšpirovať. To, si myslím, je naozaj tá cesta, ako môžme k nej, dospieť k lepšiemu zákonu.
Pánu kolegovi Martvoňovi by to trvalo dlho a koniec koncov mohol by som opakovať rozpravu, takže dovoľte mi len jednu, na jednu vec sa sústrediť. Pán kolega, neviem, či úplne chápete dôsledky toho, čo ste napísali do svojej novely, lebo tam nie je nič, čo by viedlo k tomu, že bude jeden úrokový strop vo výške 40 %, ako ste to povedali v tejto faktickej poznámke. Opäť, tak ako je nastavená tá formulácia, bude veľa úrokových stropov podľa typu úverov, lebo hovoríte o mnohých úveroch, to znamená, nemôžte ustanoviť len jeden, musíte ustanoviť veľa, a tie úverové stropy nebudú 40 %, ale budú, ako som spomenul, 0 % v situácii, keď nebudú dáta o takých typoch úverov. To znamená, úplne zakážete niektoré typy úverov len preto, že dneska k nim neviete mať dáta a neviete ich zverejniť a pri mnohých iných budú jednoducho príliš nízke na mnohé reálne situácie.
Toto naozaj nie je ideologický súboj, keby som bol ideologický súboj, poviem, že štát nemá čo robiť úrokový strop, a vy poviete, štát má dať 0-percentný úrokový strop. Nie sme asi v takomto ideologickom súboji. Ja si tiež myslím, že ten strop v konkrétnej slovenskej situácii má dnes svoje miesto, preto sme ho aj my navrhli, len varujem pred tým, a naozaj preto som na to poukázal, že zavádzate riešenie, ktoré ste už sami raz zaviedli ešte v trošku voľnejšej forme a sami ste ho aj zrušili. A som len poukázal na to, že nie je dobré sa vracať k niečomu, čo ste sami uznali, že nie je dobré, a ešte to teda utiahnuť do menšej použiteľnosti v praxi.
Ale zopakujem, nie je to ideologický súboj. Poďme sa len porozprávať o tom, ako naozaj zmysluplne zaregulovať maximálny RPMN tak, aby nechal trh pôsobiť, ale tam, kde nejde o trh, ale o zneužívanie nevedomosti a zraniteľnosti spotrebiteľa, aby sa už, spotrebiteľ bol naozaj štátom chránený. To je cieľ a dovolil som si len poukázať na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod môjho vystúpenia by som chcel povedať, vyjadriť potešenie, že tu takýto návrh zákona je predložený. Je skutočne načase urobiť naozaj rázne legislatívne kroky k tomu, aby sme viac chránili občana pred podvodníkmi, aby sme chránili občana pred špekulantmi a doslova legálne zneužívanie dôvery občanov. Tento krok treba urobiť čo najskôr, aby sme mohli predísť viacerým tragédiám a príbehom, v ktorých na konci je zruinovaný, nešťastný a oklamaný a podvedený občan. Skutočnosť, že títo novodobí finanční podvodníci sa zameriavajú na sociálne slabšie skupiny občanov, s veľkou ochotou aj rýchlosťou rozdávajú pôžičky bez skúmania, či ten, kto si požičiava, má šancu aj úver splatiť, jasne dáva najavo, že tieto doslova úžernícke spôsoby sú premysleným krokom letákov, novín, ale aj ostatných médií. Z reklamy ponúkajúca supervýhodná pôžička bez ohľadu na reálne možnosti jej splatenia. A takéto plátky novín možno aj teraz cez víkend ste si mohli všimnúť. Jeden plátok vychádza a občasne je dodávaný do domácností a, žiaľbohu, sú tu aj kolegovia z parlamentu, ktorí majú čo do činenia s takým plátkom. A tam sú takisto tieto ponuky rýchlych pôžičiek, ktoré naozaj ľuďom prinášajú veľa zla. Je to, žiaľ, skutočnosťou, a to do smiechu nie je.
Väčšinou sa jedná o doslova mikrosumy, ktoré oficiálne banky neponúkajú, a tak potom nastúpia nebankovky. V niektorých prípadoch stačí poslať SMS-ku a peniaze dostane občan takmer okamžite na účet. Občan, ktorý je v núdzi a súrne potrebuje riešiť svoj finančný problém, je najčastejšou obetou takýchto praktík. Oceňujú to aj v rómskych osadách, kde má úžera zelenšiu farbu, ako je zelená. Sociálne dávky sú potom sústom pre exekútorov a postihnutý občan sa tak dostáva do neriešiteľnej situácie.
Na druhej strane je potrebné aj správanie sa bánk zmeniť, prístup k poskytovaniu mikroúverov pre občanov. Ak oficiálne finančné domy ignorujú túto potrebu, ba doslova nutnosť občana, aby si vyriešil svoj životný problém, tak potom je jasné, že dávajú priestor úžerníkom a podvodníkom, ktorí sa vedia pohybovať v kalných vodách finančníctva. Upozorňujem na to, že nech akoukoľvek kvalitnou zmenou Občianskeho zákonníka zabránime týmto novodobým podvodom a nebudeme riešiť potrebu občana získať aj takéto nízke či malé úvery, podvodníci si nájdu cestu ako využiť záujem občanov.
Ako poslanec Národnej rady sa často stretávam s rôznymi príbehmi oklamaných ľudí a s poľutovaním musím tiež často konštatovať, že im neviem a nedokážem pomôcť. A práve táto skúsenosť ma viedla k tomu, že sme v mojej kancelárii poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v Novom Meste nad Váhom pred rokom zriadili právne poradenstvo pre občanov. Už tri roky nezištne poskytujeme bezplatné právne poradenstvo aj v mestskom klube SMER - sociálna demokracia na Starej Turej. To, že naše rozhodnutie takouto formou pomáhať občanom a chrániť ich pred podvodníkmi dokazuje návštevnosť poradenských dní, kde našu bezplatnú službu využíva už vyše tristo občanov a veľkú skupinu občanov tvoria aj tí, ktorí boli podvedení nebankovými subjektmi. A čo ma najviac mrzí, vo väčšine prípadov ide doslova o tragédiu občana a jeho rodiny, do ktorej sa dostal nielen vlastnou vinou.
Občania sa najčastejšie stali obeťou nebankoviek, ako sú Profi Credit, Provident, Pohotovosť, Slovenská požičovňa, Quatro, Home Credit. A nie sú vzácne aj podvody zo strany rôznych živnostníkov, ktorí ponúkajú fingované výhodné služby a práce, za ktoré vyberajú finančné zálohy, a znova sa orientujú na sociálne slabšie skupiny občanov, teda dôchodcov, zdravotne postihnutých a dlhodobo nezamestnaných. Výsledkom je viacero súdnych konaní, ktoré ale nie vždy skončia v prospech postihnutého občana.
Pre zaujímavosť a názornosť uvediem aspoň jeden prípad za všetky, ktorý sa stal v roku 2012. Profi Credit má zmluvu o revolvingovom úvere ošetrenú v jednom prípade tak, že neuvádza v nej úroky, ale k požičanej čiastke 5000 eur pripočítava zmluvnú odmenu vo výške 6328 eur. Teda veriteľ zaplatí v štyridsiatich ôsmich splátkach po 236 eur celkom 11 328 eur. Okrem toho v prípade omeškania dlžníka sa splátka úveru o viac ako pätnásť dní po termíne splatnosti, je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru a, ba ešte naviac, je dlžník povinný zaplatiť nad rámec zmluvnej pokuty ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru a súčasťou tejto zmluvy je aj rozhodcovská doložka.
Takýchto prípadov, ktoré končia sociálnou katastrofou občana, evidujeme viacero.
Mne nedá, aby som nespomenul, vážené kolegyne, kolegovia, keďže rokujeme o nebankovkách, ja musím spomenúť, že jeden hlavný z kandidátov na prezidenta, pán Andrej Kiska bol majiteľom dvoch nebankoviek, Triangel a Quatro. To Quatro som spomínal, o tragédiách, ktoré sa už stali a ktoré riešia naše kancelárie v Novom Meste a na Starej Turej. To je naozaj na pováženie. A keďže vieme, že predaj týchto nebankoviek bol za 1,7 mld. slovenských korún, a dovtedy, než sa predali, boli ohromné zisky, tak niekomu sa dobre kandiduje, keď naozaj zbohatol na utrpení našich ľudí. A to ma naozaj zaráža. A keď ešte vieme, že určití kandidáti, ktorí boli bývalými členmi KDH a obhajujú tieto nebankovky a aj obhajovali, tak je to naozaj na pováženie. Lebo ja som zatiaľ počul len spomínaného Jozefa Buriana, ktorý, chvalabohu, ale nechce byť prezidentom, a toho spomína len Alojz Hlina. Ale my tu máme kandidátov na prezidentov, a to je vážna vec. Ja si myslím, že aj o tom treba rozprávať.
A sú tu ľudia, ktorí kritizujú návrh tohoto zákona, ale nemajú morálne právo, lebo vládli, či už som to počul aj z radov, minulý týždeň z radov aj SDKÚ, alebo bývalej SDKÚ, či už je to pani Žitňanská, ktorá bola ministerkou spravodlivosti, kolega Beblavý, ale aj kolegovia z KDH, pán Brocka, ktorý nás nazval babrákmi. Ešte sa to len rozbehlo, návrh zákona prebiehal a už sme boli babráci. Nikto nehovorí, že je dokonalý, ale treba sa s ním naozaj popasovať. A viete, to je tá tragédia, že kritizovať vedia všetci, keď nevládnu. Ale keď vládli, tak neurobili nič, žiadny boj proti nebankovkám, proti úžere. Ale teraz je to ideálne kritizovať, keď nevládnu, a váľať na niekoho vinu, že ten a ten to neriešil, ale my by sme to boli. No mohli, mohlo sa riešiť.
Ja som to ale bral od kolegu Brocku také rozbehové, že keď ide ich zákon o platoch ústavných činiteľov, to bol len taký rozbeh, aby nám tu dokázal, ako ľudia berú dva platy. Ale to je to farizejstvo zo strany KDH, ktoré, musím povedať, lebo v roku 2004 piati z nich, ktorí sedia v týchto laviciach, zákon ústavný, ktorý dovoľoval a dovoľuje robiť súčasne aj starostu, aj poslanca Národnej rady, aj poslanca vyššieho územného celku, vtedy ho oni navrhli a schválili, a bol to dokonca ústavný zákon. Ale to už, to je to farizejstvo. To bolo hlavne kvôli tomu, keď to bolo v roku 2004, aby keď prídu voľby, ktoré sa schyľovali v 2005. do vyšších územných celkov a rátali s tým kolegovia z KDH, že budú úspešní. Ale neboli. A prišiel raz rok 2014 a prišli na to, že ich ľudí v komunále nemajú radi a nevolia ich. Sú výnimky. Možno Paľo Zajac je členom a bol zvolený za poslanca v samospráve, ale veľa ich nie je. Pozrite sa po celom Slovensku, či je to vyšší územný celok alebo aj richtárov, koľko ich je. No tu sa v priamych voľbách, ktoré sú komunálne, za Boha nedá schovávať. Môže byť, že v parlamentných voľbách to prejde, ale v samospráve musíte sa pozerať ľuďom do očí a oni vám buď dajú dôveru, alebo vám nedajú dôveru. Poznajú vás od malého malička a ak vás nechcú, tak vás nezvolia a môžete mať za sebou neviem koľko známych a môže za vami stáť aj predseda vlády. Ale keď vám ľudia nedôverujú, za štyri roky vám dôveru nedajú.
A keďže my pracujeme podľa zákona, ktorý nám schválili v roku 2004, tak tá kritika príde až za nejakú hodinku, dve, ale musel som to spomenúť, lebo po prvýkrát a pracovne idem do zahraničia a nebudem tu prítomný v parlamente, takže som si to dovolil tu v tejto vsuvke pripomenúť. Ale hlavne kvôli tomu, že naozaj to farizejstvo, keď nemôžem ja, keď nemáme dôveru my, tak nech nemajú ani druhí a budem ich kritizovať, aké majú platy. Všetko robíme len podľa zákona, ktorý nám tí kolegovia, ktorí dneska navrhujú zákon, ktorý nám oni umožnili, v roku 2004 ho schválili.
Vrátim sa teraz naozaj k zákonu, ktorý je veľmi, veľmi dôležitý, a bez ohľadu na to, kto máme aké politické tričko, naozaj, aby sme z toho urobili čo najkvalitnejší zákon, ktorý pomôže veľa ľuďom a veľa rodinám. Preto sme sa my, poslanci za stranu SMER rozhodli predložiť návrh zákona ako reakciu na pretrvávajúcu problematickú aplikačnú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom a spája sa najmä s činnosťou takzvaných nebankových subjektov. Na finančnom trhu sa vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebiteľom finančné prostriedky poskytujú pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. Uvedené javy sú veľmi často spojené s používaním neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve v sektore finančných služieb a poskytovania peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Osobitne problematické sú exekúcie, v ktorých sa vymáhajú plnenia v rozpore s dobrými mravmi, majúce neraz svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.
Vo sfére súkromného výkonu práva občanov trápia aj neprimerané dražby ich nehnuteľností a väčšinou s titulom nesplácania úverov zabezpečených záložným právom. Aj v tejto oblasti poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zmonitorovali zneužívanie nedostatkov platnej právnej úpravy napríklad v podobe predaja podhodnotených nehnuteľností, predaja obydlí pri drobných pohľadávkach, kde by sa mohla ako primeranejšia uplatniť exekúcia, čiže najviac ľudí je pripravených o strechu nad hlavou cez dražby a dražobné spoločnosti.
To naozaj aj v mojej dedine prišla dôchodkyňa, 80-ročná, prišla o strechu nad hlavou. Bola to tragédia, ktorá sa stala pred troma rokmi, a naozaj sme jej nevedeli pomôcť, aj keď som akokoľvek rozmýšľal. Tak aspoň sa nám podarilo, že tá stará pani, 80-ročná, mohla pomocou stavebného úradu, že mohla dostať 5 000 eur od tejto nebankovky. Viete, čo spravidla tá nebankovka, ako zneužila starú pani? Dala jej podpísať zmenku a príjmový doklad na 5 000 eur, dala jej, 200 eur dali jej s tým, že na druhý deň jej 4800 eur ešte prinesú ako doplatok. No neprišli. Čiže tu sa celkom ľudskosť vytráca, čiže tí ľudia, ktorí idú po hlavne aj tých starších ľuďoch, nepozerajú, nemajú cit. Je im úplne jedno, že babička nemá na nájom. Keby sme jej neposkytli obecný nájomný byt, tak babička skončila so svojimi dvomi synmi pod mostom. Čiže tam naozaj končí akákoľvek sranda. Treba naozaj už niečo s tým urobiť, aby sme, aby sme zabránili takýmto ľuďom podnikať.
Jadro navrhovanej právnej úpravy tvorí novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa najvyššia prípustná odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Civilnoprávna úžera pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty umožní kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čím sa vytvorí priestor pre ustálenie priemernosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek poskytovaných spotrebiteľom. Návrhom zákona sa rovnako rozširuje katalóg neprijateľných zmluvných podmienok a zavádza sa v poradí ďalší dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a reguluje sa písmo v spotrebiteľských zmluvách, v súvisiacich listinách.
Cieľom návrhu je ochrániť práva občanov pred úžerníckymi praktikami poskytovateľov úverov a pôžičiek, zlepšiť postavenie občanov v exekúciách, predísť manipulácii dobrovoľných dražieb, sprísniť úpravu a poskytovanie spotrebiteľských úverov a zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri kúpe tovaru a služby upravením osobitného práva na odstúpenie od zmluvy.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)