29. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára, Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (tlač 770), ako spravodajkyňa určená výborom uznesením č. 89 z 21. novembra 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 740 zo 4. novembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som spravodajskú informáciu a otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.

Pani predsedajúca, ja chcem navrhnúť, aby sme prerušili rokovanie schôdze, lebo pozerám do sály, veď, neviem, teraz to je horšie ako cez prestávku. Prosím vás, dovtedy prerušte rokovanie pléna Národnej rady, kým tu nebude tá časť poslancov, ktorí majú za úlohu plniť programové vyhlásenie vlády. Veď takto sa to nedá.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, aj na balkóne, mrzí ma to, že to v tejto sále teraz vyzerá tak, ako keby pre poslancov SMER-u táto schôdza už skončila, ako hovorí môj kolega Marián Kvasnička. Je to možno tým, alebo teda rečnícka otázka moja, že sme doteraz preberali tak dôležitú a vážnu tému a že to poslancov zo SMER-u tak unavilo? Alebo je to tým, že tušia, o čom idem teraz hovoriť? Ten poslanecký návrh skupiny poslancov za KDH, ktorý je viac-menej o poslancoch SMER-u, a nechcú byť pri tom, aby sme tento bod vybavili čo najskôr? Je im to nepríjemné? A pritom to považujem za návrh, ktorým by určite urobili mnohým ľuďom na Slovensku radosť, aspoň v tom zmysle, že na Slovensku je dosť blbá nálada aj z toho, ako sa správajú poslanci v Národnej rade. A toto je príležitosť, tento poslanecký návrh zákona, ktorým by sme im mohli tú náladu aspoň mierne zlepšiť, že by videli, že poslanci majú snahu, aspoň snahu začať od seba pri naprávaní istých chýb alebo naprávaní toho, čo v našej spoločnosti nie je dobré, správne.
Prichádzam s návrhom novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý predkladám spolu s kolegami Figeľom, Přidalom a Kvasničkom. Dámy a páni, zákon č. 120/1993 minulého storočia o platových pomeroch ústavných činiteľov mal za účel upraviť platy, funkčné príplatky, paušálne náhrady poslancov Národnej rady a ostatných ústavných činiteľov Slovenskej republiky tak, aby bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci a rovnosť jej jednotlivých zložiek, aby bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci.
My, predkladatelia, sme zistili, že prax je veľmi vzdialená od tohoto účelu. Reálna deľba štátnej moci, to je vlastne ako možnosť porovnávať, kto v tomto štáte z verejných činiteľov viac pracuje alebo viac sa obetuje pre krajinu. A aj ten návrh zákona v tom ´93. roku vychádzal z toho, že aj keď poslanci sú ústavní činitelia, veľmi dôležité osoby v tomto štáte, poslanci Národnej rady, ale predsa len slovenská vláda, jej predseda, sú tí, ktorí v tejto krajine majú viac zodpovednosti, viac práce. A dokonca vtedy si autori toho zákona mysleli, že prezident Slovenskej republiky jej má ešte niekoľkonásobne viac ako predseda vlády, aj keď potom život ukázal, že to tak nie je. Aj v tomto teda možno ten návrh zákona o platových pomeroch by si žiadal istú zmenu, ale my, predkladatelia, sme toto za cieľ nemali. Viem, že sa o to usiluje jeden z opozičných poslancov. My sme sa snažili urobiť istý poriadok, alebo navrhujeme, aby bol ten správny podiel alebo reálna deľba štátnej moci práve medzi poslancami Národnej rady a vládou.
Aká je dnes skutočnosť? V Národnej rade je veľa poslancov, ktorí popri poslaneckom mandáte vykonávajú aj iné funkcie v samosprávnych orgánoch miest a obcí alebo v zamestnaneckom pomere, a napriek tomu, že vykonávajú tieto činnosti prakticky na skrátený úväzok, poberajú viacero plných príjmov z verejných funkcií. Naša ústava, Ústava Slovenskej republiky v tejto oblasti dnes niektorých ústavných činiteľov obmedzuje, napríklad členov vlády, sudcov Ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov, prezidenta Slovenskej republiky i funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu. Napríklad podľa čl. 103 ústavy prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť. Podľa čl. 109 ústavy výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo inou zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
Dokonca aj plat verejného funkcionára v samospráve je tiež obmedzený podľa rozsahu vykonávanej funkcie. Napríklad podľa § 4 ods. 6 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu, úväzkový starosta sa mu hovorí v zákone, patrí plat iba v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. To znamená úväzkový starosta, starosta, ktorý vykonáva svoju funkciu iba na čiastočný úväzok, nepatrí mu plat v plnej výške. Preto nie je dôvod, aby to bolo inak v prípade, že verejný funkcionár územnej samosprávy je zároveň poslancom Národnej rady a za svoju funkciu v Národnej rade dostáva plat poslanca v plnej výške.
Čo je zaujímavé a môžete si z toho urobiť obraz, že aký bol pôvodný zámer predkladateľov v 90. rokoch. V zákone o obecnom zriadení napríklad zástupca starostu, zástupca starostu to je vo vašom prípade, vo vašom, teda tí poslanci, ktorých sa to týka, ktorí keď sú tu tri, štyri týždne v parlamente, tak zatiaľ u nich doma v obci alebo v meste ich zastupuje ich zástupca, tak predstavte si, že zákon o obecnom zriadení zástupcovi starostu podľa § 25 ods. 8, tomuto dlhodobo uvoľnenému poslancovi priznáva namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce. Čiže zástupca starostu, ktorý tu je poslanec Národnej rady, nemôže mať dva platy. Zástupca toho starostu, čo tu sedí na poslaneckej stoličke, on má nárok iba na jeden v obci, meste, ale jeho šéf, starosta, ktorý tu funkciu vlastne nevykonáva na plný úväzok, tak nielenže má plat starostu, ale ešte má aj plat poslanca Národnej rady so všetkým, čo k tomu patrí. Čo si myslíte, je to správne, že niekto dostáva peniaze za nič, peniaze za nič, lebo nevykonáva tú funkciu, ale jeho zástupca, ktorý to musí vykonávať? Ten len jeden plat, ale ten, ktorý tu sedí a nerobí starostu, keď tu sedí, tak on má dva platy.
Ja si myslím, že to tak by nemalo byť. V obci to platí aj o hlavnom kontrolórovi. Ani ten nemôže vykonávať iné platené zamestnanie alebo funkcie, proste len jeden plat. Ale keď sa už ten starosta, primátor dostane do parlamentu, tak môže mať aj plat starostu aj poslanecký plat. Táto skutočnosť, že postavenie poslancov Národnej rady nie je obdobne upravené a umožňuje poberať poslancom Národnej rady viacero príjmov z verejných zdrojov, zdôrazňujem, nám vadí to, že z verejných zdrojov dostávajú títo ľudia viac prostriedkov, vnáša do praxe nielen chaos, ale je nespravodlivá, značne demotivujúca a demoralizujúca aj mnohých občanov a právom.
Tento náš návrh zároveň je naším príspevkom, konštruktívnym príspevkom k úspore verejných zdrojov. Je to o to naliehavejšie, že vláda dnes v čase dlhovej finančnej krízy konsoliduje verejné financie aj na úkor nízkopríjmových a chudobných domácností. Ak prejde tento náš návrh, ak ho Národná rada schváli, tak usporíme vo verejných financiách nemalé prostriedky. Náš kvalifikovaný odhad, predkladateľov, je 2,5 mil. eur za rok.
Dámy a páni, uchádzam sa o, v mene predkladateľov, o podporu tohoto dobrého návrhu na novelu zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov.

Ďakujem. Vážená pani predsedkyňa, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku, Jána Figeľa, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby, po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní, a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 764 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsiatich dvoch dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy a páni, milé kolegyne a kolegovia, strana SMER sa deklaruje ako sociálna demokracia, a preto by som od poslancov SMER-u očakával, keď už nie sú sociálni, že budú aspoň solidárni, solidárni s ľudom tejto krajiny. S tým ľudom, ktorému predseda vlády Robert Fico sľúbil istoty. Sľúbil im istoty bez práce, blahobyt bez roboty. My v KDH sme mali také iné posolstvo, posolstvo o tom, že tí ľudia, ktorí chcú pracovať, treba im dať prácu. A že im vieme zabezpečiť prácu a že to začína prácou.
Výsledky volieb ale ukázali, že ľudia uverili Robertovi Ficovi. Robert Fico, ten je tak krok popredu od vás, ostatní kolegovia a kolegyne zo SMER-u, a on dobre vie, že voličov podviedol. A začína si uvedomovať, že ľudia, občania tejto krajiny si začínajú uvedomovať, že sľúbené istoty nebudú, no a preto chce utiecť do prezidentského paláca. Len preto aby, alebo aj preto, aby o dva roky nemusel skladať účty. Tie účty bude skladať s veľkou pravdepodobnosťou, aj keď sa to nemusí stať, niekto druhý, a Robert Fico si umyje ruky a povie: keď som bol ja premiér, všetko bolo v poriadku.
Najväčším problémom vlády Roberta Fica, a vládnete tu šesť rokov z posledných ôsmich, je nezamestnanosť. S touto nezamestnanosťou neviete nič robiť. Na Slovensku je dnes 400 tisíc nezamestnaných ľudí. Nezamestnanosť je hrozivá, vyššia ako 14 %, a to si ešte pomáhate kamuflovaním štatistík. Aj keby sme nepoznali tieto čísla, jednoducho ten život je taký, že iste aj za vami, ja už som to tu hovoril, páni kolegovia a kolegyne zo SMER-u, každý týždeň, dva, tak jak za mnou príde nejaký človek a jednoducho chce, aby ste mu nejak pomohli s prácou, lebo u nich v práci optimalizujú, budú prepúšťať alebo jednoducho, že nemôže si nájsť prácu. No a keď som toto hovoril, aj to som tu už hovoril, jednému kolegovi zo SMER-u, tak on mi hovorí: "No čo, ty sa máš dobre, ty sa máš aspoň na čo vyhovoriť, ja mám taký dvojstranový zoznam a ja sa nemám na čo vyhovoriť." Naozaj nemal sa na čo vyhovoriť, pretože šesť rokov z posledných ôsmich tu vládne Fico, táto družina, a to, že je taká nezamestnanosť, je jednoducho dané stavom podnikateľského prostredia, ktoré vyplýva zo znenia Zákonníka práce. Siahol na istoty živnostníkom namiesto toho, aby im dal. Ste zodpovední za výšku daní i daň zo straty. A to nehovorím o cene elektrickej energie, ktorú stanovuje politicky závislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pod vedením pána Jozefa Holjenčíka. A tá regulácia je jednoducho nastavená tak, že ceny energie pre podnikateľov, ktorí by mohli vytvárať pracovné miesta, sú jedny z najväčších v Európe.
Aj naše domácnosti platia za energie najviac v Únii. Náklady na elektrinu, plyn, teplo či pohonné látky tvoria viac než 16 % z výdavkov našich domácností. Na porovnanie s Českom, dávajú ľudia na energie tam len približne 10 % všetkých výdavkov. A to nie sú vymyslené čísla, to vyplýva z analýzy Európskej komisie. Jednoducho nezamestnanosť, o tom hovoria aj prezidentskí kandidáti, je problém č. 1. Čo robíte s nezamestnanosťou vy? Jediné, čo viete robiť, je, viete si u tých veľkých oligarchov kupovať zamestnanosť, ale nie vytváranie nových pracovných miest, ale jednoducho aspoň status quo, udržanie pracovných miest. No a ten posledný prípad a taký najvypuklejší bol vývoj Steel Corporation v Košiciach, kde bolo v ohrození, v prípade teda odchodu Američanov, ohrozených 6 tisíc ľudí. Vyriešili ste to cez memorandum, cez zákon o obnoviteľných zdrojov, no a darovali ste týmto Američanom 15 mil. euro ročne na 15 rokov, 225 miliónov alebo po starom 6,75 mld. slovenských korún, a tak ste za jedno pracovné miesto, za jeho udržateľnosť, alebo, zaplatili 1,1 mil. korún. Takýchto príkladov tu mám uvedených ešte viac, ale nebudem v tomto pokračovať.
Vážené kolegyne a kolegovia zo SMER-u, keď už neviete so zamestnanosťou nič robiť, buďte aspoň solidárni s touto armádou nezamestnaných tak, že každý z vás bude vykonávať len jednu funkciou. Táto naša novela, ktorá tu zavádza tento princíp, je naozaj o skutočnom spolucítení, o skutočnej spolupatričnosti, solidarite s nezamestnanými i s tými zamestnanými, ktorí zarábajú 300, 350, 400 eur mesačne, a takých z celkového počtu zamestnaných je okolo 10 percent.
Vážené kolegyne a kolegovia, i keď tento zákon nás poslancov KDH je oficiálne prerokovaný v pléne Národnej rady prvýkrát v prvom čítaní, všetci o tejto našej iniciatíve už viete, pretože o tejto problematike sa tu v pléne už diskutovalo, a to dokonca dvakrát, raz keď sme preberali štátny rozpočet a raz keď vláda predkladala novelu tohto predmetného zákona v súvislosti s piatym či šiestym zmrazovaním platov ústavných činiteľov a poslancov. Mimochodom, ja som nevedel, či sa mám smiať alebo plakať, keď predseda strany, ktorá by chcela byť nová a väčšinová, zvolal tlačovku a vyčítal Ficovi a vláde, že mu ukradli zmrazovanie, to zmrazovanie, ktoré tu bolo predtým päťkrát. To zmrazovanie, ktoré je do značnej miery populisticko-pokrytecké divadielko. Chcel by som aj občanom povedať, že jednoducho iná miera solidarity je tých poslancov, ktorí majú peniaze len za výkon verejnej funkcie, a tých poslancov, ktorí okrem toho podnikajú a zarobia si za rok napríklad 80 000 eur.
Hlasovanie o zmrazovaní platov ústavných činiteľov bolo 3. decembra a prebehlo presne tak, ako som predtým v rozprave hovoril, že prebehne. Úplne bez problémov to zmrazovanie podporili tí štyridsiati poslanci SMER-u, ktorí majú takzvaný ešte iný príjem a zarábajú si ešte ako starostovia, primátori, viceprimátori, župani, vicežupani, regionálni poslanci, rôzni riaditelia, zamestnanci samosprávnych krajov. Podporili ho aj obidvaja vládni splnomocnenci. Ten, čo za svoju činnosť plat neberie, asi so zaťatými zubami, a ten druhý, čo plat zaňho berie, za ten výkon funkcie vládneho splnomocnenca, asi bez problémov. No ale aspoň to si cením na ňom, že sem príde na to hlasovanie každý deň, keď treba. Bohužiaľ, tento zákon podporila aj polovica poslancov SMER-u, ktorí vykonávali výlučne funkciu poslanca Národnej rady, pretože to bol vládny návrh, aj keď viem, že vo svedomí s ním nesúhlasili. Podporila ho i jedna zaujímavá skupina poslancov, poslancov-podnikateľov. No ale k tomu sa ešte dostanem. Už 3. 12. pán kolega Brocka predložil ako pozmeňujúci návrh de facto tento náš zákon a získal 57 hlasov, 57 hlasov tých poslancov, ktorí chcú byť i takto solidárni s armádou nezamestnaných, s ktorou Ficova vláda za dva roky nespravila nič, ktorým sľúbila, ale nedala žiadne istoty.
Vážené kolegyne a kolegovia, pravdupovediac, ja ale nemám najmenšiu pochybnosť, opakujem, nemám najmenšiu pochybnosť, že tento náš zákon bude v Národnej rade Slovenskej republiky schválený. Som o tom na 100 % presvedčený. A to preto, že tento zákon je o skutočnej spravodlivosti a o skutočnej solidarite volených zástupcov občanov s občanmi našej vlasti. Tento zákon čaká rovnaký osud ako zákon o poslaneckej imunite. Jeho schválenie je len otázkou času. Áno, možno to nebude dnes, možno nie o pol roka, ale dávam vám, milí kolegovia zo SMER-u, rok, najviac dva. Príde čas, kým pochopíte, a keď to nepochopíte vy, tak pochopí to Robert Fico, že nepodporenie tohto zákona SMER-u škodí. A ja verím, že i médiá vyvinú na vás tlak, oprávnený tlak a dostanete rozkaz podporiť takýto istý zákon, ktorý bude samozrejme predložený ako návrh vás, poslancov SMER-u alebo vlády, pretože pochopíte, že občania si to želajú aj si to budú želať.
Páni a dámy, je len otázkou času, že v tejto sále bude odsúhlasený i návrh jeden mandát stačí. Tak ako k tomu prišli vo Francúzsku, prídeme k tomu aj my. Naši občania chápu a tí, ktorí nechápu, pochopia, že je to úplne jasné, že keď niekto chce vykonávať dobre poslanecký mandát, nemôže sedieť na dvoch, troch ďalších stoličkách. Jednoducho je to jasné jak facka, že sa nedá sedieť na dvoch stoličkách, ktoré sú na seba, od seba kilometre vzdialené. Raz takýto poslanec musí prepadnúť, musí padnúť na zadok medzi tieto dve stoličky. A som si istý, že to i vášmu bývalému banskobystrickému županovi napomohlo k jeho nezvoleniu byť županom opäť, pretože súčasne bol županom a poslancom v Bruseli či v Štrasburgu.
Vážené dámy a páni, tento náš návrh nie je ešte návrhom o jednom mandáte, ale i to príde. Pretože jeden mandát je a bude trvale agendou KDH. Tento náš návrh je o tom, že jeden plat stačí. Jeden plat poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky stačí. Áno, panie kolegyne a páni kolegovia, ktorí si myslíte, že ste naozaj nenahraditeľní a nikto na celom svete alebo teda nikto na Slovensku by tak dobre nevykonával tú druhú či tretiu funkciu, ktorú máte, páni kolegovia a kolegyne zo SMER-u, tento zákon vám v tom nebráni. Môžte mať tri či štyri funkcie. Je to len o tom, aby ste poberali len jeden plat, plat poslanca Národnej rady.
Páni a dámy, už som hovoril o tom, že o tomto našom návrhu zákona sa v tejto sále rokovalo a vlastne i hlasovalo. Chcem vám, milé kolegyne a kolegovia, povedať, že tá dikcia toho nášho návrhu predmetného zákona je naozaj prísna. Až taká prísna, že keby tento návrh prešiel v tom znení, ako sme ho podali, tak poslancovi Národnej rady, ktorý je v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, by nepatrila mzda napríklad podľa Zákonníka práce alebo zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí.
Tento zákon je naozaj prísny, a ak by prešiel v tejto dikcii, tak by bol na poslancov z hľadiska príjmu skoro tak prísny, ako je Ústava Slovenskej republiky z toho hľadiska príjmu a výkonu iných funkcií prísna na prezidenta Slovenskej republiky, ktorý v súlade s čl. 103 ústavy ods. 5 nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť, nesmie by členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Hovorím, že skoro tak prísny, avšak nie tak prísny, lebo poslanci, aspoň niektorí, môžu ešte podnikať. Ak by tento náš zákon prešiel v tom znení, ako je navrhnutý, bol by z hľadiska zárobkovej pracovnej činnosti na poslancov Národnej rady prísnejší, ako je ústava prísna na predsedu, členov vlády, členov Ústavného súdu a sudcov, ktorým čl. 109 ods. 2, čl. 137 ods. 2 a čl. 145a dovoľujú zárobkové vykonávanie vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. Faktom však stále zostáva, že predseda vlády a člen vlády nemôže podnikať na rozdiel od poslancov Národnej rady. Preto chcem sľúbiť dve veci. Po prvé, ak tento zákon podporia do druhého čítania i poslanci, ktorí majú v súčasnosti i iný príjem zo zárobkovej, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a prídu v druhom čítaní s pozmeňujúcim návrhom, ktorý im to bude umožňovať i naďalej, takýto pozmeňujúci návrh my predkladatelia nemáme problém akceptovať.
Naozaj pre spoločnosť je prínosom, že poslanci ako Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý, Rudo Chmel, Mojmír Mamojka, ale i Boris Susko, učia na univerzitách či vysokých školách. Je tiež pravda, že odchodom z pedagogického procesu niektorých iných poslancov - pedagógov by úroveň slovenského vysokého školstva išla skôr hore. Ale týchto radšej menovať nebudem. A nevadí mi tiež, keď si niekde v opere alebo na koncerte za pár eur zaspieva Dušan Jarjabek, lebo spievanie, to mu ešte ide.
Dámy a páni, jednoducho chcem sľúbiť, že táto naša skupina poslancov za KDH v dohľadnom, krátkom čase, bez ohľadu, či táto naša novela prejde alebo nie, teraz prejde alebo nie, lebo v budúcnosti som si istý, že prejde, navrhne novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorou zrušíme výnimku podnikania pre poslancov i všetkých ostatných verejných funkcionárov, ktoré je v súčasnosti ešte podľa čl. 5 ods. 2 tohto ústavného zákona dovolené. Táto výnimka, o tom som presvedčený, bola šitá na mieru pre podnikanie poslancov advokátov. Žiadne iné podnikanie ako výkon advokátskej služby som v priznaniach verejných funkcionárov za rok 2012 nenašiel. Možno som teda nehľadal dosť dôkladne, podrobne, mohol som prehliadnuť, ale našiel som tam hlavne podnikanie, ktoré bolo priznané v advokátskej službe.
My teda navrhneme inými slovami nezlučiteľnosť výkonu poslaneckého mandátu s podnikaním. Nech je to pre poslancov tak, ako to ústava stanovuje u prezidenta a členov vlády. Okrem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň starostami, primátormi, viceprimátormi, vicežupanmi, riaditeľmi, zamestnancami samosprávnych krajov, sú tu poslanci - advokáti, ktorí pri výkone funkcie poslaneckého mandátu podnikajú. Ale jednoducho sú tu i takí poslanci advokáti, a to aj z radov SMER-u i z radov opozície, ktorí jednoducho nepodnikajú v oblasti advokácie. No a týmto naším budúcim návrhom sa odstráni čo i len tieň podozrenia, že niektoré subjekty si advokátov, aby ich zastupovali v právnych sporoch, advokátov - poslancov vyberajú i z dôvodu, nehovorím len z dôvodu, ale i z dôvodu, že sú poslancami vládnej koalície, respektíve vládnej strany, teda v súčasnosti SMER-u. Možno i z dôvodu, že veria v to, že raz v budúcnosti i z opozičných poslancov môžu byť ministri, štátni tajomníci a možno z niektorého i prezident. Chceme týmto vylúčiť možnosť, opakujem, možnosť korumpovania poslancov - advokátov svojimi klientmi. Na Slovensku je dosť iných kvalitných advokátov, advokátov - neposlancov.
Pre zaujímavosť uvediem takzvané iné príjmy poslancov, ktoré môžte nájsť i vy, občania, na stránke Národnej rady v oznámeniach verejných funkcionárov za rok 2012. Zatiaľ čo príjem poslanca z výkonu verejnej funkcii bol okolo 25 tis. euro, iné príjmy poslancov advokátov boli od 30 000 po 126 000 euro za rok 2012. V sume iných príjmov, bohužiaľ, neviem odlíšiť príjmy za advokátsku činnosť od zárobkovej činnosti v pedagogickej, vedeckej, literárnej či umeleckej oblasti, proti ktorej v zásade nič nemám. No a rekordérom zarábajúcim poslancom je poslanec zo SMER-u JUDr. Róbert Madej, advokát, ktorého príjmy za rok 2012 boli 25 000 euro z výkonu verejnej funkcie a 126 000 euro príjmy iné. V korunách teda zarobil v roku 2012 4,5 mil. slovenských korún. Nemalé iné príjmy, skoro 80 000 euro, teda skoro 2,5 mil. korún mal aj poslanec Daniel Lipšic. Zatiaľ čo príjmy Doc. JUDr. Ivana Gašparoviča, CSc. boli 97 000 euro, Doc. JUDr. Roberta Fica, CSc., premiéra, 40 000 euro z výkonu verejnej funkcie, iné príjmy nula, JUDr. Ivety Macejkovej 41 000 euro z výkonu verejnej funkcie a 2 400 euro príjmy iné. Príjmy poslanca Madeja, predsedu ústavnoprávneho výboru, boli za rok 2012 o 50 000 eur väčšie ako príjmy prezidenta republiky a o 110 000 eur väčšie ako príjmy premiéra a predsedníčky Ústavného súdu. Jednoducho, tento poslanec bol schopný za rok 2012 zarobiť skoro štyrikrát viac ako premiér Robert Fico alebo predsedníčka Ústavného súdu. Opakujem, je to i preto, že Ústava Slovenskej republiky prezidentovi, predsedovi a členom vlády a členom Ústavného súdu podnikať nedovoľuje.
Sme presvedčení, že poslanec si musí vybrať, či chce podnikať alebo vykonávať mandát poslanca. Páni a dámy, sme presvedčení, že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky stačí jedna práca, stačí jeden príjem, stačí jeden mandát.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, pán poslanec, prosím vás, odkiaľ beriete istotu, že poslanci za SMER tento návrh podporia? Ja teraz neviem, možno ste na to aj odpovedali, na túto otázku, vo svojom vystúpení a ja som ju preslechol. Lebo ja si spomínam ako minulý mesiac, keď sme na túto tému diskutovali tu v sále pri zmrazovaní návrhu, vládnom návrhu zákona o zmrazovaní platov poslancov, tak tento návrh vyvolal takú negatívnu reakciu zo strany SMER-u. A potom nakoniec, veď ja som v druhom čítaní predložil pozmeňovací návrh, aby sme spolu so zmrazovaním platov ústavných činiteľov zároveň vyriešili aj tento problém, aby teda poslanci Národnej rady mali iba jeden plat, plat poslanca, ale poslanci zo SMER-u môj návrh, alebo náš spoločný návrh, lebo pod tým návrhom bolo podpísaných viac ako 15 poslancov, oni ho vtedy nepodporili a dokonca tu boli tak emotívne reakcie z ich strany, odmietavé, tohoto návrhu.
Čiže odkiaľ tá istota, že tento náš návrh podporia?

No, pán kolega Brocka, som o tom presvedčený, že to podporia, lebo tento zákon jednoducho, verím, že budeme dávať každý pol roka, že i médiá sa toho chytia a vytvoria tlak. Pamätám si, keď v tejto sále, ako pán predseda Národnej rady Paška dával zákon o zrušení imunity a zahlasoval zaňho, myslím, že len on sám. Jednoducho je otázka času, keď poslanci Národnej rady za SMER pochopia, že ľuďom sa to jednoducho nepáči, že chcú, aby títo poslanci boli s nimi solidárni, aby mali jeden príjem. A keď to nepochopia, tak ja verím, že to pochopí vodca alebo šéf strany SMER a že dostanú takýto príkaz a takto zahlasujú.

Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia, kolegyňa, dovoľte, aby som trošku zmenil žáner, aj keď to bude teda, aspoň sa nazdávam, k predloženej legislatívnej norme. Ja keď sa tu zožieram a počúvam diskusie, mnohokrát veľmi kontraproduktívne, ako človek, ktorý istý čas sa zapodieval lingvistikou, sledujem lexikálnu, morfologickú, syntaktickú, štylistickú, prozodickú, intonačnú a neviem aké všelijaké roviny toho, čo nám tu kolegovia rozprávajú, veľmi často som v rozpakoch a rozpačitý, pretože ak je jazyk obrazom myslenia, tak jazyk, ktorý je tu veľmi taký neutrálny, spriemernený, akosi o tom nesvedčí.
Dovoľte mi teda, aby som ako jeden z navrhovateľov tejto diskutovanej právnej normy aj ja aspoň trochu prispel k vysvetleniu dôvodov, pre ktoré som pod návrh dal svoj podpis. A ako to mám rád, chcem to urobiť po svojom, aj na základe osobného poznania, či už z literatúry alebo z vlastnej skúsenosti. Zvlášť ma zaujímajú psychologické mechanizmy a motivácie, ktoré človeka vedú k nezriadenému zberateľstvu postov a pozícií. Alojz sa venoval skôr tým prakticko-politickým veciam, kolega Julo Brocka, spolunavrhovateľ, tým veciam procedurálno-legislatívnym a čo z toho teda rezumuje, a ja by som sa teda chcel venovať tejto psychologicky-motivačnej časti.
Možno začnem infantilne, mi to prepáčte, ale v detskom videní sa neraz skrýva múdrosť, ktorá pred mudrcmi a mudrlantmi zostáva skrytá. Azda si ešte niekto z vás spomenie na Puškinovu rozprávku o rybárovi a rybke. Skúsme si ju pripomenúť. Na začiatku bola bieda starého, neúspešného rybára a jeho nenápadnej ženy. Všetko sa však zmenilo, keď prišla šanca, zlatá rybka, ktorá výmenou za slobodu ponúkla splnenie troch prianí. Skromný starec, a teraz vonkoncom nejde o diškurz k rodovej rovnosti, si nedokázal predstaviť, že by mu niečo chýbalo, a tak zlatú rybku, takpovediac bezodplatne pustil na slobodu. Jeho idealizmus však nezdieľala starká, ktorej o tom referoval a ktorá mu vynadala do tĺkov a oslov, ako to vedia len neuspokojené, hysterické baby, keď zacítia šancu a sebahecujúcu ambíciu. Rázne vypoďkala starého neboráka k jazeru. Našťastie, zlatá rybka nezabudla na svoj sľub, ako sa to často stáva politikom, a začala plniť triádu pochybného šťastia podľa predstáv nenásytnej stareny. Najprv nové koryto, potom pekný dom so záhradou a gazdovstvom, potom zámok so služobníctvom. Pri štvrtom prianí, že chce byť kráľovnou, sa rybka zasekla a anulovala svoj dlh. Starcovi zostali jeho neúspešné riedke rybárske siete a jeho žene staré puknuté koryto, pyšné spomienky, zúrivosť a oči pre plač.
Uvedomujem si, že je to moralita, ale čo iné, ak nie étos, empatia a solidarita nás má chrániť pred nami samými a pred zosurovením a zdivením ľudského rodu. Aj v Biblii nájdeme pozoruhodnú vetu, že "skôr prejde ťava uchom ihly, než boháč do nebeského kráľovstva". Ako malé deti hrávali sme sa zvláštnu hru, pri ktorej sme sa naskladali jeden na druhého. Volali sme ju "malá kopa pýta viac", a mala aj taký jemný, povedal by som sociálno-intímny rozmer. Skrátka, bola to hra kontaktná a zväčša s heterosexuálnym obsadením.
Zakladateľ transakčnej analýzy Eric Berne vo svojej dnes už klasickej štúdii "Ako sa ľudia hrajú" popísal mnohé scenáre ľudských osudov a stratégie získavania žetónov priazne a úspechu. Detské hry sa neraz transformujú aj do dospeláckych hier a, áno, aj hier politických, do politických konšpirácií, dokonca niekedy zostávajú, alebo môžme použiť aj názvy týchto hier. No "malá kopa pýta viac" sa dnes a medzi nami hrá podľa úplne iných pravidiel. Človek sa skladá sám na seba, v sebe a zo seba multiplikuje svoje priania a ambície, zmnožuje sny a imania a stále viac odtláča prah nasýtenosti. Keby som mal možnosť zostavovať názvoslovný katalóg sociálnych chorôb dnešnej doby, pre nedostatok silnejších príkladov by som asi navrhol pracovný termín Maňkov syndróm. Extrémistické dôsledky tejto sociálno-morálnej deviácie určite nikoho netešia. A to je iba začiatok, vážení, začiatok šponovania sociálnej trpezlivosti. Sľubujem, že toto je prvá a posledná personálna narážka, na ktorú sú aj mnohí naši kolegovia a kolegyne tu v parlamente takí citliví, najmä ak majú prečo byť.
V didakticko-náboženskom barokovom texte "Labyrint světa a raj srdce" má kazateľ Jednoty bratskej a pedagóg Ján Amos Komenský dve zaujímavé postavy, ktoré sprevádzajú pútnika svetom jeho miestami a mestami. Prvou postavou je Vševěd Všudybyl, teda ten, ktorý všetko vie, chce, môže, ktorý stíha, ktorý bol všade, polymorfný, polyfunkčný, polyhistor a politický polyglot, presvedčený o vlastnej nenahraditeľnosti. Druhou postavou je Mámení, teda vábenie, pokušenie, nerestná príležitosť, podlizovačka márnivosti a sebastrednej pýchy. Myslím, že tieto dve postavy sú vzorcom, alebo ak chcete, archetypom ľudského baženia bez miery. Alebo symbolmi mentálneho a sociálneho obžerstva, ktoré stále nemá dosť. A samozrejme týka sa to aj žiadostivosti mandátov, odmien a platov z verejných peňazí.
Plne si uvedomujem politické súvislosti tejto hrabivosti, najmä odvolávanie sa na to, že sme predsa boli legitímne zvolení. Veď hej, ľudia dokážu zvoliť kadejaké čudá. Tu však nejde o to, ale o charakter tých, ktorí sa vystŕkajú a bez ostychu a zábran ponúkajú často pofidérny tovar svojej domnelej jedinečnosti. Okrem tupého materializmu a zbožstveného konzumu, ako o tom svojho času písal Erich Fromm v knihe "Byť či mať", mám pre to zberateľstvo a hromadenie verejných funkcií ešte aj iné, možno trochu bizarné, no biologicky, psychologicky a sociálne pravdivé či aspoň prijateľné a možné vysvetlenie. Ak verejná funkcia reprezentuje vždy určitý stupeň vplyvu a moci, tak hromadenie takýchto funkcií, prepáčte, som, funkcií môžeme bez obáv nazvať omnipotenciou. Omnipotenciou. Myslím, že alfa samci, frajeri, plemenní býci, prípadne mafiánske hlavohrude so zlatými reťazami, nablýskanými burákmi a zlatokopkami pri plných vreckách vedia alebo aspoň tušia, o čom hovorím. Na termíne omnipotencia – všemocnosť ma zaujíma nielen tá mnohosť, to vŕšenie v prvej časti slova, ale aj druhá časť, ktorá má hlbšie, povedal by som biologické a, áno, aj pohlavné konotácie a súvislosti. Keby som chcel byť veľmi sarkastický, majúc na zreteli tento libidózny rozmer mandátovej mánie, povedal by som, že funkcionárskou omnipotenciou sa neraz zakrýva nedostatočnosť potencie v oblasti intímnej. A to myslím naozaj veľmi vážne. Pripúšťam, že sú aj výnimky, u ktorých vŕšenie mandátov, naopak, svedčí o stále rastúcom apetíte ako nadstavbe libida, ktoré sa nedokáže adrenalínovo vybiť štandardným, teda fyziologickým spôsobom. Možno to neviete, ale úspech je najsilnejšia erotogénna zóna. Moc je silná droga, mandát je aj testosterónovým testom. Snáď aj toto mal na mysli môj obľúbený český spisovateľ Otta Pavel, keď napísal, citujem: "Najskvelejší ľudia sú tí najskromnejší, to iba hlupáci potrebujú byť stále na očiach, aby povyrástli vo vlastných očiach."
Aby som ale príliš nešpekuloval, dovoľte mi predsa len vrátiť sa k literatúre. Skvelým obrazom predátora, ktorému egejský svet ležal pri nohách, je Homérov Odyseus. Začínal ako obyčajný bojovník, no so slávou a jej benefitmi prudko rástla jeho chuť a sebapresvedčenie. Ani na vrchole omnipotencie po dobytí Tróje nemal dosť. V mýtickej tradícii sa udržiava obraz tohoto helenistického poloboha ako rodinného človeka, ktorý sa po splnení najťažšej bojovej úlohy ponáhľal na rodný ostrov Itaka za svojou vernou ženou Penelópou. Nie som si istý, či takýto mýtus, ako to už len mýty vedia, nefalšuje realitu a pravdu o našom hrdinovi. Podľa mňa, keby sa domov ponáhľal, skrátka, keby mal dosť, tak by jeho cesta netrvala 10 rokov. Jemu však vojnový lup, hodnosti, trofeje a skalpy nestačili. Potreboval ešte nejaké cudzie períčka. A tak si na ostrove kráľa Ajola zaflirtoval s mladučkou princeznou Nauzikou, tak sa orgiasticky oddával vábivému spevu Sirén, tak sa dlhé mesiace zabával v spálni čarodejnice Kirké, aby sa potom po všetkých tých mandátoch, skalpoch a períčkach ako cnostný vlastenec, vzorný občan, dobrý manžel konečne dovliekol domov. Neviem si však predstaviť, že by dokázal stráviť zvyšok života v papučiach, v záhrade či pri sukniach svojej starnúcej manželky. Myslím, že aj Penelópa si zvykla, než mať doma otravného, znudeného a nafučaného chlapa, to už radšej lovca a zberača mandátov. Čo si budeme hovoriť, priatelia, aj voňavky, šminky, topánky, kabelky, šaty, depilácie, plastické operácie a luxusné dovolenky čosi stoja.
A napokon ešte k avizovanej osobnej skúsenosti. V deväťdesiatych rokoch, keď som bol mestským poslancom, členom mestskej rady a predsedom komisie kultúry, za stovky hodín, ba celé noci strávené v inštitútoch mesta bola buď nijaká a neskôr len minimálna odmena. Od roku 2009 sa mi situácia skomplikovala získaním župného mandátu a od roku 2010 aj pozíciou náhradníka v Národnej rade Slovenskej republiky. Tento súbeh mi spôsoboval frustráciu a sústavný stres. Napriek abnormálnemu nasadeniu som to jednoducho nestíhal. Extrémna absencia v župnom zastupiteľstve, v jeho komisiách, v školských radách ma jednoducho nectí. A bola napokon aj dôvodom môjho nekandidovania v ostatných župných voľbách, aj v blížiacich sa voľbách do mesta Trenčín. Našťastie, poslanecká odmena mi v tom čase bola adekvátne krátená, keď ju už zo zákona nebolo možné zrušiť úplne. Viacplatoví viacmándátnici sa často a radi utiekajú k domnelej charite a marketingovo zaujímavým benefíciám. Niekedy to môže byť pravda, dokonca azda hlas zhasínajúceho svedomia, mnohokrát sú to však len také mediálne pindy a okázalé vyviňovanie sa. Preto v tejto rétorike nebudem pokračovať.
Istá vec je, že som sa vždy hanbil a dostával do rozpakov, ak som dostal čosi, čo som si nezaslúžil. Našťastie, ešte vždy mám viac pokoja v srdci, v duši a vo svedomí, keď sa nadriem. Rád čítam púštnych otcov, mníchov z tretieho až piateho storočia, ktorí prorocky spísali manuál cností a spôsobov správania, vyskúšaný na vlastnej koži v drastických podmienkach svojich jednoduchých ciel a púštnej samoty. Je veľmi aktuálny aj pre dnešný rozbúrený svet, ktorý opovážlivo roztvára nožnice medzi bohatými a explodujúcou väčšinou sveta. V uvedenom manuáli, koho by to zaujímalo, nájde ich pod názvom Apofthegmata, okrem askézy, striedmosti, čistoty očí a myšlienok, okrem riešenia ľahostajnosti, nudy, depresie a vyhorenia, okrem paradoxného šťastia a slobody, spočívajúcej v poslušnosti, títo múdri muži zvlášť zdôrazňujú a vyzdvihujú cnosť striedmeho života. Jeho opakom je asociálne a arogantné počínanie tých, ktorí nadužívajú zo spoločného, no spoločenstvo ku stolom nepustia. Ťažké čítanie pre všetkých, ktorí sú upchatí sami sebou a detonujúcu prázdnotu v sebe prehlušujú horúčkovitým zbieraním postov a mandátov.
Môj vzácny kolega Martin Fronc, ktorý po večeroch spomína na filologické štúdiá svojej mladosti, mi prihral krásnu latinskú bodku môjho príhovoru: "Vera kuntia virtus servorum gentis." Myslím, že platí aj pre všetkých omnipotentátov, ktorým sa prítomným zákonom snažíme ponúknuť legislatívnu uzdu ich arogantnej hamižnosti.
Takže na záver, ak dovolíte, ešte preklad citátu: "Skromnosť je cnosťou služobníkov národa".
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja si dovolím len krátko reagovať na kolegu Mariána Kvasničku. Som ho pozorne počúval, to je taký umelecký prednes, také typické pre neho. Som si tak poznačil: úspech je najsilnejšia erotogénna zóna. No ale musím dodať, že ten úspech je zároveň aj veľmi nebezpečný a zvádza ťa k pýche. Toto je veľakrát v našich životoch to, čo nás ako sprevádza, príliš veľký úspech a všetci ťa obdivujú, tak veľmi často chýba nám potom tá skromnosť a veľakrát aj reálny pohľad na ten skutočný život, ktorý plynie okolo teba.
Dovolím si povedať, že veľakrát možno, či už poslanci, poviem o poslancoch a možno aj o sebe, že ako by sme strácali ten kontakt s reálnym životom. Mne to veľakrát ako chýba. A dovolím si povedať, že ja to až tak zas tiež celkom, až tak nevnímam, až tak negatívne, ten jeden mandát a dosť. Naozaj sú to voliči, tí, ktorí rozhodujú v tých voľbách, no a keď chceš byť trikrát poslancom, od miestneho, obecného zastupiteľstva až po Národnú radu, a tí ľudia dajú tú dôveru, tak jak sa hovorí: hlas ľudu, hlas Boží. Tak ja by som to tak rešpektoval.
A k tým púštnym otcom, tak ma napadla tiež taká vec, že Carlo Carretto napísal takú knihu, tak dovolím si aj ja trošku čosi zacitovať, "Púšť uprostred mesta". Tú púšť alebo tú askézu, ktorú si spomínal, pán kolega, alebo tú striedmosť môžeš zažívať aj tu v Bratislave, aj vo veľkom meste. Len dnešný človek hnaný tým konzumizmom a zavalený tým hedonizmom tak jednoducho nemá tento priestor tuná, aby dokázal tak žiť ako tí púštni otcovia, ale to môžeš aj uprostred mesta. My... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja naozaj len krátko. Ja ďakujem Štefanovi za reakciu. Čo sa týka toho mandátu, samozrejme ja som to aj spomínal, nie je problém kandidovať aj do desiatich funkcií a dokonca byť zvolený. Ak si si zaiste všimol, že som hovoril o tom, že ľudia dokážu zvoliť kadejaké čudá. Problém je skôr podľa mňa ako vec charakteru a nejakej sebacitlivosti, že nebudem to svoje meno dávať stále ako do hry. Proste, že sa uskromním, že mám dosť. A samozrejme, ten rozmer askézy alebo striedmosti, ku ktorej, či chceme alebo nie, podľa mňa smerujeme, aj keď sa to podľa správania sa súčasnej civilizácie celkom tak nezdá. Toto je naozaj podľa mňa cesta, to je ideál a možno aj idealizmus. Alebo zaiste idealizmus, lebo nikto to nechce, nikto to nepočúva rád. No a že sa to dá aj uprostred mesta, to sa dá aj uprostred bohatstva, jako vytvoriť si oázu, vytvoriť si oázu nejakej takej vnútornej, nie, že prostoty, ale chudoby a potom neobťažovať celý svet svojou jedinečnosťou, svojím alfasamectvom a tým, že som obsadený a upchatý sám sebou, ako o tom hovorí Richard Rohr v mnohých svojich štúdiách. Každopádne, Štefan, ďakujem za reakciu.