29. schôdza

Pán Miškov, ďakujem za vystúpenie, som rád, že aspoň niekto vystúpil, aj keď kriticky, ale ja si vám to pokúsim všetko vysvetliť, myslím, že sme sa trošičku nepochopili.
Som rád, že ste povedali, že ten zákon sa netýka iba odmeňovania, ale aj výberu zamestnancov, čo je veľmi dôležité. Preto začnem možno, možno odzadu, súhlasím, že ten minister je ten, čo ide s kožou na trh, ale máme tu štátne orgány, kde ľudia nemajú ani potuchy o tom, že ktoré ministerstvo zodpovedá za konkrétny štátny podnik, čiže to výberové konanie je určite namieste, a aby nezodpovedala komisia. A ľudia, ešte raz, nebude, pre ľudí nie je zrozumiteľná priama súvislosť medzi štátnym orgánom a ministerstvom. Inými slovami, ak štátny orgán pochybí, minister toho človeka odvolá, toto je kľudne možné, my tu máme nejakú kultúru, ktorú niektorí proste nechcú zmeniť. Ja chápem, to riziko tu je, pripúšťam, ale je to aj tým, ako sme si my zvykli, a čo hovorím tretíkrát, ľudia niektoré štátne podniky nevedia identifikovať, kam patrí, preto priama zodpovednosť ministra mediálna alebo politická, tam nie je. Ešte raz, pripúšťam to, že tam, pre ľudí znalých problematiky tam je, ale na Slovensku sa mi javí, že ľudia to nevnímajú takto. A povedali ste, že to uznesenie vlády sa dodržuje. My máme informácie, že sa nedodržuje v takej miere, ako, ako by sa malo, ale čo podstatné, uznesenie vlády sa môže zmeniť. Viete ako? Uznesením vlády. Bez diskusie s opozíciou. Preto je tu tento návrh zákona, aby sme o tom diskutovali, aby sme ho zakotvili tak, aby to bolo naozaj pevné, lebo je to dôležité, a možno o to viac by mali poslanci SMER-u povedať, áno, veď je to dobré, dodržuje sa to, nemáme, nemáme dôvod povedať nie.
Čo mi je ľúto, povedali ste, že, že nie je to z vašej strany žiadna ješitnosť a mali sme prísť za vami. No ja som po prvé nevedel s Igorom Hraškom, že vy ste ten zákon, vy ste to uznesenie robili.
A po druhé takisto, ako my sme mohli prísť za vami, ste mohli prísť vy za nami. Nemusíme sa teraz tu dohadovať v rámci opozície, že je to zlé. Kľudne sme sa mohli o tom porozprávať, ja som, ja proste som človek kompromisov, nemám s tým problém povedať, OK, pán Juraj Miškov to navrhol. Vždy som to povedal, keď som vedel, kto to robil, a teraz to hovorím. Je to uznesenie vlády, ktoré navrhol Juraj Miškov. V poriadku, my sa môžme o tom baviť, som naozaj otvorený. Ale je to dôležité uznesenie a dôležité je, aby sa dodržiavalo.
K tým kolektívnym zmluvám. Vy ste okrem iného povedali, citujem: Uznesenie našej vlády nie je... "Uznesením našej vlády nie je možné vyplácať zlaté padáky". Na jednej strane priznávate, že aj toto sa malo zabrániť, a na druhej strane hovoríte, že my to neriešime, riešia to kolektívne zmluvy. Ja o tom viem, že to riešia aj kolektívne zmluvy. Ale môžem vám povedať, ja som sa nad tým zamýšľal a dospel som k tomu názoru, že riešiť teraz v tomto zákone kolektívne zmluvy, rovnako tak majetkovú účasť vo výške 50 % je tak komplikované, a v tomto prípade pre toto plénum vládnej strany zbytočné, že radšej si počkáme na druhé čítanie a tam to pokojne a milerád zmením. Čiže toto bol ten hlavný dôvod a to je asi tak všetko. Dúfam, že som to aspoň trošku objasnil. A ja som rád, že, že pôjdete, za tú pomocnú ruku, ja veľmi rád prijmem alebo my veľmi radi prijmeme. Spravme to tak, aby tu neboli zlaté padáky, aby sme mali v štátnych úradoch ľudí, ktorí tam skutočne patria, ktorí sú kvalifikovaní, odborní, potom možnože sa môžme zasa posunúť o malý krôčik dopredu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, máme tuná zákon, ktorý má za cieľ riešiť situáciu, ktorá bola už v minulosti viackrát kritizovaná. Doteraz sa naozaj nenašla vôľa riešiť túto situáciu nejakým systémovým opatrením. Mnohokrát aj počúvame z rôznych strán, že sa veci riešia nesystémovo a nekomplexne.
Toto, si myslím, že je práve prístup, ktorý je komplexný a dokonca systémový. Je to systémové opatrenie, ktoré má naozaj nastaviť jednoznačné a jasné podmienky, za akých niekto vstúpi do vzťahu so spoločnosťou so 100 % účasťou štátu a za akých sa môže zapojiť do výberového konania. To znamená, že za akých bude vybratý. Ak na začiatku stanovíme jasne a zrozumiteľne všetky možnosti, tak človek sa môže rozhodnúť - idem do toho alebo nejdem do toho za takých a takých podmienok. Vieme, že veľkým neduhom - a my za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti za to bojujeme - a to sú politické nominácie. Toto je problém, ktorý tu máme už od roku '89. Doteraz sa v tejto otázke nič neurobilo, pretože každému to vyhovovalo. Každý bol rád, že sa môže niekomu zavďačiť - či už za podporu vo voľbách, alebo aj za iné veci. Tento zákon by mal tento neduh odstrániť. Okrem toho určite nie je dobré, ak vo vedení nejakej spoločnosti sa striedajú ľudia ako na bežiacom páse. Keby boli parlamentné voľby každého rok a pol, pretože by sa niečo udialo, padla by vláda, každého rok a pol by tam bol v dozornej rade niekto iný. Myslím si, že je naozaj zložité rozkukať sa vo veľkom kolose a dozorovať ho tak, aby skutočne dobre fungoval. Preto keď sa nadstavia podmienky naozaj tak, že v tej dozornej rade bude človek, ktorý tu nebude zároveň s volebným obdobím Národnej rady, tak tie štátne podniky môžu fungovať omnoho efektívnejšie. V podstate toto by malo byť cieľom každej vlády, aby štátne podniky fungovali efektívne, pretože štát na nich môže získavať, štát na nich môže zarábať, štát z nich bude mať dividendy a to sú financie, ktoré sú potom dané do rozpočtu, a z toho sa potom môže robiť veda, výskum, rozvoj, podpory a tak ďalej. Preto sú to štátne podniky. U nás je však prax iná, dosadíme si ľudí do dozorných rád a podniky sa tunelujú pekne v tichosti, vykazujú sa malé zisky, no však čo, hlavne, že plat beží a odmeny ľudí, ktorí sú v tom zaangažovaní, tiež. No, samozrejme, že potom nie sú financie, ktoré by mohli byť vrátené do štátneho rozpočtu a určené povedzme na ďalší rozvoj a toto je problém a problém sú tie politické nominácie. Tuná sa hovorilo o zodpovednosti ministra, že minister je zodpovedný. Prečo minister? Všetci sme predsa zodpovední za to, ako hospodária podniky s majetkovou účasťou štátu, a všetci by sme mali trvať na tom, aby tie podniky hospodárili dobre nezávislé od toho, kto je momentálne pri moci! Pretože ten, kto je pri moci, zase bude len rozhadzovať. A to je nezodpovedné! Takže my chceme naozaj to, aby v týchto veciach bola zavedená zodpovednosť. No a keď to nejde podľa svedomia, pretože ľudia, niektorí ľudia nemajú svedomie - aj tí, ktorí riadia, aj tí, ktorí sú riadení -, tak, žiaľ, musíme to robiť zákonom. Bolo prijaté uznesenie za bývalej vlády, ktoré toto istým spôsobom mohlo riešiť, ale to je len uznesenie vlády, ktoré ďalšia vláda môže kedykoľvek zmeniť, a veci sú v starých koľajach. Pokiaľ sa niečo rieši vyššou normou, mala by byť záväzná. Samozrejme, aj zákony sa dajú meniť, však máme tuná vládnu väčšinu, vieme, ako to funguje. Ale je omnoho lepšie, keď je teda niečo riešené zákonom, pretože už poukázať na zmenu zákona, na to musí byť naozaj dôvod. A pokiaľ sa pripraví zákon dobre, ktorý nastaví jasné a zrozumiteľné pravidlá, tak taký zákon je dobrý, a pokiaľ sa dodržiava, tak všetko funguje tak, ako má, teda v prospech občanov Slovenska.
Keď sa hovorilo, že minister je zodpovedný za chod štátnych podnikov, tak..., a že minister si musí dosadiť svojich ľudí tam, tak mi to pripomínalo slová kolegyne Vaľovej, ktorá ako primátorka mesta si potrebuje tiež svojich ľudí napchať kdekoľvek, pretože je za nich zodpovedná. To isté, čo platí na úrovni štátu, by malo platiť aj na úrovni samosprávy, pretože tá samospráva hospodári s peniazmi všetkých daňových poplatníkov daného mesta, obce a tak ďalej. Tuná naozaj nejde o to, kto je tam politicky dosadený, samozrejme, politickým stranám o to ide. Opäť ide o vďačnosť, zavďačenie sa niekomu za niečo. Toto už v niektorých krajinách nefunguje a také krajiny už prosperujú, pretože majú financie na to, keďže dobre hospodária a dobre hospodária aj na štátnom, tak majú financie na rozvoj a na rozvojové aktivity. Ak sa budeme stále točiť v jednom kolečku a budeme si naháňať vlastný chvost, tak sa nikam nedostaneme. My sa potrebujeme z tohto kruhu vymaniť a toto je jedna z ciest. Prestať už s politickými nomináciami a môžeme začať povedzme od štátnych podnikov, resp. firiem, kde je 100 % účasť štátu. Toto je len prvý krok, pretože tu bola otázka, že a čo v podnikoch, kde má štát nižšiu percentuálnu účasť alebo nižší percentuálny podiel. To bude ďalší krok. Chystáme sa na to a máme pripravenú ďalšiu sériu zákonov, ktoré k tomuto môžu smerovať. Takže toto je len prvá lastovička, ale naozaj si myslím, že môže komplexne a systematicky riešiť tento problém, ktorý tu doteraz bol. Hovorí sa a ľudia naozaj to cítia tak, že za tých 24 rokov sa tu nič pre občanov neurobilo, že sa naozaj len rozhadzujú financie. Je to fakt. Je to fakt a veľmi málo snahy bolo vyvinutej na to, aby sa tento problém vyriešil. Takže toto môže byť naozaj prvý krok a sme v prvom čítaní. V druhom čítaní sa dajú urobiť nejaké zmeny, doplnky, na ktorých sa môžeme dohodnúť, ale naozaj treba o tom diskutovať a tento zákon, pokiaľ viem, bol už na minulej schôdzi zaradený do programu. My sme ho presunuli na rokovanie tejto schôdze, keďže tam tých bodov programu bolo naozaj veľa. To znamená, že už minimálne jeden mesiac sa o ňom dalo diskutovať, ak o ňom niekto vedel a niekto sa ku nemu až teraz vyjadril, mohol kľudne za nami prísť a mohli sme o ňom podebatovať. Neprišiel a teraz sa dozvedáme, že ten zákon už bol v podstate riešený, resp. tie veci uznesením vlády. Sme za diskusiu, kľudne. Ja som bol osobne zvedavý, aký postoj bude jednotlivých poslancov za jednotlivé poslanecké kluby a hlavne za jednotlivé politické strany, ako sa k tomuto návrhu postavia. Tento zákon je proti politickým nomináciám a je za zodpovednejšie spravovanie majetku štátu.
Takže uvidíme, ja by som takisto chcel vyjadriť podporu tomuto zákonu a vás poprosiť takisto, aby ste podporili tento návrh zákona, posunuli ho do druhého čítania a potom medzitým sa môžeme teda dohodnúť na niektorých vylepšeniach, ak si niekto myslí, že tam sú naozaj také medzery, ktoré by sa zišlo vyplniť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hraško, áno, štátny podnik by mal slúžiť občanom tejto krajiny a v tejto krajine tomu tak nie je. Len na dokreslenie, v úvodnej reči, keď váš kolega uvádzal tento materiál, tak uviedol, že aby ste sa vyhli takým prípadom, ako bolo odstupné pre riaditeľa štátneho podniku v objeme 40-tisíc eur. Musím povedať, že vtedy tých 40-tisíc eur som schválil ja. Ale nebolo to odmena a nebolo to odstupné, ale bol to podiel na zisku zo štátneho podniku. Štátny podnik, ktorý predtým produkoval zisk v objeme 300-tisíc eur, išiel na zisk 18,5 mil. eur a následne odviedol do štátnej kasy 20 mil. eur. Keď štátny podnik, keby každý štátny podnik odvádzal minimálne toľko peňazí, ja by som radšej dal tým riaditeľom peniaze na to, aby boli odmenení, a podiel zo zisku z toho, čo vyprodukujú pre spoločnosť. Je faktom, že napriek tomu, že bol takýto riaditeľ a znížil dlžoby štátneho podniku, bol nahradený po nástupe Roberta Fica iným riaditeľom, ktorý za rok 2012 vyprodukoval stratu 971-tisíc v podniku Smrečina, v roku 2013 300-tisíc v podniku SIMA SH, to znamená, že rozdával majetok nás každého.
Áno, súhlasím s tým, že je to treba riešiť. Ale nie som si presvedčený tým, že riešenie je pri výberových konaniach. Riešenie je pri tom, aby sme ich postihovali, keď ktorýkoľvek manažment poškodí záujmy štátneho podniku úmyselne, úmyselným trestným činom, a potom tí riaditelia budú konať v záujme štátneho podniku, a nie naopak.

Ďakujem, Igor, za uvedenie tejto témy, ktorú ako OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti zastávame od vstupov, vstupu do politiky, môžme povedať, že tvorí DNA nášho pôsobenia, a to je nastaviť pravidlá tak, aby rakovina spoločnosti, a to sú politické nominácie, boli odstránené - či už zo štátnych firiem, ale aj štátnej správy ako takej. Ale mám, mám v sebe obrovskú mieru skepsy, že kde a s kým s v tejto téme v tejto sále spojíme, pretože nie je tu veľa zástupcov vládnej strany, a skôr kritika, ktorú aj počas tvojho prejavu prichádzala, že ktoré sú to tie krajiny, ktoré sa s týmto vysporiadali, pozrite sa, čo chcú spraviť za pol roka, rozvracia krajinu, nejdú z úst opozičných, ale z úst našich akože, pardon, z vládnych, ale z úst našich akože opozičných priateľov. Myslím si, že rýpeme do základného bodu, motivačného bodu, prečo niektorí ľudia do politiky vôbec vstupujú. Majú predstavu, že sa dostanú na nejaké kandidátky strán, a ak ich strana uspeje, tak ich úlohou v politike je politicky nominovať, dosádzať svojich ľudí zo svojho okolia, ktorí možno pomáhali s kampaňou, možno robia niečo pre stranu, a týchto ľudí mimo odbornosť, mimo akejkoľvek otázky, ktoré by vedeli, či vedia riadiť alebo nevedia riadiť, tak dostanú proste odmenu a dosádzajú si ich do štátnych podnikov alebo samosprávy, alebo štátnej správy. Mám pocit. že tuto bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ako absolvent niekoľkých výberových konaní mám s touto témou pomerne živé a celkom aj veselé skúsenosti a zážitky, pretože fakt je ten, že niekedy tie výberové komisie pracujú takým spôsobom, že skúšajú kandidáta o tom, že aké máme kontroly, ale nepozrú sa do zásadného materiálu, ktorý predložíte ako uchádzač o funkciu, kde chcete riešiť zásadné veci, ale to dajme stranou. Tu chcem pripomenúť, že táto téma je skutočne zložitá a že sme ju už riešili, a ten kardinálny bod, kde by sme vedeli zlúčiť všetky tieto pripomienky, ktoré tu dnes zaznievajú k zákonu, ktorý naozaj potrebujeme, je otázka zodpovednosti.
Pripomínam, už dvakrát tu bol v tejto sieni zákon o štátnom podniku, kde sme povedali rôzne atribúty, ktoré je potrebné, aby boli vnesené do riadenia štátny podnikov, ale ja teraz spomeniem tu iba ten jeden jediný, ktorý treba možno zakomponovať v druhom čítaní aj sem, je to otázka osobnej zodpovednosti nominanta za to, čo vedome urobí zle. Lebo my vieme, že tradícia tejto krajiny a riadenia štátnych podnikov je poznačená množstvom rozhodnutí, o ktorých sa nedá pochybovať, že neboli dôsledku nejakého podnikateľského rizika a istého rozhodovania v neistote, ale že to boli vedené veci, ktoré isto viedli k poškodzovaniu záujmov štátnych podnikov. Ak my dokážeme vniesť do zákona o štátnom podniku aj do tohto zákona moment osobnej zodpovednosti, zodpovednosti za to, že ak konám zle a poškodím svoju spoločnosť, budem musieť za to zaplatiť, verte, že tu vyriešime otázku nominácie veľmi efektívne, pretože statočný človek do tej nominácie pôjde a rád sa takej funkcie ujme, a ten, ktorý si bude vedomý toho, čo by musel robiť pod tlakom politických šéfov, tak radšej povie nie, veď ja by som sa nedoplatil, ešte moje deti by museli po mne splácať škody, ktoré som spôsobil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky a chcel by som aj poďakovať pánovi kolegovi Simonovi, ktorý naozaj pomenoval jeden problém, a to je, aby nevznikali pochybnosti, to je presne o tom, pán kolega, aby nevznikali pochybnosti, na základe čoho ste vy ako minister niekomu niečo vyplatili. Aby naozaj nikto nespochybnil na to, koľko dostal, tak sa jasne stanovujú podmienky v rámci tohto zákona, kde je zohľadnený aj podiel na dobrom hospodárení podniku. To znamená, že sú tam jasne stanovené tabuľka, prepočty, koľko kto môže dostať. Ak niekto naozaj dostane podnik do výbornej kondície, no nech má za to odmenu, pretože on je zodpovedný za ten podnik a on si tú odmenu zaslúži. Ak nikto nehospodári dobre, no tak žiadnu odmenu nedostane. A to nejde len o to spravovať ten podnik dobre, ale zúčastňovať sa aj na riadení toho podniku. Mnohokrát máme situácie, že niekto je v dozornej rade a nechodí tam, ale berie plat. A toto je ďalší neduh, ktorý zohľadňuje aj tento náš navrhovaný zákon. Hovorili ste aj o nejakých represiách, že poďme tvrdo trestať tých, ktorí porušujú, áno, ja som za, niekedy je represia naozaj dobrá, ale len do istej miery a do určitého času, potom už prestáva mať význam. Niekedy však je lepšia pozitívna motivácia a toto si myslím, že tento zákon rieši práve tú pozitívnu motiváciu, pretože sú podmienky nastavené tak, že keď dobre hospodáriš, budeš mať za to odmenu. Takto to funguje aj v súkromných firmách, ja osobne som tiež bol v takej, kde ako obchodník som dostal zaplatené za to, čo som ako obchodník doniesol do tej spoločnosti, čím viac som doniesol, tým viac som dostal, takto by to malo fungovať naozaj všade. A kolega Mičovský hovoril o osobnej zodpovednosti, nuž s tým súhlasím. Možno v druhom čítaní ešte doplníme také, že ten, ktorý sa nespráva zodpovedne v riadení podniku, nemôže sa už zúčastniť na riadení akéhokoľvek podniku s účasťou štátu. A toto, si myslím, že je ďalšia dôležitá vec, ktorú by sme tam mohli zahrnúť, a toto je práve aj tá represia, ktorá môže byť nápomocná k tomu, aby tí ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili, ja by som len tu v záverečnom slove povedal pár slov. Ja som tomuto plénu predložil niekoľko zákonov - jednoduchých, zložitejších, komplexných - a tento by som možno nazval ako pomerne jednoduchý, ale zároveň komplexný. Jednoduchosť je v tom, že rieši nie širokú, ale úzku skupinu vzťahov. Ale rieši ju, rieši ju pomerne precízne, rieši odmeňovanie a výber. Čo je veľmi dôležité, ak vieme tento zákon prijať, vieme dať pozitívny signál ľuďom, že chceme byť zodpovední. Ja by som naozaj poprosil kolegov o podporu, záleží mi na podpore v opozícii, ale omnoho viacej, to všetci vieme, záleží na podpore vládnej strany a momentálne tu vidím 6 poslancov, už ich je tu 7, 8. Bolo ich tu 4 až 6 počas môjho vystúpenia, teraz ich je tu 8, je to málo na to, aby sme mohli o tomto zodpovedne rozhodnúť.
Ale ja vás prosím, skúste si ten návrh preštudovať, je pomerne zrozumiteľný a podľa mňa stojí za to posunúť ho do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja by som možno len tri poznámky na záver. Ja plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Mičovský, a najdôležitejšia je tá osobná zodpovednosť, zaniesť, zaviesť, zaviesť do toho rozhodovania osobnú zodpovednosť a dokonca si myslím, že aj finančnú zodpovednosť týchto jednotlivých nominantov, pretože to, čoho sme svedkami, je často dané tým, že nikto z týchto nominantov nie je postihovaný za kroky, ktoré urobí, teda, samozrejme, máme trestnoprávnu zodpovednosť, ale pokiaľ mu nie je dokázaná trestnoprávna zodpovednosť, je potrebné dokázať jednoducho úmysel páchania trestného činu, tak trestnoprávna zodpovednosť vyvodená nie je a žiadna iná zodpovednosť vyvodená nie je. Čiže istý prvok osobnej zodpovednosti či vo forme finančnej zodpovednosti považujem, považujem za vhodný a nielen u týchto nominantov a dokonca ja si myslím, že aj v prípade politikov by bola vhodná istá finančná zodpovednosť v prípade výkonu exekutívnej funkcie. Čiže plne podpisujem.
Dovoľte mi ešte možno jednu vec, lebo ja vždy, keď to počujem, tak ja, trhá mi to uši. A to je rozdiel medzi politickými a straníckymi nomináciami. Každá, každá nominácia, ktorú urobí politický orgán, či je to vláda, alebo je to parlament, je politická. Z princípu je vždy politická. To znamená, že ak nechceme mať politické nominácie, ak nechceme mať generálneho prokurátora, ktorého bude voliť parlament, ak nechceme mať predsedu NKÚ, ktorého zvolí parlament, tak jednoducho my musíme zrušiť parlament na to, aby sme nemali politické nominácie. Lebo aj toto sú politické nominácie.
To, o čom vy hovoríte, kolegovia, to sú stranícke nominácie a tam plne podpisujem, stranícke tričko by nemalo byť kritériom pre výber do týchto funkcií. To znamená, áno, bojujme proti straníckym nomináciám a hlavne tým nomináciám, ktoré sú neodborné, to znamená, ktoré sú iba na základe straníckeho trička, ale nehovorme o tom, že politické nominácie sú zlé, pretože tým pádom musíme zrušiť vládu, musíme zrušiť parlament a ja si myslím, že nikto z nás, ako tu sedíme, teda možno až na niektoré výnimky, že nechce rušiť parlamentnú demokraciu na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, milí občania, predkladáme spolu s kolegami - s podpredsedníčkou Erikou Jurinovou, Maťom Feckom a Igorom Matovičom - opakovane návrh, ktorý by sme jednoducho mohli nazvať vylepšujúci alebo doplňujúci návrh k tomu, aby sa na Slovensku nediala zavádzajúca reklama a aby ľudia vedeli, keď sú lákaní na nejaké produkty, čo presne a o čom ich informuje reklamný text, a aby neboli zbytočne zavádzaní.
Niekedy sa mi zdá, že, alebo je niekoľko návrhov, ktoré si svojím spôsobom vládna strana osvojí, a po pol roku ich prinesie ako vlastné do parlamentu a tým pádom sa stanú priechodnými, a sú niektoré návrhy, ktoré tento osud nemajú. Zamýšľal som sa na tým, že prečo je tomu tak, a, bohužiaľ, v tomto prípade musím konštatovať, že keďže sa jedná v tomto prípade o určovanie jednotných cien zájazdov, aby ľudia, ktorí sú reklamnými textami lákaní na dovolenky a podobne, neboli zavádzaní, a v tomto prípade, keďže sa jedná o to, že niektorí, nazvime ich lobisti, alebo dokonca niektorí ľudia priamo z tejto sály sú v tomto osobne zainteresovaní, tento návrh zákona nie a nie získať podporu. Mám pripravený, možno porovnanie, keďže toto je spotrebiteľská agenda - a či už s pomocou Európskej únie, alebo pod tlakom samotných obyvateľov -, k podobnej úprave prichádza od štátu k štátu, naposledy, čo som zachytil, sa stal skoro rovnaký návrh zákona, ako predkladáme, prijali v Českej republike. Čo je podstatou toho návrhu zákona, je, že aby cestovné kancelárie pri určovaní ceny zájazdu, ktorý následne použijú v reklamnom texte, neuvádzali cenu, ktorú spotrebiteľ nikdy nemôže zaplatiť. Myslíme si, že je klamlivé a že poslanci by sa, by mohli venovať pár minút svojho času tomu a prijať túto úpravu, aby ľudia, keď prichádzajú do cestovnej kancelárie s tým, že zájazd stojí 200 eur, si mohli takýto zájazd aj z cestovnej kancelárie odniesť. Je však nemilou praxou, že niektoré, a ja si myslím, že podvodnícke cestovné agentúry a cestovné kancelárie síce propagujú takúto cenu, ale takýto zájazd v podstate v ponuke nemajú. Je to veľmi falošná a nedobrá hra, navyše deformuje trh. V tej českej, v spomínanej Českej republike táto právna úprava, kedy cestovná kancelária musela priznať všetky poplatky v tzv. súhrnnej cene zájazdu, spôsobilo toto pokles zájazdu, pokles cien zájazdov ako takých a zdá sa mi, že v tomto momente zabral, nazvime to, faktor poctivosti, kedy to, že všetci pod prísnou zákonnou sankciou museli uvádzať celkové ceny, a tie ceny, ktoré sa môžu v priebehu času meniť, napr. kerozínový príplatok alebo podobne, tam musí byť určené pri cene zájazdu, že o takúto, o túto cenu sa môže líšiť, už sa pri samotnom reklamnom texte, znamená, že sa vyčistil trh. Vyčistil sa trh od nepoctivcov, od ľudí, ktorí chceli iba nekalým spôsobom nalákať na ceny zájazdov a následne teda profitovať z toho, že pod skrytými rôznymi poplatkami po podpise zmluvy, teraz sme tu mali nedávno, aby boli všetky všeobecné podmienky jedným písmom, čiže následne sa buď dozvedia, že ten zájazd je násobne drahší, alebo ktoré ešte poplatky im neboli oznámené pri tom, keď sa prvýkrát s informáciou o cestovnej kancelárie, agentúre alebo samotnom zájazde informovali. Myslíme si, že cena zájazdu, ktorá ponúka, sa ponúka prostredníctvom reklamy a nezahŕňa platby za ďalšie služby, ktoré sú súčasťou zájazdu, je to čistý podvod, podvod na budúcich zákazníkoch a niektoré agentúry vedia v tomto veľmi dobre plávať a myslíme si, že tu už by za niekoľkoročné obdobie, možno až dekádu mohol urobiť štát poriadok. Verejná propagácia zájazdu prostredníctvom reklamy, ktorá neuvádza - a my to voláme - súhrnnú cenu zájazdu, predstavuje pre spotrebiteľov obrovský problém, a preto ju teda považujeme za zavádzajúcu a klamlivú.
Ak by som mal teda zhrnúť, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť požiadavky na reklamu zájazdu tak, aby nebola zavádzajúca alebo klamlivá, a to zavedením povinnosti objednávateľa reklamy vo svojej reklame súhrnnú cenu zájazdu priamo uviesť. Súhrnnou cenou zájazdu sa rozumie cena zájazdu, ktorú spotrebiteľ zaplatí vrátane všetkých ďalších platieb za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, ak sú súčasťou zájazdu, ako aj informácie o možnom zvýšení ceny podľa § 741c Občianskeho zákona. Návrh zákona zároveň upravuje situáciu, keď nie je možné určiť celkovú súhrnnú cenu zájazdu. V takýchto prípadoch sa objednávateľovi reklamy ukladá povinnosť, aby uviedol v reklame tzv. reprezentatívny príklad, ktorý okrem ceny zájazdu obsahuje údaje o ďalších platbách za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, ak sú súčasťou zájazdu.
Čiže je to jednoduché. Tie ceny, ktoré objednávateľ reklamy, čiže cestovná agentúra, kancelária chce uvádzať, a tam, kde vie, ktoré sú pevné, má priamo uviesť a tie, ktoré sa môžu hýbať, musia byť len napísané, že cena zájazdu sa môže zvýšiť o letiskový, kerozínový alebo akýkoľvek iný príplatok. Keďže s touto, s týmto návrhom zákona prichádzame opakovane, a ako som spomínal, sú, sú aj tu medzi nami priamo zainteresovaní ľudia v tomto biznise, zároveň je obrovský lobistický tlak, tak aby tento návrh zákona neprišiel a nevyčistil sa trh, aby sme neurobili to, čo je v Čechách, čo v podstate spôsobilo normálnu konkurenciu. A normálna konkurencia medzi sebou spôsobila pokles cien zájazdov a vyfaulovala z trhu nepoctivcov. Tento záujem doteraz tuná sa neprejavil - či už vo vládnej podpore, alebo v podpore rezortných ministerstiev. Občania si ale túto iniciatívu všimli a dokonca spísali o tejto agende, ktorá, je to troška aj pre mňa prekvapivé, petíciu. Podporili ju stovky ľudí a chceli jednoduchú vec. Nazvali si to Petícia za uvádzanie celkovej ceny za zájazd, pani Mgr. Kristína Pragerová, PhD., a ktorá hovorí o tom, že "my dolupodpísaní občania Slovenskej republiky máme dosť klamlivých a zavádzajúcich cien pri propagovaní zájazdov cestovných kancelárií. Tieto nás lákajú na zdanlivo nízku cenu zájazdov, ktorá však nezodpovedá skutočným cenám, ktoré ako spotrebitelia musíme za daný zájazd zaplatiť." Prichádza priamo citácia z nášho návrhu zákona a mám pocit, že títo ľudia, a zaujímavá možno pre kolegov je aj diskusia, lebo sa do nej zapojilo celkom dosť ľudí, môžem dať potom k dispozícii, takže možno parciálny a malý problém, ktorý by sme vedeli vyriešiť veľmi rýchlo a jednoducho, a to z dvoch základných podnetov, a ktorým prvý je, aby sme naozaj urobili aj v tomto segmente, ktorý, neviem prečo, zákon o reklame ho obišiel a neupravuje zrovna cestovné kancelárie, a urobili v tomto poriadok, a aby sme zabezpečili to, čo od nás teda občania vyžadujú, a to je, aby už nemuseli mať dosť klamlivých a zavádzajúcich reklám, ktoré ich lákajú pri propagovaní a plánovaní si ich voľného času. Ďakujem.

Vážení prítomní, páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu ako o cieli predloženého návrhu zákona, tak aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je i doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
V priestore pre vlastnú úvahu hneď ako spravodajkyňa chcem v plnej miere podporiť túto legislatívnu snahu mojich kolegov, ktorá vlastne je potvrdením aj potrieb praxe. Bežne sa spotrebiteľské organizácie, zástupcovia v nich stretávajú s podnetmi nespokojných spotrebiteľov, ktorí poukazujú na netransparentne a nie jasne určenú celkovú cenu toho-ktorého zájazdu. Spôsobuje to vážne problémy spotrebiteľom pri uzatváraní zmlúv o cestových zájazdoch.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, teda aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať aj v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. novembra 2013 č. 769 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to:
- ústavnoprávny výbor,
- výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.