29. schôdza

Ďakujem pekne. A napriek tomu ste mi zobrali papier, vidíte. Ja by som chcela zareagovať na to, čo ste hovorili. Určite ja si vás veľmi vážim ako odborníka na, na túto problematiku a do budúcnosti veľmi rada, teda ak bude možné, budem to aj s vami konzultovať.
Faktom je, že to, čo ste hovorili, že teraz ideme niečo riešiť pre jednu skupinu, áno. Áno, otvorene priznávame, že vzhľadom aj na to, čo som hovorila v úvodnej reči o tom, ako mladé rodiny s deťmi sú najohrozenejšou skupinou z hľadiska toho, že až neviem koľko percent sa dostáva do pásma chudoby, tak sme chceli pomôcť týmto mladým rodinám. Je to možno nesystémové, ale z môjho pohľadu vzhľadom na tú situáciu, aká je, je to umenšovanie zla. Áno, ak by sme boli vo vláde, riešili by sme to komplexnejšie a určite by sme si nevytrhávali nejakú skupinu z toho celého segmentu, ale by sme riešili komplexne odvody aj dane a určite spôsobom, s ktorým aj vy, si myslím, že by ste boli spokojnejší.
K tomu ešte, čo bolo povedané, k tomu, že či, či sa robí ten v Sociálnej poisťovni, že neexistuje celoročné zúčtovanie, ste hovorili. Ja som tomu rozumela tak, aspoň keď som hovorila s našimi odborníkmi, že v zásade ide o ten rok ako za zdaňovacie obdobie, že to kopíruje, ale áno, možno sú tam nejaké ešte, ešte nejasnosti, ktoré by sme si mohli vydiskutovať. Napriek tomu si myslím, že by sme sa mali snažiť, aj keď sme v opozícii, prinášať možno nie úplne systémové a komplexné riešenia, ale riešenia, ktoré pomôžu konkrétnym ľuďom, a keď budeme vo vláde, áno, máme predstavu o tom, ako riešiť komplexne túto problematiku odvodov a daní, ale o tom by viac vám vedeli povedať naši ekonomickí experti ako Maťo Chren alebo Robo Žitňanský, alebo Marcel Klimek a ďalší. Ďakujem.

Ja ešte využijem dve minútky na to, čo som nepovedal priamo vo vystúpení. Pozrite napríklad, čo je tam ešte zle, na čo ste nemysleli. Dávate výhodu osobe, ktorá poberá rodičovský príspevok a pracuje na buď jednu, alebo druhú formu dohody, dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti. Ale čo iné osoby, ktoré iným spôsobom počas poberania rodičovského príspevku, nejakým, nejakým iným spôsobom sa snažia zlepšiť finančnú situáciu tej svojej mladej rodiny? Napríklad matka podniká na nejakú živnosť alebo robí po večeroch preklady, čiže je to samostatná zárobková činnosť. Aký je tam vecný rozdiel medzi dohodou a takýmto drobným podnikaním, že niekto po večeroch sa snaží urobiť nejakú takúto prácu a zlepšiť finančnú situáciu? Prečo ste aj tam nenavrhli takéto oslobodenie od odvodov? Alebo keby tam bol nejaký kratší pracovný pomer, kratší úväzok, veď takých žien je relatívne veľa, na tie ste jednoducho zabudli. Čiže bolo to šité veľmi, veľmi horúcou ihlou a zabudli ste na ešte na jednu dôležitú vec, na ktorú ja tu pravidelne upozorňujem a snažím sa dosiahnuť nápravu, a to je to, že ak žena počas poberania rodičovského príspevku starostlivosti o dieťa vôbec nepracuje, tak za ňu platí dôchodkové poistenie štát zo základu 470 eur, čo jej zakladá budúci nárok na dôchodok, ale keď vykonáva nejakú drobnú, hoci len zárobkovú aktivitu, tak už štát za ňu neplatí a v tom je obrovská - tichá, neviditeľná, ale obrovská diskriminácia takto pracujúcich žien, ktoré sa snažia privyrobiť si popri rodičovskej dovolenke, popri rodičovskom príspevku a na tento aspekt ste vo vašom návrhu úplne zabudli.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, dá sa ešte myslieť aj na iné formy, aj na podnikateľov, aj na kratšie pracovné úväzky. My sme sa rozhodli konkrétne teda pre prácu na dohodu, ale sme otvorení ďalším, ďalším nápadom, návrhom, pretože naozaj si myslíme, že prioritou by malo byť pomáhať mladým rodinám.
Takže ďakujem. Toto bolo záverečné slovo, už sa nedá reagovať. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení páni, aj tento ďalší predložený zákon je súčasťou nášho balíčka pre podporu šťastnej rodiny, hlavne rodín s malými deťmi do 6 rokov, ktorému v podstate patrí veľká časť dnešného rokovacieho dňa.
Hlavným cieľom všetkých predložených návrhov a takým spoločným menovateľom je podporiť mladé rodiny s deťmi, ktoré patria medzi sociálne najohrozenejšiu skupinu na Slovensku. My ekonómovia sme často kritizovaní z toho, že z grafov sa nenajeme. Nesmieme si však zakrývať oči pred skutočnosťou. To, ako sa dnes dokážeme postarať o budúce generácie, ovplyvní, ako budú dnešné deti neskôr žiť. A čísla hovoria jasne, práve problém detí, a teda rodičov s malými deťmi je jedným z najakútnejších, na riešenie ktorých sa musíme zamerať.
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat riziku chudoby a sociálneho vylúčenia v roku 2011 čelilo 24,2 % populácie členských štátov Európskej únie. V prípade detí a mladistvých pod 18 rokov sa to týkalo až 27 %, v skupine dospelých vo veku 18 až 64 rokov mu bolo vystavených 24 % a v kategórii dôchodcov nad 65 rokov 21 %. Rovnaká postupnosť vyplýva z údajov, ktoré Eurostat uvádza aj v prípade Slovenska. Miera ohrozenia detí a mládeže chudobou dosiahla 26 %. V prípade dospelých išlo o 20,6 % a dôchodcov 14,5 %. Celkovo bolo v roku 2011 riziku chudoby a sociálneho vytýčenia vystavených až 20,6 % Slovákov. Údaje, tieto údaje Eurostatu, ktoré som spomínal, vychádzajú z prieskumu príjmov domácnosti a ich životných podmienok a tento prieskum skúmal tiež viaceré faktory vplývajúce na chudobu detí, ako je zloženie a stav domácnosti a tiež situácia pracovného trhu a rodičov, pričom z čísiel jednoznačne vyplýva, že najohrozenejšie sú deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde rodičia majú najnižšiu úroveň vzdelania.
Toľko stručný všeobecný úvod a prejdime teraz k samotnému návrhu zákona. Cieľom predloženého návrhu je podporiť práve takto ohrozenú skupinu rodín s deťmi vo veku do 6 rokov, ktoré vychovávajú malé dieťa, zároveň však na začiatku ich pracovného života ich príjmy nie sú vysoké. Navrhujeme pri uzatváraní nájomných zmlúv na sociálne byty uprednostniť rodiny s maloletými deťmi do 6 rokov veku. Dôvodom tejto zmeny je podpora rodín, ktoré práve štartujú, to znamená sú na začiatku kariéry, ich príjmy nie sú vysoké, zároveň sa však starajú aspoň o jedno dieťa vo veku do 6 rokov. Preto navrhujeme uprednostniť takéto rodiny, pokiaľ spĺňajú v návrhu uvedené podmienky.
Zároveň druhým z dvoch bodov návrhu je zníženie povinnosti zložiť pri nájme sociálneho bytu vopred šesťmesačné nájomné na úroveň trojmesačného nájomného. V praxi sa stretávame so skutočnosťou, že o sociálne bývanie žiadajú občania, ktorí sú finančne insolventní na to, aby boli schopní uhradiť šesťnásobok nájomného vopred, ktoré si často mestá a obce definujú vo svojich všeobecných záväzných nariadeniach, a tým využívajú maximálnu zákonnú možnosť. Budúci nájomcovia teda hneď od začiatku majú veľké výdavky, čo sa celkom nezhoduje s koncepciou problematiky sociálneho nájomného bývania. Nájomníci, keďže sú obmedzení príjmom, aby sa vôbec mohli uchádzať o sociálne bývanie, si častokrát musia brať úvery, aj úvery od pôžičkových spoločností na to, aby mohli zaplatiť zábezpeku na nájomné na sociálny byt mestu alebo obci. Okrem toho mestá, obce môžu spisovať a aj spisujú s ľuďmi, nájomníkmi notársku zápisnicu, v ktorej sa odvolávajú na vyhlásenie povinnej osoby nájomcu sociálneho bytu o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 zákona Exekučný poriadok, na základe ktorej je možné nájomcu po vypovedaní nájomnej zmluvy vypratať. Je to z dôvodu predchádzania vzniku nedoplatku na nájomnom a je to ďalšia poistka pre obec, ktorá prenajíma nájomný sociálny byt. Súdne konanie v rámci uvoľnenia nájomného bytu je nesmierne zdĺhavé a samospráva to preto začala takýmto spôsobom riešiť. Preto, aj pretože existuje táto poistka, úplne je postačujúce, aby sa zábezpeka na nájomné na sociálny byt znížila na maximálnu sumu trojmesačného nájomného z tej súčasnej úrovne šesťmesačného. Výber a objem zábezpeky pre správcu bytového domu v objeme trojmesačného nájomného je teda prakticky postačujúce ekonomické riešenie a postačujúcou zábezpekou pre obce a mestá. Touto zmenou sa zároveň sa sociálne bývanie reálne sprístupní tým, ktorí to najviac potrebujú.
Zároveň mi dovoľte zdôrazniť, že predložený návrh nemá negatívny vplyv na verejné financie a na štátny rozpočet, keďže nezakladá žiadne priame zvýšenie dotácií alebo výdavkov štátu či samosprávy. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, teda aby sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2013 č. 780 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rovnako ako predchádzajúci, je aj tento návrh zákona je súčasťou Balíčka pre šťastnú rodinu, a to v oblasti zdostupnenia bývania pre rodiny s malými deťmi, ktoré patria medzi sociálne najohrozenejšie skupiny občanov na Slovensku.
Keď sa povie zdostupniť bývanie pre mladé rodiny, tak v mnohých z nás, hlavne z tých, ktorí sedia tu na pravej strane sály, možno zasvieti v hlave červený výkričník, pretože štát naozaj nie je schopný nejakým spôsobom zabezpečiť dostupné a lacné bývanie pre každého občana. Nemáme na to dostatok zdrojov v štátnom rozpočte, nedá sa predstaviť žiaden veľký megaprojekt výstavby bytov pre každého, kto by mal pocit, že nejaký byt, či už nájomný, alebo vlastný, potrebuje.
Na druhej strane však stále štát má existujúce nástroje, ktoré využíva, ktorými môže v oblasti získavania bývania pomôcť tým skupinám, ktoré to najviac potrebujú a o ktorých sa štát rozhodne, že starostlivosť o nich je jeho prioritou. A ako som preukázal už v predchádzajúcom vystúpení podobne ako moji kolegovia takmer počas celého dňa, ktorí tu predkladajú aj rôzne iné návrhy, ktoré sú súčasťou Balíčka pre šťastnejšiu rodinu, práve rodiny s malými deťmi sú skupinou, ktorá si našu pozornosť zaslúži.
Cieľom predloženého návrhu je preto najmä poskytnúť lepšie podmienky pri získavaní pôžičiek zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre rodiny s maloletými deťmi, a to tým, že v prvom rade súčasné zvýhodnenia, ktoré už existujú a uplatňujú sa pre iné skupiny osôb, ako sú napr. odchovanci detských domovov a rodiny zdravotne ťažko postihnutých osôb, budú platiť aj pre rodiny aspoň s jedným dieťaťom vo veku do 6 rokov. Nehovoríme teda o žiadnom bezbrehom míňaní. Nehovoríme o tom, že by sa mali navyšovať prostriedky štátneho rozpočtu alebo fondu, Štátneho fondu rozvoja bývania. Náš návrh je fiškálne neutrálny. Hovoríme len o tom, že podporu, ktorá existuje a ktorá pomerne dobre funguje, treba presmerovať k tým, ktorí ju najviac potrebujú, a to sú rodiny s malými deťmi nad rámec skupín, ktoré už dnes sú zvýhodňované pri poskytovaní takýchto pôžičiek. Dovoľte mi stručne zhrnúť všetky zmeny, ktoré navrhujeme v zákone o Štátnom fonde rozvoja bývania.
V súlade s vyššie deklarovaným cieľom podpory rodín s malými deťmi, aspoň s jedným maloletým dieťaťom vo veku do šesť rokov navrhujeme umožniť požiadať takejto skupine na dobu najviac päť rokov o prerušenie splácania istiny úveru poskytnutého podľa § 8 zákona a o predĺženie jeho splatnosti tak, ako to už dnes platí pre odchovancov detských domovov a rodiny so zdravotne ťažko postihnutým členom. Nehovoríme teda o odklade úrokov, ale o odklade splátky istiny. O predĺžení doby splácania pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Navrhujeme tiež priamo v zákone ustanoviť úrokovú sadzbu úveru podľa § 8 zákona, ktorú budú platiť žiadatelia, teda odchovanci detských domovov, po novom rodiny s maloletým dieťaťom a rodiny so ZŤP členom, a to vo výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné operácie.
Dôvodom týchto zmien je vytvoriť možnosť, aby dotknuté skupiny osôb v odôvodnených prípadoch ťažkých životných situácií mali možnosť znížiť dočasne svoje finančné zaťaženie bez toho, aby sa im zvyšovala a ďalej rástla istina úveru. To im dáva možnosť prekonať ľahšie takúto situáciu a vrátiť sa k splácaniu svojho úveru po jej prekonaní. Stanovenie sadzby úveru na úrovni úrokovej sadzby pre hlavné refinančné sadzby eurosystému vytvára vysokú mieru istoty pre dotknuté skupiny osôb. Obe tieto opatrenia teda predstavujú praktickú podobu podpory štátu pre mladé rodiny s deťmi a pre ďalšie sociálne znevýhodnené skupiny.
V ďalšom bode návrhu sa rozširuje skupina osôb, ktoré môžu získať podporu až do výšky 100 % obstarávacej ceny bytu, a to o rodiny s maloletými deťmi. Dôvodom tejto zmeny je zámer konkrétne podporiť rodiny s deťmi, ktoré disponujú obmedzenými zdrojmi a nie sú schopné vo vysokej miere spolufinancovať kúpu nehnuteľnosti. Ďalšou navrhovanou zmenou uvedenou v prvom bode návrhu sa rozširuje skupina osôb, ktoré nemajú povinnosť zrealizovať kúpu bytu priamo od stavebníka, a to o rodiny s maloletými deťmi. Dôvodom tejto zmeny je zámer vytvoriť ďalšiu možnosť získania bývania pre rodiny s maloletými deťmi, ktoré disponujú obmedzenými zdrojmi a staršie byty sú pre ne podstatne lacnejšie než novostavby, a preto predstavujú jedinú možnosť reálneho získania prvého štartovacieho bytu pre mladé rodiny. Zároveň táto zmena predstavuje konkrétnu podobu, podporu pre rodiny s deťmi. Podstatnou zmenou je tiež návrh na vylúčenie iných právnických osôb zo zoznamu žiadateľov o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Dôvodom tejto zmeny je, že aj v samotnej koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015 sa uvádza, že pre štát je výhodnejšie využívať ako formu ekonomickej stimulácie podnikateľských subjektov pri rozvoji súkromného nájomného bývania daňové nástroje, ktoré sú pre podnikateľské subjekty oveľa motivujúcejšie a pre štát výhodnejšie než poskytovanie priamych dotácií. Určite najvýhodnejšou formou nie je podnikateľov priamo dotovať zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o možnosti ako zníženie základu dane o stanovenú časť investície alebo o úroky zaplatené banke za poskytnutý úver. Okrem toho priamej podpore podnikateľským subjektom môžu pri obmedzených zdrojoch spôsobiť vytláčanie poskytovania podpory obyvateľstvu. Nemali by sme sa dostať do situácie, kedy zo Štátneho fondu rozvoja bývania dostávajú viac dotácií podnikatelia a podnikateľské subjekty ako priamo ľudia, ktorí sú na takúto podporu odkázaní a vo veľkej miere ju potrebujú.
Zdôrazňujem opäť, že predložený návrh zákona v žiadnej zmene nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet a na celý okruh verejných financií, avšak priznávam priamo, že účelom tohto zákona je presmerovať vo zvýšenej miere podporu jednej konkrétnej skupine obyvateľstva, a to rodinám s maloletým dieťaťom. To je zámer celého nášho Balíčka pre šťastnejšiu rodinu a to je aj účel predloženého návrhu zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, je to tlač 803.
Podľa § 73 ods. I zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných príjmov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2013 číslo 781 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania zákon v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Martin, veľmi pozorne som počúval tvoju predkladaciu reč a musím povedať, že v zásade ja politicky rozumiem, ale vecne nie úplne rozumiem.
Politicky rozumiem tomu, že keď si určím nejakú cieľovú skupinu na, ktorú chcem osloviť, tak jej pripravím, jej pripravím nejaký balíček a ponúknem jej nejaké riešenia a to je úplne legitímne. Ale konkrétne pri tomto zákone niektoré veci mi nejdú do hlavy a dokonca si myslím, že, že ten dosiah... ten deklarovaný cieľ, to jest nejaká miera sociálnej citlivosti voči jednej skupine, zároveň spôsobí sociálnu necitlivosť voči skupine, pre ktorú boli tieto, tie súčasné riešenia navrhnuté.
Ten, ten, tá úplne prvá vec je, že aj odchovanec domu, detského domova, aj človek, ktorý sa stará o člena rodiny s ťažkým zdravotným postihnutím, sú nositeľmi určitého sociálneho hendikepu. Sú nositeľmi sociálneho hendikepu v tom, že aj materiálne aj, aj výchovou, aj prístupom ku vzdelávaniu a na trh práce jednoducho sú znevýhodnení. Jeden tým, že od malička jednoducho nevyrastal v poriadnej rodine a druhý tým, že jeho čas a možnosť investovania energie sú limitované, lebo sa musí starať o ťažko zdravotne postihnutého človeka vo svojej domácnosti. Vy hovoríte, že váš návrh je, je neutrálny vo vzťahu ku verejným financiám, čo beriem, jednoducho máme zadefinované určité množstvo peňazí, ktoré v tom fonde sú, ale keď si zoberieme teraz, že máme tu naozaj sociálne oslabenú skupinu ľudí, ktorá si tie peniaze delila medzi sebou, a vaším návrhom ju podstatne rozšírime, pretože rodín s deťmi je určite viac ako - kľudne do šesť rokov - je určite viac ako, ako odchovancov detských domovov a tých, ktorí sa starajú o, o ťažko zdravotne postihnutých členov rodiny dohromady, tak vlastne sa dostávame do situácie, kde reálny sociálny hendikep riedime, a peniaze, ktoré boli určené na vyrovnávanie tohto sociálneho hendikepu, rozriedime medzi ľudí, ktorí žiadny sociálny hendikep nemajú. Ja dve deti do šesť rokov mám. Viem posúdiť, aká, aká zmena nastane v rodine mladej v momente, keď musí byť celá ťahaná iba z jedného platu plus teda materská a rodičovský príspevok. To znamená, že ja mám pred očami zhruba to rozpočtovanie, ktoré, ktoré takúto rodinu čaká, a súhlasím s vami, že sa dostáva do situácie, kedy je menej schopná pokrývať všetky, všetky výdavky, ktoré s chodom rodiny súvisia, s tým súhlasím, ale zároveň ako človek, ktorý sa rok svojho života venoval práci s postihnutými ľuďmi, tiež veľmi dobre viem, aký je život človeka napríklad na vozíčku, a myslím si, že keď je nastavený nejaký nástroj na to, aby jeho sociálny hendikep vyrovnával, tak nie je šťastným riešením v záujme pokrytia potrieb nejakej vami novodefinovanej cieľovej skupiny ich o možnosti vyrovnávania tohto sociálneho hendikepu pripraviť. To je prvá vec.
Druhá vec. A čo presne vás vedie k tomu, aby ste, aby ste vlastne nakreslili tú, tú hranicu pri tých šiestich, šiestich rokoch veku dieťaťa? Skúsenosti nám hovoria, že práve v šiestich rokoch nároky na, na priestor dieťaťa rastú. Tým, že ide do, do školy, že potrebuje už viacej priestoru na, na samostatnú prípravu, že začína si definovať nejaký svoj vlastný životný priestor, tlačí na tú rodinu v tom, že jednoducho musia sa možno niekedy obzerať po tom, aby išli bývať do väčšieho alebo aby skvalitnili svoje bývanie. V prípade, že ideme otvárať naozaj priestor pre, pre rýchlejšie alebo efektívnejšie, alebo vo väčšom objeme čerpaní, čerpanie peňazí z fondu bývania, potom, potom neviem, prečo sa máme baviť iba o rodinách do, s deťmi vo veku do šiestich rokov. Ak je odpoveďou na to to, že to má byť to najcitlivejšie obdobie, a preto tam je vlastne tiež ten, ten nástroj päťročného odloženia splátok hypotéky, O. K., to beriem, ale opäť mi to príde ako nie príliš, nie príliš systémové riešenie mladých rodín. Skôr mi to príde, ako branie vecí z druhej strany, že najprv mám cieľovú skupinu, ktorej chcem niečo ponúknuť, a až potom na to navliekam nástroj, čo si nemyslím, že je úplne šťastné.
S tou druhou vecou by som sa vedel naučiť žiť, počkám si na odpoveď, ale s tou prvou vecou popravde sa naučiť žiť neviem. Myslím si, že ak máme zadefinované skupiny ľudí v spoločnosti, ktoré majú reálny sociálny hendikep, mali by sme nástroje pre nich cieliť a targetovať len na takého skupiny. To, že má niekto malé dieťa, nie je sociálnym hendikepom. Je to prirodzená súčasť spoločenského života. Áno, aj ekonomické, aj legislatívne nastavenie celej spoločnosti má byť také, aby takýmto rodinám pomáhala, pomáhalo, a máme vytvárať také podmienky, aby mladé rodiny mali deti. Hej? Rieši nám to demografický, demografický problém, ktorý v spoločnosti máme. Ale nemyslím si, že práve toto je ten šťastný spôsob.
Posledná vec je, je vzťah rodičov a toho dieťaťa. Ak sa bavíme o rodinách, tak by sme mali podľa mňa normálne hovoriť o rodičoch a dieťati. Môže to byť dokonca single rodič a dieťa, častokrát single matka s dieťaťom je v oveľa horšej pozícii, ako je mladá rodina s malým dieťaťom, a ak teda, ak teda by nám malo ísť o to, aby deti do 6 rokov vyrastali v čo najlepších podmienkach, preto vôbec nevidím dôvod, prečo by sme mali legislatívne uprednostňovať mladé rodiny, keď my máme obrovské množstvo detí, ktoré buď žijú iba s jedným rodičom, alebo s rodičmi, ktorí nie sú manželia. Zvlášť teda od liberálneho krídla vašej strany mi to príde ako, ako, ako trochu, trochu zvláštne. Podľa mňa, keď sa bavíme o rodine a deťoch, tak sa máme baviť o záujme dieťaťa, nemáme uprednostňovať nejaký model rodiny, nech si ho už zadefinujeme akokoľvek.
Nakoniec to zosumarizujem, ja súhlasím s cieľom, ako člen tejto cieľovky s ním súhlasím, ale obávam sa, že, že na to, aby boli reálne naplnené tieto ciele, je treba systematickejší prístup k legislatíve, to je prvá vec a druhá vec, netreba na úkor, netreba v záujme uspokojenia jednej cieľovej skupiny reálne začať znevýhodňovať skupiny, pre ktoré tieto nástroje boli nastavené doteraz. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, Martin, za tieto pripomienky. Dovoľ mi sa k nim vyjadriť. Zachytil som tri základné body.
Otázka, či sú rodiny s maloletými deťmi špecifickou skupinou, ktorá si zaslúži našu povinnosť, na tú ja dávam odpoveď: áno. Ten sociálny hendikep, ktorý hovoríš, sa prejavuje napríklad v najvyššej miere ohrozenia chudobou, ktorá reálne túto sociálnu skupinu na rozdiel od ostatných postihuje. Preto si myslíme, tak ako si v podstate aj prijal účel navrhovaného zákona, navrhovanej novely, že si zaslúži osobitnú pozornosť.
Bohužiaľ, stratil som sa v tej tvojej druhej a asi hlavnej pripomienke, ktorá je založená na tom, že uprednostnenie tejto skupiny by malo nejakým spôsobom vytlačiť iné, reálne a viac sociálne ohrozené skupiny z podpory zo ŠFRB. Toto nie je pravda, pripomína to skôr metódu, ktorú sám kritizuješ napr. u ministra Kaliňáka, že vytvoríš si nepriateľa a útočíš naňho, avšak tento zákon nič také nespôsobuje.
Po prvé platilo by to vtedy, keby rozšírením podpory na túto skupinu sa reálne ubrali peniaze, ktoré idú iným skupinám. To sa však v tomto návrhu nestáva. Dnes zo ŠFRB nie sú všetky peniaze poskytované tým dvom skupinám, zdravotne ťažko postihnutým a odchovancom z detských domovov, že by sme im z nich išli uberať, sú poskytované aj úplne bežným ľuďom.
Po druhé my nehovoríme v tomto návrhu zákona o žiadnom uprednostňovaní. Každý, kto žiada o nejakú podporu zo ŠFRB, musí splniť ďalšie existujúce podmienky ŠFRB. My len hovoríme, že keď už splní tieto podmienky a patrí do jednej z troch skupín, oproti súčasným dvom pridávame tretiu - maloleté dieťa, môže dostať výhodnejšie podmienky pri splácaní úveru, nižšiu úrokovú mieru, prestávku pri splácaní istiny do 5 rokov napríklad, môže si kúpiť starý byt, nemusí kupovať byt v novostavbe, čím sa nakoniec môže dosiahnuť aj to, že tej podpory nakoniec zostane pre viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Martin, keď si odstrihneme všetky ostatné faktory, tak nám ostane nejaký pool peňazí, ktorý, na ktorý doteraz mali nárok dve skupiny, hej. To znamená, že... (Reakcia z pléna.) Áno, ale oni, oni boli zvýhodnení, oni boli ako keby prioritne brané. A vy ju rozširujete o tretiu. To znamená, lebo, lebo inak by ten, inak by ten, ak hovoríš, že všetci mali doteraz rovnaké, rovnaké možnosti, tak potom by nemalo význam zaraďovať k tým dvom ešte tretiu, lebo ak splní podmienky, tak dostane, ak nesplní, tak nedostane. Nie, vy sa ju snažíte potlačiť trochu vyššie. A ja hovorím o tom, že pri odstrihnutí všetkých ostatných faktorov, ak jediným faktorom je zaradenie sa do tých dvoch skupín, tak vy dneska ten pool, ktorý tvorili dneska tie dve skupiny dohromady, rozširujete, rozširujete o plus rodiny s deťmi do 6 rokov. Rád, rád si to nechám vysvetliť, že je to inak, ale tak som to pochopil. A hovorím, že ak je to tak, tak potom tie dve skupiny budú znevýhodnené, lebo v podstate, ak doteraz ich bolo dajme tomu tisíc, a vy k ním pridáte ďalších 5-tisíc rodín, tak doteraz bola ich šanca 1 : 999 a teraz bude ich šanca 1 : 4 999. A ak to nie je pravda, tak je možné, že, že som niečo prehliadol a rád si to nechám vysvetliť, ale zatiaľ to vidím takto. Ďakujem.