29. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, spravodajca. Chcel som k predkladateľovi hovoriť v úvode, keď môžem poprosiť. Ja som... (Reakcia z pléna.) Veď však v poriadku, ja som len chcel poprosiť, teda chcel som poďakovať predkladateľom a človek niekedy tak žasne, ku akým premenám dochádza v priamom prenose a za akú krátku dobu. Martin, nie tak dávno si tu bol a obhajoval si iné zákony, ale ja ťa chcem pochváliť, ale zároveň aj povzbudiť, lebo je to Balíček pre šťastnejšiu rodinu a ty si tuná ako predkladateľ, to je super. Sa teším a dúfam, že to berieš aj naozaj úprimne, to, čo predkladáš, lebo ja vám to aj podporím, je to naozaj veľmi dobrá vec a nezhodujem sa tuná s Martinom Poliačikom, ktorý tuná argumentoval, bolo to také iracionálne, dovolím si povedať, pretože rodiny s malými deťmi a vo veku do 6 rokov naozaj majú veľmi veľa problémov a je to sociálna skupina, ktorá má tuná problém, rovnako je to, by som povedal, možno aj porovnateľné práve s tými odchovancami z tých detských domovov a podobne je to aj pri tej skupine tých rodín so ZŤP, zdravotne ťažko postihnutá osoba keď je v rodine, myslím si, že rodina ako taká a zvlášť mladá rodina má veľmi veľa výdajov a veľa problémov, koľkokrát je to tak, že v tej mladej rodine väčšinou matka, tá býva ako doma, obrovský problém je aj s financovaním a udržiavaním takejto rodiny. Chcem teda aj poďakovať vám za túto snahu a vyjadrím sa ešte tak len veľmi málo ako kratučko k tomu predchádzajúcemu návrhu zákona, ktorý je taký veľmi jednoduchý, ale veľmi dobrý, a tá povinnosť zložiť vopred to trojmesačné, tú trojmesačnú platbu, teda je skrátená zo 6 na 3 mesiace, čo je tiež veľmi, veľmi dobrá vec. Chcem ťa ubezpečiť, že kedykoľvek prídeš tuná s návrhom zákona, ktorý podporuje rodiny a rodinu, vždycky som ochotný ho podporiť a nenechaj sa pomýliť tuná zase demagógiou, ktorá sa tu častokrát ako rozlieha v pléne tejto Národnej rady, a myslím si, že nejde tu vôbec o nejakú diskrimináciu tých iných rodín, ktoré tu pred chvíľou kolega ako spomínal, vôbec nejde, ale práve naopak a nebáť sa to aj povedať, aj úplná rodina aby mala tú výhodu, aby sa oplatilo žiť v normálnom zväzku medzi mužom a ženou. A podporovať to, všemožne to podporovať aj takouto drobnosťou, ktorú tuná teraz ako dávate, lebo tá legislatívna zmena nie je tuná veľká, ale má pozitívny dopad na tie rodiny.
Ja myslím, že to asi stačí, že ak som vás pochválil, či treba chváliť ďalej (povedané so smiechom), ja myslím, že stačí, a zároveň ťa aj povzbudzujem, aby si vytrval v tom a aby si to naozaj bral aj tak úprimne. Ďakujem.

Martin, chváli ťa Štefan Kuffa. (Povedané so smiechom.) Hej? To je, áno, super. Ale som rád, že mi, že si mi, Štefan, pripomenul tú poslednú časť vlastne môjho vystúpenia, takže sa k nej vrátim, je podľa mňa pomýlené, je pomýlené v tom, keď sa staráme o zdravý vývoj detí a čo najlepší vývoj detí, rozlišovať typy rodiny, v ktorých tieto deti žijú. Pretože dieťa potrebuje zdravý harmonický a čo najlepší vývoj bez ohľadu na to, či žije so zosobášeným párom, či žije s párom rodičov, ktorí nie sú zosobášení, alebo že sú druh a družka, či žije s mamou, s otcom, s dvoma mamami, s dvoma otcami, je to úplne jedno. Štát má v prvom rade dbať na to, aby podmienky pre rozvoj takéhoto dieťaťa boli čo najlepšie. A ak by bol takýto návrh zákona úprimný, tak by nerozlišoval, v akom type rodiny tie deti žijú, a nastavoval by podmienky pre každého rovnako. Alebo dajme tomu by boli tie podmienky nastavené iba pre rodiča, ktorý má dieťa do 6 rokov, bez ohľadu na to, či s ním žije sám, alebo s ním žije s partnerom, alebo s partnerkou. To by som bral. Ale opäť, to, že sa to targetuje iba na zosobášené páry, mi proste zaváňa a ja si myslím, že aj pre predkladateľa to, že ho pochváli Štefan Kuffa, by malo byť varovaním... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, ja chcem tiež teda vyjadriť prekvapenie nad tým obratom, že teda Martin začína riešiť takú tú sociálnu oblasť až, lebo to je nespochybniteľný fakt, že rodiny s malými deťmi sú najviac postihnuté chudobou, ale toto, na to idete úplne zle podľa mňa. Úplne zle, pretože odídenci z detských domovov a ľudia, disabled people, ktorí dostávajú peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania, tam je úplne jasne a objektívne merateľný ten hendikep a mne sa strašne nepáči na tom vašom návrhu to, že ste to ohraničili tými 6 rokmi a jednoducho že to neriešite komplexne, pretože ja som matka 15-ročného decka a 6-ročného decka, a môžem ti povedať, že problém mám s tým 15-ročným, vytvoriť mu podmienky na to, aby dokázal fungovať, kdežto tá moja malá žije so mnou v kuchyni a spí v mojej posteli. Takže to je úplne postavené na hlavu a ja sa nemôžem ubrániť pocitu, že vy proste cez toto účelovo oslovujete svoju voličskú neviem či základňu, ale proste ten voličský potenciál naháňate medzi, medzi, medzi tými akože relatívne mladými, lebo to sú tí, čo majú tie deti do tých 6 rokov, a tí ostatní akože nič a vytvárate super kategóriu proste občanom, ktorí majú byť zvýhodnení len preto, že majú doma 6-ročné dieťa. Ja sa pýtam, čo s tými 7-ročnými, čo s tými 8-ročnými a čo s tými 15-ročnými.

Štefan, ja si myslím, že tá pravda je niekde uprostred. Ako ja ako ty si myslím, že manželstvo je zväzok jedného muža, jednej ženy, tu sa zhodneme, ale tu je naozaj uprednostňovaná len jedna rodina a ja súhlasím teraz aj s pani Nicholsonovou. Nerozumiem, prečo do 6 rokov. Prečo nie do sedem, prečo nie do osem, do deväť alebo do 18? Ako tak tomu, tuto, tuto ja nevidím naozaj žiadnu logiku, no ale ja si myslím, že úplná rodina je aj rodina, ktorá nemá požehnané deti. Jednoducho žijú manžel a manželka, nemajú deti, to je podľa mňa úplná rodina, možno ešte nemali takú odvahu alebo majú dôvody, aby si neosvojili dieťa, a táto rodina je úplná. No ale podľa mňa ako tu nemôžme nejakým spôsobom ani odsunúť osamelú matku alebo slobodnú matku, ktorá si, ktorá si nechá dieťa, ktorá ho nezabije, jednoducho a tá by mala byť podľa mňa ešte možno, možno skorej uprednostnená alebo aspoň rovnako ako, ako, ako, takáto, takáto rodina. No mne sa zdá, že tento zákon, bohužiaľ, od predkladateľa je naozaj taký trošku, trošku teda populistický, a zdá sa mi, že naozaj, veď každá rodina má skoro, teda tá mladá, ktorá začína, dieťa do 6 rokov a ale, ale ten zákon uprednostňuje naozaj tých postihnutých zdravotne a tých, tých odchovancov detských domovov. Takže toto, toto sa mi zdá, že toto je tak na hranici ako, a mne sa zdá, že tá spravodlivosť je niekde inde, a účel je teda nejak tu ukázať, že my sme tu strana, ktorú, ktorá sa chceme starať o nejakú šťastnú, šťastnú rodinu, akoby ostatní sme nemali záujem, teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, milý Štefan, ja som z tejto debaty naozaj smutný. Ako už som zažil hocičo v tomto parlamente za to krátke obdobie, čo sme tu, ale proste ja mám z dnešného popoludnia dojem, že sa tu proste, a dovoľte mi tú politologickú odbočku, že sa tu deje debata, ktorú môžme označiť márnosť nad márnosť. Si predstav - aj predkladateľ, aj Štefan -, že sa tu bývalý SaS-kár mláti so súčasným SaS-károm. Majú výhrady k návrhu a podľa mňa tento návrh prejde, iba ak bude tu 76 rúk a za ňu vyletí. Ja rozumiem aj vašej snahe, keby som mal ísť vecne k tomu zákonu, že možno ste sa rozhodli vo vašej politickej strane, že téma detí je dôležitá, a preto aj tá legislatívna smršť, ktorá ide na tému detí, ale skúsme si uvedomiť, myslím, že to tu hovorila pani poslankyňa Žitňanská pri inej príležitosti, že tu sa robí politika, a ja mám teda pocit, že teraz tú politiku robíme hrozne zle. Jeden jediný návrh alebo jeden jediný komentár sme nedostali z protistrany, od tých, od ktorých by mohli tieto návrhy prechádzať, a nemyslím si, že v alternatíve voči vládnutiu, ktorú by sme mali reprezentovať, robíme teraz dobre. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Skúsim tak všeobecne na všetkých ako reagovať, ale zvlášť tuná na kolegu Alojza Přidala, ktorý takto pekne vykreslil, akože tu existujú ďalšie rodiny. Pán kolega, ale ja by som ti toto odporúčal asi takto a to odporúčam aj tým rodinám neúplným, ktoré sú, a možno tie slobodné matky, nech sa vydajú. Ak sa vydá, prosím, má to dieťa do šesť rokov, vec je vyriešená. A to je veľmi a toho Martina musím len povzbudiť tuná, aby vydržal v tomto, v tomto smere. (Smiech v sále.) Avšak možno, keď bude ako mladoženáč a sa ožení, aby aj on spadol do tejto, do tejto skupiny, a naozaj vytvárať tu podmienky také, že aj vytvára tá legislatíva, istým spôsobom dáva podnety na to, aby si mal usporiadanú rodinu práve medzi mužom a ženou. A tá šťastná harmonická rodina, kolega Martin Poliačik, tak to je, na omyle si, hej, že dieťa má právo na to šťastie, a to je jedno, že či to dieťa vychovávajú dve matky alebo dvaja otcovia. To je blud. To je blud na entú, lebo ty by si, ty by si asi tiež nechcel mať dvoch otcov alebo dve matky. (Reakcia z pléna.) No a, tak ja reagujem na teba, jak keď si to rozprával, tak mi neskáč do reči, buď taký dobrý, ja som ti neskákal do reči, ja som si to vypočul, tak ti neskáč mne do reči. Opakovane to robíš, tak sa trošku drž na uzde, máš tam na to dve minúty, aby si na to reagoval. Nie je šťastná taká rodina. A tu je právo dieťaťa. Kde je právo dieťaťa, ktoré sa neberie do úvahy? Ja by som nechcel mať dve matky alebo dvoch otcov a žiť v takejto rodine. Je to čosi, čo v podstate deformuje tú rodinu a deformuje ten obraz. Naopak, ja si veľmi toto cením, že je tu takýto návrh zákona. Naopak, si viem predstaviť, že by zvýhodnené boli tie rodiny, kde majú aj staršie deti k tomu veku, samozrejme, to by sa dalo ešte otvoriť, ale nech tá rodina je.

Ďakujem veľmi pekne. Po tejto debate, ktorá bola farbistejšia, než som pôvodne očakával, dovoľte mi, keďže doba faktických pripomienok bola príliš krátka na zareagovanie a vysvetlenie možno všetkých nie úplne dobre pochopených aspektov tohto predloženého návrhu zákona, aby som skúsil dovysvetliť a vyjadril sa aj k debate, ktorá tu prebehla.
Už na začiatok by som chcel povedať, toto je pôda Národnej rady Slovenskej republiky. Tu sa robí politika. Sme tu nato, aby sme robili politiku. Ale je rozdiel medzi tým robiť politiku a politikárčiť. Robiť politiku znamená prichádzať aj z opozície, aj keď tu niektorí kolegovia nemajú toľko chochmesu, aby tu sedeli a počúvali predložené návrhy zákonov, hoci idú práve v ústrety tým skupinám obyvateľov, ku ktorým sa sami hlásia, a hovoria, že za nich bojujú. Aj tak ako opoziční poslanci máme povinnosť snažiť sa predložiť dobré novely a návrhy zákonov, ktoré môžu konkrétnym ľuďom na Slovensku pomôcť zlepšiť ich život. To znamená v mojom ponímaní robiť politiku. Politikárčiť v mojom ponímaní znamená ísť proti takejto snahe. Napríklad účelovo sa snažiť potápať návrhy zákonov svojich kolegov len z určitej žiarlivosti, z pocitu toho, že niekto vstúpil na nejaké územie, ktoré doteraz mala vyárendované napríklad iná politická strana a podobne. Toľko poznámka na úvod a dovoľte mi teraz dovysvetliť niektoré aspekty tohto zákona.
Najzávažnejšou pripomienku, ktorú som zachytil, bola pripomienka Martina Poliačika smerovaná k tomu, že rozšírením poskytovaných výhod pre rodiny s maloletými deťmi vznikne akýsi crowding out effect - efekt vytláčania pre ostatné skupiny. To však jednoducho nie je pravda. Zo ŠFRB je dnes poskytovaná podpora omnoho širšej skupine osôb, nielen odchovancom detských domovov a nielen zdravotne ťažko postihnutým osobám. Tieto osoby ani nie sú nejakým spôsobom uprednostnené pri získaní dotácie. Oni majú len zvýhodnenia, ktoré my navrhujeme rozšíriť. To znamená, platia nižšiu úrokovú sadzbu, môžu požiadať o odklad splácania istiny na päť rokov a podobne. My nehovoríme, že rodiny s malými deťmi budú uprednostnené, prídu na ŠFRB a dostanú pôžičku, ktorá sa kvôli tomu neujde nikomu inému. Tie pravidlá pre získavanie pôžičky zostávajú stále rovnaké. My len hovoríme, že keď splnia podmienky, tak pri samotnom splácaní dostanú určité výhody. Nižší úrok, možnosť odloženia splácania. Dostanú ďalšiu výhodu. Nemusia kupovať byt v novostavbe, môžu si kúpiť aj starší byt. Tým sa dokonca ešte ušetria prostriedky ŠFRB, keďže staršie byty sú lacnejšie než byty v novostavbách. A dokonca zavádzame aj ďalšiu klauzulu, že zastavujeme poskytovanie dotácií i tzv. iným právnickým osobám práve preto, aby sa vytvoril väčší priestor pre poskytovanie priamo ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Čiže inými slovami neplatí to, že dnes malo nárok na pôžičku zo ŠFRB tisíc ľudí a my to rozširujeme na 5-tisíc a šanca tých znevýhodnenejších, ako to nazývaš Martin, sa tým pádom zmenší. Nepoznám teraz presné čísla, ale ak doteraz pôžičku dostávalo 10-tisíc ľudí, tak ju ďalej budú dostávať, 10-tisíc ľudí, len sa rozširuje skupina z tých, ktorí tu pôžičku dostali, ktorí budú mať výhodnejšie podmienky splácania. Nikto sa nevytláča, nijakým spôsobom sa neubližuje ani osobám ZŤP, ani odchovancom z detských domovov. Tie budú mať, tí budú mať svoje výhody stále také, aké mali, a nepripravia sa o príležitosť získať pôžičku. Naopak, som presvedčený, že náš návrh zákona ešte túto príležitosť pre nich zvýši, pretože vďaka tým opatreniam, ako sú tie, to je vylúčenie tých iných právnických osôb, zostane ešte viac peňazí na poskytovanie priamo takýmto ľuďom, ale aj ostatným, ktorí môžu o pôžičku zo ŠFRB požiadať aj dnes a nespĺňajú kritérium žiadneho sociálneho vylúčenia, ktoré je v zákone uvedené. To znamená, celá tá argumentácia toho, že niekoho pripravíme, sociálne znevýhodneného, o možnosť získať peniaze zo ŠFRB, jednoducho neplatí, pretože tento zákon nestanovuje ten účel.
V predchádzajúcom návrhu zákona o nájomných bytoch - máš do určitej miery pravdu, pretože tam hovoríme, že rodiny s malými deťmi majú byť pri poskytovaní nájomného bytu zvýhodnené pred ostatnými uchádzačmi. To znamená, tam už potom môže nastať to, že inému sa neujde. Že tí, ktorí majú malé deti, budú pri, keď má obec 20 nájomných bytov, bude musieť uprednostniť tých, ktorí majú malé deti. Avšak v tomto návrhu zákona nič také nenavrhujeme a nezavádzame. To je možno prvé vysvetlenie.
Druhé vysvetlenie a možno trošku sklamem Števa Kuffu, aj keď musím povedať, že trošku mi vadí to, čo tu zaznieva, a to, čo tu zaznieva aj na jeho adresu, pretože viem, že s kolegom Štefanom Kuffom sa v mnohých veciach nezhodnem a dokonca si občas v parlamentných kuloároch do veľkej miery vychutnávam dlhé debaty s ním na rôzne témy. A hlavne na témy etického rozmeru a charakteru. Ale veľmi si Štefana vážim ako osobu v tom, čo robí vo svojom civilnom živote, a za to, ako sa o ľudí stará, a za to, ako sám žije. Pretože poznám mnoho ľudí, ktorí hlásajú najrozličnejšie vysoké morálne normy, a pritom sami podľa nich nežijú. Vodu kážu a víno pijú. Pri Štefanovi, aj keď možno v 90 % vecí s ním nesúhlasím, tak aspoň viem, že to, čo hlása, aj naozaj žije. Nestane sa mu, keď sa debata v tomto parlamente dostane do nejakej vyslovene ideologickej roviny a začne tu konflikt medzi liberálmi a konzervatívcami, že niečo hlása, a potom nepríde za svoj návrh zahlasovať. Nestane sa mu, že berie, nechcem povedať meno Božie, ale meno tých návrhov, ktoré presadzuje, do úst nadarmo, že sa oháňa, využíva ich v politickej kampani. Najviac používa napríklad tému registrovaných partnerstiev a potom nemá ani toľko chochmesu, aby prišiel do sály ako predseda strany, ktorá si na tomto postavila svoj volebný program a ani za ne nezahlasuje. To sa mi nepáči, pretože keď niekto bojuje za nejakú tému a naozaj za ňu bojuje, aspoň viem, na čom som. Keď niekto používa nejakú tému len ilúziu na získanie voličských hlasov, to je politikárčenie, a nie robenie politiky.
Vítam ten návrh, ktorý tu zaznel aj zo strany pána kolegu Přidala, rozšíriť podporu aj na nielen klasické rodiny, ale napríklad aj pre tých, ktorí sú ešte sociálne ohrozenejší. My sa naozaj zameriavame na tie deti a priznávam, že toto môže byť nedostatkom nášho návrhu a že práve napríklad deti len s jedným rodičom by nemali byť vylúčené z takéhoto návrhu, a budem veľmi rád, ak takýto návrh v druhom čítaní, ak tento návrh prejde, a tu apelujem aj na kolegov zo strany SMER, pretože toto je návrh, ktorý naozaj nezvyšuje nároky štátneho rozpočtu a naozaj je pre ľudí a naozaj zvyšuje istoty pre ľudí. Ak by tento návrh náhodou prešiel, budem veľmi rád, ak sa pripraví možno aj spoločne pozmeňujúci návrh v takomto znení.
Ak mám zareagovať na pripomienku detí do 6 rokov, myslím, že je to čisto legislatívno-technická otázka. Jednoducho sú to práve deti vo veku, rodiny s deťmi vo veku 6 rokov, ktoré sú našou legislatívou špeciálne chránené, či už je to napríklad doba materskej pre matku, ktorá má dve deti a podobne. Práve ten vek do 6 rokov je vek, kedy dieťa nastupuje do školy. To znamená, že rodičia často sú, stratia príjem, pretože musia byť s ním doma a starať sa oň, ak nevyužívajú škôlku. Vieme, že miest v škôlkach je dnes na Slovensku absolútny nedostatok, že je to obrovský problém, ktorý ľudí trápi. Aj preto ďalším z nášho balíčka návrhov pre šťastnejšiu rodinu bolo založenie detských skupín inšpirované vzorom z Českej republiky, ktoré prezentovala kolegyňa Janka Žitňanská, a som rád, že som počul aj napríklad zo strany Lucie Nicholson pochvalu na tento návrh. To znamená, je to určite vec, ktorou sa treba zaoberať.
Celkovo. Nemyslím si, že je konzervatívne, liberálne alebo akokoľvek inak ideologické pozrieť sa na štatistiky, pozrieť sa na čísla a vidieť, že deti, rodiny s malými deťmi sú najohrozenejšou sociálnou skupinou na Slovensku, dokonca ohrozenejšou než ľudia v dôchodkovom veku. A že sú teda sociálnou skupinou, ktorá si zaslúži našu primeranú pozornosť aj tu na pôde Národnej rady, aj keď sme len "poslancami opozičných politických strán". Môže sa stať, že niektoré návrhy, ktoré zaznejú z opozície bez celého veľkého štátneho aparátu za nami, nie sú úplne technicky dokonale pripravené. Nemyslím si, že je to úplný prípad tohto zákona. Ale bol by som veľmi smutný a musím povedať, že hlasovanie aj o tomto bode a o predchádzajúcom bode naozaj bude takým lakmusovým papierikom a ukáže, komu a do akej miery naozaj záleží na téme podpory rodín a podpory rodín s deťmi a kto túto tému len využíva v politickom boji, ale svoju ruku zdvihne s palcom namiereným smerom nadol.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a budem veľmi rád, keď s ktorýmikoľvek z vás, dámy kolegyne, páni kolegovia, budem môcť aj nielen tu priamo v rozprave, ale aj v kuloároch predebatovať tento a ďalšie aspekty návrhov na pomoc mladým rodinám, ktoré nie sú liberálne, nie sú konzervatívne, je to jednoducho zameranie sa na pomoc tým a na starostlivosť o tých, ktorí u nás v našej peknej krajine naozaj najväčšiu pozornosť aj nás politikov potrebujú. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Štefan, ja by som chcel reagovať na vás. My sa dvaja asi zhodneme, že my obidvaja budeme považovať za manželstvo zväzok jednej ženy a jedného muža. Hej? My dvaja teraz tu, určite. Ja myslím, že tuná ako všetci sa nezhodneme. A, bohužiaľ, že sa nezhodneme. Ale my dvaja sa určite zhodneme.
Ja považujem za rodinu aj manželstvo alebo dvoch manželov, ktorí majú deti, ale aj takých, ktorí nemajú deti, nemôžu mať, je to plnohodnotná rodina jednoducho. No a teraz sa môže stať, že jeden z tých manželov zomrie a ostane osamelá žena, jednoducho takáto a som rád, že aj Martin Chren hovorí, že si zaslúži ešte nejakú vyššiu, vyšší stupeň ochrany alebo pomoci. No, ale ja si vážim aj takú ženu jednoducho, ktorá je slobodná mamička a ktorá, a my to nechceme, aby ich zabíjali, nenarodené deti v lone matky, jednoducho chceme, aby tie deti priviedli na smrť, na..., pardon, aby tie deti, aby im dali život. Hej? A vážime si takéto matky. A preto si myslím, že aj takáto si ako ešte viac zasluhuje pomoc. No a vy hovoríte, Štefan, alebo ty hovoríš, Štefan, že nech sa, nech sa vydá. (Povedané so smiechom.) Ale, ale, ale, ale, no, nech sa vydá, ale to nejde bez lásky, ako to nie je ani kresťanské, aby sa niekto vydal alebo oženil bez lásky. Takže keď to príde raz, raz sa jednoducho, jednoducho vydá. Len toľko som k tomu chcel povedať. No.