29. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem. Ja som chcela pôvodne reagovať vo faktickej, ale to by asi nevydalo dosť času na to, čo chcem povedať.
Ja by som sa chcela poďakovať Jozefovi Mihálovi, ale aj pani poslankyni Lucii Žitňanskej, ona poukázala na to, že ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi sa dal zmeniť a dal sa do toho vniesť princíp zásluhovosti aj za súčasného znenia ústavy Slovenskej republiky. Takýto návrh zákona sme nechali pánovi ministrovi Richterovi v šuflíku. Žiaľbohu, chceli byť pápežskejší ako pápež a predložili niečo, čo je protiústavné. Veľmi zbežne vám poviem, ako sme ten princíp zásluhovosti vnášali do toho zákona o pomoci v hmotnej núdzi my, tak aby to bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Bolo to tak, že my sme vyňali z dávky v hmotnej núdzi príspevok na bývanie. Urobili sme z neho samostatnú sociálnu dávku a ponechali sme vlastne iba o to znížený základ. To znamená, dnes to je nejakých 60 eur. Po našom to malo byť nejakých 38 eur, čím sme vyhoveli teda článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, to mal dostávať každý bez ohľadu na to, či chce byť aktívny, alebo nechce byť aktívny. V prepočte to bolo to jedno teplé jedlo denne, za čo sme boli nazývaní zo strany SMER, že sme hyeny a že sme asociálni a že proste, chceme proste už tú chudobu úplne obrať aj o to posledné, ale nikomu sme nepriznávali nulu. Nikomu. My sme len povedali, že celý ten zvyšok tej dávky v hmotnej núdzi si môžu odpracovať cez aktivačné práce a dokonca v niektorých prípadoch by tí ľudia potom, ak by teda ten náš návrh prešiel, by dostali viac ako za súčasného stavu, ale nikto by sa neocitol v situácii, že by dostal nulu. Ja si myslím, že ten zákon o pomoci hmotnej núdzi mal strašne veľa aj iných úskalí, technických úskalí a vy na to narazíte. Vy na to narazíte v tej aplikačnej praxi, pokiaľ to Ústavný súd vôbec pustí ďalej, pretože ja si myslím, že ak dnes, samozrejme, neprejde ten návrh novely ústavy, tak sa presne ocitnete v tejto situácii, že dočkáte sa nálezu Ústavného súdu a on nebude môcť skonštatovať nič iné, len to, že prijatím tohto zákona ste porušili Ústavu Slovenskej republiky.
Ja si tiež spomínam na to, ako sa tu ohlasovala rómska reforma a všetci sme na to čakali, a vlastne po roku a pol jediné, čo sme sa dočkali, je protiústavný zákon. A on prišiel v čase, kedy tu silnela taká tá protirómska nálada a predkladatelia, samozrejme, v spolupráci so splnomocnencom, žiaľbohu, vsadili na to, že budú úspešní v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože aj viacerí kolegovia, žiaľ, teda naskočili na túto hru a zahlasovali za protiústavný návrh zákona.
A preto sme sa dnes ocitli v takej situácii, v akej sme sa ocitli. To nie my znásilňujeme tú ústavu, to urobil niekto tým, že nechal prejsť protiústavný návrh zákona. V médiách to tiež prešlo len tak, ja si, ja si dosť dobre nespomínam, že by také ticho sprevádzalo prijatie protiústavnej normy, ako sprevádzalo tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, takže vám to akoby prešlo, a ja to hovorím úplne úprimne, tým, že predkladáme tento návrh novely ústavy, akokoľvek až vulgárne sa to zdá byť, čo tým sledujeme, je znovu otvoriť diskusiu o tom, či je normálne, aby sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, aby zahlasoval za protiústavný zákon. Nehovoriac už o tom, to už nechávam tak trochu bokom, že keď my sme predkladali ten náš, tak naozaj sme boli za hyeny a ja teraz ani, ani neviem, že aký je ten správny výraz, keď ste predložili plénu to, čo ste predložili. To znamená, že v niektorých prípadoch tí ľudia nebudú mať ani na to jedno teplé jedlo denne. Teplé jedlo denne, dobre som to povedala? Dobre.
Takže ono naozaj táto naša iniciatíva teraz smeruje k tomu, že ja chcem vidieť, ako zahlasujete, ja chcem vidieť, či podporíte zmenu ústavy tak, aby sa dostal do súladu s ústavou váš protiústavný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, alebo či to necháte len tak prejsť, lebo ak to necháte len tak prejsť, tak potom celý ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi nebol ničím iným, iba marketingovým ťahom, pretože ste potrebovali vypáliť Kotlebovi rybník, pretože ste potrebovali si nahnať k sebe, samozrejme, voličov, či už od neho, alebo teda z majority, ktorá má po krk tých, čo cudzopasia na sociálnom systéme. A šliapli ste podľa mňa vedľa, je mi strašne ľúto, že, že vlastne aj teraz, keď rokujeme o tejto zmene ústavy, takže vás tu nie je viacej, a ešte o to viac mi je ľúto, že sa ani nezapájate do tejto diskusie, pretože ak tu má niekto maslo na hlave, tak to určite nie sme my ako predkladatelia tejto účelovej novely, ale ste to vy, pretože ste zahlasovali ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za protiústavný zákon. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
17:22
Uvádzajúci uvádza bod 17:22
Lucia NicholsonováJa by som sa chcela poďakovať Jozefovi Mihálovi, ale aj pani poslankyni Lucii Žitňanskej, ona poukázala na to, že ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi sa dal zmeniť a dal sa do toho vniesť princíp zásluhovosti aj za súčasného znenia ústavy Slovenskej republiky. Takýto návrh zákona sme nechali pánovi ministrovi Richterovi v...
Ja by som sa chcela poďakovať Jozefovi Mihálovi, ale aj pani poslankyni Lucii Žitňanskej, ona poukázala na to, že ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi sa dal zmeniť a dal sa do toho vniesť princíp zásluhovosti aj za súčasného znenia ústavy Slovenskej republiky. Takýto návrh zákona sme nechali pánovi ministrovi Richterovi v šuflíku. Žiaľbohu, chceli byť pápežskejší ako pápež a predložili niečo, čo je protiústavné. Veľmi zbežne vám poviem, ako sme ten princíp zásluhovosti vnášali do toho zákona o pomoci v hmotnej núdzi my, tak aby to bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Bolo to tak, že my sme vyňali z dávky v hmotnej núdzi príspevok na bývanie. Urobili sme z neho samostatnú sociálnu dávku a ponechali sme vlastne iba o to znížený základ. To znamená, dnes to je nejakých 60 eur. Po našom to malo byť nejakých 38 eur, čím sme vyhoveli teda článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, to mal dostávať každý bez ohľadu na to, či chce byť aktívny, alebo nechce byť aktívny. V prepočte to bolo to jedno teplé jedlo denne, za čo sme boli nazývaní zo strany SMER, že sme hyeny a že sme asociálni a že proste, chceme proste už tú chudobu úplne obrať aj o to posledné, ale nikomu sme nepriznávali nulu. Nikomu. My sme len povedali, že celý ten zvyšok tej dávky v hmotnej núdzi si môžu odpracovať cez aktivačné práce a dokonca v niektorých prípadoch by tí ľudia potom, ak by teda ten náš návrh prešiel, by dostali viac ako za súčasného stavu, ale nikto by sa neocitol v situácii, že by dostal nulu. Ja si myslím, že ten zákon o pomoci hmotnej núdzi mal strašne veľa aj iných úskalí, technických úskalí a vy na to narazíte. Vy na to narazíte v tej aplikačnej praxi, pokiaľ to Ústavný súd vôbec pustí ďalej, pretože ja si myslím, že ak dnes, samozrejme, neprejde ten návrh novely ústavy, tak sa presne ocitnete v tejto situácii, že dočkáte sa nálezu Ústavného súdu a on nebude môcť skonštatovať nič iné, len to, že prijatím tohto zákona ste porušili Ústavu Slovenskej republiky.
Ja si tiež spomínam na to, ako sa tu ohlasovala rómska reforma a všetci sme na to čakali, a vlastne po roku a pol jediné, čo sme sa dočkali, je protiústavný zákon. A on prišiel v čase, kedy tu silnela taká tá protirómska nálada a predkladatelia, samozrejme, v spolupráci so splnomocnencom, žiaľbohu, vsadili na to, že budú úspešní v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože aj viacerí kolegovia, žiaľ, teda naskočili na túto hru a zahlasovali za protiústavný návrh zákona.
A preto sme sa dnes ocitli v takej situácii, v akej sme sa ocitli. To nie my znásilňujeme tú ústavu, to urobil niekto tým, že nechal prejsť protiústavný návrh zákona. V médiách to tiež prešlo len tak, ja si, ja si dosť dobre nespomínam, že by také ticho sprevádzalo prijatie protiústavnej normy, ako sprevádzalo tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, takže vám to akoby prešlo, a ja to hovorím úplne úprimne, tým, že predkladáme tento návrh novely ústavy, akokoľvek až vulgárne sa to zdá byť, čo tým sledujeme, je znovu otvoriť diskusiu o tom, či je normálne, aby sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, aby zahlasoval za protiústavný zákon. Nehovoriac už o tom, to už nechávam tak trochu bokom, že keď my sme predkladali ten náš, tak naozaj sme boli za hyeny a ja teraz ani, ani neviem, že aký je ten správny výraz, keď ste predložili plénu to, čo ste predložili. To znamená, že v niektorých prípadoch tí ľudia nebudú mať ani na to jedno teplé jedlo denne. Teplé jedlo denne, dobre som to povedala? Dobre.
Takže ono naozaj táto naša iniciatíva teraz smeruje k tomu, že ja chcem vidieť, ako zahlasujete, ja chcem vidieť, či podporíte zmenu ústavy tak, aby sa dostal do súladu s ústavou váš protiústavný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, alebo či to necháte len tak prejsť, lebo ak to necháte len tak prejsť, tak potom celý ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi nebol ničím iným, iba marketingovým ťahom, pretože ste potrebovali vypáliť Kotlebovi rybník, pretože ste potrebovali si nahnať k sebe, samozrejme, voličov, či už od neho, alebo teda z majority, ktorá má po krk tých, čo cudzopasia na sociálnom systéme. A šliapli ste podľa mňa vedľa, je mi strašne ľúto, že, že vlastne aj teraz, keď rokujeme o tejto zmene ústavy, takže vás tu nie je viacej, a ešte o to viac mi je ľúto, že sa ani nezapájate do tejto diskusie, pretože ak tu má niekto maslo na hlave, tak to určite nie sme my ako predkladatelia tejto účelovej novely, ale ste to vy, pretože ste zahlasovali ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za protiústavný zákon. Ďakujem.
Ďakujem. Ja som chcela pôvodne reagovať vo faktickej, ale to by asi nevydalo dosť času na to, čo chcem povedať.
Ja by som sa chcela poďakovať Jozefovi Mihálovi, ale aj pani poslankyni Lucii Žitňanskej, ona poukázala na to, že ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi sa dal zmeniť a dal sa do toho vniesť princíp zásluhovosti aj za súčasného znenia ústavy Slovenskej republiky. Takýto návrh zákona sme nechali pánovi ministrovi Richterovi v šuflíku. Žiaľbohu, chceli byť pápežskejší ako pápež a predložili niečo, čo je protiústavné. Veľmi zbežne vám poviem, ako sme ten princíp zásluhovosti vnášali do toho zákona o pomoci v hmotnej núdzi my, tak aby to bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Bolo to tak, že my sme vyňali z dávky v hmotnej núdzi príspevok na bývanie. Urobili sme z neho samostatnú sociálnu dávku a ponechali sme vlastne iba o to znížený základ. To znamená, dnes to je nejakých 60 eur. Po našom to malo byť nejakých 38 eur, čím sme vyhoveli teda článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, to mal dostávať každý bez ohľadu na to, či chce byť aktívny, alebo nechce byť aktívny. V prepočte to bolo to jedno teplé jedlo denne, za čo sme boli nazývaní zo strany SMER, že sme hyeny a že sme asociálni a že proste, chceme proste už tú chudobu úplne obrať aj o to posledné, ale nikomu sme nepriznávali nulu. Nikomu. My sme len povedali, že celý ten zvyšok tej dávky v hmotnej núdzi si môžu odpracovať cez aktivačné práce a dokonca v niektorých prípadoch by tí ľudia potom, ak by teda ten náš návrh prešiel, by dostali viac ako za súčasného stavu, ale nikto by sa neocitol v situácii, že by dostal nulu. Ja si myslím, že ten zákon o pomoci hmotnej núdzi mal strašne veľa aj iných úskalí, technických úskalí a vy na to narazíte. Vy na to narazíte v tej aplikačnej praxi, pokiaľ to Ústavný súd vôbec pustí ďalej, pretože ja si myslím, že ak dnes, samozrejme, neprejde ten návrh novely ústavy, tak sa presne ocitnete v tejto situácii, že dočkáte sa nálezu Ústavného súdu a on nebude môcť skonštatovať nič iné, len to, že prijatím tohto zákona ste porušili Ústavu Slovenskej republiky.
Ja si tiež spomínam na to, ako sa tu ohlasovala rómska reforma a všetci sme na to čakali, a vlastne po roku a pol jediné, čo sme sa dočkali, je protiústavný zákon. A on prišiel v čase, kedy tu silnela taká tá protirómska nálada a predkladatelia, samozrejme, v spolupráci so splnomocnencom, žiaľbohu, vsadili na to, že budú úspešní v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože aj viacerí kolegovia, žiaľ, teda naskočili na túto hru a zahlasovali za protiústavný návrh zákona.
A preto sme sa dnes ocitli v takej situácii, v akej sme sa ocitli. To nie my znásilňujeme tú ústavu, to urobil niekto tým, že nechal prejsť protiústavný návrh zákona. V médiách to tiež prešlo len tak, ja si, ja si dosť dobre nespomínam, že by také ticho sprevádzalo prijatie protiústavnej normy, ako sprevádzalo tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, takže vám to akoby prešlo, a ja to hovorím úplne úprimne, tým, že predkladáme tento návrh novely ústavy, akokoľvek až vulgárne sa to zdá byť, čo tým sledujeme, je znovu otvoriť diskusiu o tom, či je normálne, aby sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, aby zahlasoval za protiústavný zákon. Nehovoriac už o tom, to už nechávam tak trochu bokom, že keď my sme predkladali ten náš, tak naozaj sme boli za hyeny a ja teraz ani, ani neviem, že aký je ten správny výraz, keď ste predložili plénu to, čo ste predložili. To znamená, že v niektorých prípadoch tí ľudia nebudú mať ani na to jedno teplé jedlo denne. Teplé jedlo denne, dobre som to povedala? Dobre.
Takže ono naozaj táto naša iniciatíva teraz smeruje k tomu, že ja chcem vidieť, ako zahlasujete, ja chcem vidieť, či podporíte zmenu ústavy tak, aby sa dostal do súladu s ústavou váš protiústavný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, alebo či to necháte len tak prejsť, lebo ak to necháte len tak prejsť, tak potom celý ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi nebol ničím iným, iba marketingovým ťahom, pretože ste potrebovali vypáliť Kotlebovi rybník, pretože ste potrebovali si nahnať k sebe, samozrejme, voličov, či už od neho, alebo teda z majority, ktorá má po krk tých, čo cudzopasia na sociálnom systéme. A šliapli ste podľa mňa vedľa, je mi strašne ľúto, že, že vlastne aj teraz, keď rokujeme o tejto zmene ústavy, takže vás tu nie je viacej, a ešte o to viac mi je ľúto, že sa ani nezapájate do tejto diskusie, pretože ak tu má niekto maslo na hlave, tak to určite nie sme my ako predkladatelia tejto účelovej novely, ale ste to vy, pretože ste zahlasovali ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za protiústavný zákon. Ďakujem.
Neautorizovaný
17:28
Uvádzajúci uvádza bod 17:28
Miroslav KadúcNáš návrh s pánom poslancom Lipšicom sa týka zvolávania a konania mimoriadnych schôdzí Národnej rady. Nám sa nepáči a myslím, že to nie je ani štandardné a už vôbec to nepatrí do demokracie, aby ak sa zvolá mimoriadna schôdza, táto sa nekonala. Keď si pripomenieme, dúfam, že si pamätám dobre, dúfam, že som si to aj dobre, aj vyhľadal, niekedy v 18. storočí Voltaire pri - z úcty k demokracii - a pri tvorbe demokracie vo Francúzsku povedal: "Síce nesúhlasím s vaším názorom, ale urobím všetko preto, aby som si ho vypočul." To bolo presne o tom, že aj keď v demokracii je nejaká menšina, treba ju počúvať, a ak má nejaké práva, treba ich rešpektovať. Článok 83 odsek 2 ústavy našej, rovnako tak § 17 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku ukladá predsedovi Národnej rady povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady, ak o to požiada aspoň pätina poslancov Národnej rady.
Účelovým výkladom potierajúcim význam práva tejto skupiny môžme dôjsť k záveru a zdá sa, že k tomuto záveru dochádzame podľa toho, ako nám to vyhovuje, že táto schôdza sa nebude konať, a to tak, že neschválite, páni kolegovia z vládnej strany, program. Ako som povedal, toto podľa mňa nie je v súlade s ústavou a už vôbec s jej duchom a úmyslom, ktorý bol, ktorý bol sledovaný. Keď má pán predseda povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu, on ju nezvolá preto, aby my sme sem prišli a potom odišli. On ju zvolá preto, aby sme tu prišli a rokovali. Nemá to nič so schvaľovaním programu schôdze. Myslím, že právnici sa na tom zhodneme. Právna teória a teória práva, základná učebnica pre prvákov právnických fakúlt hovorí o nejakých modelitách právnej normy a tam, myslím si, že vieme, že každému právu má zodpovedať nejaká povinnosť alebo minimálne príkaz, aby niekto tú povinnosť rešpektoval, príkaz správať sa tak, aby bola, aby bolo toto právo dodržané. Pätina poslancov tu to právo má, ostatní to ale nerešpektujú.
Myslím si, že SMER - sociálna demokracia, pojmovo demokracia, tak asi ste tu sociálni demokrati, mali by ste mať úctu k tej demokracii a počúvať aj tú menšinu. Nemám pocit, som o tom presvedčený, že to tak proste má byť. Som si vedomý toho, že minulé vládne garnitúry robili voľačo podobné, ale to neznamená, že to budeme robiť ďalej. Ja si, spomínam si na minulý týždeň na tú schôdzu mimoriadnu, ktorá tu bola, a zazneli tam zaujímavé výroky. Vždy keď nám vládna strana neodsúhlasí mimoriadnu schôdzu, v médiách sa objaví: nebol na to dôvod, je to populizmus, nemá to význam, je to, dôvod je bezvýznamný, žiadny. A pán minister vnútra povedal okrem iného, že v demokracii môže každý povedať, čo chce, a potom povedal, že demokracia je taká, je preto pekná, že ostatní si teraz ten jeho názor vypočujú. Tieto slová sú dosť významné, pretože opäť, keď tu máme nejaké právo, ostatní by ho mali rešpektovať a mali by ho vypočuť, to, čo chceme povedať. A ešte lepšie povedal pán predseda výboru Podmanický, ktorý povedal: "Tak slabý dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze tu ešte nebol." A čudujte sa svetu, schôdza sa konala. Čím to bolo?
A, páni kolegovia zo SMER-u, vy naozaj, ja uvedomujem si tú politiku, ktorú máte, ale predsa, mali by sme mať tú základnú úctu k ústave a tí, ktorí aspoň trošku čítali ten článok 83, mi dajú za pravdu, že ak má niekto povinnosť zvolať schôdzu, tá schôdza sa konať musí. Proste musíme o tom rokovať, je to proste právo menšiny a to právo je úplne bežné v demokracii. Ak to právo tu nebude, možno, možno je načase hovoriť o tom, že tu nemáme právny štát, inak čo povedal pán premiér Fico minulý rok v marci v Sobotných dialógoch, kedy na jednoznačnú otázku odpovedal, na otázku, či máme právny štát, povedal, že nie. No tuším, že mal pravdu.
Inak toto je podobná situácia ako pri referende, pretože my tu máme nejaký inštitút, nejaký právny nástroj, ktorým dávame nejaké také latentné právo, že máte právo niečo urobiť, ale to právo je neúčinné a neefektívne. Presne, referendum, právo tu je, má rovnocenné postavenie v zmysle ústavy ako zákonodarný zbor, ale tým, ako je nadstavené, my mu to znemožňujeme, znemožňujeme úpravu referenda. My sme to navrhovali a budeme to navrhovať do konca volebného obdobia, aby sa zrušilo alebo zmenilo kvórum pre platnosť referenda. Ono keby sa konali mimoriadne schôdze, dovoľte mi pripomenúť, že sme mali, ak si dobre pamätám, doteraz zvolaných 12 mimoriadnych schôdzí a niektoré boli, ktoré sa nekonali, boli naozaj významné a to bol k nepriaznivému stavu školstva. Asi tu nie je dôvod, na to bol obrovský dôvod, na to stále dôvod, aby sme rokovali o nepriaznivom stave školstva. To školstvo je v katastrofálnej situácii. Bola tu obžaloba, ale tu beriem ako OK. Pardon, to boli schôdze, ktoré sa konali. Potom tu bola schôdza na prijatie uznesenia k prehlbujúcej sa nezamestnanosti. Mali sme naozaj niekoľko schôdzí, ktoré boli dôležité a ktoré mali byť prerokované a prerokované neboli. Pre záznam som si vytiahol, že v 5. volebnom období z 5 zvolaných mimoriadnych schôdzí sa konala iba jedna. To je pokarhanie do, do radov opozície a v 4. volebnom období sa dokonca nekonala ani jedna zo zvolaných mimoriadnych schôdzí.
Preto si myslíme ako predkladatelia, že ak dáva, opakujem sa, niekomu ústava právo, aby mohol zvolať schôdzu, dáva to druhej strane povinnosť si tú schôdzu odsedieť, vypočuť argumentáciu a potom, až potom schôdzu ukončiť, nie ju ukončiť ešte predtým, ako začala. Ja avizujem, že ak toto neprejde, neberte to, prosím, ako vyhrážku, ale opäť aj tu hrozí podanie na Ústavný súd a nie je to nejaká, už mám pocit, že je to paranoja, ale my tu naozaj niektoré zákony prijímame, ktoré nie, ktoré sa javia byť v nesúlade s ústavou. A nerád by som, aby sme zaťažovali Ústavný súd takými vecami, keď to môžme rozhodnúť tu a keď, myslím, že všetci vieme, že je to správne.
Týmto vás prosím o podporu.
Uvádzajúci uvádza bod
5.2.2014 o 17:28 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, začína byť celkom zvykom, že hovoríme aj o zákonoch, ktoré sú protiústavné, alebo myslíme si, že sú protiústavné, mali sme tu zákon o, cestný zákon, ktorý je zrejme protiústavný, zákon o hmotnej núdzi je zrejme protiústavný a ja som prišiel tiež s niečím, čo je asi protiústavné. Tak treba len povedať, naozaj aby sme boli fér, a to, či je niečo protiústavné, alebo nie, môže povedať iba Ústavný súd. Nikto iný, nemôže to povedať poslanec, iba Ústavný súd, že niečo je protiústavné. Dobre, to si naozaj buďme vedomí.
Náš návrh s pánom poslancom Lipšicom sa týka zvolávania a konania mimoriadnych schôdzí Národnej rady. Nám sa nepáči a myslím, že to nie je ani štandardné a už vôbec to nepatrí do demokracie, aby ak sa zvolá mimoriadna schôdza, táto sa nekonala. Keď si pripomenieme, dúfam, že si pamätám dobre, dúfam, že som si to aj dobre, aj vyhľadal, niekedy v 18. storočí Voltaire pri - z úcty k demokracii - a pri tvorbe demokracie vo Francúzsku povedal: "Síce nesúhlasím s vaším názorom, ale urobím všetko preto, aby som si ho vypočul." To bolo presne o tom, že aj keď v demokracii je nejaká menšina, treba ju počúvať, a ak má nejaké práva, treba ich rešpektovať. Článok 83 odsek 2 ústavy našej, rovnako tak § 17 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku ukladá predsedovi Národnej rady povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady, ak o to požiada aspoň pätina poslancov Národnej rady.
Účelovým výkladom potierajúcim význam práva tejto skupiny môžme dôjsť k záveru a zdá sa, že k tomuto záveru dochádzame podľa toho, ako nám to vyhovuje, že táto schôdza sa nebude konať, a to tak, že neschválite, páni kolegovia z vládnej strany, program. Ako som povedal, toto podľa mňa nie je v súlade s ústavou a už vôbec s jej duchom a úmyslom, ktorý bol, ktorý bol sledovaný. Keď má pán predseda povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu, on ju nezvolá preto, aby my sme sem prišli a potom odišli. On ju zvolá preto, aby sme tu prišli a rokovali. Nemá to nič so schvaľovaním programu schôdze. Myslím, že právnici sa na tom zhodneme. Právna teória a teória práva, základná učebnica pre prvákov právnických fakúlt hovorí o nejakých modelitách právnej normy a tam, myslím si, že vieme, že každému právu má zodpovedať nejaká povinnosť alebo minimálne príkaz, aby niekto tú povinnosť rešpektoval, príkaz správať sa tak, aby bola, aby bolo toto právo dodržané. Pätina poslancov tu to právo má, ostatní to ale nerešpektujú.
Myslím si, že SMER - sociálna demokracia, pojmovo demokracia, tak asi ste tu sociálni demokrati, mali by ste mať úctu k tej demokracii a počúvať aj tú menšinu. Nemám pocit, som o tom presvedčený, že to tak proste má byť. Som si vedomý toho, že minulé vládne garnitúry robili voľačo podobné, ale to neznamená, že to budeme robiť ďalej. Ja si, spomínam si na minulý týždeň na tú schôdzu mimoriadnu, ktorá tu bola, a zazneli tam zaujímavé výroky. Vždy keď nám vládna strana neodsúhlasí mimoriadnu schôdzu, v médiách sa objaví: nebol na to dôvod, je to populizmus, nemá to význam, je to, dôvod je bezvýznamný, žiadny. A pán minister vnútra povedal okrem iného, že v demokracii môže každý povedať, čo chce, a potom povedal, že demokracia je taká, je preto pekná, že ostatní si teraz ten jeho názor vypočujú. Tieto slová sú dosť významné, pretože opäť, keď tu máme nejaké právo, ostatní by ho mali rešpektovať a mali by ho vypočuť, to, čo chceme povedať. A ešte lepšie povedal pán predseda výboru Podmanický, ktorý povedal: "Tak slabý dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze tu ešte nebol." A čudujte sa svetu, schôdza sa konala. Čím to bolo?
A, páni kolegovia zo SMER-u, vy naozaj, ja uvedomujem si tú politiku, ktorú máte, ale predsa, mali by sme mať tú základnú úctu k ústave a tí, ktorí aspoň trošku čítali ten článok 83, mi dajú za pravdu, že ak má niekto povinnosť zvolať schôdzu, tá schôdza sa konať musí. Proste musíme o tom rokovať, je to proste právo menšiny a to právo je úplne bežné v demokracii. Ak to právo tu nebude, možno, možno je načase hovoriť o tom, že tu nemáme právny štát, inak čo povedal pán premiér Fico minulý rok v marci v Sobotných dialógoch, kedy na jednoznačnú otázku odpovedal, na otázku, či máme právny štát, povedal, že nie. No tuším, že mal pravdu.
Inak toto je podobná situácia ako pri referende, pretože my tu máme nejaký inštitút, nejaký právny nástroj, ktorým dávame nejaké také latentné právo, že máte právo niečo urobiť, ale to právo je neúčinné a neefektívne. Presne, referendum, právo tu je, má rovnocenné postavenie v zmysle ústavy ako zákonodarný zbor, ale tým, ako je nadstavené, my mu to znemožňujeme, znemožňujeme úpravu referenda. My sme to navrhovali a budeme to navrhovať do konca volebného obdobia, aby sa zrušilo alebo zmenilo kvórum pre platnosť referenda. Ono keby sa konali mimoriadne schôdze, dovoľte mi pripomenúť, že sme mali, ak si dobre pamätám, doteraz zvolaných 12 mimoriadnych schôdzí a niektoré boli, ktoré sa nekonali, boli naozaj významné a to bol k nepriaznivému stavu školstva. Asi tu nie je dôvod, na to bol obrovský dôvod, na to stále dôvod, aby sme rokovali o nepriaznivom stave školstva. To školstvo je v katastrofálnej situácii. Bola tu obžaloba, ale tu beriem ako OK. Pardon, to boli schôdze, ktoré sa konali. Potom tu bola schôdza na prijatie uznesenia k prehlbujúcej sa nezamestnanosti. Mali sme naozaj niekoľko schôdzí, ktoré boli dôležité a ktoré mali byť prerokované a prerokované neboli. Pre záznam som si vytiahol, že v 5. volebnom období z 5 zvolaných mimoriadnych schôdzí sa konala iba jedna. To je pokarhanie do, do radov opozície a v 4. volebnom období sa dokonca nekonala ani jedna zo zvolaných mimoriadnych schôdzí.
Preto si myslíme ako predkladatelia, že ak dáva, opakujem sa, niekomu ústava právo, aby mohol zvolať schôdzu, dáva to druhej strane povinnosť si tú schôdzu odsedieť, vypočuť argumentáciu a potom, až potom schôdzu ukončiť, nie ju ukončiť ešte predtým, ako začala. Ja avizujem, že ak toto neprejde, neberte to, prosím, ako vyhrážku, ale opäť aj tu hrozí podanie na Ústavný súd a nie je to nejaká, už mám pocit, že je to paranoja, ale my tu naozaj niektoré zákony prijímame, ktoré nie, ktoré sa javia byť v nesúlade s ústavou. A nerád by som, aby sme zaťažovali Ústavný súd takými vecami, keď to môžme rozhodnúť tu a keď, myslím, že všetci vieme, že je to správne.
Týmto vás prosím o podporu.
Neautorizovaný
17:37
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:37
Martin PoliačikPredmetný návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po...
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 816 z 8. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor.
Za gestorský výbor tiež navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že tento gestorský výbor uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, navrhuje sa, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze, keďže program schôdze bude a má vyplývať zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze podanej najmenej pätinou poslancov Národnej rady.
Možnosť vlastnej úvahy nevyužijem, vystúpim v rozprave.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 816.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.2.2014 o 17:37 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem vám veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hostia, novinári, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 816 z 8. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor.
Za gestorský výbor tiež navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že tento gestorský výbor uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, navrhuje sa, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze, keďže program schôdze bude a má vyplývať zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze podanej najmenej pätinou poslancov Národnej rady.
Možnosť vlastnej úvahy nevyužijem, vystúpim v rozprave.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 816.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Neautorizovaný
17:39
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:39
Martin PoliačikČo sa týka vzťahu parlamentu k jeho mimoriadnym schôdzam, tak práve tu by ten úzus vlastne mal byť, my by sme vôbec nemuseli, my by sme vôbec nemali potrebovať takúto zmenu rokovacieho poriadku. Každému by malo byť jasné, že keď príde opozícia s návrhom mimoriadnej schôdze a vyzbiera podpisy pätiny poslancov, tak tá schôdza má byť, že to je nejaká téma, ku ktorej opozícia má čo povedať. Opozícii by malo byť jasné, že nemá tento inštitút zneužívať, a koalícii alebo vládnej väčšine by malo byť jasné, že má počúvať. Ani jedno z tohto neplatí. Opozícii nie je jasné, že tento inštitút nemá zneužívať, a vládnej väčšine nie je jasné, že to má byť téma, o ktorej sa má hovoriť. Preto musíme priniesť do parlamentu takúto zmenu zákona, resp. musí ju priniesť tuto pán kolega Kadúc a my mu za ňu musíme zahlasovať, ak s ňou súhlasíme, čo aj spravíme.
Druhá vec ale je, o ktorej chcem pohovoriť, takisto v minulom volebnom období vznikol jeden nebezpečný precedens, ktorý sa odvtedy tiež opakuje na mimoriadnych schôdzach, a to, že opozícia zvolá mimoriadnu schôdzu, na ktorej chce schváliť nejaké svoje vlastné uznesenie, a na tejto schôdzi, ak náhodou je schválený program, tak príde väčšina so svojím vlastným uznesením a tou, tým to uznesenie prebije. To bol tiež dosť vážny zásah do politickej kultúry, musím to povedať do vlastných radov, spáchali sme to my. To bolo tiež niečo, čo sa nemalo stať, to je zneužitie väčšiny v parlamente a je to politicky nekultúrny čin. Nemalo by sa stávať, že na mimoriadnej schôdzi, na ktorej prejde program a má sa rokovať o nejakom uznesení, ktoré konštatuje nejaký stav v spoločnosti, tak na konci tej schôdze s výsmechom príde väčšina s vedomím väčšiny a prevráti celé uznesenie naruby a schváli si ho a ukáže, že: "Na, tu máte!" To by sa nemalo podľa mňa stávať, je to nekultúrne politicky, tiež sa to deje pomaly, odvtedy sa to deje skoro na každej mimoriadnej schôdzi, ak si pamätám.
Máme teda dve cesty, ako sa z tohto dostať, buď začneme nejakú novú kapitolu politickej kultúry a začneme rešpektovať, že je nejaká, nejaký prirodzený balans medzi postavením väčšiny a menšiny v parlamente a sú nejaké čiary, za ktoré sa nemá ísť, alebo budeme mať dvestostranový rokovací poriadok a budeme upravovať ešte aj to, že kedy má podpredsedníčka parlamentu dať rukou hlásiaciemu sa poslancovi slovo, keď sa chce prihlásiť do parlamentu, a kedy nie. Dúfam, že tá druhá situácia nenastane, lebo budeme za úplných blbcov. Skúsme sa snažiť dopracovať skôr k tej prvej. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.2.2014 o 17:39 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja budem iba veľmi krátko hovoriť. Jedna vec, ktorá sa mi páči na, na takých tých vyzretejších, vyzretejších politických kultúrach národov západnej civilizácie, sú také tie nepísané pravidlá, ktoré by nikoho nenapadlo porušiť. Keď si zoberiete napr. rokovací poriadok britského parlamentu, on nikde na papieri nie je, ale proste každý vie, čo má robiť, každý vie, ako sa má správať, keď príde prednášať svoje... Napríklad každý vie, že kráľovná príde prednášať do parlamentu, tak sa má baviť, hej, tak má byť v sále šum. Je to z toho dôvodu, aby sa ukázalo, že kráľovná už nevládne Anglicku a parlament má moc určovať pravidlá anglickému ľudu. Je súčasťou folklóru, že keď kráľovná rozpráva, tak sa medzi sebou poslanci bavia, nie je to súčasťou toho, že by jej preukazovali nejaký disrešpekt, je to súčasťou toho, že jednoducho takáto folklórna forma - Igor, viem, že ty si alergický na to slovo - tak takáto, takáto forma zvyku v parlamente britskom je zaužívaná a nikto z toho žiadne veľké haló nerobí. No my máme tú politickú kultúru ešte nevyzretejšiu, a preto často... (Reakcia z pléna.) Ešte raz... (Reakcia z pléna.) Aj tu býva šum, len z iného dôvodu - my máme nevyzretejšiu, a preto častokrát sa oveľa viacej musíme spoliehať na to, čo je napísané na papieri, než na to, že by sme rešpektovali nejaký nepísaný úzus.
Čo sa týka vzťahu parlamentu k jeho mimoriadnym schôdzam, tak práve tu by ten úzus vlastne mal byť, my by sme vôbec nemuseli, my by sme vôbec nemali potrebovať takúto zmenu rokovacieho poriadku. Každému by malo byť jasné, že keď príde opozícia s návrhom mimoriadnej schôdze a vyzbiera podpisy pätiny poslancov, tak tá schôdza má byť, že to je nejaká téma, ku ktorej opozícia má čo povedať. Opozícii by malo byť jasné, že nemá tento inštitút zneužívať, a koalícii alebo vládnej väčšine by malo byť jasné, že má počúvať. Ani jedno z tohto neplatí. Opozícii nie je jasné, že tento inštitút nemá zneužívať, a vládnej väčšine nie je jasné, že to má byť téma, o ktorej sa má hovoriť. Preto musíme priniesť do parlamentu takúto zmenu zákona, resp. musí ju priniesť tuto pán kolega Kadúc a my mu za ňu musíme zahlasovať, ak s ňou súhlasíme, čo aj spravíme.
Druhá vec ale je, o ktorej chcem pohovoriť, takisto v minulom volebnom období vznikol jeden nebezpečný precedens, ktorý sa odvtedy tiež opakuje na mimoriadnych schôdzach, a to, že opozícia zvolá mimoriadnu schôdzu, na ktorej chce schváliť nejaké svoje vlastné uznesenie, a na tejto schôdzi, ak náhodou je schválený program, tak príde väčšina so svojím vlastným uznesením a tou, tým to uznesenie prebije. To bol tiež dosť vážny zásah do politickej kultúry, musím to povedať do vlastných radov, spáchali sme to my. To bolo tiež niečo, čo sa nemalo stať, to je zneužitie väčšiny v parlamente a je to politicky nekultúrny čin. Nemalo by sa stávať, že na mimoriadnej schôdzi, na ktorej prejde program a má sa rokovať o nejakom uznesení, ktoré konštatuje nejaký stav v spoločnosti, tak na konci tej schôdze s výsmechom príde väčšina s vedomím väčšiny a prevráti celé uznesenie naruby a schváli si ho a ukáže, že: "Na, tu máte!" To by sa nemalo podľa mňa stávať, je to nekultúrne politicky, tiež sa to deje pomaly, odvtedy sa to deje skoro na každej mimoriadnej schôdzi, ak si pamätám.
Máme teda dve cesty, ako sa z tohto dostať, buď začneme nejakú novú kapitolu politickej kultúry a začneme rešpektovať, že je nejaká, nejaký prirodzený balans medzi postavením väčšiny a menšiny v parlamente a sú nejaké čiary, za ktoré sa nemá ísť, alebo budeme mať dvestostranový rokovací poriadok a budeme upravovať ešte aj to, že kedy má podpredsedníčka parlamentu dať rukou hlásiaciemu sa poslancovi slovo, keď sa chce prihlásiť do parlamentu, a kedy nie. Dúfam, že tá druhá situácia nenastane, lebo budeme za úplných blbcov. Skúsme sa snažiť dopracovať skôr k tej prvej. Ďakujem.
Neautorizovaný
17:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:44
Martin FroncPán kolega, žiaľbohu, nemyslím si, že zákony - ani ústavné - veci vyriešia. Hovorili ste o dozrievaní kultúry, no ja som už trošku pamätník a mám pocit, že v tomto parlamente odzrieva kultúra, pretože bolo zvykom rešpektovať, keď 30 poslancov sa podpísalo, tak mimoriadna schôdza bola. Keď...
Pán kolega, žiaľbohu, nemyslím si, že zákony - ani ústavné - veci vyriešia. Hovorili ste o dozrievaní kultúry, no ja som už trošku pamätník a mám pocit, že v tomto parlamente odzrieva kultúra, pretože bolo zvykom rešpektovať, keď 30 poslancov sa podpísalo, tak mimoriadna schôdza bola. Keď požiadali opoziční poslanci o nejakú správu, tak tá správa bola, dokonca opakovane, aj išlo o tú istú správu, ale jednoducho bola žiadosť, bolo to. Inštitút otázok je v prvom rade v rokovacom poriadku vytvorený pre opozičných poslancov, aby sa mohli pýtať, no ale keď vládni poslanci zahltia inštitút otázok množstvom otázok, tak potom vlastne tí opoziční tú šancu nemajú.
Čiže, žiaľbohu, musím konštatovať, že v slovenskom parlamente kultúra nedozrieva rokmi, ale odzrieva. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.2.2014 o 17:44 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Som rád, že som to stihol a nemeškal som sekundu ako predtým a nedostal som možnosť vystúpiť, ale v poriadku.
Pán kolega, žiaľbohu, nemyslím si, že zákony - ani ústavné - veci vyriešia. Hovorili ste o dozrievaní kultúry, no ja som už trošku pamätník a mám pocit, že v tomto parlamente odzrieva kultúra, pretože bolo zvykom rešpektovať, keď 30 poslancov sa podpísalo, tak mimoriadna schôdza bola. Keď požiadali opoziční poslanci o nejakú správu, tak tá správa bola, dokonca opakovane, aj išlo o tú istú správu, ale jednoducho bola žiadosť, bolo to. Inštitút otázok je v prvom rade v rokovacom poriadku vytvorený pre opozičných poslancov, aby sa mohli pýtať, no ale keď vládni poslanci zahltia inštitút otázok množstvom otázok, tak potom vlastne tí opoziční tú šancu nemajú.
Čiže, žiaľbohu, musím konštatovať, že v slovenskom parlamente kultúra nedozrieva rokmi, ale odzrieva. Ďakujem.
Neautorizovaný
17:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:45
Ján MičovskýJa si myslím, že práve o to ide aj v podstate tohto zákona, ktorý navrhol pán poslanec Kadúc aj s pánom poslancom Lipšicom. My by sme si mali ctiť niektoré prirodzené veci, ak je tu skupina poslancov, možno si o nich myslíme, že sú nie celkom hodní tohto mandátu, ale oni tu sú, ľudia o tom rozhodli, a táto skupina poslancov zváži, že chce zvolať mimoriadnu schôdzu, no je to naprosté nepochopenie tej základnej úcty, na ktorú ozaj, si myslím, netreba zákony, ale na ktorú treba prirodzenú úctu, aby takáto schôdza sa konala presne tak, ako sa klaňajú tomu trónu, a vedia, prečo to robia, presne takto by sme mali sa klaňať aj poslancom, ktorí sa rozhodli prerokovať v tejto snemovni zákonnosti niektorú vec na mimoriadnej schôdzi. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.2.2014 o 17:45 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Pán poslanec Martin Poliačik, spomínal si ten zaujímavý pekný zvyk z britského parlamentu po príchode kráľovnej, keď prednáša svoj ročný, výročný prejav, tak že poslanci ukazujú tú svoju istú suverenitu tým, že teda je tam ten šum. Ale mne sa páčilo v britskom parlamente aj jeden ďalší zvyk, ktorý bol asi nasledovný, napriek tomu, že kráľovná je tam prítomná väčšinou len raz do roka v snemovni lordov, je tam jej trón stále prítomný a lordi poslanci, ktorí prechádzajú naokolo toho trónu, behom celého toho roka, vždy, keď okolo toho trónu kráčajú, tak sa mu jemne uklonia. Jednoducho rešpektujú svoju kráľovnú aj svoje kráľovstvo a ja som presvedčený, že rešpektujú aj napriek tomu, že mnohí z nich vnútorne možno nie sú stotožnení s tým, že to kráľovstvo je najlepšia forma vládnutia, a tú kráľovnú až tak v úcte nemajú, ale vie poslanec, že je to kráľovná, a ctí si ju.
Ja si myslím, že práve o to ide aj v podstate tohto zákona, ktorý navrhol pán poslanec Kadúc aj s pánom poslancom Lipšicom. My by sme si mali ctiť niektoré prirodzené veci, ak je tu skupina poslancov, možno si o nich myslíme, že sú nie celkom hodní tohto mandátu, ale oni tu sú, ľudia o tom rozhodli, a táto skupina poslancov zváži, že chce zvolať mimoriadnu schôdzu, no je to naprosté nepochopenie tej základnej úcty, na ktorú ozaj, si myslím, netreba zákony, ale na ktorú treba prirodzenú úctu, aby takáto schôdza sa konala presne tak, ako sa klaňajú tomu trónu, a vedia, prečo to robia, presne takto by sme mali sa klaňať aj poslancom, ktorí sa rozhodli prerokovať v tejto snemovni zákonnosti niektorú vec na mimoriadnej schôdzi. Ďakujem.
Neautorizovaný
17:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:47
Martin PoliačikA čo sa týka Janka Mičovského, neviem úplne, že či v snemovni lordov sú už takí nespokojní s tou kráľovnou (povedané so smiechom), v momente, keby sa zbavili kráľovnej, tak by sa veľmi skoro Anglicko zbavilo aj...
A čo sa týka Janka Mičovského, neviem úplne, že či v snemovni lordov sú už takí nespokojní s tou kráľovnou (povedané so smiechom), v momente, keby sa zbavili kráľovnej, tak by sa veľmi skoro Anglicko zbavilo aj snemovne lordov, takže tam asi budú spokojní, že ju majú, a nechajú to tak. Možno, že v tej House of Commons, tam, tam skôr budú proti-, protikráľovské nálady, lebo predsa len tí lordi sú tam doživotne a sú to, sú to dedičné, dedičné tituly, takže, takže... (Reakcia z pléna.) Nie? Už to nie je? Ale nemusia byť volení, majú to z pozície šľachtica... (Reakcia z pléna.) Tak potom som niečo, niečo premeškal, tak to bolo.
Každopádne máš pravdu v tom, že, že nejaká forma nepísaného pravidla a nepísanej úcty k nejakej autorite by mala byť. A napríklad, napríklad by sa to malo prejaviť v tom, že sa vyrovnávajú pomery, čo sa týka opozície a koaličných síl v parlamente.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.2.2014 o 17:47 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem za pripomienky. Pán Fronc, môže to byť tak, ale parlament nie je vesmír, že sa buď rozpína, alebo, alebo spína, on sa môže akože aj vrátiť, takže dúfam, že, že ak prebieha proces, ktorý ste popísali, tak je zvratný.
A čo sa týka Janka Mičovského, neviem úplne, že či v snemovni lordov sú už takí nespokojní s tou kráľovnou (povedané so smiechom), v momente, keby sa zbavili kráľovnej, tak by sa veľmi skoro Anglicko zbavilo aj snemovne lordov, takže tam asi budú spokojní, že ju majú, a nechajú to tak. Možno, že v tej House of Commons, tam, tam skôr budú proti-, protikráľovské nálady, lebo predsa len tí lordi sú tam doživotne a sú to, sú to dedičné, dedičné tituly, takže, takže... (Reakcia z pléna.) Nie? Už to nie je? Ale nemusia byť volení, majú to z pozície šľachtica... (Reakcia z pléna.) Tak potom som niečo, niečo premeškal, tak to bolo.
Každopádne máš pravdu v tom, že, že nejaká forma nepísaného pravidla a nepísanej úcty k nejakej autorite by mala byť. A napríklad, napríklad by sa to malo prejaviť v tom, že sa vyrovnávajú pomery, čo sa týka opozície a koaličných síl v parlamente.
Neautorizovaný
17:49
Vystúpenie v rozprave 17:49
Alojz HlinaEšte jednu drobnú poznámku, predsa mi len nedá, ja, keď raz odvoláme pána Pašku, tak mám pocit, že sa nám črtá celkom dobrý nástupca, pani Laššáková to zvláda aj dneska, musím uznať a som o to spokojnejší, že máme už náhradu, že naozaj hlasovanie zvládla bravúrne, takže nemusíte sa báť, kolegovia, kľudne prípadne túto zmenu na tomto kľúčovom poste urobiť, že náhrada existuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Každý je nahraditeľný, pán poslanec.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Samozrejme. Ale ono to, ono to dokonca možno bude aj dobré. Ale, prosím vás, takto k tomuto návrhu. Jak to povedať, aby to malo zmysel (povedané so smiechom), lebo podľa mňa vieme, o čo ide, hej, len jak to povedať, aby to malo zmysel? No.
Keď chcete hlasovať o tom... Ináč to poviem. Podľa mňa je to celé zle. Ak by sa malo dať hlasovať o programe, ktorý niekto navrhne, tak potom zmeňme ten rokovací poriadok, že aj pán Galko môže navrhovať, aj pán Hraško mimoriadnu schôdzu, a aby to teda nebola z toho nejaká, fakt, že smršť aj inflácia, tak budeme hlasovať, necháme mu to právo ju navrhnúť, môže si to aj zdôvodniť, neviem čo, ale vzhľadom na to, že tam nehovoríme o legitimite toho, že prečo sa tu má kvôli Hraškovi svietiť a kúriť, tak to podrobíme tomu hlasovaniu. Ale pokiaľ je nastavenie také, že je to 30, ja neviem, z čoho vychádzal zákonodarca, keď povedal 30, prečo to není 28, ja fakt neviem, prečo to není 42, ja neviem, hej. Nám zostáva len to rešpektovať... (Reakcia z pléna.) Jedna pätina, no tak, keď je to pätina, tak prečo, mohla to byť aj jedna šestina alebo jedna trištvrte osmina, alebo niečo to mohlo byť, hej. Ale ak je to už nejaká suma, ak už niekto stanovil nejakú sumu, tak tá suma mala byť výrazom toho, že to je množstvo, množina ľudí, ktorí už majú to právo, aby sa kvôli nim svietilo a kúrilo, hej, že oni by už mali mať právo, aby tam sedeli tí dvaja páni z techniky, aby, je to už legitímne, hej, není to nejaká inflačná, selfpromo niekoho, kto tu proste znásilňuje parlament a chce tu furt mimoriadčiť, hej, je to proste, ja myslím, neviem, či sa chápeme, hej, čiže už keď to nebolo tak stanovené, či, to by podľa mňa malo stačiť, že naozaj teda je ich 30, no však keď sa ich zozbieralo 30, no tak čo už, hej, že ja som to hovoril takým príkladom, že aj, aj by to čiastočne, je to možno pritiahnuté za vlasy, ale poviete niekomu, že však majú práva, majú, môžu chodiť do kostola, nie, jak keby za komunistov, môžu chodiť do kostola, hej, že komunisti by nechali otvorené kostoly, že mohli by ste prísť do kostola, hej, pozrieť napravo, naľavo, ale v kostole by nič nebolo, omša by nebola, hej, alebo nič by sa nekonala žiadna pobožnosť, nič by sa nekonalo, ale, ale prezentácia by bola, však všetky práva, sloboda presvedčenia je, demokracia funguje, môžete chodiť do kostola. No, nechcem sa dotknúť v žiadnom prípade náboženstva, lebo, ale viete, ak niekto chce povedať, že môžete, majú právo zvolať, môžu sa vyjadrovať, demokratický inštitút, ctíme si nejaké hodnoty, není to absolútna väčšina, že, že nemusia chodiť ani štyri roky do roboty, kým sa nerozhádame, hej, čiže majú nejaké práva aj, aj opozícia. Ak toto potrebujete deklarovať, tak ja viem, že v tom plytkom vnímaní skutočnosti a reality, ako je tu bežným zvykom, to stačí. Čiže aj ľuďom stačí, však jasné, však môžu sa zvolať alebo môžu sa stretnúť.
No ale má tu ten, ten háčik je tu v tom, že je to podrobné tej vôli väčšiny, áno, potiaž, možno tie návrhy mimoriadnych schôdzí neprichádzajú v téme, že ako pochváliť trebárs premiéra, hej, oni sú, z princípu sú antagonistické, hej, čiže, viete, že, to je absurdné, hej, že, teda že a pod tú... a ten protinávrh podriaďujete tej vôli tej väčšiny. Nuž, aký je výsledok? (Reakcie z pléna.) Prosím? No, však o ňom hovorím. No, čiže viete, z tohto vyplýva, že je to úplne zbytočné a bude to, resp. jasné, že z toho nič nebude. Čiže zbytočne sa minuli dve A4, kde to podpisovali. Hej? Samozrejme, pokiaľ to vám nevyhovuje, hej, jak ste si vychutnali ombudsmanku, lebo to vám sadlo. Hej, to znova, to, nuž, ale viete, kolega tu hovoril o tej politickej kultúre, že by tam mala byť. Medzi obchodníkmi sa zvyklo hovoriť, že môžeš mať takú, ale možno ešte hrubšiu ako takú zmluvu, ale neochráni ťa pred zlým úmyslom. Hej, čiže aj tu to je tak. Môžme si znova naformulovať neviem čo všetko, i keď tu nie je ani vôľa. Ale pokiaľ ten úmysel nie je veľký, hej, a pokiaľ, a to chce určitú dávku veľkorysosti a tú vy v sebe nemáte, tak potom to vždycky skončí takto lacne, že neschválime im program a ešte sa nezabudnime, nezabudnime trošku povyškierať, že jako sme vám to dali. No tak, čo k tomu povedať? Vyzerá, že vôla nebude to meniť, tak to nemeňte, tak to nechajte, len viete, ja som tu prvé volebné obdobie, možno aj posledné, ale ja som vám to nerobil, lebo to je znova obohratá pesnička, však oni to robili tiež. Ja neviem, kto to robil, a títo, čo robili, tak ich povyťahajte za uši. Ale, ale ja to vnímam teraz. Teraz k tomu je to také trošku až úbohé. Tak vám poviem, hej. Je to také úbohé, že urobím to, a myslím si, aký som chytrý. No s chytrosťou to nemá nič. Má to čo do činenia s tou nekultúrou, s tou nevyzrelosťou a potom sa blížime ku konštatovaniam pána Fronca, ktorý povie, že nie vyzrievame, ale odzrievame. No nakoniec tu ešte skonštatujeme, že za Mečiara bolo lepšie alebo že za Mečiara sa to, si to niekto nedovolil, alebo ja neviem, čo všetko sa tu ešte my pomaličky postupom času dopracujeme. Nuž neviem. To už si vy zvážte. Ja viem, že moc si treba užiť, ale aj tej sa dá nabažiť, už to nechám, nechám na vás, že čo, čo s tým urobíte alebo neurobíte.
Koniec koncov, vážení kolegovia, aj keby ste nechali nás tuná podpisovať A4 a zvolávať, tak viete, aj to je ten taký samo-, samopohyb tej opozície, že ona by sa mala zinflačniť aj tými mimoriadkami. Koniec koncov by vám to vlastne mohlo vyhovovať, to je z takej tej taktiky. Ale o taktike je to asi až neskôr, v prvom rade je to o tej nevyzrelosti. Mne jeden môj dobrý kamarát, teda nebol až taký kamarát ako môj známy, povedal, on mal taký vek nie celkom, a teraz si nepomôžem, ale poviem to, že, že keď vzniklo Slovensko, ja som bol rád, že vzniklo Slovensko. Fakt ja som sa tešil, že vzniklo, a on aj po tých dlhých časoch je taký rozpačitý, má názor a povedal, že v zásade nemôžte urobiť štát z okresu Rimavská Sobota, a, a to je to, že my sme naozaj kopu vecí predbehli a nemali sme k tomu ten base, ten základ intelektuálny, ale aj vôbec nejaký, aj, nechcem to povedať, že zle pochopené, ľudí, ktorí historicky boli či v súdnictve, ale nuž všelikto sa nám tam namotal do vedenia toho štátu a potom to tak dopadlo. Hej, čiže ťažko je sa dovolávať nejakej politickej veľkosti kultúry, keď ľudia boli predtým v spolku holubárov v Poprade-Veľká a potom zrazu majú rozprávať o demokratických tradíciách a porovnávať sa s tradíciami v snemovni lordov. No to je neporovnateľné, čiže k tomu je strašne dlhá cesta a môžte ísť aj na tryskáči, tak stále to niečo trvá. No tak to už len možno čas, možno čas nám pomôže, že nebudeme robiť tieto detinské veci, že tej opozícii neschválime ten program a ešte sa budeme vyškierať, akí, akí sme chytrí, že, že sme to urobili. Nuž ale nebol by to, nebolo by to Slovensko, keby to tiež nemalo svoje čaro, a to, ja viem, že si tiež nepomôžem, ale viete, na jednej strane aj do našich radov a my máme jedinú šancu byť konzistentní a dôslední a vytrvalí voči vám. Preto je zarážajúce, kde jeden z predkladateľov predkladá tento návrh, a pri inej schôdzi nezabudne dva alebo trikrát zdôrazniť, že nahlasoval za program mimoriadnej schôdze. To sú veci, ktoré tiež sú mimo akejkoľvek konzistentnosti. Hej, čiže ja teda som hlasoval za program, lebo som chcel prispieť, že aby sme boli za. Ale nehlasovať za program teda s vami a zároveň byť spolupredkladateľom tohto návrhu mi príde mimoriadne nekonzistentné. Čož je znova pre nás signál, že stále ešte sa máme čo učiť a celý život sa treba učiť, hej, a naša jediná, jediná šanca je fakt, že byť vytrvalý, dôsledný, však to je skoro to isté a inak niekde inde sa to používa, ale hlavne konzistentný tak, aby sme mali hĺbku v očiach, aby naozaj to, čo aj hovoríme, aby vyzeralo aj, aj bolo, že tomu aj veríme, potom, keď uverí, keď veríme tomu sami, môžme presviedčať niekoho iného, aby uveril nám, že tomu, čo my veríme, že je správne. Potom to je také nie celkom, nie celkom dobré a potom ten parlament vyzerá, ako vyzerá, a není to snemovňa lordov a ani nikdy, ale treba veriť, že možno raz sa k nemu priblížime, zatiaľ sa niekedy blížime skôr k tomu, že tu je spolok holubárov v Poprade-Veľká. Ale jeden nikdy nevie, vzdávať sa netreba. Čo je ľahšie, ako sa vzdať? Hej, ráno sa zobudiť a povedať, vzdal som sa. Nie, netreba sa vzdávať, treba zabojovať. Takže ospravedlňujem sa, ale takto už navečer človek si môže byť aj trošku, nemusí to byť také zviazané, také v rámci takej voľnejšej úvahy sa zamyslieť nad smerovaním nášho parlamentu. A to chcem teda povedať - nášho parlamentu, lebo keď to nedomyslíme, tak potom sa stane to, že sa tu začnú objavovať, aj dneska sa tu objavil a budú sa tu asi objavovať aj hlasy, že parlament nie je to správne a že možno ani netreba, a všetky tieto absurdity, ktoré, zdá sa, budú pre niekoho riešením, budú sa podsúvať ako riešenie, dokonca niekto bude tomu tlieskať a toho sa trošku bojím. Nechcem opakovať to klišé. Nikto nič lepšie nevymyslel ako parlament a vyzerá, že dlho ani nevymyslí, ale dôležité je, že kto v ňom sedí, akú politickú kultúru daní ľudia vyznávajú. Ale ani nie v tom, že ako sa vedia tváriť, že ju vyznávajú, ale nakoľko ju skutočne a hlboko prežívajú. Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v rámci takého už komorného prostredia takú voľnejšiu úvahu k tejto, k tomuto predkladanému návrhu si dovolím aj ja. V komornejšom prostredí preto, lebo už sme tu v poslednom vagóne, už, už držať štafáž nie je potrebné. Poslanecké návrhy opozície sú úplne s absolútnou ľahkosťou ignorované, a pritom tu dôjdu veľké veci, boli tu a ešte prídu, prídu veľké veci týkajúce sa ochrany dôchodcov pred bankovými poplatkami, obrovské veci meniace, navrhujúce zmeny v prídavkoch, ale, žiaľ, sú odsúdené na takúto ignoranciu, aká je tu. Nuž, ale nevadí, zvykám si aj ja.
Ešte jednu drobnú poznámku, predsa mi len nedá, ja, keď raz odvoláme pána Pašku, tak mám pocit, že sa nám črtá celkom dobrý nástupca, pani Laššáková to zvláda aj dneska, musím uznať a som o to spokojnejší, že máme už náhradu, že naozaj hlasovanie zvládla bravúrne, takže nemusíte sa báť, kolegovia, kľudne prípadne túto zmenu na tomto kľúčovom poste urobiť, že náhrada existuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Každý je nahraditeľný, pán poslanec.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Samozrejme. Ale ono to, ono to dokonca možno bude aj dobré. Ale, prosím vás, takto k tomuto návrhu. Jak to povedať, aby to malo zmysel (povedané so smiechom), lebo podľa mňa vieme, o čo ide, hej, len jak to povedať, aby to malo zmysel? No.
Keď chcete hlasovať o tom... Ináč to poviem. Podľa mňa je to celé zle. Ak by sa malo dať hlasovať o programe, ktorý niekto navrhne, tak potom zmeňme ten rokovací poriadok, že aj pán Galko môže navrhovať, aj pán Hraško mimoriadnu schôdzu, a aby to teda nebola z toho nejaká, fakt, že smršť aj inflácia, tak budeme hlasovať, necháme mu to právo ju navrhnúť, môže si to aj zdôvodniť, neviem čo, ale vzhľadom na to, že tam nehovoríme o legitimite toho, že prečo sa tu má kvôli Hraškovi svietiť a kúriť, tak to podrobíme tomu hlasovaniu. Ale pokiaľ je nastavenie také, že je to 30, ja neviem, z čoho vychádzal zákonodarca, keď povedal 30, prečo to není 28, ja fakt neviem, prečo to není 42, ja neviem, hej. Nám zostáva len to rešpektovať... (Reakcia z pléna.) Jedna pätina, no tak, keď je to pätina, tak prečo, mohla to byť aj jedna šestina alebo jedna trištvrte osmina, alebo niečo to mohlo byť, hej. Ale ak je to už nejaká suma, ak už niekto stanovil nejakú sumu, tak tá suma mala byť výrazom toho, že to je množstvo, množina ľudí, ktorí už majú to právo, aby sa kvôli nim svietilo a kúrilo, hej, že oni by už mali mať právo, aby tam sedeli tí dvaja páni z techniky, aby, je to už legitímne, hej, není to nejaká inflačná, selfpromo niekoho, kto tu proste znásilňuje parlament a chce tu furt mimoriadčiť, hej, je to proste, ja myslím, neviem, či sa chápeme, hej, čiže už keď to nebolo tak stanovené, či, to by podľa mňa malo stačiť, že naozaj teda je ich 30, no však keď sa ich zozbieralo 30, no tak čo už, hej, že ja som to hovoril takým príkladom, že aj, aj by to čiastočne, je to možno pritiahnuté za vlasy, ale poviete niekomu, že však majú práva, majú, môžu chodiť do kostola, nie, jak keby za komunistov, môžu chodiť do kostola, hej, že komunisti by nechali otvorené kostoly, že mohli by ste prísť do kostola, hej, pozrieť napravo, naľavo, ale v kostole by nič nebolo, omša by nebola, hej, alebo nič by sa nekonala žiadna pobožnosť, nič by sa nekonalo, ale, ale prezentácia by bola, však všetky práva, sloboda presvedčenia je, demokracia funguje, môžete chodiť do kostola. No, nechcem sa dotknúť v žiadnom prípade náboženstva, lebo, ale viete, ak niekto chce povedať, že môžete, majú právo zvolať, môžu sa vyjadrovať, demokratický inštitút, ctíme si nejaké hodnoty, není to absolútna väčšina, že, že nemusia chodiť ani štyri roky do roboty, kým sa nerozhádame, hej, čiže majú nejaké práva aj, aj opozícia. Ak toto potrebujete deklarovať, tak ja viem, že v tom plytkom vnímaní skutočnosti a reality, ako je tu bežným zvykom, to stačí. Čiže aj ľuďom stačí, však jasné, však môžu sa zvolať alebo môžu sa stretnúť.
No ale má tu ten, ten háčik je tu v tom, že je to podrobné tej vôli väčšiny, áno, potiaž, možno tie návrhy mimoriadnych schôdzí neprichádzajú v téme, že ako pochváliť trebárs premiéra, hej, oni sú, z princípu sú antagonistické, hej, čiže, viete, že, to je absurdné, hej, že, teda že a pod tú... a ten protinávrh podriaďujete tej vôli tej väčšiny. Nuž, aký je výsledok? (Reakcie z pléna.) Prosím? No, však o ňom hovorím. No, čiže viete, z tohto vyplýva, že je to úplne zbytočné a bude to, resp. jasné, že z toho nič nebude. Čiže zbytočne sa minuli dve A4, kde to podpisovali. Hej? Samozrejme, pokiaľ to vám nevyhovuje, hej, jak ste si vychutnali ombudsmanku, lebo to vám sadlo. Hej, to znova, to, nuž, ale viete, kolega tu hovoril o tej politickej kultúre, že by tam mala byť. Medzi obchodníkmi sa zvyklo hovoriť, že môžeš mať takú, ale možno ešte hrubšiu ako takú zmluvu, ale neochráni ťa pred zlým úmyslom. Hej, čiže aj tu to je tak. Môžme si znova naformulovať neviem čo všetko, i keď tu nie je ani vôľa. Ale pokiaľ ten úmysel nie je veľký, hej, a pokiaľ, a to chce určitú dávku veľkorysosti a tú vy v sebe nemáte, tak potom to vždycky skončí takto lacne, že neschválime im program a ešte sa nezabudnime, nezabudnime trošku povyškierať, že jako sme vám to dali. No tak, čo k tomu povedať? Vyzerá, že vôla nebude to meniť, tak to nemeňte, tak to nechajte, len viete, ja som tu prvé volebné obdobie, možno aj posledné, ale ja som vám to nerobil, lebo to je znova obohratá pesnička, však oni to robili tiež. Ja neviem, kto to robil, a títo, čo robili, tak ich povyťahajte za uši. Ale, ale ja to vnímam teraz. Teraz k tomu je to také trošku až úbohé. Tak vám poviem, hej. Je to také úbohé, že urobím to, a myslím si, aký som chytrý. No s chytrosťou to nemá nič. Má to čo do činenia s tou nekultúrou, s tou nevyzrelosťou a potom sa blížime ku konštatovaniam pána Fronca, ktorý povie, že nie vyzrievame, ale odzrievame. No nakoniec tu ešte skonštatujeme, že za Mečiara bolo lepšie alebo že za Mečiara sa to, si to niekto nedovolil, alebo ja neviem, čo všetko sa tu ešte my pomaličky postupom času dopracujeme. Nuž neviem. To už si vy zvážte. Ja viem, že moc si treba užiť, ale aj tej sa dá nabažiť, už to nechám, nechám na vás, že čo, čo s tým urobíte alebo neurobíte.
Koniec koncov, vážení kolegovia, aj keby ste nechali nás tuná podpisovať A4 a zvolávať, tak viete, aj to je ten taký samo-, samopohyb tej opozície, že ona by sa mala zinflačniť aj tými mimoriadkami. Koniec koncov by vám to vlastne mohlo vyhovovať, to je z takej tej taktiky. Ale o taktike je to asi až neskôr, v prvom rade je to o tej nevyzrelosti. Mne jeden môj dobrý kamarát, teda nebol až taký kamarát ako môj známy, povedal, on mal taký vek nie celkom, a teraz si nepomôžem, ale poviem to, že, že keď vzniklo Slovensko, ja som bol rád, že vzniklo Slovensko. Fakt ja som sa tešil, že vzniklo, a on aj po tých dlhých časoch je taký rozpačitý, má názor a povedal, že v zásade nemôžte urobiť štát z okresu Rimavská Sobota, a, a to je to, že my sme naozaj kopu vecí predbehli a nemali sme k tomu ten base, ten základ intelektuálny, ale aj vôbec nejaký, aj, nechcem to povedať, že zle pochopené, ľudí, ktorí historicky boli či v súdnictve, ale nuž všelikto sa nám tam namotal do vedenia toho štátu a potom to tak dopadlo. Hej, čiže ťažko je sa dovolávať nejakej politickej veľkosti kultúry, keď ľudia boli predtým v spolku holubárov v Poprade-Veľká a potom zrazu majú rozprávať o demokratických tradíciách a porovnávať sa s tradíciami v snemovni lordov. No to je neporovnateľné, čiže k tomu je strašne dlhá cesta a môžte ísť aj na tryskáči, tak stále to niečo trvá. No tak to už len možno čas, možno čas nám pomôže, že nebudeme robiť tieto detinské veci, že tej opozícii neschválime ten program a ešte sa budeme vyškierať, akí, akí sme chytrí, že, že sme to urobili. Nuž ale nebol by to, nebolo by to Slovensko, keby to tiež nemalo svoje čaro, a to, ja viem, že si tiež nepomôžem, ale viete, na jednej strane aj do našich radov a my máme jedinú šancu byť konzistentní a dôslední a vytrvalí voči vám. Preto je zarážajúce, kde jeden z predkladateľov predkladá tento návrh, a pri inej schôdzi nezabudne dva alebo trikrát zdôrazniť, že nahlasoval za program mimoriadnej schôdze. To sú veci, ktoré tiež sú mimo akejkoľvek konzistentnosti. Hej, čiže ja teda som hlasoval za program, lebo som chcel prispieť, že aby sme boli za. Ale nehlasovať za program teda s vami a zároveň byť spolupredkladateľom tohto návrhu mi príde mimoriadne nekonzistentné. Čož je znova pre nás signál, že stále ešte sa máme čo učiť a celý život sa treba učiť, hej, a naša jediná, jediná šanca je fakt, že byť vytrvalý, dôsledný, však to je skoro to isté a inak niekde inde sa to používa, ale hlavne konzistentný tak, aby sme mali hĺbku v očiach, aby naozaj to, čo aj hovoríme, aby vyzeralo aj, aj bolo, že tomu aj veríme, potom, keď uverí, keď veríme tomu sami, môžme presviedčať niekoho iného, aby uveril nám, že tomu, čo my veríme, že je správne. Potom to je také nie celkom, nie celkom dobré a potom ten parlament vyzerá, ako vyzerá, a není to snemovňa lordov a ani nikdy, ale treba veriť, že možno raz sa k nemu priblížime, zatiaľ sa niekedy blížime skôr k tomu, že tu je spolok holubárov v Poprade-Veľká. Ale jeden nikdy nevie, vzdávať sa netreba. Čo je ľahšie, ako sa vzdať? Hej, ráno sa zobudiť a povedať, vzdal som sa. Nie, netreba sa vzdávať, treba zabojovať. Takže ospravedlňujem sa, ale takto už navečer človek si môže byť aj trošku, nemusí to byť také zviazané, také v rámci takej voľnejšej úvahy sa zamyslieť nad smerovaním nášho parlamentu. A to chcem teda povedať - nášho parlamentu, lebo keď to nedomyslíme, tak potom sa stane to, že sa tu začnú objavovať, aj dneska sa tu objavil a budú sa tu asi objavovať aj hlasy, že parlament nie je to správne a že možno ani netreba, a všetky tieto absurdity, ktoré, zdá sa, budú pre niekoho riešením, budú sa podsúvať ako riešenie, dokonca niekto bude tomu tlieskať a toho sa trošku bojím. Nechcem opakovať to klišé. Nikto nič lepšie nevymyslel ako parlament a vyzerá, že dlho ani nevymyslí, ale dôležité je, že kto v ňom sedí, akú politickú kultúru daní ľudia vyznávajú. Ale ani nie v tom, že ako sa vedia tváriť, že ju vyznávajú, ale nakoľko ju skutočne a hlboko prežívajú. Ďakujem.
Neautorizovaný
18:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:02
Boris SuskoVystúpenie s faktickou poznámkou
5.2.2014 o 18:02 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani, pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja si osobne nemyslím, že inštitút mimoriadej , tzv. mimoriadnej schôdze je inštitútom, ktorý je určený pre opozíciu pre to, aby mohla kritizovať vládnu väčšinu, či už je to väčšina jednej strany alebo koalícia, alebo podobne. Ten inštitút, nakoniec ani v rokovacom poriadku nie je napísané, že je to jedna pätina poslancov z opozície. Čiže mimoriadnu schôdzu alebo návrh tejto schôdze môže byť zvolaný aj na podnet jednej pätiny poslancov z vládnej väčšiny a predmetom takejto schôdze nemusí byť len uznesenie, ktoré má byť výsledkom nejakého rokovania alebo vyrozprávania sa opozície, ktorá kritizuje vládu. Môže to byť návrh zákona, môže to byť akýkoľvek iný iný bod. Čiže ja si nemyslím, že tento inštitút, ktorý, ako povedal aj pán poslanec Poliačik, je zneužívaný opozíciou na kritiku vládnej väčšiny, je zavedený za týmto účelom. Ten inštitút je zavedený za úplne iným účelom medzi rokovaniami Národnej rady, keď je potrebné zvolať schôdzu za účelom prerokovania nejakého bodu, ktorý môže byť aj návrh zákona. Na to je tento inštitút určený. Nie na to, aby opozícia kritizovala vládnu väčšinu. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:04
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:04
Martin FroncVystúpenie s faktickou poznámkou
5.2.2014 o 18:04 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dve krátke poznámky. Pán kolega, Slovenská republika existuje vyše dvadsať rokov a Mečiarove obdobie je niečo viac jak jedno volebné obdobie. Veľmi zlá singularita, by som to povedal. Určite som nemal na mysli Mečiarove obdobie, aby ste to s tým nespájali, keď to fungovalo lepšie, a druhá vec je, istým spôsobom poviem trošku podobné niečo, čo spravodajca. Ja predkladateľa neviním za to, že nehlasoval za zvolanie mimoriadnej schôdze. Ja, aj keď bude opozícia dávať, nie vždy zahlasujem za zvolanie mimoriadnej schôdze, pretože mimoriadna schôdza takisto musí mať svoj zmysel a musí mať dôvod, pre ktorý, ktorý je hodný rokovania Národnej rady. Takže to celkom by som takto nespájal. Ďakujem.
Neautorizovaný