29. schôdza

Ďakujem pekne. Už som sa zľakol, že som v inom výbore, ale našťastie to bolo opravené.
Takže, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, parlamentná tlač 847, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a to uznesením č. 120 z 28. januára 2014, a podal túto spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 846 z 13. januára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatujem, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na prerokovanie v Národnej rade.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výborov vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, tak potom podľa § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby uvedené výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som a prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja už som na úvod povedala, čo je zámerom tejto krátkej novely, a by som vás poprosila možno naozaj o chvíľočku takej pozornosti, pretože tak ako som myslela, že to bude len jednoduchá formalita, že tento zákon aj na základe prísľubu ministra financií schválime a nikto sa nad tým nepozastaví, tak priznám sa, že keď som čítala vyjadrenia či už pána predsedu výboru pre vzdelávanie, alebo stanovisko ministerstva, zostala som v šoku.
Tí, ktorí si pamätáte a ktorí ste tu boli, keď sa prerokovával štátny rozpočet, a teraz sa budem obracať najmä na vás, páni poslanci zo SMER-u, pretože bol to váš minister a vy zvyknete počúvať svojich ministrov, tak dovoľte, aby som vám zacitovala, ako vyhodnotil rozpravu k štátnemu rozpočtu, čo povedal na margo mojich štyroch pozmeňujúcich návrhov. Citujem: "Ak by som to mal celé zhodnotiť, tak jediné, za čo niečo stálo z pohľadu reálneho života, je príspevok pani Jany Žitňanskej, pretože návrh, ktorý tu podala vo veci obsahovej, má zmysel. Pretože má zmysel pre niekoľko stoviek. A keby to bolo len pre niekoľko desiatok detí, ktorým sa môže rozšíriť možnosť asistenta, zdravotného asistenta, aby mohli pracovať, aby mohli byť integrované do riadnych škôl."
Ďalej povedal: "Dávam svoje slovo, a ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením."
A ešte dodal, že ak nejaká žiadosť o príspevok bude ministerstvom zamietnutá, citujem, "nebude to kvôli tomu, že by bol nedostatok peňazí. Takéto peniaze sa v rozpočte vždy musia nájsť."
Zároveň s týmito slovami povedal, že si vie predstaviť, že tieto peniaze, vtedy sme sa bavili o sume štyri a pol milióna eur, presunie zo Všeobecnej pokladničnej správy.
No a potom, ako teda toto odznelo, ešte hovoril o tom, že však si to budeme mať možnosť všetci skontrolovať. Zjavne vás to, páni poslanci, nezaujíma, ale hovorím stále o vašom ministrovi financií, ktorý povedal, že peniaze poskytne rezortu školstva. Štyri a pol milióna eur poskytne rezortu školstva na asistentov učiteľa.
A viete, aké stanovisko najskôr zaujal pán predseda Mamojka? Dovoľte, aby som zacitovala, rada sa držím citátov, aby som nehovorila niečo iné: "Nemyslím si, že to treba nastaviť takto obligatórne a nárokovo. Určitý priestor pre voľnejšiu úvahu by tam mal byť."
Pri poskytovaní peňazí na asistenta, keď dieťa splní zo zákona podmienky, máme nechať voľnejší priestor na voľnejšiu úvahu.
Mne to príde úplne absurdné dokonca, keď sa tu bavíme o zákone o hazarde, kde keď žiadateľ splní zo zákona podmienky na pridelenie licencie, tak môže prevádzkovať automaty. Keď dieťa splní podmienky zo zákona na to, aby malo asistenta, tak máme nechať ministerstvu priestor na voľnú úvahu? To snáď nie je pravda!
Potom prišlo stanovisko ministerstva školstva. Opäť citujem, 5. február, TASR napísala: "Ministerstvo navrhuje vláde, aby vyslovila nesúhlas s návrhom opozičnej poslankyne Jany Žitňanskej. V roku 2014 rezort podľa svojho stanoviska plánuje na platy asistentov vrátane poistného vynaložiť približne 5,7 mil. eur, čo pokryje asi 736 úväzkov asistentov učiteľa. Školy pritom žiadali platby pre asi 1 369 úväzkov. To znamená, že z pridelených finančných prostriedkov môže ministerstvo zabezpečiť požiadavky škôl na úrovni približne 53,74 %." Píše rezort. "Ak by malo ministerstvo vyhovieť všetkým v tomto roku, by okrem plánovanej sumy potrebovalo ďalších 4,9 mil. eur."
Pochopíte to? Minister Kažimír presne pred dvomi mesiacmi povie, že peniaze dá, že peniaze sú a rezort ich dostane. Povedal aj to, že o tom hovoril s ministrom Čaplovičom. A keď dám návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že už teda nech tam nie je priestor na voľnú úvahu, lebo peniaze sú, čiže netreba nikde šetriť, tak potom ministerstvo povie, že tie peniaze nemá a že ich nebude mať?
Ja neviem, ja, ja naozaj ako, prepáčte, možno som príliš emotívna, ale ja nechápem jednu vec. Minister Čaplovič predstiera, že mu ide o deti, že mu ide o učiteľov, že teda bojuje za navýšenie rozpočtu, a keď náhodou sa stane, že môže dostať o 4,5 mil. eur navyše, tak povie, že ich nechce a že ich nebude mať?!
Ja sa obraciam aj na vás, pán poslanec Fronc, ako bývalý minister, viete mi to vy vysvetliť, keď, keď by ste vy žiadali o peniaze, by vám ich niekto dal, alebo nie, ináč poviem. Ak by aj opozičný poslanec žiadal o peniaze a minister financií by vám ich dal, vy by ste ich odmietli len preto, že je opozičný poslanec? Alebo len preto, aby sme nechali priestor na voľnú úvahu pri prideľovaní peňazí na asistenta?
Neviem, či vy asi nemáte vo svojom okolí žiadnych ľudí, ktorí majú deti so zdravotným postihnutím, lebo ináč by ste sa nemohli takto cynicky na to pozerať. A teda ja neviem, neviem, či má zmysel na vás apelovať, či má zmysel apelovať na to, že váš minister financií dal prísľub, že tie peniaze sú a budú. Ale len teda možno na ministerstve školstva majú problém s tým, že nevedia čítať s porozumením alebo počúvať s porozumením, a teda nepochopili, že tie peniaze minister financií sľúbil. Ale, opakujem, minister financií je pripravený zaplatiť všetkých asistentov učiteľa pre všetky deti, ktoré to budú potrebovať.
Ak môžte, vysvetlite to vášmu ministrovi, aby pochopil, lebo zdá sa, že má v tom nejaké resty. A prosím vás, posuňte tento návrh do druhého čítania, nech minister nezažije ešte väčšiu hanbu, než si spôsobuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Moje vystúpenie bude krátke, ale zareagujem aj na to, keďže ma predkladateľka vyzvala.
No ja som nikdy peniaze na také veci neodmietal, keby som ich bol dostal, ja som sa ale o ne musel biť. Takže bol som asi v inej situácii.
Ale vecne. Chcem povedať toľko, že inštitút asistenta už funguje veľa rokov a tento systém sa používal už viac jak pred desiatimi rokmi, za ministrovania vášho kolegu, kolegovia z vládnej strany, keď bol ministrom Milan Ftáčnik. Súčasne bol aj zavedený inštitút rómskeho asistenta. A cez celú tú históriu asistentov, buď tohto, alebo onoho typu, vždy nakoniec bol problém v finančnom pokrytí. Ja si myslím, že tie sú inštitúty, ktoré sú užitočné, ktoré sa osvedčili, a pokladám za dobré, ak sme naozaj takéto služby deťom, ktoré sú na to odkázané, poskytnúť.
A rovnako by som bol rád, to ale je trochu širšia téma, pretože to by bolo podstatne vo väčšom rozsahu, keby sme dokázali mať v každej rómskej triede aj asistenta učiteľa pre rómsku komunitu. Tam, kde to kedysi fungovalo, bolo to dobré.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Možno len na záver by som chcela povedať, ak by ste potrebovali ďalšie argumenty pre pána ministra Čaploviča. My sme viazaní dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. "Pri realizácii tohto práva sa Slovenská republika zaviazala zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe zdravotného postihnutia vylúčené zo systému všeobecného vzdelávania a aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli získať univerzálne, kvalitné a bezplatné základné a stredoškolské vzdelanie na rovnakom základe s ostatnými v spoločenstvách, v ktorých žijú."
Pre vašu informáciu, dnes množstvo detí, ktoré by sa mohli aj vzdelávať na bežných školách, sa nemôžu vzdelávať, pretože chýbajú asistenti. Pre vašu informáciu, dnes na tých školách, keď aj sú odvážni učitelia, riaditelia, ktorí integrujú takéto deti, napríklad na 4 deti im pripadne jeden úväzok asistenta. Pre vašu informáciu množstvo rodičov sa skladá na týchto asistentov, aby ich deti mohli študovať, platia to z vlastného, napriek tomu, že zo zákona by tie deti na tých asistentov mali nárok.
Neviem, neviem, ešte čo všetko k tomu povedať, možno by zmenil váš názor, zmenilo stretnutie s takýmito deťmi, s takýmito rodičmi, ktorí každoročne potupne chodia, prosia, ktorí sú zbití, ktorí sú ponížení len preto, že chcú pre svoje dieťa dostať to, čo zo zákona im patrí. Každý deň a každý rok sú vystavení potom tej neistote, dostane dieťa asistenta, nedostane, školy do poslednej chvíle nevedia, či dostanú asistentov, alebo nie. Je to naozaj ponižujúce, stresujúce. Okrem toho, že tí rodičia naozaj majú v podobe toho dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie, o trošku komplikovanejší život, než si vieme mnohí predstaviť, tak okrem toho ešte podstupujú naozaj potupnú a ponižujúcu procedúru, kedy prosia, chodia, pýtajú sa, či predsa len sa nenájdu peniaze alebo či predsa len to ich dieťa nebude môcť dostať asistenta.
To, čo spomínal pán poslanec Fronc o rómskych deťoch, je tiež pravda, je to na širšiu diskusiu o tom, aký druh asistentov ktoré deti potrebujú, či sú to všetci asistenti učiteľa, či nie, a musia mať patričné vzdelanie, alebo či to môžu byť aj asistenti, ktorí budú mať aj nižšie vzdelanie, ale budú nápomocní. Je to veľká téma, je to veľká diskusia a musím s poľutovaniahodným, teda s poľutovaním skonštatovať, že ani to, čo sa nám nejak dostalo, nejaké zámery ministerstva školstva, že ako si predstavuje financovanie školstva do budúcnosti, absolútne nereflektuje tieto problémy. Absolútne. Je tam zopár iných periel, ale o tom inokedy.
Takže ja vás veľmi pekne chcem poprosiť, ja nejdem navyšovať deficit, ja nejdem nabúravať rozpočet, sám minister Kažimír povedal, že tie peniaze sú a že ich presunie v rámci rozpočtových opatrení. Prosím vás, vysvetlite ministrovi Čaplovičovi, nech sa nebráni prijať tieto peniaze a nech, ak je to vec ješitnosti alebo čoho, no tak nech to preglgne, že to bola opozičná poslankyňa, ktorá s tým prišla. Nerobím to pre seba, robím to naozaj pre tie deti, s ktorými sa poznám a ktoré poznám, že sú šikovné, poznám tých rodičov mnohých a myslím si, že si to zaslúžia.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, začnem tým, že v poslednom čase čoraz častejšie, intenzívnejšie hovoríme o tom, že na Slovensku nám rastie problém, problém, ktorý vyplýva z neriešenia otázok v sociálnom systéme, ktorý následne vedie potom k istému typu správania sa veľkej skupiny ľudí. Problém, ktorý sa prenáša potom do rastu sociálneho a etnického napätia na Slovensku. A napriek tomu, že o ňom veľmi často hovoríme a že táto debata sa teraz prenáša aj do médií, prenáša sa, samozrejme, aj do prezidentskej kampane, zatiaľ nám chýbajú konkrétne kroky na riešenie tohto problému.
Pretože riešením tohto problému, ktorý tu dlhé roky rastie a vzniká, nie je rozčuľovanie sa nad konkrétnym javom, nad konkrétnou udalosťou, nad konkrétnou osobou alebo rodinou, alebo niečím podobným, ale riešením je odstrániť príčiny, z ktorého takéto správanie pochádza. A tie príčiny sú z 80 % práve v zle nastavenom sociálnom systéme. Sociálny systém sa skladá z mnohých zložiek. Je to pre ľudí, ktorí sa tomu nevenujú, by som povedal, že až neprehľadný systém. Najčastejšie sa hovorí o dávke v hmotnej núdzi, ale dávka v hmotnej núdzi je naozaj len časťou tohto systému. A tým, že bola pred vyše desiatimi rokmi upravená a nastavená tak, aby s množstvom členov rodiny nerástol príjem zo sociálnej dávky, ten spôsob som upravil ja ako minister a odvtedy sa nezmenil, dávka v hmotnej núdzi nie je jadro problému, aj keď okolo nej sa vedie najväčšia diskusia. Jadrom problému sú ďalšie príplatky, príspevky, ktoré navyšujú príjem rodiny nad základnú sociálnu dávku, a tie dohromady v súčte vytvárajú sociálny príjem rodiny.
A naozaj, už som síce to mnohokrát tu hovoril, a preto aj nemusím ísť do nejakých detailov, ale na základe zdravého ľudského rozumu predpokladám, že každý budete so mnou súhlasiť, že keď je príjem, ktorý spoločnosť dá ktorémukoľvek svojmu členovi, ktorejkoľvek rodine, ktorý nazývame sociálny príjem, to znamená príjem, ktorý nie je podmienený žiadnou aktivitou, keď tento príjem je vyšší alebo blízky príjmu na úrovni minimálnej mzdy, čo je odmena za prácu, ktorú môže získať nekvalifikovaná pracovná sila, a bavíme sa o veľkých skupinách, ktoré sú, sa vyznačujú práve tým, že sú nekvalifikované alebo nízko kvalifikované, takže v tom prípade, zopakujem, keď tento sociálny príjem je vyšší ako príjem z práce, v tejto hladine je možné očakávať, že príjem z práce bude uprednostnený pri rozhodovaní danej rodiny, ako si zabezpečí svoje živobytie? Určite nie. Pretože práca znamená pracovať, vynakladať úsilie dennodenne, alebo teda počas pracovného týždňa, a za to potom získať odmenu. Sociálny príjem znamená nič. Sociálny príjem znamená, že len existujem. A som evidovaný na úrade práce a resp. na Sociálnej poisťovni ako poberateľ sociálnej dávky.
Keď sa zmierime s týmto stavom, tak je úplne logické bez akéhokoľvek emočného podtónu, bez akéhokoľvek čudovania sa, že prečo je tomu tak, že keď sociálny príjem je vyšší ako príjem z práce, tak každý, kto má voľbu, keď nemá možnosť si zabezpečiť vyšší príjem prácou, a to nemá, pretože nemá žiadne zručnosti, nemá žiadnu kvalifikáciu, nikto mu nezaplatí za jednoduchú manuálnu prácu viac ako minimálnu mzdu, v takom prípade tá voľba je jasná, nebudem pracovať, budem poberať celý systém sociálnych dávok.
Aby sme sa bavili o konkrétnych číslach, pretože tie sú dôležité, tak vám uvediem len tri príklady troch rôznych rodín. Ja tom mám rozpísané do detailu v rôznych variantoch, ale len pre ilustráciu hádam budú stačiť tieto tri príklady.
Rodina so štyrmi deťmi. Keď využije všetky možnosti, ktoré sociálny systém poskytuje včítane príspevku na bývanie, získa 400,47 eura mesačne. Rodina s tromi deťmi 381,27 eura mesačne. Rodina s dvomi deťmi 352,27. Samozrejme, môže sa to vždy variovať, či hovoríme o rodine, ktorá má dieťa do troch rokov práve, či je žena tehotná, alebo nie je tehotná, či má všetky deti školopovinné, ale vždy, to vám naozaj garantujem, a kto má o to záujem, mu ukážem podrobné tabuľky, vždy to znamená, z tohto výpočtu je jasné, že náš sociálny systém, pretože nepodmieňuje, nepodmieňuje príjem zo sociálneho systému ničím, dáva takú výšku sociálneho príjmu týmto rodinám, že ich núti vlastne nepracovať. Núti ich, aby radšej zvolili túto cestu. Pretože keď pracujú, nielen musia pracovať, ale aj dochádzať mnohokrát, sú s tým spojené náklady na cestovné a tak ďalej atď.
Až by niekto v reakcii na toto moje vystúpenie začal hovoriť o tom, že však treba zvýšiť mzdu ľuďom. Áno, treba. Ale nežijeme v direktívnej ekonomike a vieme, že mzdu nezvyšuje vláda svojím rozhodnutím a že každý zásah do takého má konkrétne ekonomické dôsledky na konkrétnych zamestnávateľov, na konkrétny počet pracovných miest atď. Tak moc sa s týmto nehrajme a vážne uvažujme, čo je možné.
Preto v závere konštatujem, že takto nastavený sociálny systém, jeho najvýstižnejšou charakteristikou je, že je nespravodlivý. Je to nespravodlivý sociálny systém, pretože tí, ktorí pracujú, sú postihovaní za to, že pracujú, pretože v konečnom dôsledku získajú menej, a tí, ktorí nepracujú, dostanú viac bez toho, aby vynaložili príslušnú námahu na zabezpečenie tohto príjmu. A tento systém potom vedie k tomu, že sa prehlbuje a rastie počet poberateľov, počet rodín, ktoré žijú takýmto spôsobom, že nám tu rastie sociálne a etnické napätie najmä v oblastiach, kde existuje veľké množstvo takýchto komunít, a tento systém je zmeniteľný. Nie policajnými zásahmi, nie zvyšovaním počtov policajtov, nie razantnejšou prácou pri vymáhaní zákona, aj to treba, keď je potrebné, ale ten základ, čo treba urobiť, je zmeniť systém tak, aby sme do neho vniesli diferenciáciu medzi rodinami, ktoré sú pracujúce, kde aspoň jeden z ich členov pracuje alebo študuje a tak sa pripravuje na výkon zamestnania, a tými, ktoré tak systematicky a dlhodobo nerobia.
Preto prichádzame s touto novelou zákona, ktorá je, môže byť jedným z prvých krokov, pretože princíp pracovať sa má oplatiť, musí sa oplatiť a je to nevyhnutné, je možné zakomponovať do všetkých príspevkov, dávok, ktoré človek dostáva. Veď aj materská je viazaná na prácu. Možno si to niekto neuvedomuje, ale materskú získava napríklad len žena, ktorá predtým bola poistená, a je viazaná percentuálne na výšku jej predchádzajúceho príjmu. Takže tam ten systém zakomponovaný máme a vždy bol. Prečo takýto systém iným spôsobom nezakomponovať aj do ďalších dávok a podporiť tak pracujúce rodiny?
Tá druhá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť a ktorú ponúkam predovšetkým vládnemu táboru, a navrhoval som to aj pánovi ministrovi a opätovne to navrhujem. My keď zavedieme, upravíme systém takýmto spôsobom, ako my navrhujeme, vytvoríme možnosť zvýšiť rodičovský príspevok pre rodiny, kde aspoň jeden z ich členov pracuje, to znamená pre pracujúce rodiny, až o 20 eur bez toho, aby to malo akýkoľvek negatívny dopad na štátny rozpočet.
A teraz sa pýtam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ste proti tomu, aby sme zvýšili rodičovský príspevok pre slušné a pracujúce rodiny a máme takú možnosť bez toho, aby sme vytvorili akýkoľvek negatívny dopad na verejné financie? Aby sme ich zaťažili väčšou sumou? Ja si myslím, že treba podporiť zodpovedné a pracujúce rodiny. To by mal byť náš spoločný cieľ. Cieľ SDKÚ - DS taký je. Preto prichádzame s takýmto návrhom zákona.
Takže zosumarizujem.
Cieľom toho návrhu je zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí.
Zavádzame kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom pripraviť sa na výkon budúceho povolania.
Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje podľa tohto návrhu zákona, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, to znamená zamestnaný aspoň 270 dní alebo aspoň 2/3 tohto času, to je 180 dní bol zamestnaný, a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť.
Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa považuje štúdium na vysokej škole, absolvovanie vysokej školy alebo prvého a druhého stupňa strednej školy v sledovanom období.
V prípade, ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa toto kritérium, výška rodičovského príspevku sa poskytuje na úrovni 50 % výšky rodičovského príspevku. Kedykoľvek sa, samozrejme, môže zvýšiť, ak dôjde k naplneniu požadovaného kritéria.
Do obdobia daných 270 dní sa započítava aj prerušenie povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského.
Návrh zákona má priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest. Tu by som sa možno opravil. Má pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest, pretože zvyšuje motiváciu ľudí hľadať prácu a udržať si prácu. A zlepšuje podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, určite by sa neocitol na Ústavnom súde, a ďalšími zákonmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Pokiaľ by sme ho posunuli do druhého čítania, naozaj, otvára sa nám široká škála možností, aby sme ukázali, že to s odstraňovaním príčin, ktoré vedú k tým neradostným veciam, o ktorých tu mnohí hovoríme, aj z vládneho tábora, a ktoré vedú k rastu podpory síl, ktoré čerpajú práve z nespokojnosti, frustrácie a sklamania ľudí, bol iný.
Máme možnosť ukázať ľuďom, že sme schopní riešiť ich problémy, že politické strany, ktoré sú v parlamente, dokážu pomenovať príčiny a odstrániť príčiny, ktoré vedú k oprávnenej nespokojnosti ľudí.
A zároveň nám otvára možnosti v druhom čítaní zvýšiť rodičovský príspevok a podporiť tak pracujúce rodiny bez toho, aby to malo negatívny dopad na štátny rozpočet.
Prosím o podporu toho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 848), a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 847 z 13. januára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že nakoniec sme sa našli, že, lebo to začínalo zase vyzerať veľmi neprofesionálne, veľmi nezodpovedne. A toho ja sa bojím, lebo môže niekto povedať, že práve z mojich úst, ale toto je veľmi zlým signálom do spoločnosti. Človek by si dovolil aj väčšiu poznámku, ale pre dobro veci si hryznem.
K navrhovanému návrhu zákona dovoľte uviesť, ja chcem povedať jednu vec a ono to poviem aj v rozprave, keď tu bude pán Lajčák. V Banskej Bystrici máme Henryho Kissingera, ktorý teraz rieši geopolitiku a neviem čo. Viete, človek, ktorý išiel do politiky s tým, že vyrieši Cigánov, tak teraz sa hrá na OSN. Kissinger je šuvix, hej. To je presne systém našej práce, jak my tu týchto ľudí šálime a šálime a šálime. A oni nám veria a veria a veria. No to je nekončiaci bludný kruh, treba to rozťať, treba to skončiť.
Čiže tu, vážení, tu sa hľadajú riešenia na obrovské problémy, v tejto miestnosti, v tejto sále za týmto pultom, na tej strane, na tej strane. Na to chcem upozorniť. Každý návrh, treba mu vzdať úctu, že vôbec sem došiel, a aspoň ho podrobiť tomu, že či je dobrý, alebo zlý. Lebo ja viem, že aj vy budete namietať, ja za chvíľku idem s mojou, s mojimi vagónmi siedmich zákonov. Niekto povie, opakujúce.
Vážení, pozrite sa, ja vám niečo poviem. Taktika je taktika. Vy hráte hru, ja tomu hovorím, vykrádačov hrobiek, vy tu vykrádate, normálne vykrádate bez hanby, bez kúska hanby vykrádate iné návrhy. Nuž aspoň keď vám budú svietiť, aspoň to vykradnete, lebo pre blaho tejto spoločnosti, týchto ľudí je lepšie, keď to vykradnete, ako keď to necháte tak. Čiže keď vám to bude trošku svietiť, tak je to dobré.
Ak chcete eliminovať možno aj body programu, tak vystúpte a podrobte zdrvujúcej kritike niektoré návrhy, ktoré tu boli. A niektoré návrhy, ktoré tu boli, si zaslúžia zdrvujúcu kritiku. A to poviem aj do našich radov. A potom ten človek, ak má kúska sebareflexie v sebe, no tak to už nepredloží a máte svätý pokoj, už sa vám to negeneruje. To je vaša chyba. Vaša chyba je to, že to takto vyzerá.
Tuná je návrh, ktorý si zaslúži diskutovať na tú tému. Tento návrh si zaslúži diskutovať a poznať nejaké stanovisko aj vás.
Načo sa, ako to povedať, aby to malo vôbec nejaký význam, ono to pre vás význam v zásade nemá, ale skúsim tých ľudí, ktorí prípadne to pozerajú, údajne to nejakí pozerajú, povedať, že prečo má význam tlačiť na vás. Keď sa pani Hufková vráti domov do Hornej Štubne, prečo má význam jej zaklopať na dvere a povedať: "Pani Hufková, prosím vás, ale riešte to." Prečo má pani Mazúrovej význam v Lesňanci, keď príde domov, tak jej zaklopte na dvere a povedzte jej: "Riešte to." To je, áno, tak poviem to, prípadne adresovať im.
Vážení, táto spoločnosť sa "fejsuje" s obrovským problémom, s obrovským, enormného charakteru. To je, to celé praskne, potom tí, čo rýchlejšie a budú mať už poslané peniaze vonku, tí zmiznú ako prví, potom budú iní utekať a všetci potom, nakoniec tu zostane, kto, ja neviem, tu zostane? Kto tu zostane, konečne kto by tu zostal v takom bordeli? Potom sa bude hľadať niekto, kto je na vine. Potom budete všetci múdri jak päť korún. Tak si spomeňte na to, že tu bola o tom reč.
Vážení, to, s čím sa konfrontujeme, je jedna obrovská sociálna katastrofa, ktorá tu na nás sa valí, a vy sa tvárite, že neexistuje. Vy sa tvárite normálne jak blažení duchom, proste tu sa usmievate, škeríte, chichichi, chachacha, kávička, novinky pozriete, štvrtú, či koľkú, stranu, ale neviete jednu vec, že za týmto pultom v tejto sále vy ste povinní riešiť obrovský problém, ktorý, ktorý v tej spoločnosti je. A Henry Kissinger z Banskej Bystrice, zdá sa, preladil, tak to znova len zostane na nás, vážení, znova to zostane len na nás. Uvedomte si to, že tu musia prísť vaším hlasovaním.
Maternica sa stala výrobným prostriedkom! Maternica sa stala výrobným prostriedkom. Už mi to vyčítala, ani neviem, jak sa tá rada volá, že čo som si to dovolil. Ja to poviem do tretice a poslednýkrát: Maternica sa stala výrobným prostriedkom. Ak sa to dotklo prípadne nejakých žien, sa im ospravedlňujem, môžme to prehodiť, že aj niečo iné sa stalo výrobným prostriedkom. Naozaj je to tak! To je fakt! S tým nič, vážení, neurobíte, tak je ten sociálny systém nastavený. Každé riešenie, každý návrh, ktorý sa to pokúša riešiť, by mal požívať úctu, že vôbec to tu je a poďme o tom rozprávať, že či ono je to. Či je to to.
Ja za chvíľku budem predstavovať môj návrh zákona, zmenu prístupu k prídavkom pre deti. Vážení, vy sa tu môžte hrať, to vaše divadlo, ja, ja ináč žasnem, že koľko vydržíte. Pokiaľ nezačnete búrať kočíkovné, pokiaľ nezačnete robiť prídavky pre deti a všetky tie príplatky, ktoré ani človek ani nevie, aké všetky sú, tak sa z tejto šlamastiky nedostaneme.
A to sa čudujem, my sme už v polke, teraz je najlepší čas, my sme v polke volebného obdobia, len zas sú voľby prezidentské, furt niečo, furt týchto ľudí, tu je nad nimi nejaký tieň niečoho, že neriešia ten problém. My sa prevalíme cez polku, už za chvíľku nebudete riešiť nič. To máte znova ďalšie odloženie toho celého problému. Pokiaľ nehryznete do týchto vecí, do kočíkovného, do prídavkov, do rodičovských príspevkov, do týchto sociálnych nastavení, tak to nezmeníte. Povedzte si pravdu.
Prosím vás a polku volebného obdobia ste v jednej časovanej bombe tejto krajiny urobili len jeden zákon, ktorý vám za chvíľku vráti Ústavný súd. To je celé, čo ste zmastili po, normálne fanfáry, dychovka, neviem čo všetko o rómskej reforme. A jediné, čo ste urobili, jeden zákon, ktorý za chvíľku sem vráti Ústavný súd. To je celé. Všetko.
Tuná je kolega Kaník, ktorý vytrvalo, vytrvalo prednáša návrhy, a sme konfrontovaní s vaším úplne obludným nezáujmom a ignoráciou a tvárite sa jak, jak, svet gombička. Dneska už máte jedinú úlohu, kedy to skončí. Ako Hlina bude dlho rozprávať, kedy to a už či dneska pôjdeme domov, zajtra pôjdeme domov? Vaším kľúčovým problémom je teraz, kedy idete domov. To je vaším kľúčovým problémom. Už nie je pre vás problém nejaký poslanecký návrh niekoho tu, že toto, že rieši; rieši, nerieši, poďme sa nad tým zamyslieť. Nie. Vy už máte jediný jeden problém, či dneska, alebo zajtra. To je celé.
Vážení, dneska ma budete počúvať relatívne dlho, tak si zvyknite, alebo prípadne choďte, kde chcete, mne to je jedno, už som si zvykol, lebo vás to, vás to, vy sa tam zapíšete do tej, do toho, na ten záchodový papier, tá prezenčka, sa tam zapíšete akože ste tu a idete preč.
Mimochodom, to ešte poviem. Ja sa na ten záchodový papier už nepodpisujem od decembra ani od januára. Nie, odmietam. Môj podpis má cenu, vážení. Ja sa pod záchodové papiere odmietam podpisovať! Medzi úbožiakov, ktorí sa ráno cupitkajú schodíkmi, sa napísať, potom odcupitkajú preč, medzi úbožiakov. Môj podpis má cenu, ja sa tam odmietam podpísať. Na záchodové papiere ja sa nepodpisujem. Čiže keď mi bude nejaký Paška alebo neviem kto vykrikovať, že som neni na nejakej prezenčke podpísaný, nie som, ani nebudem. Pokiaľ sa tam budú podpisovať úbožiaci, ktorí sú len schopní sa vytrepať po schodoch podpísať, no tak sa tam nebudem podpisovať. Kľudne mi aj strhnite plat. Odmietam sa. Môj podpis má cenu. Ja sa pod záchodové a na záchodové papiere nepodpisujem, vážení!
Vyriešte si vy ten váš problém, ktorý máte, čo je pre vás dôležitejšie, či ísť dneska domov, alebo zajtra domov, alebo rozmýšľať nad tým, či ten Kaník nemá kus pravdy, či nemá zmysel s kamennými doskami Mojžišovými v podobe prídavkov pre deti trošku zašejkovať, zahýbať, či to nemá zmysel. Či nemá zmysel a treba dať ďalší zákon, ktorý sa týka dôchodcov, nie tohto problému. Otvorte myseľ! Ale to by sme museli mať iné zastúpenie. Bude dneska ešte o tom reč, budem o tom rozprávať. Som pripravený. Koniec koncov som sa zocelil po tých dvoch rokoch cirka, že s vaším záujmom.
Ale na čo ešte apelovať? Asi na to, že tej Hufkovej treba prísť zabúchať na dvere, aby to riešila, lebo to nerieši. Vážení, Kissinger z Banskej Bystrice to nevyrieši, Cigánov. Vidíte, už mali robiť všetci pomaly, nie, a kde sú? Tu rieši geopolitiku. Nevyrieši. Tu, tu, za týmto pultom musí niekto predniesť návrh, potom si sadne tam, potom tento človek to odspravodajcuje a potom to toto plénum odhlasuje a môžme čakať, že niečo z toho bude. Iba, iba tak. Pokiaľ začnete, ja viem, že to láka, koľkých to láka teraz, že aké sú riešenia, tam sa zjavujú, hentam. Skade budeme prijímať riešenia, prosím vás? Akú máte úctu k tomuto inštitútu? Iba stadiaľto, iba stadeto, iba, iba stadeto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja to poviem len raz, nie trikrát ako kolega Dodo Hlina. A som to už aj hovoril tu. Maternica nie je výrobným prostriedkom a nemali by sme takto dehonestujúco rozprávať o materstve, lebo myslím si, že neni to správne, a prijať dieťa, to nie je len otázka peňazí.
Aj keď človek sa tu zamýšľa nad tým, že ten rodičovský príspevok bol by teda spravodlivým, ale v skutočnosti je to tak, že len samotná otázka peňazí nie je dostatočne motivujúca na to, aby rodičia boli ochotní prijímať deti. Ak by tomu tak bolo, tak v našej krajine ročne by nebolo 40-tisíc potratov. Teda dovolím si nesúhlasiť s tým, že otázka peňazí a možno rodičovského príspevku je práve to, čo by rodičov motivovalo prijímať deti.
Treba tu vytvárať komplexný návrh zákonov, ktorý by podporoval rodinu a manželstvo komplexne.
Ďakujem.

Na Lojza Hlinu všelijako už sa sem-tam krivo pozerá, lebo má svojrázne spôsoby a možno niekedy silne emotívne vystúpenia, ale treba sa zamyslieť nad tým jadrom, čo hovorí, a tam jednoznačne treba povedať, že je taká istá pravda, len inak povedaná možno, ako tu hovoríme mnohí.
A poviem to ináč. Tu nejde o to, že čo je motívom prijímať deti, ale je jej mottom, čo je motívom odmietať prácu. Jednoducho, veď dva a dva sú vždy štyri. Keď jednoducho zadarmo cez sociálny systém, ktorý je spojený s počtom detí v rodine a množstvom príspevkov, ktoré sa na to viažu, od rodičovského príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok za plnenie školskej dochádzky, jasne protiústavný príspevok, a ďalšie, keď tento balík vytvorí väčší príjem ako príjem z práce, tak je logické, že tento príjem bude uprednostnený pred pracovnou aktivitou. A až niekto povie, že to neni pravda, tak neviem, na akej planéte žije. Toto je princíp, tento treba prelomiť. Len vtedy systém môže fungovať, keď sa pracovať bude oplatiť. A to, či sa pracovať oplatí, závisí od toho, koľko ten človek tou prácou získa. Jednoznačne. Prečo by mal pracovať, aby získal menej, ako keď nepracuje?
A preto tie riešenia, ktoré sa hľadajú a mnohokrát boli odmietané, že komplexne, komplexne, veľmi jednoduchý princíp. Pracovať sa musí oplatiť a potom presne všetko začne fungovať ako hodinky. Dnes to nefunguje a to nefungovanie sa znásobuje. Takže chyťme sa rozumu, kým nie je neskoro a nenariekajme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja len občanom tejto krajiny preložím, že čo znamená komplexne. V zásade by sa mali báť, keď niekto povie, že to ide riešiť komplexne, resp. by si to mal vysloviť aj do slovníka, to kľudne v slovenských pomeroch môžeme dať, že nijako. Proste, to je čarovná formulka. Akonáhle vám politik povie, že to ide riešiť komplexne, to znamená, že to nejde riešiť, že len naťahuje čas a odsúva to, odsúva, kým to vyhnije. Lebo to je taká tá vyhnívacia metóda.
Takže, naozaj, bojte sa, ľudia. Ja som už veľakrát počul komplexných riešení úžerníkov, komplexných riešení neviem čoho. Prosím vás, aj komplexné riešenie sa skladá z malých častí a nič nebráni tomu, aby ste malé časti začali aj z komplexného veľkého celku odhrýzať, aby ubúdalo. To je moja laická, sedliacka úvaha, ktorú som si dovolil. Ale v zásade, ľudia, pre slovenské pomery platí: komplexne znamená nijako.
Ďakujem.