29. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujeme pánovi poslancovi Hubovi. Osobne oceňujem, že pripomenul ten rozmer, ktorý spomenul pán minister v úvode svojej správy, keď hovoril o 70. výročí Slovenského národného povstania, a mne tu naskočila súvislosť, že či by náhodou na tomto základe takého významného výročia a významnej udalosti nechcelo ministerstvo zahraničných vecí pre tento rok skúsiť urobiť krok, ktorý by bol istou analógiou kedysi pamätnej návštevy prezidenta Reagana na cintoríne v Bitburgu, ktorá vstúpila do dejín ako svojím spôsobom trocha konfrontačne, ale mne sa vidí, že práve 70. výročie je možno už ten správny dejinný okamih na to, aby ministerstvo zahraničných vecí skúsilo povýšiť toto výročie na nový princíp, nie odpustenia, ale porozumenia toho, aké dôležité je mierové spolunažívanie v Európe.
Ja som kedysi v tejto veci bývalého pána veľvyslanca Hartmanna navštívil tu v Bratislave a ocenil to ako myšlienku. A ja som na to malý pán, aby som to vedel presadiť, ale myslím, že pán minister by, vedúci teda zobrať si príklad od tej pamätnej návštevy prezidenta Reagana v Bitburgu, mohol byť tým inšpirovaný. Určite by to nebolo zlé.
A poznámka číslo dva tiež trocha z histórie. No ak už hovoríme o pamätníkoch a pamätných udalostiach, ktoré sú spojené aj s týmto rokom, tak možno to staré výročie začatia 1. svetovej vojny by nás mohlo inšpirovať k tomu, aby pán minister, keď tu bude mať veľké návštevy, mohol ukázať aj miesta severovýchodného Slovenska, ktoré sú jediné spojené na území Slovenska s bojmi v 1. svetovej vojne, tobôž keď sú to veľmi nedôstojne a slabo označené miesta. Pretože si myslím, že to, čo dokázali napríklad Taliani, Slovinci v oblasti pamätných bojov na rieke Soči, ale vôbec aj na iných bojiskách 1. svetovej vojny, ako dôstojne ich označiť, kostnice, cintoríny, pamätníky, je veľkou inšpiráciou pre slovenskú stranu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem za príspevok do rozpravy a zdá sa mi tak trošku smiešne, že vyvoláva úsmevy na tvárach poslancov, ak si kolegovia medzi sebou robia poznámky, tak chcem priznať teda, že som si robil poznámky nielen v prípade tvojich predrečníkov, ale aj teraz, a to teda z rôznych dôvodov, pretože by som sa aj nerád vo svojom ďalšom vystúpení opakoval a aby som mohol teda na teba zareagovať, a to je možno v dvoch bodoch.
Rozumiem, neviem, či to nazvať priamo kritikou, alebo proste poznámkou k ambíciám, ako náš vládny kabinet je teraz zložený a kde z tejto symbolickej roviny aj s tým, že mali sme podpredsedu vlády pre jednu oblasť, a teda si si všimol, že teraz je to pre investície, alebo veľké investície, ale aj pod týmto podpredsedom vlády funguje jedna veľká európska téma, a to je príprava partnerskej dohody, resp. bola príprava partnerskej dohody a nejaké supervízorovanie celého tohto procesu a trošku sme sa, alebo doteraz sa nikto tejto témy veľmi nedotkol a podľa mňa je veľmi podstatná. A mám pocit, že dva- alebo trikrát si navrhoval, aby sa toto plénum práve procesom prípravy, a teraz možno už aj jej konkrétnej realizácie, zaoberalo. My sme mali možnosť na eurovýbore o tom hovoriť dvakrát v rozdelených časových dotáciách hodinu-dve a myslím si, že parlament by na to, akým spôsobom bude to obrovské množstvo finančných prostriedkov čerpané a rozdelené, či už v príprave, alebo v konkrétnej realizácii, by si zaslúžilo pozornosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
V prvom rade na kolegu Mičovského. Veľmi vítam všetky tieto jeho iniciatívy na pripomenutie si významných historických udalostí. On sám v tom veľmi veľa už urobil a verím, že aj urobí. Práve v týchto dňoch spustil taký nejaký seriál, dúfajme, že bude trvať dlho, o podobných významných lesníckych miestach v Krásach Slovenska, takže to bude trošku taký príspevok k tomu označovaniu významných miest a k ich popularizácii, propagácii.
K tomu, čo hovoril kolega Viskupič, tiež si myslím, že, nieže tiež si myslím, ďakujem, že pripomenul tie moje opakované iniciatívy, ale myslím si naozaj, že, a nakoniec aj vláda to v rôznych dokumentoch alebo v odpovediach, ktoré som dostal na interpelácie konkrétnych členov vlády vrátane pána premiéra, konštatuje, že tieto udalosti, ktoré sa pripravujú, a dokumenty na nasledujúcich sedem rokov sú nielen záležitosťou vlády, ale celej spoločnosti. Naozaj sa budú týkať nás všetkých. Ak sme my tuná volení reprezentanti slovenskej spoločnosti alebo občanov Slovenska, tak by sme v prvom rade mali o týchto témach diskutovať. Som presvedčený, že nestačí, keď o nich v limitovanom čase diskutuje len jeden parlamentný výbor, aj keď vecne príslušný, pretože často sú to témy aj v podstate rezortného charakteru, aj prierezového charakteru, ktoré nemajú len tú všeobecnú úroveň eurovýboru, pri všetkej úcte, ale idú, idú trošku hlbšie do detailov. A navyše verím, že nejaká poldenná parlamentná rozprava na túto tému by priniesla určite nové pohľady, ktoré by mohli inšpirovať aj vládu. Takže je mi naozaj ľúto, že tento môj návrh neprešiel.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov.
V úvode chcem tak spomenúť, už pár mojich kolegov tuná to tak pertraktovalo, aj premiéra našej krajiny, rôznili sa tie názory, pretože si dovolil kritizovať Európsku úniu. Myslím si, že na tom nie je nič mimoriadne, ak premiér suverénnej krajiny sa vyjadrí kritickými slovami aj vo vzťahu k Európskej únii. Musím sa priznať, že aj ja som trebárs človek, ktorý sa dokáže aj kriticky pozerať na Európsku úniu, a to najmä vo vzťahu k tým etickým a kultúrnym rozmerom, kedy mi vadí, že Európska únia vstupuje do takej suverenity jednotlivých členských štátov. A to mi naozaj vadí. Lebo tie kultúrne a etické rozmery každá krajina má svoje, hej? Ten rozmer je, jednoducho, každej krajiny iný.
Dotknem sa čiastočne aj problematiky Ukrajiny, lebo to tu veľmi často ako zaznievalo, a pán minister tiež spomenul tuná tú Ukrajinu. A páčilo sa mi, keď pán minister hovoril tuná, že predovšetkým tuná treba viesť dialóg, zaviesť pravidlá, odmietnuť násilie. Určite áno. Na Ukrajine to, čo sa deje, aby naozaj sa nepoužíval taký ostrý jazyk, ako je občianska vojna a podobne, ale riešiť problémy, aby sme ich neriešili násilím, ale, naozaj, aby sme vyčerpali všetky možnosti dialógu. To je veľmi dôležité. Tam, kde zlyháva dialóg, kde prestaneme diskutovať, tak nastupuje násilie. A ja by som bol veľmi nerád, ak by násilie bolo to, ktoré by rozkvitalo či už len v susednej našej krajine, a už vôbec by som si to nevedel predstaviť u nás.
Musím povedať, že patrím k priateľom Ukrajiny, tak nie náhodou som aj v tom medziparlamentnom priateľstve Ukrajiny, ale zároveň aj Ruska. Áno, správne to tu bolo aj poznamenané, aj to, akoby tá Ukrajina bola tým mostom medzi Európskou úniou a Ruskom a, samozrejme, je tu ten zápas o ten mocenský vplyv, či už z jednej strany Európskej únie a, pochopiteľne, zase z druhej strany, Ruska.
Musím povedať, že zároveň som aj priateľom aj Ruska, hej. Ťažko je tuná sa mi vyjadrovať k tejto problematike teraz, že komu stranu ako prichytiť. No, naozaj, vstupovať do suverénnej krajiny a tak možno sa zúčastňovať na tých demonštráciách, ja osobne myslím si, že by som nešiel. Ale nedá mi, aby som nespomenul tuná jednu vec, ktorú som spomínal už pred dvomi rokmi, a to mi trošku tak chýbalo, keď Julia Tymošenková bola uväznená a doposiaľ je v tej väznici, tak ja by som sa aj pýtal zároveň pána ministra, že či je možné vyvíjať nejaké diplomatické úsilie vo vzťahu k tak suverénnej krajine, ako je Ukrajina, a možno sa pýtať na tú Juliu Tymošenkovú.
Keď tu bol v lete minister zahraničných vecí Ukrajiny a mali sme možnosť byť na stretnutí s ním, mne sa veľmi páčilo, a on to v lete už tak veľmi pekne a veľmi suverénne ako povedal vo vzťahu k Európskej únii. Povedal, Ukrajina nie je krajinou tou, ktorá by nadbiehala Európskej únii, teda neodmieta Európsku úniu, ale chce si zároveň zachovať svoju vlastnú dôstojnosť a, samozrejme, aj tú suverenitu. Mne sa to veľmi páči, lebo aj tie prístupové dohovory aby potom neboli také, že tá krajina nová, ktorá ako vstupuje a stáva sa novým členom Európskej únie, aby nebola nejakým príveskom alebo nebodaj nejakým vazalom. A ukrajinský premiér povedal, že ak teda budú vstupovať, tak ako dôstojný partner, čo veľakrát, musím povedať, že mnohé krajiny pri tých predvstupových dohovoroch akoby nadbiehali tej Európskej únii a dneska akoby sme sa čo len báli čokoľvek kriticky poznamenať na túto adresu Európskej únie.
Ja by som sa pána ministra, ak dovolíte, položil by som mu otázku, a ak by mi dokázal potom odpovedať, bol by som veľmi rád, a chcem sa opýtať, ako pokračujú, trošku tak sa dotknem takej inej oblasti, ktorá tuná neodznela, ale súvisí aj s našou krajinou a, samozrejme, aj s Európskou úniou. Chcem sa opýtať, ako pokračujú rokovania s americkou stranou, ktorá má záujem, aby geneticky modifikované osivá sa vo veľkej miere používali v štátoch Európskej únie. Samozrejme, má to dopad aj pre našu krajinu. Ja som to tuná už spomínal. Pán minister pôdohospodárstva sa vyjadroval k tejto téme. A ako je to ďaleko s tou smernicou o možnostiach zákazu používania GMO v štátoch Európskej únie?
Ja osobne, môj osobný názor a pohľad na tie geneticky modifikované osivá je skôr negatívny, ako pozitívny. Ja by som bol rád, aby tieto osivá podľa možnosti vôbec sa tuná nepoužívali. Samozrejme, vzniká polemika, čo potraviny a tie ďalšie produkty, ktoré sa tuná ako dovážajú. Ja by som bol aj za zákaz dovozu tých geneticky modifikovaných potravín, rovnako aj osív. Toto by som poprosil, ak by pán minister mi mohol na to zodpovedať.
Myslím, že z mojej strany asi len toľko. Tá téma už tu bola toľkokrát ohýnaná, tak dovolím si skončiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za umožnenie tejto malej výmeny, veľmi si to vážim. Vďaka teda nejakej súhre okolností tu môžem dnes vystúpiť, keď bol tento bod na programe, tak som bola chorá, nemohla som tu byť, čo ma dosť mrzelo, ale teda vďaka obštrukcii parlamentu pánom Hlinom paradoxne som teraz mohla vystúpiť, za čo som teda veľmi vďačná.
Ja nebudem kritizovať pána ministra, dopredu to hovorím, možno také malé odporúčania, o ktorých som si istá, že on vie o nich, aj si je vedomý, a teda ja ho budem poväčšine chváliť. Možno sa to nenosí, ale tak to cítim, budem hovoriť o rozvojovej pomoci, o našej oficiálnej rozvojovej pomoci, je to moja taká srdcovka, čiže budem sa to snažiť tak zhrnúť, lebo si myslím, že bolo o tom celkom málo povedané. V správe je tomu venovaná istá časť, je tam asi štvrť strany tomu venované alebo pol strany, nie som si celkom istá, a sú tam veci, ktoré ma zaujali. Zaujali ma veci, ktoré sú v strednodobej stratégii, ktorá bola 15. januára, tuším, schválená, tento rok, na ďalšie štyri roky.
Takže, ak dovolíte, pokúsim sa to pre vás, čo tu sedíte, možno, kto počúva doma, zhrnúť tú rozvojovú pomoc, pretože som na to, myslím si, že právom hrdá, ako Slovensko rozvojovú pomoc poskytuje a ako napriek tomu, s akými problémami sa boríme doma, vieme pomáhať takým ďalekým krajinám ako v subsaharskej Afrike alebo v Ázii, alebo v Latinskej Amerike.
Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda sa krátko vyjadriť k tejto stati. O to viac som rada, že tu môžem stáť, že mali sme v podstate minulý rok desať rokov od oficiálnej rozvojovej pomoci, teda od začiatku oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú Slovensko poskytuje. Počas tých desať rokov bolo takmer v 20 krajinách implementovaných viac ako 400 projektov v celkej hodnote asi 40 mil. euro. Pri tejto významnej príležitosti sa uskutočnila v októbri minulého roku aj medzinárodná konferencia, ktorú organizovala nadácia Pontis, bola na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a pod jeho záštitou.
Cieľom bolo stimulovať odborný dialóg medzi štátnym, mimovládnym, akademickým, súkromným sektorom a médiami. Za tú chvíľočku, čo som tam mohla byť, som nadobudla veľmi taký dobrý dojem. Boli tam mnohí odborníci, významné osobnosti zo Slovenska aj zo zahraničia a spolu hľadali vlastne možnosti využitia inovatívnych myšlienok, nových vízií pre slovenskú rozvojovú agendu s dôrazom na formulovanie nových výziev a príležitostí pre predsedníctvo v Slovenskej republike v Rade Európskej únie v roku 2016.
Za všetkých zúčastnených spomeniem aspoň ministerku zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kenskej republiky Aminu C. Mohamed, ktorá prišla na Slovensko mesiac po tom, čo sa v Nairobi odohral krvavý teroristický útok v nákupnom centre Westgate, určite si na to všetci spomínate, pri ktorom zomrelo 64 civilistov a 6 vojakov. Osobne ocenila našu rozvojovú pomoc, pretože, ako viete, máme tam, teda táto pomoc tam má dlhú históriu. Spomenula množstvo projektov, ktoré tam máme. Spomenula, aké sú dôležité pre jej miestnych ľudí, pre ich myslenie, ako ich posúva vlastne táto pomoc ďalej. A spomenula napríklad aj susediaci Južný Sudán, ako sa snaží aj samotná Keňa pomôcť Južnému Sudánu. Takže bol to taký celkom emotívny zážitok.
Ďalej by som sa chcela v mojom príspevku venovať, trošku tak bližšie popísať vlastne, čo to tá oficiálna rozvojová pomoc je. Možno pre tých, ktorí sa nezaoberajú tak tou témou, mnohé veci som sa dozvedela pri štúdiu týchto faktov aj ja, čiže dovoľte mi čo-to povedať. Tá pomoc sa delí na mnohostrannú rozvojovú pomoc a bilaterálnu rozvojovú pomoc. Tá mnohostranná pomoc predstavuje spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, príspevky medzinárodným organizáciám. Umožňuje, čo je výhodou teda, že umožňuje spájanie fondov darcov na realizáciu programov väčšieho rozsahu.
Slovensko má povinnosť prispieť určitým objemom financií, a vyplýva to z medzinárodných dohôd, ktoré sme uzavreli, a nemá veľkú možnosť ovplyvňovať smerovanie a opodstatnenosť tejto pomoci, čiže nemá možnosť sa ani nejako viac zviditeľniť. Však aj táto mnohostranná rozvojová pomoc je, samozrejme, dôležitá. Realizuje sa prakticky príspevkami do medzinárodných organizácií, do rozpočtov napríklad Európskej únie, do Európskeho rozvojového fondu, do Agentúry OSN, Svetovej banky a iných.
Multilaterálna starostlivosť predstavovala až 77 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenskom, pričom najväčší podiel tvorili príspevky do rozpočtu EÚ, bolo to až 36,3 mil. eur, a finančný príspevok do Európskeho rozvojového fondu 5,4 mil. eur a iné príspevky tvorili asi 9 % z celkových výdavkov.
Oveľa podľa mňa účinnejšia je dvojstranná rozvojová pomoc, to znamená to, že je nasmerovaná konkrétne určitým krajinám na základe realizácie určitých projektov. Predstavuje napríklad príspevky na humanitárnu pomoc, humanitárne projekty, vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín či financovanie konkrétnych projektov rozvojového vzdelávania na školách na Slovensku alebo aktivity verejnej informovanosti o rozvojovej spolupráci a tak ďalej. Veľkou výhodou teda je okrem tej základnej, a síce pomoci tým najbiednejším, ktorí to v podstate najviac potrebujú, je okrem iného v tom, že sa prehlbujú vzťahy Slovenska s inými krajinami a zviditeľňuje Slovensko vo svete.
Celková táto bilaterálna rozvojová pomoc teda vrátane humanitárnej pomoci, mikrograntov, štipendií, misií a iných tvorila v roku 2012 13,8 mil., čo bolo len 23 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenska. V roku 2012 ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v rámci programu SlovakAid a prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu podporilo rozvojové projekty realizované v rozvojových krajinách za viac ako 5 mil. euro. 44 % išlo do Afriky, 18 % do krajín Východného partnerstva, 15 % na západný Balkán a 10 % do iných krajín.
Z hľadiska sektorového zamerania sa naša krajina najviac venovala pomoci v oblasti vzdelávania (25 %) a zdravotníctva (18 %), čo si myslím, že sú naše priority a sú to oblasti, kde vieme veľmi dobre túto pomoc poskytovať s dlhoročnými skúsenosťami. Do spoločnosti sme venovali 13 %, nasledovalo budovanie demokratických inštitúcií 11 %, podpora pôdohospodárstva a potravinovej bezpečnosti 9 %, ochrana životného prostredia 6 %, sociálna infraštruktúra, služby, humanitárna pomoc, infraštruktúra, každá okolo 3 %, a vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín 2 %.
Čo je zaujímavé, že až 65, skoro 66 % prostriedkov určených na realizáciu rozvojových projektov získali mimovládne organizácie, výrazne poklesla podpora pre podnikateľské subjekty len na 6,4 % a takmer dvojnásobne stúpol podiel realizátorov z akademického sektora 18,14 %. To sa prejavilo nepochybne aj vo vedúcom postavení podpory vzdelávania.
V rámci rozvojovej spolupráce sme v roku 2012 podporili Keňu, Afganistan, Južný Sudán ako programové krajiny, t. j. krajiny s dlhodobejšími cieľmi a väčšími možnosťami pre podporu.
V rámci technickej pomoci, to znamená využívanie transformačnej skúsenosti Slovenska z reforiem a integračných procesov, bol podporený región západného Balkánu, krajiny Východného partnerstva Európskej únie (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) a krajiny južného susedstva (Tunisko a Egypt).
Veľmi oceňujem, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa zaviazalo aj v tejto správe na rok 2014, že bude pokračovať v poskytovaní praktickej pomoci partnerom, odovzdávanie vlastných skúseností s transformáciou, reformami a integráciou prostredníctvom inštrumentária tejto oficiálnej rozvojovej pomoci.
Možno si kladiete otázku, tak ako väčšina občanov, prečo by Slovensko malo poskytovať rozvojovú pomoc, keď sami máme dosť problémov, sú oblasti, kde ľudia možno žijú v podmienkach veľmi podobných podmienkam slumov v rozvojových krajinách. Tak je to okrem iného aj preto, že sme sa zaviazali k dodržiavaniu medzinárodných záväzkov pre poskytovanie rozvojovej pomoci, a preto, že až od roku 2000 sa Slovensko zaradilo k najvyspelejším štátom sveta.
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že svet je vzájomne prepojený, nemôžte hovoriť o vzájomných vplyvoch spôsobu života, a teda činnosti v rozvojových krajinách a našej krajiny, a teda problémy vo vzdialenejších častiach sveta, napríklad následky klimatických zmien, bezpečnosti vo svete, migrácie, sa, samozrejme, týkajú nás všetkých, a teda záujem je nás všetkých, aby táto situácia bola lepšia aj tam, dotknem sa teda aj zdravotných problémov, ktoré môžu vplyvom teda šírenia sa rôznych ochorení z rozvojových krajín prísť aj ku nám.
Naším záujmom by mala byť, samozrejme, aj udržateľnosť stavu životného prostredia, ktorú spomínal môj kolega pán Huba, zároveň je aj siedmym miléniovým rozvojovým cieľom a spolu s ôsmym miléniovým rozvojovým cieľom, ktorým je budovanie svetového partnerstva pre rozvoj, zdôrazňuje dôležitosť vzájomnej spolupráce a podpory rozvojových a rozvinutých krajín. Možno niektorí vidíte, že miléniové rozvojové ciele boli stanovené do roku 2015 a už vieme, že ani zďaleka nebudú splnené. Priebežne sa robili prvé také hodnotenia po určitých obdobiach a nikdy teda nedosahovali tie ciele, ktoré si stanovili, ale budú stanovené nové stratégie a rok 2015 bude s vysokou pravdepodobnosťou európskym rokom rozvoja.
Prečo teda pomáhať? Veľmi krátko vám poviem len čísla, ktoré možno ste nevedeli. Viac ako miliarda ľudí v rozvojovom svete nemá stále prístup k zdravotnej starostlivosti, trpí hladom, na druhej strane zasiahla svet pandémia obezity a v rozvinutých krajinách je jedným z hlavných podstatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb, metabolických chorôb či ochorení pohybového aparátu. Čiže na jednej strane obrovské náklady vynakladané na liečbu týchto chorôb, na boj s následkami, ktoré sú vlastne aj následkom obezity, a na druhej strane pomerne vysoké finančné čiastky na boj s chudobou, najčastejšie napríklad u nás sa protestuje v súčasnosti, sú veľmi silné antivakcinačné aktivity, v treťom svete deti umierajú na očkovaním preventabilné ochorenie pre nízku zaočkovanosť.
Hlavnými zdravotnými problémami rozvojových krajín je podvýživa, malária, HIV, AIDS a tuberkulóza, ktorou dnes trpí až tretina svetovej populácie, čiže viac ako 3 mld. ľudí. Najviac ohrozené sú, samozrejme, ženy a deti a na základe týchto problémov boli zadefinované aj ďalšie miléniové rozvojové ciele, z ktorých má každý osobitné podciele a konkrétne plány ich plnenia.
Svet sa zaviazal, že odstráni extrémnu chudobu a hlad, bude sa snažiť o dosiahnutie základného vzdelania pre všetkých, presadzovať rovnosť pohlaví a posilniť úlohu žien v spoločnosti, bude sa snažiť znížiť detskú úmrtnosť, ktorá vlastne najlepšie odráža kvalitu zdravotnej starostlivosti, špeciálne teda úmrtnosť detí do jedného roka, zlepší zdravie matiek. A šiestym miléniovým rozvojovým cieľom je bojovať s HIV, AIDS, maláriou a ďalšími chorobami.
Máme veľkú morálnu povinnosť voči ľuďom v núdzi a slovenskí občania chcú, aj rôznym spôsobom rozvojovým krajinám pomáhajú. Bol taký výskum, ktorý robil Eurobarometer o rozvojovej pomoci z roku 2012, a tí sa pýtali ľudí, čo si myslia o rozvojovej pomoci. Až 8 z 10 opýtaných odpovedalo, že si myslí, že je veľmi dôležité pomáhať ľuďom v rozvojových krajinách. Napríklad vám poviem, vo verejných zbierkach darovali ľudia v rokoch 2012 až 2013 viac ako 860-tisíc euro, bol to 18. ročník verejnej zbierky Dobrá novina na projekty v Afrike, a viac 100-tisíc euro v 7. ročníku verejnej zbierky Tehlička pre Južný Sudán. Alebo viac ako 63-tisíc euro vo verejnej zbierke UNICEF Týždeň modrého gombíka 2013 pre Ugandu a, samozrejme, mnohé ďalšie zbierky. Sú to úžasné čísla konkrétnej finančnej pomoci bežných ľudí, ktorí cítia spolupatričnosť s tými najslabšími a s tými najzraniteľnejšími.
O ochote mnohých ľudí osobne sa vydať do krajín tretieho sveta a prispieť malou kvapkou v mori vážnych existenčných problémov sa treba zmieniť osobitne. V súčasnej dobe nájdete šikovných slovenských poľnohospodárov, učiteľov, sociálnych a komunitných pracovníkov či lekárov v každom chudobnom kúte sveta, myslím si, že im patrí veľká vďaka, obdiv, tak ako aj ich rodinám, ktoré ich doma čakajú a podporujú.
Vrátim sa teda k tým našim medzinárodným záväzkom v rámci štátov Európskej únie na poskytovanie rozvojovej pomoci. Staré členské štáty Európskej únie by mali do roku 2015 dosiahnuť úroveň pomoci rozvojovému svetu 0,7 % hrubého národného dôchodku, nové členské štáty, kam patrí aj Slovensko, 0,33 % hrubého národného dôchodku. Slovensko sa v roku 2012 umiestnilo v rámci nových členských štátov Európskej únie na 9. mieste z 12, t. j. na rovnakom mieste ako rok pred tým. Poľsko a Lotyšsko, ktoré sa umiestnili na 18. a 12., zvýšili svoju pomoc oproti roku 2011, 5 krajín ju udržalo na rovnakej percentuálnej úrovni, patria sem Litva, ktorá je na 2. mieste, Estónsko na 6. mieste, Čechy na 4. mieste, Slovensko teda, ktoré je na 9., Slovinsko na 3. mieste, čo sa týka percent z hrubého národného dôchodku.
Negatívnym trendom v roku 2012 bola poznamenaná adresná bilaterálna pomoc, ktorá je podľa môjho názoru tá dôležitejšia, ktorá poklesla o viac ako milión eur dokopy vo všetkých krajinách. Medzinárodná komunita však poukazuje na to, že rozvojové ciele nemôžme dosiahnuť len zvyšovaním rozpočtu rozvojovej pomoci, ale aj zvyšovaním samotnej efektívnosti spolupráce a na to by som chcela teda v ďalšej časti aj poukázať. Mnohé ďalšie politiky rozvojových krajín najmä Európskej únie majú závažné pozitívne i negatívne dopady na menej rozvinuté krajiny, tieto by mohli byť eliminované zosúladením tzv. koherenciou iných nerozvojových politík na národnej i medzinárodnej úrovni s cieľmi rozvojovej politiky.
Cieľom koherencie politík pre rozvoj, tzv. PCD (Policy Coherence for Development), je teda zabezpečiť to, aby ciele a výsledky rozvojových politík vlády neboli oslabované inými politikami tej istej vlády, ktoré majú dopad na rozvojové krajiny. Poviem príklady. Môže ísť napríklad o obchod, financie, poľnohospodárstvo, životné prostredie, migráciu či bezpečnosť. Také paradoxy, ktoré vznikajú, sú napríklad politiky Európskej únie podporujúce masívnu produkciu biopalív v rozvojových krajinách, často však zaberajú pôdu lokálnych roľníkov, klčujú pralesy, poškodzuje sa životné prostredie. Nekoherentná je napríklad v rámci rozvojovej pomoci podpora malých poľnohospodárov v rozvojových krajinách, ale na druhej strane ich vystavenie konkurencii privezených lacných produktov z Európy, čo máme skúsenosť, samozrejme, aj na Slovensku. Rovnako nekoherentné je podporovať stavbu studní a zároveň produkovať zvýšené emisie CO2, ktoré majú závažné dopady najmä na krajiny subsaharskej Afriky, pretože spôsobujú redukciu zrážok, ochudobňujú ich o vodné zdroje, naposledy boli vidieť devastujúce účinky sucha pred dvomi rokmi, kedy bol v subsaharskej Afrike vyhlásený hladomor.
Ďalšou takou nekoherenciou pri zahraničnej rozvojovej politike je napríklad štipendiá pre zahraničných študentov v rozvojových krajinách, ktorí dostanú štipendium vo vyspelej krajine. Títo študenti sa nikdy nevrátia do svojej krajiny a hľadajú šťastie uplatnením inde, čo je do istej miery aj pochopiteľné, pretože často ostávajú v rozvinutej krajine a starajú sa o ďalších, teda početné rodiny ďalších členov svojej rodiny z tohto jedného príjmu. Ale nie je to teda riešenie, skutočné riešenie ich problémov.
Ďalej sú akútne krízy a humanitárna pomoc, ktoré, pomoc v takýchto prípadoch je určite zaujímavejšia, ale hasenie príčin bez hľadania koreňov pôvodu nie je trvalo udržateľné. Zodpovedná, spravodlivá obchodná a poľnohospodárska politika, neplytvanie potravinami, ich lokálna produkcia, šetrné zaobchádzanie so životným prostredím, zodpovedná spotreba a konzumné návyky, ďalej regulácia medzinárodného finančného systému, vyváženejší systém prerozdelenia bohatstva, ťažba nerastných surovín zodpovednejším spôsobom, to sú niektoré, ktoré som vymenovala, a sú to všetko témy, ktorými by sa mala zaoberať koherencia politík pre rozvoj. Jej uvedenie do praxe si vyžaduje vytvorenie inštitucionálneho rámca na úrovni každého členského štátu Európskej únie, ktorý sa s ňou bude zaoberať. Prvé lastovičky tejto teórie, ktorú som teraz spomenula, sú aj u nás.
Na úrovni Európskej únie, OECD sú snahy o odstraňovanie nekoherentnosti pri uplatňovaní vlastných politík. Definujú sa teda odporúčania jednotlivým členským štátom pre ich národné politiky, realizuje sa ich horizontálny projekt Stratégia OECD pre rozvoj, ktorej hlavnú podstatu tvorí práve koherencia politík.
Európska konfederácia mimovládnych rozvojových a humanitárnych organizácií vydáva na dvojročnej báze správu ku koherencii politík a pre rozvoj ponúka konkrétne odporúčania pre zmenu politík, ktoré by túto koherenciu vylepšili. Samozrejme, benefit z toho budú mať najchudobnejší ľudia vo svete. V poslednej správe takejto boli rozpracované štúdie o živote konkrétnych ľudí a návrhoch na zlepšenie škodlivých opatrení, ktoré zasahujú do ich životov. Venuje sa napríklad aj stavu koherencie politík pre rozvoj v jednotlivých členských štátoch, z ktorých niektoré si vytvorili inštitucionálne systémy implementácie koherencie politík pre rozvoj, avšak ani jeden z nich nespája kombináciu politického záväzku na najvyššej politickej úrovni stratégie implementácie s jasnými politickými cieľmi, v rámci ktorých je možné merať pokrok, a ani vhodné mechanizmy koordinácie.
Ako som spomínala, už na Slovensku koherencia politík pre rozvoj existuje, je súčasťou zákona č. 617/2007 o oficiálnej rozvojovej pomoci, je u nás v začiatkoch na rozdiel od rozvojovej politiky, kde je hlavným gestorom ministerstvo zahraničných vecí. Koherencia politík pre rozvoj sa dotýka oveľa širšieho záberu aktérov, lebo aj politiky ďalších ministerstiev môžu mať dopady na rozvojové krajiny.
V rámci ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí u nás existuje koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc, ktorý je aj bázou pre naštartovanie konkrétnych aktivít pre koherenciu politík pre rozvoj. Je poradným orgánom pána ministra a hlavnými úlohami sú hlavne vyššie uvedené výzvy, ktoré som spomínala. Jeho členmi sú predstavitelia ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na našej rozvojovej spolupráci. Ďalšími členmi sú aj zástupcovia zahraničného výboru, platformy mimovládnych rozvojových organizácií, Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Táto koherencia politík je aj súčasťou novej Strednodobej stratégie ODA, ktorá bola vypracovaná na roky 2014 až 2018 a bola schválená vládou nedávno. Je pomerne dobre zadefinovaná po právnej stránke, a teda v nadchádzajúcom období sa musíme sústrediť na jej uplatňovanie v praxi čo možno v najväčšej miere. Existuje kontaktný bod pre koherenciu politík, avšak je zatiaľ na ministerstve zahraničných vecí a v ďalších rezortoch takéto kontaktné body nie sú a mali by byť a mali by sa venovať koherencii politík daného rezortu s rozvojovými cieľmi.
Nie sú zatiaľ vytvorené mechanizmy na konzultácie s aktérmi v rozvojových krajinách ohľadom teda nekoherentných politík, a keďže mechanizmus implementácie v Slovensku zatiaľ nie je vytvorený, nie sú doň zapojené ani veľvyslanectvá Slovenskej republiky v rozvojových krajinách, ani Národná rada Slovenskej republiky.
Ministerstvo zahraničných vecí má aj na základe odporúčaní, niektoré boli výsledkom tzv. Special Rewiev, realizovaného expertmi OECD a uskutočneného v roku 2011, v pláne je vlastne zintenzívniť diskusiu ohľadom tejto problematiky a ja sa tomu veľmi teším a je to teda aj na úrovni rôznych rezortov u nás. Zároveň deklaroval záujem o riešenie otázok spojených s touto témou v diskusiách na verejných odborných podujatiach.
Okrem inštitúcií verejnej správy na zosúladenie politík sa dotýka aj nás občanov, spotrebiteľov tovarov a služieb. Odhaduje sa, že v roku 2050 bude na svete žiť 9 mld. ľudí, v súčasnosti je nás 7 mld., niečo viac ako 7 mld. Z pozície konzumentov máme možnosť prispôsobiť náš životný štýl limitom tejto planéty. Dokážeme tiež ovplyvniť rozhodnutia týkajúce sa rôznych politík. Môžeme spotrebovať menej a kvalitnejšie uprednostňovať lokálne a sezónne produkty priamo od slovenských pestovateľov, môžeme znížiť svoju závislosť na premiestňovaní sa autami, využívať napríklad MHD, bicykel či chôdzu, môžeme nakupovať produkty spravodlivého obchodu, test je, ktorým producentom v rozvojových krajinách zabezpečia stálosť ich príjmov, bývajú tieto potraviny špeciálne označené. Každý z nás si určite nájde spôsob, ako aktívnym prístupom môže prispieť k férovejšiemu svetu a reagovať na výzvy a potreby dneška.
Pozitívom, ale aj veľkým záväzkom je nedávny vstup Slovenska do Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, tzv. Development Assistance Committee, v rámci OECD. Na jeho zasadnutí 17. septembra 2013 bolo v Paríži jednomyseľne schválené členstvo Slovenskej republike v tomto kľúčovom združení najvýznamnejších donorských krajín sveta. Išlo vlastne o také ocenenie Slovenska a jeho dosiahnutých výsledkov v oblasti rozvojovej spolupráce a o zavŕšenie dlhoročného úsilia o budovanie kvalitnej oficiálnej rozvojovej pomoci. Generálny tajomník OECD skonštatoval, že je obdivuhodné, že čo Slovensko dosiahlo pri tvorbe systému rozvojovej pomoci za necelých desať rokov a že môžme slúžiť ako inšpirácia pre ďalších členov OECD.
Členom sa stalo aj Česko pred nami a Poľsko po nás. Výbor OECD pre rozvojovú pomoc, ktorý bol založený v roku 1961, združuje tých najvplyvnejších svetových donorov vrátane Európskej únie, ktorí sa pravidelne stretávajú za účelom koordinácie a zlepšovania fungovania vlastných rozvojových politík.
Ministerstvo zahraničných vecí sa v svojej správe zameriava aj uvádza, že v krajinách subsaharskej Afriky na Slovensku bude sa usilovať o súčinnosť pri realizácii aktivít v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a klásť dôraz na bilaterálnu ekonomickú spoluprácu. Uvádza krajiny, ako je Etiópia, Juhoafrická republika, Keňa a Nigéria. A dôležitou súčasťou pri tejto pomoci by mala byť prítomnosť slovenského veľvyslanectva v týchto krajinách.
Som rada, že v predkladanej správe je aj zmienka o dôležitosti ďalšieho smerovania globálnej rozvojovej agendy po vyhodnotení plnenia miléniových rozvojových cieľov v roku 2015 a o tom, že Slovensko sa bude podieľať na formovaní efektívnej a aktívnej rozvojovej politiky EÚ.
V rámci strednodobej stratégie 2014 - 2018, ktorú som už niekoľkokrát spomínala, bola teda schválená v januári tohto roku, sa plánuje desať teritoriálnych priorít programovými krajinami, to znamená tými, ktoré majú dlhodobé strategické, s ktorými máme dlhodobé strategické partnerstvo, a ide do tých krajín vyšší objem financií, budú Afganistan, Keňa a Moldavsko. Pre každú krajinu by mal byť zároveň vypracovaný Strategický dokument, tzv. Country Strategy Paper, ktorý je zatiaľ vypracovaný pre Keňu, pokiaľ viem. Zvláštna pozornosť by mala byť pre zložitú situáciu v krajine venovaná aj naďalej Južnému Sudánu, ktorý bol programovo krajinou predtým a pán minister vo svojej správe to teda aj spomína.
Ďalej sa bude pokračovať vysielaním dobrovoľníkov, ktoré sa podľa hodnotiaceho dokumentu platformy ukázalo ako dobrý a fungujúci mechanizmus rozvoja pomoci. Sama môžem potvrdiť, že medzi mladými ľuďmi je veľmi veľký záujem prakticky zadarmo pracovať v týchto krajinách a využiť svoje skúsenosti a vedomosti, ktoré nadobudnú na vysokých, hlavne na vysokých školách.
Medzi také najdôležitejšie zmeny v rozvojovej spolupráci, ktoré sa chystajú na ďalšie obdobie, patrí zníženie počtu prioritných krajín, nastavenie programového prístupu definovaním programu bilaterálnej spolupráce a zapájaním nových aktérov, čo tiež veľmi oceňujem, vrátane podnikateľských subjektov, a počet prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím znížený z 19 na 10, s čím ja osobne nemám problém, pretože si myslím, že tá pomoc pôjde cielenejšie a adresne, keď tých krajín bude menej a budeme poznať pozadie, kde pomoc ide, a budeme vedieť sa lepšie rozhodnúť, ako pomôcť. Čiže cieľom je eliminovať fragmentáciu rozvojových intervencií a zvýšiť ich účinnosť.
Nový programový prístup strednodobej stratégie je postavený na ôsmich nosných programoch, pre ktoré sú zadefinované ciele, partnerské krajiny, sektory a nástroje využívané na dosiahnutie týchto cieľov.
Zároveň by som chcela ešte spomenúť záverom, že Slovensko bude podľa stratégie otvorené novým formám spolupráce s inými donormi. Za veľmi pozitívnu aj dôležitú považujem spoluprácu s krajinami Vyšehradskej štvorky s cieľom dosiahnuť komplementaritu a synergiu. Slovensko bude podporovať aj koordináciu, deľbu práce medzi poskytovateľmi rozvojovej pomoci v partnerských krajinách, spoluprácu s partnermi V4 bude presadzovať aj počas predsedníctva V4 v roku 2014 - 2015, toto považujem za veľmi zaujímavú a potrebnú hlavne pre zdieľanie skúseností v pôsobení jednotlivých krajín.
A mala som možnosť v rámci svojho pôsobenia tu v Národnej rade sa zúčastniť takého desaťdňového pobytu v Etiópii, kde sme sa stretli práve predstavitelia parlamentov krajín V4 a už na tejto úrovni sme si vlastne vymieňali skúsenosti. Boli sme priamo v teréne, videli sme projekty poľnohospodárske, veľmi dobré rozvinuté v Etiópii, ktoré mali Česi, ktorí tam pôsobili minimálne dva roky a vedeli všetky chyby, ktorých sa dopustili. Boli ochotní, otvorení spolupráci, čiže myslím si, že tadiaľto vedie cesta. Takisto sme videli niektoré zdravotnícke a vzdelávacie projekty zo Slovenska. Trošku v menšej miere sú zastúpení konkrétne v Etiópii Maďari a Poliaci, ale tí zas majú projekty v iných častiach a každý sa špecializuje na ten svoj odbor.
Záverom by som chcela zdôrazniť, že si veľmi cením snahu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí udržiavať množstvo celkových financií pre oficiálnu rozvojovú pomoc zhruba v rovnakých objemoch. Ako spomínal môj kolega pán prof. Huba, stále nedosahujeme medzinárodné záväzky, ktoré sme sa zaviazali do určitého roku dodržať, avšak celkový objem tých financií sa drží na istej úrovni, čo je v rámci toho, že bola, aj je teda celosvetová hospodárska kríza, veľmi pozitívnym signálom, ktorý vysielame do sveta. Napriek tomu, že sme tu mali, aj teda stále máme, množstvo konsolidačných opatrení, množstvo problémov, s ktorými sa boríme, stále udržiavame ten istý objem. Samozrejme, záväzok je záväzok, a pokiaľ raz dáme na papier, že sa budeme snažiť dotiahnuť sa k číslu 0,33 % hrubého národného dôchodku, mali by sme sa mu snažiť trošku približovať. Spomedzi 12 nových členských krajín EÚ podľa Rady EÚ sme sa zaradili opäť aj teraz, aj v 2011, aj v 2012, ako som už spomínala, na 9. miesto, predbehli nás Malta, Litva, Slovinsko, Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko a Poľsko. Za nami sme nechali Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko.
Nakoniec by som sa chcela úprimne poďakovať všetkým, ktorým nie je život v rozvojovom svete ľahostajný a prispievajú k riešeniu tejto neutešenej situácie. Osobitne by som sa chcela poďakovať platforme mimovládnych rozvojových organizácií, ktorá združuje 33 organizácií, 25 má riadnych členov, 8 pozorovateľov. Tí pôsobia v oblasti zahraničnej rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a globálneho vzdelávania na Slovensku a aktívne sa podieľajú na realizovaní našej oficiálnej rozvojovej pomoci a zastupujú šírenie informácií a globálne vzdelávanie pre rozvoj.
Chcela by som spomenúť takú zaujímavú celonárodnú, ich celonárodnú, prvú celonárodnú zbierku na verejnoprospešný účel. Zaujal ma emblém tej zbierky. Táto zbierka sa volá Ži fér a má symbol žirafy a zapájaním do nej sa každý môže vyjadriť za lepší život vo férovejšom svete. Jedna žirafa na tom obrázku je taká rozvojová (pozn. red.: správne má byť "slovenská"), ktorá je taká skormútená, so sklonenou hlavou, a hovorí, že má toho dosť, a vedľa nej je taká slovenská (pozn. red.: správne má byť "rozvojová") žirafa, ktorá pozerá na ňu a hovorí: "Tak sa podeľ."
Takže toto je taká moja výzva záverom a ďakujem, že ste si ma vypočuli až do konca.

Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie pani profesorky, ktorá tu nám poskytla vlastne taký dosiaľ, myslím, bezprecedentný prehľad o situácii v oblasti rozvojovej pomoci. My sme pred niečo vyše rokom organizovali na pôde Národnej rady, myslím si, že pomerne kvalitne zastúpený odborný seminár na podobnú tému, kde vystúpila s podobne zásadným príspevkom aj trošku inak zameraným takisto pani poslankyňa Horváthová. A dovolím si zhrnúť pár odporúčaní, ktoré z toho seminára vzišli, pretože veľká väčšina z vás tam nebola, snáď vás to bude zaujímať: Do roku 2015 musíme podstatne zvýšiť podiel HDP, ktorý Slovenská republika poskytuje na rozvojovú pomoc, ak máme dodržať svoj medzinárodný záväzok. Žiaduce je meniť štruktúru poskytovanej rozvojovej pomoci v prospech bilaterálnej pomoci nízkopríjmovým krajinám. Snažiť sa o to, aby sa stratégia rozvojovej pomoci postupne nahrádzala stratégiou rozvojovej spolupráce. Nezamieňať si rozvojovú pomoc, resp. spoluprácu, s predvstupovou, čo je napríklad prípad Srbska. Pri optimalizácii počtu a štruktúry prioritných krajín prihliadať okrem iného na to, kde sa Slovensko už dlhšie angažuje, a okamžité ukončenie pomoci by mohlo ohroziť realizované projekty (napr. už spomínaná Etiópia). Hľadať dostupné formy pomoci, resp. spolupráce, kedy aj dobročinnosť nie práve solventných jednotlivcov môže reálne a adresne pomôcť odkázaných ľuďom v rozvojových krajinách. Hľadať dôveryhodných partnerov na strane príjemcov pomoci, ktorí sú najlepšou zárukou toho, že pomoc sa dostane naozaj tým, ktorým je určená.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Prehovorím najskôr k vám, pán minister, strana, ktorej ste nominantom, čím viac moci má, tým je precitlivenejšia na akúkoľvek kritiku, všetko sa tu berie hrozne osobne a hneď sa ide buď do zákopov, alebo na barikády. To, čo poviem, neberte, prosím, ako útok na vašu osobu, ale ako kritické hodnotenie toho, s čím ste do parlamentu prišli.
Vy sem chodíte relatívne zriedkavo a práve tento materiál by mal byť vašou hviezdnou chvíľou v parlamente. Ste kariérny diplomat, zahraničnej politike rozumiete, venujete sa jej dlhé roky, nie je to na tom materiáli vôbec vidieť. Nemá to žiadnu tvár, je to vyslovene povinná jazda úradníckeho typu. A pritom toto nie je príležitosť iba pre vás, ale aj pre vládu ako takú, že s tou obrovskou mocou, ktorú má, dokáže naložiť a dokáže jej dať nejaký obsah.
Vláda, ktorej ste členom, sa v programovom vyhlásení veľkolepo hlásila k tzv. strategickému vládnutiu. V dokumente, ktorý by mal byť vlajkovou loďou strategického vládnutia, po ňom niet ani stopy. To, s čím ste prišli, je sumár udalostí, ktoré už sa stali, a výpočet výročných osláv, ktoré na nás čakajú tento rok. Je to bieda.
Navrhnem na úvod jeden výpovedný príklad. V správe hovoríte, že "Slovenská republika považuje za dôležité ďalšie posilnenie úlohy národných parlamentov". Bodka. Netušíme, ako to chcete urobiť, v akom časovom rámci, ani ako to posilnenie má vyzerať a čo si od neho sľubujete. Jednoducho ste tam napchali zbytočnú slovnú vatu, pretože sa to tak akosi hodí hovoriť. A pritom sme dnes jediným členským štátom Európskej únie, ktorý nemá stáleho zástupcu národného parlamentu pri Európskom parlamente. Tento post ešte ako predseda Národnej rady zrušil v minulosti pán kolega Sulík. Ste dva roky pri moci, máte tu takmer ústavnú väčšinu a hotovo. Nič ste s tým neurobili. Dáte jednu bezobsažnú frázu do vládneho materiálu a tým je to vybavené. Je to nekompetentné, pretože jedným z hlavných problémov nášho vzťahu k Európskej únii je náš veľmi slabý vplyv na legislatívny proces.
Podobne je zlou vizitkou fakt, že ste vo výpočte výročných osláv zabudli na to jediné výročie, ktoré sa tak naozaj spája s vládou SMER-u, a to je vstup do eurozóny. Všetko to tam vypíšete, ale práve päť rokov vstupu do eurozóny vynecháte. Bravo! Viete prečo? Lebo tento materiál nemá svojho pána a nemá ani žiadnu ambíciu. Je to len povinná úradnícka jazda na odfajknutie.
Ono to, samozrejme, súvisí s tým, že vláda berie celý tento parlament takto ako otravný hmyz, kam treba prísť ako nutné zlo, kde si treba rýchlo odrapkať to svoje a čím skôr sa pobrať kade ľahšie. Ale potom to znamená, že ako otravný hmyz beriete aj tých ľudí, ktorých tu zastupujeme. Ale nechcem to ďalej hnať v tomto tóne, prejdem k pozitívne a konštruktívne ladeným návrhom.
Zameranie zahraničnej politiky by malo artikulovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky a predstaviť nástroje ich ochrany. Je to jedna z možností, ako nebyť v Európske únii a v okolitom priestore len štatistom a kláskom vo vetre, ale predviesť, že aj my máme svoj hlas a vieme ho nechať zaznieť. Takéto úsilie v dokumente chýba.
Dovoľte preto, aby som ponúkol tri svoje prioritné oblasti, na ktoré by sa zahraničná politika mala zamerať.
V prvom rade je to inteligentný postoj k úniovej politike založený na čomsi viac, než len v odpočtovaní eurofondov, budovanie strategického partnerstva s našimi susedmi, a osobitne s Poľkou republikou a, moja srdcová záležitosť, naštartovanie reálnej ekonomickej diplomacie.
Začnem teda prvou oblasťou: Európska únia. Väčšina našich politikov roboticky opakuje slová, že Európska únia je pre nás zárukou stability a že naše miesto je v nej. Áno. Ale čo s tým ďalej? Dejiny neskončili v roku 2004 ani v roku 2009. Dostali sme sa do jadra integrácie bez toho, aby sme vôbec niekedy hovorili o tom, akým členom spoločenstva chceme byť a ako chceme, aby to spoločenstvo vyzeralo. Toto je navyše doba, v ktorej sa rodia rozhodnutia so strategickým významom na dlhé desaťročia dopredu. Viď napríklad, ale nielen, príprava fiškálnej a bankovej únie.
Ak sa na tvorbe týchto rozhodnutí chceme podieľať, je vláda povinná aj ich obsah, aj ich dopad verejnosti trpezlivo vysvetľovať a musí si vlastné rozhodnutia vedieť obhájiť. Tento štát nepatrí byrokratom, aj keby boli osvietení. Patrí ľuďom, ktorí si všetky tie rozhodnutia odskáču, v dobrom aj v zlom.
V správe však niet ani zmienky o tom, kto bude zodpovedný za túto mimoriadne dôležitú národnú, vnútroštátnu komunikáciu európskych tém. Zvykli sme si, že komunikačnú stratégiu tu namiesto nás robia zastúpenia európskych inštitúcií. Väčšinou Komisie a niekedy aj Európskeho parlamentu. Lenže ony sú hlasom Bruselu, nie naším. To nie sú inštitúcie, ktoré by dokázali a vôbec mali autenticky zastupovať našu vlastnú domácu debatu.
Dlhé roky tu mal na starosti komunikáciu európskych tém Úrad vlády. V rámci presunu kompetencií má však túto úlohu dnes Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Nielenže ju neplní, v dokumente ani nehovorí, čo s touto zodpovednosťou plánuje urobiť. Ak ma, pán minister, chcete odkázať na konvent, zabudnite na to. Oficiálna konferencia s recepciou jedenkrát za rok nie je to, čo som mal na mysli. Ja som bol členom konventu, viem, akú to má podobu, a viem aj, aká je vzdialenosť medzi konventom a skutočnou verejnou diskusiou. Tá sa dnes redukovala na slogany, na eurofondy a na muckanie sa so slovom kohézia.
Náš vzťah k Únii má dnes lineárnu podobu. My sme poslušní a "zodpovední priatelia kohézie", a ak nám EÚ dá eurofondy, postaráme sa o to, aby sa cez ministerstvá rozdali spriazneným firmám.
Ak sa však pozrieme na ostatné členské štáty, vidíme, že aj malým krajinám sa darí formovať európske politiky tak, aby im boli k úžitku. Jediným spôsobom, ako to dosiahnuť, je aktívna zahraničná politika a budovanie strategických aliancií, najmä v rámci EÚ, čím sa dostávam k druhej priorite, a to sú susedské vzťahy, osobitne s Poľskou republikou.
Som naozaj presvedčený, že z dlhodobého hľadiska pre Slovensko hlavným strategickým partnerom v regióne je Poľsko. Kríza eurozóny významne posilnila vplyv a význam medzivládnych rozhodovacích fór a silné bilaterálne vzťahy s Poľskom preto znamenajú naše silnejšie postavenie. Česká republika ani Maďarsko sa z rôznych dôvodov do jadra Únie neponáhľajú a na rozdiel od Slovenska tam o tom panuje relatívne široký konsenzus, o bankovej únii, fiškálnych kompaktoch, spoločnej mene či koordinácii hospodárskych politík sa s Českom a Maďarskom síce rozprávať môžeme, ba musíme, ale táto debata postupne stráca na svojej naliehavosti a význame, keďže aj Češi, aj Maďari plánujú dlhodobo zostať mimo eurozóny. Na druhej strane je tu Poľsko, ktoré prinajmenšom v strednodobej perspektíve má veľký záujem sa do tohto dostať. Nerobme si, samozrejme, ilúzie, že Poliaci sa o tomto budú baviť len s nami a Francúzsko či Nemecko nechajú bokom. Ale naša prítomnosť v jadre a poľská ambícia sa doň dostať je niečo, čo môže náš vzájomný geopolitický aj populačne nerovnomerný vzťah dostať do viac vyrovnanej polohy. Politická aliancia a dôvera, ktorá sa môže vytvoriť cez pomoc Poľsku v jeho integračných ambíciách, sa nám môže veľmi dobre vrátiť napríklad z dôvodu blízkosti našich záujmov aj vo vzťahu k Východnému partnerstvu. Nijako tým neznižujem význam našich vzťahov s Českou republikou a V4 ako takou, nesmú sa však opierať o púhy sentiment, ale o racionálny rozbor našich záujmov.
Od júla 2014 budeme rok predsedať skupine V4 a práve toto predsedníctvo môžeme využiť aj na podporu projektov, ktoré posilnia regionálnu infraštruktúru. Práve tu môžeme výraznejšie podporiť naše doteraz chabé fyzické väzby s Poľskom. Absentuje kvalitné cestné spojenie či strategicky dôležité prepojenie, severo-južné prepojenie plynovodov.
Opakujem teda, že zahraničná politika by mala byť v prvom rade o presadzovaní národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky v zahraničí. Jedným z najdôležitejších z nich je Ukrajina na orbite Európskej únie. Stabilná a predvídateľná Ukrajina je pre Slovensko aj hrádzou, ale v istom zmysle aj mostom. Predovšetkým je však obrovskou príležitosťou na rozvoj, osobitne rozvoj východného Slovenska. Na rozdiel od krajín západnej Európy máme práve my najväčšiu šancu zužitkovať našu jazykovú, kultúrnu aj zemepisnú blízkosť. Pre východné Slovensko z dlhodobého hľadiska neexistuje lepšia príležitosť na vyššiu životnú úroveň, než akú ponúka jednoduchší prístup na ukrajinský trh. Nerozumiem, ako môže naša exekutíva na situáciu na Ukrajine reagovať v podstate myknutím pleca.
Poslednou prioriotu, na ktorú sa chcem teraz v tomto naozaj stručnom rámci zaoberať, je pojem, o ktorom nielen ja, ale aj vláda hovorí veľa a často, je to pojem ekonomickej diplomacie. Aj v tom dokumente má svoje miesto, samozrejme, veď je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako obhájiť existenciu veľkej zahraničnej služby. Problémom však je, že ani tento dokument nám nedáva veľa reálnej nádeje, že sa tak naozaj stane. Naša ekonomická diplomacia nemá jasnú predstavu o tom, čo bude v zahraničí "predávať" a čo bude k nám lákať. Tradičným zaklínadlom, samozrejme, sú inovácie a vyššia pridaná hodnota. Ministerstvo dokonca zriadi špeciálneho veľvyslanca pre túto oblasť, čo chválim, že bez fungujúceho systému vedy a výskumu môžu naši diplomati vyjednať aj tie najlepšie dohody. Ich realizácia, ako sa už v minulosti opakovane ukázalo, bude prebiehať len veľmi ťažko.
Slovenská republika je dnes na chvoste v čerpaní európskych fondov na vedu a výskum. Nemáme kapacity, nemáme infraštruktúru. Je to hanba a veľký výkričník smerom k schopnosti štátu pohnúť sa po automobilovej industrializácii v ostatnej dekáde ďalej, pohnúť sa dopredu. Pokračuje takisto fragmentácia prostredia, keď máme obchodných diplomatov ministerstva zahraničných vecí, závistlivo sa prizerajúce ministerstvo hospodárstva a Agentúru SARIO s ďalšou vlastnou sieťou zástupcov. To všetko koordinuje rada na úrovni vlády. Avšak režim ekonomickej diplomacie nemôže úspešne fungovať vtedy, ak je postihnutý trojkoľajnosťou a neustálym inštitucionálnym napätím.
Je dôležité si uvedomiť, že v čase internetu a rýchlej výmeny informácií nepotrebujete rozsiahlu diplomatickú sieť na to, aby slovenských podnikateľov informovala o tendroch v zahraničí, to si dnes už aj malý startupista ľahko zistí. Podstatná je efektivita a individuálna zručnosť našich vyslancov. Od obchodného diplomata až po prezidenta republiky budovať vzťahy, otvárať dvere na rokovanie, kam sa iní nedostanú, a schopnosť ponúkať slovenský biznis. A už vonkoncom sa, samozrejme, nejedná len o oficiálne návštevy a protokolárne potriasanie rukami. Oveľa dôležitejšie sú dnes neformálne stretnutia v Davose či v Silicon Valley s rozhodujúcimi osobnosťami svetového biznisu a politiky.
Záver, krátky sumár. Tento materiál je úradnícky minimalizmus. Je to slohové cvičenie, ktoré našim národno-štátnym záujmom nedáva jasnú a čitateľnú tvár. Nemá to energiu, nápad, nemá to strategickú víziu. Našim diplomatom chýba jasné zadanie. Máte moc, veľkú moc, ale okrem tendrov neviete, čo s ňou ani doma, ani vonku. Večná škoda.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Procházka, ja sa priznám, mňa ste mimoriadne sklamali týmto prejavom, teda bez toho, že by som si vás nevážil. Ja si vás naozaj vážim ako odborníka v mnohých veciach. Ale načo takéto prejavy? Však vy ste nádejný kandidát na prezidenta a potom dôjdete sem s takýmto sterilným slohovým cvičením.
Vy vyčítate pánovi Lajčákovi, že on predložil ministerský materiál, ktorý je povinná jazda?! Však toto bola taká povinná jazda, mechanicky čítané frázy, floskule, však ste si to mali aspoň bez toho textu trošku niečo povedať také prezidentské, ale toto bolo naozaj. Ja mám skôr pocit, že vy ten parlament vnímate ako taký otravný hmyz, lebo vám bráni v tom, aby ste boli na kampani. Ale obávam sa, že takéto prejavy vám príliš teda nepomôžu.
Ja napríklad si neviem predstaviť, že by som išiel do témy, v ktorej sa nevyznám, že by som sa tu venoval poľnohospodárstvu alebo niečomu. Ale vy sa očividne v tejto téme, v tejto téme neorientujete, a preto ste to asi aj čítali a preto to bolo tak strašne slabé.
Ako o konvente hovoriť, že to bola iba oficiálna recepcia, však tie skupiny prebiehajú, ony sú neustále, máte možnosť tam ísť. Vy ani neviete, ako ten Národný konvent, akú má štruktúru, ako prebieha, však tam niekedy choďte.
O Poľsku, že je strategický partner, o tom nikto nepochybuje, však sa bavíme o V4. Kde ste nechali Čechov, kde ste nechali Maďarov? Ako to sú niekedy také insitné úvahy, ja neviem.
Ale, samozrejme, aj z hľadiska toho národného parlamentu, posilňovanie národného parlamentu v Európskej únii predsa nestojí na jednom úradníkovi, aj keď považujem to, že to Sulík zrušil, za mimoriadne veľkú stupiditu, ale napriek tomu si myslím, že oveľa inšie formáty sú ďaleko dôležitejšie, napríklad COSAC alebo, však sú tu obrovské materiály, ktoré hovoria o tom, ako posilniť národné parlamenty. S ministrom diskutujeme tieto veci.
Nikdy ste sa k tejto téme nevyjadrovali, a keď sa k nej vyjadríte, tak prečítate tieto floskule, frázy, mechanicky, sterilne, bez života. Tak strašne slabý prejav, že naozaj až mi chýbal kolega Hlina, ktorý by to trošku oživil, lebo toto bolo strašne zle, sorry.

Ďakujem pekne. No, kolega bol razantný, ja predsa len chcem oceniť, vážený pán kolega, že ste treťosektorový seminár nahradil opäť diskusiou o tej téme, ktorej sa tu venujeme, pravdepodobne ešte budeme venovať relatívne dlhý čas, a to je Správa o činnosti zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Nepochybne je to kultivovaný opozičný prejav, to znamená, že pravdepodobne nebudete hľadať pozitíva na predloženom materiáli, ale skôr pôjdete teda do naznačenia akosi problémov.
Ale naozaj ani ja nehodnotím ako šťastné, že hovoríte o Ukrajine, že či prejdeme Ukrajinu mrdnutím pliec, ale rovnako ste nenaznačili, v čom by mala naša diplomacia chybovať alebo aj širšie politika vlády v tomto smere.
No, ale chcel by som hlavne jednu vec pripomenúť vo väzbe na vaše vystúpenie, aj na viaceré ďalšie opozičné vyhlásenia. Viete, niekedy má význam pozrieť aj na nositeľov politiky. Minister našej vlády, pokiaľ viete, tá miera ocenenia jeho práce bola až taká, že sa o ňom diskutovalo dokonca v súvislosti s generálnym tajomníkom OSN. S ďalším funkcionárom vlády sa diskutovalo dokonca v súvislosti s postom šéfov komisárov v Európskej únii. Čiže pravdepodobne potom takéto zjednodušovanie, kde rozhodne tá parlamentná debata neumožňuje ísť do dôsledkov, pravdepodobne pozitíva neprináša.
Ja si osobne myslím, a dovoľte mi to povedať, že je to veľmi dobrá stratégia fungovania našej zahraničnej politiky, vyvážená, robí z nás dobrého partnera, ale zároveň vie vytvoriť priestor aj pre ochranu našich národných záujmov.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán Procházka, zaujala ma hlavne jedna veta, ktorú ste povedali ku koncu: "Máte moc a neviete, čo s ňou." To, si myslím, že veľmi dobre vystihuje terajší stav a vidieť to teda aj na veľmi živej reakcii pána poslanca Blahu.
Dovoľte mi vám jednu vec ešte dovysvetliť. Keď som nastúpil do Národnej rady, tak pracovala pre Národnú radu v Bruseli za nejakých skromných 7-tisíc eur plus, plus nejaké diéty, či čo, jedna mladá, veľmi šarmantná slečna, ktorej úloha spočívala v tom, že preposielala informácie, ktoré si každý startupista bez problémov nájde na europa.eu. A to bol nakoniec, ja som, samozrejme, že som tú slečnu zrušil z tejto pozície, tých 100-tisíc eur ročne ušetrených mi za to stálo. A to bol nakoniec aj jeden z dôvodov, že jeden z dôvodov pre moje odvolávanie pár týždňov neskôr. Takže asi toľko. No, zašívať sa v Bruseli za tučné peniaze, to naozaj slovenskej diplomacii ani Slovensku nijak nepomôže.
Ďakujem.