29. schôdza

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kuffa Štefan, napadla ma taká nejaká absurdnosť. Po nejakom väzňovi, nemusí to byť na ostrove If, sa našiel zápis, že bol už popravený, a pozri, ráno pri sčítaní väzňov zistia, že žije. V zmysle tej logiky, ktorú si povedal, by ho bolo treba okamžite odstreliť. Ak raz je tu nejaký les, o ktorom zistíme, že on teda de iure nie je lesom, iba de facto, tak v takomto prípade, ak som ťa dobre porozumel, sa prikláňaš k tomu, aby to bolo hneď dané do súladu, neprizerať sa na nič iné, len na to, čo hovorí papier, čo hovorí grundbuch, čo hovorí druh pozemku, a rýchlo to dať do súladu s takýmto pozemkom. No určite uznáš, že absurdita. Ja si uznávam, že môj príklad neni celkom náležitý.
Odpoviem ti aj na tú druhú vec, čo sa týka možno môjho nejasného vyjadrenia, že o aký pozemok tam išlo. Slovenský pozemkový fond poväčšine, to by Martin dopovedal presnejšie, spravuje pozemky súkromných vlastníkov, ktorí sa zatiaľ nepreukázali alebo teda nemohli nadobudnúť toto vlastníctvo, pretože buď sú neznámi, alebo nemajú všetky doklady v poriadku. No toto je o to divnejšie v tomto konkrétnom príklade, ktorý som nepomenoval, že práve takýto Slovenský pozemkový fond sa začne zaoberať myšlienkou, a dokonca ju zrealizuje, že takýto pozemok umožní vyrúbať. Sto rokov ho nebolo treba, ani vlastníkov nepoznáme a on, čo má spravovať, by mal povedať: No počkať, najprv nech sa tí vlastníci nájdu a potom nech sa rozhodnú sami, v zmysle tvojej logiky, aby to mohli obhospodarovať až potom. No je to dačo nieže choré, je to zlovestné, že práve ten, čo spravuje majetok tých, ktorí sa raz majú ukázať, že sú to súkromní vlastníci, tak sa rýchlo ponáhľa a dá to vyrúbať niekomu, kto vlastníkom nie je.
A do tretice, tam to povedal pán poslanec Huba, keď pôjde o ľudí, čo chcú spravovať majetky, tak vždycky podporíme, pripravíme na to aj zákon. Tieto prípady nie sú o ľuďoch, ktorí chcú spravovať lesnú krajinu Slovenska.

Pán poslanec Kuffa s reakciou.

Áno, presne tak. Správca má aj povinnosť spravodlivo spravovať aj cudzí majetok, ktorý má prenajatý. Áno, o tom by sa dalo polemizovať, na to nebude čas. A to prirovnanie k tomu väzňovi, to bolo úplne super, to je delikatesné. A v tom sa práve líšime, hej? Ja si napríklad neviem predstaviť, čo by, čo by aj v zmysle zákona mal byť popravený väzeň, a ja sa pozerám na ľudskú, na hodnotu ľudského života úplne nejak inak. A ja by som nikdy nedovolil si porovnávať ľudský život, hodnotu ľudského života s hodnotou stromu. A ja som to síce aj porovnával, ale ono je to tak, že hodnota ľudského života je nadovšetko. Nemôže to vyvážiť nijaký strom ani skupina stromov, nechcem to teraz ani prekrúcať, samozrejme, ty si to nejak myslel inak, ja zase ináč. Ja si vážim prírodu aj stromy, aj všetko, ale aby sme si to nezamieňali. Ja nepatrím k ľuďom a nikdy k nim patriť nebudem, ktorý sa bude klaňať stromu, ale pri tej všetkej úcte tak budem si aj vážiť aj prírodu, aj tie stromy.
Ku kolegovi Feckovi chcem povedať toľko, áno, tie ovocné stromy v rámci obnovy sadov, aj doposiaľ si si mohol vyťať ten strom veď na záhrade v intraviláne, to sa teraz sťahovalo k tým extravilánom a k tým ovocným stromom, to je nelogické, kde sad už je starý, ja neviem má 30, 40, 50 rokov. Sú prestarlé tie stromy, treba ich vyťať a nanovo opäť zasadiť nové stromy. Dáva to logiku, takže myslím si, že toto s tým nesúvisí. A to, že delíme veci na extravilán a intravilán, no vždycky to tak bolo a aj to bude. A ono tie, vlastne na tom intraviláne akoby nám záležalo veľakrát viac ako na tom extraviláne. Ale ja si myslím, že rovnako nám má záležať aj na jednom, aj na druhom. Ja patrím k milovníkom prírody, ale s takým rešpektom a takou správnou takou úctou a postojom.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, záverečné slovo, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, kľudne, tak dneska, len ma to mrzí, že vlastne skĺzavame do polohy, že sa tu sami štartujeme, ale už dobre. Nuž tak, keď je tak, kľudne, jak pán Kadúc si mohol odpustiť, aj, kolega, ty si si mohol odpustiť. A ja, naozaj pri všetkej úcte, ja keď sa do teba raz navážala Beňová, tak som ťa obhajoval fakt, ako sa dalo, že proste ona drží v ruke kabelku a ty držíš v ruke ľudí, ktorí zomierajú. Ale, Štefan, niekedy je, vieš, ty nebudeš v tomto prípade hlasom osamelým v púšti, ty budeš hlasom neznalého v púšti. Naozaj je dobré si veci doštudovať, naštudovať, mať v tom prehľad. Potom by si vedel to, čo ti pán Fecko povedal, že v záhradách môžeš rúbať, koľko chceš. To je, to sú presne tie veci, ktoré vyplývajú z toho, že teda sa ponorím do toho zákona, venujem tomu určitý čas, nieže spontánne ma napadne, že vystúpim, lebo ja si myslím, že rúbať sa môže. To je všetko v poriadku, všetci si niečo myslíme. Ale to ešte nestačí. Ty máš podľa mňa, ty vychádzaš z jednej premisy, pán kolega, ty nepoznáš, ty vieš, že to je hriech. Ale ver, že medzi ľuďmi existuje chamtivosť, obrovská chamtivosť. A sú potom zákony, ktoré to nejakým spôsobom sa snažia upraviť. Toto, čo premietal kolega Mičovský, bolo výrazom obrovskej chamtivosti, kde čakali len, že to bude v zbierke, a píly už mali naostrené. To je výrazom obrovskej chamtivosti, ktorá teba obchádza. Ale ver tomu, že medzi ľuďmi je. A preto slúžia aj zákony, že sa to snažia nejakým spôsobom korigovať. A preto, aby sme sa navzájom neznižovali si aj cenu a v zásade aj aby sme sa do budúcna vážili, je dobré, pokiaľ, a ja za seba sľubujem, že ja sa budem snažiť vystúpiť k niečomu, čomu rozumiem, minimálne k čomu som si niečo naštudoval, som tomu venoval nejakú pozornosť, a budem sa snažiť pristúpiť s nejakým pohľadom. Nie samoúčelne, že len vystúpim, lebo ja si myslím, že stromy sú síce pekné, ale rúbať sa môžu. Štefan, v dobrom, naozaj v dobrom, niekedy je menej viac.
K tomuto treba povedať to, že naozaj hlasom ojedinele, lebo aj oni vedia, aj smeráci vedia, že to je zlé. Len oni nemôžu povedať, že to dostali príkazom. Oni to nemôžu povedať, že to dostali príkazom, lebo to je loby, to normálne loby zabrala, identifikoval sa trhový priestor, nejaká že kde sa dá, no tam sa dá, zadefinovalo sa, ako sa to dá, no cez zákon, a kto to schváli, naši v parlamente. A ich v parlamente to schválili. Oni vedia, že to nie je správne, ale oni držia basu.
Našou úlohou je sa snažiť do toho búšiť, búchať, otvárať to. Proste áno, robiť možno, niekto povie, cirkus na to, aby sme to zvrátili. Práve pre tú chamtivosť, ktorá teba obchádza. Lebo tá chamtivosť v konečnom dôsledku spôsobí to, že nieže nebudeš mať toľko stromov, jak tebe vadí, že v parku je veľa stromov. Nebudeš mať žiaden park a potom už tiež povieš, že teda ani parky netreba. No tak si kúpme všetci v Baumaxe tuje, vieš, akože naozaj takto veci nefungujú.
Tu by som chcel povedať a našou, je to našou povinnosťou a bude nám, nechcem povedať že nahrávať, v tomto prípade sa to nehodí, ale naše presvedčenie, že to treba zmeniť, budú dokumentovať prípady a tých prípadov bude čoraz viac. Ak tu bol nejaký, tak už niekde inde tiež rúbu. Tak to by som chcel ľuďom povedať, prípadne prosím vás, ak máte a určite máte a budeme mať tieto prípady, posielajte to! Či kolegom na výbor, pánovi Hubovi, pánovi Mičovskému. Ľuďom, ktorí sa tomu venujú, nejakým ochranárom. Volajte svojmu starostovi, volajte Žigovi, volajte Ficovi, posielajte im to! To je jediný spôsob, že sa vytvorí určitý tlak, zadokumentujú sa tie prípady a vtedy sa potichučky, potichučky dostaneme k tomu, že stiahnu chvost a že sa to vráti. Ináč nie, lebo tá loby je silná a peniaze sa dajú merať v tomto prípade, keď sa dajú merať, tým pádom sa dajú aj deliť. Keď sa dajú deliť, to znamená, to je argumentačne výbava, ani knižky nemusíš čítať, ani staré knižky, že tam stačí niekedy len vedieť, že koľko sa delí. Toto pomôže nám, ktorým prípadne záleží na tom, že ešte nejaký ten strom a kriak rastie, keď to poviem takto zjednodušene.
Naozaj, to, čo SMER prijal, je nehoráznosť, to je obrovská nehoráznosť, obrovská nehoráznosť, to by si niekto nedovolil, oni si to dovoľujú. Dokonca to doniesol im minister a ten minister, on sa nerozpakuje, vážení, ten minister sa nerozpakuje, on tento minister sa nerozpakuje predĺžiť prieskumné, teda povolenie na prieskumné vrty v Jahodnej, v lokalite, kde sa nebude ťažiť. Prosím vás, ešte to mi niekto povedzte, lebo ja som, ja som teda žiaden Oxford nevyštudoval, ani som sa nikdy nepasoval, ale akú-takú logiku mám. Ak ste niekomu povolili predĺženie prieskumných vrtov na ložisku, kde sa nebude ťažiť, akú to má logiku? A keď ste mu to predĺžili preto, lebo ten, kto, keď by ste mu to nepredĺžili, tak ten by vás zažaloval za peniaze, ktoré minú, no ale keď ste mu to predĺžili, to znamená, čo tie peniaze sa budú, on bude prieskumávať viac, míňať viac v ložisku, v ktorom nebude môcť ťažiť? Čiže potom, rozumiete, že to je ad absurdné. Tak absurdné, že to sa nedá ustáť, to sa nedá obhájiť. Dá, iba na Slovensku. To je ten istý minister, ten istý minister, ktorý sa tu postavil a normálne ľavou zadnou, čo tam nejaký zákon.
Toto prešlo tu, vážení! K tomu by sa dalo rozprávať. Ja sa už, nechcem vás zaťažovať špekulatívnymi zámenami, že čo sú alebo nie sú. To nie sú zberatelia šišiek, prosím vás, títo ľudia, ktorí tu robia zámeny a neviem čo, ktorí okolo toho mátajú. To nie sú ľudia typu Lukáč, ktorí si kúpia nejaký prales a chodia a pozerajú, že či im tam chodia vlky. To je úplne iný typ ľudí, typologicky. Proste ako dostať z tej hory čo najviac. Možno sa sem-tam medzi nimi zjavia nejakí: No dobre, ale čo naše deti, tiež budú mať čo dostať? Možno tam niekde zahlesne niekto, ale poväčšine nie, poväčšine je to obludná chamtivosť a tejto chamtivosti sa kladú bariéry, bariéry, áno, bariéry, áno, na mieste. Spoločenský záujem, kde je verejný vzor, v čom je verejný záujem? V tom, aby niekto toto vyťal, speňažil, alebo je spoločenský záujem v tom, aby tu bola nejaká funkcia lesa? Však si to rozmeňte na drobné. Nikto tu nehovorí o porušení vlastníckych práv. No už keď si zasadil, rúb, vážení. Ale keď si ani nezasadil a chceš rúbať a dokonca chceš rúbať na cudzom a vydávaš povolenie, tak holt, nie je to všetko s kostolným poriadkom. To si povedzme, rozlišujme. Celý tento zákon, ktorý doniesol Žiga, pán Žiga, je jedna obrovská nehoráznosť. Táto novela sa to pokúša zvrátiť. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Pán spravodajca, záverečné slovo, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ak by sme mali zvoliť nejaký slovník poslanca a dali by ste mi otázku, aké dva kľúčové slová považujem za dôležité, tak ma tak napadlo, že by som povedal tieto dva: miera a dovidieť, dve, my Zvolenčania máme niekedy problém, dve pivá, dva pivá, tak ďakujem. Miera v tom, do akej miery máme byť zodpovední svojim politickým šéfom a do akej miery máme zodpovedať svojmu úsudku a svedomiu pri hlasovaní, pri predkladaní, pri rozhodovaní o správe tohto štátu. A dovidieť a dovidieť na to, čo spôsobíme naším hlasovaním, našimi návrhmi, našimi rozhodnutiami. Miera a dovidieť, myslím si, že ak uplatníme tieto dva slovíčka, dovolím si povedať zo základnej abecedy poslanca, aj pri návrhu pána poslanca Hlinu v tomto konkrétnom prípade o novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny, tak sa musíme rozhodnúť úplne jednoznačne. Niet o čom sa sporiť, má pravdu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlina na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je pod tlačou 857, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 856.
Opäť dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlina na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 857.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, tento návrh zákona je taký soft, je taký oddychový pred posledným, a ten bude veľmi dôležitý a tam som zvedavý na váš postoj, postoj vášho klubu k téme, ktorú sa pokúšame otvoriť. Dúfam, že na konci ho aspoň vykradnete.
Tento návrh zákona hovorí v zásade o tom, že sa nevieme dopracovať, všetci to tu priznali, pán Richter to priznal, že neviete sa dopracovať k tomu, že kto koľko zarába, aby ste mu mohli povedať, že keď už zarábaš toľko, tak už, prosím ťa, aspoň nechci od nás ten príspevok, lebo je to teda fakt asi teda nie celkom, celkom logické. Také akože, možno niekto by povedal aj nemorálne, ale to by sme museli vedieť, čo je morálka. Ale niekto povie, že s tým nemá najmenší problém morálne, takže to, nechcem sa púšťať do filozofie. Ale na stanovenie určitého stropu, nevieme ho zmerať. Čiže ak ho nevieme zmerať, tak návrh hovorí, že by mohlo teoreticky existovať niečo také, ono sa to zvyklo hovoriť, že čestné prehlásenie. Ja viem, že v dnešnej dobe hovoriť o čestnom prehlásení je totálnym archaizmom alebo ja neviem, jak sa to povie, hej, že niečím, čo asi je len v múzeách. Ale skúsme prípadne, že by náhodou, dobre? Takže náhodou, čiže pre ľudí zase hovorím.
Tento návrh zákona hovorí o tom, že príspevok nehovorí v tom druhom póle, ktorý verím, že tu raz budeme riešiť z pohľadu toho, kde sa nám to vymklo z rúk. Ale hovorí aj o druhom prepolovaní, že tieto príspevky berú ľudia, ktorí to absolútne, ale naozaj nepotrebujú, hej, a berú to len preto, lebo dávajú. No však keď dávajú, tak ber, oni nemajú v sebe brzdu a že povedia, že nepotrebujú. Proste keď dávajú, tak ber! Takže ono tá spoločnosť teda si chráni zdroje, lebo vie, že sa na zdroje robí, že to nerastie na strome, tak ich chráni takým spôsobom, že pre ľudí, ktorí to nepotrebujú, tak v zásade neplytvá, hej. Hovorí o tom, že teda v tejto chvíli bude stačiť, keď títo ľudia alebo ľudia povedia, že tento príspevok potrebujú, a čestne to prehlásia. Ak by prípadne niekto nerozumel, tak len poviem, keď prehlásim, že ho potrebujem, a to prehlásenie sa zveziem z vily spod Slavína na sedmičkovom bavoráku na ten úrad práce, tak si niekto môže o mne pomyslieť všeličo.
A to je zmyslom toho, že aspoň by sme dostali niečo pod spoločenský tlak, že niekto je schopný sa zviesť z vily pod Slavínom na sedmičkovom bavoráku a takéto čestné prehlásenie tam zaniesť. A tam je to druhé ustanovenie, že súhlasí s tým, že tento, toto, tento údaj môže byť zverejnený. Takže môžme hovoriť o nejakej samoautostopke niekoho, ktorý ešte ako-tak vníma, čo je etické, čo je morálne, že radšej teda to prehlásenie nedá a povie si, ani ho nepotrebujem. Nestojí mi to za to, aby niekto niekde rozprával, že som si ho bol vypýtať.
Niekto povie, nepodstatné. Nie, pre hygienu tejto spoločnosti a psychohygienu našu je podľa mňa toto veľmi dôležité a je to také rozdýchavanie sa, zahriatie na ďalšie kolo ochrany verejných zdrojov a cizelovania sociálneho systému pred plytvaním.
Ďakujem pekne.