29. schôdza

28.1.2014 - 12.2.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.2.2014 o 14:50 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:50

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Huba, no, kládli ste tu otázku, že na tej Kolibe aká je výška škody. Ja vám odpoviem. Nula. Je to veľmi jednoduché. Štátna inšpekcia ochrany prírody nie je na strane poškodenej strany. Teda nebude vyčísľovať škodu. A pýtam sa, ten, ktorý to vyrúbal, bol jeho vlastníkom tých pozemkov. Akú škodu si sám sebe napíše, aby polícia vedela vyčísliť, aká je škoda? No sám sebe žiadnu. Nikto. A tým pádom tá škoda tam bude teda nízka, respektíve minimálna. Preto je ten problém o to horší z hľadiska toho, ako to pán minister zmenil ten zákon. Ale to nielen zákon o ochrane prírody a krajiny, ale to je zákon aj o lesoch Slovenskej republiky, pretože to má priamu súvislosť aj so zákonom o lesoch.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.2.2014 o 14:50 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:51

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne, pán poslanec Simon. Čiastočne súhlasím. Bohužiaľ, prax nás učí, že je to približne tak, ako hovoríte, a preto som sa obrátil na ďalších dvoch členov vlády, ktorí sú kompetentní v tejto kauze, a to na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra a takisto na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tých sa zase pýtam na niektoré iné skutočnosti a na príčiny ich konania, respektíve nekonania teda nimi vedených zložiek, polície a podobne v tejto kauze. Takže myslím si, že tie moje otázky majú pomerne komplexný charakter, a verím, že postihnú všetko podstatné, čo s tou kauzou súvisí.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.2.2014 o 14:51 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:52

Ján Mičovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja nebudem vás zaťažovať nejakým veľkým premietaním, ale mám tu jeden zaujímavý obrázok, ale skôr, než ho pustím, tak predsi len základné vyjadrenie by malo byť asi nasledovné.
Keď sme tu vlani v decembri mali novelu zákona o ochrane prírody a krajiny a keď tu na mieste pána poslanca Hlinu sedel pán minister Žiga, tak som vyslovil taký odhad a ozaj som to myslel úprimne, že predpokladám, že je to zo strany pána ministra len taká politická lesť. V politike sú huncútstva bežné vraj, tí starší harcovníci to tak tvrdia, že to patrí k politike, a tak som tak odhadoval, že pán minister potrebuje, aby mu zákon prešiel, vie dobre, že opoziční poslanci sa potrebujú niekedy realizovať a aby sa mali na čom, tak dá im taký magnet, takú dobrú návnadu a to podstatné na tom zákone ujde.
To podstatné som videl v tom, že ten zákon vôbec nepriniesol to, čo vyše roka sľuboval, a to kompatibilitu medzi zákonom o lesoch a zákonom o ochrane prírody a krajiny tak dlho avizovanú, tak prepotrebnú, pretože tento nesúlad vytvoril za posledné roky spústu veľmi vážnych dôsledkov, ktoré nás stoja nieže milióny za nejaké hodnoty materiálne, ktoré vždy sa dajú nahradiť, ale stoja nás nevyčísliteľné hodnoty z hľadiska kvality krajiny, prostredia, v ktorom žijeme, v ktorom musíme žiť a v ktorom, si myslím, dokonca aj chceme žiť. Ale mýlil som sa. Zdá sa, že to nebola politická lesť, ale že to bola istá, nazvime to, politická tvrdohlavosť, na ktorú aj dnes poukazuje pán poslanec Hlina, na ktorú sme poukazovali tak, ako to spomínal pán poslanec Huba vzápätí, ako také niečo malo prísť.
No prečo som to považoval za lesť? Pretože v tom zákone napríklad mi ohromne vadilo nielen to, že nebol kompatibilný so zákonom o lesoch, ale aj tie náhrady, ktoré sa prelínajú ako taká nie zlatá, lebo to je pekný výraz, ale ako taká, taká temná niť s množstvom zákonov, s množstvom konkrétnych konaní, keď sa dopúšťame toho, že výmeny, zámeny pozemkov sú ako keby zákonite; pekné slovo do tejto debaty; ako keby zákonite spojené s tým, že vždy ide o nejaký podraz voči majetku štátu, voči občanom, ktorým to má slúžiť, a tie náhrady sú tam riešené tak veľkoryso, že Lesy Slovenskej republiky ako hlavný majiteľ štátnych lesných pozemkov sú povinné zameniť pozemok bez toho, aby to bolo presne obmedzené. Totiž keď to nie je presne vymedzené, tak sa to zamení za taký pozemok, ako to niekomu bude pasovať, a štát bude ťahať za kratší koniec povrazu.
Tá Koliba, ktorá teraz je takým lajtmotívom a ktorá, žiaľbohu, nie je jediná, tá je toho ukážkou. Veď vidíte, aké bolo oficiálne vyjadrenie. A, vážení občania, čo vy vlastne nariekate, aká výmena, aká nevýhodná? No však sme dali štyri a pol hektára za tie tri. Maličkosť je v tom, že štyri a pol kdesi na strednom Ponitrí je určite inej hodnoty ako tri na bratislavskej Kolibe. Ale to sú známe fakty.
Ja som odhadoval, že tá lesť bude založená teda na tom, že pán minister túto časť, ktorá hovorí o rozšírení možnosti vyrúbať dreviny až do obvodu vo výške meter tridsať 80 centimetrov, teda ten obvod by bol zvýšený zo 40 na 80, sa stiahne a že ako keby mohol v tej chvíli povedať minister, predkladateľ, veď pozrite sa, ustúpili sme, tak čo by ste ešte chceli. Neustúpili! Je mi to divné, neustúpili a možno tie dôsledky sú ešte oveľa horšie, ako si môžeme myslieť, pretože my naozaj nevytvárame tu zákon pre krátke obdobie, ale zákon, ktorý by mal byť, pokiaľ nenastanú zákonité nejaké veľké zmeny, celé mesiace, roky, desaťročia, no tento zákon, ktorý bol vlani novelizovaný spôsobom, ktorý je dnes kritizovaný, podľa všetkého neprežil v poriadku ani mesiac. A prečo neprežil? Preto, lebo ako keby odblokoval teraz rôzne záujmy ľudí, ktorí čakali len práve na túto zmenu. No a tu si dovolím premietnuť ten obrázok jeden jediný, ktorý, ak som správne pochopil spájanie káblikov, tak by sa mal zjaviť vzápätí. Tak. (Manipulácia poslanca s notebookom, premietnutie fotografie na obrazovkách.)
No a čo vidíme? Obyčajnú, ako to hovoria lesníci, gelbu, kopu guľatiny, ktorá je vyťažená z lesa. No zrejme tušíte, že to nebude celkom s kostolným poriadkom, pretože tú hmotu, čo vidíme teraz na obidvoch obrazovkách, tá hmota bola vyťažená práve v januári tohto roku. Ja tu vôbec nemusím ani menovať, aby sme sa tu netvárili ako vyšetrovatelia, ktorí idú po konkrétnych stopách, lebo to je len príklad. To je konkrétny rukolapný príklad toho, ako sme naším zákonom schváleným v decembri 2013 pomohli, v hrubých úvodzovkách, komusi, kto sa možno nevedel dočkať. Možnože mu to len prihralo, možnože si povedal, aha, hop, veď my tu máme takú možnosť. Nepoznám motívy, k akému dospel správca tohto pozemku, ale viem, že ľudia z danej lokality s hrôzou píšu. Píšu nám: Čo ste to tam, vážení páni poslanci, dopustili? Veď tu storočný les, o ktorom sme možno ani poriadne nevedeli, že nie je lesom, ale bielou plochou; to je tá plocha, ktorá je teda v skutočnosti zarastená lesom, ale v katastri právne je to vedené ako pasienok. Veď ten les nám tu sto rokov rástol, veď nikomu nevadil, veď jednoducho plnil svoje funkcie. Bol plnohodnotným a to, že to rastie na pozemku, ktorý je zaradený v katastri ako pozemok nelesný, to je úplne nepodstatné. Myslíte si, že strom, ktorý rastie na nelesnom pozemku, neprodukuje tie funkcie, ktoré sú pre nás tak dôležité? Že má menej kyslíka pre nás? Že menej viaže vody? Že menej je vyučivým nástrojom voči erózii? Že menej zachytáva radiácie? Že poskytuje menej tieňa a lesným živočíchom menej životného prostredia? No je úplne jasné, že z pohľadu funkcií lesa je to úplne jedno. Ale nie je to zrejme jedno z pohľadu toho, kto číta zákony, ktoré tu v sieni zákonitosti, zákonnosti schválime. Podľa všetkého sme sa teda dopustili ozaj chyby, lebo keď sa pozrieme na to drevo, ktoré bolo vyťažené na pozemku, ktorý je nelesným, tak zjavne vidno bez toho, aby sme išli tam priamo na miesto merať, že sa jedná o veľmi kvalitné drevo, ktoré jednoznačne, tu nemusíme použiť ani tú maketu, schému, ktorú mal tu k dispozícii pán poslanec Huba, dá sa odhadovať, že to sú priemery, ktoré možno, nie možno, ale vo veľkom počte prípadov presahujú aj tých povolených 80 cm. Lebo keď sa rúbe les, tak lietajú triesky a kto to tam už bude merať?
Ale pozor, pred chvíľočkou tu zaznelo z úst poslanca pána Simona, že majiteľ nevyčíslil škodu, takže vlastne žiadna neexistuje, aj keď vieme, že na prírodnom prostredí existuje. Pozemok, na ktorý sa pozeráme, nie je súkromný. Spravuje ho, alebo teda je súkromný, ale vlastníci sú neznámi a spravuje ho Slovenský pozemkový fond. Predstavte si, že ten pozemkový fond, ktorý je tu na to, aby ten pozemok zachoval a raz ho možno dal jeho vlastníkom, keď sa podarí vlastníctvo objasniť a zistiť, kto je skutočným vlastníkom, tak ten už nemohol počkať, pretože mal zrejme nejakú naliehavú žiadosť od kohosi, kto si, nepoznám súvislosti, prenajal ten pozemok alebo požiadal o jeho spravovanie, pozemkový fond takéto veci môže robiť, a došlo k tomu, že takýto pozemok sa jednoznačne začal hneď po tom, ako zákon začal platiť od 1. januára tohto roku, lesy teda na tomto pozemku ťažiť. Sto rokov ten pozemok a tie stromy nevadili nikomu. Rástlo to tam, chodili tam občania rekreovať sa, možno na huby, jednoducho bol tam les a nikto sa nezaoberal tým, že nerastie na lesnej pôde. Stačila naša zákonná úprava; vidíte, akí sú pozorní občania, sledujú, čo robíme; a rozbehla sa ťažba, ktorá sto rokov čakala. Je to náhoda? No nemôže to byť náhoda. Je to podľa všetkého úmysel a ak sa zhodneme na tom, že to je úmysel, ťažko mu môžeme pripísať slovíčko dobrý. Podľa môjho názoru to nie je dobrý, aj preto dobrý úmysel, lebo; a opäť nebudem konkrétny, pretože viete, niektoré tie materiály dôjdu do ruky tak, že tí, čo vám ich dajú, tak sa oprávnene obávajú, že aby to nebolo príliš zverejnené, a táto tribúna je príliš vysoko na to, aby sme sa mohli tváriť, že ľudia nevnímajú, čo sa tu povie.
Tieto porasty už boli lesnými taxátormi posúdené ako porasty, ktoré po každej stránke spĺňajú požiadavky na les. To znamená, už ostávalo len urobiť posledný krok, môžme sa spýtať, prečo nebol urobený, no tieto pozemky naozaj preradiť z nelesnej pôdy na lesnú, nech si ten les plní funkciu a nech sa na ňom hospodári, veď nie že by sa pri ňom vôbec nesmelo ťažiť. Veď to je jasná vec, že sa postupuje správnym, stáročiami overeným spôsobom, že takéto pozemky je možné spravovať, a taxátori zistili, že sa tam nachádza takmer 8-tisíc kubíkov hmoty na 33 hektároch. A hovoríme o jednom maličkom príklade. Ja si tu vôbec nenárokujem na to, že mám informácie z celého Slovenska, ale to môžeme smelo použiť ako jeden príklad z mnohých.
Pán poslanec Hlina tu spomínal energetickú loby. Nebude to jediná záujmová organizácia, ktorá sa potešila z nášho novelizovaného zákona o ochrane prírody a krajiny. Určite budú to nielen energetické loby, ale možnože len obyčajný, malý, ľudsky pochopiteľný, ale zákonom netolerovaný prečin, trestný čin, neviem, ako by to kvalifikovali orgány činné v trestnom konaní. Proste chuť zarobiť. A verte, že ten zárobok je slušný. Nie že by sme mali závidieť podnikavosť občanom, ktorí takto dokážu sa pohybovať v medziach zákona, ak je to v medziach zákona. Ale tých 8-tisíc kubíkov pri rýchlom prepočte, aký mi vlastne došiel, ja som si ho ani nepočítal, tiež si nenárokujem na to, že či je to presný výpočet, ale ak by sme odpočítali náklady, ktoré, samozrejme, sú s ťažbou toho dreva, tak sa pozeráme, alebo sme sa pozerali na to, čo súvisí s touto 33-hektárovou plochou, pozeráme sa na zisk v hodnote 500-tisíc eur. 15 miliónov korún. Jedno rozhodnutie, jeden súhlas, dokonca je tam úvaha, alebo, neviem to potvrdiť, že je to aj s požehnaním orgánov ochrany prírody, netvrdím, že je to tak, ale je tam údajne, že vraj na to dali súhlas. Potom sa občania spytujú, no, preboha, ak dali na to súhlas, tak ako sa pozerajú na to, že sme v ochrannom pásme alebo v záujmovej oblasti národného parku? Ako to, že nevidia, že to je biotop medveďa, vlka, že sú to vzácne územia? No je to nepochopiteľné, že takéto niečo je možné urobiť v oblasti, ktorá je v kontakte s národným parkom, kde rastú storočné stromy, povedzme kde je významný biotop viacerých nezanedbateľných rastlinných a živočíšnych druhov.
A ešte keby sme chceli byť úplne presní, tak si povieme, no dobre, ak je to všetko tak v poriadku, že naozaj ten storočný porast má padnúť, lebo, no tak aspoň potom zákonná povinnosť hovorí, že takéto stromy sa musia vyznačiť. Ja tam budem až budúci týždeň pravdepodobne, takže sa na to pozriem, ale tie stromy neboli podľa všetkého vôbec vyznačené. Pobúrení ľudia o tom hovoria. Nenazvime to ani neprajnosťou, ani zlomyseľnosťou, ba dokonca to nenazvime ani udavačstvom, výrazom, ktorý sa tu už dvakrát v tejto sieni zjavil. Že ľudia, ktorí si všímajú spoločné veci, verejný záujem a nielen všímajú, ktorí dokážu naň poukázať, sú udavači. Sú z úst dvoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, v kalendárnom roku 2013 takéto slová zazneli. Sú to občania, ktorým vadí, že sa koná takýmto spôsobom, pretože naozaj má im čo vadiť. Je to nepochopenie základnej podstaty fungovania lesa a občianskej odvahy. Tieto dva princípy sa tu prelínajú. Fungovanie lesa je tu na to, aby sme žili v krajine, ktorá je kvalitná. Nebudem sa rozhovárať na detaily. Vieme dobre, aké sú tie funkcie, a občianska statočnosť je tu na to, aby tí, čo vybočia z koridorov, ktoré sú dané pravidlami slušnosti a zákonov, aby nemuseli mať za chrbtom vždy policajta, kontrolóra, inšpektora, pretože taká spoločnosť neexistuje, čo by dokázala položiť za chrbát každému potencionálnemu porušovateľovi slušnosti a zákonov za chrbát kontrolóra. Ale je veľmi dobré, ak sa žije v spoločnosti, kde tí, ktorí by mali chuť porušovať princípy slušnosti a zákonnosti, musia počítať s tým, že nie že im zaklope na dvere vyšetrovateľ, ale občan, sused, kolega, ktorý povie, ale veď vážený priateľ, tak to sa predsi nerobí! Toto je dôsledok alebo teda to, čo bolo zjavené tam na tabuliach, to je dôsledok toho, že ktosi rátal s tým, že takí občania sa nenájdu a budú bez problémov mlčať a tým pádom sa dokoná dielo.
Nenárokujem si na to, že som povedal v tomto absolútnu pravdu, pretože áno, nech je vypočutá aj druhá strana, možno pán minister mi odpovie niečo iné. V piatok ma uistil, keď som ho informoval o tomto prípade, že budem mať priamo informácie, to, čo zistil. Zatiaľ máme dnes stredu, možno to nie je jednoduché, možno pán minister na to aj prizabudol, informáciu o tomto prípade nemám. Ale keby aj, aby sme zase neboli až takí príliš konkrétni, keby aj sa ukázalo, že toto je všetko úplne v poriadku, čo podľa mňa nemôže byť, ani nie je, ale keby aj, tak sme tu zase pri tej podstate. Prečo chceme bez súhlasu umožniť takéto konanie? Veď ak je v tom kus oprávnenosti, ak je v tom kus potreby, ak to jednoducho takto vyhovuje nielen zákonu, ale aj potrebám občanov, no tak na to nech sa ten súhlas jednoducho dá, veď o nič iné tu nejde, aby sa na to dal súhlas. Považujeme to za nejakú byrokraciu? Ja si myslím, že to vôbec nie je žiadna byrokracia, ale, naopak, podmienka toho, aby sme fungovali v krajine, kde sa dá spoľahnúť na korektné a zákonné postupy.
Mám tu aj mapu. Je to územie, ktoré je obklopené lesmi, takže aj z hľadiska tej lokalizácie je možné sa domnievať celkom oprávnene, že je to určite územie, ktoré malo byť dávno v lese a je to len chyba, ktorá sa stala možnože tým, že nebolo preradené, ale v tomto prípade možnože takéto chyby, keď to odhadnem, ak ich začneme takto riešiť rúbaním, tak pôjde o tisícky hektárov lesa. Lebo bielych plôch, to sú tie plochy, ktoré som spomínal, že sú porastené v skutočnosti lesom a de iure sú nelesnými, takých máme tisíce hektárov a ak použijeme tento princíp, tak hovoríme nie o 33 ha v jednej dneska nemenovanej obci, ale hovoríme o tisícoch hektárov bielych plôch na Slovensku a o možnosti postupovať voči týmto plochám takýmto koristníckym prístupom.
A možnože len posledná poznámka, ktorá ma napadla, keď vystúpil pán minister, no, bývalý minister, pán poslanec Simon, keď spomínal - a to ma tak celkom potešilo -, že to by mal riešiť zákon o Lesoch Slovenskej republiky, že to je nesúlad s týmto zákonom. No tu chcem len pripomenúť, že čaro nechceného, pán exminister to povedal, akože je tu nesúlad s týmto zákonom; nemôže to byť nesúlad s týmto zákonom, pretože zákon o Lesoch Slovenskej republiky sme neprijali napriek tomu, že už dvakrát bol na rokovaní tejto snemovne. A sám pán exminister bol práve ten, ktorý mi vždy hovoril, že nemôže podporiť takýto zákon, pretože jednoznačne nie je to kompatibilné s tým, ako on vníma fungovanie tohto veľkého, najväčšieho podniku na Slovensku, ktorý je aj najbohatším podnikom a ktorému on kedysi ako vrcholný predstaviteľ štátnej správy na tomto úseku vlastne šéfoval, alebo ktorý teda spravoval v rámci svojho rezortu, nešéfoval mu. No takže tu tiež sa dovolávam toho, možnože treba to pripomenúť, keď tu pán exminister bude, alebo ja mu to spomeniem, bolo by veľmi dobré, keby sme ten zákon prijali, pretože ten by naozaj mal byť kompatibilný aj so zákonom o ochrane prírody, a najmä by mal zabrániť tomu, aby to, čo sme tu spomínali minulý týždeň v súvislosti s iným zákonom, aby otázka zodpovednosti za riadenie takéhoto podniku bola prioritou aj v legislatívnej úprave; ale to už je iná pesnička.
Ďakujem pekne, asi toľko.
Skryt prepis

12.2.2014 o 14:52 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:11

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov, no tak zaznie trošku aj iný zase hlas, ako to tu doposiaľ bolo, a nedá mi pri tejto príležitosti, nakoľko mám tu aj predkladateľa Doda Hlinu a jeho som tak viackrát, naozaj častejšie mal to šťastie, že som ho upozornil na dodržiavanie rokovacieho poriadku, teraz zrobím v prípade tuná svojho kolegu, lebo nie je tak celkom v súlade s rokovacím poriadkom, aby sme tu premietali obrazy, filmy. Zmeňme to v rokovacom poriadku, prosím, potom to bude v súlade, by som si rád pozrel tú dvojmetrovicu, to nebola metrovica, ale dvojmetrovica, bol to pekný záber, ale spravidla rečník má hovoriť vo voľnom prejave, pričom má možnosť nahliadať do svojich poznámok. To hovorí rokovací poriadok § 27 ods. 7. Tak ja len toľko na pripomenutie, aby Dodo nemal ten pocit, že len jeho na to upozorňujem. Môže sa tu kľudne stať situácia taká, kedy jednoducho dakto si tu postaví a bude premietať trojhodinový film večerný. A teraz čo, my budeme ticho? To má byť rozprava, teda aby tie podnety boli k tomu, čo sa tu hovorí.
K návrhu zákona chcem povedať to, ja som ten predchádzajúci zákon, ktorý tu sme ešte mali minulého roku, na ochranu prírody a krajiny, s ktorým tu prišiel pán minister, ja som ho jednak podporil aj verbálne, ale aj tým hlasovaním. Ja to zase nevidím čosi také negatívne a môžeme sa naozaj rozchádzať ako v týchto názoroch. Tak paradoxne, on ten zákon naozaj je na ochranu tej krajiny. Ono tie plochy, ktoré sú vykázané na katastri, áno, sú to biele plochy, ale tie biele plochy, tie pôvodne boli - a u nás v našom podtatranskom regióne je veľmi veľa takých plôch, ale myslím si, že aj na celom Slovensku, tak, ako to kolega Mičovský tu spomínal, že sú to tisíce hektárov pôdy -, ale sú to v podstate lúky. Veľakrát sú to horské lúky, sú to pasienky a je to veľakrát aj orná pôda. A dáva sa to do súladu s tým, čo je to zapísané ako v tom katastri. Ak sa to nepretransformovalo na ten les, tak je to v podstate, je to lúka, je to pasienok, je to orná pôda. A ja si myslím, že je to v poriadku.
Tu keď som mal možnosť pozerať tie stromy, no tak v jednej chvíli som sa zamyslel snáď nad takou vecou, ktorá by celkom nekorešpondovala s tým, čo je zákon, ktorý sme schválili, lebo môj odhad taký len, keď si to trúfnem odhadnúť, nie som lesník, ale chcel som ním byť, tak myslím si, že tie stromy, ktoré tam boli, tak mali ten obvod oveľa väčší, ako je 80 cm, a myslím si, že toto na to pán minister dokáže dať tú odpoveď, lebo to by nebolo celkom v súlade so zákonom, tá konkrétna ťažba, ktorá tam bola. Ono sa to dá síce také tie stromy odfotiť, tú metrovicu alebo dvojmetrovicu, hocikde a pripísať k čomukoľvek kdesi inde, to len tak žartom ako spomínam. Ale ten obvod tých stromov bol naozaj, dovolím si povedať, väčší, ako je 80 cm.
No ale tie biele plochy pôvodne ten charakter alebo ráz tej krajiny aj v našej oblasti, aj v našom regióne bol naozaj pôvodne iný. Dovolím si to povedať, keď len posuniem sa tých dvadsať, tridsať rokov dozadu, ešte pred toľkými rokmi a štyridsiatimi rokmi, tak to boli políčka, boli to role, ktoré sa obrábali. Boli tam gazdovia, mali toho svojho koníka, obrábali tieto plochy, dneska sú tam invazívne rastliny a trebárs taká oblasť Zamaguria, nepáči sa mi, tie role, ktoré tam kedysi boli a dneska sú zarastené naozaj takými, by som povedal, ak mi dovolíte terminus technicus, tak plevelnými rastlinami. Sú to kriaky, ktoré nemajú nejakú významnú ako hodnotu. Áno, z hľadiska krajinotvorby, jednému sa páči les, ďalšiemu kriaky, ďalšiemu krovinaté porasty, ale ja obdivujem aj horské lúky a polia, tak máme na to ako rôzny pohľad.
Samozrejme, ako tuná spomínal aj pán profesor Huba, že tie klimatické, estetické a krajinotvorné, hej, tak áno, má to, má to zmysel a má to aj význam, a ten strom produkuje ten kyslík, z hľadiska životného prostredia je to čosi, čo je ako dobré a je žiaduce, ale máme vyhranené plochy lesa v rámci našej krajiny a sú zase plochy, ktoré nepatria k lesu, takže vlastne ten charakter krajiny je tým pekný, že je rozmanitý. Predsa nechceme, aby celá naša krajina zarástla lesom. Za posledných 20, resp. 25 rokov mnohé plochy naozaj zarástli práve takýmito húštinami. Je to veľakrát bez ladu a bez skladu a rastú takto tie stromy. Nemyslím si, ja sa tak neobávam, že tie mamičky nebudú mať kde sa prechádzať. Možnože tuná v hlavnom meste, v Bratislave to môže byť taký problém, ale vnímam, že aj tu je dosť tejto zelene, kde majú príležitosť tie mamičky ísť.
Veľakrát si myslím, keď tak prechádzam aj peši týmto mestom, Bratislavou, nechcem tuná nejak do toho kibicovať, ale je to rovnako moje mesto ako aj hocikoho iného, žijem síce v inom meste, ale hlavné mesto je to moje. Myslím si, na môj vkus niektoré tie parky sú až príliš veľmi husto zarastené, by som povedal, tou zeleňou, tie stromy sú také nevýrazné. Ja by som si vedel predstaviť, že by tam boli tie stromy ďalej od seba nasadené, aj tu pred tými rokmi, keď sa to nasadilo, tak to v podstate teraz je tu veľakrát až taká džungľa parková, ale prosím, každému sa páči niečo iné.
Áno, ono je to tak, že v podstate veľakrát je problém v nás ako ľuďoch, pán kolega Mičovský, ktorý tuná spomínal tuná pri tej údajnej ťažbe, že je to 8-tisíc metrov kubických drevnej hmoty na 33 ha a prerátané je to na tých 500-tisíc eur, no ale keď som pozorne dával pozor a počúval, tak ja mám taký pocit, ako by na tej ťažbe tam participoval, z toho kontextu som to pochopil, akoby to bol štát, ktorý hospodári na ploche Slovenského pozemkového fondu. Ja som to tak ako pochopil, neviem, že či som to správne pochopil, nemal som taký pocit, že tam zasahuje ktosi iný do cudzích vlastníckych práv. Vlastnícke práva majú byť predovšetkým rešpektované a ak ten vlastník sa rozhodne vyťať ten strom, tak jednoducho, aby mal to právo, je to ten strom jeho, samozrejme, v lese sa hospodári ináč, a tam tie stromy musia byť označené, musí tam byť lesný hospodár, ktorý má kvalifikáciu na to a tú ťažbu tam reguluje a aby spĺňal tieto parametre.
Ja chcem povedať toľko, aby tu zaznel teda aj iný hlas, ako tu to doposiaľ bolo. Ja viem, že sú tu kolegovia, ktorí so mnou nebudú súhlasiť, ja tento návrh zákona nepodporím, nakoľko nie je tak dávno, som podporil ten iný, bolo by nelogické, že by som teraz vzápätí, v priebehu nejakých dvoch mesiacov alebo troch, podporoval zákon, ktorý je diametrálne odlišný. Ja sa stotožňujem s tým zákonom, ktorý sme tuná pred nejakým časom prijali, a aby tie stromy naozaj tak zostal ten objem tých 80 centimetrov. Ja si dokonca viem predstaviť, že by to bol objem aj väčší, a v intravilánoch, tak to poznáte môj názor, aby vlastník pozemku, ten, kto vlastní záhradu, ten, kto vlastní svoj pozemok a má strom tam taký, ktorý mu jednoducho špatí, robí mu problémy, aby bolo to jeho vlastnícke právo, aby ten strom vyťal bez toho, aby sa vyjadrovali k tomu úrady životného prostredia alebo ktosi iný. Samozrejme, okrem stromov, ktoré majú významnú kultúrno-historickú a pod., historický význam, tak tieto stromy, samozrejme, že nie, ale proste ak ten vlastník by nemal právo, čo vlastne teraz tak je a nemá právo vyťať ten strom, tak ja si myslím, že ho obmedzujeme v tých jeho vlastníckych právach.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.2.2014 o 15:11 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:11

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca tri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Huba.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.2.2014 o 15:11 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:20

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Štefan, ako sa vravieva, ja o koze, ty o voze. Nerobím si ilúzie, že ťa presvedčím. Zareagujem len na pár faktických konštatovaní, ktoré odzneli v tvojom príspevku. Keď si predstavíme, že niekoľko desaťročí zarastalo políčko, lúka, pasienok postupne lesom, dnes tam máme v podstate dospelý les, tak pýtam sa, čo je logickejšie, prekategorizovať túto tzv. bielu plochu do lesného fondu, alebo sa zúfalo pokúšať, tak ako to robili kolonisti niekedy počas valašskej kolonizácie, vyrobiť znova z tohto lesa políčko? Keď na druhej strane nám tu zarastajú aktuálne tisíce hektárov pustnúcich plôch poľnohospodárskeho pôdneho fondu naozaj mladými náletovými drevinami, kde je pomerne malý problém vrátiť, ak sa teda zhodneme na tom, že to chceme, že na to máme prostriedky, že je to náš strategický cieľ, za čo sa inak ja prihováram opakovane, pretože som presvedčený, že kultúrna krajina Slovenska obsahuje a má aj v budúcnosti obsahovať, samozrejme, nielen les a nielen obrovské scelené lány polí a rôzne urbárne a technické štruktúry, ale aj tieto tradičné políčka, pasienky, lúky, tak ako je to povedzme v susednom Rakúsku, čiže vráťme tam ovce, kozy. Podporme rozumne, poučme sa zo zahraničia, podporme rozumne ľudí, ktorí by tam ešte chceli hospodáriť a nespoliehajme sa na túto nešťastnú novelu zákona, že tá to zachráni. Tá to určite nezachráni.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.2.2014 o 15:20 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:22

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež trošku aspoň vo faktickej. Bol som na ministerstve, nestihol som do rozpravy. Takže začnem od konca, to, čo si spomínal, že či vo vlastnej záhrade môže, alebo nemôže rozhodovať vlastník. Áno, po tejto novele, ktorá bola prijatá, tam už sa súhlas na výrub stromov v ovocných záhradách nevyžaduje. Áno, takže je to už zadosťučinenie tomu tvojmu, tej tvojej výhrade. Ale otvorene poviem, že stromy rastúce mimo les, lebo to sú tie stromy, ktoré momentálne sú, týmto, touto novelou, ktorá bola tým obvodom, sú atakované, tak ja som bol veľmi zhrozený, že vlastne začíname deliť intravilán, extravilán, a podľa súčasne platného prijatého zákona, ktorý bol prijatý pred niekoľkými mesiacmi, prakticky, ja hovorím, tá hrubina ani nedorastie, nedorastie tá hrubina, ktorá prakticky je mimo nejakého toho lesa alebo nejakého iného územia, ktorý tvorí nejaký lesný porast.
Takže som za to, aby sme znížili tento obvod, tak ako to pán navrhovateľ navrhuje, pretože aj teraz poľnohospodársku pôdu môžeš rekultivovať, keď máš tam nejaké samonálety. Ty ako vlastník máš nie iba práva, máš aj povinnosti a musíš ju udržiavať v takej kultúre a druhu pozemku, v akom je to nadefinované na katastri, na tvojom liste vlastníctva v C registri. To znamená to, že pracovníci ochrany pôdneho fondu teraz už na okresných úradoch, pozemkových odboroch, nejdú dávať pokuty tým, ktorí v takejto kultúre to neudržujú, to je už vec toho človeka. Ako hovorí kolegyňa Košútová, je to o ľuďoch, ako si svoju prácu vykonávajú. Takže aj teraz takéto samonálety sa môžu rekultivovať a môžu sa čistiť na tú poľnohospodársku pôdu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.2.2014 o 15:22 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:25

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Pán poslanec Mičovský.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.2.2014 o 15:25 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:25

Ján Mičovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kuffa Štefan, napadla ma taká nejaká absurdnosť. Po nejakom väzňovi, nemusí to byť na ostrove If, sa našiel zápis, že bol už popravený, a pozri, ráno pri sčítaní väzňov zistia, že žije. V zmysle tej logiky, ktorú si povedal, by ho bolo treba okamžite odstreliť. Ak raz je tu nejaký les, o ktorom zistíme, že on teda de iure nie je lesom, iba de facto, tak v takomto prípade, ak som ťa dobre porozumel, sa prikláňaš k tomu, aby to bolo hneď dané do súladu, neprizerať sa na nič iné, len na to, čo hovorí papier, čo hovorí grundbuch, čo hovorí druh pozemku, a rýchlo to dať do súladu s takýmto pozemkom. No určite uznáš, že absurdita. Ja si uznávam, že môj príklad neni celkom náležitý.
Odpoviem ti aj na tú druhú vec, čo sa týka možno môjho nejasného vyjadrenia, že o aký pozemok tam išlo. Slovenský pozemkový fond poväčšine, to by Martin dopovedal presnejšie, spravuje pozemky súkromných vlastníkov, ktorí sa zatiaľ nepreukázali alebo teda nemohli nadobudnúť toto vlastníctvo, pretože buď sú neznámi, alebo nemajú všetky doklady v poriadku. No toto je o to divnejšie v tomto konkrétnom príklade, ktorý som nepomenoval, že práve takýto Slovenský pozemkový fond sa začne zaoberať myšlienkou, a dokonca ju zrealizuje, že takýto pozemok umožní vyrúbať. Sto rokov ho nebolo treba, ani vlastníkov nepoznáme a on, čo má spravovať, by mal povedať: No počkať, najprv nech sa tí vlastníci nájdu a potom nech sa rozhodnú sami, v zmysle tvojej logiky, aby to mohli obhospodarovať až potom. No je to dačo nieže choré, je to zlovestné, že práve ten, čo spravuje majetok tých, ktorí sa raz majú ukázať, že sú to súkromní vlastníci, tak sa rýchlo ponáhľa a dá to vyrúbať niekomu, kto vlastníkom nie je.
A do tretice, tam to povedal pán poslanec Huba, keď pôjde o ľudí, čo chcú spravovať majetky, tak vždycky podporíme, pripravíme na to aj zákon. Tieto prípady nie sú o ľuďoch, ktorí chcú spravovať lesnú krajinu Slovenska.
Skryt prepis

12.2.2014 o 15:25 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:27

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno, presne tak. Správca má aj povinnosť spravodlivo spravovať aj cudzí majetok, ktorý má prenajatý. Áno, o tom by sa dalo polemizovať, na to nebude čas. A to prirovnanie k tomu väzňovi, to bolo úplne super, to je delikatesné. A v tom sa práve líšime, hej? Ja si napríklad neviem predstaviť, čo by, čo by aj v zmysle zákona mal byť popravený väzeň, a ja sa pozerám na ľudskú, na hodnotu ľudského života úplne nejak inak. A ja by som nikdy nedovolil si porovnávať ľudský život, hodnotu ľudského života s hodnotou stromu. A ja som to síce aj porovnával, ale ono je to tak, že hodnota ľudského života je nadovšetko. Nemôže to vyvážiť nijaký strom ani skupina stromov, nechcem to teraz ani prekrúcať, samozrejme, ty si to nejak myslel inak, ja zase ináč. Ja si vážim prírodu aj stromy, aj všetko, ale aby sme si to nezamieňali. Ja nepatrím k ľuďom a nikdy k nim patriť nebudem, ktorý sa bude klaňať stromu, ale pri tej všetkej úcte tak budem si aj vážiť aj prírodu, aj tie stromy.
Ku kolegovi Feckovi chcem povedať toľko, áno, tie ovocné stromy v rámci obnovy sadov, aj doposiaľ si si mohol vyťať ten strom veď na záhrade v intraviláne, to sa teraz sťahovalo k tým extravilánom a k tým ovocným stromom, to je nelogické, kde sad už je starý, ja neviem má 30, 40, 50 rokov. Sú prestarlé tie stromy, treba ich vyťať a nanovo opäť zasadiť nové stromy. Dáva to logiku, takže myslím si, že toto s tým nesúvisí. A to, že delíme veci na extravilán a intravilán, no vždycky to tak bolo a aj to bude. A ono tie, vlastne na tom intraviláne akoby nám záležalo veľakrát viac ako na tom extraviláne. Ale ja si myslím, že rovnako nám má záležať aj na jednom, aj na druhom. Ja patrím k milovníkom prírody, ale s takým rešpektom a takou správnou takou úctou a postojom.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.2.2014 o 15:27 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video