2. schôdza

Dobrý deň prajem, pán predseda, vážení členovia vlády, vážení kolegovia poslanci, v mene nášho poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dávam tento návrh na zaradenie bodu programu do tejto schôdze. Podľa § 24 rokovacieho poriadku dávam návrh na doplnenie programu tejto schôdze o nasledovnom bode programu: Vytvorenie protikorupčnej parlamentnej komisie v zmysle § 61 rokovacieho poriadku. Národná rada môže podľa tohto paragrafu zriadiť takúto komisiu. Zdôrazňujem parlamentnú, nie výborovú.
Uvedený bod navrhujem zaradiť ako posledný bol programu tejto schôdze, teda ako bod, myslím, 17, z toho dôvodu, aby bola splnená podmienka, že poslanci majú podľa § 25 24-hodinovú lehotu na preštudovanie materiálu, a rovnako aj aby bol čas na politické jednania klubov o samotnej komisii a našla sa zhoda v počte členov, nomináciách, rozsahu pôsobnosti a ostatných náležitostiach. Vážený pán predseda, neexistuje dôvod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku vás žiadam o spojenie rozpravy k bodom č. 13 a č. 14 s číslami tlače 32 a 33, keďže spolu súvisia. Ďakujem pekne.

Pán predseda, žiadam o stiahnutie bodu č. 10, tlač 29, keďže doteraz nebolo náležite vysvetlené všetkým poslancom, či boli splnené všetky podmienky pri návrhu tohto zákona. Tak kým nebude dostatočne vysvetlené zo strany Kancelárie Národnej rady, ako prebehla registrácia tohto návrhu, tak navrhujem ho stiahnuť z rokovania parlamentu.

Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Štefan Gašparovič.

Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Antonín Cicoň.

Cicoň, Antonín, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Vladislav Petráš.

Petráš, Vladislav, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Eva Hufková.

Hufková, Eva, poslankyňa NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Peter Gaži.

Gaži, Peter, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Zoltán Daniš.

Daniš, Zoltán, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Viera Šedivcová.

Šedivcová, Viera, poslankyňa NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Peter Náhlik.

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán predseda, oznamujem vám, že všetci poslanci náhradníci zložili Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia... (Veľmi slabo počuť pre nefunkčnosť mikrofónu.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady zo dňa 2. 5. 2012 predkladám túto informáciu.
Po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady so začiatkom v VI. volebnom období došlo v súvislosti s kreovaním vedúcich funkcií ústredných orgánov štátnej správy k viacerým personálnym zmenám, ktoré majú svoj dopad aj na mandáty poslancov. Predovšetkým ide o zmenu v obsadení funkcie vedúceho Úradu vlády a vymenovanie štátnych tajomníkov, ako aj o ďalšie osobné rozhodnutia poslancov v súvislosti s ich mandátom.
Podľa čl. 5 ods. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ak bol do verejnej funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, alebo do funkcie štátneho tajomníka vymenovaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, jeho mandát počas výkonu tejto verejnej funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát poslanca, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje z kandidátov, ktorí získali aspoň 3 % prednostných hlasov, ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet hlasov.
Vzhľadom na skutočnosť, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Igor Federič bol dňa 4. 4. 2012 vymenovaný do funkcie vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Pavlis, Jozef Buček, Jozef Burian, Peter Pellegrini, Branislav Ondruš a Marián Saloň boli dňom 11. 4. 2012 vymenovaní za štátnych tajomníkov ministerstiev Slovenskej republiky, ich mandát poslanca sa podľa čl. 5 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. uvedenými dňami neuplatňuje.
Túto skutočnosť zobral predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška na vedomie a rozhodnutím č. 8 z 10. apríla 2012 a rozhodnutím č. 11 z 12. apríla 2012 vyhlásil nastúpenie náhradníkov na uvedené neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa poradia, ktoré je uvedené v Zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady, ktoré sa konali dňa 10. marca 2012, takto:
za stranu SMER – sociálna demokracia
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Federiča nastupuje náhradník Štefan Gašparovič, narodený 26. januára 1974, bytom Slovenský Grob,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pavlisa nastupuje náhradník Antonín Cicoň, narodený 17. apríla 1964, bytom Smolník,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Bučeka nastupuje náhradník Vladislav Petráš, narodený 19. septembra 1963, bytom Myjava,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana nastupuje náhradníčka Eva Hufková, narodená 31. januára 1957, bytom Horná Štubňa,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho nastupuje náhradník Peter Gaži, narodený 8. novembra 1965, bytom Spišská Belá,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Ondruša nastupuje náhradník Zoltán Daniš, narodený 10. januára 1944, bytom Nitra,
- namiesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Saloňa nastupuje náhradníčka Viera Šedivcová, narodená 27. decembra 1955, bytom Žarnovica.
V súvislosti s vymenovaním Andreja Holáka na funkciu štátneho tajomníka ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja predseda Národnej rady Pavol Paška zobral svojimi rozhodnutiami č. 10 z 12. apríla 2012 a č. 15 zo 17. apríla 2012 na vedomie jeho vyhlásenie o vzdaní sa práva nastúpenia náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne určil náhradníkov za stranu SMER – SD tak, ako je uvedené vyššie.
Súčasne predseda Národnej rady Pavol Paška rozhodnutím č. 9 z 10 . apríla 2012 a č. 12 z 12. apríla 2012 požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby preskúmal dodržanie podmienok nastúpenia náhradníkov podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podal Národnej rade informáciu.
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Viktor Stromček doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 13. apríla 2012 v súlade s čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. A keďže podľa čl. 81a Ústavy Slovenskej republiky vzdaním sa mandátu poslanca tento mandát zaniká dňom doručenia jeho písomného rozhodnutia predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tento vzal jeho rozhodnutie na vedomie rozhodnutím č. 14 zo 16. apríla 2012. Súčasne predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 16 zo 17. apríla 2012 vyhlásil nastúpenie náhradníkov za stranu SMER – sociálna demokracia nasledovne:
1. Na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viktora Stromčeka nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboš Blaha, ktorý od 4. apríla 2012 vykonáva mandát poslanca ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka.
2. Na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka nastupuje podľa poradia uvedeného v Zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. marca 2012 Peter Náhlik, narodený 18. augusta 1981, bytom Trnava.
I v tomto prípade predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 17 zo 17. apríla 2012 požiadal mandátový a imunitný výbor o preskúmanie podmienok a o podaní informácie na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov.
Na zabezpečenie požiadaviek, ktoré vyplývajú z citovaných predpisov a rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vykonal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky tieto úkony:
1. oboznámil sa s predmetnými rozhodnutiami predsedu Národnej rady a so Zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady vrátane príloh. Podľa prílohy č. 1 uvedenej zápisnice nastupujú za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje, a na zaniknutý mandát, teda na zaniknutý mandát náhradníci za poslancov Národnej rady uvedených v citovaných rozhodnutiach predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie:
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie,
1. že podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
a) sa neuplatňujú mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Federiča, ktorý je vedúcim ústredného orgánu štátnej správy a nie je členom vlády Slovenskej republiky, ďalej Pavla Pavlisa, Jozefa Bučeka, Jozefa Buriana, Petra Pellegriniho, Branislava Ondruša, Mariána Saloňa, ktorí sú štátnymi tajomníkmi ministerstiev Slovenskej republiky; ich mandát poslanca podľa čl. 5 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu sa iba neuplatňuje,
b) mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viktora Stromčeka zanikol vzdaním sa 13. apríla 2012;
2. že podľa § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady v znení neskorších predpisov a podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady svojimi rozhodnutiami č. 8 z 10. apríla 2012, č. 11 z 12. apríla 2012 a č. 16 zo 17. apríla 2012
a) vyhlásil nastúpenie náhradníkov na uvedené neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa poradia uvedeného v Zápisnici z Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady, volieb konaných dňa 10. marca 2012,
za stranu SMER – sociálna demokracia nastupujú títo náhradníci:
dňom 10. apríla 2012
- namiesto poslanca Igora Federiča nastupuje náhradník Štefan Gašparovič,
dňom 12. apríla 2012
- namiesto poslanca Pavla Pavlisa nastupuje náhradník Antonín Cicoň,
- namiesto poslanca Jozefa Bučeka nastupuje náhradník Vladislav Petráš,
- namiesto poslanca Jozefa Buriana nastupuje náhradníčka Eva Hufková,
- namiesto poslanca Petra Pellegriniho nastupuje náhradník Peter Gaži,
- namiesto poslanca Branislava Ondruša nastupuje náhradník Zoltán Daniš a
- namiesto poslanca Mariána Saloňa nastupuje náhradníčka Viera Šedivcová
a dňom 17. apríla 2012
- namiesto poslanca Roberta Kaliňáka nastupuje náhradník Peter Náhlik,
b) vyhlásil nastúpenie náhradníka dňom 17. apríla 2012 na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viktora Stromčeka a na tento mandát nastupuje poslanec Ľuboš Blaha, ktorý vykonáva mandát poslanca od 4. apríla 2012.
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta.
Prichádza prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič.

(Príchod prezidenta SR Ivana Gašparoviča do rokovacej sály v sprievode predsedu NR SR Pavla Pašku za zvukov prezidentských fanfár.)

Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky, ktorú vymenoval prezident Slovenskej republiky, predstupuje podľa čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky pred Národnú radu Slovenskej republiky, predkladá jej svoj program a žiada o vyslovenie dôvery.
Vláda Slovenskej republiky ako vrcholný orgán výkonnej moci si uvedomuje svoju zodpovednosť voči Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu Slovenskej republiky a počas celého volebného obdobia bude dôsledne dodržiavať princípy parlamentnej demokracie. Je to nielen naša povinnosť vyplývajúca z ústavy, ale touto zásadou sa budeme riadiť aj v záujme pokoja a vnútropolitickej stability na Slovensku.
Slovensko naozaj potrebuje pokoj a politickú stabilitu. Len v takejto atmosfére sa pri plnom rešpektovaní názorových rozdielov medzi vládou a opozíciou dajú dosahovať ciele, nutnosť ktorých uznáva tak ľavá, ako aj stredopravá časť politického spektra.
Za posledné štyri dni som sa osobne stretol s tisícami ľudí na západnom a strednom Slovensku. Odkaz od nich je veľmi jasný. Ľudia vedia, že musíme prijať okamžité a možno aj citlivé opatrenia na ozdravenie verejných financií. Chcú však inú politickú atmosféru, ako videli do predčasných parlamentných volieb. Rád by som požiadal všetky parlamentné politické strany, aby boli súboje férové a hodnotové.
Slovensko dosiahlo 50-percentný hotovostný deficit. Podľa Európskej komisie vzhľadom na hospodárenie prvé tri mesiace tohto roku je nereálne, aby bol deficit na plánovanej úrovni 4,6 % a do 31. decembra 2013 musíme znížiť deficit pod 3 % HDP. A je úplne jedno, je úplne jedno, aká vláda by vládla. Cieľ je nezmeniteľný. Deficit verejných financií pod 3 %.
Súčasná vláda má svoj plán, ako ho dosiahnuť. Ak má opozícia iné návrhy na ozdravenie verejných financií, poďme súťažiť. V tomto by mala byť podstata politického súperenia.
Politická strana SMER – sociálna demokracia ako jediná zastúpená vo vláde Slovenskej republiky od prvých dní nového volebného obdobia robí všetko pre vytvorenie atmosféry pokoja a stability. Stačí, ak si pripomenieme rozhodnutia o postavení opozície v Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré je výrazne silnejšie, ako tomu bolo v rokoch 2010 – 2012. Uznávame aj nárok opozície na obsadenie ďalších kontrolných orgánov. A záujem pokoja a stability sme dôsledne sledovali aj pri príprave Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je ucelený politický dokument. Neskladali sme ho sektorovo, ako bolo možno zvykom v predchádzajúcich volebných obdobiach. Naopak, inšpirovali sme sa stratégiou rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030. Tou stratégiou, ktorá bola spracovaná a obhájená v priebehu roku 2010. Aj tu chcem vyzvať všetky relevantné politické sily na Slovensku, aby privlastnili si myšlienky, ktoré sú v tejto stratégii, a uplatňovali ich bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v opozícii, alebo nachádzajú vo výkone vládnej moci.
Cieľom programového vyhlásenia vlády je eliminovať vplyvy krízy a zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska.
Vláda pripravila programové vyhlásenie v širokom dialógu so sociálnymi partnermi. Či tomu veríte, alebo neveríte, uskutočnilo sa spolu asi 100 rokovaní ministrov so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov, s predstaviteľmi samosprávy, akademickou obcou, so zástupcami Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Jednoty dôchodcov Slovenska, ale aj s predstaviteľmi cirkví, najmä katolíckej a evanjelickej, či mimovládnych organizácií. Spoločne sme hľadali prienik v najpodstatnejších otázkach, ako má Slovensko postupovať a čo má robiť, aby bolo úspešné. A vo väčšine z nich sa aj zhoda našla.
Je to naozaj nóvum, niečo, čo na slovenskej politickej scéne ešte nebolo. Bez dohody so sociálnymi partnermi žiadna vláda v období turbulentných ekonomických a sociálnych zmien v Európe a vo svete nemôže uspieť. Dovolím si to tvrdiť o to skôr, že Slovensko je dnes v stave, keď zlyhávajú základné funkcie štátu. Spomeniem len kolaps daňovej a finančnej správy, tikajúcu bombu v zdravotníctve, stupňujúce sa napätie v školstve, rastúcu nezamestnanosť či nezvládnutie a nezvládnutý deficit verejných financií.
Myslím si po tomto širokom dialógu, že môžem vyhlásiť, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je výsledkom intenzívneho sociálneho dialógu vlády a širokého okruhu sociálnych partnerov. Privítal som vyjadrenia jednotlivých sociálnych partnerov, ktorí uznali zapracovanie podstatnej časti ich požiadaviek do dokumentu, za plnenie ktorého bude zodpovedať len a len vláda Slovenskej republiky. Ide o dokument vnútorne vyvážený, presne definujúci trendy a jednotlivé politiky. Možno ste očakávali, že v ňom bude viac čísel a ukazovateľov, ale programové vyhlásenie vlády musí najmä definovať politiky a trendy a naplnenie týchto trendov a politík bude potom úlohou ďalších orgánov, ktoré v rámci sociálneho dialógu v krátkom čase vzniknú.
Chcem vysloviť poďakovanie sociálnym partnerom za ich konštruktívny prístup a vyslovujem presvedčenie, že budú aj naďalej aktívnymi hráčmi v sociálnom dialógu, ku ktorému sa vláda Slovenskej republiky otvorene hlási ako k základnej pracovnej metóde.
Vláda je pripravená vytvoriť pôdu pre intenzívny a široký sociálny dialóg aj pri najväčšej výzve, ktorá stojí pred nami - pri ozdravovaní verejných financií. Vláda sa hlási k záväzku znížiť deficit verejných financií pod 3 % a na tento účel potrebuje nájsť dodatočné zdroje v objeme 1,2 až 1,5 mld. eur. Aby sme občanom Slovenskej republiky trochu priblížili tú sumu, povedzme ju aj v slovenských korunách, hovoríme o sume 36 až 45 mld. slovenských korún, ktoré musíme zabezpečiť v čo najkratšom období, aby sme ozdravili verejné financie.
Ak bude vláde Slovenskej republiky vyslovená dôvera, riešenia sledujúce ozdravenie verejných financií budú predmetom rokovania Rady pre solidaritu a rozvoj pod priamym vedením predsedu vlády. Nadviažeme tak na dobré skúsenosti z pôsobenia Krízovej rady v rokoch 2009 – 2010.
Už teraz pozývam oficiálne predstaviteľov zamestnávateľov, zamestnancov, samosprávy, cirkvi, dôchodcov, obchodnej, priemyselnej komory či akademickej obce, univerzít, aby sa práce tejto rady zúčastnili a aby sme spoločne na pôde tejto inštitúcie rozhodovali o veciach, ktoré budú možno aj citlivé, ale pre Slovensko životne dôležité.
Vážené dámy a páni, Programové vyhlásenie vlády jasne definuje politiku ozdravovania verejných financií. Je to politika väčšej solidarity bohatých a silných. A práve predmetom rokovania Rady solidarity bude zvýšená sadzba dane z príjmov, sadzba bankového odvodu alebo či Slovensko zavedie daň z finančných transakcií. Domnievam sa, že by bolo správne, spravodlivé, etické a morálne zaviesť takúto daň. Obdobne uvažujú v Rakúsku, ale aj Európska komisia, ktorá si sľubuje, že by ročne na celoeurópskej dani z finančných transakcií vybrala až 57 mld. eur.
Na Slovensku nemienime zvyšovať daň z pridanej hodnoty na základné tovary a služby, čo by podľa nás malo negatívny dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti. Áno, tu máme pravdepodobne odlišný pohľad. Nehovoríme nie zvyšovaniu DPH. Vy ste experiment urobili v roku 2011, ale mal veľmi negatívne dôsledky na rast ekonomiky aj na ďalšie ukazovatele.
Pokiaľ ide o DPH, uvedomme si, že mnohí naši občania žijú na hranici chudoby. Ako keby sme si niekedy nechceli uvedomiť – a nechcem ani o tom veľa hovoriť –, že naozaj ľudia žijú z priemerných dôchodkov 250 – 280 eur. Že naozaj ľudia priemerne žijú z platov, ktoré sú na úrovni 400 – 450 eur. Ak týmto ľuďom zdvihneme daň z pridanej hodnoty a títo ľudia všetky peniaze minú na základné tovary a služby, na bývanie, na energie, na potraviny, a to majú ešte málo, každé jedno zvýšenie DPH, čo i len o pol percenta, automaticky vedie k ďalšiemu znižovaniu životnej úrovne týchto ľudí.
A toto naozaj nechceme a to ani neurobíme. Podporíme len také opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast, ale zároveň neohrozia základné životné istoty občanov. Nemôžu to byť peňaženky ľudí s nízkymi a strednými príjmami, ktoré budú ozdravovať verejné financie a riešiť finančnú krízu, ktorú spôsobili bohatí a silní. To je naša politika a za touto politikou budeme tvrdo stáť. (Potlesk.)
Problémy Slovenska, ako naštartovanie ekonomického rastu, riešenie vysokej nezamestnanosti alebo konsolidácia verejných financií, chceme však riešiť v spolupráci s európskymi inštitúciami, osobitne s Európskou komisiou. Z rokovaní vyplýva, že tohtoročný plánovaný deficit na úrovni 4,6 % je nereálny. A hovorím to ako fakt, nesťažujem sa, ale pravda je taká, že tak, ako bol schválený rozpočet v roku 2011 na rok 2012 s plánovaným deficitom 4,6 %, veľmi jasne nám odkazujú z Európskej komisie, toto je nereálny deficit, skôr sa bude približovať k 5 %.
Medzi rizikové položky, nekryté rozpočty, patrí okrem iného zvyšovanie platov lekárov a zdravotných sestier. Stále sme nenašli peniaze, o ktorých predchádzajúci minister zdravotníctva hovoril, že existujú. Náklady na strategické zásoby ropy či nižšie príjmy samospráv.
Európska komisia najbližšie hodnotenie vývoja slovenských verejných financií aj s novou prognózou pre rok 2012 zverejní 11. mája. Aj to bude dôležitý ukazovateľ pre nás, pokiaľ ide o prácu Rady solidarity a rozvoja, lebo aj na základe týchto ukazovateľov budeme plánovať opatrenia, ktoré majú ozdravovať verejné financie. Posledný odhad hovorí o 5 % deficitu, čo je dosť výrazne nad 3 %, ktoré má Slovensko dosiahnuť v budúcom roku.
Do programového vyhlásenia sme zakomponovali viaceré možnosti zvýšenia príjmov rozpočtu, a to napr. vyššou efektivitou výberu dane z pridanej hodnoty, prehodnotením výšky majetkových daní či obmedzením daňových únikov, kde stráca štát ročne asi 1 miliardu eur.
Podobne i na strane výdavkov bude vláda pokračovať v šetrení a v tlaku na zvyšovanie efektívnosti fungovania štátu nielen v oblasti verejného obstarávania, ale aj v nastavení samotných štátnych inštitúcií. Prehodnotíme súčasnú štruktúru orgánov štátnej správy s cieľom zefektívniť ich činnosť. Chceme naštartovať pod vedením podpredsedu vlády a ministra vnútra najrozsiahlejšiu reformu miestnej, krajskej a ústrednej štátnej správy. Cieľom je, aby občan nepobehoval od jedného úradu k druhému, aby – pokiaľ možno – všetko vybavil na jednom mieste. Cieľom je znižovať nákladovosť štátnej správy v Slovenskej republike. Pre zásadné zlepšenie úrovne služieb vláda využije elektronizáciu a možnosti informačných a komunikačných technológií. Teda nechceme ísť len cestou zvyšovania daní a škrtov, ale chceme ísť aj cestou šetrenia na úkor vládnej spotreby.
Môžem oznámiť, že k 1. januáru 2013 prestane existovať krajská špecializovaná štátna správa, a chceme všetko urobiť tak, aby k 1. januáru 2014 boli urobené zásadné rozhodnutia, pokiaľ ide o integráciu miestnej štátnej správy. Zefektívnenie využívania nehnuteľností, administratívy, očakávame od tohto kroku pomerne významné úspory.
Vážené dámy a páni, nemôžeme pripustiť, aby sme sa dostali mimo dohodnutej trajektórie konsolidácie verejných financií, a to nie preto, že o tom hovorí Brusel, Európska únia, alebo preto, že by Slovensku hrozila pokuta vo výške 140 mil. eur, ale predovšetkým kvôli dôveryhodnosti Slovenska. Chceme dať jasný signál finančným trhom o našom konsolidačnom úsilí v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a zvýšiť transparentnosť verejných financií.
Opäť ale pripomínam, že zásadné rozhodnutia, najmä ekonomicko-sociálneho charakteru, budeme prijímať po širokej diskusii so všetkými zainteresovanými partnermi.
Ako som už povedal, najjednoduchšie by bolo preniesť bremeno globálnej hospodárskej a finančnej krízy na plecia občanov. Ak si pamätám údaj, nakoniec ho možno potvrdia tí, ktorí pracovali v ekonomickej a finančnej sfére, že zvýšenie DPH o 1 % automaticky znamená do štátnej poklade príjem okolo 6 mld. korún, teda asi 200 mil., možno aj viac eur.
To by bolo veľmi jednoduché, o 3, o 4, o 5 % zdvihnúť DPH a získame obrovský balík peňazí na ozdravenie verejných financií. Nám ide o to, aby sme napriek kríze vytvárali a posilňovali základné životné istoty ľudí, veď ľudia nespôsobili túto krízu.
Ešte raz vás všetkých prosím aj pri prijímaní rozhodnutí, ktoré budeme robiť tu, v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme mysleli na jednoduchých ľudí na Slovensku, s ich príjmami, s ich dôchodkami a s ich životnou úrovňou. Toto je krédo, ktoré musí stále visieť nad našimi hlavami, keď budeme posudzovať akékoľvek jedno individuálne rozhodnutie.
Vláda bude plniť sociálnodemokratický program, ktorý nepoškodí ekonomike, ale vytvorí stabilné prostredie pre sociálne vyvážený, a tým dlhodobo udržateľný vývoj. Je to aj reakcia vlády na oprávnené obavy občanov, ktorí sa často pýtajú, ako sa štát postaví k problematike zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a tvorbe podmienok pre dôstojný život.
Vážené dámy a páni, Programové vyhlásenie vlády jednoznačne hovorí, že ozdravovanie verejných financií nie je možné bez hospodárskeho rastu a nových pracovných miest. Toto je základná poučka, ktorú sme dali do Programového vyhlásenia vlády.
My sme totiž zistili na vlastnej koži, že len škrty a šetrenie bez podpory hospodárskeho rastu vedú automaticky k poklesu hospodárskeho rastu, k vyššej inflácii a k nezamestnanosti. Veď to sú fakty a netreba sa za ne hanbiť. 1. januára 2011 bola zvýšená DPH o 1 % a samotná vtedajšia vláda v jednom z analytických dokumentov uviedla, že áno, takéto rozhodnutie má tlmiaci efekt na hospodárstvo. Bolo tam presne napísané. A čo napísala vláda do toho dokumentu, to na konci roku 2011 aj do poslednej bodky určite platilo.
Tak potom načo šetríme? Načo ozdravujeme verejné financie, keď výsledkom je špirála negatívna, ktorá opäť len vedie k vyššej nezamestnanosti, k nižšiemu hospodárskemu rastu a k vyššej inflácii? Toto je cesta, ktorá nefunguje.
Bez hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest nie sme schopní ozdravovať verejné financie. Toto je základný prístup vlády sociálnodemokratickej na Slovensku. Je to dokonca... (Potlesk.)
Je to dokonca aj postoj, ktorý plne zodpovedá postoju európskemu. Dovoľte, aby som zacitoval stanovisko Európskej únie: „Fiškálna konsolidácia a sprísnenie pravidiel dohľadu sú kľúčové, ale nestačia. Potrebujeme hospodársku politiku orientovanú na rast.“
Toto je oficiálna politika Európskej únie, my chceme ísť tou istou cestou. Nie socialistickou, sociálnodemokratickou, ľavicovou, socanskou, môžte použiť akýkoľvek výraz. Toto je európska cesta, my sme v Európe a chceme aj európsku cestu používať.
Jednou z priamych príčin problémov v eurozóne v podobe dlhovej krízy, ktorej musíme čeliť dodnes, boli málo efektívne pravidlá rozpočtového dohľadu. V Európskej únii sa preto veľmi rýchlo dokázala nájsť zhoda a urobili sa bezprecedentné legislatívne úpravy v podobe zásadného sprísnenia pravidiel Paktu rastu a stability. Podstatou tohto systému, balíka šiestich legislatívnych aktov, ktoré sa už dnes naplno uplatňujú, je, že národné rozpočty sa ocitnú pod mimoriadne silnou kontrolou Európskej komisie a Rady, pričom vynútenie pravidiel je aj pod hrozbou nie malých finančných sankcií. Už som spomínal 140-miliónovú pokutu v prípade, že nedodržíme 3-percentný deficit v roku 2013.
Čiže, priatelia, vážené dámy a páni, prvá lekcia dlhovej krízy je silné a vynútiteľné pravidlá rozpočtového dohľadu, tieto máme a Slovensko sa k nim otvorene hlási.
Druhým konkrétnym krokom je dohoda na tom, že členské štáty sa v podobe fiškálnej zmluvy zaväzujú k prísnej sebadisciplíne, pokiaľ ide o rozpočtovú politiku a udržanie dlhu v stanovených medziach. Máme teda aj druhú lekciu – právny záväzok v podobe pravidla tzv. štrukturálneho deficitu vo výške 0,5, resp. 1 % v závislosti od toho, či krajina plní aj dlhové kritérium. Slovensko takýto záväzok prijalo v podobe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Týmto však celý príbeh alebo dráma dôsledkov finančnej, ekonomickej a dlhovej krízy nemôže a nesmie skončiť. Máme totiž úplne zásadný a urgentný problém a ten sa volá hospodársky rast v Európskej únii a hrozba recesie, ktoré majú negatívny dopad jednak na perspektívu konsolidácie, a čo je ešte horšie, na sociálnu situáciu ľudí.
Aby sme si uvedomili, kde sa nachádzame, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa oprel i o jeden údaj, ktorý prezentoval prezident Európskej komisie pán Barroso v októbri 2011: „Prepad hospodárskeho výkonu v rokoch 2007 – 2010 v dôsledku krízy znamená pre Európsku úniu vo finančnom vyjadrení stratu o 2 000 mld. eur.“ Toto číslo podľa mňa nepotrebuje žiadny ďalší komentár.
Nie je preto vôbec náhoda, že po sprísnení rozpočtového dohľadu a naordinovaní reštriktívneho zamerania našich rozpočtových politík v podobe fiškálnej zmluvy prichádzajú každodenne veľmi silné apely na prorastovú hospodársku politiku, ktorá musí byť rovnako dôležitou súčasťou našej odpovede na dôsledky krízy – a k týmto apelom sa vláda Slovenskej republiky plne hlási. Ak je povinnosťou škrtať a ozdravovať, musí byť povinnosťou aj podporovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta.
Nechal som si zanalyzovať závery ostatných európskych rád. Všetky summity v poslednom období zdôrazňujú nevyhnutnosť hospodárskeho rastu a zvyšovania konkurencieschopnosti Európskej únie. Zásadný problém je ale v tom, že naše doterajšie stratégie, či už niekdajšia Lisabonská alebo dnešná nástupkyňa Stratégia EÚ 2020, sú zamerané na opatrenia, ktoré sú mimoriadne dôležité, ale skôr sú to opatrenia stredno- a dlhodobé. My však máme problém rastu teraz, v podmienkach rozpočtovej reštrikcie, a musíme mu čeliť dnes a zajtra, nemôžme sa preto opierať o opatrenia, ktoré majú stredno- alebo dlhodobý charakter.
Preto aj na úrovni Európskej únie už musíme skončiť s opakovaním mantry o prorastovej konsolidácii. Nemusíme už nič nové pridávať v pravidlách rozpočtového dohľadu. Všetko je vymyslené a odsúhlasené. Treba to len implementovať.
Musíme ale čo najskôr viesť vážnu debatu o tom, aké máme možnosti pre prorastové impulzy na úrovni Európskej únie. A pravdepodobne sa budeme musieť odvážne pozrieť aj na niektoré inovatívne formy, ako napr. návrh Komisie na tzv. projektové dlhopisy pre kľúčové sektory ekonomiky. K takémuto návrhu sa budeme stavať pragmaticky a bude nás najmä zaujímať, kde sa tu Slovensko môže nájsť, alebo sa budeme pozerať na to, či dostatočne využívame napr. aj zdroje, ktoré ponúka Európska investičná banka. Do istej improvizácie, ako vidíme, môžeme ísť, len potrebujeme flexibilitu, pružnosť ako teraz, keď sa snažíme realokovať fondy v prospech zamestnávania mladých ľudí.
V tejto súvislosti vítam úvahu prezidenta Európskej rady zvolať mimoriadny summit, pravdepodobne začiatkom júna, kde o týchto otázkach budeme hovoriť, pretože – a to chcem ešte raz zdôrazniť – hospodársky rast potrebujeme nielen preto, aby sme únosným spôsobom zvládli nespochybniteľne dôležité ozdravovanie verejných financií. Hospodársky rast potrebujeme, aby sme udržali európsky sociálny model. Opäť, európsky sociálny model, nie slovenský sociálny model, nie socialistický sociálny model, ale európsky sociálny model.
Dovoľte mi, aby som vám poskytol aj najnovšiu informáciu, pokiaľ ide o realokáciu európskych peňazí na vytváranie miest pre mladých nezamestnaných. Po rôznych dezinformáciách, ktoré sa objavovali v posledných mesiacoch, bol vyslaný tím ľudí na rokovanie a záverečné rozhodnutie je nasledujúce: V rámci Operačných programov, ktoré máme k dispozícii, vláda Slovenskej republiky navrhuje Európskej komisii premiestniť 270 mil. eur, v slovenských korunách takmer 9 mld. korún, z iných Operačných programov do dvoch Operačných programov, jeden sa nazýva Zamestnanosť a sociálna inklúzia a druhý program Hospodársky rast a konkurencieschopnosť. Tieto peniaze chceme použiť na rôzne projekty, ku ktorým sa budú môcť prihlásiť malé a stredné podniky, ale možno aj individuálne osoby, tak napr. v poľnohospodárstve, aby sme vytvárali pracovné miesta pre mladých ľudí a aby aspoň rok mal povinnosť zamestnávateľ tohto človeka zamestnať, ďalší rok ho nechať v zamestnaní, čím by získal pracovnú prax a uľahčil sa mu prístup k získavaniu ďalších zamestnaní.
Verím, že Európska komisia tento návrh, na ktorom, mimochodom, s nami aktívne spolupracovala, schváli a že v najbližších dňoch dôjde aj k formálnym rozhodnutiam takéhoto charakteru.
My sme za Slovensko domácu úlohu urobili, povedali sme, toľkoto peňazí sme pripravení na to dať.
Vážené dámy a páni, vychádzajúc z jasne proeurópskeho postoja, vláda podnikne kroky vedúce k čo najskoršej ratifikácii troch nových zmluvných dokumentov: Zmluvy o založení európskeho mechanizmu pre stabilitu, Zmluvy o stabilite, koordinácii a kontrole hospodárskej a menovej únie, to je tzv. fiškálna zmluva, a k novelizácii čl. 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Tu sa teším na spoluprácu s opozíciou, pretože oceňujem stanovisko opozície z okrúhleho stola, kde s výnimkou, myslím, iba jedného politického subjektu je zhoda na tom, že pri ratifikácii, schvaľovaní týchto dokumentov by mala byť väčšia podpora ako len podpora hlasov poslancov za vládu.
Osobitnou úlohou vlády v nasledujúcom období bude aj príprava predsedníctva Slovenska v Európskej únii v druhej polovici roku 2016. Čas uteká veľmi rýchlo a máme povinnosť sa dobre a dôsledne pripraviť, pretože ide o fantastickú príležitosť pre Slovenskú republiku.
Vážené dámy a páni, chcem vás aj o niečo požiadať, keď budeme ratifikovať tieto tri zmluvné dokumenty v Národnej rade Slovenskej republiky, chcem vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky priamo uložila povinnosť a požiadala predsedu vlády Slovenskej republiky podporovať v orgánoch Európskej únie všetky iniciatívy, ktoré budú viesť k podpore hospodárskeho rastu a k vytváraniu nových pracovných miest. Potrebujeme aj takýto mandát Národnej rady, opakujem, nie založený len na hlasoch poslancov, ktorí podporujú vládu, ale verím, že aj na hlasoch poslancov, ktorí sedia v opozičných radoch.
Ak som sa už dotkol problematiky zahraničnej politiky, dovoľte mi, aby som dodal, že základnou líniou zahraničnej politiky Slovenska v jej regionálnom rozmere bude politika dobrých susedských vzťahov založených na partnerstve, rovnoprávnosti štátu a dialógu s Českou republikou, Poľskou republikou, Rakúskou republikou, Ukrajinou a Maďarskom.
S českým, poľským a maďarským premiérom som už mal možnosť rokovať. Chcem oceniť, že sme hovorili len výlučne o možnostiach spolupráce v oblasti ekonomiky, dopravy a energetiky. Slovensko potrebuje opakované prepojenia dopravného charakteru, energetického charakteru, aby si zabezpečilo svoju vlastnú energetickú bezpečnosť, ale aby sa aj ďalej rozvíjalo.
Je dobré, že tieto krajiny, pokiaľ sa bavíme o V 4, majú rovnaké postoje, pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie, a zdá sa, že by sme mohli nájsť aj ešte väčší priestor, pokiaľ ide o vojenské otázky. Je tu spoločný záväzok vytvoriť v roku 2016 spoločnú vojenskú jednotku krajín V 4.
Pokiaľ ide o stretnutie s maďarským premiérom, ktoré vyvolávalo veľké otázniky, musím rovnako podčiarknuť, že na stretnutí s premiérom Orbánom sme sa zhodli, že v tomto období nikto nepotrebuje hádky a konflikty. V tomto období potrebujeme úspech. Všetku energiu budeme teda venovať do spoločných hospodárskych, ekonomických, dopravných a energetických projektov. A na takúto spoluprácu sa vláda Slovenskej republiky naozaj teší.
Chceme, aby dominantnou črtou zahraničnej politiky bola ekonomická diplomacia. Primárnu pozornosť budeme venovať podpore exportu a turistiky, prílevu zahraničných investícií, stabilite meny, zrovnoprávňovaniu slovenských výrobcov na vnútornom trhu Európskej únie a zvyšovaniu energetickej bezpečnosti.
Zástupcov podnikateľských kruhov vláda zapojí do procesov plánovania a organizačnej prípravy tej časti zahraničnej politiky, ktorá sa ich bezprostredne týka. Prostredníctvom proexportnej rady chceme zabezpečiť väčšiu prepojenosť a súčinnosť všetkých aktérov činných v oblasti ekonomickej diplomacie a pri presadzovaní obchodno-ekonomických záujmov v zahraničí.
Aj preto je minister zahraničných vecí podpredsedom vlády Slovenskej republiky, pretože chceme posilniť ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky a koordinačnú úlohu ministra zahraničných vecí vo vzťahu k hospodárskym rezortom.
Dámy a páni, dôsledky globálnej, finančnej a hospodárskej krízy viedli k odmietnutiu nadradenej úlohy trhov a názorov o minimálnej úlohe štátu v hospodárskej sfére. Vláda, ktorej som predsedom, chce moderný, úsporný a rozumne intervenujúci štát, ktorý bude prijímať však také opatrenia, ktoré nebudú deformovať trh. To je základná definícia štátu, o aký sa budeme usilovať v nasledujúcom období.
Dovoľte mi teraz vysloviť niekoľko sektorových postojov, samozrejme, ani zďaleka nemám ambíciu vám predstaviť celé Programové vyhlásenie vlády, pretože ho máte k dispozícii, a verím, že ste mali možnosť sa s ním aj oboznámiť, pretože časový priestor bol podľa nás dostatočný.
Sektorovo by som chcel zdôrazniť, že rast priemyselnej produkcie je a bude dominantným činiteľom hospodárskeho rastu Slovenskej republiky. Tu za kľúčové vláda považuje oživenie priemyselného výskumu a vývoja, chceme preto vytvárať technologické platformy, ktoré by mali účinnejšie pôsobiť v európskom výskumnom priestore.
Zároveň podotýkam – a toto je pre nás mimoriadne vážna vec –, že priemysel sa nemôže zapájať do globálnej ekonomiky iba prostredníctvom nadnárodných monopolov, ktoré operujú na našom území, ale priemysel sa musí zapájať aj vlastnou aktivitou za pomoci štátu. Pre najefektívnejšie dosiahnutie tohto cieľa sa zameriame predovšetkým na postupné znižovanie závislosti slovenského priemyslu na výkyvoch globálnej ekonomiky formou podpory modernej a perspektívnej výroby s vysokou pridanou hodnotou.
Pokiaľ ide o energetiku, viete, že energetika bola oblasť, ktorej sme venovali v rokoch 2006 – 2010 obrovskú pozornosť. Mienime pokračovať vo veľkom záujme, pokiaľ ide o Stratégiu energetickej bezpečnosti, prijatú v roku 2008.
Nás teší, že táto stratégia prežila roky 2010 – 2012, čo len potvrdzuje, že mala svoje ratio, a vláda, ktorá skončila v predchádzajúcom volebnom období, nadväzovala na všetky priority a úlohy, ktoré v tejto stratégii boli napísané a vytýčené.
V oblasti energetiky, vážené dámy a páni, chceme tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, aby prirodzené monopoly mali čoraz menej možností zneužívať svoje dominantné postavenie.
Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, budeme musieť otvorene celej Slovenskej republike povedať, čo urobili zahraniční akcionári so strategickými podnikmi na Slovensku – a bude to veľmi zlé a negatívne počúvanie. Ale budeme to musieť urobiť, pretože informácie, ktoré máme k dispozícii, hovoria, že nešlo vždy o korektné správanie sa k štátnemu majetku.
V oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky, ako som už povedal, privatizácie, ale predovšetkým chceme pôsobiť v tejto oblasti aj implementáciou tretieho liberalizačného energetického balíčka. Tento umožní rozšíriť právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektami a podporiť rozvoj konkurencie a transparentnosti trhu s energiami na Slovensku. My uznávame regulačnú úlohu štátu a v rámci pravidiel Európskej únie s touto regulačnou právomocou štátu aj budeme pracovať.
Slovensko potrebuje stabilné ceny energií. Stabilné a nie výkyvy, ktorých sme boli svedkami, alebo cenové návrhy, ktoré sa vymykajú z akejkoľvek reality.
Dozvedel som sa, že pred pár dňami Slovenský plynárenský priemysel opäť dal návrh na zvýšenie ceny plynu o 16 %, samozrejme, pre domácnosti. To sú návrhy, ktoré sú úplne mimo reality. Je to dané tým, ako dobre viete, že v predstavenstve spoločnosti, kde má štát väčšinu, má menšinový akcionár väčšinu a môže takéto nezmyselné návrhy pravidelne podávať.
Vytvoríme podmienky pre sebestačnosť a proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Slovenská republika sa naozaj môže stať v oblasti energie, vzhľadom na svoju geografickú polohu, dôležitým článkom pri zaisťovaní energetickej stability a bezpečnosti nielen svojho územia, ale aj Európskej únie.
Chceme zdynamizovať dostavbu tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach. A otvorene sa pýtam, ako je možné, že v Mochovciach sa už rok mešká? Tento rok sa mal odovzdávať podľa plánu tretí blok atómovej elektrárne do prevádzky, zdá sa, že aj jeseň 2013 už nie je dnes reálna. Pýtame sa, ako je možné, že došlo k takémuto zanedbaniu plánu? Ako je možné, že Slovensko je naďalej vystavené dovozu elektrickej energie, keď v prípade dostavby tretieho a štvrtého bloku budeme krajnou, ktorá bude schopná vyvážať elektrickú energiu? A o to nám predsa išlo. Išlo nám o to, aby Slovensko bolo nielen sebestačné, ale bolo aj silným hráčom v oblasti energií.
Intenzívnym budovaním prepojení s plynárenskými sieťami a s elektrizačnými sústavami okolitých krajín chceme posilniť bezpečnosť dodávok, nezávislosť od jedného dodávateľa, čím sa zlepší aj konkurenčné prostredie. O tom všetkom sme hovorili najmä s maďarským, poľským a českým premiérom. Dnes sú na stole aj veľmi zaujímavé návrhy, pokiaľ ide o spoluprácu Slovenska a Ukrajiny.
Máme záujem urýchliť aj výstavbu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Tu už bola podpísaná medzinárodná zmluva, je potrebné prijať ďalšie technické riešenia.
Dovoľte mi prejsť pár slovami k ďalšiemu sektoru a to je sektor slovenského poľnohospodárstva, ktorý zápasí so značnými problémami.
Rastie dovoz potravín, často nekvalitných, zo zahraničia a podmienky našich farmárov, podnikov a družstiev sú čoraz ťažšie. Pre Slovensko je nevyhnutné – hovorím o tom už dlhé roky, stále sa nám nepodarilo v tom nič podstatné urobiť – zvýšiť podiel domácich produktov na našom trhu. Je to naozaj už taký evergreen. Výrobky, ktoré sa na náš trh dovážajú, sú neraz nekvalitné, preto je treba sprísniť kontrolu dovozu a zároveň je nevyhnutné rokovať s obchodnými reťazcami o tom, aby väčší priestor na pultoch predajní dostali práve slovenské výrobky.
Perspektívne chceme vo vláde hovoriť o návrhu 6-percentnej dane z pridanej hodnoty na predaj poľnohospodárskych produktov ich výrobcami konečnému spotrebiteľovi, ide o známy predaj z dvora, ktorý sa podľa nás osvedčil. A je škoda, že táto znížená sadzba dane bola zrušená, pretože automaticky bol predaj z dvora prakticky zastavený.
Vláda si dobre uvedomuje – a toto je vážny problém –, že Slovensko je krajina, na ktorú sa vzťahuje Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, a bude potrebné pripraviť nové východiská na zlepšenie stavu, ktorý pre slovenských poľnohospodárov vyplýva z podmienok nového programového obdobia.
Slovensko však len naskakuje do rozbehnutého vlaku, už od októbra 2011 je známy návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky – a teraz dobre počúvajme –, ktorý hovorí o znížení celkového objemu dotačných prostriedkov na 90 % priemeru Európskej únie. Štáty, ktoré sa pod týmto priemerom nachádzali, a to je aj prípad Slovenska, budú môcť mať ku koncu programovacieho obdobia v roku 2020 platby znížené až o jednu tretinu.
Ako je možné, že nebolo počuť hlas v roku 2010, 2011, 2012, keď sa tieto veci pripravovali, že takto nemôžu dopadnúť malé krajiny? Dopady na našich poľnohospodárov budú teda naozaj veľmi vážne. A my pripravujeme spoločný postup krajín V 4 k tejto téme, pretože máme rovnaký názor na nevýhodnosť európskej poľnohospodárskej politiky vo vzťahu k Slovensku a ďalším štátom krajín V 4.
Veľmi nás zaujíma oblasť dopravy. Na Slovensku chceme pomocou eurofondov zdynamizovať proces výstavby diaľnic. Za základný predpoklad odstraňovania regionálnych rozdielov naďalej považujeme ako prioritu diaľničné plnohodnotné spojenie Bratislavy s Košicami. Pokračovať budeme aj v projektoch verejno-súkromného partnerstva, vláda pritom zabezpečí vyvážené súťažné podmienky, aby nedochádzalo k nedokončeným úsekom a k devastácii celého reťazca podnikateľských subjektov.
Ľahko sa urobí verejná súťaž, ľahko vyhrá ten, kto ponúkne polovičnú cenu zo skutočných reálnych stavebných nákladov, ale zostáva po ňom spálená zem. Nezaplatené faktúry, nedokončenú úseky. Touto cestou Slovensko naozaj nemôže ísť.
Zaostávanie dôležitých projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest súvisí aj s extrémne vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy na Slovensku. Preto preskúmame riešenia uplatňované v iných krajinách Európskej únie a budeme hľadať také, pri ktorom sa vysporiadanie pozemkov k stavbám dopravnej infraštruktúry zásadne zjednoduší tak pre štát, ako aj pre vlastníkov pozemkov.
Vláda podporí aj projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne, avšak za predpokladu jej ekonomickej realizovateľnosti a tieto informácie budeme mať k dispozícii.
Dámy a páni, vládny program sme koncipovali tak, aby silná hospodárska politika bola schopná vytvárať aj nové pracovné miesta. My rátame so Zákonníkom práce, ktorý by sa mal po dohode so sociálnymi partnermi novelizovať. Rešpektujeme požiadavku určitej pružnosti pracovnej sily, ale máme záujem zabezpečiť zamestnancom aj vyššiu právnu ochranu.
Hlavných cieľom je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl, a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Vláda spracuje samostatné programy zamestnávania mladých ľudí, ich prípravy na plynulý vstup na trh práce, vrátane lepšieho prepojenia potrieb hospodárskej praxe so vzdelaním absolventov škôl. Už som vás informoval o tom, aké rozhodnutia sme prijali, pokiaľ ide o realokáciu jednotlivých Operačných fondov vo výške 270 mil. eur.
Mimoriadne vážna je aj otázka dlhodobej a regionálnej nezamestnanosti. Štatistiky nám totiž hovoria, že každý tretí Slovák bez práce si ju nevie opätovne nájsť dlhšie ako dva roky. Ako vyplýva z údajov Ústredia práce, ide o skupinu vyše 120-tisíc ľudí. Najviac je ich v Prešovskom kraji, Košickom a Banskobystrickom. Chceme tento problém riešiť najmä podporou veľkých infraštrukturálnych projektov, rozšírením produkcie slovenských podnikateľských subjektov pre významných strategických priemyselných výrobcov na Slovensku v štátoch V 4 a v Rakúsku, skvalitnením monitoringu trhu práce spojeného so systematickým vyhodnocovaním prijatých programov pri posilnení účasti sociálnych partnerov pri ich tvorbe a realizácii. Taktiež cielenou podporou celoživotného vzdelávania, aby rástol ľudský a sociálny kapitál na úrovni podnikov, zvlášť u malého a stredného podnikania. Pomôcť by malo aj znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry, vrátane zjednodušenia daňového a odvodového systému, rovnako ako aj výraznejšia, regionálne diferencovaná podpora malého a stredného podnikania.
Chceme sa sústrediť aj na vytváranie tzv. zelených pracovných miest vo vodnom a odpadovom hospodárstve, v stavebníctve, v energetike, vo výskume, vývoji, v inováciách, v technológiách a výrobkoch, ktoré sú prívetivé k životnému prostrediu. Naplnenie, kontrola a rozvíjanie týchto programov bude dominantnou agendou novovytvorenej Rady solidarity a rozvoja na úrovni vlády Slovenskej republiky a partnerov sociálneho dialógu.
My si naozaj uvedomujeme, vážené dámy a páni, že konkurencieschopnosť Slovenska je závislá od konkurencieschopných ľudí, ktorí sú vzdelaní, zruční, tvoriví, adaptibilní. Budeme preto podporovať rozvoj vzdelávania s jeho priamym previazaním s praxou, s dôrazom na spoločenskú a technologickú modernizáciu spoločnosti.
Myslím si, že to, čo dnes v oblasti školstva predstavuje minister školstva, je jasná línia, čo chce dosiahnuť minister školstva na úrovni základného, stredného, najmä odborného, školstva a na úrovni vysokých škôl. Sú to posolstvá, ktoré sú zrozumiteľné a ktoré podľa reakcií aj slovenská spoločnosť víta.
Vážené dámy a páni, za štátny záujem Slovenskej republiky považujeme aj dosiahnutie a udržiavanie vysokej kvality životného prostredia. Ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov pri zachovávaní princípov trvalo udržateľného rozvoja. Vláda považuje za potrebné vytvoriť ucelený systém podpory zeleného rastu.
Operačný program Životné prostredie, ktorý je v gescii tohto ministerstva, spravuje finančné prostriedky v objeme 2 mld. eur. Hoci pomerná časť týchto peňazí je zazmluvnená, mnohé veci nemôžu fungovať správne kvôli zlému zákonu o verejnom obstarávaní. Aj tu sa nám potvrdzuje, že musíme v čo najkratšom čase vytvoriť možnosti pre profesionálne spracovanie tohto zákona. Musíme mať na Slovensku nový zákon o verejnom obstarávaní. Na tomto zákone musia participovať všetci, ktorí tento zákon aplikujú priamo v praxi.
Vážené dámy a páni, základný cieľ novej vlády Slovenskej republiky – podporovať všestranný, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska – si vyžaduje aj existenciu silného a zdravého sociálneho systému. Vláda preto posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Navrhneme orientáciu najmä na také hodnoty, ako je rodina, práca, ktorá je zdrojom zabezpečovania prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývania a sociálnu politiku.
Budeme dôsledne presadzovať dodržiavanie ústavného práva ľudí na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, v hmotnej alebo v sociálnej núdzi, či v nezamestnanosti.
O druhom dôchodkovom pilieri, v ktorom je vyše 1,4 mil. občanov, budeme viesť dialóg s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Predošlá vláda opätovne zaviedla automatický vstup mladých do druhého piliera. My sme za dobrovoľný vstup. Dokonca si myslíme, že by sa mal druhý pilier otvoriť, aby sa každý rozhodol, či je, alebo nie je vhodné v druhom pilieri zostať.
Tu ale pripomínam, že by bolo férové, a spomeňme si na obrovskú mediálnu kampaň, ktorá bola na Slovensku, keď dôchodkové správcovské fondy lákali mladých ľudí a ľudí do druhého piliera. Myslím si, že máme právo vysvetliť slovenskej verejnosti, ktorá je v druhom pilieri, čo sa v druhom pilieri momentálne deje. Všetky peniaze v druhom pilieri sa prerábajú. To znamená, ľudia, ktorí tam majú uložené peniaze, strácajú peniaze. A nech sa rozhodnú dobrovoľne, či chcú zostať, alebo nechcú zostať.
Okrem toho musíme prehodnotiť opodstatnenosť počtu fondov a garancie. Celkovo v štyroch fondoch dôchodkových správcovských spoločností k 20. aprílu tohto roka bolo takmer 5 mld., presne 4,91 mld., eur a niektoré fondy nepresiahli ešte ani jednopercentné zhodnotenie. A keď si zoberieme mieru inflácie, je jasné, že tieto peniaze sa vo fondoch úplne znehodnocujú.
Na rozdiel od bývalej vlády sa však nebudeme venovať len druhému pilieru, ale všetky úpravy v dôchodkovom systéme plánujeme urobiť tak, aby bol dlhodobo udržateľný, teda budú aj zásahy v prvom pilieri, aj v treťom pilieri dôchodkového systému.
V dôsledku relatívne znižujúcich sa príjmov do dôchodkového systému vážnym sociálnym, ale aj ekonomickým problémom v najbližšej dekáde bude spôsob udržania príjmu starších ľudí, dôchodcov, potrebného na zabezpečenie ich udržateľnej kvality života. Z tohto dôvodu chce vláda presadiť, aby Sociálna poisťovňa zostala kľúčovou inštitúciou sociálneho systému.
K stabilizácii finančnej udržateľnosti dôchodkového systému by mala výraznejším spôsobom prispieť realizácia projektu zjednotenia výberu daní, cla a odvodov UNITAS.
Pre zlepšenie príjmovej situácie starších ľudí vytvoríme podmienky na pokračovanie ich pracovných aktivít aj po dosiahnutí dôchodkového veku, obnovíme význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity pre všetkých, ktorí naň prispievajú.
V zákone zavedieme kategóriu minimálneho dôchodku a postupne uplatníme princíp univerzality voči všetkým druhom povolaní a zamestnania. Súčasťou komplexu, ktorý umožní plnohodnotnú účasť starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím na harmonickom a udržateľnom rozvoji spoločnosti, bude aj dostupnosť kvalitných špecializovaných zdravotných služieb a zodpovedajúcich sociálnych služieb.
Zdravotníctvo je azda najťažší rezort vo vláde. Situáciu, ktorá tam nastala, by som nazval krízou, ale pravdepodobne aj kríza je slabé slovo. Hlavnou úlohou rezortu bude nielen pokračovať v riešení odmeňovania zdravotných pracovníkov, či už ide o sestry, lekárov, pretože nie sú na to finančné zdroje, ale aj upraviť vzťah k zdravotným poisťovniam. Naozaj nesúhlasíme s tým, aby sa z verejných zdrojov, do ktorých ľudia musia zo zákona posielať svoje príspevky, vytváral zisk zdravotných poisťovní. My sme ho už raz zdravotným poisťovniam zakázali, ale Ústavný súd na základe podnetu konštatoval, že zákon nezodpovedá Ústave Slovenskej republiky. Preto som požiadal ministerku zdravotníctva, aby hľadala ústavné cesty a pripravila taký návrh zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní, ktorý bude vyhovovať požiadavkám nálezu Ústavného súdu a požiadavkám medzinárodného práva. Stále sme toho názoru, že je nemorálne a nesprávne, ak si niekto vytváral zisk z verejných zdrojov.
Vláda nebude transformovať štátne zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti. Túto transformáciu zastavíme, pretože išlo len o prípravu na privatizáciu týchto nemocníc.
Stop dávame tiež privatizácii ekonomický lukratívnych činností nemocníc. Už sme avizovali, že zavedieme prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, čím chceme zabrániť neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov a zadlžovaniu nemocníc. Dôraz budeme klásť aj na zavedenie elektronického zdravotníctva do praxe.
Nemôžem obísť ani kultúru, ktorú považujeme za vnútorný základ spoločnosti. Naozaj si vo vláde uvedomujeme dlhodobý verejný dlh voči kultúre. Preto chceme vypracovať stratégiu pre roky 2013 až 2020, ale aj obsah tejto stratégie bude tvorený v širokom dialógu ako program celospoločensky akceptovateľný, program, ktorý sa stane základom štátnej kultúrnej politiky.
Keď hovorím o oblasti kultúry, chcem opäť zagarantovať status quo pre postavenie príslušníkov národnostných menšín žijúcich na území Slovenska. Určite bude pozornosť venovaná aj kultúrnym potrebám marginalizovaných a znevýhodnených skupín obyvateľov v záujme predchádzania ich kultúrnej a sociálnej izolácii.
Máme eminentný záujem na stálom partnerskom dialógu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Podporíme starostlivosť o významné kultúrne pamiatky vo vlastníctve cirkví a budeme pokračovať aj v diskusii o problematike financovania cirkví.
Podporíme aj kultúrne projekty reflektujúce výročia významných medzníkov z histórie Slovenska, ako aj výročia výnimočných osobností slovenského kultúrneho a umeleckého života.
Už teraz by som bol veľmi rád, keby vznikla zhoda na tom, že Slovensko si musí dôstojne, prostredníctvom štátneho protokolu pripomenúť tak 20. výročie schválenia Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra, ako aj 20. výročie vzniku Slovenskej republiky, ako aj 1 150. výročie príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. (Potlesk.) Na tomto budeme veľmi intenzívne pracovať. (Pokračovanie potlesku.)
Vážený pán prezident, pán predseda Národnej rady, dámy a páni, pred spoločnosťou stoja aj nové výzvy, ktoré sa týkajú formovania demokratického a právneho štátu. Vláda Slovenskej republiky posilní rozsah, obsah a intenzitu činnosti štátu, ktorého funkcie boli v nedávnej minulosti neprimerane oslabované. Predložíme špeciálny balík opatrení, zákonov a rozhodnutí, ktoré by mali zintenzívniť a zefektívniť boj štátu s korupčnými praktikami, ktoré dlhodobo škodia Slovensku a aj verejnosť ich vníma veľmi negatívne. Pôjde o nové opatrenia v oblasti obstarávania, zákony o väčšej transparentnosti pri financovaní politických strán a opatrenia v oblasti prístupu podnikateľov k zákazkám štátu.
Do Legislatívnej rady vlády pozveme odborníkov z viacerých oblastí. Sme za to, aby sa v zákonoch nerobili zmeny pre zmeny, čo neprospieva k ich kvalite.
Ako predseda vlády chcem povedať, že nebudeme robiť legislatívne preteky. Nemáme záujem zaťažovať Národnú radu Slovenskej republiky za každú cenu legislatívnymi zmenami. Budeme predkladať len také návrhy zákonov, ktoré považujeme za dôležité na plnenie programu, ktorý vám práve teraz predkladám.
Pre efektivitu celého súdneho systému je veľmi dôležité, aby začali konečne medzi sebou komunikovať štyri rezorty alebo štyri oblasti. Musí sa spoločne stretávať minister spravodlivosti s ministrom vnútra, s generálnym prokurátorom a s predsedom Najvyššieho súdu. Musí tu byť koordinácia súdnej politiky, trestnej politiky, politiky v oblasti občianskeho práva. Takáto koordinácia tu, bohužiaľ, nebola, pretože existovali rôzne prekážky pri stretávaní sa týchto predstaviteľov.
Budeme musieť prehodnotiť aj zásahy do súdnictva a prokuratúry, ktoré v rokoch 2010 a 2011 presadila bývalá vláda. Všetky tieto zásahy sú zastavené, pokiaľ ide o účinnosť, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky takto predbežne rozhodol. To ale neznamená, že nenadviažeme na pozitívne veci, ktoré sa v danom období uskutočnili.
Budeme musieť reagovať – a to je vážna úloha pre rezort spravodlivosti – na mimoriadne vysoký počet odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Pred celou Slovenskou republikou oznamujem, nebudeme stavať nové väznice. My nemáme peniaze na nové väznice. Musíme nájsť iné cesty, ako vyriešiť problém preplnenosti slovenských väzníc. Potrebujeme peniaze na nemocnice, na školy, ale nie na odsúdených a na väzňov. Toto jednoducho nebude politika našej vlády.
Vláda urobí maximum pre bezpečnosť a ochranu obyvateľoch a ich rodín, pokojný život v obciach a mestách. Vzrastie počet policajtov v základných útvaroch, lebo sa ukazuje, že vyšší počet policajtov na uliciach prispieva k znižovaniu kriminality a nehodovosti na cestách. V tejto súvislosti vláda posilní najmä útvary dopravnej a poriadkovej polície, ako aj rady vyšetrovateľov. A, samozrejme, treba sa opäť sústrediť na prevenciu kriminality, ktorá je podstatne, podstatne efektívnejšia, ako je samotná represia.
No a na záver som si nechal, pokiaľ ide o jednotlivé sektory, oblasť obrany.
Slovenská republika je členským štátom Severoatlantickej aliancie a má záujem plniť všetky záväzky, ktoré z toho vyplývajú. My si uvedomujeme, že neplníme záväzok, pokiaľ ide o rozpočet obrany, ktorá by mala mať 2 %, pričom dnešný rozpočet sa pohybuje iba na úrovni okolo 1 – 1,1 %. Preto je veľmi dôležité, aby sa ministerstvo obrany aktívne zapájalo do medzinárodnej spolupráce, najmä v rámci krajín V 4, kde vznikli prvé iniciatívy a my tieto iniciatívy podporujeme. Podporujeme aj iniciatívu v rámci Severoatlantickej aliancie, ktorá sa nazýva Smart Defence, kde naozaj je záujem za menej peňazí byť efektívnejší pri výkone činností, ktoré sa od armády očakávajú.
Slovensko sa bude naďalej zúčastňovať na medzinárodných misiách vojakov. Máme vojakov v Afganistane. A pokiaľ ide o túto jednotku, zostane v Afganistane dovtedy, pokiaľ bude zmysluplná, pokiaľ bude robiť to, čo sa od tejto jednotky očakáva.
Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, predložil som v určitých obrysoch Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Som presvedčený, že ide o program reálny, pretože je potrebné sa prispôsobiť dobe a tomu, na čo dnes reálne máme a na čo nemáme. A verím rovnako, že ciele, ktoré sme si v tomto programe stanovili, v nasledujúcom štvorročnom období aj splníme.
Preto vás v súlade s čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky ešte raz žiadam, aby ste novej vláde Slovenskej republiky vyslovili dôveru.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Panie poslankyne, páni poslanci, pán prezident Slovenskej republiky odchádza.

(Odchod prezidenta SR Ivana Gašparoviča z rokovacej sály v sprievode predsedu NR SR Pavla Pašku.)

(Prerušenie rokovania o 14.54 hodine.)