2. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér a členovia vlády, ctené dámy poslankyne a páni poslanci. Programové vyhlásenie vlády pre roky 2012 - 2016 nám bolo včera predložené aj s úvodným slovom, v ktorom od pána premiéra odznelo, že ľudia aj v týchto dňoch apelujú a očakávajú atmosféru pokoja a stability. Naozaj sa s tým dá iba súhlasiť a viac než iba súhlasiť. Treba preto aj konať. K tej stabilite však by som pridal zodpovednosť, pretože stabilnú vládu predtým pod vedením Roberta Fica sme mali, a považujem aj mnohé z tém, ktoré sú dnes na stole, a problémov, ktoré treba akútne riešiť za dedičstvo po tom období štyroch stabilných rokov.
Iba stabilita nestačí. Je treba zodpovedné spravovanie vecí verejných. A k pokoju sa patrí pridať jedno dôležité slovo. Aby to nebolo o driemaní alebo o monopole moci, ale o tvorivosti. Potrebujeme tvorivý pokoj, tvorivé spoločenstvo, ktoré sa hýbe dopredu a nahor. Z tohto pohľadu programové vyhlásenie vlády skôr dýcha nekonkrétnosťou. Je bez inovatívnosti či inšpirácie. Ale nik nedá to, čo nemá. Ani vláda istôt SMER-u nedá, čo nemá.
Toto vyhlásenie však ponúka ducha korporativizmu, etatizmu, protekcionizmu. Možno ťažké slová, ale veľmi výstižné. Snáď najviac vo vete na strane 12: "Vláda istôt pre občanov zabezpečí trvalý a udržateľný hospodársky rast." Vláda istôt zabezpečí trvalý rast. Táto veta dýcha priam komunizmom alebo reálnym socializmom, respektíve obdobím spred novembra 1989. Potrebujeme skôr to, čo zaznelo včera. Moderný, úsporný a rozumne intervenujúci štát. Áno, ale hlavnou úlohou každého demokratického štátu je bezpečnosť a spravodlivosť pre občanov. Potrebujeme spravodlivé a solidárne Slovensko. Vláda tomu môže a má napomáhať. Z pohľadu KDH hovoríme áno sociálnej politike, ale nie socialistickej politike. Áno ochrane, ale nie ochranárstvu. Keď som bol v Európskej komisii, raz sa na nás obrátila firma, ktorá apelovala, aby sme ich ochránili pred vládou, ktorá chce chrániť firmy. Bolo to z Francúzska. Veľmi lapidárny, konkrétny príklad.
Bol ponúknutý široký dialóg. Ale my potrebujeme tvorivý dialóg, nie teatrálny. Včera tu zaznelo, že krízu spôsobili bohatí a silní. To je znovu výraz istého kolektivizmu alebo kolektívneho obvinenia. Podľa mňa krízu spôsobujú tí, ktorí nezodpovedne zadlžujú už či vlastné deti, alebo spoločnosť, ktorí žijú na účet budúcnosti, ktorí rozkrádajú, udeľujú zlaté padáky v bankrotujúcich bankách alebo firmách.
Snáď najdôležitejším a verím, že aj spoločným cieľom je konsolidácia verejných financií na Slovensku. Som rád, že vláda sa hlási k tejto línii, ktorá bola v neudržateľnom dedičstve v roku 2010. Dnes je, samozrejme, ešte za hranicou Maastrichtských kritérií, ale Slovensko urobilo výrazný progres. Za najdôležitejšiu súčasť tejto konsolidácie považuje Kresťanskodemokratické hnutie boj proti daňovým únikom. Lebo to je o financiách, to je o spravodlivosti aj v hospodárskej súťaži, v postavení firiem alebo subjektov na trhu, ale aj o spravodlivosti v spoločnosti, kvôli konkrétnej a udržateľnej solidarite. Podľa posledných odhadov viac než jedna miliarda nám uniká ročne iba na dani z pridanej hodnoty. Aj preto sme podporovali a naďalej sme pripravení podporiť účinnejší zákon o preukazovaní pôvodu majetku alebo prijímať ďalšie opatrenia. My sme podporovali všetky kroky, ktoré viedli k formovaniu projektu UNITAS, teda zjednoteniu, zjednodušeniu, sprehľadneniu výberu daní, ciel a odvodov. A takisto pri riešení neudržateľného stavu, kritického stavu na Finančnej správe. Stále viac zachytávame však postoje, rozhodnutia, pripravenosť siahnuť na podiel úspor, respektíve stav v druhom dôchodkovom pilieri. Priatelia, sporenie je cnosť. Nechcem moralizovať, ale štát by mal motivovať ľudí k sporivosti, pretože to je opak zadlžovania. Budúcnosť sa rodí alebo pripravuje cez zodpovedné gazdovanie, cez zodpovedné správanie a štát ho má podporovať. Ak tak robí, je múdry, pomáha sebe, pomáha každému. Najprv subsidiarita, potom solidarita. Inak povedané, pomôž si človeče, aj štát ti pomôže. To je o tom, že v druhom pilieri ľudia pomáhajú sebe aj druhým a celému systému. Priatelia, nielen inflácia, ale aj nerozumné, nepredvídateľné, nesystémové zásahy do celého systému znehodnocujú úspory. Treba sa im vyvarovať. KDH bude chrániť úspory občanov v druhom pilieri, ale podporí spravodlivé úpravy v systéme, respektíve v prvom pilieri, voči niektorým kategóriám dôchodcov.
Vidíme veľké možnosti alebo priestor na úspory výdajov. O tých je veľmi málo reč v programovom vyhlásení vlády. Aj keď aj včera tu zaznela ambícia urobiť najväčšiu reformu verejnej správy. Mám pochybnosti aj preto, lebo v období 2006 až 2010 bol veľmi konkrétny plán znížiť náklady vo verejnej správe o 20 %. Výsledkom bolo navýšenie. Nie úspora, ale opak. A tu sa plánuje dokonca vytvorenie nového postu vo vláde, aj keď vláda už funguje a podľa nás zostava postačuje.
Najväčšou istotou, ktorá rastie z hľadiska viditeľnosti a dopadov, je rast daní. Zatiaľ nerozhodnutý, ale už avizovaný. Vláda chce prehodnotiť, respektíve zrušiť takzvanú rovnú daň a vrátiť sa k staršiemu systému. Ja iba pripomínam, že progresivita tejto rovnej dane je tak výrazná, že ani pri pôvodnom viacpásmovom usporiadaní tak silnú Slovensko nemalo, že jej zavedenie v období rokov 2004 až 2008, iba v tých štyroch rokoch prinieslo 250-tisíc nových pracovných miest, štvrť milióna nových pracovných miest, samozrejme, s ďalšími opatreniami, s celkovou politikou. Ale toto bolo jedno z kľúčových opatrení, ktoré nielen zviditeľnilo Slovensko, ale prinieslo mu zdravý rozvoj. Nezamestnanosť klesla z 18 na 9 %. Vidíme viac rizík nového systému, respektíve návratu do minulosti. A to, že nie je jasno pri daniach, potvrdzujú vyhlásenia jednotlivých predstaviteľov, aj dnes na výbore pri otázke, či máme očakávať aj návrh na daň z dedičstva a daň z darovania, ľudovo povedané, daň zo smrti a daň z dobrých skutkov. Toto tu voľakedy bolo. My to považujeme za anachronizmus, za demotivujúce, ale aj za nemorálne. Pretože ide o kroky, ktoré by mali nie trestať tých, čo robia dobré skutky, myslím na darovanie a nie počítať v rozpočte s tým, koľko v priemere ľudí za rok odchádza zo života, a dá sa rátať potom s príjmami na základe dedičských konaní. Toto považujeme za minulosť a má to tam aj zostať.
Rozhodujúce pre finančné aspekty, ale ja pre ekonomiku, pre rast zamestnanosti, pre ozdravenie Slovenska sú záležitosti v boji s korupciou. Tam, kde sa šíri korupcia, tam sa šíri vlastne rakovina, ktorá ničí zdravý organizmus. Táto agenda rozhodne o tom, či na Slovensku bude stabilná jednofarebná vláda alebo vláda nejakého kartelu finančných skupín. My sme vo vládach vždy presadzovali kroky, ktoré boli veľmi účinné pri stransparentňovaní pomerov. Už či to bolo v roku 2000, kedy bol prijatý infozákon, zjednodušene povedané, všetko je verejné, čo nie je tajné z hľadiska informácií, dostupnosti informácií a teraz v roku 2011 povinné zverejňovanie zmlúv. Poslanecký klub hnutia bol vyhodnotený aj v uplynulom období, aj v predchádzajúcich rokoch 2006 - 2010 ako najaktívnejší v podpore protikorupčných opatrení. V tejto línii chceme zostať a všetko, čo je rozumné, účinné z tohto hľadiska podporiť. Sme presvedčení, že žiadne euro vo verejných financiách nepatrí vláde, ale občanom. A zároveň, že platí, že nič nebýva obvykle drahšie, než to, čo vláda sľubuje alebo dáva občanom zadarmo. Pretože nemá žiadne svoje euro. Iba to, čo patrí občanom. A z tohto pohľadu nielen podporíme, ale považujeme za veľmi dôležité v celom balíku protikorupčných opatrení prijímať rozhodnutia o zrušení trestnoprávnej imunity ústavných činiteľov, diskusiu a podľa možností aj dohodu o zúžení počtu mandátov alebo o princípe jeden mandát stačí, o posilnení hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, trestnoprávnej zodpovednosti firiem, respektíve právnických osôb, ktoré často sú konštruované na to, aby sa dopúšťali nekalostí alebo konali špekulatívne, zákon o lobingu, účinnejší zákon o preukazovaní pôvodu majetku. V tomto zmysle za Kresťanskodemokratické hnutie podávam vláde a premiérovi ruku na spoluprácu a podporu tejto agendy. Tak ako on v decembri 2010 svojim gestom ponúkol ruku na spoluprácu pri výstavbe diaľnic. A som rád, že súčasný nový minister dopravy pokračuje v línii, ktorú sme začali. Teda išlo o viac než gesto. O presvedčenie, že rozumné kroky sa nakoniec presadia, ale čím skôr ich zahájime, tým lepšie pre Slovensko.
Ekonomika je asi dominantou celého programu a aj agendy dnes na Slovensku. Správne zaznelo včera, že bez hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti nedokážeme ozdraviť verejné financie. Ale čo potrebujeme, je zdravý rast, nie chorý, zdravý aj v zmysle nákladov a tým pádom udržateľnosti. A z týchto dvoch rastov považujem za prioritný rast zamestnanosti. Je to nemecko - bavorský alebo prístup z krajín, ktoré naozaj ukázali fungujúci model sociálneho trhového hospodárstva. Pretože tam, kde sa podporuje živnostníctvo, malé a stredné rodinné podnikanie, tam je zdravá aj rodina, obec, mesto, región, štát. Tam, kde je to zamerané skôr a viac len na rast ekonomiky, tie základné atribúty ako keby chýbali. Žiaľ, Programové vyhlásenie vlády nehovorí ani slovo, ani slovo o živnostníkoch. Máličko o malých podnikoch. A pritom ide o segment, ktorý zamestnáva 53 % pracovnej sily. A mohol by oveľa viac. A verím, že raz aj bude. Len treba rozmýšľať viac za malých, s nimi, pre nich, pretože veľkí majú aj viac sily rozmýšľať či za seba, či prijímať opatrenia. Malí potrebujú viac podpory aj zo strany štátu.
Dovoľte mi niekoľko slov aj o doprave, keďže cítim za ňu istú zodpovednosť z hľadiska nedávneho obdobia. Pán premiér tu včera spomenul nevyhnutnosť konať proti opatreniam, kde polovičné ceny znamenajú potom neskoršie spálenú zem, pretože by malo ísť o nejaké podvodné stavby. Žiadne takéto rozhodnutia neboli urobené. A cenová úroveň, ktorá sa na Slovensku za posledný rok a pol dosiahla pri výstavbe infraštruktúry, plne zodpovedá hospodárskej súťaži, verejnému obstarávaniu, konkurencieschopnosti aj našich firiem a európskym cenám. My nepotrebujeme predražené stavby, my potrebujeme kvalitné, zodpovedné európske ceny a európske investície. Tie predtým, tie boli naozaj predražené. Pretože keď hovoríme o polovičných, tak predtým boli nielen dvojnásobne, ale boli nad úrovňou štátnej expertízy. A to už je teda istá úroveň, ktorú štát stanovuje. Kde je dnes odvaha k dynamike, keď nie sú žiadne konkrétne ciele? Predtým v období rokov 2006 - 2010 sme počuli o tom, že v desiatom roku bude napojená diaľnica do Košíc. Zahájili sme za rok a pol 56 kilometrov novej výstavby, finalizovali aj spolu 70 kilometrov predtým zahájených úsekov. Prajem vám, kolegovia a kolegyne, aspoň takú dynamiku, pretože ju Slovensko, jeho regióny jednoznačne potrebujú. To, že sme nepokračovali v najväčších na kontinente vtedy PPP balíkoch, považujem za rozumný príspevok ku konsolidácii verejných financií na Slovensku. Predstavte si, že by tie dva balíky, ktoré vcelku znamenali investíciu v objeme zhruba 17 miliárd na 30 rokov, mali byť realizované. Ročná platba, ročná platba, presahujúca 500 miliónov eur spolu, by bola súčasťou debát dnes a nieže debát, povinnosti štátu, povinnosti každého občana. Dnes to staviame, nielen zo štátnych, ale dokonca z eurofondov, čo je dvojnásobný bonus za túto zmenu. Vyšli sme z týchto pochybných kontraktov bez súdnych sporov. Vidím aj rozpory v kapitole, pretože na jednej strane ministerstvo dopravy podporuje výstavbu nájomných bytov, na druhej ministerstvo financií na výhľad roku 2013 škrtá túto položku prípadne aj ďalšie, ktoré sa dotýkajú rekonštrukcie ciest a niektorých ďalších nákladov.
Za dôležité aspekty v budúcnosti Slovenska možno považovať vzdelanie, rodinu prácu, zdravie. Vzdelanosť a kultúra rozhoduje o charaktere národov a jeho sile ekonomiky, pretože vzdelanie, ktoré produkuje kvalifikovaných ľudí, rozumných, zodpovedných občanov, je veľmi potrebné a z tohto pohľadu by vláda a všetky inštitúcie pôsobiace v edukačnej sfére mali stanoviť kvalitu a dostupnosť vzdelania za dvojitý a nedeliteľný cieľ a kritérium. Pretože dostupnosť ale aj relevantnosť vzdelania, znamená zamestnateľnosť absolventov. Z tohto pohľadu budeme podporovať prepojenosť s praxou v podstate na všetkých úrovniach dominantne na stredných a vysokých školách, samozrejme, s rôznymi nástrojmi, ktoré pomôžu spojiť svet vzdelávania a svet podnikania. Budeme požadovať, aby neboli diskriminované neštátne subjekty, pôsobiace v tejto sfére. Už či ide o súkromné školy, alebo o cirkevné. Z tohto pohľadu ide o princíp veľmi dôležitý pre slobodnú a demokratickú spoločnosť.
Vítam ustanovenia a aj istú reflexiu o dôležitosti rodiny, ktorá sa opiera o zákon o rodine. O to, že rodina je založená na manželstve muža a ženy a štát jej má napomáhať aj vytváraním právneho prostredia, ale aj konkrétnymi politikami. Čo je dobré pre rodinu, je a bude dobré i pre spoločnosť a pre štát. Z tohto pohľadu by sme privítali aj odvahu pre ústavné zakotvenie takejto formulácie, pretože je veľmi dôležité z pohľadu súčasnosti i budúcnosti. Chceme prispieť k takejto prorodinnej atmosfére aj princípom nedele pre každého. Nedele ako dňa pokoja, dňa rodiny. Vážené dámy, vážení páni, KDH považuje za potrebné a užitočné viaceré z cieľov Programového vyhlásenia vlády. Podporíme čiastkové opatrenia tam, kde to bude rozumné, kde to bude dobré pre Slovensko. Ako celok však toto programové vyhlásenie vlády KDH nepodporí.
Na záver mi dovoľte pripomenúť. Pán premiér, vy ste v tejto budove kedysi povedali, že: "Sme majstri v populizme, ak teda nimi chceme byť". Z tohto pohľadu je predložený dokument naozaj majstrovským dielom. Ďakujem pekne. (Potlesk.

Pán podpredseda, len krátka odbornejšia poznámka. Vo svojom príhovore ste použili štyri izmy ako pejoratíva. Korporativizmus, etatizmus, komunizmus, kolektivizmus. Čisto z politologického hľadiska by som vás rád upozornil, že dva z nich - komunizmus a kolektivizmus - ste použili celkom bezobsažne a spojili ste ich s hodnotami ktoré sú v Európskej únii mainstreamové. Politologický nezmysel. Ešte paradoxnejšie je, že ste zvyšné dva izmy - korporativizmus a etatizmus - ste kritizovali ako politik kresťanskej demokracie, pričom tzv. sociálny korporativizmus je základnou hodnotou sociálnej náuky cirkvi prinajmenšom od Rerum norovarum a etatizmus bol už od Bismarcka základnou hodnotou tradičnej konzervatívnej pravice. Čiže ak teda chcete kritizovať korene kresťanskodemokratickej politiky, možno sú na to lepšie príležitosti, než diskusia k programovému vyhláseniu vlády. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predseda, oceňujem kritiku Programového vyhlásenia vlády, ale nemohol som si nevšimnúť vnášanie tradičnej kresťanskej politiky a do politiky, kde podľa môjho názoru už dávno nepatrí. Totižto ak chceme naozaj nedeľu pre každého, tak tú nedeľu by si mal každý mať možnosť vybrať, či napríklad aj nechce pracovať a tým pádom si ušetriť nejaký deň z nadchádzajúceho týždňa, alebo či si nechce na nasledujúci týždeň nakúpiť. A nemám nič proti ochrane rodiny. Ale treba myslieť aj na to, že nielen muži a ženy nažívajú v spolkoch v tomto štáte, ale máme aj iné druhy spolkov a možno po vzore Európy by sme sa mali zamyslieť nad ochranou aj týchto spolkov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Nemyslím si, že toto programové vyhlásenie je nekonkrétne. Myslím si, že ukazuje smerovanie a líniu, a možno vy hovoríte o úmysle, ale ja vidím v tomto dobrý zámysel. Táto vláda udala líniu, a to smerovanie a zákony, ktoré prídu, budeme môcť za štyri roky hodnotiť a tieto zákony, ktoré budú predkladané, vláda má ambíciu dať na celospoločenskú diskusiu a predložiť to s konsenzom sociálnych partnerov. V tom nemám veľkú ambíciu a myslím si, že toto bude to správne. Čiže nehovorme teraz o nejakej konkrétnosti, ale skutočne zákony budeme tvoriť štyri roky. A vetu v programovom vyhlásení že "vláda istôt" by som takisto vnímala možno v inom kontexte ako vy, pretože si myslím, že táto vláda dáva určite ľuďom jednu istotu. Že štyri roky sa nebude hádať medzi sebou, že štyri roky nebude riešiť politické nesváry a politické záležitosti, ale že štyri roky bude riešiť problémy občanov a určite má na to štyri roky, aby predkladala kvalitné zákony v konsenze celospoločenskom. Ďakujem.

Vážený pán predseda, nebudem počas tejto diskusie vystupovať a komentovať každé jedno vystúpenie predrečníka, ale keďže sa navádzajú určité trendy a je zrejmé, v čom bude hlavná kritika programového vyhlásenia vlády, chcel by som na úvod niečo povedať. Pretože si budem určite istý, že to, čo teraz poviem, sa bude vzťahovať prakticky na každé jedno vystúpenie od predstaviteľov opozície.
Prvý veľmi vážny trend, ktorý naznačil pán podpredseda Národnej rady pán Figeľ je v tom, že aké šetrenie, aké zvyšovanie daní, keď stačí tú miliardu, ktorá nám uteká na DPH, niekde zastaviť. Toto počúvame už z viacerých zdrojov, že toto bude jedna veľmi silná rétorika opozície voči nám. Že čo to tu robíte? Prečo idete zvyšovať dane, keď stačí, aby ste tu miliardu, ktorá je niekde, zastavili. Takže, dámy a páni, prosím vás veľmi aspoň o elementárnu mieru korektnosti. Odovzdali ste nám vládu s nefunkčným daňovým systémom. S totálne nefunkčným daňovým systémom. Tri mesiace sme nemali žiadne informácie o tom, čo sa na daňovom riaditeľstve deje, preto prichádzať s takýmto argumentom je minimálne veľmi nekorektné.
Druhá taká tendencia, trend, ktorý sa bude objavovať v každom vystúpení je miera konkrétnosti alebo nekonkrétnosti programového vyhlásenia vlády, ktoré som včera predložil. Veľmi jasne som povedal, že ide o programové vyhlásenie, ktoré obsahuje politiky a trendy. Ale teda, keď už chcete o konkrétnosti alebo nekonkrétnosti hovoriť, dovoľte mi tento konkrétny údaj. Dal som si tú prácu a pozrel som si včera večer 50-stranové programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej. Takže, vážená konkrétna opozícia, a to hovorím v dobrom teraz, máte tam až dva konkrétne údaje. Jeden je, že zvýšite daňový bonus o 100 % na každé dieťa do 6 rokov, čo ste, samozrejme, neurobili asi, a znížite strop možného navýšenia dane z pozemkov z 20-násobku na 5-násobok ročnej najnižšej sadzby dane, to neviem, to som neoveroval, či ste to urobili, alebo neurobili. Na päťdesiatich stranách programového vyhlásenia vlády máte tieto dva konkrétne údaje. Tak čo vyčítate konkrétnosť alebo nekonkrétnosť ? Povedal som to teraz, už to viac opakovať nebudem, ale prosím každého opozičného politika, ktorý má významnú časť vo svojom vystúpení o konkrétnosti alebo o nekonkrétnosti, nech nezabudne na to, že na päťdesiatich stranách vašej vlády - dva konkrétne údaje. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán premiér, napriek tomu, že hovoríte o strašnom stave na daňovej správe, tak daňové príjmy v apríli máme vyššie, než sa predpokladalo. A tým pádom ani nie je pravda, čo ste hovorili včera pri uvádzaní Programového vyhlásenia vlády a skôr to budí dojem, že si iba vytvárate priestor na to, aby mohol deficit štátneho rozpočtu rásť. Ja teda nepochybujem o tom, že sú problémy na daňovej správe, a boli to aj naši kolegovia, ktorí na to upozorňovali, ale nedá sa na to zhodiť stav celej ekonomiky, celého štátu. A čo sa týka konkrétnosti predchádzajúceho Programového vyhlásenia vlády, možno ste v ňom našli iba dve konkrétne čísla, ale bolo možné v ňom nájsť veľmi veľa konkrétnych opatrení, ktoré sa zaviazala vláda urobiť. Či ich urobila, alebo nie, je iná vec. Ale určite miera konkrétnosti sľubov, ktoré dávala občanovi a ktoré sa zaviazala napĺňať bola ďaleko vyššia, než to, čo sme mali možnosť čítať v programovom vyhlásení, ktoré ste predložili včera. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne uviesť v mene poslaneckého klubu strany SMER niekoľko slov k Programovému vyhláseniu vlády, programovému vyhláseniu, ktoré včera relatívne podrobne uviedol predseda vlády. Chcem zdôrazniť, že tento program je aj program nášho klubu. Podporujeme ho, sme s ním stotožnení. Samozrejme, budem pozorne sledovať diskusiu a s príslušnými závermi. Takže, vážené kolegyne, kolegovia pre najbližšie štyri roky vláda zadefinovala 10 kľúčových úloh, ktoré vyjadruje hodnotový rámec, isté hodnotové východiská pre posúdenie aktuálnej situácie štátu, hierarchiu problémov so základnými nástrojmi na ich riešenie. Charakter vzťahov k Európskej únii a nášmu pôsobeniu v nej, svoje vnímanie aktuálnych strednodobých a strategických potrieb krajiny, ako aj vzťah k občianskej spoločnosti, charakter politických nástrojov, vo vzťahu ku ktorej bude ju používať pre svoje úlohy a podobne.
Ďalej ten vecný zoznam programového vyhlásenia má zhruba sedem programových bodov, ktoré sa už potom primerane podrobne rozvádzajú jednotlivé oblasti správy štátu. Špecifikujú sa vecné kritériá ako aj predpokladané praktické kroky k dosiahnutiu programových cieľov. Jednotlivé riešenia uvedené v programovom vyhlásení budú iste predmetom kritickej pozornosti aj našich kolegov, ale aj opozičných partnerov a je, vážené kolegyne, kolegovia, na nás, či táto diskusia, ktorá prebehne bude podnetná, či vytvorí predpoklady pre potrebný konštruktívny politický dialóg. Jej charakter, tejto diskusie iste predurčí aj budúci povedzme, že politický boj, ktorý môžme v parlamente očakávať. S jednotlivými časťami programového vyhlásenia vlády sa iste budú zaoberať aj ministri, ktorí zaujmú stanovisku k diskusie v rámci svojich kompetencií. Mne preto dovoľte iba niekoľko zovšeobecňujúcich úvah o východiskách, ktoré nesporne museli ovplyvniť tvorbu a charakter programového vyhlásenia.
Aby sme hľadali kľúčové slová, ktoré charakterizujú toto programové vyhlásenie, tak musíme dospieť k slovám ako je pragmatizmus, politický realizmus, rovnomerné rozdelenie nákladov na sanáciu dôsledkov svetovej krízy na všetky vrstvy spoločnosti, korporativizmus, posilňovanie strategických záujmov našej krajiny, ústavná hodnotová orientácia na udržateľný sociálno-trhový mechanizmus ako aj ekologický rozmer a rozvoj hospodárstva a tiež aj upevňovanie životných potrieb našich obyvateľov. V mnohom sa zhodneme, že pre dobré hodnotenie účinnosti tohto programového vyhlásenia je dôležitý spôsob chápania v akých sociálno-ekonomických podmienkach sa naša krajina nachádza. Aká je intenzita vplyvu globálnych faktorov na život v našej krajine? Aké sú reálne možnosti národného štátu realizovať zmysluplnú národohospodársku politiku a v neposlednom rade aj vnímanie toho, čo spôsobilo súčasný krízový stav a ako realizovať európsku hospodársku stratégiu zameranú na škrty a úspory s cieľom dramaticky znížiť kritické zadlžovanie sa niektorých krajín eurozóny.
Vážené kolegyne, kolegovia, táto vláda preberá politickú moc po predchádzajúcich voľbách, keď vláda koaličných pravicových strán nepreukázala schopnosť zmysluplne spravovať krajinu. Predsa výsledky volieb jednoznačne vystavili nespochybniteľné vysvedčenie. V našej krajine naďalej prevláda mainstreamové myslenie, v ktorom cítiť dozvuky neoliberálnych koncepcií, ktoré sú výdatne živené aj mediálnym prostredím napriek tomu, že v európskom prostredí zaznievajú hlasy o potreby zásadnej zmeny hodnotení ekonomických, ekonomických teórií. Známy ekonóm Drucker dokonca hovorí v tejto súvislosti, že v podstate ide o to, že makroekonomická teória už nemôže byť základom ekonomickej politiky, pretože nikto nevie, čo sa stane. Politickí vodcovia nemajú žiadnu ekonomickú teóriu, ktorej by mohli dôverovať. Takýto je citát a kto trošku pozná prostredie a diskusiu v Európskej únii, vie veľmi dobre, že toľko protikladnosti, nejednoznačnosti a rozdielnych pohľadov na riešenie krízy doteraz možno za posledných 30 až 50 rokov nebolo. Žiadna zhoda nepanuje ani v otázkach, akým spôsobom zvládať ekonomickú krízu. Časť niektorých ekonómov, ako spomeniem Stiglitza ako nositeľa Nobelovej ceny, hovorí, že škrty vedú Európu k sebevražde, a tvrdí, že neexistuje žiadny úspešný program niektorých väčších krajín Európy, kde by bol takýto program škrtov úspešný. Na druhej strane ďalší ekonómovia ako je Foster a Magdoff, napríklad uvediem týchto, uvádzajú, že proti klasickej stimulácii ekonomiky stoja minimálne dva faktory. Po prvé dlhové bremeno väčšiny vyspelých krajín spojené s faktorom, že príliš veľká dlhová zaťaženosť výrazne znižuje stimulačný dopad na ekonomiky.
Pred vládou preto stojí úloha disponovať naozaj premyslenou ekonomickou stratégiou, ktorá zohľadní národné špecifiká, a to predovšetkým podrobnou analýzou charakteru nášho dlhu, jeho národohospodárskej konotácie a zvládne aj efektívnu kombináciu úsporných a stimulačných opatrení. Je samozrejmé, že nemôžme utrácať peniaze, ktoré nemáme, ale rovnako je potrebné sa vyvarovať ideologickej, myslím teda neoliberálnym motivovaným škrtom, ktoré nemajú základ v hĺbkovej analýze slovenského hospodárstva a možnostiach našej ekonomiky. Známe udalosti, napríklad hnutie Occupy Wallstreet alebo Hnutie 99 % naznačujú veľmi dôležitú otázku. Do akej miery budú ľudia podporovať štát, ktorý ich programovo a cielene ožobračuje? Jednostranná politika škrtov okrem dramatických sociálnych dopadov má predsa aj antirastové dopady. Skúsenosti z krajín ako je Írsko, Grécko alebo aj Veľká Británia jednoznačne ukazujú, že nepremyslené škrty smerujúce k zníženiu kúpyschopnosti obyvateľstva následne zvyšujú nezamestnanosť a dramaticky zvyšujú náklady štátu. Írska nezamestnanosť, a to Írsko patrí ku krajinám, ktoré dôsledne splnili požiadavky Medzinárodného menového fondu, je 15 %. Prvýkrát sme zaregistrovali nedávno, že napríklad v tak priemyselnom meste ako je Liverpool je plnohodnotne nezamestnaných 30 % obyvateľstva. Zásadnú potrebu prehodnotenia vykazujú aj kontroverzné rozhodnutia našich predchádzajúcich vlád. Povedzme, že nezodpovedné rozhodnutie o zavedení druhého piliera v tej podobe, aký bol zavedený, ziskovosti zdravotných poisťovní a úplné utlmenie verejných financií, verejných diskusií o daňovej etike. Nebezpečnou tendenciou je i prudké roztváranie nožníc majetkovej diferenciácie.
Priestor pre verejnú diskusiu potrebujeme i k otázkam mechanizmom štátnej regulácie, a to nielen vo vzťahu k finančnému kapitálu a bankám. Ukazuje sa totiž, a to v nezanedbateľnej miere intenzity, že trhový systém, kde nad všetkými možnými spoločenskými dohodami monopolne dominuje súkromné vlastníctvo, nemôže byť funkčný. Vyhlásenia dneska najbohatších mužov sveta to potvrdzujú. Miliardár Buffett žiada príslušné národné štáty o zdanenie bohatých. Svetové štatistiky ukazujú čoraz menšiu kúpnu silu väčšiny obyvateľstva, ktorá čelí čoraz väčšiemu objemu tovarov. Výrazne zo svetových štatistík vyplýva, že klesá pomer mzdy, hodnoty mzdy vo vzťahu k hrubému domácemu produktu.
Toto budú teda otázky, s ktorými sa vláda bude zaoberať, preto potrebuje tvorivý dialóg, a je veľmi zaujímavé v tomto smere a je to potrebné oceniť spôsob, akým zvolila komunikáciu s verejnosťou. Nie je už vôľa politických strán, ak pán predseda KDH kritizuje korporativizmus, je to naozaj nepochopiteľné. Čo je totiž základnou vlastnosťou konsenzuálej demokracie? To je práve to, že princíp väčšiny nie je základným prostriedkom rozhodovania. Paritná demokracia odkazuje na dosiahnutie dohody na základe kompromisu s tým, že vťahuje do správy štátu všetky relevantné sily spoločnosti, vrátane politickej opozície. Predsa tento moment, ktorý dáva šancu vláde, že sa prvýkrát stane skutočne vládou národnou, a je to prvýkrát v našich slovenských krátkych dejinách, to je princíp, ktorý by sme mali odsúdiť?
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte povedať, že... a vyzvať vás predovšetkým k tomu, smerujme k skutočnej vecnej diskusii. Poďme hľadať odpovede na rozporné otázky a poďme pripraviť našim občanom možnosť, aby v najbližšom období cítili aspoň trošku zlepšenie svojich osobných statusov. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega, hovorili ste o európskej ceste. Áno, je pravda, že v ekonomike nikto nevie, že čo sa stane, ale určite všetci veľmi dobre vidíme, že čo sa deje, a tá európska cesta vôbec nie je niečo až tak hodné nasledovania, pretože maastrichtské kritériá už sú dávno v popole, 3 % deficit už takmer nemá žiadna európska krajina okrem Estónska, ak si dobre pamätám a keď sa teda pozrieme na Estónsko ako vzor, tak tam práve tie neoliberálne princípy, ktoré ste tak očierňovali, zabezpečili, že je to krajina, ktorá sa vyhýba tomu marazmu, ktorý inač vládne v celej Európskej únii v ekonomikách jednotlivých štátoch.
A keď ste hovorili o tom, že akým spôsobom chcú bohatí ľudia prispieť k verejnému blahu, no treba sa pozrieť na to, že v akých je to krajinách a čo sa tam predtým dialo. Pretože títo podnikatelia mali jednoznačnú podporu svojich štátoch, v ktorých podnikali, pretože pre nich bolo vytvárané nejaké podnikateľské prostredie, pretože tam boli podporované inovácie, pretože mali možnosť zarobiť si svoju korunu a, samozrejme, že takýto človek potom má aký-taký vzťah ku svojej krajine a má potrebu jej vrátiť na späť v podobe daní. Čo sa ale na Slovensku doteraz nedialo. Tu podnikateľské prostredie ešte stále veľmi pokrivkáva. Je ťažké založiť si firmu, domôcť sa práva takmer nemožné a potom sa nemôžme čudovať, že pri prvej spomienke progresívneho zdanenia normálny slovenský podnikateľ v prvom rade rozmýšľa nad tým, kam presunie svoju firmu, aby tomuto štátu nemusel odviesť ani korunu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. K tomu vecnému, vecnej pripomienke k vládnemu programu teda len dovoľte, aby som povedal, že dostali ste nás trošku do pasce, však kto by nebol za svetový mier, však máme s tým problém to povedať v zákone. Poviem na takom príklade, že americký prezident, keby pri inauguračnej reči nespomenul meno sloboda alebo slovo sloboda, tak by sa asi veľa Američanov čudovalo, že kde je problém alebo kde sa stal problém. Mne naozaj vo včerajšom vstúpení pána premiéra chýbalo to, my máme na Slovensku rozložených 600 rakiet alebo ako 600 časovaných bômb, tá terminológia mi nesedí, moc sa v tom nevyznám, v podobe sociálne, jak by som to nazval, sociálne znevýhodnených občanov, v tej včerajšej prezentácii programu to nezaznelo. V programe, dal som si tú prácu, je na predposlednej a poslednej strane venované cca 15 viet. Neviem, či je to symbolika v tom, že je to aj priorita tejto vlády, že takýmto spôsobom sa tomu bude venovať. Trošku s tým mám, poviem, problém, lebo nakoniec to vnímam mimoriadne silne, mimoriadne. Čiže včera, keby bola možnosť, tak som myslel, že sa stala chyba, že pánovi premiérovi zabudli dodať tú stranu, aby to teda bol spomenul. To mi vzišlo fakt, že silne deficitné v tom včerajšom vyjadrení, že toto spomenuté nebolo. To som chcel povedať.

Áno. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, nepochybne, že na niektoré otázky sa asi rovnako pozerať nebudeme, ale ak pociťujete problém v tom, že neviete založiť za jeden deň firmu, vám vážne musím pripomenúť, že ste mali dva roky, ste boli členmi vlády. To je tak banálny problém, ktorý sa vyriešiť dá. Problémy, ktoré sú širšie, ktoré vnímam ja ako tie, ktoré určujú charakter vzťahov aj možnosti riešenia problémov, je, že či dokážeme pochopiť, že ekonomika, výroba aj vlastníctvo má aj sociálny rozmer. Patrí k spoločnosti a sú to procesy, ktoré zahrňujú dramatickú väčšinu spoločnosti. Oddeľovanie týchto dvoch vecí a vyrábanie z nich autonómny moment, každý občan sa má, zaznelo tu v mnohých vystúpeniach v minulosti, ale už aj dneska som to počul od vážených opozičných kolegov, otláčať potrebu zabezpečiť celej spoločnosti rovnocenný rozmer a odtlačiť základné možnosti rozdeliť, rozbiť spoločnosť, stratifikovať ju, fragmentovať ju, pretože jeden ten zásadný inak naozaj moment kresťanskej sociálnej náuky - solidarita musí prestupovať každé riadenie spoločnosti. Pokiaľ to tak nie je, tak je to len spoločnosť jedincov. A to je málo a takáto spoločnosť prosperovať nemôže.