2. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mičovský, možno viacerí ľudia z tejto poslaneckej snemovne nevedia presne, o čom ste hovoril. Ja viem presne, o čom ste hovoril, a plne sa stotožňujem s tým, čo ste hovoril. Čiže nemám voči vášmu vystúpeniu žiadny komentár v nejakom negatívnom význame. Chcel by som len rád doplniť ešte dve informácie k tomu, čo ste povedal, okrem pánov, ktorých ste tu definoval a o výsledkoch rokovania s nimi, ste zabudol ešte na dve veci, možno nechtiac, s jedným človekom, s ktorým ste rokoval v tom čase, keď ste, ale nie formálne, neboli ste u mňa objednaný, my sme sa stretli, na chodbe, na úrade, úrade vlády, ak sa pamätáte, boli ste tam štyria, ste mi povedali váš problém, o ktorom som ja netušil, a som vás plne podporil a skutočne som vám dal za pravdu, že to, o čo bojujete, má zmysel a som vám držal palce, aby to dobre dopadlo. Nedokončil ste ani tú informáciu o predsedovi vlády, lebo predseda vlády potom skutočne zaujal veľmi razantné stanovisko, a ľudia, ktorí spôsobili túto vašu životnú traumu, aj doplatili na svojich funkciách, ale ja vám chcem jedno povedať. Lesy ako také sú stále lákadlo pre rôzny biznis. Dokiaľ som sa sám nedostal na túto funkciu, ani som netušil, čo sa tam dá všetko spraviť a čo sa robilo aj po tej ére, čo ste vy prejavili svoj občiansky postoj k celému problému rozkrádania, ale ten proces pokračoval aj naďalej a pokračoval aj tesne do prechodu novej vlády po nových parlamentných voľbách. Môžem vám povedať, že dneska nie sú skoro žiadne voľné zdroje, a obchody, ktoré sú pouzatvárané v Lesoch Slovenskej republiky, znamenajú napríklad len výpad u jedného odberateľa viac ako 40 miliónov euro oproti priemerným predajným cenám, ktoré sa realizujú voči iným obchodným partnerom.
Chcem vás ubezpečiť, že žiadne "Elektry" počas môjho ministrovania už nebudú existovať. Nový generálny riaditeľ dostal jasný pokyn, že všetko pôjde transparentne cez internet, všetky zmluvy a robia sa sa nové zmluvy. Samozrejme, že ľudia, ktorí vtedy veľmi aktívne podnikali s lesmi za éry, ktorú vy spomínate, už sa snažili dostať aj ku mne, ale nie som pripravený a nebudem realizovať dlhodobé kontrakty za nevýhodné ceny. Budú jednoducho otvorené aukcie, budú jednoročné zmluvy a budú štvrťročne upresňované predajné ceny dreva z rezerv Štátnych lesov.
Ja osobne si váš občiansky postoj vážim v tom čase a vy ste vlastne aj zaplatil krutú daň, lebo ste musel odísť z lesov aj s vašimi kolegami, ktorých ste iniciovali, tie protesty.
Ako najvyšší predstaviteľ rezortu, pod ktorého lesy patria, prijmite aspoň dodatočne, hoci som to nespôsobil, ospravedlnenie ministerstva pôdohospodárstva za tú vašu osobnú traumu, ktorá sa vám udiala. Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
Vystúpenia
17:38
Vystúpenie v rozprave 17:38
Pavol FrešoTo, čo považujem za pekné alebo dobré, je prihlásenie sa k fiškálnej zodpovednosti ako konsolidácii verejných financií. Hovoríme o 3 % deficitu v roku 2013, nehovoríme síce, ako si to predstavujeme ďalej, či táto vláda má ambíciu ešte znižovať tento deficit, prípadne či pôjde svojou cestou vyrovnaného rozpočtu, ale už len samotné prihlásenie sa k tomuto, napriek tomu, že nám to ukladá Európska únia, považujem za správne.
Takisto považujem za správne podporovať prorastové opatrenia a rád poviem, že pokiaľ budú mať hlavu a pätu, tak si myslím, že aj v našom klube nájdu, nájdu oporu.
Eurofondy a ich čerpanie považujem za kľúčové, to je niečo, čo táto krajina potrebuje dokázať, že na rozdiel aj od našich susedov, ktorí to považujú za absolútnu prioritu, tak čerpanie eurofondov je jeden z mála investičných prostriedkov, ktoré táto krajina môže mať k dispozícii a rovnako environmentálne, zelené vlastne riešenia rastové znejú veľmi, veľmi dobre, s tým, že pokiaľ sa podaria dodržať, tak si sľubuje vyššiu kvalitu života ľudí.
Rovnako považujem za správne, že bol tento dokument prejednaný so sociálnymi partnermi, za menej správne považujem, že sme ho dostali ako opoziční poslanci pomerne neskoro.
To, čo je menej pekné, je ohlasovaný rast daní. Nevidím tam žiaden strop. Nevidím tam strop, ako tie dane budú rásť. Samozrejme, predpokladám, keďže to bolo úsilie aj bývalej vlády, aj predošlej vlády, že sa bude zlepšovať lepší výber daní, kde naozaj tie daňové úniky sú veľké hlavne na nepriamych daniach samotných. Ale chýba mi, že za ten rast daní, čo vlastne dostanú ľudia priamo v území, či sa to nedotkne práve menej rozvinutých regiónov a či tam naozaj takýto rast daní nevznikne ako problém. Zároveň je tam taký otáznik, ktoré síce s podnikateľským prostredím, že rovná daň bola istým lákadlom, ale veľmi by ma zaujímalo, pani predsedajúca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Vystúpenie v rozprave
3.5.2012 o 17:38 hod.
Ing. Bc.
Pavol Frešo
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážený pán premiér, vážený pán vicepremiér, vážené členky, členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci, stretáme sa tu pri dokumente, ktorý definuje, kam bude smerovať táto socialistická vláda, ktorá má veľmi vysokú väčšinu v parlamente. Svoje vystúpenie som rozčlenil na niekoľko častí, ktoré hovoria o tom, čo je v tomto programovom vyhlásení pekné, čo menej pekné, čo jej chýba, čo zlé a čo sú praktické návrhy, o ktorých si myslím, že by malo samo osebe obsahovať.
To, čo považujem za pekné alebo dobré, je prihlásenie sa k fiškálnej zodpovednosti ako konsolidácii verejných financií. Hovoríme o 3 % deficitu v roku 2013, nehovoríme síce, ako si to predstavujeme ďalej, či táto vláda má ambíciu ešte znižovať tento deficit, prípadne či pôjde svojou cestou vyrovnaného rozpočtu, ale už len samotné prihlásenie sa k tomuto, napriek tomu, že nám to ukladá Európska únia, považujem za správne.
Takisto považujem za správne podporovať prorastové opatrenia a rád poviem, že pokiaľ budú mať hlavu a pätu, tak si myslím, že aj v našom klube nájdu, nájdu oporu.
Eurofondy a ich čerpanie považujem za kľúčové, to je niečo, čo táto krajina potrebuje dokázať, že na rozdiel aj od našich susedov, ktorí to považujú za absolútnu prioritu, tak čerpanie eurofondov je jeden z mála investičných prostriedkov, ktoré táto krajina môže mať k dispozícii a rovnako environmentálne, zelené vlastne riešenia rastové znejú veľmi, veľmi dobre, s tým, že pokiaľ sa podaria dodržať, tak si sľubuje vyššiu kvalitu života ľudí.
Rovnako považujem za správne, že bol tento dokument prejednaný so sociálnymi partnermi, za menej správne považujem, že sme ho dostali ako opoziční poslanci pomerne neskoro.
To, čo je menej pekné, je ohlasovaný rast daní. Nevidím tam žiaden strop. Nevidím tam strop, ako tie dane budú rásť. Samozrejme, predpokladám, keďže to bolo úsilie aj bývalej vlády, aj predošlej vlády, že sa bude zlepšovať lepší výber daní, kde naozaj tie daňové úniky sú veľké hlavne na nepriamych daniach samotných. Ale chýba mi, že za ten rast daní, čo vlastne dostanú ľudia priamo v území, či sa to nedotkne práve menej rozvinutých regiónov a či tam naozaj takýto rast daní nevznikne ako problém. Zároveň je tam taký otáznik, ktoré síce s podnikateľským prostredím, že rovná daň bola istým lákadlom, ale veľmi by ma zaujímalo, pani predsedajúca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Autorizovaný
17:53
Vystúpenie v rozprave 17:53
Pavol FrešoTo prvé úplne praktické , bolo to už v tejto našej Národnej rade na debate a myslím, chýbalo tomu nejaký alebo dva hlasy, aby to existovalo, je z oblasti životného prostredia. Zažili sme to traumu s ťažbou uránu, kedy sme sa konečne zhodli vtedajšia opozícia a koalícia na tom, že keď sa ide ťažiť niečo tak nebezpečné, čo ľudí vyrušuje, že by bolo dobré, aby existovalo prosté hlasovanie obce v ktorej to súvisí a prosté hlasovanie župy, kde sa to súvisí. Myslím si, že nič nebráni, aby v tomto programovom vyhlásení vlády bolo, bol podobný záver pre prípad skládok s nebezpečným odpadom. Je to rovnaký problém, ľudia sa ho boja, v Pezinku sme to zažili, nič nebráni tomuto mechanizmu, keď ho máme pri uráne, môžeme ho mať aj pri nadregionálnych skládkach a môžme ho mať úplne kľudne aj pri skládkach nebezpečného odpadu. Je tam ambícia vstúpiť do stavebného zákona, takisto nie je dôvod, aby pri veľkých developerských projektoch práve takéto prosté hlasovania zastupiteľstiev, to znamená ľudí, ktorí sú priamo zvolení v tom-ktorom území, prípadne ich mestských alebo župných orgánov do toho dokázali vstúpiť. Inými slovami, aby nie komplikovaným a plným právnych kľučiek procesom rôznych územných plánov pri veľkých veciach ľudia skutočne rozhodli, či chcú, aby tam mali niečo megalomanské postavené. To by nútilo developerov k tomu, aby sa správali priateľsky k ľuďom, a myslím si, že si to po 22 rokoch od revolúcie ľudia skutočne zaslúžia.
Téma živnostníkov, respektíve malých podnikov, práve idem z kongresu živnostníkov a malých podnikateľov a musím povedať, že chýba mi tu záväzok, ktorý hovorí, že keď niekto má jedného, dvoch, troch zamestnancov, nebolo by celkom férové, keď má niekto úplne rovnaké podmienky ako niekto, kto má tisíc, 2-tisíc, 5-tisíc zamestnancov. Vnucovať týmto ľuďom, že si musia zamestnať účtovníčku, prípadne mzdárku, je podľa mňa veľmi nezodpovedné a brzdiace podnikanie. Inými slovami, ak máme spoločný záujem, a ja na to verím, že ho máme, aby nám klesala nezamestnanosť, a naopak rástla zamestnanosť, tak by sme mali konkrétne v skupine živnostníkov a malých podnikateľov výrazným spôsobom uľahčiť v administratíve nielen pri zakladaní tých firiem samotných, ale aj počas celého behu firiem ako takých. Ja si pamätám, keď sme ako prvú spoločenskú zmluvu písali, tak sme ju písali len zo zákona obchodného, nebol s tým problém. Keď sme už robili opravy, museli sme volať právnika a stále to bolo viac a viac zložité, táto ambícia je úplne namieste, lebo si neviem predstaviť nič motivujúcejšieho pre absolventov škôl, ktorých máme vyše tretiny nezamestnaných. Ako to, že keď má niekto dobrý nápad, tak nech idú podnikať, ale nech je to pre nich jednoduché a nech je to pre nich jednoduché nielen pri začiatku, ale nech je to pre nich jednoduché aj počas celého celého fungovania. Myslím si, že nebolo správne, keď sa vôbec plánovali zmeny v odvodoch tak, že sa dávali na roveň živnostníci s podnikateľmi, pardon, živnostníci so zamestnancami, a myslím si, že toto bol krok, ktorému by sme sa mali už nabudúce vyhnúť, lebo mnoho týchto ľudí, ktorí boli strednou vrstvou, tým veľmi trpelo, mne sa to samému vracalo vo volebne kampani a myslím si, že túto sme dlžní isté aj ospravedlnenie, lebo týchto ľudí to výrazne, výrazne vystrašilo.
Čo sa týka takých tých ambicióznejších cieľov, našiel som tam jeden a ten je práve pri verejnej správe. Tam mám takú poznámku, že župy, však kolegovia niektorí aj župani tu v sále to dosvedčia, sú v stave prebrať kopu tých krajských kompetencií a kopa z nich je v tejto chvíli zdvojená. Nechcem povedať, že to rovno zajtra, ale je to otázka možno pár mesiacov, kedy také veci ako Krajský školský úrad, ktorý má svoj náprotivok v župe, takisto cestný úrad, keď už máme drážny úrad, sa dá veľmi rýchlo prebrať. Sú to praktické veci, ktoré treba urobiť. A tam nepomôže okrem tohoto zoštíhlenia tej štátnej a verejnej správy, nepomôže len to samotné, to zlúčenie, pomôže aj zníženie zbytočnej agendy, lebo v skutočnosti vy nemôžete prepustiť úradníkov, keď zákon vám prikazuje nejakú agendu robiť, a toto považujem za pomerne vážny cieľ, lebo tam narazíte na tak obrovský odpor, v tomto zmysle ja musím povedať, že toto by bol naozaj výrazný cieľ, ktorý by nás posunul dopredu.
Takisto si myslím, že tam chýba jeden cieľ, a to ten, že nie je možné, aby tento štát obciam, mestám, župám prikazoval obligatórne výdavky, ktoré nemajú oni sami v rozpočte. Považujem to za zlé, viem, že na sklonku pri debate o daňovom mixe na ministerstve financií vtedajší štátny tajomník Tvaroška a koniec-koncov aj Ivan Mikloš ako minister sa postavili proti tomu, a povedali, že áno, treba to riešiť, lebo nie je normálne, aby zákon prikazoval župe uzavrieť nejakú zmluvu, keď ju nemá schválenú v rozpočte. Bijú sa tam dva zákony, ja nemôžem podpísať niečo, čo nie je v rozpočte, a zároveň nejaký iný zákon mi to prikazuje podpísať. Takisto starostovia sú na tom veľmi podobne, takisto primátori, jednoducho túto anomáliu treba dostať zo života, je to praktický cieľ a bol by som rád, keby si ho vláda dokázala osvojiť.
Doprava a infraštruktúra, čerpanie eurofondov, jeden z mála investičných zdrojov externých, ktorý keď nebudeme čerpať, tak budeme mať obrovskú hanbu zoči-voči našim najmä dvom susedom, ktorí sa idú a idú skutočne vynaložiť všetko možné úsilie, aby vyčerpali do posledného centu eurofondy, dokonca troch by som vedel uviesť a ďalej tam vidím pomerne málo ambiciózny cieľ a pomenovaný, toho, čo chceme v rokoch 2014 - 2020 v tom období vyjednať pre Slovensko ako také.
Poslednú vec, ktorá si myslím, že je taká bezsporná, je oblasť verejnej dopravy. To znamená tam ťahajú či župy, či štát ťahá zoči voči súkromným dopravcom za kratší koniec, platíme tam obrovské peniaze. Bolo by dobré, keby mal štát v tomto ďaleko silnejšie nástroje, aby mohol previesť skutočnú integráciu verejnej dopravy. Lebo ľuďom je v zásade jedno, ako sa dopravia, či to bude autami po diaľniciach, alebo verejnou dopravou po vlakoch, ale skutočnú integráciu verejnej dopravy nemôžete v súčasnom prostredí prakticky nijako vnútiť, môžte s nimi rokovať, ale ubezpečujem vás, tie rokovania sa dejú nie že roky, ale pomaly desaťročia a integrácia verejnej dopravy vždy zlyhá na nejakom konkrétnom súkromnom záujme, lebo neexistuje zákonný nástroj, ako to vyriešiť.
Na záver mi dovoľte povedať, že toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, lebo sa mi zdá málo ambiciózne, málo konkrétne. Ale som presvedčený, že pokiaľ tieto návrhy a ďalšie praktické, ktoré uľahčia ľuďom priamo v území ich život, tak tieto návrhy určite aj opozícia podporí, lebo je to náš spoločný záujem, je to naša spoločná krajina, raz vyhrá jeden, raz vyhrá druhý, ale tá stopa zostáva spoločná. Ďakujem pekne, všetko dobré vám prajem.(Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
3.5.2012 o 17:53 hod.
Ing. Bc.
Pavol Frešo
Videokanál poslanca
... by ma zaujímalo, či máme teda nejaký náhradný plán, teda keď rovná daň, rovná daň je problémom, taký, ktorý by neohrozil podnikateľské prostredie, a teda tých, ktorí vytvárajú pracovné pracovné miesta. To, čo považujem za chýbajúce alebo zlé, je taký klasický inžiniersky prístup, a to, že je tam pomerne málo merateľných cieľov, to znamená, čo urobíme a dokedy to urobíme, tak, aby sme vedeli, že programové vyhlásenie vlády plníme alebo neplníme, prípadne kde treba pridať alebo čo sa nám už podarilo. Lebo niektoré z tých formulácií sú skutočne tak vágne, že závisí od uhlu pohľadu, či náhodou už nie sú už v tejto chvíli splnené. Hovoril som o tom vo svojej faktickej poznámke, že ak existuje vláda, ktorá ma tak obrovskú dôveru obyvateľstva, myslím si, že by mal existovať aj istý ambicióznejší plán vyorať hlbšiu brázdu. Možno s tým prídete, zatiaľ v tomto programovom vyhlásení nevidím, rozumiem tomu, že ešte nie sme von z krízy, ale myslím si, že niečo naozaj ambiciózne by tam byť malo, možno niečo v tých praktických návrhoch aj zohľadnené aj z vašej strany a možno si dovolím niektoré návrhy dať aj ja sám.
To prvé úplne praktické , bolo to už v tejto našej Národnej rade na debate a myslím, chýbalo tomu nejaký alebo dva hlasy, aby to existovalo, je z oblasti životného prostredia. Zažili sme to traumu s ťažbou uránu, kedy sme sa konečne zhodli vtedajšia opozícia a koalícia na tom, že keď sa ide ťažiť niečo tak nebezpečné, čo ľudí vyrušuje, že by bolo dobré, aby existovalo prosté hlasovanie obce v ktorej to súvisí a prosté hlasovanie župy, kde sa to súvisí. Myslím si, že nič nebráni, aby v tomto programovom vyhlásení vlády bolo, bol podobný záver pre prípad skládok s nebezpečným odpadom. Je to rovnaký problém, ľudia sa ho boja, v Pezinku sme to zažili, nič nebráni tomuto mechanizmu, keď ho máme pri uráne, môžeme ho mať aj pri nadregionálnych skládkach a môžme ho mať úplne kľudne aj pri skládkach nebezpečného odpadu. Je tam ambícia vstúpiť do stavebného zákona, takisto nie je dôvod, aby pri veľkých developerských projektoch práve takéto prosté hlasovania zastupiteľstiev, to znamená ľudí, ktorí sú priamo zvolení v tom-ktorom území, prípadne ich mestských alebo župných orgánov do toho dokázali vstúpiť. Inými slovami, aby nie komplikovaným a plným právnych kľučiek procesom rôznych územných plánov pri veľkých veciach ľudia skutočne rozhodli, či chcú, aby tam mali niečo megalomanské postavené. To by nútilo developerov k tomu, aby sa správali priateľsky k ľuďom, a myslím si, že si to po 22 rokoch od revolúcie ľudia skutočne zaslúžia.
Téma živnostníkov, respektíve malých podnikov, práve idem z kongresu živnostníkov a malých podnikateľov a musím povedať, že chýba mi tu záväzok, ktorý hovorí, že keď niekto má jedného, dvoch, troch zamestnancov, nebolo by celkom férové, keď má niekto úplne rovnaké podmienky ako niekto, kto má tisíc, 2-tisíc, 5-tisíc zamestnancov. Vnucovať týmto ľuďom, že si musia zamestnať účtovníčku, prípadne mzdárku, je podľa mňa veľmi nezodpovedné a brzdiace podnikanie. Inými slovami, ak máme spoločný záujem, a ja na to verím, že ho máme, aby nám klesala nezamestnanosť, a naopak rástla zamestnanosť, tak by sme mali konkrétne v skupine živnostníkov a malých podnikateľov výrazným spôsobom uľahčiť v administratíve nielen pri zakladaní tých firiem samotných, ale aj počas celého behu firiem ako takých. Ja si pamätám, keď sme ako prvú spoločenskú zmluvu písali, tak sme ju písali len zo zákona obchodného, nebol s tým problém. Keď sme už robili opravy, museli sme volať právnika a stále to bolo viac a viac zložité, táto ambícia je úplne namieste, lebo si neviem predstaviť nič motivujúcejšieho pre absolventov škôl, ktorých máme vyše tretiny nezamestnaných. Ako to, že keď má niekto dobrý nápad, tak nech idú podnikať, ale nech je to pre nich jednoduché a nech je to pre nich jednoduché nielen pri začiatku, ale nech je to pre nich jednoduché aj počas celého celého fungovania. Myslím si, že nebolo správne, keď sa vôbec plánovali zmeny v odvodoch tak, že sa dávali na roveň živnostníci s podnikateľmi, pardon, živnostníci so zamestnancami, a myslím si, že toto bol krok, ktorému by sme sa mali už nabudúce vyhnúť, lebo mnoho týchto ľudí, ktorí boli strednou vrstvou, tým veľmi trpelo, mne sa to samému vracalo vo volebne kampani a myslím si, že túto sme dlžní isté aj ospravedlnenie, lebo týchto ľudí to výrazne, výrazne vystrašilo.
Čo sa týka takých tých ambicióznejších cieľov, našiel som tam jeden a ten je práve pri verejnej správe. Tam mám takú poznámku, že župy, však kolegovia niektorí aj župani tu v sále to dosvedčia, sú v stave prebrať kopu tých krajských kompetencií a kopa z nich je v tejto chvíli zdvojená. Nechcem povedať, že to rovno zajtra, ale je to otázka možno pár mesiacov, kedy také veci ako Krajský školský úrad, ktorý má svoj náprotivok v župe, takisto cestný úrad, keď už máme drážny úrad, sa dá veľmi rýchlo prebrať. Sú to praktické veci, ktoré treba urobiť. A tam nepomôže okrem tohoto zoštíhlenia tej štátnej a verejnej správy, nepomôže len to samotné, to zlúčenie, pomôže aj zníženie zbytočnej agendy, lebo v skutočnosti vy nemôžete prepustiť úradníkov, keď zákon vám prikazuje nejakú agendu robiť, a toto považujem za pomerne vážny cieľ, lebo tam narazíte na tak obrovský odpor, v tomto zmysle ja musím povedať, že toto by bol naozaj výrazný cieľ, ktorý by nás posunul dopredu.
Takisto si myslím, že tam chýba jeden cieľ, a to ten, že nie je možné, aby tento štát obciam, mestám, župám prikazoval obligatórne výdavky, ktoré nemajú oni sami v rozpočte. Považujem to za zlé, viem, že na sklonku pri debate o daňovom mixe na ministerstve financií vtedajší štátny tajomník Tvaroška a koniec-koncov aj Ivan Mikloš ako minister sa postavili proti tomu, a povedali, že áno, treba to riešiť, lebo nie je normálne, aby zákon prikazoval župe uzavrieť nejakú zmluvu, keď ju nemá schválenú v rozpočte. Bijú sa tam dva zákony, ja nemôžem podpísať niečo, čo nie je v rozpočte, a zároveň nejaký iný zákon mi to prikazuje podpísať. Takisto starostovia sú na tom veľmi podobne, takisto primátori, jednoducho túto anomáliu treba dostať zo života, je to praktický cieľ a bol by som rád, keby si ho vláda dokázala osvojiť.
Doprava a infraštruktúra, čerpanie eurofondov, jeden z mála investičných zdrojov externých, ktorý keď nebudeme čerpať, tak budeme mať obrovskú hanbu zoči-voči našim najmä dvom susedom, ktorí sa idú a idú skutočne vynaložiť všetko možné úsilie, aby vyčerpali do posledného centu eurofondy, dokonca troch by som vedel uviesť a ďalej tam vidím pomerne málo ambiciózny cieľ a pomenovaný, toho, čo chceme v rokoch 2014 - 2020 v tom období vyjednať pre Slovensko ako také.
Poslednú vec, ktorá si myslím, že je taká bezsporná, je oblasť verejnej dopravy. To znamená tam ťahajú či župy, či štát ťahá zoči voči súkromným dopravcom za kratší koniec, platíme tam obrovské peniaze. Bolo by dobré, keby mal štát v tomto ďaleko silnejšie nástroje, aby mohol previesť skutočnú integráciu verejnej dopravy. Lebo ľuďom je v zásade jedno, ako sa dopravia, či to bude autami po diaľniciach, alebo verejnou dopravou po vlakoch, ale skutočnú integráciu verejnej dopravy nemôžete v súčasnom prostredí prakticky nijako vnútiť, môžte s nimi rokovať, ale ubezpečujem vás, tie rokovania sa dejú nie že roky, ale pomaly desaťročia a integrácia verejnej dopravy vždy zlyhá na nejakom konkrétnom súkromnom záujme, lebo neexistuje zákonný nástroj, ako to vyriešiť.
Na záver mi dovoľte povedať, že toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, lebo sa mi zdá málo ambiciózne, málo konkrétne. Ale som presvedčený, že pokiaľ tieto návrhy a ďalšie praktické, ktoré uľahčia ľuďom priamo v území ich život, tak tieto návrhy určite aj opozícia podporí, lebo je to náš spoločný záujem, je to naša spoločná krajina, raz vyhrá jeden, raz vyhrá druhý, ale tá stopa zostáva spoločná. Ďakujem pekne, všetko dobré vám prajem.(Potlesk.)
Autorizovaný
18:09
Vystúpenie v rozprave 18:09
Mikuláš HubaKapitola životné prostredie je konštruovaná ako skladačka podľa jednotlivých zložiek životného prostredia alebo, lepšie povedané, podľa jednotlivých rezortových sekcií, ktoré ich majú na starosti. Ale takmer úplne postráda syntetický nadčasový pohľad, jednotiacu filozofiu, hodnotové ukotvenie a ucelenú víziu, bez ktorých sa príroda a životné prostredie koncepčne a účinne chrániť nedajú.
Vláda sľubuje v tejto oblasti nové zákony, aj keď niekedy by stačilo, keby sa tie jestvujúce nedevalvovali praxou výnimiek. Vládny záväzok by si zaslúžilo aj programové zvyšovanie právneho vedomia a vymožiteľnosti práva v tejto oblasti, kde je mimoriadne nízke.
Václav Havel, ešte ako český prezident, povedal, že zachovanie charakteru a ducha krajiny by malo byť našim prvoradým strategickým cieľom, ešte dôležitejším ako naše členstvo v NATO, či v Európskej únii. Zmienku o tom, ako chce vláda čeliť hrozivej devastácii a na druhej strane pustnutiu a chátraniu našej krajiny, som v jej programe veľmi nenašiel. A pritom údržba, ochrana, revitalizácia, starostlivosť, hospodárnosť a razantné zvyšovanie efektívnosti je perspektívnejšia rozvojová stratégia ako orientácia na veľké investičné projekty. Betón a kvantitatívny rast všetkého vrátane dlhov sú symboly prekonanej industriálnej éry. Sofistikovanosť, šetrnosť, rast kvality a aplikácia win-win stratégií, dvojitých víťazstiev sú cestou k udržateľnejšej budúcnosti. Slovné spojenie zelená ekonomika nestačí, ak ho nenaplníme konkrétnym obsahom, nástrojmi a opatreniami typu zelenej daňovej reformy, zeleného obstarávania a ďalších.
Za zmienku stojí aj medzinárodný environmentálny kontext. Dlhodobo máme problém dodržiavať naše záväzky vo vzťahu k "environnormám" a smerniciam Európskej únie, ale aj vo vzťahu ku globálnym dohovorom, ktoré sme sa zaviazali plniť. A to sa právom očakáva, že ako člen elitného klubu najvyspelejších krajín sveta budeme robiť aj niečo navyše. O pár týždňov sa koná svetový samit Rio+20 a ku koncu volebného obdobia by sa mala uskutočniť 8. paneurópska konferencia ministrov životného prostredia. To sú len dva, pardon, dve z mnohých podujatí, voči ktorým by sme sa mohli a mali zachovať proaktívne a prichádzať s vlastnými pozitívnymi návrhmi a iniciatívami, ak nechceme zostať v role štatistu, outsidera, či dokonca zlého chlapca.
Hovorí sa, že priorít by nemalo byť príliš veľa, lebo potom prestávajú byť prioritami. V energetike považuje vláda za prioritu prakticky všetko od jadrových elektrární cez energiu z biomasy, vodné elektrárne až po energetické úspory a zvyšovanie efektívnosti. Poznajúc dlhodobé preferencie SMER-u však vieme, že tou hlavnou prioritou je preň jadrová energetika. V krajine, ktorá má v porovnaní s vyspelými štátmi niekoľkonásobne nižšiu energetickú efektívnosť v prepočte na jednotku vyprodukovaného HDP, by tou prioritou priorít malo jednoznačne byť zvyšovanie energetickej účinnosti v celom národnom hospodárstve. Je to cesta, ktorá znižuje našu závislosť na dovoze surovín, je šetrná voči životnému prostrediu a je schopná vygenerovať oveľa viac pracovných príležitostí ako jadrové elektrárne.
Veľmi podobne by sa dalo hovoriť o vládnych prioritách vo sfére stavebníctva, ťažby surovín, dopravy a ďalších. Príklad za všetky diaľnice plus automobily verzus železnice, hromadná doprava, cyklodoprava, pešia doprava a tak ďalej. Napríklad cestovný ruch, uvádzaný v dokumente bez prívlastku prírodne a krajine šetrný, keďže takýto prívlastok ani nič podobné v tej časti venovanej cestovnému ruchu nenachádzame, môže predstavovať na jednej strane žiaducu formu rozvoja, ale aj pohromu typu Donovaly alebo Skalnaté, či Štrbské Pleso. Ako jedného z protagonistov koncepcie trvalej udržateľnosti na Slovensku by ma mohlo tešiť časté používanie slovného spojenia "trvalo udržateľný" v tomto dokumente. K opatrnosti a miernej skepse ma však nabáda už to, v koľkých kombináciách sa tento pojem vyskytuje: "udržateľný" i "trvalo udržateľný rozvoj", "trvalý a udržateľný rozvoj", až po vnútorne protirečivý pojem "trvalo udržateľný hospodársky rast". Podobne inflačne pôsobí aj nadužívanie ďalších pojmov ako "zelený", "ekologický" a podobne, všade tam, kde im chýba obsah.
Problémom súčasnosti, ktorý sa však začal rodiť z našej ľahkomyseľnosti už dávno predtým, je rastúci dlh a následná fatálna zadlženosť. Niežeby si to vláda neuvedomovala, ale málo pozornosti venuje tomu, že ten dlh sa prejavuje doslova všade, nielen vo sfére ekonomickej, ale aj vo sfére kultúrnej, environmentálnej, etickej a ďalších, kam by sme mohli bez obáv zaradiť všetky nadstavbové oblasti od zdravotníctva, cez sociálnu sféru, kultúru, ochranu prírody a krajiny, šport, výchovu - vrátane environmentálnej, vzdelanie až po vedu, tam sme suverénne na konci Európskej únie, čo sa týka dotácií alebo financovania vedy. Myslím si, že top prioritou najbližších volebných období by malo byť prekonanie tejto neudržateľnej rozvojovej paradigmy. Nedá sa to zo dňa na deň, ani z roka na rok, ale je nevyhnutné mať víziu, program a vykročiť tým správnym smerom. Lebo jedno je isté, žiadúci smer nedosiahneme, ak budeme kráčať smerom opačným.
Leitmotívom volebnej kampane SMER-u - SD i celého programového vyhlásenia vlády sú ľudia a im sľubované istoty. Veľa sa vo vládnom programe hovorí aj o kvalitnom a efektívnom výkone štátnej správy a boji proti korupcii. Toto všetko nie je uskutočniteľné bez kvalitných, odborne zdatných a čestných ľudí v celej decíznej sfére. Preto som očakával, že autori programového vyhlásenia sa ospravedlnia ľuďom, ktorí boli v minulosti nútení v rámci politických a iných čistiek svoje posty opustiť a prizve ich k spolupráci. Takúto pasáž som však v programe vlády nenašiel a navyše, obsadzovanie vedúcich postov sa začína diať dosť zvláštnym spôsobom.
Keď už hovoríme o personálnych otázkach, v programe sa miestami opatrne pripúšťa to, čo je v Európe považované za samozrejmosť, teda že životné prostredie je jeden z hlavných pilierov trvalo udržateľného rozvoja a malo byť jednou z top vládnych priorít. Ale kto to bude vo vláde garantovať, keď ani jeden člen vlády túto problematiku neštudoval, ani sa ňou nikdy, pokiaľ viem, systematicky nezaoberal? Je to niečo podobné, ako keby vo vedení ministerstva financií absentovali ekonómovia, na ministerstve spravodlivosti právnici a na ministerstve zahraničia diplomati.
Tým, že v programovom vyhlásení vlády sa dá nájsť takmer všetko, nechýba tam ani zmienka o mimovládnych organizáciách, či občianskych združeniach. To, že medzi sociálnych partnerov vlády nepatria, sme sa dozvedeli hneď po voľbách, a preto neprekvapuje ani to, že podporu rozvoja občianskej spoločnosti nepovažuje vláda za svoju prioritu. Spomína sa tu síce, že vláda vytvorí post splnomocnenca vlády pre ľudské práva a občiansku spoločnosť. Nemusela by ho však ani vytvárať, pokiaľ by ten jestvujúci post nezrušila a jednoducho nadviazala na všetko pozitívne, čo v tejto sfére urobila predchádzajúca vláda. Lebo nech si už o minulej vláde myslíme čokoľvek, skutočnosťou zostane, že v tejto oblasti dosiahla niektoré pozoruhodné výsledky.
Záverom mi dovoľte, vážené dámy, vážení páni, povedať len toľko, že v diskutovanom programovom vyhlásení novej vlády som našiel celý rad pozitívnych zámerov a predsavzatí, ktoré sa však dajú realizovať veľmi rôznym spôsobom. Na Slovensku sa veľmi často stáva, že aj dobrý zámer vedie k nedobrému výsledku. Napokon ani jedno z programových vyhlásení za uplynulých 22 rokov nebolo úplne zlé, v každom z nich sa našlo veľa pozitívneho. Problém bol v tom, ako sa zámery realizovali. Napríklad v programovom vyhlásení prvej vlády pána Roberta Fica v roku 2006 som napočítal 40 sľubov a zámerov, týkajúcich sa životného prostredia. Keď som však v roku 2010 robil analýzu ich plnenia, zistil som, že ani jeden z týchto zámerov sa uspokojivo nesplnil. Tatry sa z národného parku zmenili na lunapark, cez chránené územie európskeho významu sa začala stavať diaľnica, zo štátnej správy v životnom prostredí "bola odídená" veľká časť schopných a čestných ľudí a zlatým klincom bolo zrušenie rezortu.
V kom a v čom mám vidieť záruku, že tomu bude tentoraz inak? Ľutujem, ale ani vládny program, ani environmentálna gramotnosť, skúsenosť a principiálnosť tých, ktorí budú v tejto veci rozhodovať, mi tú istotu nedávajú. Ale rád sa dám prekvapiť. Ďakujem za pozornosť.(Potlesk.)
Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, dámy a páni, v snahe šetriť váš vzácny čas budem sa čo najviac držať mojich písomných poznámok. Takže by som začal asi tým, že nedostatok sľubov sa tomuto programovému vyhláseniu vyčítať určite nedá. Keď však každému sľúbime všetko, potom reálne hrozí, že takmer nikto nemusí dostať takmer nič alebo že bude napokon sklamaný. Tým nechcem povedať, že by som to sklamanie niekomu želal. Je len málo pojmov a slovných spojení z domáceho politicko-ideologického slovníka, či bruselského newspeaku, ktoré by sa vo vládnom programe nedali nájsť, ale ucelená vízia Slovenska pre 21. storočie mi v tej záplave slov akosi uniká.
Kapitola životné prostredie je konštruovaná ako skladačka podľa jednotlivých zložiek životného prostredia alebo, lepšie povedané, podľa jednotlivých rezortových sekcií, ktoré ich majú na starosti. Ale takmer úplne postráda syntetický nadčasový pohľad, jednotiacu filozofiu, hodnotové ukotvenie a ucelenú víziu, bez ktorých sa príroda a životné prostredie koncepčne a účinne chrániť nedajú.
Vláda sľubuje v tejto oblasti nové zákony, aj keď niekedy by stačilo, keby sa tie jestvujúce nedevalvovali praxou výnimiek. Vládny záväzok by si zaslúžilo aj programové zvyšovanie právneho vedomia a vymožiteľnosti práva v tejto oblasti, kde je mimoriadne nízke.
Václav Havel, ešte ako český prezident, povedal, že zachovanie charakteru a ducha krajiny by malo byť našim prvoradým strategickým cieľom, ešte dôležitejším ako naše členstvo v NATO, či v Európskej únii. Zmienku o tom, ako chce vláda čeliť hrozivej devastácii a na druhej strane pustnutiu a chátraniu našej krajiny, som v jej programe veľmi nenašiel. A pritom údržba, ochrana, revitalizácia, starostlivosť, hospodárnosť a razantné zvyšovanie efektívnosti je perspektívnejšia rozvojová stratégia ako orientácia na veľké investičné projekty. Betón a kvantitatívny rast všetkého vrátane dlhov sú symboly prekonanej industriálnej éry. Sofistikovanosť, šetrnosť, rast kvality a aplikácia win-win stratégií, dvojitých víťazstiev sú cestou k udržateľnejšej budúcnosti. Slovné spojenie zelená ekonomika nestačí, ak ho nenaplníme konkrétnym obsahom, nástrojmi a opatreniami typu zelenej daňovej reformy, zeleného obstarávania a ďalších.
Za zmienku stojí aj medzinárodný environmentálny kontext. Dlhodobo máme problém dodržiavať naše záväzky vo vzťahu k "environnormám" a smerniciam Európskej únie, ale aj vo vzťahu ku globálnym dohovorom, ktoré sme sa zaviazali plniť. A to sa právom očakáva, že ako člen elitného klubu najvyspelejších krajín sveta budeme robiť aj niečo navyše. O pár týždňov sa koná svetový samit Rio+20 a ku koncu volebného obdobia by sa mala uskutočniť 8. paneurópska konferencia ministrov životného prostredia. To sú len dva, pardon, dve z mnohých podujatí, voči ktorým by sme sa mohli a mali zachovať proaktívne a prichádzať s vlastnými pozitívnymi návrhmi a iniciatívami, ak nechceme zostať v role štatistu, outsidera, či dokonca zlého chlapca.
Hovorí sa, že priorít by nemalo byť príliš veľa, lebo potom prestávajú byť prioritami. V energetike považuje vláda za prioritu prakticky všetko od jadrových elektrární cez energiu z biomasy, vodné elektrárne až po energetické úspory a zvyšovanie efektívnosti. Poznajúc dlhodobé preferencie SMER-u však vieme, že tou hlavnou prioritou je preň jadrová energetika. V krajine, ktorá má v porovnaní s vyspelými štátmi niekoľkonásobne nižšiu energetickú efektívnosť v prepočte na jednotku vyprodukovaného HDP, by tou prioritou priorít malo jednoznačne byť zvyšovanie energetickej účinnosti v celom národnom hospodárstve. Je to cesta, ktorá znižuje našu závislosť na dovoze surovín, je šetrná voči životnému prostrediu a je schopná vygenerovať oveľa viac pracovných príležitostí ako jadrové elektrárne.
Veľmi podobne by sa dalo hovoriť o vládnych prioritách vo sfére stavebníctva, ťažby surovín, dopravy a ďalších. Príklad za všetky diaľnice plus automobily verzus železnice, hromadná doprava, cyklodoprava, pešia doprava a tak ďalej. Napríklad cestovný ruch, uvádzaný v dokumente bez prívlastku prírodne a krajine šetrný, keďže takýto prívlastok ani nič podobné v tej časti venovanej cestovnému ruchu nenachádzame, môže predstavovať na jednej strane žiaducu formu rozvoja, ale aj pohromu typu Donovaly alebo Skalnaté, či Štrbské Pleso. Ako jedného z protagonistov koncepcie trvalej udržateľnosti na Slovensku by ma mohlo tešiť časté používanie slovného spojenia "trvalo udržateľný" v tomto dokumente. K opatrnosti a miernej skepse ma však nabáda už to, v koľkých kombináciách sa tento pojem vyskytuje: "udržateľný" i "trvalo udržateľný rozvoj", "trvalý a udržateľný rozvoj", až po vnútorne protirečivý pojem "trvalo udržateľný hospodársky rast". Podobne inflačne pôsobí aj nadužívanie ďalších pojmov ako "zelený", "ekologický" a podobne, všade tam, kde im chýba obsah.
Problémom súčasnosti, ktorý sa však začal rodiť z našej ľahkomyseľnosti už dávno predtým, je rastúci dlh a následná fatálna zadlženosť. Niežeby si to vláda neuvedomovala, ale málo pozornosti venuje tomu, že ten dlh sa prejavuje doslova všade, nielen vo sfére ekonomickej, ale aj vo sfére kultúrnej, environmentálnej, etickej a ďalších, kam by sme mohli bez obáv zaradiť všetky nadstavbové oblasti od zdravotníctva, cez sociálnu sféru, kultúru, ochranu prírody a krajiny, šport, výchovu - vrátane environmentálnej, vzdelanie až po vedu, tam sme suverénne na konci Európskej únie, čo sa týka dotácií alebo financovania vedy. Myslím si, že top prioritou najbližších volebných období by malo byť prekonanie tejto neudržateľnej rozvojovej paradigmy. Nedá sa to zo dňa na deň, ani z roka na rok, ale je nevyhnutné mať víziu, program a vykročiť tým správnym smerom. Lebo jedno je isté, žiadúci smer nedosiahneme, ak budeme kráčať smerom opačným.
Leitmotívom volebnej kampane SMER-u - SD i celého programového vyhlásenia vlády sú ľudia a im sľubované istoty. Veľa sa vo vládnom programe hovorí aj o kvalitnom a efektívnom výkone štátnej správy a boji proti korupcii. Toto všetko nie je uskutočniteľné bez kvalitných, odborne zdatných a čestných ľudí v celej decíznej sfére. Preto som očakával, že autori programového vyhlásenia sa ospravedlnia ľuďom, ktorí boli v minulosti nútení v rámci politických a iných čistiek svoje posty opustiť a prizve ich k spolupráci. Takúto pasáž som však v programe vlády nenašiel a navyše, obsadzovanie vedúcich postov sa začína diať dosť zvláštnym spôsobom.
Keď už hovoríme o personálnych otázkach, v programe sa miestami opatrne pripúšťa to, čo je v Európe považované za samozrejmosť, teda že životné prostredie je jeden z hlavných pilierov trvalo udržateľného rozvoja a malo byť jednou z top vládnych priorít. Ale kto to bude vo vláde garantovať, keď ani jeden člen vlády túto problematiku neštudoval, ani sa ňou nikdy, pokiaľ viem, systematicky nezaoberal? Je to niečo podobné, ako keby vo vedení ministerstva financií absentovali ekonómovia, na ministerstve spravodlivosti právnici a na ministerstve zahraničia diplomati.
Tým, že v programovom vyhlásení vlády sa dá nájsť takmer všetko, nechýba tam ani zmienka o mimovládnych organizáciách, či občianskych združeniach. To, že medzi sociálnych partnerov vlády nepatria, sme sa dozvedeli hneď po voľbách, a preto neprekvapuje ani to, že podporu rozvoja občianskej spoločnosti nepovažuje vláda za svoju prioritu. Spomína sa tu síce, že vláda vytvorí post splnomocnenca vlády pre ľudské práva a občiansku spoločnosť. Nemusela by ho však ani vytvárať, pokiaľ by ten jestvujúci post nezrušila a jednoducho nadviazala na všetko pozitívne, čo v tejto sfére urobila predchádzajúca vláda. Lebo nech si už o minulej vláde myslíme čokoľvek, skutočnosťou zostane, že v tejto oblasti dosiahla niektoré pozoruhodné výsledky.
Záverom mi dovoľte, vážené dámy, vážení páni, povedať len toľko, že v diskutovanom programovom vyhlásení novej vlády som našiel celý rad pozitívnych zámerov a predsavzatí, ktoré sa však dajú realizovať veľmi rôznym spôsobom. Na Slovensku sa veľmi často stáva, že aj dobrý zámer vedie k nedobrému výsledku. Napokon ani jedno z programových vyhlásení za uplynulých 22 rokov nebolo úplne zlé, v každom z nich sa našlo veľa pozitívneho. Problém bol v tom, ako sa zámery realizovali. Napríklad v programovom vyhlásení prvej vlády pána Roberta Fica v roku 2006 som napočítal 40 sľubov a zámerov, týkajúcich sa životného prostredia. Keď som však v roku 2010 robil analýzu ich plnenia, zistil som, že ani jeden z týchto zámerov sa uspokojivo nesplnil. Tatry sa z národného parku zmenili na lunapark, cez chránené územie európskeho významu sa začala stavať diaľnica, zo štátnej správy v životnom prostredí "bola odídená" veľká časť schopných a čestných ľudí a zlatým klincom bolo zrušenie rezortu.
V kom a v čom mám vidieť záruku, že tomu bude tentoraz inak? Ľutujem, ale ani vládny program, ani environmentálna gramotnosť, skúsenosť a principiálnosť tých, ktorí budú v tejto veci rozhodovať, mi tú istotu nedávajú. Ale rád sa dám prekvapiť. Ďakujem za pozornosť.(Potlesk.)
Autorizovaný
18:09
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:09
Štefan KuffaOna na jednej strane je ekologická a veľmi dobrá, pokiaľ je aj naozaj bezpečná. Samozrejme, toto je dielo, ktoré sme zdedili už z minulosti, nedá sa s tým zrobiť nič a zdá sa, že asi je najrozumnejšie dostavať ten tretí a štvrtý blok v Mochovciach, ale najväčšou tragédiou a zároveň aj nebezpečím, čo ja vnímam, skutočne keď bude tá výstavba a tá dostavba, aby sa viac zameralo aj na tú bezpečnosť. Táto jadrová elektráreň je v rámci ako Slovenskej republiky, široko ďaleko je veľmi úrodná zem. Ak by sa čosi ako stalo, a to zamorené územie, to, čo sa stalo ako v Černobyle, bolo by to veľkou katastrofou pre tak malú krajinu, ako sme my. Tak ja som len toľko chcel k tomu životnému prostrediu. Ten tretí, štvrtý blok, áno, dostavajte, lebo už je to, proste ani nie je možné inak, ale na tú bezpečnosť klásť tam veľký, vysoký dôraz. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2012 o 18:09 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Som tak pozorne počúval tuná kolegu z environmentalistiky, dotklo sa to aj tej jadrovej energetiky. Pán premiér tiež vo svojom príhovore a prejave spomenul Mochovce, dostavanie tretieho a štvrtého bloku. Ja len toľko som chcel povedať, z hľadiska energetiky to je super, keď Slovensko bude ako samostatnou krajinou vo výrobe energie, to je vysoko pozitívna vec a ešte perfektnejšia je tá, keď budeme schopní túto elektriku predávať ako do zahraničia.
Ona na jednej strane je ekologická a veľmi dobrá, pokiaľ je aj naozaj bezpečná. Samozrejme, toto je dielo, ktoré sme zdedili už z minulosti, nedá sa s tým zrobiť nič a zdá sa, že asi je najrozumnejšie dostavať ten tretí a štvrtý blok v Mochovciach, ale najväčšou tragédiou a zároveň aj nebezpečím, čo ja vnímam, skutočne keď bude tá výstavba a tá dostavba, aby sa viac zameralo aj na tú bezpečnosť. Táto jadrová elektráreň je v rámci ako Slovenskej republiky, široko ďaleko je veľmi úrodná zem. Ak by sa čosi ako stalo, a to zamorené územie, to, čo sa stalo ako v Černobyle, bolo by to veľkou katastrofou pre tak malú krajinu, ako sme my. Tak ja som len toľko chcel k tomu životnému prostrediu. Ten tretí, štvrtý blok, áno, dostavajte, lebo už je to, proste ani nie je možné inak, ale na tú bezpečnosť klásť tam veľký, vysoký dôraz. Ďakujem.
Autorizovaný
18:09
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:09
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2012 o 18:09 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Ja som zabudol pri tom mojom vystúpení a teraz vlastne som pochopil, že som jednu vec chcel povedať ešte, a to to, že keď som hovoril svoj pohľad na programové vyhlásenie vlády, nemusí byť úplne totožné s pohľadom ostatných poslancov u nás v klube, lebo každý z nich je nezávislý a hlasuje podľa svojho svedomia a má svoje vlastné názory. Jednoducho je im dovolené myslieť svojou vlastnou hlavou. A v tomto duchu aj to vaše vystúpenie bolo a som rád, že ste sa hlavne teda venovali tomu, čomu sa celý život venujete, a po tej odbornej stránke ste programové vyhlásenie vlády rozobrali a to isté očakávam aj od ostatných mojich kolegov v klube.
Autorizovaný
18:24
Vystúpenie v rozprave 18:24
Ján MičovskýA aby som dal možnosť aj druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi, tak som si aj z jeho príhovoru, ktorý zaznel pri tej istej príležitosti, keď sme skladali sľuby, tak tiež jedna sentencia: "Máme obrovskú možnosť zbaviť sa historického revanšizmu." Mne sa to páči, lebo skúsenosť ozaj učí, že akonáhle roztáčame koleso odplaty, povedzme aj v politickom živote, tak má takú antifyzikálnu vlastnosť, že sa točí stále rýchlejšie, a, nedajbože, ho zastaviť. No a keď už som spomenul dvoch tých najvyšších ústavných činiteľov, som rád, že môžem spomenúť aj tretieho - pána predsedu vlády, a povedať, že som včera veľmi čakal na jeho uvedenie vládneho programu, a hoci som sa nedočkal toho slovíčka, ktoré je pre mňa istým osudom a o ktorom si myslím, ide o slovíčko lesy, že to je požehnaním tejto krajiny, napriek tomu som sklamaný nebol, pretože programové vyhlásenie vlády obsahuje niekoľko bodov, v tomto smere lesníckom, ktoré sa mi ozaj veľmi, veľmi páčia. Určite nie je dôvod, aby som tu urobil teraz nejakú exkurziu do tých lesníckych bodov, všetci sme to čítali, ale tri by som spomenul, tri, ktoré považujem za dobré.
Hovorí sa tam, že bude vláda hľadať rovnováhu, vyváženosť medzi ekonomickými a ekologickými princípmi lesníctva, jeho riadenia. Skvelá myšlienka. A dokonca chcem dodať, že my lesníci, alebo lesníci majú na to aj vynikajúcu metódu, ktorá je vysokou lesníckou pilotážou. Bola by to už taká prednáška, ktorá sem nepatrí, ale výberkový spôsob hospodárenia je spôsob, ktorý vám laikom alebo laikom umožní ani nezbadať, že v lese sa hospodári, a ten les napriek tomu bude dávať všetky svoje funkcie, tak ako je to na les potrebné. Je to spôsob, ktorý dokáže odpovedať na všetky zásadné ekologické, ekonomické, biologické, ale aj sociálne otázky nie tejto doby, nie tohto štvorročného obdobia, ale storočia, ktoré máme pred sebou.
Ďalšia vec, ktorá sa mi veľmi zapáčila a o ktorej som aj dnes mal možnosť hovoriť na výbore, keď sme tam mali dvoch pánov ministrov, ktorých sa to týkalo. Je to otázka toho, že vláda sa rozhodla, že bude oceňovať environmentálne funkcie, služby, ako som bol správne upozornený. Ak som predchádzajúci bod ocenil, tak o tomto druhom chcem povedať, že je ešte lepší, pretože ozaj dozrela doba, aby táto spoločnosť, ale nielen slovenská, ale aj európska, si uvedomila, že lesy ozaj nie sú tu kvôli tomu, aby poskytovali to drevo, to je druhotná záležitosť, ale aby poskytovali tie funkcie, ktoré my všetci, to je jedno, kde sa nachádzame v akej profesii, či sme v parlamente, alebo sme v Novej Sedlici, potrebujeme k životu. Viete, o čom hovorím, je to pitná voda, je to neodviata pôda, je to dýchateľný vzduch.
A ešte poviem aj tú tretiu vec, ktorá sa mi páčila možno najviac, a to bude možno aj trocha osobné, aj voči pánovi premiérovi, vo volebnom programe, vo volebnom, vo vládnom programe, možno aj vo volebnom, je veta, že táto vláda bude považovať štátny lesný majetok za strategický majetok a nepripustí jeho privatizáciu. To, v čom chcem byť osobný je to, že kedysi, keď som mal možnosť, nie ja, ale my lesníci uvítať pána premiéra ešte počas jeho prvého volebného funkčného obdobia vo Vydrovskej doline v lesníckom skanzene na Dni stromu, to sú také moje lesnícke deti, ktoré vznikli skutočne z lásky, z lásky k slovenským lesom, tak to bolo obdobie začiatku tohto storočia, keď tie privatizačné tendencie boli nebezpečné, zdali sa nám veľmi blízke a ozaj si pamätám na jeho slová, keď povedal: "Nebojte sa, nebude to privatizované ani o štyri roky, ani o štyridsať, ani o sto." Ja sa s ním veľmi stotožňujem, som presvedčený, že každá vláda, či to bude tá o sto rokov, alebo tá o štyri, bude povinná toto obrovské bohatstvo, tento zlatý fond našej republiky toho správcu tých strategických surovín musieť strážiť a veľmi chrániť a dodám k tomu len jednu kacírsku myšlienku, že možnože o sto rokov nieže nebudú sprivatizované štátne lesy, že o sto rokov budú musieť byť všetky lesy štátne, pretože ich význam bude tak veľký, a ich potreba pre to, aby sme prežili, tak intenzívna.
No to sú tie tri body, ktoré som si povedal, že si zapamätám a že ich veľmi rád tuná zdôrazním, a možno v tejto chvíli by sa zdalo, že vlastne ten poslanec Mičovský našiel pekné body, pochválil a v tejto chvíli by možno mohol povedať, je to bez problémov, keďže mu tak splnili, zahrali mu na nôtu, mohol by hlasovať úplne smelo, v našom klube skutočne je to tak, že nie sú žiadne obmedzenia na programové vyhlásenie vlády.
A verte tomu, že by som to aj rád možno urobil, možno by to bolo také netypické, ale je tu problém. Tá pekná konštrukcia, ktorá tu vznikla z tých bodov, ktoré som popísal, ale aj z tých, ktoré som nepopísal, ona je skutočne umná, je to dobre do seba zapasované a lesnícke srdce to poteší. Ale projektanti sa dopustili jednej fatálnej chyby. Túto dobrú konštrukciu, dobre skĺbenú, postavili na trasovisko. To trasovisko, musím uviesť presnejšie, postavili ho na morálne trasovisko. A aby som bol presnejší, pretože, žiaľbohu, morálnych trasovísk máme pomerne veľa v našej nedávnej histórii, tak to postavili na morálne trasovisko, ktoré sa spája s vládou pána premiéra Fica v roku 2006 - 2010. Je to pre mňa veľmi zvláštna spomienka, o to zvláštnejšia, že vlastne vďaka nej som dneska tu. Je to spomienka na neskutočné drancovanie štátneho majetku podniku Lesy Slovenskej republiky, drancovanie, o ktorom som si myslel, že nemôže existovať ani v zlých románoch, drancovanie, ktoré pripravilo lesný podnik, ale aj všetkých občanov Slovenska o milióny a milióny eur.
To, čo sa dialo, by sa dalo teraz popísať podrobne, ale to ozaj nie je mojím cieľom. Publikoval som to v "Nežnej zelenej", publikoval som to s plnými menami, až sa divím, že ma za tie dva roky ešte nikto nežaloval, je to tam skutočne všetko napísané a je to napísané s pocitom obrovského sklamania. Tie veci boli zlé nielen kvôli tomu, že z tejto republiky nám nejakým divným spôsobom unikli peniaze, ale boli tu ešte aj horšie dôvody. Ja sa bojím, že občania Slovenska neboli pripravení len o tie milióny, ale boli pripravení aj o čosi viac, o pocit, že sa oplatí byť čestným, spravodlivým, že sa oplatí bojovať, že sa oplatí jednoducho ísť si za svojím v tom slova zmysle, že to moje nie je to, čo mám na svojom konte, alebo to, čo mám vo svojom dome, či vo svojej záhrade, ale že to moje, to je to, čo mal tento štát, štát, ktorý mám rád a ktorého lesy milujem, a tie, tá strata je väčšia. Tá doba nám, pán premiér, aj všetci, ktorí si ju pamätáte, veď je nedávna, ukradla aj kus svedomia lesníckeho, ukradla nám presvedčenie, že má zmysel bojovať za niektoré záležitosti, a preto sa tak trocha domnievam, že to trasovisko, na ktorom sa tieto všetky krásne zámery postavili, je prisilné. Ale nechcem povedať, že je neriešiteľné. Ale predsa by som len rád spomenul, ako to vtedy vypadalo z hľadiska toho, ako sa občan, ktorý sa postaví voči veľkej moci, môže dostať do zvláštnych pocitov, keď už sme nevedeli, čo urobiť, tak nám pán premiér vtedy poslal oproti pána ministra Becíka, vysokého úradníka, ktorý nám mal pomôcť, úradníka, ktorý nazval môj otvorený list, ktorý to všetko spustil, pamfletom. Podpísaný list občanom Slovenskej republiky, podpísaný plným menom, s plným vedomím toho, čo človek píše, vysoký úradník nazve pamfletom. Ja som sa tak trocha tešil, že sa pán Becík stane súčasťou vlády a že mu to možno budem môcť povedať do očí, lebo to je spomienka, ktorú, ktorá je ťažká.
Prišli aj ďalší ľudia, keď sme pána premiéra prosili o prijatie, ktorí nás prijali potom, ktorí boli akýmsi nárazníkovým stupňom toho nášho zúfalstva, hnevu alebo jednoducho nepochopenia toho, čo sa to vlastne mohlo udiať. Myslím, že najvyšší vtedy poradca pána premiéra pán Faič nás tiež vtedy prijal, dokonca lesník a on miesto toho, aby povedal, ľudia, ako sa mohlo dopustiť v lesoch taká strašná vec, namiesto toho povedal: "Čo chcete vlastne ešte robiť?" Pán poradca, no čo by sme my, my už nevieme, čo by sme chceli robiť. Bolo to jednoducho pre nás aj po tejto stránke veľmi, veľmi zlé. Ale opäť hovorím, my sme tu nie teraz na to, aby sme pospomínali všetky zlé veci, a povedali, že sa nedá, ale aby som vás upozornil, že to, čo tu všetko dodnes, dneska zaznievalo, tie mnohé dôležité ekonomické, technické, sociálne poznámky, ktoré určite stoja nad lesníctvom a ja sa nedivím, že ste ich povedali s takým dôrazom a že tu vznikla taká diskusia, tie všetky sú ťažko realizovateľné pokiaľ budú postavené na tom, že budeme tu mať ľudí vo vysokých funkciách, vo funkciách, do ktorých budú menovaní s istou dôverou, ktorí túto dôveru strašne zneužijú. To, čo urobili, pán premiér, ľudia vo vedúcich funkciách, ktorí, ja viem, mohli by ste povedať, veď nie vy, bol tam, bola tam Elektra, tá tam ich nominovala, ale dobre, to tiež už asi nebolo by dôstojné tu rozvíjať, ale určite tá zodpovednosť na vás vtedy bola a ja som presvedčený, že ste museli tú dobu vnímať, ako niečo zlé. A ja vám neprajem, aby niečo podobné prišlo. Naopak, prajem nám všetkým, aby to, čo povedal aj kolega, aby sa už nemohlo stať, že by boli ľudia, ktorí prídu do funkcií zároveň ľuďmi, ktorí zneužijú vašu dôveru.
Preto vás chcem poprosiť, nie kvôli tomu, že hovorím o lesníctve, lebo to lesníctvo je len malá vzorka spoločenského diania. Hovorím o ňom preto, lebo mu rozumiem, ale viem, že to niečo podobné sa mohlo diať v ďaleko väčšom rozsahu, a možno tie milióny, ktoré spomínam, sú skutočne obrovskými miliardami a my dnes rozmýšľame, čo do nemocníc, čo dôchodcom, čo školstvu, čo do divadiel. Ja neviem, ale tá suma, ktorá nám uniká, keď zoberiem tú skúsenosť z tých rokov, tá suma môže byť tak veľká, že keby sme z nej aspoň časť získali, tak by sme si možno vedeli pomôcť doslova reálne ekonomicky. Preto vás prosím, všetkých ministrov, pána predsedu vlády, skúste ešte túto dobu na ňu nezabudnúť, lebo viete, všetko vás v živote dobehne, aj táto doba vás teraz dobehla, lebo ste sa dostali do funkcií, a ja vám ju pripomínam. Robím to úctivo, ale s veľkým dôrazom. Poprosím vás, skúste možno z tých miliónov dačo ešte získať, skúste potrestať tých ľudí, ktorí zneužili vašu dôveru, ktorí zneužili dôveru nás všetkých. Ak by sa to stalo, možno by to bol ten dôvod, aby sme ešte s väčšou chuťou urobili to, čo povedali tu niektorí kolegovia, podporili vás, veď tu sme, my sme tu všetci kolegyne, kolegovia, ktorí máme tú obrovskú povinnosť slúžiť zákonom tejto republiky, a tie zákony majú slúžiť všetkým ľuďom. My to musíme sa zhodnúť na tom, že má to logiku, aby sme spolupracovali, dovoľte mi, aby sme tú spoluprácu mohli založiť na tom, že tá dôvera sa zvýši. Prečo by nemohli si dôverovať navzájom aj politickí oponenti? Nech sa bojuje o ich presvedčenie, o ich orientáciu, červenú, modrú, zelenú, ale predsa v boji sa používajú férové zbrane. A na to, aby sa používali férové zbrane, musia ich mať v rukách féroví ľudia. Predsa nikto z vás nemôže byť presvedčený o tom, že treba do nejakej funkcie zloducha. A tých zloduchov tam bolo strašne veľa. Bolo to ozaj údesné a ja by som sa už nerád k tomu niekedy vracal v tejto sieni zákonnosti.
Preto možno skončím asi s takouto úvahou. Klopal som ja vtedy, keď tieto udalosti začali, na mnoho dverí. Riešil som veci interne, ozaj človek nejde na bubon. Klopal som potom ďalej a ďalej, vyššie a vyššie, napokon keď to tak symbolicky zavŕšim, zaklopal som až na najvyššiu budovu, ktorá sa nachádza na Slovensku, na budovu Národnej rady Slovenskej republiky a mám tú česť byť tu s vami. Ja vás prosím, pustime spoločne ducha slušnosti, zákonnosti a poriadku do tejto budovy. Ak bude tu medzi nami, ak všetkých 150 poslancov a všetci ministri budú takto rozmýšľať, tak sa nemusíme baviť, či je táto vláda jednostranná a či je tu "osemdesiattrojka", alebo aké číslo. V tom prípade sa dostaneme k pocitu, že náš život tu má zmysel, že sme tu preto, aby sme urobili nie veľké veci, aby sme urobili veľa malých vecí, ale predsa život a jeho dokonalosť sa skladá z maličkostí a tie nám treba riešiť. Takže pusťme sem zákonnosť, poriadok a snažme sa, aby to, prečo sme sa tu zišli najbližšie 4 roky, malo hlboký a veľký zmysel. Ja osobne, po všetkých týchto rečiach, sľubujem, že budem veľmi pozorne počúvať všetko, čo sa tu bude diať a veľmi rád sa pridám ku každej myšlienke, o ktorej si budem myslieť, že je na prospech môjmu synovi, jednému i druhému, mám dvoch, mojim blízkym a známym a že na prospech všetkým ľuďom tejto spoločnosti. Všetkým, nie obyčajným a jednoduchým, ale všetkým, ktorí sa nazývajú obyvatelia Slovenskej republiky a na ktorých musíme myslieť, nie predovšetkým, ale vždy.
Vážené kolegyne, kolegovia, bolo mi cťou tu vystúpiť, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
3.5.2012 o 18:24 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, kolegyne, kolegovia, možno to nebýva zvykom pri takomto ústnom prejave, skôr pri písomnom, ale rozhodol som sa, že si dám nejaké motto, a dokonca, že to budú dve mottá. To prvé by som použil zo 4. apríla z prejavu, ktorý zaznel tu, v tejto sále z úst najvyššieho ústavného činiteľa, prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča. Ak som si to dobre zapamätal, povedal asi niečo nasledovné: "Naša spoločnosť je diferencovaná a určite potrebuje aj diferencované prístupy, ale jedna vec, jedna vec diferencovaná nesmie byť. A tou je morálka." Myslím si, že táto myšlienka je dobrá, a ja si ju budem určite pamätať ako myšlienka, ktorá zaznela, keď som prvýkrát mal možnosť tu byť medzi vami.
A aby som dal možnosť aj druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi, tak som si aj z jeho príhovoru, ktorý zaznel pri tej istej príležitosti, keď sme skladali sľuby, tak tiež jedna sentencia: "Máme obrovskú možnosť zbaviť sa historického revanšizmu." Mne sa to páči, lebo skúsenosť ozaj učí, že akonáhle roztáčame koleso odplaty, povedzme aj v politickom živote, tak má takú antifyzikálnu vlastnosť, že sa točí stále rýchlejšie, a, nedajbože, ho zastaviť. No a keď už som spomenul dvoch tých najvyšších ústavných činiteľov, som rád, že môžem spomenúť aj tretieho - pána predsedu vlády, a povedať, že som včera veľmi čakal na jeho uvedenie vládneho programu, a hoci som sa nedočkal toho slovíčka, ktoré je pre mňa istým osudom a o ktorom si myslím, ide o slovíčko lesy, že to je požehnaním tejto krajiny, napriek tomu som sklamaný nebol, pretože programové vyhlásenie vlády obsahuje niekoľko bodov, v tomto smere lesníckom, ktoré sa mi ozaj veľmi, veľmi páčia. Určite nie je dôvod, aby som tu urobil teraz nejakú exkurziu do tých lesníckych bodov, všetci sme to čítali, ale tri by som spomenul, tri, ktoré považujem za dobré.
Hovorí sa tam, že bude vláda hľadať rovnováhu, vyváženosť medzi ekonomickými a ekologickými princípmi lesníctva, jeho riadenia. Skvelá myšlienka. A dokonca chcem dodať, že my lesníci, alebo lesníci majú na to aj vynikajúcu metódu, ktorá je vysokou lesníckou pilotážou. Bola by to už taká prednáška, ktorá sem nepatrí, ale výberkový spôsob hospodárenia je spôsob, ktorý vám laikom alebo laikom umožní ani nezbadať, že v lese sa hospodári, a ten les napriek tomu bude dávať všetky svoje funkcie, tak ako je to na les potrebné. Je to spôsob, ktorý dokáže odpovedať na všetky zásadné ekologické, ekonomické, biologické, ale aj sociálne otázky nie tejto doby, nie tohto štvorročného obdobia, ale storočia, ktoré máme pred sebou.
Ďalšia vec, ktorá sa mi veľmi zapáčila a o ktorej som aj dnes mal možnosť hovoriť na výbore, keď sme tam mali dvoch pánov ministrov, ktorých sa to týkalo. Je to otázka toho, že vláda sa rozhodla, že bude oceňovať environmentálne funkcie, služby, ako som bol správne upozornený. Ak som predchádzajúci bod ocenil, tak o tomto druhom chcem povedať, že je ešte lepší, pretože ozaj dozrela doba, aby táto spoločnosť, ale nielen slovenská, ale aj európska, si uvedomila, že lesy ozaj nie sú tu kvôli tomu, aby poskytovali to drevo, to je druhotná záležitosť, ale aby poskytovali tie funkcie, ktoré my všetci, to je jedno, kde sa nachádzame v akej profesii, či sme v parlamente, alebo sme v Novej Sedlici, potrebujeme k životu. Viete, o čom hovorím, je to pitná voda, je to neodviata pôda, je to dýchateľný vzduch.
A ešte poviem aj tú tretiu vec, ktorá sa mi páčila možno najviac, a to bude možno aj trocha osobné, aj voči pánovi premiérovi, vo volebnom programe, vo volebnom, vo vládnom programe, možno aj vo volebnom, je veta, že táto vláda bude považovať štátny lesný majetok za strategický majetok a nepripustí jeho privatizáciu. To, v čom chcem byť osobný je to, že kedysi, keď som mal možnosť, nie ja, ale my lesníci uvítať pána premiéra ešte počas jeho prvého volebného funkčného obdobia vo Vydrovskej doline v lesníckom skanzene na Dni stromu, to sú také moje lesnícke deti, ktoré vznikli skutočne z lásky, z lásky k slovenským lesom, tak to bolo obdobie začiatku tohto storočia, keď tie privatizačné tendencie boli nebezpečné, zdali sa nám veľmi blízke a ozaj si pamätám na jeho slová, keď povedal: "Nebojte sa, nebude to privatizované ani o štyri roky, ani o štyridsať, ani o sto." Ja sa s ním veľmi stotožňujem, som presvedčený, že každá vláda, či to bude tá o sto rokov, alebo tá o štyri, bude povinná toto obrovské bohatstvo, tento zlatý fond našej republiky toho správcu tých strategických surovín musieť strážiť a veľmi chrániť a dodám k tomu len jednu kacírsku myšlienku, že možnože o sto rokov nieže nebudú sprivatizované štátne lesy, že o sto rokov budú musieť byť všetky lesy štátne, pretože ich význam bude tak veľký, a ich potreba pre to, aby sme prežili, tak intenzívna.
No to sú tie tri body, ktoré som si povedal, že si zapamätám a že ich veľmi rád tuná zdôrazním, a možno v tejto chvíli by sa zdalo, že vlastne ten poslanec Mičovský našiel pekné body, pochválil a v tejto chvíli by možno mohol povedať, je to bez problémov, keďže mu tak splnili, zahrali mu na nôtu, mohol by hlasovať úplne smelo, v našom klube skutočne je to tak, že nie sú žiadne obmedzenia na programové vyhlásenie vlády.
A verte tomu, že by som to aj rád možno urobil, možno by to bolo také netypické, ale je tu problém. Tá pekná konštrukcia, ktorá tu vznikla z tých bodov, ktoré som popísal, ale aj z tých, ktoré som nepopísal, ona je skutočne umná, je to dobre do seba zapasované a lesnícke srdce to poteší. Ale projektanti sa dopustili jednej fatálnej chyby. Túto dobrú konštrukciu, dobre skĺbenú, postavili na trasovisko. To trasovisko, musím uviesť presnejšie, postavili ho na morálne trasovisko. A aby som bol presnejší, pretože, žiaľbohu, morálnych trasovísk máme pomerne veľa v našej nedávnej histórii, tak to postavili na morálne trasovisko, ktoré sa spája s vládou pána premiéra Fica v roku 2006 - 2010. Je to pre mňa veľmi zvláštna spomienka, o to zvláštnejšia, že vlastne vďaka nej som dneska tu. Je to spomienka na neskutočné drancovanie štátneho majetku podniku Lesy Slovenskej republiky, drancovanie, o ktorom som si myslel, že nemôže existovať ani v zlých románoch, drancovanie, ktoré pripravilo lesný podnik, ale aj všetkých občanov Slovenska o milióny a milióny eur.
To, čo sa dialo, by sa dalo teraz popísať podrobne, ale to ozaj nie je mojím cieľom. Publikoval som to v "Nežnej zelenej", publikoval som to s plnými menami, až sa divím, že ma za tie dva roky ešte nikto nežaloval, je to tam skutočne všetko napísané a je to napísané s pocitom obrovského sklamania. Tie veci boli zlé nielen kvôli tomu, že z tejto republiky nám nejakým divným spôsobom unikli peniaze, ale boli tu ešte aj horšie dôvody. Ja sa bojím, že občania Slovenska neboli pripravení len o tie milióny, ale boli pripravení aj o čosi viac, o pocit, že sa oplatí byť čestným, spravodlivým, že sa oplatí bojovať, že sa oplatí jednoducho ísť si za svojím v tom slova zmysle, že to moje nie je to, čo mám na svojom konte, alebo to, čo mám vo svojom dome, či vo svojej záhrade, ale že to moje, to je to, čo mal tento štát, štát, ktorý mám rád a ktorého lesy milujem, a tie, tá strata je väčšia. Tá doba nám, pán premiér, aj všetci, ktorí si ju pamätáte, veď je nedávna, ukradla aj kus svedomia lesníckeho, ukradla nám presvedčenie, že má zmysel bojovať za niektoré záležitosti, a preto sa tak trocha domnievam, že to trasovisko, na ktorom sa tieto všetky krásne zámery postavili, je prisilné. Ale nechcem povedať, že je neriešiteľné. Ale predsa by som len rád spomenul, ako to vtedy vypadalo z hľadiska toho, ako sa občan, ktorý sa postaví voči veľkej moci, môže dostať do zvláštnych pocitov, keď už sme nevedeli, čo urobiť, tak nám pán premiér vtedy poslal oproti pána ministra Becíka, vysokého úradníka, ktorý nám mal pomôcť, úradníka, ktorý nazval môj otvorený list, ktorý to všetko spustil, pamfletom. Podpísaný list občanom Slovenskej republiky, podpísaný plným menom, s plným vedomím toho, čo človek píše, vysoký úradník nazve pamfletom. Ja som sa tak trocha tešil, že sa pán Becík stane súčasťou vlády a že mu to možno budem môcť povedať do očí, lebo to je spomienka, ktorú, ktorá je ťažká.
Prišli aj ďalší ľudia, keď sme pána premiéra prosili o prijatie, ktorí nás prijali potom, ktorí boli akýmsi nárazníkovým stupňom toho nášho zúfalstva, hnevu alebo jednoducho nepochopenia toho, čo sa to vlastne mohlo udiať. Myslím, že najvyšší vtedy poradca pána premiéra pán Faič nás tiež vtedy prijal, dokonca lesník a on miesto toho, aby povedal, ľudia, ako sa mohlo dopustiť v lesoch taká strašná vec, namiesto toho povedal: "Čo chcete vlastne ešte robiť?" Pán poradca, no čo by sme my, my už nevieme, čo by sme chceli robiť. Bolo to jednoducho pre nás aj po tejto stránke veľmi, veľmi zlé. Ale opäť hovorím, my sme tu nie teraz na to, aby sme pospomínali všetky zlé veci, a povedali, že sa nedá, ale aby som vás upozornil, že to, čo tu všetko dodnes, dneska zaznievalo, tie mnohé dôležité ekonomické, technické, sociálne poznámky, ktoré určite stoja nad lesníctvom a ja sa nedivím, že ste ich povedali s takým dôrazom a že tu vznikla taká diskusia, tie všetky sú ťažko realizovateľné pokiaľ budú postavené na tom, že budeme tu mať ľudí vo vysokých funkciách, vo funkciách, do ktorých budú menovaní s istou dôverou, ktorí túto dôveru strašne zneužijú. To, čo urobili, pán premiér, ľudia vo vedúcich funkciách, ktorí, ja viem, mohli by ste povedať, veď nie vy, bol tam, bola tam Elektra, tá tam ich nominovala, ale dobre, to tiež už asi nebolo by dôstojné tu rozvíjať, ale určite tá zodpovednosť na vás vtedy bola a ja som presvedčený, že ste museli tú dobu vnímať, ako niečo zlé. A ja vám neprajem, aby niečo podobné prišlo. Naopak, prajem nám všetkým, aby to, čo povedal aj kolega, aby sa už nemohlo stať, že by boli ľudia, ktorí prídu do funkcií zároveň ľuďmi, ktorí zneužijú vašu dôveru.
Preto vás chcem poprosiť, nie kvôli tomu, že hovorím o lesníctve, lebo to lesníctvo je len malá vzorka spoločenského diania. Hovorím o ňom preto, lebo mu rozumiem, ale viem, že to niečo podobné sa mohlo diať v ďaleko väčšom rozsahu, a možno tie milióny, ktoré spomínam, sú skutočne obrovskými miliardami a my dnes rozmýšľame, čo do nemocníc, čo dôchodcom, čo školstvu, čo do divadiel. Ja neviem, ale tá suma, ktorá nám uniká, keď zoberiem tú skúsenosť z tých rokov, tá suma môže byť tak veľká, že keby sme z nej aspoň časť získali, tak by sme si možno vedeli pomôcť doslova reálne ekonomicky. Preto vás prosím, všetkých ministrov, pána predsedu vlády, skúste ešte túto dobu na ňu nezabudnúť, lebo viete, všetko vás v živote dobehne, aj táto doba vás teraz dobehla, lebo ste sa dostali do funkcií, a ja vám ju pripomínam. Robím to úctivo, ale s veľkým dôrazom. Poprosím vás, skúste možno z tých miliónov dačo ešte získať, skúste potrestať tých ľudí, ktorí zneužili vašu dôveru, ktorí zneužili dôveru nás všetkých. Ak by sa to stalo, možno by to bol ten dôvod, aby sme ešte s väčšou chuťou urobili to, čo povedali tu niektorí kolegovia, podporili vás, veď tu sme, my sme tu všetci kolegyne, kolegovia, ktorí máme tú obrovskú povinnosť slúžiť zákonom tejto republiky, a tie zákony majú slúžiť všetkým ľuďom. My to musíme sa zhodnúť na tom, že má to logiku, aby sme spolupracovali, dovoľte mi, aby sme tú spoluprácu mohli založiť na tom, že tá dôvera sa zvýši. Prečo by nemohli si dôverovať navzájom aj politickí oponenti? Nech sa bojuje o ich presvedčenie, o ich orientáciu, červenú, modrú, zelenú, ale predsa v boji sa používajú férové zbrane. A na to, aby sa používali férové zbrane, musia ich mať v rukách féroví ľudia. Predsa nikto z vás nemôže byť presvedčený o tom, že treba do nejakej funkcie zloducha. A tých zloduchov tam bolo strašne veľa. Bolo to ozaj údesné a ja by som sa už nerád k tomu niekedy vracal v tejto sieni zákonnosti.
Preto možno skončím asi s takouto úvahou. Klopal som ja vtedy, keď tieto udalosti začali, na mnoho dverí. Riešil som veci interne, ozaj človek nejde na bubon. Klopal som potom ďalej a ďalej, vyššie a vyššie, napokon keď to tak symbolicky zavŕšim, zaklopal som až na najvyššiu budovu, ktorá sa nachádza na Slovensku, na budovu Národnej rady Slovenskej republiky a mám tú česť byť tu s vami. Ja vás prosím, pustime spoločne ducha slušnosti, zákonnosti a poriadku do tejto budovy. Ak bude tu medzi nami, ak všetkých 150 poslancov a všetci ministri budú takto rozmýšľať, tak sa nemusíme baviť, či je táto vláda jednostranná a či je tu "osemdesiattrojka", alebo aké číslo. V tom prípade sa dostaneme k pocitu, že náš život tu má zmysel, že sme tu preto, aby sme urobili nie veľké veci, aby sme urobili veľa malých vecí, ale predsa život a jeho dokonalosť sa skladá z maličkostí a tie nám treba riešiť. Takže pusťme sem zákonnosť, poriadok a snažme sa, aby to, prečo sme sa tu zišli najbližšie 4 roky, malo hlboký a veľký zmysel. Ja osobne, po všetkých týchto rečiach, sľubujem, že budem veľmi pozorne počúvať všetko, čo sa tu bude diať a veľmi rád sa pridám ku každej myšlienke, o ktorej si budem myslieť, že je na prospech môjmu synovi, jednému i druhému, mám dvoch, mojim blízkym a známym a že na prospech všetkým ľuďom tejto spoločnosti. Všetkým, nie obyčajným a jednoduchým, ale všetkým, ktorí sa nazývajú obyvatelia Slovenskej republiky a na ktorých musíme myslieť, nie predovšetkým, ale vždy.
Vážené kolegyne, kolegovia, bolo mi cťou tu vystúpiť, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
18:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:24
Martin FroncVystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2012 o 18:24 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, tie mottá, ktoré ste uviedli, sú naozaj pekné, ale na to existuje jedna odpoveď už tisíc rokov stará, ktorá hovorí, že: "verba movent, exempla trahunt". Slová síce hýbu, ale príklady ako priťahujú. A jeden vám poviem, v 2006-om takisto dostala opozícia ponuku na spoluprácu a musela sa snažiť a veľmi sa snažila štyri roky, predkladala predlohy, návrhy zákonov a neuveriteľne, ani jeden nenašiel podporu vo vládnej koalícii. Ďakujem.
Autorizovaný
18:24
Vystúpenie v rozprave 18:24
Ľubomír JahnátekChcem vás ubezpečiť, že žiadne "Elektry" počas môjho ministrovania už nebudú existovať. Nový generálny riaditeľ dostal jasný pokyn, že všetko pôjde transparentne cez internet, všetky zmluvy a robia sa sa nové zmluvy. Samozrejme, že ľudia, ktorí vtedy veľmi aktívne podnikali s lesmi za éry, ktorú vy spomínate, už sa snažili dostať aj ku mne, ale nie som pripravený a nebudem realizovať dlhodobé kontrakty za nevýhodné ceny. Budú jednoducho otvorené aukcie, budú jednoročné zmluvy a budú štvrťročne upresňované predajné ceny dreva z rezerv Štátnych lesov.
Ja osobne si váš občiansky postoj vážim v tom čase a vy ste vlastne aj zaplatil krutú daň, lebo ste musel odísť z lesov aj s vašimi kolegami, ktorých ste iniciovali, tie protesty.
Ako najvyšší predstaviteľ rezortu, pod ktorého lesy patria, prijmite aspoň dodatočne, hoci som to nespôsobil, ospravedlnenie ministerstva pôdohospodárstva za tú vašu osobnú traumu, ktorá sa vám udiala. Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mičovský, možno viacerí ľudia z tejto poslaneckej snemovne nevedia presne, o čom ste hovoril. Ja viem presne, o čom ste hovoril, a plne sa stotožňujem s tým, čo ste hovoril. Čiže nemám voči vášmu vystúpeniu žiadny komentár v nejakom negatívnom význame. Chcel by som len rád doplniť ešte dve informácie k tomu, čo ste povedal, okrem pánov, ktorých ste tu definoval a o výsledkoch rokovania s nimi, ste zabudol ešte na dve veci, možno nechtiac, s jedným človekom, s ktorým ste rokoval v tom čase, keď ste, ale nie formálne, neboli ste u mňa objednaný, my sme sa stretli, na chodbe, na úrade, úrade vlády, ak sa pamätáte, boli ste tam štyria, ste mi povedali váš problém, o ktorom som ja netušil, a som vás plne podporil a skutočne som vám dal za pravdu, že to, o čo bojujete, má zmysel a som vám držal palce, aby to dobre dopadlo. Nedokončil ste ani tú informáciu o predsedovi vlády, lebo predseda vlády potom skutočne zaujal veľmi razantné stanovisko, a ľudia, ktorí spôsobili túto vašu životnú traumu, aj doplatili na svojich funkciách, ale ja vám chcem jedno povedať. Lesy ako také sú stále lákadlo pre rôzny biznis. Dokiaľ som sa sám nedostal na túto funkciu, ani som netušil, čo sa tam dá všetko spraviť a čo sa robilo aj po tej ére, čo ste vy prejavili svoj občiansky postoj k celému problému rozkrádania, ale ten proces pokračoval aj naďalej a pokračoval aj tesne do prechodu novej vlády po nových parlamentných voľbách. Môžem vám povedať, že dneska nie sú skoro žiadne voľné zdroje, a obchody, ktoré sú pouzatvárané v Lesoch Slovenskej republiky, znamenajú napríklad len výpad u jedného odberateľa viac ako 40 miliónov euro oproti priemerným predajným cenám, ktoré sa realizujú voči iným obchodným partnerom.
Chcem vás ubezpečiť, že žiadne "Elektry" počas môjho ministrovania už nebudú existovať. Nový generálny riaditeľ dostal jasný pokyn, že všetko pôjde transparentne cez internet, všetky zmluvy a robia sa sa nové zmluvy. Samozrejme, že ľudia, ktorí vtedy veľmi aktívne podnikali s lesmi za éry, ktorú vy spomínate, už sa snažili dostať aj ku mne, ale nie som pripravený a nebudem realizovať dlhodobé kontrakty za nevýhodné ceny. Budú jednoducho otvorené aukcie, budú jednoročné zmluvy a budú štvrťročne upresňované predajné ceny dreva z rezerv Štátnych lesov.
Ja osobne si váš občiansky postoj vážim v tom čase a vy ste vlastne aj zaplatil krutú daň, lebo ste musel odísť z lesov aj s vašimi kolegami, ktorých ste iniciovali, tie protesty.
Ako najvyšší predstaviteľ rezortu, pod ktorého lesy patria, prijmite aspoň dodatočne, hoci som to nespôsobil, ospravedlnenie ministerstva pôdohospodárstva za tú vašu osobnú traumu, ktorá sa vám udiala. Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
18:24
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18:24
Martin PoliačikDruhá vec je, ja neviem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Druhá vec je, ja neviem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
3.5.2012 o 18:24 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ja mám, prvá vec, bol by som rád, keby sa dodržiavali zaužívané procedúry. Nechápem, prečo predseda vlády tu zrazu ide riadiť zákonodarný zbor a nariaďovať predsedajúcej, kto má vystupovať a kto nie.
Druhá vec je, ja neviem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Autorizovaný
18:24
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18:24
Martin PoliačikVystúpenie s procedurálnym návrhom
3.5.2012 o 18:24 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
... návrh mám, aby sa dodržiavali procedúry a nechali sa dobehnúť faktické poznámky, pretože ak by ktokoľvek teraz dal faktickú poznámku počas vystúpenia pána ministra, tak nebudeme vedieť, na koho vlastne reaguje. Za normálnych okolností vždycky sa nechajú dobehnúť faktické poznámky, bez ohľadu na to, či si pán predseda vlády to praje, alebo nie a potom, podľa normálnych zvyklostí vystúpi člen vlády. Takže by som bol rád, keby sa nezavádzali nové maniere hneď na prvom zasadaní Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný