2. schôdza

Vážený pán kolega Kvasnička, ja vám veľmi ďakujem za vaše fundované vystúpenie, za váš pohľad na kultúru a pripomenutie si naozaj dôležitých kresťanských tradícií v tomto národe. Ďakujem vám aj za to, že ste si spomenuli na Juraja Fándlyho pôsobiaceho v Naháči, a za to, že ste pripomenuli naše záväzky, ktoré vyplývajú zo základnej zmluvy so Svätou stolicou a ostatnými registrovanými cirkvami.
Chcem však povedať, že nepochybne Slováci si veľmi uctievajú šaštínsku Pannu Máriu, patrónku Slovenska, a v kuloároch som zachytil, že sa hovorí o rušení dvoch septembrových sviatkov. Páni a dámy zo SMER-u, ja viem, že mnohí ste veriaci kresťania, katolíci, chcem v prvom rade vás presvedčiť, požiadať, aby ste sa porozprávali s pánom ministrom Richterom, nech s takýmto návrhom ani neprichádza, lebo kresťania, katolíci takýto návrh naozaj nemôžeme podporiť. Ak to nie je pravda a jednoducho boli to len nejaké šumy, tak budem veľmi rád.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, pripadal som si ako na hodine dejepisu pred dvadsiatimi rokmi na strednej škole. Ďakujem pekne, príjemne som sa cítil a niektoré poznatky som si opäť oživil. Myslím si, že to bolo veľmi dôležité, pretože programové vyhlásenie vlády potrebovalo takúto prednášku z vašej strany.
Chcel by som ale povedať na margo svätého Cyrila a svätého Metoda, vy spomínate, že tam chýba ten prívlastok svätý. Je to skutočne vážny problém, že to nie je uvedené v tom písomnom materiáli. Myslím si, že vláda Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010 dokázala, akým spôsobom si vie uctiť pamiatku týchto dôležitých osôb aj pre dejiny Slovenska, pretože pravidelne usporiadavala oslavy svätého Cyrila a Metoda na Devíne, kde sa zúčastňovala široká verejnosť, mnohé osobností, vás som tam ale nezaregistroval, pán poslanec. Neviem, prečo teraz kritizujete niečo, čo neexistuje. Ja si nespomínam, že by ste v rokoch 2010 - 2012, kedy vaše Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré tu propagujete, bolo vo vláde, žeby ste nejakým spôsobom organizovali takéto významné oslavy na Devíne alebo kde inde v Slovenskej republike. Čiže treba sa najprv možno kriticky pozrieť na seba a potom hodnotiť predchádzajúcu vládu, ktorá si dôstojným spôsobom uctila pamiatku týchto vierozvestov.
Ďakujem pekne.

Pán Kvasnička, ďakujem. Bolo to veľmi hodnotné a malo to úroveň. Ja by som chcel možno zdôrazniť to, že bez nejakého propagovania akejkoľvek viery alebo akéhokoľvek náboženstva a naozaj je tu veľká časť občanov, môžem použiť slovo aj naprieč politickými stranami, ktorí tu žijú, ktorí tu obohacujú spoločnosť, kultúru. Aj včera tu zaznelo niekoľko takých narážok, že Slovenská republika nie je viazaná na žiadnu ideológiu a náboženstvo, tak jest, pravda. Ale v každom prípade veľká časť občanov určite minimálne po kultúrnej stránke sa hlási ku kresťanskej viere a prináša také veľké aj kultúrne obohatenie, tak ako to pán Kvasnička zdôraznil na mnohých a mnohých príkladoch, pre túto spoločnosť.
Ja by som možno v tejto súvislosti spomenul obľúbené vyjadrenie, že cirkev sa nemá miešať do politiky. V istom zmysle je to pravda a aj samotná cirkev na tom trvá. Ale na druhej strane treba vedieť, že slovo politický, politikum, znamená spoločenský. Cirkev je súčasťou spoločnosti tak ako napríklad ochranári alebo folkloristi. Je to úplne normálne, o to viac teda, že sa k nej minimálne formálne hlási obrovské množstvo ľudí. Takže by som chcel aj apelovať a pridať sa k vystúpeniu pána Kvasničku, aby sme naozaj tieto veci nevnímali ako niečo protikladného alebo niečo rozporného, alebo, naopak, tieto veci neignorovali, aby sme im dali miesto, ktoré im patrí, ani menej, ani viac.
Ďakujem.

Pán kolega, ďakujem za, tak ako moji predrečníci ocenili, hodnotový prínos a hĺbkový prínos vášho prejavu. Mne sa hlavne páčil ten možno historický exkurz, ktorý pre mňa, možno aj pre ostatných kolegov, mal hlavne ten význam, že pozerať sa na históriu ako učiteľku života, ktorá môže priniesť rôzne inšpirácie aj do budúcnosti.
A zachytil som aj výhrady, ktoré k programovému vyhláseniu vlády máte a s ktorými sa stotožňujem, hlavne v miere konkretizácie konkrétnych vecí. Tak ako ste hovorili na výbore, ostáva len možno v rovine viery pozrieť sa na taký hlavný záväzok, ktorý v tom sektore oblasti kultúry, ktorý v programovom vyhlásení je, kde si vláda uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie významu, absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj, že toto bude vláda napĺňať. I keď konkrétne veci, či už z oblasti podpory možno tých konkrétnych troch, myslím, ktoré ste definovali, a z môjho pohľadu aj viacerých, ako je napríklad ani nespomenutie európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach, ktoré sa bude organizovať, alebo ďalšie, ktoré chcem rozpracovať aj ja, v rozprave neboli spomenuté.
Za ten historický exkurz, ktorý si myslím, že by sa mohol objaviť vo viacerých prejavoch na základe toho, aby sme sa mohli poučiť, vám z tohto miesta ďakujem a takisto sa pripájam k tomu, že zatiaľ nemám ambíciu podporiť programové vyhlásenie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Jednou z kľúčových úloh programového vyhlásenia vlády bude sociálny dialóg s dominantnými partnermi, medzi nimi aj s cirkvami, aj v kultúre. Tak to chápem.
Pán poslanec, je evidentné a jasné z vystúpení opozičných poslancov, že najlepšie sa vládne v opozícii. Neskutočná možnosť tzv. politicko-spoločenskej slobody dáva doslova všetkým vystúpeniam opozičných poslancov krídla a nevyčerpateľné zdroje myšlienkových inšpirácií. Akoby ste boli zabudli, že ste nedávno držali opraty riadenia štátu vo vlastných rukách, a aj námety kultúrnej politiky do programového vyhlásenia ste mohli v predchádzajúcej vláde uplatniť. Nič takého sa ale nestalo. A myšlienky, o ktorých hovoríte, pán poslanec, alebo ste hovorili, sa tam neobjavili. Stať programového vyhlásenia nastupujúcej vlády, že si vláda uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, je, myslím si, veľmi silné konštatovanie. Aj konštatovanie a úloha, že vypracuje, okrem iných, aj stratégiu rozvoja kultúry na roky 2013 až 2020, či zriadi svoj poradný orgán Radu vlády pre kultúru. Sleduje tým ozaj zlepšenie postavenia kultúry v spoločnosti, ako aj vedenia dialógu na túto tému v spoločnosti. Osobne si myslím, že programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry je dobre vypracované a námetovo naznačuje úlohy a ciele, ktoré nemali predchádzajúce programové vyhlásenia.
Pánovi ministrovi treba len držať palce, aby všet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel poďakovať za všetky podporné stanoviská. Zvlášť si cením tie, ktoré mali aj osteň kritiky. Vnímam ho. A ako sľubujem za celé KDH, že sa polepšíme. (Smiech v sále.)
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, aj druhý pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave často zaznelo, že vo všeobecnej rovine sú v programovom vyhlásení mnohé dobré a zaujímavé myšlienky. Ale takisto ako červená niť sa tiahne vystúpeniami opozičných poslancov, že tam chýba, ako to chcete urobiť, aké konkrétne kroky, aké konkrétne opatrenia spravíte. A chýba tam, za čo to chcete urobiť, pretože každý vie, že nič sa nedá robiť za modré oči a čosi stojí.
Niektorí kolegovia povedali, že sa im v tejto podobe to programové vyhlásenie páči. No musím povedať, že som presne v opačnej pozícii. Práve preto sa mi toto programové vyhlásenie nepáči a prepáčte, pán minister, vy ste predsa len čosi mladší a ja som už pamätník, takže musím povedať, že spôsobom napísania mi pripomína veľmi dokumenty, ktoré vznikali po 12., 13., 14. zjazde Komunistickej strany Československa. A vedeli sme, čo bude o dvadsať rokov, čo bude o päťdesiat rokov z týchto dokumentov, akurát sme nevedeli, čo bude zajtra.
Ale ja sa zameriam len na jednu oblasť, na školstvo, ktorá mi je blízka. A prvé, čo musím trochu s ľútosťou konštatovať, že z programového vyhlásenia vlády mi vyplýva, že školstvo vôbec nie je prioritou tejto vlády. V tých vypichnutých desiatich bodoch sa vzdelanie a školstvo vôbec nenachádza. Keď hovoríme o tom, aké možnosti, aké stimuly by išli do školstva, nič tam nenájdeme. V 2006. roku ste uvádzali 5 % z HDP, teraz ste sa poučili, vtedy som vám povedal, že to je nereálne, no ale prešli ste úplne do iného extrému.
A musím povedať, že sú tam iste niektoré veci v tom školstve, ktoré reagujú na čiastkové problémy, a aj vážne. Ale čo mi chýba, je ucelená vízia a pokladám to za premárnenú šancu. A poviem prečo premárnenú šancu. Od roku 1989 bolo tuším jedenásť ministrov školstva, ani jeden z nich takú šancu nemal. Nemal preto, že všetky vlády boli koaličné a musel robiť politické kompromisy, aby dosiahol ciele. Niekedy aj zlé a musel si vybrať, čo je lepšie a čo je horšie, či urobí ten kompromis, alebo neurobí. Tuná je to naozaj jedinečná šanca, a preto to pokladám za premárnenú príležitosť.
Ešte jednu zmienku. Pán minister Čaplovič sa často odvoláva na fínsky model. Ja by som rád pripomenul, že vo Fínsku investujú viac ako 6 % z HDP do vzdelávania. Je to jedna z krajín, ktorá investuje viac ako dvojnásobok my na Slovensku. A druhá vec je, pán minister presadzuje a hovorí o krokoch, ktoré vedú k tvrdej štátnej regulácii. Musím povedať, že školstvo vo Fínsku je založené na slobodnej voľbe vzdelávacej cesty. Možnože, neviem, či vie, vo Fínsku nemajú ani pevné triedy, ale žiaci postupujú v skupinách podľa toho, ako napredujú v danom predmete. Čiže je bežné, že mentálny, ja neviem, šiestak chodí s ôsmakmi v skupine a podobne, a pravidelne sa samozrejme v šesťtýždňových intervaloch testuje ich postup ďalej.
Takže keď som povedal a povedali to viacerí, že programové vyhlásenie je písané vo veľmi všeobecnej rovine, tak, žiaľbohu, školstvo sa nejakým výrazným spôsobom z tohto nevyníma. A ja poviem, áno, sú tam viaceré veci, s ktorými súhlasím. Zlepšiť kvalitu vzdelávania? Kto by nechcel? Zlepšiť spoločenské postavenie učiteľa? Všetkými desiatimi. Zlepšiť uplatnenie absolventov na trhu práce? Áno. A neviem, v oblasti vedy a výskumu prehodnoť strediská excelentnosti. Áno. Ale ako to chcete urobiť a kde na to vezmete peniaze, o tom nenájdete v programovom vyhlásení ani len jednu zmienku.
A chcem sa aj k niektorým konkrétnym veciam vyjadriť. A tu hovorím trošku s plusmi, keď kritizujú mnohí ministra Čaploviča, že aspoň v ústnom prejave povedal niektoré veci, ako si to predstavuje, že to bude robiť. Pretože viacerí páni ministri doteraz mlčia ako v hrobe. Nesúhlasím v mnohých z nich, veciach, ale povedal to, a uvediem niekoľko z nich, ktoré sú tam.
Zjednodušiť a riešiť otázku kreditov. No musím povedať, že tá myšlienka kreditov v zásade bola dobrá, ale zákonom, ktorý prijala Ficova vláda, urobilo sa to, že kredit sa stal pre učiteľov najnenávidenejší pojem. Áno, treba to zmeniť, pretože stalo sa to, že nič iné učitelia pomaly nerobia, len naháňajú kredity, miesto toho, aby učili.
Hovorí sa o tom, že áno, treba, aby v grantových komisiách, aby v akreditačnej komisii boli zahraniční experti. Ale zákonom za vašej vlády sa z akreditačnej komisie odtiaľ vyparili. Dokonca v Stratégii 2020, ktorú predkladal pán premiér, som ho na to upozornil, že toto sa deje, a v Stratégii 2020 bolo uvedené, že tam majú byť tí experti, napriek tomu v legislatíve ste ich odtiaľ vyhodili.
Pán minister Čaplovič hovoril o zavedení povinnej matematiky ako maturitného predmetu, čo vyvolalo búrku. Musím povedať, že matematiku, a bolo nemálo ministrov, ktorí boli matematici alebo fyzici, nezavádzali nazad, ani Ftáčnik to neurobil, ani Szigeti, ani Pišút, ani ja. Ale v dvetisíc piatom bolo to nastavené tak, že v maturite každý študent musí maturovať z jedného prírodovedného predmetu, nemusela to byť práve matematika, mohla to byť fyzika, chémia, prírodopis a podobne. No veď predsa viac ako tretina časovej dotácie na školách, ktoré majú vo výučbe, sú prírodovedné predmety. A tejto oblasti sa vyhneme? V tomto, nemusí to byť matematika, ale v tom súhlasím. Žiaľbohu, kedy to vypadlo? Aha, za vašej vlády v roku 2006 - 2010. Viete, môžete povedať, že to navrhoval všetko minister Mikolaj, ktorý bol zo strany SNS. Bola to vaša vláda a ja hodnotím jedno, že tieto chyby uznávate a že jednoducho ste ochotní ich napraviť. To je pozitívum.
A teraz pár poznámok k financovaniu škôl, normatívnemu financovaniu. Viete, v živote je tak, že ľudia sa naučia využívať a niekedy aj zneužívať systém. A spôsob financovania, áno, chce to, aby bol prehodnotený, je to potrebné, ale vo vašom vládnom období 2006 - 2010 som dal návrh zmeny zákona o financovaní, aby časť finančných prostriedkov išla nielen na žiaka, ale na základe objektívnych, kvalitatívnych výsledkov v celoštátnych meraniach. Myslím si, že toto je cesta, ktorá by mohla pomôcť. Musím povedať, že to, čo je v programovom vyhlásení, že financovať aj na triedu, pokladám za nie dobrý nápad. Trieda je záležitosť vyslovene riaditeľa školy, to nie je záležitosť ministerstva a ministra a tadiaľto si myslím, že cesta nevedie. A dve veci, ktoré musím povedať, ktoré zazneli dnes skôr ústne, priemer do 1,5 na prijímania a kvórum 5 percent. Nuž, neviem. O čo ide? Ide o štátnu reguláciu, iste, ale musím povedať, že ten výsledok bude znamenať, ak sa toto urobí, tak obrovský priestor pre korupciu, tak ako to bolo. Áno, jednoducho nezabránite tomu, pretože rodičia chcú dostať svoje dieťa na školu a jednoducho to budú robiť a som zvedavý, že či sa to nakoniec stane, v Bratislave špeciálne, kde, pán kolega, viete, že tu je okolo 20 percent, ešte dokonca viacej detí, ktoré chodia na gymnázium. Je to zlé číslo. Áno, súhlasím s tým, ale cesta nevedie tadiaľto. Táto cesta vedie podľa mňa naozaj k zlému a ku korupcii.
K vysokým školám. No tak isto sú tam veci, s ktorými vo všeobecnej rovine súhlasím, len to sú nelacné veci a neviem, ako to chcete urobiť. Zamedzenie úniku mozgov, zlepšenie kvality profesorov, to všetko stojí nemalé peniaze. Alebo príchod kvalitných študentov z tretích krajín.
Veľmi kvitujem, čo tam je, jednu vec, ale tú sa pokúšali už viacerí ministri robiť, a budem rád, keď sa podarí, aby konečne aj štátne orgány, nech pôsobí na kolegu Richtera, pán minister Čaplovič, aby dosiahli aspoň v štátnej správe, aby bakalársky titul sa stal plnohodnotným a nie na veci, kde na to štát nepotrebuje, stále je podľa tých oficiálnych kvalifikačných tabuliek ministerstva práce a sociálnych vecí požiadavka magisterské vzdelanie. Tak sa ďalej nedostaneme. Áno, to tu zaznelo, že viac ako 60 percent vysokoškolsky vzdelaných v západných krajinách, konkrétne v anglosaských, sú tí, ktorí majú bakalársky stupeň, ale ten bakalársky stupeň im na to aj stačí. A tu ani v štátnej správe im to nestačí. Takže táto vec, keď sa podarí, ocením ju.
A jedna vec, už keď sa blížim k záveru, pretože nechcem dlhšie hovoriť ako desať minút a už som prekročil ten čas. Ja som s pánom ministrom približne v rovnakom veku, ale myslím si, že sa v jednej veci výrazne líšime. On a vy veríte na cesty tvrdej štátnej regulácie, na usmerňovanie, na riadenie, tak ako to bolo pred rokom 1989. Ja verím na slobodu a zodpovednosť každého. Nehovorím, že niektoré veci netreba aj do istej miery usmerňovať, ale iným spôsobom. V prvom rade cez motiváciu ľudí, nie cez príkazy, cez motiváciu. A spomeniem, Transparency International uviedlo, keď sme skončili vo vláde, najviac kde klesla korupcia. Jedným z tých rezortov bolo školstvo. Nie kvôli tvrdým zásahom, ale pretože záujmom školy sa stalo prijímať žiaka a nie odmietať ho a brať za to pre niektorých ľudí, ktorí majú k tomu náchylnosť, úplatky, pretože ten žiak bol aj nositeľom peňazí pre školu. Čiže bola to cesta motivácie. V túto cestu ja verím, v slobodu a zodpovednosť jednotlivca. V tom myslím, že sa líšime. A v tom sa líši, ale chcel by som trošku varovať a upozorniť pána ministra, aj dnešná generácia, ktorá je až možno moc vysadená proti príkazom, nariadeniam a skôr je za to, aby sme sa uberali cestou slobodného rozhodovania. A keď chceme ovplyvniť veci, tak cestou motivácie.
Na záver, áno, v programovom vyhlásení je aj množstvo dobrých úmyslov, nekonkrétnych, bez toho, ako a za čo, ale je. Len ja by som rád skončil známou vetou: Dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, nerozumiem naozaj celkom tomu, ako to vlastne chcete vyriešiť, lebo vy popierate aj dobré úmysly. Čiže mali tam byť asi uvedené zlé úmysly. Dokonca ste povedali, že vám to pripomína dokument z obdobia 12. a 13. zjazdu, a vzápätí ste v závere povedali, že oceňujete mnohé dobré veci, ktoré sú tam spomenuté, dokonca ste spomínali aj systém bakalárskeho vzdelávania. Tak ja potom neviem z vášho vystúpenia, či teda je to dokument z 12. zjazdu alebo to nie je dokument z 12. zjazdu. Alebo ste chceli len zámerne ideologicky dehonestovať tento dokument, pritom viete, že tento dokument je strategický a musí mať takéto formulácie. Napokon pozrite si vaše vlastné programové vyhlásenie vlády, za ktoré ste vy hlasovali.
Ale vrátim sa k tomu školstvu, o ktorom ste hovorili, že sú tam nekonkrétne veci uvedené. Prečítajte si state, napríklad týkajúce sa odborného vzdelávania. Vaše videnie je také, že cesta motivácie na žiaka. Nuž, normatív je tá motivácia? Že chcem žiaka za každú cenu, lebo je nositeľom peňazí? A potom sme na gymnázia dostávali študentov, ktorí na to nemali. Vy hovoríte o korupcii už dopredu, tak preto tam berme aj trojkárov.
Alebo vaše videnie je také, že popri tom liberálnom vzdelávaní je potrebné, aby tu povznikali súkromné školy a každý nech sa nejakým spôsobom už postará, pretože dôležitá je motivácia. Ale kvalita nám kdesi chýba. Práve naopak, pán poslanec, ja si myslím, že v tomto vyhlásení sa o školstve hovorí úplne jasne o tom, ako deformácie práve v odbornom vzdelávaní, aj v stredoškolskom vzdelávaní odstrániť, a preto ho veľmi, veľmi oceňujem. (Potlesk.)

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Jánoš.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, takisto by som sa pridal k reakcii na vaše vystúpenie, pretože niektoré veci ma zaskočili. Ten váš úvod nebudem komentovať, o tých zjazdoch a podobne, zrejme to máte nariadené od predsedu KDH, aby ste takto v každom príspevku vystupovali, a je to už komické. Skutočne je to komické.
Ale vyjadrím sa možno k tým odbornejším veciam, ku ktorým ste sa vyjadrovali, a ktoré ma teda veľmi, veľmi zaskočili. Ako príklad ste si vybrali Fínsko, kde ste ale zabudli povedať aj B, že vo Fínsku je zhruba jedno percento súkromných škôl, ktoré vôbec nie sú financované zo štátneho rozpočtu, to je veľmi dôležitá vec.
Druhá vec, kritizujete prijímanie žiakov na gymnáziá, kde by jedna z podmienok mal byť dosiahnutý priemer, mám taký pocit za ročníky 6 až 9 maximálne 1,5. Prosím vás pekne a odpovedzte mi potom vo vašej reakcii, a mňa by veľmi zaujímalo, že ako chcete dosiahnuť vlastne tú kvalitu vzdelávaných žiakov na gymnázium, pretože všetci vieme, že gymnáziá boli vždy považované za určitú špičku v rámci stredoškolského vzdelávania žiakov. No a neviem si teda predstaviť, vy súhlasíte s tým, čo momentálne je dnes na gymnáziách? Akí žiaci sa tam dostávajú? Že tam ide s priemerom 2,9 - 3,2. To sú bežné veci!? Veď dnes funguje systém, ak ma nevezmú na gymnázium a mám priemer zlý, to znamená nejakých 2,5 a horší, no tak idem, idem na súkromné gymnázium, kde ma radi vezmú, pretože súkromné gymnáziá sú financované zo štátneho rozpočtu alebo z VUC-iek tým istým spôsobom, ako sú aj štátne gymnáziá financované. Toto je dobrý spôsob podľa vás? Toto sú tie ušetrené financie zo štátneho rozpočtu? Ja si myslím, že ste skôr mali poukázať na tento systém, že treba ho nejakým spôsobom prerobiť a možno zracionalizovať, čo ste ani vy počas vášho pôsobenia ministra školstva Slovenskej republiky nespravili.
Ďakujem pekne.