2. schôdza

S reakciou pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Pán poslanec Pollák, myslím si, že vaším vystúpením prišlo, tak ako hovorili moji predrečníci vo faktických poznámkach, k historickému momentu. To, že projekt nezávislých kandidátov, kandidatúr nezávislých kandidátov priniesol do parlamentu predstaviteľa tak masívnej menšiny, ktorú na Slovensku máme, a skutočne prvýkrát v histórii parlamentu pri rozprave o programovom vyhlásení budúcej vlády zazneli aj konkrétne predstavy, ktoré chceš a pravdepodobne budeš môcť reprezentovať na pôde parlamentu, je skutočne historickým okamihom.
Zároveň chcem zdôrazniť jeden moment, a to je, že preberáš obrovskú a neľahkú úlohu. Myslím si, že okrem toho, čo hovorili predrečníci z klubu, že si ako príklad alebo možno svetlá taká pochodeň, ktorá by mohla pôsobiť aj dovnútra komunity, ktorú reprezentuješ. Preberáš na seba možno úlohu akéhosi ľadoborca, ktorý prináša to, že ak majú byť nejaké riešenia správne riešenia, tak mal by ich aj z pôdy Národnej rady reprezentovať človek, ktorý do danej komunity patrí. Tým pádom si myslím, že možno aj pre danú komunitu budú uveriteľnejšie a budú zárukou toho, že sú robené pre nich a budú sa s nimi lepšie môcť stotožniť. Dúfam, že ich bude čím ďalej viac a dúfam, že budú uveriteľné a zrealizované. V tomto ti držím palce.

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, súhlasím s tým, že jednou zo základných vecí, ktoré by podporilo viacej zadelenie sa rómskej komunity do života, je zamestnanosť. A ja môžem na konkrétnom príklade teda potvrdiť, že je to naozaj tak. V roku 2007 bol v rámci nášho mesta Hnúšťa podporený projekt priemyselný park, ktorý, kde investor mal záujem vytvoriť 300 pracovných miest. V súčasnosti je vytvorených 1 200 pracovných miest, z toho je asi jedna tretina, z tých pracovných miest, obsadená našimi rómskymi spoluobčanmi. A aj keď za nie nejaké extra veľké mzdy robia. A keďže ja som povolaním učiteľ, mnohí z nich prichádzajú aj ku mne a hovoria, že chcú žiť aj ináč a že táto práca im trošku umožňuje sa odčleniť od tej horšej časti komunity v tom zmysle, že si chcú spraviť nejakú tú svoju vlastnú rodinu a nejaký ten svoj vlastný život. Takže áno, myslím si, že zamestnanie a práca, myslím si, že mnohých podporí. Hlavne takých teda, čo chcú pracovať a nechcú len využívať náš sociálny systém.
A ešte mi dovoľte takú malú výzvu, ktorú som dostal aj od niektorých mojich voličov, ktorí mi volajú, aby sme trošku v rámci tejto snemovne kúštik racionálnejšie rokovali, pretože mnohokrát sa vybíjame na témach polhodinu, trištvrte hodinu, hodinu. A si neviem predstaviť, keby obecné alebo mestské zastupiteľstvo sa malo takto dlho zaoberať niektorými témami, ako by sme mohli potom v mestách alebo v obciach pracovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Škripek.

Ja chcem tiež zdôrazniť, že je úžasné že tu bude teraz stáť človek, ktorý môže povedať také nové veci, ako teraz vyslovil. Že toto nie je otázka rómskej komunity, že tam sa to nejako vyrieši, že toto je problém Slovenska a Slováci si to už musia konečne uvedomiť. Naozaj sme doteraz na Slovensku hovorili, že nech to niekto rieši. Tak toto je to, čo my potrebujeme urobiť.
A ja vidím jeden chýbajúci segment v tejto práci, naozaj by som pánovi kolegovi rád dal podnet, a že, zdá sa mi, že chýba na, ja neviem, možno na katedre sociálnej práce alebo kde sa toto môže učiť, podnecovať ľudí, ktorí by boli priam zameraní, mal byť celý odbor o tom, ako pracovať v komunite Rómov. Takže nedá sa pristupovať z vonku a do toho niečo liať, ako sme tam stále liali peniaze. Viete, ja som nedávno staval dom a zavolal som si na to naozaj partiu Cigánov z Tatier a to bolo niečo úžasné. Ja som sa s nimi zblížil, sú to moji dobrí kamaráti teraz a rád chodím k ním. Ale viete, čo som sa ja dozvedel? Oni mi povedali, koľko peňazí sa nakradlo na tom, ako sa im stavali domy. A ja som si povedal, že aký skvelý paradox na Slovensku, aj bieli kradnú Cigánom. Viete, to je naozaj smiešne. A nie málo peňazí, pretože, ako to povedal Peter Pollák, tak to už povedalo kopec ľudí, ktorí robili s týmito vládnymi eurofondmi, že naozaj sa tie peniaze ukradli. A mne to pripadá naozaj zábavné. Alebo sme na základe tých akože rómskych projektov urobili nejaké dobré, kvalitné veci, ale neboli pre Rómov.
Takže, ako pán Pollák hovoril, že robil som nejaký projekt ako v škole pre Rómov, ale tam chodilo jedno rómske dieťa, ale urobila sa celá škola. Niečo v takomto zmysle. Takže ja myslím, že už to konečne musíme riešiť ako svoj problém. Ako náš problém.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem pekne za slovo. Peter, ja ti chcem veľmi pekne poďakovať. A prinútil si ma zase trocha zaspomínať. My máme pri Humennom osadu. Volá sa to Podskalka. Je to osada, ktorá nevyzerá vábne, a vy si ju asi viete predstaviť, ako málo vábne vyzerá. A mnohokrát, keď idem tam s nejakými známymi alebo aj sám, tak ma napadne, že proste, aká je to hrôza a ako je dobre, že ja som akýsi iný, akosi mimo toho. A pozerám sa na tých ľudí, ako keby ani nepatrili k tomu mestu alebo do jeho blízkosti.
A napadne ma tam ešte jedna vec. Že keby som sa tak ja ocitol možno ako nejaké dojča, pár týždňové, v tej osade so svojou genetickou výbavou, so svojimi predkami a so všetkým dobrým, čo akože tá genetika na mňa nalepila, ako by som asi vypadal, keby som pár rokov pobudol, vyrastal v tejto osade. No myslím si, že všetky gény, ktoré mám, by sa veľmi zo mňa, veľmi rýchlo zmyli a bol by som teda taký ako ľudia, nad ktorými občas ja alebo moji spoluobčania, tí belší, tak trošinka sa pozeráme ako keby zvysoka.
Ty si povedal dôležitú vetu a ja by som si ju zobral ako motto. Ta veta znela tak, že to nie je problém Rómov, ale je to problém Slovenska. Áno, nie je to problém Podskalky, je to problém nás, Humenčanov. Je to proste v prenesenom slova zmysle, ak sa nedokážeme na to pozrieť ako na svoj problém, tak ho nevyriešime. A ja som ozaj hrdý, že si ty tu pionierom, a verím, tak ako to zaznelo, že tvoje slová, tvoj príklad a tvoje pôsobenie určite nezmení svet ani nevyrieši samotnú rómsku otázku tak, že o štyri roky, že ti postavia pomník. Ale nepochybne na tento pioniersky krok sa nezabudne. A ja budem veľmi rád jeho aspoň malou súčasťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem. Ja by som sa chcel nepriamo dotknúť, niekto to tu spomenul, že by sme nič nevyriešili v mestských zastupiteľstvách, keby sme stále len o veciach hovorili. Ja viem, že sme možno nervózni z toho, že sa to naťahuje a že nebude vyslovená dôvera vláde možno ešte pred víkendom a budeme tu na budúci týždeň, ale ja si myslím, hneď sa vrátim teraz k tomuto, že toto je veľmi významná vec. A že naši voliči chcú, aby sa o tom hovorilo. Slovo parlament, je od slova parlare, hovoriť. Takže hovorme o tom.
Ja som vo svojom vystúpení spomenul, že, parafrázoval som jedného autora článku, že na Slovensku sú dva skutočné problémy - neefektívne školstvo a vyčlenení Rómovia. Peter hovoril teraz o tej druhej veci. Je to významná záležitosť a ja som veľmi vďačný za jeho výborný a vyvážený príspevok, pretože to je vec, o ktorej musíme hovoriť a musíme ju riešiť.
Chcel by som povedať, že mňa prekvapila, a priznám si svoju nevedomosť, jeho informácia, že 60 % Rómov sú integrovaní a len 40 vyčlenení. Ak je to naozaj pravda, ja si to naozaj priznám, že sa hanbím, že som takto tie čísla nevedel, tak je to také významné, že ťa prosím, aby si to ešte zopakoval na záver a povedal, že to naozaj takéje, lebo v tom prípade sa stávam ja hlásateľom týchto informácií medzi všetkými ľuďmi, na ktorých mám dopad. Pretože naozaj asi žijeme mnohí v takej predstave, že Rómovia, to je taká veľká masa úplne neschopných a nezvládnuteľných ľudí. A je to teda omyl.
A ešte jednu vec. Ďakujem ti, že si tak veľmi zdravo vrtol do cirkvi. Tam sa rátam aj ja, do nás. Že naozaj misie si predstavujeme, ako ísť niekam do Afriky alebo do Ázie, a že my tu máme priestor na to, aby sme ako kresťania s kresťanskou vierou, s kresťanskou láskou pôsobili medzi týmito ľuďmi, žili medzi nimi. A myslím si, že okrem sociálneho problému je to aj duchovný problém, a preto tu cirkev má miesto, a treba, aby Rómovia boli oslobodení aj sociálne, ale aj duchovne, aby im bola podaná pomoc.
Ďakujem.