2. schôdza

Pán poslanec Baška, hovorili ste o tom, že nebudete siahať na sociálne výhody policajtom, resp. vojakom, čiže nebudete rušiť súčasný špecifický sociálny systém sociálneho zabezpečenia v silových rezortoch. Predpokladám, že ste boli spoluautorom programového vyhlásenia vlády, resp. o ňom viete viac ako ja, preto si vás dovolím poprosiť o vysvetlenie tejto vety z programového vyhlásenia vlády, citujem: "Je potrebné definovať budúci dôchodkový systém na univerzálnom princípe".
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne za vystúpenie, pán kolega, dotknem sa len dvomi poznámkami tej časti, kde si hovoril, že počas vlády, tejto vlády bude, sa v ďalšom období zvýši ochrana utajovaných skutočností a hlavne, a to by som poprosil možno viackrát zopakovať, zneužívanie odpočúvania, ktorú ako novú formu a novú metódu práce zaviedol bývalý minister, a že už nikdy sa nebudú zavádzať sudcovia, ktorých budete v oprávnených nejakých možnostiach žiadať o povolenie na odposluch. Lebo v tom naozaj boli experti a oni odpočúvali od svojej sekretárky až cez vodiča kamiónu neviem koho všetkého, ale to vedia len oni.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Galko, ja viem, počúva sa to zle, o tých odposluchoch, naozaj chcete to nejakým spôsobom rozšíriť teraz na dvadsať rokov. Ak si pamätám, tak pani poverená ministerka obrany, pani Radičová, si dala preskúmať aj veci, ktoré boli za nás v rokoch 2006 - 2010 a nič také nenašla. Naozaj sa vám to zle počúva, ja to chápem.
Čo sa týka rozpočtových opatrení, tak na tú cestu na Kysuce napr. sa neskladal len rezort obrany, ale aj ďalšie ministerstvá prispeli. A čo sa týka hasičskej techniky, tak bola financovaná tá hasičská technika, ktorá bola použitá v tých okresoch alebo v tých hasičských posádkach, ktoré boli veľmi blízko vojenských výcvikových priestorov, pretože rezort obrany mohol nakúpiť túto hasičskú techniku samostatne, ale určite to bolo lacnejšie cez rezort vnútra. Takže takýmto spôsobom sme si ošetrili hasičskú techniku vo vojenských výcvikových priestoroch.
Pán poslanec Mihál, prečítali ste nejakú vetu o univerzálnom systéme, myslím si, že to ale nebolo zabezpečenie sociálneho systému uniformovaných zložiek, ale skôr ten civilný dôchodkový systém. A myslím si, že táto veta, ktorú ste prečítali, sa netýkala práve týchto ozbrojených zložiek.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, k programovému vyhláseniu vlády už povedali veľa kritických slov moji predrečníci z radov opozície. Programové vyhlásenie vlády je krásne slohové cvičenie, je cítiť, že ho nepísali odborníci na jednotlivé rezorty, ale politruci zo Súmračnej za pomoci akademikov naučených napísať veľa, ale nepovedať nič.
Programové vyhlásenie vlády obsahuje mnoho vznešených cieľov a vízií, ale v jednej jeho kapitole s názvom Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj sa predsa dajú nájsť slová o tvrdej realite. Tu sa vláda hlási k rozpočtovej zodpovednosti, chce pokračovať v znižovaní deficitu a dlhu verejných financií, hlási sa k záväzkom daným ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a ďalšími záväzkami voči Európskej únii, čo kvitujem.
Čo je zaujímavé, vláda Slovenskej republiky je tvorená jednou politikou stranou, avšak programové vyhlásenie vlády sa nezhoduje s predvolebným programom strany SMER - sociálna demokracia. Oproti predošlým vládam, ktoré svoje programové vyhlásenia museli tvoriť tak, aby bolo prienikom volebných programov jednotlivých koaličných strán, mala súčasná vláda možnosť zahrnúť všetky body predvolebného programu do svojho programového vyhlásenia. Tým, že sa tak nestalo, dala vláda, v reprezentácii stranou SMER - sociálna demokracia, jasne najavo, že jej predvolebný program bol iba výsledkom populistického marketingu. Možno teda konštatovať, že programové vyhlásenie vlády je pošliapaním voličskej dôvery.
Vláda samozrejme dobre vie, že populistické predvolebné sľuby nebude vedieť dodržať. Preto tají svoje zámery vychádzajúce z tvrdej reality do poslednej chvíle. Pomôcť v tom má i navrhovaná Rada solidarity, čo je prehľadný zámer vlády zhodiť budúce nepopulárne opatrenia na sociálnych partnerov, či to už budú odbory alebo zamestnávatelia, predstavitelia vedeckej obce a ďalší.
Ak sa budú zvyšovať dane, ak sa bude zhoršovať podnikateľské prostredie, ak sa budú škrtať rodičovské dávky, tak bude vinníkom ten, ten alebo ten, ale samozrejme nie vláda, ktorej predstavitelia pred voľbami nasľubovali každému istoty. Strana SMER nemá ani chrbtovú kosť, ani ďalšie vybavenie, ktoré robí chlapa chlapom, aby svojim voličom a všetkým občanom na Slovensku povedala pravdu o tom, že istoty sa po voľbách stanú ranami istoty.
Dovoľte niekoľko konkrétnych poznámok týkajúcich sa rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dotknem sa troch okruhov tohto širokého a náročného rezortu. Oblasť zamestnanosti. Vláda v tomto prípade veľmi konkrétne hovorí v programovom vyhlásení o tom, že chce meniť Zákonník práce, deklaruje, v prospech zamestnancov. V prospech zamestnancov znamená automaticky v neprospech zamestnávateľov. Na druhej strane vláda opakovane deklaruje, že jej prioritou je tvorba nových pracovných miest. Vážení priatelia, tieto dva zámery sú v jasnom protiklade. Ak zhoršujete podnikateľské prostredie, tak asi ťažko podnikatelia vytvoria viac nových pracovných miest. Mnohí z vás, vážení páni kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, veľmi aktívne a úspešne, k čomu blahoželám, podnikáte. Veľmi dobre poznáte, ako to v podnikaní funguje. Veľmi dobre viete, že Zákonník práce, ktorého novela je na svete niekoľko mesiacov, naozaj pomohla vytvoriť nové pracovné miesta. O tom hovorí jednoznačne číslo - 50 000 nových, pribudnutých pracovných miest za vlády Ivety Radičovej. Ak chcete znovu zaviesť automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv nižšieho stupňa, ak sa hovorí o tom, že chcete znovu vrátiť celoplošnú, povinnú pracovnú zdravotnú službu, veľmi nepopulárne a nechutné administratívne náročné opatrenie, ktoré škodí najmä malým a stredným podnikom, ak chcete kriviť trh práce nesystémovými opatreniami a dotáciami, tak takto sa k zvýšenej zamestnanosti naozaj nedopracujeme a v dobrom úmysle vás pred takýmito zámermi vopred varujem.
Zamerali ste svoje mediálne úsilie na to, v posledných dňoch, aby ste široko propagovali programy na zamestnávanie mladých ľudí. Najskôr sme počuli, že Európska únia nám pošle 2.3 mld. eur zo svojich zdrojov, potom sa zistilo, že to je omyl, tie peniaze si musíme nájsť sami vo svojich operačných programoch, tak sa teda hľadajú. Hovorilo sa o stovkách, dvesto, tristo miliónov, ja už sám neviem, ktoré číslo je pravda. Faktom je to, že včera vláda o týchto presunoch finančných prostriedkov rokovala. V materiáli, ktorý je zverejnený a je verejne dostupný na webovej stránke vlády, sa môžeme dočítať, že na programy zamestnanosti bude presunutých 50 miliónov. Výborne. Ale odkiaľ? Z operačného programu vzdelávanie. Čiže táto vláda chce hasiť problémy nezamestnaných mladých ľudí, ktoré sú zapríčinené najmä zlým vzdelávaním, tým, že zoberie z operačného programu vzdelávanie peniaze, za ktoré sa mohlo skvalitniť naše školstvo, a dá ich na krátkodobé opatrenia, ktoré možno na rok, možno na dva vytvoria vraj desaťtisíc, vraj trvalo udržateľných pracovných miest. No držím palce, priatelia.
Ďalších 170 mil. má ísť na podporu malého stredného podnikania. Už to povedal jeden z mladých bardov tejto poslaneckej snemovne, takže nehovorím nič originálne, keď pripomeniem, že s týmto sme sa už my stretli počas prvej Ficovej vlády. Veľmi s obľubou ste používali takéto rôzne tzv. podporné programy, ktorými ste podporili hlavne vaše firmy a firmy vašich sponzorov. Veď prečo by si mal napríklad pán Široký kupovať v Plastike Nitra nové technologické zariadenie z vlastných peňazí, keď to môže urobiť z peňazí Európskej únie? A tak ďalej a tak ďalej. Stosedemdesiat miliónov naozaj dobre padne, ale hlavne, že ich vyčerpáme.
Druhý okruh, dôchodkový systém. V prvom pilieri, čo kvitujem, znova už druhýkrát vo svojom príspevku, chcete urobiť systémové zmeny. Naozaj kvitujem to a tak trošku sa aj teším, že to, čo ste ako opoziční poslanci, v priebehu tých osemnástich či dvadsiatich mesiacov veľmi tvrdo kritizovali, nakoniec zrejme sami urobíte. Samozrejme, že realita nepustí, a ak máte znížiť deficit pod tri percentá a udržať to a znižovať naďalej, tak bez reformy dôchodkového systému to jednoducho nepôjde, to je každému jasné. Čiže hovoríte o zmene valorizácie na valorizáciu pevnou sumou, súhlasím, skutočne súhlasím, počkáme si na technické detaily, ako to bude presne. Hovoríte o zvyšovaní solidarity v prvom pilieri, takisto súhlasím. Držím palce pri tomto zámere. A hovoríte dokonca aj o naviazaní dôchodkového veku na strednú dobu dožitia. No ja som si za toto riešenie, za tento návrh od vás užil v tejto snemovni. Sľubujem vám, naopak, že ja vás za toto opatrenie, ktoré zrejme prijmete, budem len a len chváliť.
Druhý pilier. Už tu bolo povedané veľa. Nechcem to opakovať dookola a naviac guru druhého dôchodkového piliera, kolega Kaník, ešte len bude vystupovať, takže mu musím nechať priestor. Len naozaj v náznakoch. Snaha o likvidáciu druhého piliera, ktorá je veľmi priehľadná, to je ako keď niekto hrá nejaké detské hry a snaží sa toho svojho kamaráta oklamať veľmi prehľadným spôsobom, tak takýmto spôsobom sa snažíte oblbnúť sporiteľov, ale mám za to, že sa vám to nepodarí. Slováci sú tradične národ, ktorý je voči sebe samým zodpovedný, a vie, čo je to sporenie. Státisíce, milióny ľudí si sporia rôznym spôsobom, či je to stavebné sporenie, či sú to klasické vkladné knižky, bankové účty a tak ďalej a tak ďalej. Preto jeden a pol milióna dospelých ľudí veľmi privítalo v roku 2005, 2006 zavedenie sporivého druhého dôchodkového piliera postaveného na báze osobných dôchodkových účtov. Každý občan, ktorý je v druhom pilieri, jasne vidí, čo na tom účte má. Áno, sú aj takí, ktorí tam majú čistú nulu, pretože zatiaľ jednoducho nepracujú, študujú, sú v zahraničí. Sú takí, ktorí tam už majú desaťtisíce, lebo dobre zarábajú a sú tam už sedem rokov. Sú aj takí, ktorí tam majú pár stoviek. Jednoducho ľudia sme rôzni. Ale každého poteší, keď vidí, čo si sporí, ako si sporí, ako sa mu tá suma zveľaďuje, na rozdiel od akýchsi nereálnych sľubov o tom, ako bude vyzerať jeho dôchodok z priebežného systému o dvadsať alebo tridsať rokov. Budete mať veľmi ťažkú prácu, aby ste ľuďom vysvetlili, ako to chcete urobiť, prečo chcete druhý pilier likvidovať. Dobre, ten zvyšok nechám pánovi kolegovi Kaníkovi.
Tretia téma, daňovo-odvodový systém. Kvitujem dnes po tretíkrát, že chcete pokračovať v projekte UNITAS, len vás poprosím, nech to netrvá dlho. Aj počas vašej prvej vlády ste sa kasali a behom tých štyroch rokov, ktoré ste naozaj mali k dispozícii, sa so systémom UNITAS pohlo veľmi, veľmi symbolicky. Ja sám som sa šesť týždňov vtedy u ministra Počiatka snažil ako expert, ktorého uprosili doslova na kolenách, nech príde trošku pomôcť, snažil o isté kroky v prospech Slovenska, ale po tých šiestich týždňoch som to vtedy skrátka zabalil, to nemalo zmysel. Tak sa teším, ako to pôjde na druhý pokus. Dúfam, že vám to bude trvať, keď nie rok, tak možno dva, ale že to urobíte behom tohto volebného obdobia.
Otvorene hovoríte o tom, že chcete zvyšovať sadzby daní pre úspešné právnické osoby, pre firmy a pre tzv. milionárov, čo v našich podmienkach znamená ľudí, ktorí zarobia 34 tisíc eur hrubého ročne. No tak, ak sa pochválite kamarátovi v Hainburgu, že zarábate 34 tisíc eur hrubého ročne, čo je nejakých 25 tisíc čistého, tak vás poľutuje a zaplatí vám teda tú večeru, keď už ste teda ten milionár. Takýmto spôsobom zabrzdíte jednak iniciatívu ľudí, ktorí sa snažia vlastnou prácou si zarobiť, mať sa lepšie, ale v žiadnom prípade takéto opatrenia nepostihnú tých skutočne bohatých ľudí. Viete dobre, že tí si svoj osud vedia inak zariadiť. Jednak sú tu daňové raje a jednak v prípade vašich sponzorov, štedré zákazky, ktoré im tie zvýšené dane nepochybne bohato vynahradia.
Hovorí sa veľmi tichučko, hovorí sa veľmi tichučko, ale hovorí sa a počkáme si na konkrétne zákony, že sa majú zvyšovať maximálne vymeriavacie základy. Znova zásah do čierneho, pokiaľ ide o tzv. strednú vrstvu úspešných zamestnancov. Hovorí sa aj o zvýšení minimálnych základov pre samostatne zárobkovo činné osoby, čiže pre živnostníkov, čo bude pre nich znamenať zvýšenie odvodov, aby mali slušnejšie dôchodky. Ten dôvod je dobrý, ale ten krok, ako k tomu dôjsť, je zlý. Hovorí sa o rušení paušálnych výdavkov, hovorí sa o zodvodovaní práce na dohodu. Nepochybujem, že, vážení kolegovia, sa vo faktických do mňa pustíte s tým, že veď toto sme chceli urobiť aj my. Áno, aj my sme chceli meniť niektoré nastavenia v daňovo-odvodovom systéme, napríklad chceli sme inak riešiť paušálne výdavky živnostníkov, chceli sme ich obmedziť určitou sumou. Ja sám som viedol tvrdé rokovania. Každý týždeň sme sedeli so zástupcami živnostníkov a pani Kromerová, pán Gottschall, pán Sirotka alebo zástupcovia umelcov to potvrdia, že sme sa nakoniec dohodli, že paušálne výdavky budú obmedzené sumou 500 eur mesačne, alebo inak povedané, 6000 eur ročne, čiže kompromis a súhlas bol dohodnutý. Čo je ale dôležité, my sme tieto opatrenia nechystali s cieľom ošklbať živnostníkov, ošklbať ľudí, ktorí tvrdo pracujú, ale ako súčasť komplexnej daňovo-odvodovej reformy, ktorej celkovým resumé malo byť plus 60 miliónov v prospech ľudí, v neprospech štátnej pokladnice. Čiže cieľom tejto reformy nebolo nahnať peniaze, šklbať tých, ktorí sa živia vlastnou prácou, ale cieľom bolo napraviť deformácie, ktoré sa tu historicky vyvinuli z minulosti, zaviesť konečne spravodlivý a dobrý daňovo-odvodový systém. Vy hovoríte len o tom šklbaní úspešných a pracovitých.
A prechádzam k rodinnej politike, aspoň naznačím jednu jedinú vec, respektíve dve. Aj realizáciou daňovo-odvodovej reformy, aj tým, že sme rušili rôzne nezmyselné výnimky v daniach, v odvodoch, sme získali priestor na to, aby sme po dvakrát zvýšili materskú a dokonca ju aj predĺžili o šesť týždňov. Čiže dnes ženy na materskej majú v priemere o zhruba tisíc eur viac, ako to bolo pred rokom 2010. Tieto opatrenia sme urobili napriek tomu, že naša vláda musela znížiť deficit verejných financií o celé 3 % a tak aj urobila. Vy máte pred sebou tiež ťažkú úlohu. Nezávidím. Máte znížiť deficit o niečo vyše miliardy eur, alebo, inak povedané, približne o 1,5 %, čiže zhruba polovica z toho, čo sme museli urobiť my. Ale vy nehovoríte o zvyšovaní materskej a odôvodňujete to práve tým, že musíte šetriť zdroje v štátnom rozpočte.
Čiže dávam do pozornosti všetkým mladým rodinám, my sme museli dvakrát toľko šetriť, ako musíte šetriť vy, ale napriek tomu sme dvakrát zvýšili materskú a raz predĺžili. Vy sa to urobiť nechystáte, lebo treba šetriť. A v rámci toho šetrenia sa chystá ďalšie opatrenie, škrty, škrty, škrty v rodinných dávkach, v detských dávkach pre takzvané bohaté rodiny. Znova, nechcem to vopred príliš kritizovať, počkáme si, čo považujete, koho považujete za bohatú rodinu.
Na záver, naozaj nedá sa príliš konkrétne hovoriť k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je také nekonkrétne, aké je. To sme si tu už vysvetlili mnohokrát v mnohých diskusných príspevkoch, preto si musíme počkať na nie tú rajskú hudbu, ktorá zaznieva z programového vyhlásenia, ale na tú tvrdú realitu, ktorá príde do parlamentu na ďalšej schôdzi. V júni budete musieť predstaviť tvrdý konsolidačný balíček, kde už nebude možné schovávať sa za pekné frázy a sľuby, ale už pôjde do tuhého.
Budeme vidieť, kto doplatí na opatrenia, ktoré v tichosti pripravujete. Podľa môjho názoru a podľa všetkých indícií, ktoré mám, si vaše opatrenia najviac odskáču mladé rodiny. Šikovní, pracovití ľudia, ktorí majú malé deti, matka je na rodičovskej dovolenke, tehotná, čaká ďalšie dieťatko, otec popri svojom zamestnaní si ešte privyrába, či na živnosť, či na nejakú dohodu. Budú platiť vyššie dane, možno i vyššie odvody. Zobrali si hypotéku na domček za mestom? Fajn, budú platiť vyššiu daň z nehnuteľnosti. A banka im prenesie zvýšenú bankovú daň do poplatkov za hypotéku. Predĺži sa tejto mamičke materská? Nie, kdeže! Naopak, škrtnete im rodičovské dávky a rodičovské príspevky. Sporia si nebodaj na dôchodok v druhom pilieri? Vláda im vysvetlí, že sporenie na starobu je zlé, zlé, zlé. Rany istoty najviac zasiahnu mladých ľudí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mihál, spomínali ste, že nie je najlepší nápad prehadzovať z fondov pre podporu vzdelávania peniaze pre zamestnávanie mladých, najmä keď hrozí, že cez tieto fondy dostanú peniaze najmä firmy blízke vláde jednej strany. Ja s tým absolútne súhlasím. Chcem len upozorniť na to, že nielen z programu vzdelávania, ale aj z programu informatizácia je pripravený presun a tento presun ohrozuje napríklad splnenie plánu podľa stratégie 2020, podľa ktorého by širokopásmový internet mala mať každá obec na Slovensku. Tie prostriedky pre viac ako sedemsto obcí na Slovensku, ktoré stále ešte nemajú širokopásmový internet, sú vyčlenené v objeme 113 mil. eur a pri presune týchto prostriedkov do iných programov hrozí, že tento cieľ nebude splnený.
Z tohto pohľadu vidím ohrozenú, ohrozený tento cieľ v stratégii 2020 a tým pádom aj rozpor medzi programovým vyhlásením vlády a týmto zámerom, ktorý vláda včera schválila.
Ďakujem.

Pán poslanec Mihál, hovoríte o tom, že táto vláda chce zmeniť Zákonník práce v prospech zamestnancov. A prosím vás pekne, k čomu Zákonník práce ako legislatívna norma všade vo svete slúži? Mimochodom nebol to nápad socialistov, ako nás často nazývate, toto je nápad, ktorý funguje od 20. rokov minulého storočia. Boli to práve podnikatelia, ktorí prišli s takýmto nápadom. Prosím vás, naštudujte si niektoré veci.
To, čo sa deje, udialo v našom Zákonníku práce, sa vymyká ozaj normálnemu chápaniu v európskom priestore. Spomeniem konkrétne. Vy ste v Zákonníku práce stanovili, že kolektívna zmluva môže byť dohodnutá v niektorých častiach horšie pre zamestnancov, ako je to v Zákonníku práce. Ak toto nie je svetový unikát, tak je to minimálne európsky unikát. Keby ste sa zúčastnili počas prípravy Zákonníka práce diskusie ozaj s odborníkmi v oblasti pracovného práva, tak by vám to boli určite povedali.
Ďalej, prečo sa musí meniť Zákonník práce, veď tu máte aj logické nedôslednosti. Paragraf 90 ods. 7 hovorí, že: "Nočná smena je pracovná smena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou ráno." Ale už v § 98 hovoríte o tom, že: "Nočná práca končí o 5.00 hodine ráno." Prečo ste to urobili? Aby ste tých ľudí obrali o ten príplatok za nočnú prácu. A vy hovoríte o tom, že my ľudí hádžeme niekde dozadu, že im berieme peniaze? Že sa vôbec nehanbíte!
Ďakujem.

Pán poslanec, ako vy zrazu všetko viete. Ako máte zrazu naporúdzi ten najlepší recept na všetky problémy, ktoré trápia našu spoločnosť. Keď som vás počúval, mal som pocit, že na Slovensko zrazu prišiel najväčší polyhistor, aký bol v našich dejinách. Pán poslanec, ktože bol potom ten človek, ktorý viedol dva roky ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? Bol to človek, ktorý sa na vás len podobal? Alebo to bol, alebo ten človek, ktorý sa teda tak na vás veľmi podobal, bol to niekto iný, kto hovoril o tom, že za 6 tisíc eur mesačne sa nedá vyžiť? A čudoval sa ľuďom, ktorí musia žiť zo 400 eur, a odporúčal im, aby si išli hľadať prácu do zahraničia? Kto bol ten človek, ktorý povedal, že zo 400 eur on dokáže vyžiť len jeden, dva dni? Kto bol ten človek, pán poslanec, ktorý napísal knihu o daňových a odvodových typoch, ktorý odporúčal a radil ľuďom, ako neplatiť dane a odvody? Istotne ste to neboli vy, pán poslanec, bol to človek, ktorý sa na vás len podobal. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len také dve poznámky. Tá prvá, pán bývalý minister, prečo ste nedokázali za tých osemnásť mesiacov vo vašich skvelých návrhoch presvedčiť vlastnú koalíciu, keď boli také dobré? Prečo ste to nedokázali?
Druhá poznámka, k tej chrbtovej kosti. No, viete, pán bývalý minister, podľa mňa chrbtovú kosť má ten, kto sa vie postarať nielen o seba, ale aj o svoju rodinu, o svoje deti, o svoje vnúčatá a o spoločnosť, ktorú riadi. A verte, že my tú chrbtovú kosť máme. Naopak, chrbtovú kosť nemá ten, kto sa živí tým, že učí iných, ako obchádzať daňový systém a odvody. Čo si myslíte, kto je horší, ten, koho som teraz menoval, alebo ten, kto sa úmyselne snaží nepracovať a žiť len zo sociálnych dávok? Kto podľa vás tú chrbtovú kosť nemá? Podľa mňa ani jeden, ani ten druhý. A že ste sa možno našli medzi niektorými z nich, to už je váš problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa Nachtmannová, Zákonník práce je v rámci všetkých štandardov, ktoré platia v Európskej únii, sú rešpektované, samozrejme, všetky smernice, ktoré platia v Európskej únii, ku ktorým sme sa prihlásili, dohovory, MOP a tak ďalej, a tak ďalej. Ak tomu neveríte, máte samozrejme možnosť konzultácií, nemáte v tom určite problém, na ministerstve práce, sekcia práce, je tam napríklad veľmi šikovný riaditeľ, volá sa Jozef Toman, ktorý Zákonník práce písal, túto jeho takzvanú Mihálovu novelu, takže môžete s ním všetky tieto aspekty bez problémov prekonzultovať, vrátane tej nočnej práce.
Pán predseda sociálneho výboru Podmanický, nečakal som od vás takéto osobné útoky, ale dobre, začínate ma presviedčať, že ako predseda sociálneho výboru zrejme iné argumenty neviete použiť. Ďakujem veľmi pekne za tieto vaše slová a to je všetko, čo môžem na vašu adresu povedať.
A pán poslanec Jasaň, keď niečo robím, tak to robím poriadne. Ako minister práce som to, čo som kritizoval a z čoho som si robil výsmech pred rokom 2010, z neschopnosti vašej prvej Ficovej vlády, tie diery v zákonoch, ktoré ste tam mali a ktoré ste za štyri roky neboli schopní opraviť, tak ja som za tých osemnásť mesiacov väčšinu z týchto dier zaplátal, vrátane toho, že autori už platia sociálne odvody, ako som tu už dnes spomínal, vrátane toho, že nezmyselne a veľmi štedro nastavené dobrovoľné nemocenské poistenie je dnes konečne nastavené tak, ako má byť. Vy ste za štyri roky čo robili, za éry exministerky Tomanovej? Nič, nič a ešte raz nič. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi v tejto rozprave Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti doprava predniesť niekoľko pripomienok. V predloženom programovom vyhlásení sa vláda zaväzuje okrem iného, že jej prioritou na nastávajúce volebné obdobie bude pokračovanie vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete a že základným predpokladom na odstraňovanie regionálnych disparít bude plnohodnotné diaľničné spojenie Bratislava - Košice.
S touto prioritou vlády sa stotožňujem, pretože prepojenie je pre zabezpečenie kvalitnej dopravnej obslužnosti Slovenska veľmi potrebné, avšak dovoľte mi jednu poznámku, nie je to ani na úkor tejto vlády, aj minulých vlád, ale teraz zisťujeme to, keby diaľničná prepojenosť sa bola ťahala južným, južnou krajinou Slovenskej republiky, už dávno by sme boli v Košiciach a ostatné cesty by ste možno mali lepšie vybudované.
Na Slovensku však výstavba dopravnej infraštruktúry musí pokračovať aj tam, kde si to denno-denne vyžaduje hustota a bezpečnosť cestnej dopravy. Mám na mysli predovšetkým budovanie obchvatu Bratislavy D4 a súčasne budovanie rýchlostnej komunikácie R7, na ktorej denne prejde 26 tisíc áut. Pri tejto hustote premávky návratnosť investície prostredníctvom mýtneho systému je priamo úmerná. Myslím si, že toto sú tie projekty, kde by sme mali preferovať PPP projekty, ale uvádzam, že nie za takú cenu, ako sme robili tú predchádzajúcu. Inžinierska pripravenosť tejto komunikácie je na dobrej úrovni s možnosťou začatia jej výstavby na jeseň roku 2013. Som presvedčený, že občania Slovenska, najmä jeho južných okresov by takúto iniciatívu určite uvítali.
V programovom vyhlásení vlády však budovaniu rýchlostných ciest nie je venovaná žiadna pozornosť a tak sa pýtam, či má vláda Slovenskej republiky v pláne rýchlostné cesty budovať alebo dobudovávať. Z hľadiska budovania infraštruktúry je nevyhnutné pokračovať aj v príprave výstavby rýchlostnej cesty R2 od Zvolena smerom na Rimavskú Sobotu, kde by sa napojila aj na rýchlostnú cestu R7. Napriek tomu, že pripravenosť výstavby rýchlostnej cesty R2 je na dobrej úrovni len okolo Zvolena, ale nižšie na južný región potrebuje ďalšie dopracovanie, a je to hlavne kvôli tomu, že z dôvodu potreby zamestnanosti v južnom regióne je potrebné, aby sme venovali tomuto pozornosť, pretože, kde nie je cesta, nie je život. Takže my, našou prvoradou úlohou je, aby sme zabezpečili túto cestnú infraštruktúru, samozrejme v každom regióne Slovenskej republiky.
Čo sa týka južnej časti Slovenska, je potrebné podporiť spoločné projekty medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, a to najmä pre výstavby mostov cez rieku Ipeľ. Tento program je rozbehnutý, myslím, že bude pokračovať. Teraz dôležité je, aby sme v začatom projekte pokračovali, hlavne v nitrianskom regióne. A samozrejme je to nový most cez rieku Dunaj v Komárne, ku ktorému je už vypracovaný návrh a dohoda na výstavbu tohto mosta s Maďarskou republikou. Je to veľmi dôležitá tepna - výstavba  nového komárňanského mosta z dôvodov, že ak vláda sa rozhodne, že potiahne R7 trasovaním, ktorá je teraz vyznačená smerom na Nové Zámky, bude teda potrebné prepojiť komárňanský most na R7 a tým pádom Žitný ostrov získa obrovskú prioritu v smere, že na maďarskej strane je M1 ako diaľnica a na našej strane by sa vytvorila R7. Tým sa kruh uzavrie. To je myslím dôležitá tepna pre celé južné Slovensko. Pripravenosť výstavby komárňanského mostu, ako som už spomínal, môže byť začatý od roku 2014, samozrejme z nových finančných prostriedkov Európskej únie, tak sme sa dohodli s maďarskou stranou.
Krátko by som sa zastavil pri železničnej doprave. V programovom vyhlásení okrem iného vláda sa zaväzuje zabezpečiť harmonizáciu osobnej, vlakovej a autobusovej dopravy. Toto sme začali my na ministerstve dopravy. Myslím si, že je to dobrá myšlienka, ktorú, vládu podporím, ak to dotiahne do konca, pretože je tam možnosť úspory od 10 do 20 mil. eur, ak budú vlaky a autobusy premávať v zladenom grafikone. Čiže aby som to premietol na drobné, neodíde vlak päť minút pred tým, ako tam príde autobus a bude dostupnosť miest zabezpečená, aj keď možno aj s kombinovanou dopravou.
V osobnej železničnej doprave je potrebné v záujme naplnenia zámeru vlády zvýšiť kultúru cestovania, je potrebné umožniť súkromným prepravcom v jednotlivých regiónoch poskytovať tieto služby. Dokázal to teraz ten nový vlak RegioJet, ktorý premáva z Komárna do Bratislavy. Snáď je na zamyslenie, aby sme aj v ostatných regiónoch otvorili trh. Naším zámerom bolo otvoriť tento trh a pustiť tam súkromných prepravcov, lebo podľa môjho názoru vedia to robiť lepšie, ako to vie robiť štátny podnik.
Je potrebné riešiť samozrejme aj dopravu, ako je Cargo. Čo s tým, čo s Cargom ďalej, či tam pustíme strategického partnera alebo nájdeme iné riešenie. Ale vieme, že Cargo je jeden podnik, do ktorého sa lejú peniaze a viac-menej sa nikdy nedostáva z tých červených čísel do takých, ktoré by sme si vedeli predstaviť.
Mimoriadne diskutovanou témou nedávnej minulosti aj teraz je budovanie a nebudovanie širokorozchodnej železnice. Náklady na výstavbu sú cca od 5 do 6 mld. eur, vybudovanie širokorozchodnej trate je otázka nielen financií, ale čo prináša so sebou. A je tu viacej otáznikov. Budujeme prekladiská, kontajnerové prekladiská v Košiciach, v Žiline, v Bratislave a možno v Leopoldove. Aká je kompatibilita dopravy so širokorozchodnou traťou našich železníc? Budujeme na jednej strane, zosilňujeme, budujeme naše prekladiská, na druhej strane nie sme s týmito železnicami nijakým spôsobom kompatibilní. Aká bude zamestnanosť napríklad ľudí v Čiernej nad Tisou? Nie je jedno, či ostáva prekládka sypkého materiálu v Čiernej nad Tisou alebo sa zruší. Alebo čo podnikneme v tom smere, ak tieto veci sa vybudujú? Ja viem, že to nebude z jedného dňa na druhý, je to otázka financií, samozrejme otázka aj ekonomická. Čo sa týka Slovenskej republiky, otázka je taká, či je to pre nás nutnosť, alebo či je to vízia do budúcna. Aké sú teda istoty občanov Slovenskej republiky? Istota straty pracovných miest, ďalších pracovných miest v južných regiónoch. Na otázku budovania širokorozchodnej trate je potrebné hľadať odpoveď aj ohľadom na všetky iné faktory, ktoré môžu ovplyvniť život v prvom rade našich občanov a najmä ich kvalitu.
V krátkosti by som ešte na záver môjho vystúpenia, nechcem už dlho hovoriť. Prebiehajú majstrovstvá sveta v hokeji, za chvíľu bude olympiáda, viem, že ešte sa nikto neozval v tomto pléne k tomu, že športový program, či existuje, alebo neexistuje. Vo výbore o športovom programe pána ministra odznelo, že sa bude stavať národný futbalový štadión. Myslím si, že toto je málo pre nás, keď sme o zdravotníctve tu toľko hovorili, aké je to drahé, aké je to zlé, tak si myslím ako bývalý športovec, že šport je prvý krok k tomu, aby sme predchádzali chorobám a predchádzali všetkému tomu, o čom sme tu rozprávali. Takže je tu veľká možnosť vlády, myslím si, že skĺbiť tento celý slovenský šport, ktorý je dosť rozhádzaný, zabezpečuje vnútro, školstvo aj armáda. Myslím, že toto nie je dobré. Samozrejme malo by to byť pod jedným úradom, mal by to zastrešovať jeden úrad, nie tri ministerstvá, ale samozrejme aj s tým rozpočtom, ako všetky tri ministerstvá majú.
Vrátiť financovanie Tiposu. Aké finančné prostriedky chceme dostať do športu? Ešte ani jedna vláda podľa zákona, čo sa týka športu, ho nenaplnila. Blíži sa olympiáda a myslím si, že aj tomuto by sme mali trošku venovať väčšiu pozornosť a niečo podniknúť v tom, aby naši športovci neutekali do zahraničia, aby nejakú istotu mali potom, ako skončia olympijské hry, ako im skončí športová kariéra, aby mali nejakú istotu. Takže je tu, myslím, teraz možnosť. A my tiež v komisii pre školstvo a šport pre to všetko spravíme.
Ďakujem veľmi pekne.