2. schôdza

Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja musím oceniť improvizačnú schopnosť pána poslanca Kaníka, že takto to adrenalínove doplnil. Lebo aj pre mňa to bolo, že ja som musel sem dobehnúť, lebo vyzeralo, že pôjdem.
Ja na rozdiel od neho som druhopilierový skeptik a mám dosť málo spoločné s naším premiérom, ale jedno mám, že ja tiež nie som v druhom pilieri a ani nebudem, dokonca aj manželku som prehovoril, aby nebola. Som skeptik naozaj a príde mi to možno na dlhšie, nechcem zaťažovať, ale čiastočne zopakujem z toho, že to, čo pán Kaník povedal pri tej improvizácii, tak vtedy je človek taký spontánnejší, som rád, že to argumentačne posunul, že nebol tak brutálne demagogický ako pán Přidal včera, že tu, ktorý tu včera splietal niečo o tom, že, že prvý pilier sa nededí a že to je argument nad argumenty.
Takže to som rád, že sa posúvame. Lebo bojím sa tej témy, bojím sa toho, tej veľkej demagógie, čo ju bude sprevádzať a veľkého kriku, lebo bude to bolieť a bude krik na to, aby sa to nejakým spôsobom upravilo. Hľadať v tomto spravodlivosť bude ťažké a náročné.
Ale ja len takú vec poviem, že možno tá moja skepsa je z viacerých príčin. Ale jedna z tých príčin je preto, že sa bojím, že keď niekto má na podpis také obrovské peniaze a pritom sa, neviem ako sa to upravuje, že použitie, alebo ako niekto môže disponovať s tými peniazmi a či tam je nejaká doložka alebo niečo, čo by chránilo, by som povedal, nejaké nerozvážne konanie. Trebárs keď už je niekomu všetko jedno, ale teraz to nepochopte v zlom, že trebárs, či to má vplyv, že keď mám, že keď disponujú možno dvaja ľudia s podpismi na dôchodky pre x ľudí, môžu to podpísať, že či ich zdravotný stav sa skúma a že či napríklad nie je nejaké riziko, že môže to byť problematické. To by ma prípadne zaujímalo. Ja viem, že to je teraz možno nemiestne sa pýtať, ale možno budem menej skeptický, keď sa dozviem, že ako je to celé chránené.
Ďakujem.

Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Pán kolega, mňa celkom zaujalo, zaujala tá časť vášho vystúpenia, kedy ste hovorili, že zamestnanosť na Slovensku sa zvýši v segmente daňových poradcov. Môžem len a len potvrdiť a súhlasiť. Kolegovia z brandže, s ktorými som sa o tom bavil, sa naozaj tešia na zmeny, ktoré chce urobiť táto vláda, ako pekne nám skomplikuje daňový systém, aby namiesto rušenia výnimiek a rôznych dier v zákone, ktoré sa dajú využívať, zneužívať a cez ktoré utekajú štátu peniaze, sa budú zvyšovať dane a tie výnimky sa tam nechajú. Takže všetci si v tomto segmente, v tejto profesii, prídu naozaj počas týchto štyroch rokov na svoje.
Obhajcom progresívnej dane by som rád pripomenul, už to tu zaznelo niekoľko krát, ale stačí si trošku pozrieť, napríklad na internete to poľahky nájdete, ja tu práve pred sebou mám takú jednu stránku, aké sú dane v Nemecku, akým spôsobom tam je zavedená progresia. No tak je zavedená tak, že do príjmu 8 000 eur ročne sa neplatí žiadna daň z príjmu, od 8 000 do 52 000 ročne sa platí 14 percent z príjmu a potom až od 52 000 ročne a viac sa platí 42 percent.
Niečo iné je platiť relatívne vysokú sadzbu z príjmu v krajine, respektíve v prípade, keď ten človek je naozaj bohatý, keď zarába 50, 60 alebo 100 tis. eur ročne. Niečo iné je, keď zarába 30 tis., živí rodinu, spláca hypotéku a tvári sa, že je milionár.

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Viem, že sme zástancovia, ktorí hovoria o tom, že rovná daň priniesla Slovensku to, že prišli zahraničné investície a že máme možnosť hovoriť o tom, že máme relatívne jednoduchý daňový systém, odmeňovaný ako keby z nejakej mantry a obhajoby čohosi, čo za obhajobu nestojí. Myslím si, tak ako bolo spomínané, presný opak, pretože považujem dve výhody, bolo to tu viackrát spomínané, prečo sa tak prepotrebná agenda tvorby pracovných miest spája hlavne s dvomi výhodami, a to je relatívne nízka cena pracovnej sily a druhé, jednoduchý daňový systém, ktorý oceňujú. Tým, že pri tej prvej príčine je dôležité to, alebo všetci deklarujeme to, že by sa to malo čím ďalej meniť k tomu, aby príjmy vzrastali a túto ako keby výhodu z hľadiska prílevu kapitálu odstraňujeme, no tak nám zostáva druhý, a to je, to je práve jednoduchosť daňového systému, ktorý samozrejme rovná daň prináša. Preto si myslím, že debata o progresivite aj na základe tohto, čo hovorili predrečníci. Treba sa pozrieť do tých štátov, ktoré progresívnu daň majú, a do akých pásiem je nasmerovaná a či zjednodušuje alebo robí systém zložitejším. Je práve to, čo nás z tohoto diskvalifikuje. Preto si myslím aj, že zahraničný kapitál si predsa Slovensko vyberá preto, že existujú nejaké výhody, a nerobme zbytočné kroky, ktoré by nám tieto výhody pri komparácii, prečo by sem mali plynúť a produkovať pracovné miesta, by sme ich mali nezmyselne odstraňovať.

Pán poslanec Muňko, nech sa páči.

Pán poslanec, vaše vystúpenie ma sklamalo. Rovná daň, samozrejmá vec, nielen na Slovensku, bola zavedená i v západných krajinách. Majú ju dva štáty. Rovná daň na Slovensku priniesla svoj úspech a mala svoje opodstatnenie v tom čase, len, bohužiaľ, nebola prepojená na reformu verejných financií, nebola prepojená na dôchodkovú reformu, nebola prepojená na školskú reformu, ani zdravotnícku. Dnes vo vyspelých európskych štátoch rovná daň nie je, vo vyspelých európskych štátoch, to, čo sme tu povedali, Nemecko, Francúzsko alebo záležitosti, majú daň, to, čo tu povedal pán poslanec Mihál. A samozrejmá vec, veľké firmy sú zdaňované, okrem daní, v každom štáte iné, ešte sú zdaňované dividendy, čo my sme, samozrejmá vec, pri rovnej dani nezdaňovali a dividendy nám odchádzali preč, hlavne pri bankách, pri veľkých nadnárodných spoločnostiach, ktoré sú tuná. Ani to by mi nevadilo, pretože tie dividendy zarobili, proste, pokiaľ by tu na Slovensku boli investované. Mne ale vadí, že každá veľká firma na podporu na svoje, tu došla, dostala ešte priamu podporu, či to bola KIA alebo to bol Peugeot, Citroen, 9 mld., 6 mld., čiže my sme dali a v konečnej fáze tie prostriedky z hľadiska dividend išli vonku.
Pokiaľ sa, čakal som od vás, že poviete, lebo ľudia sa môžu mýliť, že poviete k druhému pilieru a pomenujete niektoré veci. Musíte priznať, že celý zákon je zle nastavený, 461- čka, má, to, čo som tu povedal už raz, 43 zmien, z toho treba tak ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kaník bude reagovať na faktické poznámky.

Tak sa pokúsim veľmi telegraficky.
Pán poslanec Podmanický, rovná daň nemá s DPH nič spoločné, to je naozaj pravda, to je ako hlboký omyl a zamieňa sa to často aj vo verejnosti, že rovná daň, DPH a nebodaj ešte z 19 na 20 DPH. DPH môže byť aj 25, aj 15, aj 10, veď aj máme aj 10, na knihy a lieky, ale to nemá s rovnou daňou nič. Rovná daň je daň z príjmu. Nič viac, nič menej. To, že sa zhodou okolností alebo pre istý dizajn alebo ako to nazvať, aj DPH nastavila na 19 percent, to je len zhoda, nemá to s rovnou daňou nič. Plus zavedením rovnej dane chudobní prestali platiť dane, aj tí nízkopríjmoví, ktorí predtým dane platili, pretože sa tak nastavilo, nezdaniteľný základ, že, alebo daňová odpočítateľná položka, že neplatia dane a ešte k tomu dostali zamestnaní rodičia vtedy 500 korún na jedno dieťa plus, ktoré im dokonca, keď neplatili dane, vyplácal štát cash, takže si jednoznačne polepšili.
Pán Kamenický, nejde o to, koľko tie firmy zaplatia, keď budú mať väčšie percento, pretože oni ho nezaplatia, oni si to ošetria nejako ináč. Nemusia ísť ani do daňového raja.
K pánovi poslancovi Duchoňovi, áno, mnohé krajiny majú, všelijako majú. A veď mnohé krajiny v Európe sú socialistické. Vo Francúzsku tiež teraz vyhral socialista, ktorý hovorí, že 75 % zdaní, isté príjmy. A ja poviem len jednu vetu, socializmus položí Európu na kolená a položí aj Slovensko na kolená, keď pôjdeme socialistickou cestou.
K pánovi poslancovi Blanárovi, nuž, tie krajiny, ktoré si spomínal, majú. Ale chceme ich dobiehať alebo chceme byť v rovnakom závese a bežať takisto rýchlo ako oni? Keď chceme takisto ako rýchlo, tak nikdy ich nedobehneme. A preto my musíme byť lepší ako oni a tá daň nám k tomu pomohla. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)