2. schôdza

2.5.2012 - 16.5.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.5.2012 o 9:45 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 18:33

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja musím oceniť improvizačnú schopnosť pána poslanca Kaníka, že takto to adrenalínove doplnil. Lebo aj pre mňa to bolo, že ja som musel sem dobehnúť, lebo vyzeralo, že pôjdem.
Ja na rozdiel od neho som druhopilierový skeptik a mám dosť málo spoločné s naším premiérom, ale jedno mám, že ja tiež nie som v druhom pilieri a ani nebudem, dokonca aj manželku som prehovoril, aby nebola. Som skeptik naozaj a príde mi to možno na dlhšie, nechcem zaťažovať, ale čiastočne zopakujem z toho, že to, čo pán Kaník povedal pri tej improvizácii, tak vtedy je človek taký spontánnejší, som rád, že to argumentačne posunul, že nebol tak brutálne demagogický ako pán Přidal včera, že tu, ktorý tu včera splietal niečo o tom, že, že prvý pilier sa nededí a že to je argument nad argumenty.
Takže to som rád, že sa posúvame. Lebo bojím sa tej témy, bojím sa toho, tej veľkej demagógie, čo ju bude sprevádzať a veľkého kriku, lebo bude to bolieť a bude krik na to, aby sa to nejakým spôsobom upravilo. Hľadať v tomto spravodlivosť bude ťažké a náročné.
Ale ja len takú vec poviem, že možno tá moja skepsa je z viacerých príčin. Ale jedna z tých príčin je preto, že sa bojím, že keď niekto má na podpis také obrovské peniaze a pritom sa, neviem ako sa to upravuje, že použitie, alebo ako niekto môže disponovať s tými peniazmi a či tam je nejaká doložka alebo niečo, čo by chránilo, by som povedal, nejaké nerozvážne konanie. Trebárs keď už je niekomu všetko jedno, ale teraz to nepochopte v zlom, že trebárs, či to má vplyv, že keď mám, že keď disponujú možno dvaja ľudia s podpismi na dôchodky pre x ľudí, môžu to podpísať, že či ich zdravotný stav sa skúma a že či napríklad nie je nejaké riziko, že môže to byť problematické. To by ma prípadne zaujímalo. Ja viem, že to je teraz možno nemiestne sa pýtať, ale možno budem menej skeptický, keď sa dozviem, že ako je to celé chránené.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

10.5.2012 o 18:33 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:35

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, mňa celkom zaujalo, zaujala tá časť vášho vystúpenia, kedy ste hovorili, že zamestnanosť na Slovensku sa zvýši v segmente daňových poradcov. Môžem len a len potvrdiť a súhlasiť. Kolegovia z brandže, s ktorými som sa o tom bavil, sa naozaj tešia na zmeny, ktoré chce urobiť táto vláda, ako pekne nám skomplikuje daňový systém, aby namiesto rušenia výnimiek a rôznych dier v zákone, ktoré sa dajú využívať, zneužívať a cez ktoré utekajú štátu peniaze, sa budú zvyšovať dane a tie výnimky sa tam nechajú. Takže všetci si v tomto segmente, v tejto profesii, prídu naozaj počas týchto štyroch rokov na svoje.
Obhajcom progresívnej dane by som rád pripomenul, už to tu zaznelo niekoľko krát, ale stačí si trošku pozrieť, napríklad na internete to poľahky nájdete, ja tu práve pred sebou mám takú jednu stránku, aké sú dane v Nemecku, akým spôsobom tam je zavedená progresia. No tak je zavedená tak, že do príjmu 8 000 eur ročne sa neplatí žiadna daň z príjmu, od 8 000 do 52 000 ročne sa platí 14 percent z príjmu a potom až od 52 000 ročne a viac sa platí 42 percent.
Niečo iné je platiť relatívne vysokú sadzbu z príjmu v krajine, respektíve v prípade, keď ten človek je naozaj bohatý, keď zarába 50, 60 alebo 100 tis. eur ročne. Niečo iné je, keď zarába 30 tis., živí rodinu, spláca hypotéku a tvári sa, že je milionár.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2012 o 18:35 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:37

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Viem, že sme zástancovia, ktorí hovoria o tom, že rovná daň priniesla Slovensku to, že prišli zahraničné investície a že máme možnosť hovoriť o tom, že máme relatívne jednoduchý daňový systém, odmeňovaný ako keby z nejakej mantry a obhajoby čohosi, čo za obhajobu nestojí. Myslím si, tak ako bolo spomínané, presný opak, pretože považujem dve výhody, bolo to tu viackrát spomínané, prečo sa tak prepotrebná agenda tvorby pracovných miest spája hlavne s dvomi výhodami, a to je relatívne nízka cena pracovnej sily a druhé, jednoduchý daňový systém, ktorý oceňujú. Tým, že pri tej prvej príčine je dôležité to, alebo všetci deklarujeme to, že by sa to malo čím ďalej meniť k tomu, aby príjmy vzrastali a túto ako keby výhodu z hľadiska prílevu kapitálu odstraňujeme, no tak nám zostáva druhý, a to je, to je práve jednoduchosť daňového systému, ktorý samozrejme rovná daň prináša. Preto si myslím, že debata o progresivite aj na základe tohto, čo hovorili predrečníci. Treba sa pozrieť do tých štátov, ktoré progresívnu daň majú, a do akých pásiem je nasmerovaná a či zjednodušuje alebo robí systém zložitejším. Je práve to, čo nás z tohoto diskvalifikuje. Preto si myslím aj, že zahraničný kapitál si predsa Slovensko vyberá preto, že existujú nejaké výhody, a nerobme zbytočné kroky, ktoré by nám tieto výhody pri komparácii, prečo by sem mali plynúť a produkovať pracovné miesta, by sme ich mali nezmyselne odstraňovať.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2012 o 18:37 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:39

Dušan Muňko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, vaše vystúpenie ma sklamalo. Rovná daň, samozrejmá vec, nielen na Slovensku, bola zavedená i v západných krajinách. Majú ju dva štáty. Rovná daň na Slovensku priniesla svoj úspech a mala svoje opodstatnenie v tom čase, len, bohužiaľ, nebola prepojená na reformu verejných financií, nebola prepojená na dôchodkovú reformu, nebola prepojená na školskú reformu, ani zdravotnícku. Dnes vo vyspelých európskych štátoch rovná daň nie je, vo vyspelých európskych štátoch, to, čo sme tu povedali, Nemecko, Francúzsko alebo záležitosti, majú daň, to, čo tu povedal pán poslanec Mihál. A samozrejmá vec, veľké firmy sú zdaňované, okrem daní, v každom štáte iné, ešte sú zdaňované dividendy, čo my sme, samozrejmá vec, pri rovnej dani nezdaňovali a dividendy nám odchádzali preč, hlavne pri bankách, pri veľkých nadnárodných spoločnostiach, ktoré sú tuná. Ani to by mi nevadilo, pretože tie dividendy zarobili, proste, pokiaľ by tu na Slovensku boli investované. Mne ale vadí, že každá veľká firma na podporu na svoje, tu došla, dostala ešte priamu podporu, či to bola KIA alebo to bol Peugeot, Citroen, 9 mld., 6 mld., čiže my sme dali a v konečnej fáze tie prostriedky z hľadiska dividend išli vonku.
Pokiaľ sa, čakal som od vás, že poviete, lebo ľudia sa môžu mýliť, že poviete k druhému pilieru a pomenujete niektoré veci. Musíte priznať, že celý zákon je zle nastavený, 461- čka, má, to, čo som tu povedal už raz, 43 zmien, z toho treba tak ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2012 o 18:39 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:41

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak sa pokúsim veľmi telegraficky.
Pán poslanec Podmanický, rovná daň nemá s DPH nič spoločné, to je naozaj pravda, to je ako hlboký omyl a zamieňa sa to často aj vo verejnosti, že rovná daň, DPH a nebodaj ešte z 19 na 20 DPH. DPH môže byť aj 25, aj 15, aj 10, veď aj máme aj 10, na knihy a lieky, ale to nemá s rovnou daňou nič. Rovná daň je daň z príjmu. Nič viac, nič menej. To, že sa zhodou okolností alebo pre istý dizajn alebo ako to nazvať, aj DPH nastavila na 19 percent, to je len zhoda, nemá to s rovnou daňou nič. Plus zavedením rovnej dane chudobní prestali platiť dane, aj tí nízkopríjmoví, ktorí predtým dane platili, pretože sa tak nastavilo, nezdaniteľný základ, že, alebo daňová odpočítateľná položka, že neplatia dane a ešte k tomu dostali zamestnaní rodičia vtedy 500 korún na jedno dieťa plus, ktoré im dokonca, keď neplatili dane, vyplácal štát cash, takže si jednoznačne polepšili.
Pán Kamenický, nejde o to, koľko tie firmy zaplatia, keď budú mať väčšie percento, pretože oni ho nezaplatia, oni si to ošetria nejako ináč. Nemusia ísť ani do daňového raja.
K pánovi poslancovi Duchoňovi, áno, mnohé krajiny majú, všelijako majú. A veď mnohé krajiny v Európe sú socialistické. Vo Francúzsku tiež teraz vyhral socialista, ktorý hovorí, že 75 % zdaní, isté príjmy. A ja poviem len jednu vetu, socializmus položí Európu na kolená a položí aj Slovensko na kolená, keď pôjdeme socialistickou cestou.
K pánovi poslancovi Blanárovi, nuž, tie krajiny, ktoré si spomínal, majú. Ale chceme ich dobiehať alebo chceme byť v rovnakom závese a bežať takisto rýchlo ako oni? Keď chceme takisto ako rýchlo, tak nikdy ich nedobehneme. A preto my musíme byť lepší ako oni a tá daň nám k tomu pomohla. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2012 o 18:41 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:44

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Keďže som bol za pani predsedajúcou, že či by som mohol poprosiť, aby nebolo moje vystúpenie rozdelené na dve, tak napriek tomu, že sme sa aj tak troška preddohodli, tak začnem dnes a dokončím... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

135.
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
:
Ale nie, nie, pán poslanec. Myslím si, že začnite, aby ste to mali ucelené. Prerušujem rokovanie, budeme pokračovať zajtra ráno o deviatej.

136.
Viskupič Jozef, poslanec NR SR:
Ďakujem. (Potlesk.)

(Prerušenie rokovania o 18.44 hodine.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.5.2012 o 18:44 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
2. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 9:20

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Chcel by som úvodom len naznačiť, že akademických 15 minút uplynulo, takže by som poprosil možno vládu o dochvíľnosť, keďže celá Národná rada čaká 20 minút. Dovolil by som si, vážený pán premiér, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vyjadriť sa v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády, a to možno pre mňa z dvoch až troch dôležitých aspektov. Zaujali ma niektoré body na programovom vyhlásení vlády, a to najmä v oblasti digitalizácie a internetizácie a v oblasti kultúry a médií. Úvodom by som sa chcel vyjadriť k všeobecným záverom a všeobecným náčrtom, ktoré programové vyhlásenie vlády predkladá, a chcel by som zároveň osvetliť možno svoj názor k postoju, ako sa zachovám ku konkrétnemu hlasovaniu pri podpore alebo nepodpore programového vyhlásenia vlády a zároveň o vyslovení alebo nevyslovení dôvery.
V programovom vyhlásení vlády ma zaujal jeden moment, a to bol vlastne meno, akým sa samotná vláda, na základe volebného výsledku a na základe motta, ktoré zvolila v ostatných voľbách, nazvala, a je to názov - "vláda istôt". Vláda istôt ako nastupujúca vláda, teda predkladateľ programového vyhlásenia vlády, sama seba takto definuje a sama seba takto nazýva a v tomto dokumente, ktorý máme k dispozícii, určila 10 priorít. Dalo by sa polemizovať o ich relevantnosti a či spoločnosť nevyžaduje prioritne riešiť aj iné oblasti, ale nebudem z tohto miesta spochybňovať právo definovať priority ako východisko programového vyhlásenia vlády. Priority však tvoria jednu z mála konkrétnych záväzkov, ktoré vláda predkladá. Nejde však, tak ako bolo hovorené niekoľkokrát, o samoúčelnú kritiku nekonkrétnosti dokumentu.
Z pohľadu tých, ktorí sa nemohli zúčastniť tvorby programu a reprezentujú občanov Slovenska na základe výsledkov volieb, teda nás, ako nás volajú, opozície, musíme poukázať na malú konkretizáciu zámerov, a to najmä preto, že nekonkrétnosť zámerov neumožňuje efektívnu kontrolu vládnej moci. Ak zámery sú vo všeobecnej rovine, nemáme reálny nástroj ako toto plnenie, ak k nemu bude prichádzať, môžme chváliť, alebo následne kritizovať. Ak sú zámery naznačené, frázovito zaobalené s obrovskou mierou možných interpretačných variácií, pýtam sa, aká potom možná kontrola, aká potom bude funkcia opozície? Samozrejme, na tento fakt upozornili mnohí predo mnou a zároveň aj sám premiér pán Fico určite po prečítaní dokumentu správne predpokladal, že aj tadeto sa bude uberať kritika zámerov v dokumente vágne formulovaných a bude asi najväčšia kritika smerovať práve k tomuto bodu. Je skutočne škoda, myslím si, že škoda hlavne preto, že v moderných dejinách Slovenskej republiky sa podaril strane SMER veľmi významný, a môžem ho nazvať až historický moment, a to, že na základe politickej súťaže získalo iba jedno politické hnutie, jedna politická strana nekompromisnú podporu občanov Slovenska, a ešte raz to zdôrazním, je to po prvýkrát od založenia Slovenskej republiky. Takže si myslím, že táto jedna politická strana sa mohla počas tvorby, a času, ktorý venovala tomuto dokumentu, prihliadnuť na ňu viac bez kompromisov a viac sa sústrediť na to, aby sme skutočne mohli prečítať to, čo sme z programového vyhlásenia jednej strany čakali. Myslím si, že nekompromisnosť v navrhovaných riešeniach jasne definovaných a následne kontrolovateľných zámerov je premárnenou historickou šancou tejto jednostrannej nastupujúcej vlády, niektorí hovoria, samovlády. Opatrná konštatácia, častokrát iba popis východiskového stavu, asi si myslím, že voliči istôt, ako volám vašich voličov, isto neočakávali. Ponúkať istoty iba v heslách a premárniť možnosť ich reálne napísať ako nespochybniteľný záväzok vlády je pre mňa osobne miernym sklamaním. A nie preto, že v politických siločiarach sedím v opozičných laviciach, ale práve tá premrhaná šanca ma mrzí, ktorú vám vaši voliči masívnou podporu dali.
Programové vyhlásenie a parlamentná prítomnosť nášho hnutia je veľmi závažným momentom, ktorý sme sa snažili komunikovať ad jedna v kampani, a možno vôbec v tom, že akým spôsobom chceme v parlamente pôsobiť. Kandidatúra nezávislých poslancov, ktorí nesedia ani naľavo, ani napravo, ale sedia vpredu, kde by sme sa chceli etablovať, je to, čo práve programové vyhlásenie vlády malo podpísať alebo podčiarknuť. Každý z nezávislých poslancov mal možnosť si programové vyhlásenie prečítať, pozrieť, čo v ňom je, kto ho bude reprezentovať a ako bude napĺňané. Na základe tejto slobodnej vôle alebo vôle toho napĺňania, svedomia, presvedčenia sme trošičku aj počas prebiehajúcej šiestich dní rozpravy zatriasli s danými vybehanými koľajnicami a vzbudzovali mnohé otázky pri prezentácii príbehov, odbornej agendy alebo príbehov, životných príbehov, myslím, alebo toho, čo chcú jednotliví poslanci za naše hnutie reprezentovať. Programové vyhlásenie vlády sa mohlo stať tým premosťovacím pilierom, ktoré by v ideálnej podobe mohol ovplyvniť každý poslanec, čo sa nestalo, ale tuná v snemovni sa mohli k nemu vyjadriť a myslím si, že na základe toho, akým jednotlivým prístupom k tomu naši poslanci z nášho klubu pristupovali, sa dalo vyčítať, že niektorí nemajú problém s textom, niektorí nemajú problém možno s obrovským množstvom dobrých vecí, s ktorými sa vedia stotožniť a ak by bola vyššia miera konkretizácie, myslím si, že by sa mohlo stať aj to, že niekto programové vyhlásenie vlády podporí. Prvok nezávislého pôsobenia poslancov, ktorý v ideálnom, ako som spomínal, v prípade môže ovplyvniť tvorbu programového vyhlásenia a následne sa vyjadrí k jeho podpore alebo nepodpore, je odpoveďou na otázku, ako môže prvok svedomia a presvedčenia poslanca čiže zastupiteľa rozhodovať o osude krajiny pri tvorbe zákonov. Ja si myslím, že napriek tomu, že rozprava trvá šiesty deň, nie je toho veľa, pretože špeciálne náš klub venoval veľkú pozornosť, myslím si, že absolútna väčšina vystúpila v rozprave, niektorí sa dokonca aj ústne chystajú už druhýkrát. Najmä preto, aby dali odpoveď jednak vlastným voličom a jednak možno odpoveď na to, čo programové vyhlásenie reprezentovať môže aj z hľadiska ich svedomia a presvedčenia.
Chcel by som sa posunúť k osobnému vyjadreniu, keďže pre mňa osobne programové vyhlásenie vlády trošička okrem tej vágnosti a všeobecnosti má aj mieru absencie niektorých vecí, ktoré si myslím, že by mali v programovom vyhlásení byť a nie sú, a to je napríklad absencia zámeru úpravy volebného systému, ktorá by umožnila kandidovať nezávislým poslancom, a to je dôvod, prečo ja nemôžem podporiť toto programové vyhlásenie, alebo aj návrh na zamedzenie reťazenia funkcií, alebo možný zámer v tomto, alebo posilnenie prvkov priamej demokracie, zníženie kvóra potrebného pre platnosť referenda, alebo zníženie potrebného množstva podpisov pri jeho vyhlásení, ako aj zníženie podpisového cenzu, napríklad pri petícii, ktorá je do Národnej rady predkladaná. To sú veci, ktoré si myslím, že doba vyžaduje, myslím si, že by mohli byť upravené a mohla by byť aj ambícia posunúť výkon správy verejnej bližšie k občanovi.
Myslím si, že nielen tieto výhrady, ale tak ako som avizoval na začiatku, mám ambíciu sa venovať jednej mohutnej téme, ktorú považujem jednak odborne a jednak za veľmi dôležitú z hľadiska úpravy aj legislatívnej, a možno následne aj by sa jej venovala dostatočná pozornosť, či už ide o požiadavky z európskej úrovne, alebo národnej, a to je problém digitalizácie a informatizácie. Myslím si, a ak som dobre a pozorne preštudoval programové vyhlásenie vlády, tak vláda sa venovala otázkam informatizácie a digitalizácie jednak v stati verejnej správy a jednak v oblasti školstva. Je to celkovo päť odsekov alebo úsekov a myslím si, že tak dôležitá vec, ako je informatizácia, ktorá sa dá prirovnať možno v nákladovosti, a je to zaujímavý údaj v nákladovosti z hľadiska verejných zdrojov, ktorý sa môže rovnať napríklad stavbe diaľnic, je toto pre mňa trošičku málo.
Nechcem sa venovať iba tomu, čo v programovom vyhlásení vlády chýba, preto na základe toho, čo v programovom vyhlásení napísané je, kde je spomenutý z hľadiska tejto témy iba integrovaný, sieť integrovaných obslužných systémov a nejakým spôsobom vyrovnanie sa vlády so zlyhaným systémom na finančných úradoch, sa mi zdá ako fakt skutočne veľmi málo. Myslím si, že definícia z hľadiska toho, že strategickým cieľom vlády je v plnom rozsahu vybudovať e-Government, čo predstavuje komplexnú a efektívnu digitalizáciu administratívnych, správnych, rozhodovacích a riadiacich procesov ako aj normotvorby v rámci všetkých odvetví a foriem správy. Vláda využije elektronizáciu a možnosti informačných a komunikačných technológii pre zásadné zlepšenie úrovne služby verejnej správy. Je veľmi dobrý cieľ, ale hovorím, chýba mi možno odvážnejšie a viac-menej viac definované to, čo konkrétne vláda myslí tým, aby naplnila tieto možno dobré zámery. Myslím si, že tým, že sa vláda prihlásila priamo v programovom vyhlásení vlády k národnej koncepcii informatizácie verejnej správy, čo je dokument z roku 2008. Dostávame sa na trošička tenký ľad, pretože tento dokument bol prijatý v roku 2008, takže súčasne nastupujúca vláda mala dva roky a odchádzajúca vláda takisto dva roky na to, aby sa parametre, ktoré si dovolím veľmi v krátkosti odcitovať: "odstránili a aby sa informatizácia a digitalizácia stala možno aj jednou z priorít vlády" . Vláda ju v programovom vyhlásení nedala medzi priority, zároveň však treba poznamenať, že ju začlenila medzi strategické ciele vlády. Myslím si však, že nedostatočne formovaný rámec informatizácie verejnej správy, ktorý je definovaný priamo v tom dokumente, na ktorý sa priamo programové vyhlásenie odvoláva a ktorý bol definovaný v roku 2008 slovami "súčasný stav právneho rámca informatizácie verejnej správy je nevyhovujúci, nevychádza zo žiadnej architektúry, pri tvorbe konkrétnych predpisov sa nepostupuje koncepčne a koordinovane. Používaná terminológia nie je jednotná a jednoznačná, ani zosúladená s terminológiou používanou v EÚ. Vytvárané právne normy nie sú vzájomne previazanou sústavou predpisov, podporujúcich aplikáciu informačno-komunikačných technológií na jednotlivých úsekoch správy. Platná legislatíva explicitne nevymedzuje kompetencie a úlohy a povinnosti orgánov verejnej správy" a tak ďalej a tak ďalej. Čiže súčasný stav právneho rámca verejnej správy je nevyhovujúci. Platil od roku 2008 a platí naďalej. Sme o tri a pol roka ďalej a myslím si, že to, prečo je informatizácia dôležitá je hlavne moment ten, aby údaje behali po informačných systémoch, a nie občan s jednou občiankou chodil po úradoch a míňal svoju dovolenku alebo voľno na to, aby bol otravovaný úradmi a nedokázal vybaviť dostatočne efektívne, dostatočne včas, dostatočne k jeho spokojnosti agendu, ktorú mu štátna správa a úrady ponúkajú.
Myslím si, že súčasný stav právneho rámca informatizácie verejnej správy je nevyhovujúci. Je označením, ktoré sme, ktoré si myslím, že doteraz platí, a je to veľká obžaloba toho, čo si myslím, že by mala táto snemovňa a možno aj všetky kompetentné orgány na úrovni vlády zabrať a dostať v tejto otázke natoľko, aby sme mohli skutočne urobiť odpočet taký, že informačné systémy nie sú predraženou a nie sú zdrojom korupcie pre občanov, ale budú im slúžiť a budú prepojené, či už na legislatívnej úrovni, čo je jeden z pilierov, alebo na úrovni reálnych riešení. Myslím si, že elektronizácia verejnej správy ako strategický cieľ je dobrým zámerom a ak príde k tomu, že príde k nejakému napĺňaniu, počkáme si možno na legislatívny zámer vlády, ak príde k zámeru tomu, že sa stane tzv. celá legislatívna smršť v oblasti Elektronic Act k tomu, aby sa čím ďalej viac zrovnoprávnila písaná forma s elektronickou, tak urobíme zadosť tomu, čo vyžaduje ad 1) doba, ad 2) Európska únia a v neposlednom, možno v úplne v prioritnom rade občan Slovenskej republiky. Myslím si naďalej, že je venovaný príliš malý priestor v programovom vyhlásení vlády práve k tejto téme. Napriek tomu taká lastovička, ktorú som zachytil na základe prebehnutých medializovaných informácii, aj na základe toho, že som sa dopytoval po tom, kto bude z Únie požadovaným tzv. digitálnym, digitálnou autoritou alebo digitálnym dôstojníkom, pretože táto osoba by mala z úrovne vlády alebo z úrovne vôbec, národnej úrovne, zastrešovať celú problematiku informatizácie. Kto ním vlastne bude? Tak dozvedel som sa teraz, že aj na etape, ktorá prebehla, že ním bude pravdepodobne štátny tajomník na ministerstve financií, čo je veľmi dobrý krok, pretože na ostatnom stretnutí výborov európskych záležitostí v Kodani, kde eurokomisárka pre digitalizáciu veľmi pochvalne hovorila o progrese v tejto oblasti v Rumunsku a kde nemalú úlohu zohrával tento styčný dôstojník. Je konečne aj teda na slovenskej alebo národnej úrovni Slovenskej republiky vymenovaný ten, kto má priamo aj z požiadaviek Európskej únie tomuto čeliť, zodpovedať, nastavovať systémy, kde by sa mala celá táto agenda združovať.
Myslím si na záver k tejto téme, že by aj Národná rada mohla dostáť nejakým spôsobom výzvam doby, a budem sa snažiť tak, ako som to aj doteraz sa snažil spraviť, aby možno buď na celoparlamentnej úrovni vznikla komisia, ktorá sa internetizácii bude venovať, alebo minimálne na úrovni výborov európskych záležitostí, verejnej správy a možno školstva, aby sme mohli ľudí, ktorí sa zaujímajú, a poslancov, ktorí sa zaujímajú o oblasť digitalizácie a informatizácie združiť a aby Národná rada mala odpovede, aby sa možno nemuseli kreovať ad hoc komisie, ak padne informačný systém na daňovom riaditeľstve alebo teda finančnej správe. Myslím si, že k tejto téme by sa dalo hovoriť aj niekoľko hodín, ale z hľadiska programového vyhlásenia vlády stačí a dúfam, že tá ambícia, ktorú som už komunikoval s niektorými predsedami výborov na vznik komisie, ktorá sa bude venovať tejto otázke, v dohľadnom čase bude naplnená.
Myslím si, ďalej by som sa chcel venovať takému z môjho pohľadu svetlému momentu programového vyhlásenia vlády, a to je aj z pozície podpredsedu výboru pre kultúru a médiá, a to je programové vyhlásenie v oblasti kultúry a médií. Tak ako sme hovorili aj na výbore a možno zaznelo aj z úst predrečníkov, dokonca zaznali tak pochvalné slová z úst bývalého ministra kultúry, ktorý povedal, že ak by hlasoval iba za túto stať z programového vyhlásenia vlády, nemal by problém zahlasovať za. Ja som sa na výbore zdržal, pretože si myslím, že v oblasti kultúry vláda predložila, a najmä ak si dovolím zacitovať jednu vec, najmä v tom bode, že vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj, je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu, je ten bod, ktorý ja si myslím, že je zaradený do programového vyhlásenia veľmi dobre. Možno ministrovi kultúry treba zagratulovať, že ho dokázal do programového vyhlásenia presadiť, pretože je skutočne ten dlhodobý verejný dlh voči kultúre vnímaný ad jedna spoločnosťou a možno, že táto otázka ide nad celé politické spektrum, aby sme kultúrnosť a kultúru neodsúvali na kraj, aby bola finančne podvyživená a aby nastal čas na to, aby kreatívne a kreativita vlastne ľudí, ktorí sa zaoberajú kultúrou, dostala a bolo jej učinené zadosť. Zároveň oceňujem aj aj snahu zriadiť Radu vlády pre kultúru, ktorá by mala alebo teda je deklarovaný záujem, aby bol posilnený akýsi systematický, systematický dialóg. Tento orgán bude viac-menej veľmi prepotrebný, takže s tým takisto súhlasím a zároveň, čo je dlhodobou snahou, je možno odpolitizovanie, je to aj našou dlhodobou snahou - veľmi grantový systém. Takže aj zriadenie novej inštitúcie, ktorá sa má zaoberať grantmi je takisto veľmi chvályhodné.
To, že vláda má zámer pretransformovať súčasný grantový systém ministerstva kultúry na verejnú inštitúciu je nespochybniteľne dobrý zámer. Mňa len napĺňa troška mierou skepsy, aby sa z tejto verejnej inštitúcie nestala inštitúcia plná politických nominantov, ale to uvidíme, čo prinesie čas.
Čo mi v stati kultúra mierne alebo troška chýbalo, bolo viacej možno väčšia potreba venovať sa tej, tej druhej oblasti, a to je médiám, pretože okrem, okrem krátkej spomienky týkajúcej sa verejnoprávneho médiá RTVS, sa tam veľmi o médiách nevraví. Nechcem, nechcem to už dlhšie naťahovať, preto si myslím, že jedinú výtku ešte ku kultúre, ktorá je a týka sa teda médií, je to, čo som len zachytil v rozprave vo faktickej poznámke a možno nie je to obsahom programového vyhlásenia vlády, je postavenie sa k znovuzavedeniu koncesií , takže uvidíme ako koncesionárskych poplatkov alebo úhrad, úhrad služby verejnosti, takže uvidím, aký, aký zámer v tejto oblasti vláda má. Predpokladám, že zákon, ktorý je platný a nie účinný, účinný je od 1. 1. 2013, verejnosť vyhodnotí následne sama. Ďakujem za pozornosť a dúfam, že dúfam, že vláda nabudúce dorazí včas. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.5.2012 o 9:20 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:45

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, veľmi dobre si, Jofo, hovoril o tej stati, kde sa hovorí v programovom vyhlásení o informatizácii spoločnosti. Túto časť deklaroval aj pán minister Kaliňák vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že sa bude musieť nejakým spôsobom pohnúť dopredu, ja by som povedal, že v tomto momente, že treba poriadne kopnúť do vrtule, pretože podľa tabuľky, ktorú mám pred sebou - čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu Európskej únie k 31. 3. 2012 - máme najhorší program, je "Operačný program Informatizácia spoločnosti", kde z celkového objemu 988 mil. eur sme zatiaľ vyčerpali necelých 112 mil., čo je čerpanie na úrovni 11,33 %. Čerpanie ešte v roku 2008 bolo na úrovni 100 %, v roku 2009, ale už len na úrovni necelých 26 %. Z hľadiska teda pravidla n+3, teda čerpanie plus tri roky je najrizikovejším operačným programom práve tento program, "Operačný program Informatizácia spoločnosti", u ktorého stále hrozí nevyčerpanie záväzku na rok 2009, teda do 31. 12. 2012. Do konca roku 2012 bude treba dočerpať alebo deklarovať na Európskej komisii zostávajúci záväzok v roku 2009 vo výške viac ako 115 mil. eur, čo predstavuje 1,03 násobok doteraz vyčerpaných finančných prostriedkov od roku 2007. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.5.2012 o 9:45 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:45

Robert Fico
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka a vážené dámy a páni, vždy som rešpektoval a budem rešpektovať, že vláda Slovenskej republiky zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, tak sa v mene celej vlády ospravedlňujem za oneskorený príchod, došlo k nedorozumeniu pri koordinácii práce ministrov. Už sa to viacej nebude opakovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.5.2012 o 9:45 hod.

doc. JUDr. CSc.

Robert Fico

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 9:48

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Dobré ráno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis

Vystúpenie

11.5.2012 o 9:48 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video