2. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctení poslanci, poslankyne, predkladám návrh na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 a, samozrejme, som si vedomý, že je to zmena ústavy, ktorá vyžaduje 90 hlasov. No napriek tomu si myslím, že tento parlament by sa k takémuto rozhodnutiu mohol prikloniť.
Diskusiu o znížení počtu poslancov sme už otvorili začiatkom roku 2009, teda pred vyše tromi rokmi. Boli sme vtedy úplne neznámou stranou, ale ľudí presvedčila myšlienka. Aj preto sme v referende, ktoré sme začiatkom roka 2009 organizovali, oslovili veľa ľudí a 926-tisíc ľudí sa vyslovilo za zníženie počtu poslancov; 926-tisíc voličov. Naše nádeje vystriedalo sklamanie z toho, že 150 poslancov Národnej rady ignoruje vôľu jedného milióna voličov. A o to viac sme boli prekvapení, keď predseda strany SMER Robert Fico túto tému po posledných voľbách otvoril. Možno to spravil preto, aby prekryl skutočnosť, že zo sľubovaných istôt ostanú len rany istoty, ale dovolíme si, dovolili sme si zobrať predsedu strany SMER Roberta Fica za slovo a teraz môže ukázať, či len tak rozprával do vetra, alebo jeho slovo má hodnotu.
Samozrejme, že bude okrem ústavy potrebné zmeniť aj volebný zákon a iné zákony, a upozorňujem, my tu predkladáme len návrh na zmenu ústavy. Zároveň však vravíme, na všetky následné zmeny máme vyše troch rokov čas. Čiže keď bude vôľa, nebude najmenší problém schváliť a zmeniť aj tie príslušné zákony.
Možno následne prehodnotíme aj počet výborov a možno po znížení počtu poslancov by sme si mohli odpustiť aj to divadlo pre voličov so zmrazovaním platov. Lebo keď bude poslancov menej, potom možno nemusíme platy zmrazovať.
Každopádne netvárme sa, že potrebujeme 150 poslancov. Je predsa úplne jedno, či kolegov zo SMER-u tu máme 83, alebo 85, keď vždy budú hlasovať poslušne jak ovečky, a tým pádom nemala by sa stať žiadna veľká tragédia.
Slovensko je malá krajina, niečo vyše päť miliónov obyvateľov, 150 poslancov je slušný počet. Samozrejme, sú tam aj nejaké náklady na, nielen na ich mzdy, na ich kancelárie, na ich asistentov, na všeobecne prevádzku. Áno, ja som jeden z nich, a preto si myslím, že aj táto ekonomická zložka a to, že by sme ušetrili niekoľko miliónov eur ročne, nie je úplne zanedbateľná.
Takže toľkoto k návrhu, ktorý predkladám a o ktorom veľmi dúfam, že si ho osvojíte, ctení páni poslanci, tak ako predseda SMER-u Robert Fico sa vyjadril v zmysle, že on si takúto zmenu predstaviť vie.
Veľmi pekne ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, predsedovi tohto výboru poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 2. mája 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Juraja Miškova, Ľubomíra Galka a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia v dôvodovej správe charakterizujú navrhovaný ústavný zákon ako súladný s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poukazujú na skutočnosť, že návrh nebude mať v tomto VI. volebnom období žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, a ďalej konštatujú, že nebude mať vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívach pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. apríla 2012 pod číslom 21 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Za poslanecký klub MOST - HÍD Andrej Hrnčiar. Potom ďalším písomne prihláseným sú poslanci Gábor Gál a Alojz Hlina.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, ktorý vystúpi za poslanecký klub MOST - HÍD, a pripraví sa pán poslanec Gábor Gál.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď v médiách odznela informácia, že vládna strana chce otvoriť diskusiu o znížení počtu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky a taktiež otvoriť diskusiu o zmene volebného zákona, vnímal som pozitívne, že bola deklarovaná snaha o začiatok akejsi odbornej diskusie na túto tému a že bola deklarovaná aj snaha o obsiahnutie dohody naprieč politickým spektrom.
Keďže mám v pamäti isté situácie, ktoré sa odohrávali v Národnej rade v minulom skrátenom volebnom období, táto správa mediálna ma zachytila, keď som šoféroval auto a mal som tam aj pár priateľov, tak som vyslovil nahlas pred nimi domnienku a stávku, že sa s nimi stavím, že sa táto téma ešte predtým, než sa začne hľadať oná spomínaná dohoda, stane prostriedkom na upútanie mediálnej pozornosti a že viac ako napríklad na voliča alebo na odbornosť sa bude brať ohľad na politický marketing a populistickú snahu o vytĺkanie politického kapitálu. A dnes musím, žiaľ, skonštatovať, že som tú stávku vyhral a že som sa nemýlil.
Takže, čakal som na dôvodovú správu a dôvodová správa, keď som si ju prečítal, ma utvrdila v tejto mojej domnienke. A musím sa priznať, že som bol sklamaný, pretože som si myslel, že pri tak vážnom ústavnom zákone tá dôvodová správa bude trochu iná.
Ja mám skúsenosti z Mestského zastupiteľstva v Martine, kde pri schvaľovaní obyčajného všeobecne záväzného nariadenia predkladáme oveľa odbornejšie a prepracovanejšie dôvodové správy. Ja keby som predložil takúto dôvodovú správu, tak asi by mi veľa tých všeobecne záväzných nariadení schválených nebolo.
Ale poďme konkrétne k tej dôvodovej správe. Predkladatelia tohto ústavného zákona sa v dôvodovej správe venujú hlavne a takmer výlučne finančným úsporám, ktoré by vyplývali zo zníženia počtu poslancov. Z tejto dôvodovej správy mi napríklad vôbec nie je jasné, ako sa dopracovali predkladatelia k tomu, aby sa počet poslancov znížil o 50? Prečo nie o 20, o 30 alebo o 75? Naozaj by ma zaujímalo, ako vzniklo toto číslo.
Ak hovoríme o šetrení, prečo sa predkladatelia tohto návrhu nezaoberali znížením počtu poslancov aj v obecných a mestských a vúckarských zastupiteľstvách? Nebude potom disproporcia, keď 5-miliónové Slovensko bude mať 100 poslancov a 60-tisícový Martin 31 a Žilinský samosprávny kraj 57?
Ja si viem predstaviť zahlasovať za tento návrh, ale len pri zmene volebného systému. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale ja osobne mám výhrady k súčasnému volebnému systému a jeden z tých najväčších dôvodov, prečo mám výhrady, je ten, že súčasný volebný systém nezaručuje to, aby mal každý región Slovenska svojho zástupcu v zákonodarnom zbore. Ak by dnešný návrh zákona prešiel, regiónov, ktoré by nemali svojho zástupcu v Národnej rade Slovenskej republiky, by bolo ešte viac.
Keď som sa na stránke Národnej rady Slovenskej republiky pozrel na trvalé bydliská poslancov za stranu Sloboda a Solidarita, tak som mnohé veci pochopil. Deväť z jedenástich poslancov má trvalé bydlisko v Bratislave a zvyšní dvaja sú z Bratislavského kraja. Slovensko však nie je len Bratislava, Slovensko je aj Spiš, Horehronie, Turiec, Kysuce, Orava, Liptov, Gemer, Žitný ostrov a tak ďalej a tak ďalej. Slovensko sú regióny, kde sa žije úplne odlišne, ako sa žije v Bratislave. A ja som presvedčený, že politika sa nedá robiť len prostredníctvom internetu, blogov a sociálnych sietí. Politika by mala byť predovšetkým o kontakte s voličom. A to sa pri súčasnom volebnom systéme v kombinácii so 100 poslancami naozaj nedá.
Voliči sú frustrovaní a svoju frustráciu a nespokojnosť nám dali najavo aj pri, napríklad pri nedávnych protestných zhromaždeniach a dali ju aj najavo vo voľbách, ktorých výsledky sú jasné a odzrkadľujú aj súčasný stav v tejto rokovacej sále. A dali nám najavo vlastne svojím postojom voliči svoju frustráciu a ja by som sa nečudoval postoju, ani sa nečudujem postoju verejnosti k politikom. Sú politické strany, a povedzme si to otvorene, ktoré voliča potrebujú len dva mesiace pred voľbami v čase predvolebnej kampane. A politici sú negatívne vnímaní aj preto, že voliči majú a často oprávnený pocit, že nepoznáme ich bežné problémy, že sme odtrhnutí od reality bežného života. V mnohom s nimi súhlasím. Ja som presvedčený, že toto volebné obdobie by sme sa mali - a teraz sa tak smerujem do tých našich opozičných lavíc -, že by sme sa mali začať správať tak, aby sme sa snažili získať stratenú dôveru voliča späť. Ale to sa však nepodarí pokračovaním nezhôd z minulého volebné obdobia a ani individualistickým predkladaním populistických zákonov, ktoré nemajú šancu byť schválené.
Ja rešpektujem právo každého zvoleného poslanca predkladať akýkoľvek návrh akéhokoľvek zákona. Je úplne normálne, že popri normálnych zákonoch sa dostanú na rokovanie Národnej rady aj zákony, ktoré sú kontroverzné a ich jediným cieľom je mediálne zaujať. Vidíme to aj v okolitých krajinách.
Ja by som vás teraz v krátkosti chcel oboznámiť napríklad so situáciou v Českej republike, kedy jedno občianske združenie predložilo, tak zverejnilo taký materiál, ako by podľa ich návrhu mal fungovať štát. Celý princíp je založený na tom, že štát by mal fungovať ako súkromná firma a všetko sa bude posudzovať len z hľadiska ekonomiky. A keďže mi ten návrh, ktorý bol v Českej republike predložený, pripomína návrh zákona, ku ktorému teraz vystupujem v rozprave, tak by som si dovolil odcitovať a prečítať taký krátky blog jedného českého politického analytika, ktorý napísal na túto tému.
Čiže budem citovať: "Za snahou šetriť na znížení počtu poslancov sa skrýva choroba, ktorou niektorí ekonómovia z privátnej sféry a taktiež niektorí politici trvale trpia. Pletú si demokraciu s účtovníctvom. Mylne sa domnievajú, že všetko sa dá kvantifikovať. Niektorí politici hovoria zasvätene o výnosoch a nákladoch európskej integrácie a z danej rovnice neomylne vyplýva, že Európsku úniu by bolo treba zrušiť. Ešte horšie, ako spomínaná účtovnícka choroba, je skutočnosť, že ktokoľvek, kto uvažuje podobne, dokazuje, že demokracii nerozumie. Áno, demokracia je drahá. A pokiaľ hodnotíme len bezprostredné fungovanie systému, je to vôbec najdrahšie, aj keď v konečnom dôsledku najefektívnejšie spoločenské zriadenie, aké bolo kedy vymyslené. Najlacnejším spôsobom fungovania štátu by bola nejaká forma autoritárskeho systému. Voľby by nemuseli existovať vôbec a parlament by takisto nemusel existovať.
V absurdných návrhoch, ktoré by mali výrazne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, by sme mohli pokračovať. Prečo napríklad držíme zbytočne ľudí vo väzniciach? Veď to stojí obrovské peniaze. Veď za každý, čo i len trochu závažnejší zločin by bolo možné páchateľov popravovať. Slučka, elektrické kreslo alebo pár nábojov stojí omnoho menej, než sú náklady na jedného väzňa na jeden deň. Hodne by sa taktiež dalo ušetriť na ťažko chorých a sociálne slabších spoluobčanoch. Tým pádom by sme vôbec nepotrebovali žiadny sociálny štát, pretože naša spoločnosť bude pozostávať zo samých zdravých a silných jedincov, ktorí budú zdravo bojovať o svoje miesto na zemi." Koniec citátu.
Vážení kolegovia, mohol by som pokračovať takýmto spôsobom aj ďalej, ale končím svoj príspevok do rozpravy. Náš poslanecký klub bude rád diskutovať o každom návrhu zákona, kto bude mať konštruktívny a hlavne odborný charakter. A keďže k tomuto návrhu zákona žiadna diskusia neprebehla a chýba tam aj ten odborný rozmer, rozhodli sme sa, že náš poslanecký klub nebude hlasovať za návrh tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hrnčiar, tak vyčítate, že chceme vytĺkať politický kapitál, zároveň viete, zároveň priznávate, resp. viete si predstaviť, že takýto návrh podporíte. No nie ste to práve vy, ktorý zato, že sa nemohli pri tom dostatočne prezentovať, len z tohto dôvodu to odmietnete?
Čo sa týka toho, že demokracia je drahá, no, ja s tým súhlasím. My sme boli práve osočovaní účtovníkmi, ktorí nám vyčítali, že sme organizovali referendum, 7 mil. eur. To bol najväčší problém ľudí. To, že milión ľudí, 925-tisíc ľudí jasne povedalo, že si myslí, že v Národnej rade stačí 100 ľudí a nie 150, to nehrá žiadnu rolu? 925-tisíc ľudí. A tam nám bolo vyčítané, že 7 mil. To je účtovnícky prístup. To, že my argumentujeme medzi iným tým, že sa znížia náklady a že nemusíme robiť také lacné populistické opatrenia ako zmrazovať platy poslancov, čo je až dehonestujúce, nad tým by ste sa mohli zamyslieť.
No a teraz, keby nás tu, poďme teda k podstate veci, keby nás tu bolo 100, čo si myslíte vy ako primátor Martina, ktorý, predpokladám, keď vedie to svoje mesto, 60-tisícové mesto, keď vedie riadne, tak to snáď nespraví za štyri hodiny denne. To dúfam, že potvrdíte.
Akým ste vy prínosom pre túto Národnú radu okrem toho, že tu možno občas niečo vylobujete pre vaše mesto? Čo robíte? Povedzte, na ktorých zákonoch pracujete! A keď vážne na niektorých pracujete, tak sa pýtam, ako stíhate byť primátorom?
A práve z tohto podhľadu si myslím, som presvedčený o tom, že 100 poslancov bohate postačí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Osuský.