32. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pred začiatkom schôdze som dával procedurálny návrh, aby táto schôdza bola rozdelená tak, že v rámci tejto schôdze bude prítomná na celej schôdzi vláda Slovenskej republiky, nakoľko celodenný program vlády Slovenskej republiky začína niekedy okolo 10.30. Považujem to za veľkú takú neúctu voči parlamentu, ak vláda Slovenskej republiky nepríde na odvolávanie premiéra a tým pádom aj celej vlády. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ja vás poprosím skutočne, aby ste dramatickosť svojho vystúpenia držali v intenciách návrhu. Netuším, o akom procedurálnom návrhu hovoríte, kedy ste ho podali a... (Prerušenie vystúpenia vystupujúcim.)

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Prihlásil som sa, prihlásil som sa a hovorím, že je tam prihlásených osem rečníkov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím vás, nech sa páči, predneste návrh za skupinu poslancov, ktorá požiadala o zvolanie tejto schôdze.

Frešo, Pavol, predseda NR SR
... a považujem za dôležité, aby počas celého návrhu, prejednávania návrhu na odvolávanie, tu vláda bola prítomná. Žiadna vláda v histórii, dokonca ani vláda Vladimíra Mečiara si nedovolila niečo podobné. A už len s programom, ktorý ste zverejnili na tento deň, je úplne zrejmé, že vláda počas tohoto rokovania nebude prítomná, počas celého. To znamená, že jednoducho sa zdvihnete a odídete. Urobíte to, čo, o čom je dnešné rokovanie vlády, to znamená, prakticky dokážete, že parlament stráca kontrolu nad vládou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, nechajte pána poslanca, nech prednesie návrh.

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Prakticky, prakticky stráca parlament kontrolu nad vládou už len z povahy veci.
Vážené dámy, vážení páni, je podstatné, aby Slovensko malo vládu, ktorá je podriadená parlamentnej kontrole. To je skutočný dôvod, prečo navrhujem, pán predseda, aby sme viedli schôdzu tak, že keď vláda odíde, prerušme a stretnime sa vtedy, keď bude mať čas vypočuť si tieto argumenty. V opačnom prípade, keď sme v situácii, že zverejníte program vlády a premiér, že odíde prakticky za hodinu a pol, tak je každému jasné, že toto nebude o odvolávaní vlády, nebude to o argumentovaní, bude to jednoducho o tom, že bude ďalšie poníženie parlamentu vládou Slovenskej republiky práve preto, že tu nebude prítomná. (Potlesk.)
Počujem tu pánov ministrov, ako komentujú toto moje vystúpenie. No ale, páni, ja vám to poviem úplne otvorene: šéfi sedia tam (vystupujúci ukazuje na plénum) a vy ste podriadení. Tak to jednoducho je, tak to jednoducho je. A vy keď si naozaj urobíte plán, že tu nevydržíte dlhšie ako hodinu, tak to je neseriózne. Je to zhadzovanie demokracie. A nehnevajte sa na mňa, na to nepotrebujem žiadne vaše povolenie, aby som to obhajoval. Každý jeden, každá jedna, kto sem volil do parlamentu poslankyne, poslancov, čakali, že vás budú kontrolovať. Chceme hovoriť o emisnom kšefte úplne normálne, vecne a vy si naplánujete, že tam máte vlastne celodenný program. Nerozumiem tomu a poprosil by som, pán predseda, keby ste zariadili, zariadili, že táto vláda tu prítomná bude. (Potlesk.)
Tu pán minister vnútra hovorí, "my máme prácu na rozdiel od teba". No tak našou prácou je kontrolovať váš biznis! (Výkriky v sále.) Ešte raz, "my máme prácu na rozdiel od teba", som počul. Robi, my máme prácu tuná kontrolovať teba a tvojich kamarátov pri všetkých týchto biznisoch. A práve to chceme robiť, tak nemôžte odísť odtiaľto. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec...

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Jednoducho o tom je parlamentná demokracia. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, skúste udržať vecný tón, aby sme skutočne rokovali o návrhu skupiny.

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Pán predseda, ja sa snažím udržať vecný tón, len poukazujem na to, že odvolávanie vlády je o tom, že vláda, respektíve pán premiér v konkrétnej veci, v tomto prípade v emisiách, čo chcem aj vydokladovať, nepostupoval tak, ako by mal dôveryhodný premiér Slovenskej republiky postupovať. Zároveň chcem ukázať, že táto kauza sa vlečie celé roky a počas týchto rokov nedošlo k žiadnej náprave. A občania majú právo vedieť, akým spôsobom prišli o vyše 50 mil. eur. Ale neexistuje, aby sme to urobili dôstojne a seriózne a vecne. A mimochodom, demokraticky, keď sa dozvieme dneska ráno to, že za hodinu táto vláda odtiaľto odíde a budeme odvolávať túto vládu bez ich prítomnosti. Inými slovami, nebudeme viesť žiadnu debatu.
Zopakujem, žiadna vláda iná, to znamená, ani vláda Ivety Radičovej, ktorá tu sedela a nechávala si nadávať do klamárok, a ani dokonca vláda Mečiarova alebo žiadna iná, ani Dzurindova, neurobila to, že by zdrhla počas odvolávania. A už vôbec nie tak, že to dopredu oznámi: drahí, nemusíte sa unúvať, máme inú prácu. To je neseriózne a je to koniec koncov pošliapavanie, pošliapavanie základných demokratických pravidiel. Toto by sa nestalo niekde ako v kolíske demokracie, či v Anglicku alebo kdekoľvek inde. A my ak chceme podobné kšefty, jak bol emisný kšeft, zaraziť, tak neexistuje, aby sme pristupovali k tomu takým spôsobom, že vláda jednoducho odíde, nebude mať chuť o tom rokovať.
Takže, pán predseda, keďže ste odignorovali ten môj procedurálny návrh, veľmi pekne vás poprosím, aby ste svojou autoritou zariadili, že tá vláda tu zostane. Alebo ak tu nezostane, tak potom prerušme rokovanie a dočkajme si na čas, kedy nebude mať inú súrnu prácu a kedy sa bude môcť venovať okradnutým ľuďom na Slovensku v rámci emisného kšeftu. (Potlesk. Hluk a výkriky v sále.) A čo je, aká nervozita? Prečo ste nervózni? Za to, že tu máte hodinu? O čo ide? (Poznámky vystupujúceho adresované poslancom SMER-u.)
Tak poďme normálne, jedno po druhom. (Reakcia ministra vnútra.) Pán minister, buďte chlap a normálne dôjdite sem rozprávať po mne. A buďte všetci chlapi! Zoberte aj pána premiéra! Budete rozprávať k tým argumentom, čo je za problém, čo je za problém, hneď ich vám nadnesiem.
Takže, vážené dámy, vážení páni, emisná kauza bola jednou z najotvorenejších a najdrzejších zlodejín v histórii Slovenskej republiky. Štát prišiel vinou viditeľných politikov a neviditeľných obchodníkov, konajúcich spoločne, o 47 mil. eur, v starej mene teda o 1,5 mld. korún. Je to porovnateľné s Mečiarovými privatizačnými rabovačkami. Ale sme tu dnes aj preto, lebo vtedajší aj dnešný premiér pán Robert Fico odmieta povedať pravdu o tomto špinavom kšefte. A teraz, už ako kandidát na prezidenta Slovenskej republiky, chápem, že sa tú pravdu ani ďalej nedozvieme. Ja som si prečítal vyjadrenie vlády, že chceme poškodiť pána premiéra v jeho kandidatúre na prezidenta. Nie, chceme sa dozvedieť, vážené dámy, vážení páni, pravdu. Ja len pripomeniem, že takisto, ako bolo, myslím, predminulý utorok sme navrhli k emisnej kauze špeciálny bod rokovania parlamentu, takisto sme zvolali mimoriadnu schôdzu. V oboch prípadoch táto vládna väčšina odmietla o tom rokovať. Odmietla o tom rokovať, lebo to je pre ňu nedôležité, a odmietla o tom rokovať, lebo, odmietla o tom rokovať, lebo sa toho v skutočnosti bojí.
Ja rozumiem tomu, že 47 mil. eur je možno pre niekoho málo, pre niekoho možno niečo, o čom sa neoplatí rokovať. Ale sú to peniaze, ktoré mohli ísť na zvýšenie platov učiteľov, sú to peniaze, ktoré mohli ísť na zvýšenie platov sestier, alebo, ak chcete, sú to peniaze, za ktoré sme nemuseli potom zavádzať vyslovene hlúpu daňovú licenciu.
Dnešná schôdza by sa nemusela konať, keby SMER nebol zablokoval rokovanie mimoriadnej schôdze k emisiám a keby bol býval využil príležitosť ponúknutú opozíciou, že rokujme o tom. Doneste, páni, správu sem na pôdu Národnej rady, doneste sem správu o tom, ako sa predávali emisie, doneste sem správu o tom, ako sa rozdeľovali zisky z tohoto predaja a mohli sme o tom pokojne, normálne debatovať. Dvakrát ste to svojou vládnou väčšinou odmietli a dnes ste navrch dali tomu korunu, keď ste si stanovili časový limit, dokedy chcete ísť riešiť iné problémy, kedy už vlastne nebudete mať čas na parlament.
Ja len znova pripomeniem, parlament je tu od toho, aby kontroloval vládu. Šéfi sedia tam (vystupujúci ukazuje na plénum), podriadení ste vy (vystupujúci ukazuje na členov vlády.), parlament dáva dôveru vám a dnes rokujeme o vyslovení nedôvery. Aby to bolo jasné, lebo zdá sa mi, že to je niečo, čo asi treba pripomínať a bude to treba pripomínať stále častejšie. Lebo nielen tento deň svedčí o tom, že to neberiete vážne, rozdelenie moci v rámci Slovenskej republiky a v rámci demokracie, ale aj tie predošlé. A budem sa držať len tejto kauzy emisií, aby som dokázal, že to je vzorec konania, že to nie je niečo náhodné, toto nie je nejaký špeciálny výkvet, ktorému sa netreba venovať a všetko ostatné u nás na Slovensku funguje. Je to vzorec konania, že keď chce parlament získať kontrolu nad nejakým prípadom, nad nejakým problémom, tak mu v tom bráni vládna väčšina.
Ja myslím, že je úplne zrejmé, že keď každý premiér si tu sadol a počas odvolávania aj so svojou vládou, tak by to mal zvládnuť aj pán premiér Robert Fico. A naozaj je to niečo, čo sa nestalo ani za čias mečiarizmu. (Reakcia z pléna.) Nestalo sa to.
Budeme tu dnes, vážené dámy, vážení páni, počúvať, že chceme zneužívať kauzu emisie pred prezidentskými voľbami, že kauza je stará šesť rokov a že jej otváranie je účelové. Tak ja pripomeniem dve podstatné veci. Tak za prvé, koncom minulého roku sme sa dozvedeli, že táto kauza sa vlastne nevyšetrí, nikto nebude potrestaný a dostali sme k dispozícii to, čo sa nazýva, také zdôvodnenie, prečo bolo zastavené trestné stíhanie, asi 40 strán. Veľmi poučné čítanie, dokonca niektoré fakty, ktoré sú ďaleko novšie ako tie, ktoré som poznal z predošlého prípadu emisií, keď som na tom pracoval. A dozvedeli sme sa aj v rámci tohoto, že vlastne, zo zdôvodnenia, že sme už dostali istú schému, istý návod, akým spôsobom boli rozdelené peniaze z tohto kšeftu.
Ja len pripomeniem, že bolo veľmi ťažké túto kauzu, vlastne na nej pracovať ako poslankyne, poslanci, lebo nám v tom vtedajšia vláda bránila. To znamená, nevedeli sme sa dostať k zmluvám, nevedeli sme sa dostať k informáciám, nevedeli sme normálne pracovať a takisto, mimochodom, ani na pôde parlamentu o tom rokovať. My sme premiéra opakovane žiadali, aby zverejnil, alebo aby pripravil správu o tom, akým spôsobom boli predávané emisie, aká bola rola vlády, akým spôsobom boli rozdeľované peniaze. Urobili sme to, čo je hlboko normálne, čo je hlboko správne, to znamená, parlament sa obracal opakovane na vládu, bohužiaľ, vládna väčšina to vždy zrušila. Dokonca pán premiér išiel tak ďaleko, že hovoril o tom, že tento zoznam, teraz hovorím o zozname, ako sa rozdeľovali peniaze z emisií, je akýmsi blufom, ja to zacitujem: "Žiaden zoznam som nevidel, môže to byť nejaký bluf. Dobre sa to počúva, že tu je niečo, poďme to zverejniť. Keď to náhodou neexistuje, budú vytvárať obraz, že sa to zakrýva. Mám taký pocit, že sa bavíme o nejakom blufe, čo však vyjde veľmi rýchlo na povrch." No veľmi rýchlo na povrch vyšlo, že to bluf nie je, zverejnili sa dva zoznamy, resp. jeden zoznam a jedna schéma, jeden zoznam zverejnila špeciálna prokuratúra a jednu schému zverejnil kolega pán poslanec Lipšic.
Ja len pripomeniem, že veľmi podobný prípad, veľmi podobný prípad, dokonca časovo ešte starší, ale funkčný, riešila aj Česká republika, kde mali Mosteckú uhoľnú spoločnosť, ktorú istým takým podobným spôsobom vytunelovali jej vlastní manažéri, a švajčiarska strana rozkľúčovala všetky toky až do posledného, kde skutočne našla až konečných príjemcov, peniaze na konkrétnych, konkrétnych účtoch. Je to niečo, čo bezpochyby, ak nám neposkytla švajčiarska strana, tak nám bude ochotná to poskytnúť, lebo to robí štandardne preto, aby získala lepšiu povesť svojej krajiny, aby zabránila praniu špinavých peňazí.
To je jedna z tém, ktorú sme chceli, pán premiér, s vami prejednať nad správou, ktorú sme si pýtali, ako ďaleko ste zašli pri tomto pýtaní, ako ďaleko ste s tým pracovali, čo všetko nám Švajčiari ponúkli.
Ako opozičný poslanec som sa za prvej Ficovej vlády témou emisií podrobne zaoberal a môžem zodpovedne vyhlásiť, že kauza nie je kauzou SNS. To znamená, nie je to niečo, čo by bolo len vecou Slovenskej národnej strany. Naopak, je to kauza SMER-u a Roberta Fica. A vieme to dokázať. V skutočnosti je tak, že keby to bola organizovaná skupina a keby táto organizovaná skupina bola bývala chcela tých 50 mil. okradnúť, tak pán premiér pri zakrývaní tejto kauzy by nekonal inak, ako konal. To znamená, v skutočnosti nerobil kroky, ktoré mohli tú kauzu rozkryť, nerobil kroky, ktoré mohli tú kauzu samotnú zastaviť.
Pozrime sa na to, akou, akým činom sa táto schéma dala do pohybu, táto schéma, pri ktorej sme prišli všetci o 47, resp. 50 mil. eur. V roku 2007 koalícia vedená práve pánom premiérom Robertom Ficom prijala novelu zákona, ktorá umožnila predávať emisné kvóty aj sprostredkovane. Dovtedy to bolo možné buď priamo tým, ktorí ich priamo spotrebujú, alebo cez burzu. To, že tam bolo možné dať prostredníka v roku 2007, to už je dielom vtedajšej vládnej väčšiny, resp. vlády Roberta Fica. Je to niečo, čo výrazne znížilo transparentnosť celého obchodu budúceho, lebo umožnilo zasunúť prostredníka do tohto predaja, čo sa aj neskôr stalo. Preto hovorím, že keby to bola organizovaná skupina, čo by sa malo podľa mňa aj poriadne vyšetriť, tak by sa malo začať už v roku 2007, lebo za vlády Mikuláša Dzurindu to bolo nastavené tak, aby sa to predávalo transparentne.
Napriek tomu, že Ficova vláda práve tento zákon zmenila, Fico pri obhajobe ministra životného prostredia pána Jána Chrbeta klamal. Tvrdil, že minister Chrbet, ktorý rozhodoval o emisných kvótach, postupoval presne podľa toho zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. Ale to nebolo posledné klamstvo v tomto prípade. Len ešte raz poviem, bol zmenený zákon a ja tvrdím, že účelovo tak, aby bolo možné mať prostredníka pri predaji emisných kvót.
Ďalším krokom celej tejto skupiny, celého tohto podvodu bolo, že vláda vzala na vedomie lživú správu pripravenú ministrom životného prostredia Jánom Chrbetom. Písalo sa v nej, že spoločnosť Interblue Group ponúkla sumu 6,5 eura za tonu CO2 jednotiek a v objeme 10 mil. ton, čo bolo Ministerstvom životného prostredia SR akceptované. Ministerstvo však v skutočnosti predalo 10, nie 10, ale 15 mil. ton emisií a nie za cenu 6,5 eura, 6 eur 5 centov, ale 5 eur 5 centov, to všetko v situácii, keď susedné krajiny predávali za vyše dvojnásobok ceny.
Tu by som sa veľmi rád dotkol toho, či mohol alebo nemohol mať premiér informácie o tom, za koľko sa predávajú emisie už v čase, keď rokovala o tom vláda. Len na okraj toho materiálu, ktorý vláda schválila, pripomeniem, že to bol prvý známy prípad, kedy sa usvedčilo, že materiál pripravoval niekto mimo ministerstva. To znamená, práve v tých vlastnostiach toho dokumentu, toho vládneho dokumentu bol vtedajší poradca a neskôr expert na, alebo, respektíve projektový manažér Interblue Group pán Havalec. To znamená, už vtedy bolo zrejmé, že ten materiál nevznikal priamo na ministerstve, ale u poradcu, o ktorom sme sa dokonca dozvedeli, že je neplatený, resp. dokonca z ministerstva odišiel. Mimochodom ešte zhruba rok potom rozdával interview, kde hovorí, že ešte poradcom ministerstva je. To znamená, že máme materiál, ktorý bol lživý už len čo sa týka objemu, čo sa týka ceny, ďalej bol lživý tento materiál, čo sa týka toho, že sa tvrdilo, že keď sa emisné kvóty nepredajú do konca roku 2008, tak že prepadnú, že sa nedajú preniesť. A naviac sme predávali podľa toho materiálu len horúci vzduch, lebo sme tvrdili, že nemáme tzv. zelené schémy, aby sme mohli predávať drahšie.
Práve vo výpovediach na polícii, a keď si vyžiadate, pán premiér, ten protokol o uzavretí vyšetrovania, zistíte, pracovníci ministerstva, pracovníci ministerstva hovorili o tom, že im bola známa cena, za akú sa to predáva v Čechách, na Ukrajine a inde, a že tá cena bola dvojnásobná. Hovorili, že chodili na fóra, kde sa táto cena hovorila, hovorili o tom, že boli všetky tieto materiály spracovávané mimo nich samotných. Hovorím o tom preto, lebo sme tu preto, aby sme vyvodzovali politickú zodpovednosť. A politickou zodpovednosťou je, že ste tam mali štátnych tajomníkov, mohli ste sa ich opýtať, akým spôsobom, aká cena tam je a čo všetko o tom ministerstvo samozrejme vie.
Prejdem ďalej. Hovoril som o tom, že zmluva samotná bola ťažko dostupiteľná, ale na druhej strane prišiel moment, kde ste mohli ako premiér zasiahnuť a nezasiahli. Pán minister Chrbet totižto hovoril a navrhol, a ja to poviem presne, 5. mája, 5. mája navrhoval, aby vláda rozhodla o ukončení tejto zmluvy, vrátení predaných emisií a vrátení peňazí na Slovensko tak, aby sa mohli predať transparentne. Toto je niečo, čo ste odmietli, pán premiér. Vy osobne ste prevzali politickú zodpovednosť za to, že predaj bude pokračovať ďalej. Zopakujem, minister životného prostredia vám navrhol, aby bol zrušený predaj, aby sa predané emisné povolenky vrátili naspäť na Slovensko, aby sa peniaze, ktoré boli zaplatené, peniaze, ktoré boli zaplatené, vrátili tomu, kto ich zaplatil a aby sa, obchod prebehol transparentne. Vy ste to odmietli, ministra ste odvolali a nechali ste obchod bežať ďalej.
Čo je menej verejne známe, je, že z protokolu je zrejmé, že aj ďalší minister, pán Turský hovoril, že nedostal od vás žiadne pokyny na to, aby ste zmluvu vypovedali. Považujem to za kľúčové. To znamená, v čase, keď už bolo známe aj podľa bývalého českého ministra životného prostredia, aj podľa aktuálneho ministra životného prostredia, českého ministra životného prostredia, že emisie sa dajú predať za dvojnásobok, tak vy ste odmietli, respektíve nezatlačili na vlastných ministrov, aby tento obchod zrušili. Mimochodom, keby ste sa náhodou vyhovárali, že to boli ministri SNS, boli tam ešte ďalší dvaja vaši nominanti, pán Čaplovič a pán Medveď, ktorí ten obchod zrušiť mohli, to sú ďalší dvaja ministri, ktorí nasledovali po týchto nominantoch SNS. Stále aj z toho policajného protokolu je zrejmé a všetci o tom hovoria, že by ten obchod boli bývali zrušili. Nech sa páči si to prečítať. Nie je pravda, že ten obchod musel dobehnúť.
Namiesto toho, aby sme sa zapodievali vtedy na pôde parlamentu, v roku 2009, týmito reáliami, lebo sme ich nevedeli, nikdy ste nám ich nedostúpili. Ja sám som chodil na ministerstvo niekoľkokrát a žiadal som o informácie, bol som tam na poslaneckých prieskumoch, ale otvorene poviem, že ma tam klamali. Ale vy ste tie informácie mohli mať a mali mať, mali ste tam štátnych tajomníkov a dokonca ste tam nakoniec mali aj dvoch svojich vlastných nominantov. A to už nehovorím o tom, že jeden z tých ministrov navrhol ten obchod zrušiť a druhému ste ani nedali pokyn, aby ten obchod zrušil. Namiesto toho, aby ste konali, tak ste hovorili, že si pýtate listinný dôkaz o tom, že sa emisie predávali drahšie. Čiže to, čo polroka predtým, ešte v decembri 2008, a to vypovedali do protokolu pracovníci ministerstva, bolo verejne známe po ministerstve, že sa emisie predávajú za približne dvojnásobok, tak to ste si pýtali od opozície v listinnej podobe, ináč idete zatepľovať byty. A s tým, že ste označili emisnú kauzu "za obludný útok na vládu".
Vážené dámy, vážení páni, toto je vzorec konania, lebo označiť za obludný útok na vládu obhajobu tohoto kšeftu, respektíve kritiku tejto obhajoby považujem za zvrátené.
Inými slovami, aj po piatich rokoch sme znova v situácii, kedy parlament snažil sa dostať pod kontrolu vládu a tak ako dnes nedokázal to urobiť. A pán premiér bol hlavnou postavou, ktorá tomu bránila, postavil sa na stranu tých, ktorí robili tento emisný kšeft. To už nie je pochybnosť o tom, že je tam reťaz udalostí, kde stojí vždy na strane tohoto emisného kšeftu. A celé to hovorenie, že však on odvolal ministrov za SNS a čo mal robiť, že to bol kšeft niekoho iného, že ho brutálne oklamali, celé to nie je pravda. Odvolali ho v momente, keď chceli tento emisný kšeft zrušiť. A už len samotný výraz, samotný výraz "obludný útok na vládu", no, tak prepáčte, jedno odvolávanie hádam vydržíme, respektíve jednu debatu vydržíme v parlamente. A rovnako jednu debatu v roku 2009 o emisiách sme vydržať mali.
Ďalej ste tvrdili, pán premiér, že podľa Kjótskeho protokolu hrozilo, že nám prepadnú, prepadne, prepadnú emisie. To bolo v roku 2008. Ale v máji 2009 už verejnosť ste upozorňovali, že sporná zmluva sa dá zrušiť a emisné kvóty sa dajú predať nanovo. Takže neurobili ste to. Ja len pripomeniem, že to boli verejne známe informácie, na ktoré vás upozorňovala opozícia, že žiadne kvóty neprepadnú. Nepotrebovali ste žiadnu informáciu ministra, stačilo poprosiť niekoho na Úrade vlády, bol by vám povedal, kto má pravdu. Inými slovami, aby som to skrátil, v období minimálne od decembra do mája ste, pán premiér, vedeli, že ten emisný kšeft je krivý. Že argumenty, podľa ktorých ste ich schválili, boli falošné. A dostali ste začiatkom mája ponuku emisný kšeft zrušiť. Vaša vláda pod vaším vedením túto ponuku odmietla. Namiesto toho ste pána ministra Chrbeta odvolali. A ja sa naviac dočítam v policajnom protokole, že aj pán minister Turský nedostal zadanie zrušiť tento emisný kšeft. Jednoducho vypovedal, nie, nedostal. Normálne to tam je napísané, nedostal. A tvrdili, že aj ďalší dvaja ministri, to znamená, aj minister Čaplovič, aj pán minister Medveď jednoducho nedostali takéto zadanie, lebo keby ho dostali, tak tú možnosť mali. O tom vypovedali prakticky všetci účastníci toho, toho prípadu. Je to napísané v protokole a je to podľa mňa veľmi dôležité, lebo toto je politická zodpovednosť. A poviem otvorene, pán premiér, že práve tieto klamstvá potom vedú k tomu, že sa človek pozrie, a myslím si, že na to opozícia samozrejme má právo a dokonca aj povinnosť, na to, akým spôsobom fungujete ako premiér aj v terajšej dobe. To znamená, keď tento prípad vypláva znova na povrch, keď sa ukáže, že v policajnom protokole sú dôležité informácie, no tak vašou odpoveďou je, že sa dvakrát nezvolá príslušná schôdza. Ale je to úplne rovnaký vzorec, ako bol v prípade, v predaji časti SPP tu v rámci, v rámci Slovenska, kedy ste ho predali finančných špekulantom. To znamená, znova sa to robilo bez kontroly parlamentu, v parlamente sa o tom nijakým spôsobom nedebatovalo, museli sme vás odvolávať. Samozrejme, žiadne argumenty na stôl neprišli, nič sa neschválilo v parlamente a vlastne všetky pokusy dostať to pod kontrolu boli, boli márne.
Ja len pripomeniem, že za tohoto volebného obdobia, kde bolo opakovane zmarených mnoho, mnoho žiadosti o poslanecké prieskumy, bolo mnoho, mnoho pokusov urobiť a dostať na bod rokovania práve parlamentu niektoré veci, ktoré by umožnili kontrolovať vládu. Napríklad správu pani ombudsmanky Dubovcovej. Opakovane sme tu dávali návrhy, opakovane sme boli odmietaní.
Pán premiér, vy ste sa nikdy nezastali toho, aby demokratická kontrola parlamentu mohla existovať. Nikdy ste sa nezastali toho, aby opozícia efektívne mohla kontrolovať vládu, nikdy ste svojich vlastných ministrov neinštruovali tak, aby sa zodpovedali parlamentu, aby tu debatovali s opozíciou, aby obhajovali svoje rozhodnutia. Chcel som povedať, že pevne verím, že tak urobíme dnes. No nie je to možné. Za hodinu máte českého premiéra, všetci to vieme a hráme sa istým spôsobom na také mimikry demokracie.
Ja si nemôžem odpustiť, pán predseda parlamentu, ale to je aj o vašej pozícii. Jednoducho parlament nie je niekde v Bielorusku nejaká slúžka vlády a prezidenta. Parlament je najvyšší orgán moci, ktorého, do ktorého ľudia volia svojich predstaviteľov, to teda je, do ktorého volia svojich predstaviteľov, a jednoducho ako taký dáva zákony a dáva takisto aj dôveru vláde samotnej. To znamená, zopakujem to pre pána ministra vnútra jednoducho: šéfi sú tam (vystupujúci ukazuje na plénum), dôveru dávajú vám, títo ľudia vás kontrolujú. To jednoducho, to sa nezmenilo. Neviem o tom, že by sme menili ešte ústavu. Ale to, čo sa zmenilo, bohužiaľ, za druhej vlády Roberta Fica, je, že nabrali on a jeho strana poriadnu odvahu a drzosť práve tieto demokratické zvyky prvýkrát rušiť. To znamená, že keď sa jedná o pokus opozície kontrolovať parlament, parlamentom vládu, no tak sa stavia táto vláda proti.
Ja pripomeniem to, čo vy ste tam naznačili, keď ste na vláde hovorili o tom, že to má za cieľ poškodiť vašu prezidentskú kandidatúru, čo je tiež teda naozaj zdôvodnenie veľmi zvláštne, ale povedzme. Tak ja od ľudí počúvam opakovane práve to tvrdenie, že sa obávajú toho, že snáď budete zvolený prezidentom, lebo vaša väčšina schváli zákony, vy to všetko podpíšete, nič neskontrolujete, nikoho sa nezastanete a samozrejme ešte aj v súvislosti s tým, že sa tu uzavrú nejak brány parlamentu pred novinármi, no tak sa to nikto nedozvie. Takto ľudia chápu vaše aktivity, pán premiér. A ja som presvedčený, že keby ste boli bývali za svoju premiérsku kariéru, či prvej vlády, či druhej vlády, si dali tú prácu a cepovali vlastných ministrov, aby sa správali zodpovedne voči poslaneckému zboru bez ohľadu na to, či je to z koalície alebo z opozície, tak by sme boli v ďaleko, ďaleko lepšom stave, táto krajina, ako sme dnes.
Vážené dámy, vážení páni, rokovací poriadok ma zaväzuje, aby som prečítal návrh uznesenia. Takže náš návrh znie: Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 88 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi, Bratislava, február 2014.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia aj zo strany SMER, veľmi pekne vás poprosím, je to jedna z posledných možností ako uchovať dôstojnosť tohoto parlamentu, rokovať o odvolaní vlády v takej atmosfére, že tu vláda bude s vecnými argumentami tak, ako sme ich dali do podkladu pre odvolávanie. Veľmi pekne vás poprosím o podporu tohoto návrhu a zároveň vás poprosím, aby ste aj svojím formálnym, aj neformálnym vplyvom požiadali predsedu parlamentu a premiéra tejto krajiny, aby sa zúčastnili tohoto rokovania, aby zabezpečili to, čo neodopierala ani vláda Vladimíra Mečiara, a to, čo si nezaslúžia mať odopierané občania našej krajiny, to znamená parlamentnú kontrolu nad vládou.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov vo výboroch Národnej rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 872 zo 7. februára 2014 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi, ktorý je uvedený ako tlač 873, na prerokovanie všetkých výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu do určeného termínu konania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávny výbor.
Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny 11. februára 2014. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh 12. februára 2014. Všetky menované výbory k predmetnému návrhu skupiny poslancov neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ako gestorský výbor rokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. februára 2014. Uznesením č. 386 schválil túto správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Zároveň poveril mňa ako spravodajcu, aby som informoval o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Ďakujem pekne.