32. schôdza

Ja by som chcel zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, keď ste hovorili o nevýhodnosti emisného obchodu pre Slovensko. My sa tu síce bavíme o sume 47 mil. eur, ale tá strata pre Slovensko bola podstatne vyššia. Keď si uvedomíme, že v Česku predávali tonu emisií za 10 eur a títo díleri alebo partneri SMER-u to predali za polovicu, to znamená, výnos tých 15 mil. ton emisií by bol 250 mil. eur, dvakrát toľko, ako bol skutočný obrat. A keď z tej sumy prišlo na účet Štátnej pokladnice iba 75 mil. eur, čiže celková výsledná strata pre Slovenskú republiku bola 175 mil. eur., 175 mil. eur, to je v starej mene 5 mld. slovenských korún.
Dámy a páni, čiže to úplne sedí, ten nadpis na tom transparente, že "ľuďom centy a kamarátom miliardy", to aj v tomto prípade sedí.

Pár slov. Skutočnosťou a podstatou celého posolstva je to, a čo je hanba, že nebola zrušená zmluva, ale bolo zrušené ministerstvo. A to ste povedali veľmi správne, pán predseda.

Ďakujem pekne. Ja len by som dodal, áno, tieto momenty sú veľmi dôležité pre budúcnosť, lebo minulosť sa nedá zmeniť, ale dá sa z nej tak poučiť, že Slovensko chytí viac zdravého rozumu alebo zodpovednosti do rúk, resektíve či v úradoch alebo v spoločnosti. My sme v roku 2004 vytvárali pravidlá pre emisné obchodovanie tak, aby nebol možný takýto kšeft. Tí, čo prišli, to zmenili. To je jedna súvislosť, ktorú treba pamätať, kto menil, čo menil a prečo. Aj teraz, keď sa prijímajú tu novely často novelizovaných noviel o verejnom záujme. Páni kolegovia to predkladajú za vládu, lebo vláda chce dobre a niektorí poslanci majú iniciatívu. Čo je verejný záujem? Vždy to treba veľmi skúmať a pod dobrým svetlom. Pod dobrým svetlom, nie v nejakých pokútnych rokovačkách.
Čo sa udialo za vlády Ivety Radičovej, bol nielen znovu obnovený rezort, veľmi dôležitý, životného prostredia, ale bol prijatý princíp, ktorý toto neumožní, lebo žiadna zmluva narábajúca s verejnými financiami nie je možná, nie je platná, kým nie je verejne dostupná. Stačí tak málo: chcieť svetlo, chcieť svetlo, nebáť sa svetla. Vám, kolegovia zo SMER-u, hovorím to ako princíp, lebo ak SMER nezmení svoje smerovanie, tak sám sa deštruuje, pretože kontrola moci je dobrá pre moc. A keď budete zatajovať alebo veľa tajomníkov mať na rezortoch, veľa vám pribudlo tajomníkov, nie je to celkom v poriadku. Dokonca za vlády jednej jedinej strany, ktorá má všetko v rukách, a ešte chce viac, hlavne Robert.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, iba pripomenúť kolegom z výboru pre európske záležitosti, že o dvanástej máme výbor v miestnosti č. 149, príde podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, poslanci, vážená pani ministerka, ministri, na tejto mimoriadnej schôdzi sme sa nezišli preto, lebo si tu niekto môže myslieť, že dnes táto vláda padne. Dnešný deň je otvoreným politickým protestom. A dôvodom je arogancia a neochota poslancov vládneho SMER-u ku kauze predaja emisných kvót z roku 2008 na pôde parlamentu diskutovať.
Kauza emisie vznikla ešte počas prvej vlády Roberta Fica na ministerstve životného prostredia, ktoré malo pod kontrolou vtedy SNS, ale pod vedením vtedajšieho a súčasného predsedu vlády sa celý obchod uskutočnil. Vtedajší minister životného prostredia Ján Chrbet prišiel v roku 2009 na vládu s návrhom, aby bola vláda, aby vláda zmluvu zrušila, ako ste mohli počuť, bez akejkoľvek, bez akýchkoľvek následkov pre Slovensko. Bolo mu toto schválené? Nebolo.
Predseda vlády Robert Fico ministra životného prostredia odvolal, ale uskutočneniu obchodu nezabránil. Koho to bolo rozhodnutie? Bolo to kolektívne rozhodnutie? Alebo bolo to rozhodnutie premiéra? Preto nesporne tým Robert Fico prijal politickú zodpovednosť za kauzu emisie a preto dnes nesmie sa vyhýbať otázkam zákonodarného zboru.
Kauza, ktorú premiér opakovane odmieta verejnosti vysvetliť, sa začala v roku 2008. Ministerstvo životného prostredia pod vedením ľudí zo SNS predalo neznámej súkromnej firme Interblue povolenky na 15 mil. ton emisií oxidu uhličitého. Hoci Maďarsko v tom čase predávalo po 12 eur za tonu, Slovensko súkromnej firme predalo svoje emisné povolenky za 5 euro aj 5 centov za tonu. Interblue krátko na to predalo povolenky japonskej agentúre za 8,50 za tonu a zarobila takmer 50 mil. eur. Peniaze z transakcie dokázane skončili na účtoch aj viacerých ľudí zo Slovenska. Medzi nimi je aj, sú aj dvaja projektoví manažéri, Rastislav Bila a Norbert Havalec. Ten Havalec, ktorý pracoval pre Interblue, no predtým bol poradcom na ministerstve životného prostredia a vypracovával analýzu, ktorá odporúčala predaj emisií práve tej firme, kde neskôr pracoval. Vyšetrovanie ukázalo, že za nevýhodný predaj emisií môžu byť zodpovední dvaja ľudia, ale ich mená polícia dodnes nezverejnila. Že by to boli oni? Alebo niekto iný? Vyšetrovateľ ich nechcel obžalovať, pretože vraj nezískal dosť dôkazov, že štát skutočne predal povolenky nevýhodne.
Vážení páni a dámy, nestačia výsledky medzinárodného vyšetrovania a priame výpovede zodpovedných českých, belgických a maďarských úradníkov, ktorí sa podieľali na obchodoch s emisiami vo svojich štátoch? Belgičania v tom čase kupovali tonu emisií za 13 eur. Česi podľa výpovedí predávali tonu za 10 a Maďari za 12. Tonu emisií kupovala Interblue vtedy za 5 euro. Vzápätí ju predala japonskej sprostredkovateľskej agentúre Asuka Green Investment za 8, za 8,20, pardon. Interblue zarobila minimálne 47 mil. eur a táto ďalšia, podľa mňa takisto účelovo založená spoločnosť, japonská spoločnosť zarobila ešte ďalších 19,5 mil. eur, ktorá naše emisie potom predala až japonským elektrárňam za 9,50 eura za tonu. Keby sa predávalo napriamo, tak neprišli by sme o 47 mil., ale minimálne o 66 mil. eur. Toto sú všetko vydokumentované veci, ktoré sú dokázané aj pohybom peňazí na bankových účtoch v rámci medzinárodného vyšetrovania. Napriek tomu to nestačilo polícii ani prokuratúre pre obvinenie organizátorov z poškodzovania štátu, aby sa pokúsila postaviť pred súd zodpovedných za nevýhodný predaj emisií. Polícia vyšetrovanie stopla minulý rok v septembri. Koncom roka rozhodnutie potvrdila aj špeciálna prokuratúra.
Vážení kolegovia, podľa môjho názoru polícia sa má pri pochybnostiach prikloniť na stranu verejného záujmu. Mohli to aspoň skúsiť. A nech až súd zváži dôkazy a pochybnosti a nech súd oslobodí obvineného. Podľa šéfa rezortu vnútra sa prípad podarilo vyšetriť, a to s tým záverom, že trestný čin sa nestal. Zdôraznil pritom aj to, že ministerstvo nemôže vstupovať do vyšetrovania, ani nemôže hodnotiť, či bol jeho výsledok pozitívny alebo negatívny.
Takže výsledok ja hodnotím pre občanov asi takto: stratu pre Slovenskú republiku 66 mil. eur, zisk pre garážovú firmu Interblue 50 mil. eur a následky pre organizátorov žiadne. Preto, vážení, chceme od predsedu vlády počuť, akým spôsobom obchod prebehol a či skutočne o jeho príprave vedel od Slovenskej informačnej služby. Preto premiérovi dávame tu priestor, aby vyvrátil všetky zverejňované podozrenia, že stopy z emisného obchodu vedú k jeho alebo k ich údajnému sponzorovi.
Pán premiér, očistite si svoje meno a očistite si aj meno vašej strany. Stále verím, že to urobíte, lebo sa mi nechce veriť, respektíve sa mi chce veriť, že poznáte tú hranicu, ktorú by ste ako kandidát na prezidenta už spoznať mali. Ak to tak neurobíte, klub poslancov MOST - HÍD bude hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za náš klub SDKÚ - Demokratickej strany povedal pár slov k predmetnému návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.
Keďže pán predseda vlády a po ňom aj pán minister vnútra za obhajobu vlády sa snažili vyhýbať tej podstate, veľmi rád by som zopakoval zopár faktov, ktoré nás viedli k tomuto kroku, k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.
Predovšetkým prvá vláda Roberta Fica najskôr účelovo zmenila návrh zákona, ktorými vláda predávala emisie. Zmenila ho tak, aby mohla použiť sprostredkovateľa. Prečo to tak bolo, sme sa dozvedeli až následne, po tom, čo sa zrealizoval predaj, kedy 15 mil. ton emisií sa predalo za cenu 5 eur a 5 centov, pričom trhová cena bola minimálne dvojnásobne vyššia. Svedčí o tom stav predaja v Česku, na Ukrajine, kde sa predávalo za 10 eur, v Maďarsku za minimálne 13 eur.
Túto zmluvu ešte v novembri 2008, presne 13. novembra 2008 za vládu Slovenskej republiky podpísal vtedajší minister životného prostredia Ján Chrbet. Keď sa táto zmluva stala predmetom medializácie a keď tie podozrenia sa objavovali vo väčšej a väčšej miere, stúpol aj tlak na vyšetrenie tohto podvodu. Piateho mája 2009 preto vtedajší minister Chrbet verejne deklaroval, že vyrokoval zrušenie tejto zmluvy bez dopadu čo i len jediného centu na Slovensko. Následne na to 6. mája 2009 vtedajší predseda vlády Robert Fico podal návrh na odvolanie ministra Chrbeta. Doteraz, dámy a páni, doteraz tento fakt zostáva nevysvetliteľný. Prečo predseda vlády odvolal ministra, ktorý navrhoval zrušiť zmluvu? Myslím si, že to jasný dôkaz politickej zodpovednosti, ktorá je stále evidentnejšia.
Vyšetrovanie prebiehalo, ako sme si zvykli, prebiehalo už pomerne dlhú dobu, ale presne pred mesiacom, 13. januára 2014 sa objavili nové informácie. Sám prezident Policajného zboru nás informoval o tom, že existujú nové informácie, že dostali zo Švajčiarka naši policajti informácie o prevode účtov, osôb a pozadí tohto podvodu. Preto sme sa následne začali o to viac zaujímať a snažili sme sa dostať k tomuto zoznamu. Keďže nám nebola umožnená správa vlády na túto tému, iniciovali sme mimoriadnu schôdzu, ktorú vládna strana znemožnila. Preto stojíme tu dnes v tejto snemovni, preto debatujeme na túto tému pri odvolávaní predsedu vlády, pretože to je jediná možnosť, kde sa dá hovoriť práve o tomto podvode, ktorý potrebuje ďalšie odhalenia.
Tento emisný podvod je symbolom vládnutia Roberta Fica za jeho prvej i druhej vlády, kedy evidentne preferuje finančné skupiny na úkor občanov. Je symptomatické, že koncom minulého roka boli schválené zákony, ktoré sme dali na Ústavný súd, pretože podľa nášho presvedčenia sú protiústavné, či to bol zákon o dani z príjmu alebo zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorými vláda ide proti vôli občanov, zamestnancom, zamestnávateľom a ktorými sa ich snaží zdierať. Na jednej strane profitujú finančné skupiny, na druhej strane evidentne vláda ukladá ďalšie, ďalšie povinnosti a ďalšie dane na občanov. Len jedna zavedená nová daň, daňová licencia, takzvaná daň zo straty, ktorú musia znášať občania, má priniesť do štátneho rozpočtu zhruba takú sumu, o akú prišla Slovenská republika práve na tomto emisnom podvode. Hovorím to zámerne preto, aby sme si uvedomili, že keby SMER nepodvádzal, tak by nemusel zvyšovať dane. Pri tomto podvode zostávajú stále nevyriešené mnohé otázky, preto využijem túto príležitosť, aby som ich položil, a tým jediným adresátom môže byť len a len predseda vlády.
Naozaj ma zaujíma, aké konkrétne kroky podnikol na získanie doplatku 15 mil. eur za predaj emisií firme Interblue Group z Washingtonu a aby zverejnil podrobný prehľad všetkých krokov, ktoré ministerstvo doteraz urobilo, aj vláda, ktoré doteraz urobila.
Otázkou zostáva, či uznáva firma Interblue Group alebo Interblue Group Europe do dnešného dňa pohľadávku Slovenska vo výške 15 mil. euro. Je tiež dôležité, či firma Interblue Group vzniesla voči Slovensku dodatočné požiadavky na správy alebo informácie o spôsobe použitia zdrojov z predaja emisných kvót. Otázkou je aj to, či predseda vlády doteraz podnikol v štáte Washington konkrétne právne kroky na vymoženie pohľadávky Slovenska. Ak áno, aké? A či sa obrátil na tamojšie súdy.
Zaujíma ma tiež, či preskúmal, či firma Interblue Group zanikla v štáte Washington zákonnou cestou. Pripomínam, že táto garážová firma vznikla len v tom istom roku, ako urobila tento kšeft storočia so Slovenskom. Ak firma Interblue Group nemá univerzálneho právneho nástupcu, pán premiér, vyvodili ste z tejto možnosti príslušné závery? Napríklad o následnej neplatnosti zmluvy o predaji emisií medzi Slovenskou republikou a firmou Interblue Group? Ďalšia otázka je: podali ste v štáte Washington trestné oznámenia na konateľov firmy pre podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa a možného nezákonného zániku firmy? Obrátili ste sa na slovenské orgány činné v trestnom konaní, aby zabezpečili súčinnosť s orgánmi vo Švajčiarsku a v Spojených štátoch amerických? Tiež ma zaujíma, či pán predseda podnikol konkrétne právne kroky na vymoženie pohľadávky Slovenska vo Švajčiarsku. No a v neposlednom rade, či súhlasilo ministerstvo s prípadným prechodom a prenesením záväzku z firmy Interblue Group na švajčiarsku firmu Interblue Group Europe.
Zodpovedanie týchto otázok je dôležité pre vyjasnenie si postoja predsedu vlády, ktorý doteraz jasne zastával záujmy finančných skupín oproti záujmom občanov. Preto ja i celý klub SDKÚ - Demokratickej strany podporíme prednesený návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, možno si spomínate na starý bradatý vtip ešte zo socializmu, keď ústredný výbor komunistickej strany chcel zistiť, ako sa veci v krajine majú, sa rozhodli, že si objednajú autobus a pôjdu sa previezť po Slovensku, aby videli, ako sa situácia na Slovensku vyvíja. Po čase sa ten autobus pokazil, ostal stáť. A teraz súdruhovia nevedeli, že čo budú robiť ďalej. A jeden z nich povedal, že: veď seďme v autobuse a tvárme sa, že ideme. Súčasná schôdza mi pripomína práve takúto situáciu. Seďme v parlamente a tvárme sa, že rokujeme o odvolávaní Fica.
V zdôvodnení je jasne napísané, predseda vlády Robert Fico, za ktorého prvej vlády Slovenská republika prišla pochybným predajom emisií o 47 mil. eur a za ktorú prevzal osobnú zodpovednosť, dnes robí všetko pre to, aby situáciu zľahčoval, neinformoval, nehovoril pravdu o existencii zoznamu ľudí, ktorí profitovali z emisnej kauzy. Pán premiér vystúpil a tváril sa vo svojom vystúpení presne ako tí súdruhovia z ÚV KSS v tom autobuse. Vôbec nič nepovedal o firmách, ktoré boli ziskové na tejto kauze. Vôbec nič nepovedal, prečo odvolal ministra Chrbeta, ktorý predniesol návrh na zrušenie tejto zmluvy. Ale tak isto, milí priatelia, ste sa tvárili aj vy, páni poslanci SMER-u, pri hlasovaní, keď bol navrhnutý bod doplnenia bodov programu predchádzajúcej schôdze o správu. Tiež ste sa tvárili, že vás sa to netýka a tento bod ste odmietli. Keď bola zvolaná mimoriadna schôdza, tiež ste sa tvárili, že sa vás táto kauza, že sa vás 47 mil. eur netýka a tento program mimoriadnej schôdze ste schválili. A dnes sa čudujete, prečo tu sedíme?
Ak predseda vlády tvrdí, že SMER nemá nič spoločné s touto kauzou, tak som presvedčený, že klame. Klame aj z toho dôvodu, že v roku 2009 pán poslanec Frešo navrhol na rokovaní Národnej rady uznesenie, ktorým žiadal o predloženie správy o realizovaných a plánovaných predajoch emisií, spôsobe výberu kupcu a procese uzatvárania zmluvy. Tento návrh, proti tomuto návrhu hlasovali poslanci SMER-u, hlasovali poslanci SNS a zdržali sa hlasovania poslanci HZDS. Pán poslanec Frešo v roku 2009 predložil aj ďalší návrh. A tým bolo, aby Národná rada odporučila vláde Slovenskej republiky zrušiť zmluvu o predaji emisných kvót. Proti tomuto návrhu v roku 2009 hlasovali poslanci SMER-u, hlasovali poslanci SNS a zdržali sa poslanci HZDS. Nie je pravda, že SMER s týmto obchodom nemá nič spoločné, lebo ste hlasovali proti návrhu uznesenia, aby sa tento obchod neuskutočnil.
Z tohto dôvodu som presvedčený, že je opodstatnené podanie, ktoré sme podali spolu ako strany Ľudovej platformy. A chcem vás informovať, že poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády podporí aj preto, aby ste sa vy, poslanci SMER-u, nemuseli správať ako tí súdruhovia v tom autobuse.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

96.
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, zišli sme sa tu, pretože nie je dobré, keď si Slovensko zvyká na to, že je možné kľudne a bez akýchkoľvek následkov, keď nejaká politická strana ovládne príslušné ministerstvá, úrady, si urobiť kšefty, biznisy na úkor tejto krajiny, na úkor občanov Slovenska.
Na Slovensku vďaka zlej hospodárskej politike sa už stáva vlastne ako keby jediným výnosným odvetvím podnikania parazitovať na štáte. Vyciciavať štát, byť prisatý na štátnom rozpočte, ťahať z neho peniaze a zakrývať sa politickou mocou. Toto nie je dobré, aby sme si na takéto niečo zvykali, ako na vec, ktorá je normálna. Potom sa nemôžme čudovať, že ľudia si myslia, že politika je svinstvo, že politika je len o tom, ako sa dostať ku korytu a ako si ukradnúť. Preto sa tu dnes stretávame a hovoríme o tejto kauze emisie, pretože kauza emisie bola naozaj drzým, brutálnym a primitívnym kšeftom, kde sa jednoducho zneužila politická moc na to, aby sa zjavne nevýhodný obchod uskutočnil a aby sa na tom zjavne obohatili konkrétne vyčlenené podnikateľské subjekty za týmto účelom vytvorené. Veď verejne známe informácie hovoria o tom, že keď prišli na ministerstvo záujemcovia, ktorí chceli rokovať o odkúpení emisií, ministerskí úradníci im povedali, že majú tento obchod uskutočniť s tamtou a tamtou firmou. Ministerskí úradníci, ktorí sú platení z daní občanov a ktorí sú riadení ministrom a vládou, povedali, že neuskutočníte ten obchod so štátom tak, aby štát na tom zarobil, ale uskutočníte to so súkromnou, nami určenou firmou, aby sme si mohli zisk odliať do vlastného vrecka. Toto je podstata kauzy. A potom už nasledovalo len zahmlievanie, krytie a odstraňovanie tých, ktorí chceli tejto kauze zabrániť, či už pod tlakom verejnosti, pod tlakom presakujúcich informácií, ktorých bolo stále viac a viac, aby sa tento veľmi výnosný podvod mohol dokonať.
Z hľadiska toho, aby sme na Slovensku mali politiku, ktorá slúži ľuďom, je veľmi dôležité, aby sme urobili všetko pre to, aby sme bránili takémuto konaniu. Je veľmi dôležité, aby sme žiadali od predsedu vlády, od človeka, ktorý stojí na špičke výkonnej moci, ktorá reprezentuje túto krajinu, aby čelil týmto otázkam, ktoré tu kladieme. Aby odpovedal a vysvetľoval, prečo konal tak, ako konal? Prečo konal tak, že všetko, každý, kto sa len trošku nezaujate na daný problém pozrie, vidí, že tu dochádzalo k zakrývaniu, k zakrývaniu a krytiu nevýhodného podvodného konania v neprospech Slovenskej republiky, v neprospech občanov Slovenskej republiky v miliónových rozmeroch, v eurách. Keby sme hovorili v korunách, hovorím o miliardových rozmeroch. Je veľmi dôležité, aby sme vnímali a hovorili o tom, veď tento človek, premiér vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico zároveň kandiduje na prezidenta. Zároveň tento premiér, tento kandidát na prezidenta príde do Národnej rady a zuteká, nie prvýkrát. Toto má byť človek, ktorý reprezentuje Slovensko, či už ako premiér alebo možno ako budúci prezident? Takto sa má správať ten, ktorý nás má všetkých reprezentovať? Že keď mu tečie do topánok, keď nevie podať vysvetlenie, tak zuteká ako malý chlapec z pieskoviska? Medzitým samozrejme poobviňuje, pouráža, povyhovára sa na všetkých svojich kamarátov aj nekamarátov a ujde. Toto nerobí žiaden chlap, ani žiadna žena, ktorá si stojí za svojím názorom. A toto nesmie robiť premiér vlády, navyše, keď mu to rokovací poriadok, ktorý je zákonom, prikazuje, že tu má sedieť a počúvať a odpovedať. Keď v našej možno krátkej ešte slobodnej parlamentnej histórii, ktorá trvá len temer 25 rokov, žiaden premiér sa takto nechoval. Len tento jeden je plný zbabelosti a neochoty znášať zodpovednosť za svoje konanie a skrývať sa pred zodpovednosťou, zakrývať sa svojou poslaneckou väčšinou a ministrami, ktorí majú za neho ospravedlňovať a uhybnými manévrami zdôvodňovať jeho konanie.
Našou úlohou je opäť klásť otázky. Nie je to prvýkrát a nie je pravda, keď tu niekto tvrdil, že čo ste robili predtým. Už moji predrečníci povedali, že opozícia, keď bola opozíciou v prvej, počas prvej Ficovej vlády, sa všestranne bránila a navrhovala zastaviť tento kšeft. Všetkými prostriedkami, ktoré jej boli dostupné. A boli ste to vy, páni poslanci a poslankyne z vládnej strany, spolu s ďalšími vašimi vtedajšími koaličnými partnermi, ktorí ste tomu zabránili a ktorí ste umožnili, aby tento kšeft bol vykonaný.
V tejto súvislosti je dobre spomenúť, aké bolo pre Roberta Fica dôležité urobiť všetko pre to, aby nemohol nastúpiť do úradu generálneho prokurátora človek zvolený parlamentom nezávisle na SMER-e. Pretože práve ovládnutie prokuratúry bolo kľúčové, bolo kľúčovo a je kľúčovo dôležité pre zakrytie všetkých minulých a možno aj budúcich káuz, ktoré má Robert Fico za sebou. Ono to nie je len kauza emisií. Keby sme alebo keby prokuratúra a príslušné orgány si konali svoju prácu, keby nezametali kauzy pod koberec, tak by sme sa dozvedeli a verejnosť by sa dozvedela o mnohých ďalších kauzách, veľkých, nevýhodných obchodoch, províziách, ktoré na tom zarobili konkrétne vyčlenené firmy a konkrétni ľudia, ktorí na úkor Slovenska a slovenských občanov zbohatli. Môžme spomenúť aspoň tie posledné. SPP, nedávno sme tu stáli a rozprávali o tejto kauze a budem o tom hovoriť trošku neskôr a pýtať sa, kde sa stratilo 400 mil. eur pri tejto, pri tejto transakcii. V ktorých vreckách skončilo? A prečo túto vec prokuratúra neskúma, prečo to nevyšetrujú policajné orgány? Keby sme sa posunuli ďalej, mohli by sme hovoriť o ďalších kauzách. Privatizácia Stredoslovenských vodárni francúzskou spoločnosťou Veolia a zástojom a spoluprácou na tejto privatizácii práve pána Roberta Fica. V zázname v kauze Gorila, ktorý dokumentuje jeho podiel na tejto kauze, ktorý je priamo prepojený so známou nahrávkou hlasu, Ficovho hlasu, kde hovorí, ako zohnal 40 mil. svojou vlastnou hlavou. Toto sú veci, ktoré Generálna prokuratúra má riešiť, toto má riešiť polícia, o toto sa má starať pán minister vnútra, aby tieto veci boli vyšetrené a aby sa občania dozvedeli, ako to je. A preto bolo tak veľmi dôležité zabrániť, aby pán Čentéš nastúpil do úradu generálneho prokurátora a aby tam bol vymenovaný spolužiak, aby sme, aby ste mali pod kontrolou, aby ste mohli ďalej zametať stopy, ktoré za vami zostávajú, aby ste ďalej, aj vaši blízki, mohli páchať tie veci a oberať tak Slovensko o tie desiatky a stovky miliónov a miliárd, ktoré ste robili doteraz.
Ale vráťme sa ešte najprv k samotnej kauze emisií... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Mám procedurálny návrh. Však ešte som nezačal. Prihlásil som sa, procedurálny teraz. (Vystupujúci sa vracia na svoje miesto, aby mohol predniesť procedurálny návrh.)

Ďakujem pekne. No chcel by som navrhnúť, aby sme, aby pán predsedajúci alebo pán predseda Národnej rady, nielen pani predsedajúca, zabezpečili predovšetkým účasť členov vlády. Vidím tu dvoch členov vlády, to je prvý návrh.
A druhý, aby sme buď prerušili rokovanie, kým prídu poslanci alebo prerušili do skončenia hokeja, pretože vzadu sa pozerá hokej a zrejme aj inde sa pozerá hokej. A dosť je to nedôstojné pokračovať v rozprave o odvolávaní premiéra, tým pádom celej vlády pred prázdnou snemovňou.