Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi v rozprave vyjadriť sa k predloženému vládnemu návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení a ďalších zákonov a dovoľte na úvod, pán spravodajca, aby som sa pridal k návrhu, ktorý tu už zaznel z úst predrečníka Ivana Švejnu, a tak isto pridávam sa k jeho návrhu, aby bol zákon v zmysle rokovacieho poriadku vrátený predkladateľovi a ak to nezíska podporu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Súhlasím s predrečníkmi, teda najmä s Ivanom Švejnom, ktorý dosť jasne pomenoval, že ide o veľmi, veľmi dôležitý zákon, pretože rozhoduje o budúcnosti miliónov ľudí na Slovensku, ako sa budú mať na dôchodku, aké budú mať dôchodky a čo budú môcť alebo nemôcť urobiť zo svojimi dôchodkovými úsporami, na ktoré si niekto šetril 10 rokov, niekto si bude šetriť 40 rokov a možno aj viac. Je to veľmi dôležitý zákon a je našou veľkou zodpovednosťou, aby sme prijali zákon dobrý. Áno, už 9 rokov sa čaká na túto novelu, je konečne tu, čím vyjadrujem uznanie všetkým, ktorí na nej robili, najmä zamestnancom príslušných odborov na ministerstve práce, sociálnych vecí a ďalším, ktorí sa spolupodieľali na príprave tohto zákona. A zároveň vyjadrujem ľútosť, že v tých pracovných skupinách, resp. v riadiacom výbore, ktorý spomínal aj pán minister vo svojej úvodnej reči, neboli prizvaní zástupcovia opozičných strán, resp. ďalší, iní odborníci, ktorí by mali pravdepodobne, a pokiaľ ide o moju osobu, povedzme určite iný názor ako názor, ktorý sa dostal v paragrafovej podobe do návrhu zákona, a tu najmä ide o kontroverznú možnosť programového výberu, k čomu sa hneď dostaneme.
Je mi veľmi ľúto, že v mnohých veciach dobrá novela stráca svoj glanc, keď sa pozrieme práve na možnosť, akým spôsobom môžu naložiť sporitelia so svojimi úsporami, a tie možnosti sú značne, značne obmedzené oproti tomu, čo by tam mohlo všetko byť. Je mi to veľmi ľúto, pretože som zástancom filozofie, aby sporiteľ, aby občan v rámci možností, v rámci toho zdravého rozumu mohol so svojimi peniazmi robiť, čo on uzná za vhodné, a nie to, čo mu diktuje zákon, vláda, resp. možno v niektorých prípadoch ho drží v hrsti spoločnosť, ktorá jeho peniaze spravuje. A preto mi je veľmi ľúto, že do tejto novely sa nedostalo viac variability, viac možností, ako naložiť s úsporami, či už je to programový výber, či už sú to možnosti nejakého inštitucionalizovaného spravovania týchto úspor vo fáze ich výplaty.
Uprednostnili ste jednoducho záujem životných poisťovní, treba to jasne povedať, pred záujmom sporiteľov, pred záujmom ľudí. Je to jasne vidieť z predloženého návrhu a najmä pokiaľ ide, opakujem ešte raz to kontroverzné stanovenie, programový výber nie je možný, ak sporiteľ nemá celkový dôchodok, prvý, druhý pilier v úhrne najmenej vo výške 4-násobku životného minima, čo fakticky znamená sumu 800 eur, resp. predtým príjem, vymeriavací základ v priemere 1 600 eur mesačne. Tá hranica je postavená príliš, ale príliš vysoko, naozaj neprimerane vysoko a všetky argumenty, ktoré som doteraz počul, či oficiálne, či neoficiálne vrátane toho, ktorý som teraz počul od pána štátneho tajomníka na chodbe, jednoducho neprijímam, pretože sú falošné a nemajú žiadne reálne opodstatnenie.
Zdôrazňujem, že hranica 4-násobku životného minima znamená sumu 800-eurového dôchodku a znamená to predošlý príjem v priemere 1 600 eur mesačne. Takéto podmienky spĺňa možno dve, možno päť, ale určite nie viac percent slovenskej populácie a tak to bude pravdepodobne aj naďalej. Keď aj sa bude zvyšovať životná úroveň, tak sa bude zvyšovať životné minimum, to znamená, že táto filozofia a tieto pravidlá sa budú týkať naozaj stále toho istého malého okruhu sporiteľov, ktorí sú v tej najvyššej príjmovej skupine.
Aké máte argumenty, keď hovoríte, že to musí byť najmenej 4-násobok životného minima, pán minister? Hovoríte o tom, že aby takýto dôchodca nespadol do hmotnej núdze. No ak to niekto myslí vážne, že dôchodca s dôchodkom 799 eur by mal byť v hmotnej núdzi, tak tomu teda naozaj nerozumiem a ten človek je pravdepodobne v duševnej núdzi, ak takéto niečo tvrdí. Pretože hmotná núdza je dnes stav, keď jednotlivec má príjem nižší ako životné minimum, to znamená nižšie ako 200 eur, s tým, že pokiaľ ide o dôchodcov, tak sa započítava 75 % ich dôchodku, čiže znamená to približne 260-, 270-eurový dôchodok.
Ešte raz, aby som to zaokrúhlil hore. Ak má dôchodca dôchodok pod 270 eur, vtedy ako jednotlivec je v hmotnej núdzi, ak sú to dvaja, ak je to manželský pár alebo sú tam ešte povedzme deti, tak tá hranica je ešte menšia vo svojom, vo svojom praktickom aplikovaní. To znamená, keby sme sa mali na túto požiadavku programového výberu pozerať cez to, aby ten dôchodca nespadol do hmotnej núdze, tak potom by tá hranica mala byť nie 4-násobok životného minima, ale nejaký 1,2-, 1,3-násobok životného minima a vtedy by to argumentačne sedelo.
Ďalší argument, ktorý používate, prečo to musí byť aspoň 800-eurový dôchodok a až potom je možný programový výber, je ten, že ak ten dôchodca vo vyššom veku bude v situácii, kedy bude čerpať sociálne služby, či už tie terénne, že za ním bude chodiť nejaký opatrovateľ, alebo tie kamenné zariadenia, to znamená, že pôjde do zariadenia sociálnych služieb, ľudovo povedané do domova dôchodcov, a tam tie náklady sú vysoké. Tieto náklady na sociálne služby sú hradené zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu samospráv, v konečnom dôsledku z daní občanov. Z daní občanov, to nie sú peniaze ani ministra práce, ani ministra financií, to sú peniaze, ktoré platia občania vo forme daní, daní z príjmu, daní z pridanej hodnoty, spotrebných daní a tak ďalej. Ak má niekto dôchodok 800 eur mesačne, znamená to, že mal predtým príjem 1 600 eur mesačne hrubého. Viete, koľko platí daní občan zamestnanec, ktorý zarába 1 600 eur hrubého? Ak si dáte tú prácu a prepočítate to, odrátate odvody, odrátate nezdaniteľnú čiastku, vyjde vám základ z toho 19 %, tak zistíte, že tá daň je vyše 200 eur mesačne. Čiže ten, kto má 799-eurový dôchodok a platí teda stále tých 200 eur mesačne na daniach, tak vy tvrdíte, ktorý si zaplatí, spočítal som to za 40 rokov, zaplatí sa za 40 rokov skoro 100-tisíc eur len na dani z príjmov, tak vy takémuto občanovi odmietnete prispievať zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtu samosprávy na jeho potenciálny pobyt v zariadení sociálnych služieb? Ten, kto si zaplatí 100-tisíc eur počas svojho života na daniach, nemá dostať ani euro, keď je v zariadení sociálnych služieb? Lebo si dovolil zobrať časť svojich úspor cez programový výber? To myslíte vážne?
S takýmto argumentom sa ja nemôžem stotožniť, a preto si myslím, že táto hranica by mala byť nižšia. Aj v kontexte toho, čo je zatiaľ v platnom zákone, kde keby sme aj teda špekulovali tak, ako to robil Julo Brocka, teraz to myslím v dobrom, že ako to porovnať medzi sebou, tak mne z toho vychádza zhruba 2-násobok životného minima ako hranica, od ktorej by si mohol poberateľ dôchodku zvyšok úspor zobrať vo forme programového výberu.
Veľmi dobre hovoril Ivan Švejna, keď hovoril, že ak by sme nútili prakticky všetkých budúcich dôchodcov čerpať doživotný dôchodok a nemal by iné možnosti len doživotný dôchodok, tak jednoducho sú ľudia, ktorí už vedia, ktorí jednoducho vedia, že nedožijú vysokého veku, pre nich je čerpanie doživotného dôchodku extrémne nevýhodné, pretože vedia, a tak to jednoducho je, že ten doživotný dôchodok budú mať možno mesiac, možno dva, možno tri. Ja poviem úplne extrémny príklad, ale úplne extrémny. Dôchodca, teda občan v dôchodkovom veku, dožije sa 62 rokov, ale leží na smrteľnej posteli. Má ťažké onkologické ochorenie, vie, že dožije možno dva, možno tri mesiace, vy ho nútite, aby si tie úspory vybral, resp. nevybral cez doživotný dôchodok, kde je každému jasné, že ich bude čerpať, v úvodzovkách, tie dva mesiace, možno, možno tri a to je všetko. To znamená v takomto prípade, samozrejme, životná poisťovňa, je to poistný produkt, ja to rešpektujem, je to poistný produkt, ale keby som sa mohol slobodne rozhodnúť, tak takýto poistný produkt si, samozrejme, nekúpim, pretože viem, že je to pre mňa extrémne, extrémne nevýhodné, extrémne. Ak niekto má nejaké dedičné ochorenie a dožije možno tri, možno štyri roky, tak je to možno trošku v inej rovine, ale stále je to o tom istom. Takí ľudia vedia, že ten doživotný dôchodok, tie úspory si prakticky neužijú a keďže tam už nie je možnosť dedenia, tak je to pre nich a pre ich rodinu extrémne nevýhodné. Vy takýmto zákonom takýchto ľudí nútite, aby sa fakticky zriekli svojich dôchodkových úspor a dali ich životnej poisťovni. To nie je poistný produkt, to je nezmysel, to je hazard. V živote, keď viem, že ten poistný produkt nevyužijem, tak si ho nekúpim. Zaplatili by ste si vy sami na vaše autá, ktoré sú v garáži, extrémne nevýhodnú poistku? Samozrejme, že nie, hľadáte možnosť, ako ušetriť. Nikto z vás nie je blázon, ale navrhujete bláznivý zákon, ktorý takto poškodí ľudí. A častokrát veľmi chudobných ľudí, ktorí ten dôchodok majú tak či tak nízky, ale tie úspory by aspoň trošku pomohli v tej záverečnej fáze života, resp. potomkom, keď iný majetok po sebe ten nešťastník nenechá. Toto je veľmi nespravodlivé a veľmi nesociálne; že to musím práve ja povedať na vašu adresu.
Myslím si teda, že hranica 4-násobku životného minima na strane dôchodku a až potom možnosť čerpať programový výber je nastavená veľmi prísne, malo by to ísť nižšie na 2-násobok, resp. možno aj na nižšiu hranicu, a myslím si, že možnosti čerpania dôchodkových úspor by mali byť značne variabilnejšie a nemalo by to byť ľahké sústo pre životné poisťovne. Vy ste sa jednoducho v rámci rokovaní dohodli so životnými poisťovňami, že to bude takto, počúvali ste veľmi pozorne argumenty životných poisťovní a to bolo pre vás rozhodujúce, čo ma prekvapuje, sociálna demokracia! Záujem ľudí je vám úplne vedľajší!
Príkladom je aj to, že pokiaľ ide o prebytok zo zhodnotenia technických rezerv, to znamená, ak je tam nejaká ďalšia suma, ktorá sa vygeneruje nejakou investíciou, nejakým zhodnotením, tak životná poisťovňa si z toho zhodnotenia môže nechať až 20 percent. To je historicky najvyšší poplatok, ktorý v systéme dôchodkového sporenia zaznamenávame, pretože to dvojnásobne prevyšuje možné 10-percentné poplatky, ktoré si môže zobrať DSS-ka zo zhodnotenia. Čiže aj tu je vidieť, akí ste neuveriteľne štedrí voči životným poisťovniam, čo znova opakujem. Pri vašej rétorike sociálnych demokratov takéto štedré výnosy pre životnú poisťovňu, je to veľmi zvláštne a budú to len životné poisťovne. Budú to tak, ako tu je len šesť správcovských spoločností, čo kazí trh, pretože je tu isté podozrenie, že sa niekedy vedia medzi sebou dohodnúť a tá konkurencia nie je taká, ako by mala byť. Tak teraz to bude päť alebo šesť životných poisťovní, ktoré v konečnom dôsledku dostanú všetky dôchodkové úspory až na malú výnimku sporiteľov, kde dnes máme 5,7 miliardy eur a bude tých miliárd ešte viac...
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte je po jedenástej hodine. Zrejme budete pokračovať.
Mihál Jozef, poslanec NR SR
(Reakcia mimo mikrofónu.)