33. schôdza

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, je všeobecne známym faktom, že sudcovský stav, resp. súdnictvo nepožíva vo verejnosti dôveru v takom rozsahu, ktorý by bol zárukou všeobecnej akceptovateľnosti súdnej moci ako garanta nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti a sudcov ako odborných a morálnych autorít. Treba však zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky aj počas posledných dvoch rokov pokračovala v zlepšovaní podmienok výkonu súdnictva. Pružne sme reagovali na otázku hromadných žalôb, vybavujeme súdy novou výpočtovou technikou a postupne zavádzame projekty elektronizácie justície, ktoré zjednodušia prácu sudcov. Vláda takto pripravuje rozsiahlu reformu procesného civilného práva, ktorá prinesie jasnejšie pravidlá rozhodovania na súdoch, čo pomôže aj sudcom pri vedení súdneho konania.
Ak by som mal priamo odpovedať na otázku, či má reforma súdnictva vplyv na podnikateľské prostredie, môžem konštatovať, že funkčné súdnictvo je jedným z hlavných predpokladov pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Kvalitné podnikateľské prostredie je základnou podmienkou konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Zároveň však treba povedať, že jednou zo závažných prekážok rozvoja podnikateľského prostredia na Slovensku je nejednoznačnosť niektorých zákonov a ich časté zmeny. Súčasná úroveň vymožiteľnosti práva je podnikateľskou sférou dlhodobo považovaná za najväčšiu prekážku podnikania na Slovensku. Z tohto pohľadu má reforma súdnictva zásadný vplyv a môže významne ovplyvniť zlepšenie podnikateľského prostredia.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že vláda Slovenskej republiky pravidelne hodnotí stav a kvalitu podnikateľského prostredia, ako aj navrhuje opatrenia na jeho zlepšenie. V roku 2013 boli prijaté opatrenia zamerané na zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania, exekučneho konania, realizáciu projektu elektronizácie činnosti stavebných úradov, zriadenie insolvenčného registra, zavedenie kategorizácie stavieb či zosúladenie sadzby súdneho poplatku pri vykonaní celého návrhu na zápis obchodnej spoločnosti v elektronickej podobe na jednotné kontaktné miesto so sadzbou súdneho poplatku pri celoelektronickom podaní do obchodného registra. V tomto roku pripravujeme nový súbor opatrení, ktorými chceme dosiahnuť zlepšenie postavenia Slovenskej republiky v hodnotení Doing Business Svetovej banky. Tieto opatrenia budú zamerané predovšetkým na oblasti, v ktorých Slovensko v hodnotení zaostáva, a to najmä založenie podniku, platenie daní, cezhraničný obchod, ochranu investorov.
Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že jednou z priorít rezortu hospodárstva v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku je vytvoriť a zaviesť systematický prístup, ktorý by umožnil sledovať vývoj administratívneho zaťaženia. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky realizuje v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy tretiu etapu znižovania administratívneho zaťaženia podnikania, kde zámerom je zmapovať informačné povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako sú rôzne zákony, vyhlášky či nariadenia, a vyčísliť administratívne náklady, ktoré vznikajú podnikateľskému prostrediu v súvislosti s ich plnením.
V roku 2014 vláda Slovenskej republiky pripravuje aj ďalšie systémové zmeny Obchodného zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Dlhodobé úsilie o zjednodušovanie začatia podnikania napríklad v podobe rýchlosti založenia obchodných spoločností musí byť v rámci vymožiteľnosti práva sprevádzané zavedením nových povinností orgánov obchodných spoločností, ktoré budú úzko súvisieť s vytvorením a správou tzv. elektronického registra diskvalifikovaných osôb.
Rovnako vláda pripravuje návrh koncepcie stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktorá nadväzuje na správu o základných otázkach justície a ktorá bude východiskom pre zmeny tzv. sudcovských zákonov.
Všetky reformy a opatrenia tejto vlády v oblasti súdnictva majú teda za cieľ zlepšiť fungovanie súdov v Slovenskej republike, zvýšiť dôveru verejnosti v ne a vytvárať optimálne podmienky na zlepšenie podnikania. Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

Nemám, ďakujem.

Vážený pán poslanec, justícia je nepochybne jednou z najkomplikovanejších oblastí v štáte. Snaha o jej nezávislosť viedla k vytvoreniu množstva pravidiel, ktoré neraz brzdili úsilie o budovanie dôveryhodnej a efektívnej justície.
Vymožiteľnosť práva je významnou a neodmysliteľnou súčasťou podnikateľského prostredia a nepochybne jedným z jeho stabilných pilierov, tak ako som odpovedal na predchádzajúcu otázku. Je výsledkom dlhodobého a systémového prístupu predovšetkým k orgánom ochrany práva, k budovaniu ich statusu a predpokladov pre ich činnosť. Pri tomto chápaní je zlepšovanie vymožiteľnosti práva cieľom, ktorý v právnom štáte nemôže za žiadnych okolností stratiť na aktuálnosti a význame. Práve tak vláda Slovenskej republiky to vníma a pristupuje k vymožiteľnosti ako k otázke dlhodobého koncepčného a systémového charakteru.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k doposiaľ najkomplexnejším zmenám a opatreniam smerujúcim k zlepšeniu vymožiteľnosti práva. Môžem skonštatovať, že v súlade s programovým vyhlásením vlády sme predložili početné legislatívne návrhy a prijali mnohé opatrenia, ktoré na jednotlivých úsekoch výkonu verejnej moci odstránili existujúce nedostatky v oblasti vymožiteľnosti práva. Zároveň sme posunuli jej hranice ďalej k zlepšeniu podnikateľského prostredia a k posilneniu právnej ochrany občanov. Dosiaľ realizované, ale aj plánované opatrenia na zlepšenie vymožiteľnosti práva súvisia s rýchlejším a efektívnejším súdnym konaním, elektronizáciou rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci a transparentnejším a rýchlejším exekučným konaním. V jednotlivých okruhoch vláda Slovenskej republiky predstaví a prijme zásadné koncepčné zmeny právnej úpravy, ktoré nadviažu na už uskutočnené opatrenia a zároveň prispejú k ucelenému riešeniu otázky vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike.
Na programe prebiehajúcej schôdze Národnej rady je návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky zameraný na obnovenie dôveryhodnosti justície. Z hľadiska obsahu boli predsedom vlády a ministrom spravodlivosti predstavené najväčšie zmeny v justícii od roku 2001. A dúfam, že v druhom čítaní budú aj podporené. Cieľom navrhovaných zmien v ústavnej úprave súdnictva je zlepšenie jeho fungovania, efektívnosti a kvality výkonu súdnictva. Tieto zmeny sa týkajú zníženia imunity sudcov, rozšírenia pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky za účelom jej výraznejšej účasti na správe súdnictva a spôsobu kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a nového zloženia členov Súdnej rady. Zároveň spoločným znakom navrhovaných zmien je snaha o vykonanie systémových zmien, ktorých cieľom je obnovenie dôvery v súdnictvo a posilnenie sudcovského stavu ako garanta spravodlivého a zákonného rozhodovania, a zámerom je, aby súdy časom patrili medzi najdôveryhodnejšie, a nie najmenej dôveryhodné inštitúcie.
Vláda Slovenskej republiky sa podujala na prípravu zásadných zmien v civilnom práve, ktoré spočívajú jednak v dokončení rekodifikačných prác na príprave nového slovenského Občianskeho zákonníka a jednak v príprave a predložení nových procesných kódexov. Ich prioritným cieľom bude zjednodušiť, zrýchliť a zefektívniť súdne konanie na všetkých jeho stupňoch. Na rozdiel od predchádzajúcej vlády sa hlásime k úlohe, ktorú sme si stanovili ešte v januári 2009, a to pripraviť a predložiť nový vôbec prvý slovenský Občiansky zákonník. V súlade s programovým vyhlásením vlády a schváleným legislatívnym zámerom sa komisia pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka snaží o vytvorenie ústredného a integrujúceho kódexu, na ktorý budú obsahovo a logicky nadväzovať všetky osobitné súkromnoprávne úpravy. V tomto smere sa v roku 2013 na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uskutočnili viaceré stretnutia, ktorých predmetom bola oblasť rodinného, vecného, záväzkového a dedičského práva. Len sprehľadnenie existujúcich občianskoprávnych vzťahov môže byť kľúčom k odbúraniu početných a najmä zbytočných súdnych sporov, ktoré každomesačne extrémne zaťažujú súdy Slovenskej republiky.
Rekodifikácia civilného práva procesného je omnoho náročnejšia, keďže jej proces začal až v roku 2012 a predpokladá vytvorenie troch samostatných kódexov. Aktuálne sa proces rekodifikácie civilného práva procesného nachádza vo fáze, keď je schválený vládou Slovenskej republiky. Po schválení legislatívneho zámeru sa v druhom polroku 2013 rekodifikačná komisia zamerala na tvorbu paragrafového znenia. Rekodifikácia Občianskeho súdneho konania je zameraná predovšetkým na opatrenia, ktoré umožnia koncentrovať konanie, hromadne spájať veci a prijať v súdnom konaní ďalšie procesné opatrenia, ktoré pri efektívnom využití manažmentu súdnictva umožnia v primeranej dobe docieliť právoplatné rozhodnutie. Na tento účel nie je vylúčená ani potreba istej miery reorganizácie súdnictva, ktorá však v žiadnom prípade nesmie mať negatívny dopad na prístup občana k súdu.
S cieľom zlepšiť vyťaženosť súdov a plynulosť rozhodovania sporov boli už vypracované a v legislatívnom procese sa nachádzajú právne predpisy týkajúce sa rozhodcovského konania a osobitného nového inštitútu, spotrebiteľského rozhodcovského konania. Jednou z najzásadnejších zmien, ktoré by mala plánovaná novela zaviesť, je striktné oddelenie spotrebiteľskej od obchodnej arbitráže a súčasne spresnenie ich právnej úpravy. Zatiaľ čo novela zákona o rozhodcovskom konaní sleduje flexibilnejšie riešenie obchodných sporov v snahe odbremeniť súdy od nárastu obchodnej agendy, účelom nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízkych k rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu o skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Nová právna úprava vytvára prísne mantinely mimosúdnemu riešeniu spotrebiteľských sporov.
Uvedený návrh sleduje aj zlepšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva v Slovenskej republike. Po dlhom období príprav to bola práve súčasná vláda, ktorá v roku 2013 zabezpečila realizáciu tzv. e-Governmentu založeného na myšlienke elektronickej komunikácie a prepojenia všetkých orgánov štátu s občanom. Za významné čiastkové opatrenia vo sfére elektronizácie možno považovať najmä tie, ktoré prispejú k menej nákladnému a rýchlejšiemu súdnemu konaniu. Vláda Slovenskej republiky v tomto smere už onedlho predstaví používanie elektronického súdneho spisu, ktorý umožní vedenie súdneho spisu v elektronickej podobe a povedie k zníženiu nákladov a zefektívneniu procesov v súdnictve. Tento projekt je financovaný z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. A predpokladáme, že jeho výsledky budú môcť súdy začať využívať už na konci roku 2014. V súčasnosti prebieha kontrola procesu verejného obstarávateľa, poskytovateľom grantu, t. j. Úradom vlády Slovenskej republiky. Tiež prebieha odsúhlasenie procesu predmetného verejného obstarávania, čo sa očakáva v najbližších týždňoch.
Spomenul by som aj ďalší projekt, ktorého cieľom je rozvoj služieb súdnictva vo vzťahu k verejnosti, a to zverejňovanie štatistických údajov, vzdialený prístup k súdnemu spisu cez internet, efektívnejšie zverejňovanie súdnych rozhodnutí či zavedenie videokonferenčnej technológie pri súdnych pojednávaniach. Tento projekt sa v súčasnosti nachádza vo fáze schvaľovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok z operačného programu Informatizácia spoločnosti.
Zabezpečenie efektívnejšieho prístupu adresátov práva k prameňom platného práva a vytvorenie predpokladov pre efektívnejšiu tvorbu a riadenie legislatívneho procesu umožní aj zavedenie elektronickej zbierky zákonov projekt SLOV-LEX a tiež elektronického insolvenčného registra. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času určeného na odpovede predsedu vlády.)

Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, dovoľte mi pozdraviť kolegov poslancov. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. A dovoľte mi, samozrejme, aj odpovedať na prvú z troch otázok pána poslanca Gála.
Platná legislatíva stanovuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly jeden rok od jej začatia. Účelom daňovej kontroly je preverenie skutočnosti, či daňový subjekt správne určil výšku dane a či pri tom postupoval v súlade s daňovými predpismi. V prípade výkonu daňovej kontroly, ktorou sa preveruje oprávnenosť nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu, je tento podľa zákona o dani z pridanej hodnoty vrátený až po skončení kontroly.
Táto právna úprava je plne v súlade so Stratégiou boja proti daňovým podvodom, na ktorý sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 až 2016.
Práve neoprávnené požadovanie nadmerných odpočtov predstavuje najčastejší typ daňového podvodu. Zároveň pri daňových kontrolách nadmerných odpočtov dochádza v mnohých prípadoch k využívaniu inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, či už s daňovými správami členských štátov Európskej únie alebo tretích krajín, nakoľko z mechanizmu systému dane z pridanej hodnoty vyplýva, že k vzniku nadmerného odpočtu dochádza najčastejšie pri realizovaní cezhraničných dodávok tovarov a služieb. Samotný proces medzinárodnej výmeny informácií môže trvať aj niekoľko mesiacov, pričom tento často zohráva dôležitú úlohu pri zistení, či sa obchod realizoval skutočne tak, ako ho deklaroval platiteľ dane požadujúci nadmerný odpočet. Ak by v zákone o dani z pridanej hodnoty absentovala takáto právna úprava, štát by bol povinný vrátiť nadmerný odpočet. Bez ohľadu na skutočnosť, že je preverovaný daňovou kontrolou, akékoľvek prípadné kontrolné zistenia, ktoré by následne preukázali neoprávnenosť uplatňovaného nároku, by mohli byť neefektívne a daňová kontrola by míňala svoj účel. Štát by sa totiž prostredníctvom zákonných prostriedkov už nemusel k takto vyplateným prostriedkom dostať. Účelom tejto právnej úpravy však rozhodne nie je umelé zadržiavanie nadmerných odpočtov poctivých podnikateľov, ktorý si riadne a včas plnia svoje daňové povinnosti. Je však legitímne požadovať, aby v niektorých prípadoch bola preverovaná oprávnenosť a dôvodnosť nárokovaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Zároveň je potrebné dodať, že výber platiteľov na kontrolu nadmerných odpočtov je plne, naozaj plne v kompetencii finančnej správy a je založený na systéme analýzy rizík. To znamená, že finančná správa sa snaží vyberať také subjekty, ktoré z rôznych dôvodov, naozaj z rôznych, závažných systémových dôvodov považuje za rizikové. Finančná správa otvorila v roku 2013 menší počet kontrol nadmerných odpočtov ako v predchádzajúcich rokoch. Zároveň platí, že sa zvyšuje úspešnosť kontrol nadmerných odpočtov a rastie podiel nevyplatených nadmerných odpočtov na objeme otvorených kontrol. Finančná správa znížila len medzi rokmi 2102 a 2013 počet kontrol o 20 % a zvýšila sa pritom efektivita výberu daní.
Spomeniem len jeden fakt. Na jar roku 2012, teda pri kolapse finančnej správy bola úspešnosť daňových kontrol na úrovni 5 %. V poslednom kvartáli minulého roku, roku 2013, sme dosiahli úspešnosť na úrovni 25 %, priemerná dĺžka jednej daňovej kontroly bola 68 dní. Vďaka bezprecedentnej spolupráci finančnej správy, polície, Generálnej prokuratúry sa nám podarilo dosiahnuť zlepšenie úspešnosti, v skutočnosti efektivity výberu dane z pridanej hodnoty na medziročnej báze o 289 miliónov eur. Ide tak o štrukturálne zvýšenie príjmov rozpočtu o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Efektívna daňová sadzba dosiahla v poslednom kvartáli minulého roku úroveň 13,7 %, čím sme sa dostali na úroveň roku 2009. Od najnižšej hodnoty, teda najslabšej efektivity výberu DPH z druhého kvartálu roku 2012 sme za rok a pol zlepšili efektivitu jej výberu o viac ako jeden percentuálny bod. V roku 2011 tu bolo vykonaných 22 651 kontrol. O rok neskôr, v roku 2012 to bolo 16 053 kontrol. A vlani, v roku 2013 to bolo 13 059 kontrol. To je jasný dôkaz o klesajúcom trende v oblasti počtu otvorených kontrol.
Ministerstvo financií si je však plne vedomé prípadných ťažkostí, ktoré súčasná právna úprava môže spôsobovať aj poctivým podnikateľom. Z uvedeného dôvodu preto v súčasnosti intenzívne spolupracuje s finančnou správou na úprave legislatívy, ktorá by umožnila poctivým podnikateľom dostať sa k oprávnene požadovaným prostriedkom ešte pred skončením kontroly. Jedná sa o inštitút tzv. čiastkového protokolu, na základe ktorého by daňový úrad vrátil kontrolovanému platiteľovi v priebehu daňovej kontroly tú časť uplatneného nadmerného odpočtu, o oprávnenosti ktorej nemá pochyby. Napríklad sa jedná o tuzemské nákupy platiteľa, ktoré daňový úrad už stihol preveriť. Avšak časť zdaniteľných transakcií preveruje ešte prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.
Chcem vás ubezpečiť, že návrh novely zákona o DPH v tejto súvislosti je pripravený na rokovanie vlády v priebehu mesiaca apríl.
A chcem na záver povedať, že v žiadnom prípade otázky, ktoré pokladá pán poslanec Gál, osobne neberiem na ľahkú váhu. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, teší ma ťaženie vlády proti daňovým podvodníkom z DPH, má to aj svoj výsledok. Asi to je hlavná alebo jediná vec, ktorá ma teší na činnosti tejto vlády.
Vôbec nespochybňujem oprávnenosť zadržania DPH pri daňových kontrolách. A, bohužiaľ, v nejednom prípade ten rok, čo majú daňové orgány na kontrolu, je prekročený. Ale aj toto v tých objektívnych ukazovateľoch, keď nie je tam jeden zamestnanec, nie je tam žiadna činnosť, by som bral, lebo fakt má vysokú prioritu to odhalenie tých daňových podvodov, ale pri tých podnikateľoch, keď tie objektívne ukazovatele poukazujú na to, že asi nejde o daňový podvod, tak existenčné ohrozujú tieto zadržiavané finančné prostriedky týchto podnikateľov. Viete, potom keď im vrátite po roku alebo po dvoch rokoch peniaze a tá firma skrachovala alebo prepustila zamestnancov, už to je potom problém.
Bohužiaľ, musím skonštatovať aj to, že v nejednom prípade sú určité osoby priamo zainteresované na tom, aby tieto peniaze boli zadržané, aby sa potom mohli vzchopiť podniky týchto podnikateľov, akcií alebo majetkového substrátu týchto podnikateľských subjektov práve na základe toho, že sú finančne podvyživení, lebo ich peniaze zadržiava štát.

Pán poslanec Gál, poznáme sa roky a ja vás rešpektujem ako dlhoročného člena ústavnoprávneho výboru a právnika, ale aj podnikateľa, významného podnikateľa vo svojom regióne. Ja si myslím, že vzhľadom na to, že máte skúsenosť naozaj aj z podnikania v rôznych oblastiach, naozaj v rôznych oblastiach, tak možno sám potvrdíte, že jednou z najväčších konkurenčných výhod, ktoré nekalým spôsobom využívajú mnohí podnikatelia na Slovensku, je práve neplatenie daní, neplatenie daní a vyhýbanie sa plateniu takisto odvodov. To je proste konkurenčná výhoda, s ktorou sa nedá bojovať v mnohých odvetviach našej ekonomiky, hlavne v oblasti služieb, je to proste neprekonateľná prekážka na to, aby ste mohli pokračovať v činnosti. Máte potom dve možnosti, buď tú činnosť zavrieť, alebo sa vzdať a takisto pokračovať spôsobom nekalým, to znamená obchádzať zákon. Ja som presvedčený o tom, že každý kto sedí v tejto miestnosti a podieľa sa na tvorbe zákonov, tu sedí preto, lebo je presvedčený o tom, že tieto zákony sa majú dodržiavať. Ste z regiónu, ktorý patrí k najviac rizikovým v oblasti podvodných operácií na DPH. Tie oblasti sú dve. Je to juh východného Slovenska. A je to oblasť naozaj aj juhu západného Slovenska. Vieme o tom roky.
Ja som povedal a stojím si za tým, že beriem s plnou vážnosťou otázky alebo témy, ktoré ste nastolili, lebo ja sa s nimi stretávam takisto. Ja môžem v tejto situácii iba vyzvať každého občana, ktorý sa cíti dotknutý, aby sa ozval, aby podal sťažnosť, či už prostredníctvom vás, poslancov Národnej rady, ministerstva financií, finančnej správy. Ono sa to tak aj reálne deje. Ja som s mnohými z vás neformálne posledného pol roka, rok rozprával, riešili sme konkrétne príklady, len je tu jeden limit. Ja nikdy neprikážem vyplatiť nadmerný odpočet. To nie je v mojej kompetencii. Nikdy to neurobím. Môže tak vlastne konať iba pracovník finančnej správy, ktorý je na to priamo zákonom ustanovený. Tak isto nikdy nebudem rozhodovať o tom, kde má ísť a komu sa má vyhnúť daňová kontrola. Neviem, aká bola prax v minulosti, ale k tomuto sa ja nikdy neznížim.
My sme naozaj urobili veľa preto, aby sa finančná správa postavila na vlastné nohy, aby sme ju odpolitizovali, aby sme jej zvýšili profesionálny status. Sústredili sme sa na vnútornú kontrolu, dnes má jednotka vnútornej inšpekcie vyše 60 členov. A nie sú to páni, ktorí sa venujú dodržiavaniu bezpečnosti práce, ale sú to vrahovia policajtov, to znamená, to sú tí ľudia, ktorí majú pracovať na dôkazoch o prípadných kriminálnych činoch, ktoré sa dejú aj vnútri finančnej správy. Veď priznajme si, že ten veľký objem nevybratej dane z pridanej hodnoty je spôsobený aj súčinnosťou ľudí zvnútra s vonkajším prostredím. Tento fakt tu vždy bol. Vždy tu bol prítomný. A my sme sa rozhodli s ním jednoznačne bojovať.
Vývoj efektívnej sadzby dane z pridanej hodnoty jasne potvrdzuje, že vstupom Slovenska do Európskej únie, to znamená, tým, že sa vytvorila možnosť medzinárodného obchodu, sa vytvoril aj priestor na podvody. A tým pádom je medzinárodný prvok v karuselových obchodoch kľúčový. Tým pádom je aj spôsob dokazovania o to komplikovanejší, pretože finančná správa si musí vyžadovať informácie zo zahraničia, často z vedľajších susedných krajín, často s nie dobrou skúsenosťou. To je aj dôvod, prečo my máme stále dôvod zvyšovať úroveň spolupráce výmeny daňových informácií či už v najbližšom priestore strednej Európy alebo aj v oblasti tretích krajín. Poznáte ten prípad Cypru, ktorý sa dial minulý rok a kde sa podarilo urobiť zásadnú zmenu.
Opakujem, ten jav je prítomný. My v žiadnom prípade nemôžeme povoliť na skrutkách, pretože sme uprostred vojny o každé jedno euro v oblasti dane z pridanej hodnoty. A v tom boji sa nám zatiaľ darí. A musíme urobiť všetko preto spolu s finančnou správou, aby trend, ktorý sa začal minulý rok, bol minimálne podržaný. A, samozrejme, máme ďalšie ciele. Chceme tzv. VAT GAP alebo medzeru výberu dane z pridanej hodnoty ďalej a ďalej zmenšovať. Ak sú problémy, ja viem, že sú problémy, a sú konkrétne spoločnosti firmy, ktoré sa cítia poškodené, musia sa ozvať. Moja osobná skúsenosť z toho je, že väčšina hlasných sťažovateľov mala za ušami. To je moja skúsenosť. Ale z tohto pohľadu na každého sa musíme dívať z pohľadu prezumpcie neviny.
Ďakujem, pán poslanec, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi odpovedať namiesto pána podpredsedu vlády Lajčáka.
V rámci novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy prešli k 1. októbru 2012 z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky dva dotačné tituly v oblasti ľudských práv a antidiskriminácie, a to presadzovanie, podpora a ochrana ľudských práv a predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.
V januári tohto roku bola ministerstvom vyhlásená druhá výzva zameraná na podporu a ochranu ľudských práv a slobôd. V súvislosti s vašou otázkou si dovoľujem uviesť, že pri nastavovaní parametrov výzvy, ktorá definuje aj povinné prílohy žiadostí o dotáciu, ako aj pri kontrole a hodnotení žiadostí sa ministerstvo riadi zákonom č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí a zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Od žiadateľov o dotácie požadované potvrdenia vrátane potvrdenia príslušného inšpektorátu práce, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, sú explicitne definované v § 8a zákona č. 523/2004 Z. z., z ktorého, ako som uviedol, vychádzame pri príprave výzvy.
Otázkou zefektívnenia poskytovania dotácií sa zaoberala aj Rada vlády Slovenska pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v decembri minulého roku na svojom 12. zasadnutí.
Cieľom návrhu odporúčaní, ktoré by smerovali k zefektívňovaniu poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, bola v gescii ministerstva zahraničných vecí zriadená pracovná skupina rady. Členmi tejto pracovnej skupiny sú zástupcovia občianskej komory rady, zástupcovia troch splnomocnencov vlády, pre národnostné menšiny, pre rozvoj občianskej spoločnosti a pre rómske komunity, ďalej, zástupca Slovenského národného strediska pre ľudské práva a zástupcovia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a ministerstva zdravotníctva. Táto skupina zasadala zatiaľ trikrát a na jej doterajších rokovaniach boli diskutované napríklad nasledovné otázky: návrh na zváženie možnosti zrušenia anonymity pri predkladaní žiadostí, ďalej, návrh na zváženie možností uznania miest ako oprávnených výdavkov. Ďalším je to možná každoročná špecifikácia prioritných oblastí, no a v neposlednom rade zníženie maximálnej výšky poskytnutej dotácie.
Návrhy týkajúce sa zmeny rozsahu predkladania požadovaných potvrdení neboli doposiaľ v pracovnej skupine otvorené. V prípade, že budú členmi skupiny obdobné požiadavky vznesené, bude sa nimi pracovná skupina zaoberať. Po ukončení diskusií v pracovnej skupine budú jej návrhy formulované ako odporúčania a budú prezentované na 14. zasadnutí Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Ďakujem, skončil som.

Ja nebudem odpovedať za pána ministra zahraničných vecí, nehnevajte sa, určite nie. V tejto jeho konkrétnej veci ja mám svoju kartu bolesti, takže určite vám... (Povedané s úsmevom a následne smiech v sále.)

Ďakujem. Keďže som od pána ministra dostal vyčerpávajúcu odpoveď, by som povedal, nad moje očakávanie, tak netrvám na otázke. Ďakujem.