33. schôdza

Ďakujem pekne všetkým, ktorí nejako odpoznámkovali tento môj monológ. Ja začnem odzadu, od mojich opozičných.
Pán poslanec Droba, no ďakujem pekne za upozornenie, ale vy si v prvom rade musíte spraviť poriadok v tej vašej strane-nestrane, hej, preto, lebo skutočne ma bude veľmi baviť, ako vy sa dohodnete s pánom Lipšicom a pán Krajcer so svojimi názormi s pánom Lipšicom. Tak to bude skutočne úžasné, tak to si v tých voľbách naozaj vychutnám, ako to vy budete nejakým spôsobom prezentovať. A bude mi cťou, keď budete v týchto laviciach takisto sedieť, ako v nich sedíte teraz, v čo ja veľmi z hľadiska tej novej vašej menšiny neverím.
Pán poslanec Přidal, našťastie nie všetci sú v KDH takí ako vy. To je na jednej strane šťastie pre nás, na druhej strane je to nešťastie pre vás. Na to konto nastáva tu delenie tých KDH-ckych buniek až toho nevidna pomaly. A ja vám takisto budem strašne držať palce, aby ste sa v rámci týchto svojich názorov, ktoré tuná pertraktujete aj spolu s vaším kolegom po ľavici, skutočne prezentovali tak, aby ľudia pochopili, aby občania Slovenskej republiky pochopili, čo vlastne KDH chce a aké KDH zastáva hodnoty. Mne to bolo ešte pred tými tromi rokmi jasné, teraz som absolútne zmätený, preto, lebo, čo vystúpenie, to iný názor. Vystúpenie napríklad aj vás, pán poslanec Přidal, jednoducho je tak nečitateľné, že neviem, či s vami niekto v rámci tej strany a v rámci istých filozofických hodnôt aj nespraví poriadok. Veď čo vy tuná rozprávate, to je každý pes iná ves, každý deň. A, prepáčte, vy skutočne nevoľte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poprosiť kolegyne, kolegov, aby sme sa naozaj vrátili k vecnosti a k obsahu. A v tejto súvislosti už som chcel reagovať najmä teda po vystúpení pani nezaradenej, ako hovorí pani poslankyňa, nie nezávislej, ale nezaradenej poslankyni pani Lucii Žitňanskej. Ale to by chcelo viac času. A myslím si, že využijem svoje právo ako navrhovateľa.
Chcem sa napriek všetkým tým nuansám, emóciám a napájaniam sa na kampaň vrátiť k podstate spôsobu návrhu a vyjednávania. A ten skutočne mal jediný cieľ, pokúsiť sa o novelu ústavy nie spôsobom, ktorý sa začal v Národnej rade stávať národným športom. A to je individuálne, vopred nekonzultované množstvo návrhov zmien ústavy alebo ústavných zákonov bez akéhokoľvek vedomia toho, že to má akúkoľvek šancu na úspech, len a len v parciálnych prezentáciách sa v téme a v žiari reflektorov podľa toho, ako komu to vyhovovalo alebo koho pani poslankyňa alebo pán poslanec, ktorý s takouto iniciatívou prišiel, reprezentuje. Slovenská ústava si to nezaslúži, a preto zo všetkých návrhov a z tém, ktoré naozaj dlhodobo rezonovali, sme sa pokúsili urobiť hutnejší kompakt a pokúsiť sa s vedomím, že na to nikto nemá ústavnú väčšinu, získať ústavnú väčšinu a urobiť jednu zmenu, ktorá, samozrejme, bude východiskom pre ďalšie následné zmeny v danej oblasti v slovenskom právnom poriadku. Preto je dnes na stole návrh, pri ktorom v rámci politických jednaní, čo sú úplne štandardné prístupy, sme hľadali spôsob, ako vôbec k ústavnej väčšine dospieť s vedomím, že sa dá dosiahnuť návrhom, ktorý je nosič. To znamená povedať témy, ktoré, sme o tom presvedčení ako navrhovatelia, určite otvoriť chceme, a zmeny urobiť, lebo je tu dlhodobý dopyt a požiadavky ľudí na Slovensku, že sú to témy, kde existujú elementárne prieniky obsahové, napriek rozličným ideovým a niekedy aj programovým cieľom jednotlivých subjektov, čo je úplne prirodzené a legitímne, a že tento nosič je základom pre to, aby sa našla čo najširšia zhoda práve s vedomím a interpretáciou toho, že slovenská ústava nie je trhací kalendár a že nie je cieľom dosiahnuť tu 90 hlasov a lámať cez koleno niečo, ale dôjsť v odbornej komunikácii s predstaviteľmi súdnej moci, s predstaviteľmi politických strán, jednotlivými odbornými pozadiami týchto strán, nuž aj s nezaradenými, nezávislými poslancami k takým zneniam a k takým riešeniam, kde opäť bude, po prvé, naplnený cieľ dosiahnuteľnosti širokej ústavnej podpory, veľmi širokého prieniku a zhody aj na praktických riešeniach v následných aktoch a najmä uvedenia tejto novely ústavy do života tak, aby priniesla tie efekty, o ktoré nám išlo. A sa mi zdá, že toto v tejto rozprave sa trošku rozplynulo, aj keď, prirodzene, a súhlasím s názormi, bohužiaľ, žijeme v kampani, ale slovenský politický systém je nastavený tak, že máme v princípe skoro každú chvíľu nejakú kampaň, či európsku, či parlamentnú, či prezidentskú, či regionálnu, či komunálnu.
A ak by sme prijali, že nebudeme riešiť vážne problémy ľudí a vážne témy, ktoré dlhodobo rezonujú, a o tom nikto nepochybuje, lebo to môže niekto považovať za súčasť kampane, tak v tomto parlamente neprijmeme žiadne zásadné riešenie, nehovoriac o tom, že, a v tom je to, čo nazývam štandardnosť, najmä predstavitelia toho spektra politiky, ktorých štandardom je aj skúsenostná báza, vedia, že nielen na Slovensku, ale aj v iných demokratických parlamentných systémoch, ktoré sú vo vážnych ústavných aktoch založené na výraznej ústavnej väčšine, sa dokonca hľadá taký esprit ducha doby, keď dochádza k takýmto prienikom a vôbec k možnosti prieniku, aby sa niečo konečne zmenilo. To, nakoniec, slovenská história parlamentarizmu pozná, tá najväčšia novela ústavy sa rodila len a len v konsenze vysporadúvania sa s dobou predtým.
A, prepáčte, ak tu niekto nazýva politickými kšeftami a obchodmi štandardne politické dohody, no tak potom povedzme, že najväčšia a najrozsiahlejšia novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá umožnila našu európsku integráciu, ktorá proste umožnila našu transatlantickú integráciu, ktorá naštartovala úplne novú éru Slovensku, na ktorej sa podieľali páni z pravice aj ľavicové subjekty vtedajšej veľkej koalície, či to bola slovenská sociálna demokracia vtedajšia, či to bola Strana demokratickej ľavice alebo Strana občianskeho porozumenia, tak sa mám vás všetkých pýtať, ktorí ste vtedy v tej dobe boli a založili našu, dúfam, dnešnú pozitívnu existenciu, to ste robili akože čo, politické kšefty, aby ste vôbec boli schopní dosiahnuť ústavnú väčšinu a urobiť tento elementárny krok? Preto chcem len zdôrazniť, vráťme sa k vecnosti, príde druhé čítanie.
Myslím si a dúfam, že práve téma manželstva ako elementárneho vnímaného tradičného inštitútu rodiny a následnej ochrany rodiny a následných vytváraní predpokladov na ďalší sociálny demografický rozvoj a všetko to, čo s tým súvisí, bude najmenej kontroverzné, pretože už počas rokovaní som to tak vnímal a vnímam to napriek niektorým, nazvem to, zvláštnym liberálnym postojom ako tému absolútne väčšinovo podporenú. A preto dúfam, že tam nebudeme zvádzať žiadne zásadné polemiky.
A poďme do tej druhej závažnej oblasti, a to je súdna moc, aj s tým zvláštnym espritom, ktorý má. A to je vysoká miera autonómie, nevyhnutnosť komunikácie s predstaviteľmi súdneho stavu, hľadania optimálnych riešení na úrovni ústavnej zmeny, ale aj so zámerom, aby v zákone, ktorý, mimochodom, sprevádza tento návrh, a to je zákon o sudcoch a prísediacich, sa premietlo to, po čom tu volá každý, najmä pani Žitňanská. A pýtam sa a neverím, ona už asi vie všetko dopredu, ona už dokonca, ako som ju počúval, vie, kto vraj bude šéfom Súdnej rady. Pritom návrh, ktorý vypracovala vláda v spolupráci s legislatívou aj s poslancami klubu SMER, bol diametrálne odlišný. A to znenie, ktoré tam je dnes, je práve kompromisom a prevzatím opozičnej vízie. A preto sme vlastne navrhli takéto riešenia. Ale ona už vie, kto bude predsedom Súdnej rady, ona už vie, kto bude likvidovať sudcov, ona už vie všetko. A pýta sa a pýta sa a pýta sa. Nuž ja ako navrhovateľ odpovedám. A dúfam, že bude so mnou súhlasiť aj pán predseda poslaneckého klubu KDH pán Hrušovský, že nič nemienime zľaviť na tom, čo sme povedali.
Po odsúhlasení tohto návrhu a jeho postúpení do druhého čítania sa musí začať jeden široký, odborný dialóg a politický dialóg. A budeme sa všetci tí, ktorí sa chceme počúvať, počúvať, všade tam, kde nájdeme širokú zhodu, a znovu opakujem, nie deväťdesiat hlasov, čo by sa relatívne možno dalo dosiahnuť. Nakoniec, kolegovia niektorí z OĽaNO už predtým avizovali, že sú ochotní podporiť takýto návrh. Ale široká odborná zhoda bude tým zlomovým riešením v Ústave Slovenskej republiky, na základe ktorej sa potom bude ďalej stavať. A bude to dôkazom toho, že sa dá naozaj aj v Národnej rade Slovenskej republiky napriek normálnemu, špecifickému, programovému, ideovému inému videniu sveta a rozhraniu všade tam, kde ide o národný záujem alebo o štátny záujem alebo o témy, ktoré sú skutočne väčšinovo súčasťou bežného života ľudí, nájsť veľmi široký ústavný konsenzus. A preto vás chcem požiadať, aby sme viedli túto rozpravu vo vecnom tóne a nechali stranou interpretácie o kšeftoch, o kampani a o neviem čom všetkom možnom. Ja som presvedčený, že to podporu do druhého čítania nájde a potom v druhom a treťom čítaní budeme ďalej pracovať.
A znovu sa vrátim k tej pani poslankyne Žitňanskej, škoda, že tu nie je, ja to, keď tu bude zajtra, ešte zopakujem, pretože bola súčasťou a bol som súčasťou, bol som politickým garantom na týchto vyjednávaniach a jej dezinterpretácia, prepáčte, je pre mňa šokom. A, samozrejme, mnohokrát sme vysvetľovali, o čo ide, a hovorili, že, dobre, tak urobme tie prieniky v tých návrhoch, lebo tu opakovala, ako ona nemôže a tu môžeme my s kresťanskými demokratmi to podporiť.
Nie je to pravda, pokiaľ ide o tie jej dezinterpretácie o likvidácii sudcov. Nuž tu len jeden argument poviem. Samotná vláda pani premiérky Radičovej, kde bola pani poslankyňa ministerkou spravodlivosti, mala v programovom vyhlásení, a každý si to nájde na internete, explicitne napísaný inštitút bezpečnostnej previerky ako základ reformy súdnictva. Takže to je azda najlepší dôkaz, ako manipuluje s faktmi. Ale to je asi u ľudí, ktorí prevracajú kabáty, tak ako je ona raz štátna tajomníčka KDH a potom ministerka SDKÚ. Potom zase tam asi nič neobvyklé nie je.
Ja som presvedčený, že všetci tí, ktorí racionálne pristúpia k týmto návrhom a budú ochotní sa podieľať na ďalšom dopracovaní s cieľom dosiahnuť efektívne a dôveryhodné súdnictvo, budú spolupracovať a že v konečnom dôsledku nájdeme také riešenia, ktoré budú prínosom pre ľudí na Slovensku. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, milé kolegyne a vážení kolegovia, no sťažovať sa, že rečníci tu hovoria o prezidentskej kampani v situácii, keď vedenie parlamentu a vy, pán predseda, ste tento bod zaradili do programu presne pred druhým kolom prezidentskej kampane, keď vám všetky tieto témy boli dlhé roky v politike cudzie a hlasovali ste vždy proti nim, a budem o tom hovoriť, to považujem, keby to bola odvaha, tak by to bolo celkom fajn, za taký prejav pomerne veľkej trúfalosti.
Najskôr budem hovoriť o tom, ako ste sa k týmto témam stavali ako poslanci strany SMER v minulosti, lebo to asi tiež o niečom napovedá, či to naozaj je len účelové spojenie, časové, kvôli voľbám alebo, ako tomu vy hovoríte, zrazu prišiel nejaký esprit, okrem toho, že poslanci strany SMER boli jediní, ktorí v roku 2004 nehlasovali za zákon o rodine, ktorého dikciu definície manželstva ústava preberá. To bolo hlasovanie z 10. decembra 2004, kde podporilo celé plénum zákon o rodine, dokonca aj opozícia, ten zákon získal 110 hlasov zo 142, okrem pánov poslancov Blanára, Jarjabka, Madeja, Pašku, Vargu, Kaliňáka, Vážneho, Čaploviča, Federiča, Muňka, Šulaja, Zalu, Číža, Fica, Zmajkovičovej. To je toľko k zákonu o rodine, ešte raz, ktorého definíciu preberáte do ústavy.
Chápem, a budem aj o tom hovoriť, prečo ste to spojili teraz, pretože potrebujete získať aspoň nejaké malé percento hlasov katolíckych voličov, ako ste hlasovali v iných prípadoch, ktoré sa týkajú buď témy ochrany života alebo rodiny, kde vždy ste hlasovali proti návrhom, to mi je ľúto, ako poslanci strany SMER.
Budem konkrétny. Keď sme v roku 2008 dali návrh novely zákona o informovanom súhlase pri interrupciách, jediný SMER tento návrh novely nepodporil. Aby som nekrivdil, tak, myslím, pán poslanec Podmanický bol zaň. A následne keď rovnaký návrh novely predložili poslanci Mušková a Zelník, ktorej prešiel informovaný súhlas, tak jediný, kto bol za návrh zo strany SMER, boli poslanci Lebocký, Vaľová, Podmanický, Jarjabek, ostatní boli proti návrhu alebo sa zdržali hlasovania. Bol to malý pro life zákon, malinká zmena, významná, ale malá. Aby bol informovaný súhlas pred interrupciami, jedine SMER to nepodporil. Ten návrh prešiel vďaka poslancom HZDS a SNS. No ale v parlamente veď bol aj návrh ústavného zákona o ochrane manželstva. A bol tu nie raz, posledne, ak sa nemýlim, v roku 2009 a znovu hlasovanie strany SMER, kde za návrh bol jedine pán poslanec Podmanický, ostatní boli proti návrhu alebo ako vy, pán predseda, ste sa hlasovania zdržali. Čiže nepodporili ste nikdy ústavnú ochranu manželstva, dokonca ani zákon o úprave manželstva, ani väčšina vašich poslancov, myslím, ani pán poslanec Blanár. Ale môžeme to pozrieť. To nie je podstatné. A, naopak, dnes hovoríte, treba meniť justíciu. A napríklad je úplná priorita bezpečnostné previerky. Ale keď som predložil návrh v roku 2007, aby sudcovia mali bezpečnostné previerky, tak zo strany SMER 19. 6. 2007 nehlasoval zaň nikto. Vy ste hlasovali proti návrhu. Tak teraz vy hovoríte, že vznikol nejaký nový, ja nie som politológ, ani sa naňho nechcem hrať, esprit, že zrazu ste zistili, že ochrana manželstva je dôležitá a aj tú justíciu treba reformovať. Predtým ste hlasovali vždy naopak, ale teraz vznikol nový esprit, a úplne náhodou vznikol, keď váš predseda kandiduje na prezidenta, náhodou. To nesúvisí nijako s prezidentskými voľbami, lebo však voľby sú vždy nejaké. To je čistá náhoda. (Reakcia z pléna.) To komu chcete hovoriť, že zrazu ste za podporu manželstva, keď ste hlasovali vždy proti nej, zrazu ste za reformu justície, keď ste hlasovali vždy proti nej? (Reakcia z pléna). No ja tu čítam vaše hlasovanie.
K justícii len jedna poznámka. Prosím vás, videl niekto od toho, od kedy ohlásil pán predseda Fico prezidentskú kandidatúru, pána Harabina? Ja som odvtedy ho nevidel. Čo je s ním? Niežeby mi nejako zvlášť chýbal, ale je reforma justície v parlamente, inokedy by mal aspoň päť tlačoviek, zrazu ho niet. Čo sa deje? Dostal nejaký pokyn, že do prezidentských volieb nech sa moc neukazuje? Asi, áno, asi sa aj preto rôzne agentúry pýtajú potenciálnych voličov a obvolávajú ich call centrá, či by zmenili svoj hlas od Kisku k Ficovi, keby dal prísľub, že Harabina nevymenuje. Tak preto má asi pokyn, aby sa moc neukazoval. Ja som ho fakt nevidel dlho. Vy ste ho videli? Faktom ale je, že synonymom tragickej situácie v justícii je práve tento človek. Človek, ktorý za každých okolností doposiaľ mal plnú podporu strany SMER, všetkých poslancov a predsedu vlády, až takú, že ju veľmi vrúcne prejavoval pri každom jednom stretnutí na verejnosti. A prejavovali ste ju mnohí ďalší aj tu proste po chodbách parlamentu, bez možno prítomnosti fotoaparátov. Ja si pamätám rôznych trojitých odpichnutých brežnevov s pánom Harabinom. Však každý má svoj vkus, to ja zase nikomu nehovorím. Len sa mi zdá, že je problém, ak tí, ktorí spôsobili situáciu v justícii, sa dnes tvária, že ju idú reformovať, lebo vychádza v prieskumoch, že ľuďom vadí situácia v justícii, že im vadí pán Harabin a treba niekoľko tých katolíckych hlasov. A nie je žiadne iné logické vysvetlenie, ako to, že kvôli prezidentským voľbám tento návrh v parlamente je. A myslím si, že ste kolegov z opozície a kolegov z KDH v princípe podviedli. Či boli prezieraví, že na to naskočili, to ja neviem, ale myslím si, že neboli. A poviem to aj na príklade, ktorý som spomínal. Ja tiež ľuďom a priori dôverujem, ale keď ma podrazia párkrát, tak už som opatrnejší. A vy ste vždy KDH doposiaľ podrazili. Naposledy, asi pred pol rokom bol v parlamente, ako si kolegovia spomínajú, zákon o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti. Teda ony boli tie zákony dva, ja som podal jeden a v ten istý deň podalo KDH ten istý. K tomu sa už nechcem vyjadrovať. Ale v každom prípade ten KDH-cky do druhého čítania prešiel. A ešte pán predseda a pán podpredseda parlamentu bol na našom výbore s týmto návrhom zákona v princípe kvôli tomu, aby prešiel, lebo mal prísľub asi, že prejde, tak bol z neho ochotný dať preč mnohé kľúčové časti, napríklad odmeňovanie oznamovateľov. Ja už som vtedy hovoril, že ten zákon potom takto vykuchaný nebude mať nejaký veľký význam. Ale asi bol záujem, aby prešiel. Ale on neprešiel. Vy ste ho nepodporili v druhom čítaní. Vy ste ich znovu podrazili. A podľa mňa to urobíte znovu. Urobíte to najmä vtedy, keď váš prezidentský kandidát prehrá. A ubezpečujem vás, že on prehrá.
A keďže naozaj tento návrh súvisí výlučne s prezidentskými voľbami, podľa mňa účel nesvätí prostriedky, tak sa predsa len vyjadrím ešte k tomu, akým spôsobom zneužívate, čo sa len dá na prezidentskú kampaň. Ja viem, že vám ide o veľa. Ja viem, že vám ide začiatok možného konca. Ale myslím si, že v každej situácii by mali byť nejaké limity. A akokoľvek dopadnú prezidentské voľby, táto krajina kvôli tomu, ako vediete prezidentskú kampaň, už nikdy nebude rovnaká. Takú špinavú prezidentskú kampaň, akú vediete, na Slovensku nebola. Nielen čo robí vládny denník Pravda alebo televízia oligarchov TA3, ale aj čo robí váš kandidát len preto, aby neprehral prezidentské voľby, ako sú vážne podozrenia, že sú zneužívané štátne orgány, Policajný zbor, spravodajská služba, súdnictvo na vyrábanie akýchkoľvek materiálov, ktoré budú použité proti protikandidátovi, to na Slovensku nebolo v takejto dimenzii, v tejto forme ani za vlády Vladimíra Mečiara. Aby sa zapojil štátny aparát do prezidentskej kampane, do vyrábania kompromitujúcich materiálov protikandidáta, to považujem za také neuveriteľné bahno, takú neuveriteľnú žumpu, do ktorej túto krajinu vediete, že si myslím, že po týchto voľbách taká krajina bude kvôli vám iná. A je to škoda, lebo ani prezidentský úrad by za to nemal stáť. Vám za to stojí čokoľvek. Nemáte absolútne žiadne zábrany.
A preto chcem povedať, že ja podporím ten druhý návrh opozičných poslancov, teda on je prvý asi, ale zaradený je ako druhý, ktorý sa týka len ochrany manželstva. Ja si myslím, že to má význam. To nevyrieši problémy rodiny všetkých na Slovensku, samozrejme, nie, to asi ani nie je jeho ambíciou, ale minimálne zabráni tomu, aby do budúcnosti vznikli manželstvá osôb rovnakého pohlavia, čo je, áno, druhý krok po registrovaných partnerstvách v mnohých krajinách. To sme videli, čiže to je v poriadku. A očakávať od toho, že tento návrh, samozrejme, vyrieši problémy rodín na Slovensku, vyrieši problém odchodu mladých ľudí zo Slovenska, asi sa nedá, ale dúfam, že takú ambíciu tento zákon ani nechce mať a, samozrejme, ani mať nemôže.
Takže na záver.
Myslím si, že tento návrh zo strany poslancov strany SMER aj vás, pán predseda, nie je podaný úprimne. Myslím si to preto, lebo som dokumentoval tu, ako ste doteraz vždy hlasovali, keď prišlo na ochranu rodiny alebo na reformu justície. Vtedy vždy ste hlasovali opačne, ako teraz tvrdíte. Môžete to nazývať, že vás zrazu osvietilo a že prišiel nejaký duch doby. Ale ja vám poviem, čo je duch doby. To je 29. marec, druhé kolo prezidentských volieb. To všetci vieme. Nepodceňujte voličov. Ani v kampani ich nepodceňujte. Podľa mňa vám to zrátajú. Aj tú špinavú kampaň vám zrátajú. Robíte to premyslene, úmyselne, ste odradili voličov, vy ste znechutili voličov. Myslím, že ste došli do takej miery, do takého limitu, že sa vám to vypomstí. Myslím si to. A vo vzťahu k tomu je mi ľúto, že ste nahovorili aj mojich bývalých kolegov z KDH, ktorí, samozrejme, konzistentne obhajujú definíciu manželstva. To je v poriadku. Možno si nie celkom všimli, aké sú zmeny v oblasti justície. A ja sa teraz o nich zmienim len veľmi rýchlo. Ja si naozaj myslím, že časť zmien v justícii predstavuje zlé zmeny, nie dobré.
Budem stručný.
Zmena zloženia Súdnej rady, kde už prezident nebude vymenovávať svojich troch členov, ale bude to výlučná kompetencia vlády a parlamentu, znamená, že vládna väčšina v parlamente bude mať väčšinu členov v Súdnej rade. Čiže vy zhoršujete zostavenie, zloženie Súdnej rady. Po druhé, rozširujete jej kompetencie, pričom fungovanie Súdnej rady trinásť rokov, dvanásť rokov nás presviedča, že nefunguje dobre. Tie kompetencie ešte posilňujete. Poviem to na príklade, v čom nefunguje dobre, aby to bolo úplne jednoznačné. My už možno rok nemáme zvoleného sudcu na štrasburskom súde, lebo kandidáti ktorých dáva Súdna rada podľa ústavy, neprešli v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. A podľa mojich informácií nemá tam prejsť ani druhý zoznam. To je už škandál skoro medzinárodný. To existuje len v Gruzínsku, myslím, kde dvakrát bol odmietnutý takýto zoznam. Napriek tomu vy túto kompetenciu Súdnej rady zdôrazňujete.
A, ešte raz, zhoršujete zloženie Súdnej rady. Navrhujete, aby predseda Súdnej rady mal aktívnu legitimáciu na podávanie návrhov na Ústavný súd o súlade právnych predpisov. Doteraz to musel robiť cez generálneho prokurátora. A vieme, aké návrhy z Generálnej prokuratúry ohľadne reformy justície išli. Boli to práve návrhy, aby Ústavný súd všetky reformy zrušil.
Môj názor osobný, berte to ako môj názor, je ten, že oddeliť funkciu predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu je zmena kozmetická, nie k horšiemu, ale ani veľmi nie k lepšiemu. Pri rovnakom zložení Súdnej rady, ktorá tam dnes je, tak nebude jeden Harabin, budú takí dvaja.
Upozorňujem na absolútnu účelovosť prechodných ustanovení. To je článok 154d návrhu novely ústavy, kde na jednej strane nesudcovskí členovia Súdnej rady, tí menovaní vládou a parlamentom po novom, budú na novo vymenovaný, respektíve zvolený dňom účinnosti novely ústavy. Ale zvyšných osem sudcov, tých tam zostane do uplynutia volebného ich funkčného obdobia. To je aj právne dosť veľký nezmysel, musím povedať. To je aj právne dosť veľký nezmysel... (Reakcia z pléna.) Moji experti? Ja som sa na novele ústavy nepodieľal, pán predseda, no, chvalabohu, presne tak. Takže považujem to za úplne nezmyselné riešenie.
Jediná vec, s ktorou v tej časti o justícii súhlasím, je zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov, ktorú ste tiež nikdy predtým nepodporili. Zrazu je to v návrhu. Čiže proste vy tam máte všetko návrhy, proti ktorým ste vždy hlasovali. A teraz tvrdíte, že esprit prišiel. Ale teraz nejde o dohody. Ja vždy hlasujem pri návrhoch zákonov alebo ústavných zákonov podľa toho, či ich považujem za dobré alebo zlé. Vy teraz tvrdíte, že to sú samé dobré veci, manželstvo, justícia, samé fajn veci. No ale v minulosti ste ich nepodporili nikdy, ste boli vždy proti nim. Tak vtedy ste ich asi za dobré nepovažovali. Možno by neprešli, nehovorím, bez dohôd, ale ste mali hlasovať, ako ste to cítili. Takže preto sa mi to zdá ako zneužívanie tak vážnych tém. A nemusíme si to hovoriť. Však každý to vie, čo vám vyšlo v prieskumoch. Vaši voliči majú problém s justíciou. Vaši voliči majú problém s Harabinom. A možnože rozhodne nakoniec pár percent katolíckych hlasov. Tak čo ideme s tým urobiť? Tak urobíme novelu ústavy, kde dáme manželstvo, justíciu, kašlať na to, že sme boli vždy proti tomu, teraz budeme sa tváriť, že sme za to. (Reakcia z pléna.) No len práve takých, pre ktorých je toto mimoriadne dôležitá vec. Ale, ešte raz, pán predseda, ja som hlasoval v pohode, ja som hlasoval vždy za ústavnú ochranu manželstva aj v minulosti v opozícii. Ja hlasujem alebo snažím sa hlasovať konzistentne. Ja som hlasoval za bezpečnostné previerky sudcov aj v minulosti. Ja som to navrhoval. Len vy zrazu idete hlasovať všetci en bloc opačne o všetkých kľúčových témach a tvrdíte, že to je náhoda, že idú prezidentské voľby. A ja tvrdím, nerobte úplne z ľudí hlupákov, lebo to nie je náhoda.
Z tohto dôvodu, z dôvodov, ktoré som povedal, nepodporím tento návrh novely ústavy a podporím len ten návrh novely ústavy, ktorý sa týka ochrany manželstva. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí mali so mnou zľutovanie. Nebudem dlhšie hovoriť, ešte možno menej ako dve minúty.
Daniel, no tak každá zmena, zvlášť ústavy, vyvoláva isté riziká v tej aplikácii zmeny. Aj pri tejto novele, ktorú predkladáme, ja neviem odhadnúť tú mieru rizika navrhovanej zmeny, ktorá môže tú súdnu moc, možno tak ako tvrdia niektorí, aj jej výkon zhoršiť. Ja osobne si myslím, že to môže zlepšiť tú situáciu.
Ale keď už sa kritizujeme navzájom, ja nie som nadšencom nejakých rýchlych zmien, nepremyslených, neprediskutovaných, aj preto je tá ponuka medzi prvým a druhým čítaním sadnúť v širšom grémiu za rokovací stôl a hľadať možno iné riešenia, ale nerád by som bol, aby sme urobili to, čo bolo pri poslednej novele ústavy, keď končila vláda Ivety Radičovej. Vtedy dosť nepremysleným krokom sme z hodiny na hodinu dokonca v skrátenom legislatívnom konaní menili Ústavu Slovenskej republiky a neuvedomili sme si jedno, čo z tejto zmeny vyplýva, že sme princíp zastupiteľskej demokracie zmenili na prezidentský. Za dva dni po nadobudnutí účinnosti tejto ústavy sa to v plnej nahote ukázalo. Teda dajme hlavy dohromady a poďme hľadať riešenie, ktoré bude na prospech toho, čo hovorí aj pán predseda Paška, čo hovoria ostatní kolegovia, či už z môjho klubu alebo z tých, ktorí sú za prijatie tejto ústavnej zmeny. Ďakujem.

No ako vždy som z vášho vystúpenia vcelku zmätený, jednak keďže som presvedčený, že ste sa zapojili do súťaže politicky ako o najmenej kultúrneho poslanca v parlamente. A už ste aj dobehli pána Hlinu vcelku, čo ste predviedli pri poslednom návrhu na odvolanie predsedu vlády. Tak ste aj začali priamo vedľa hneď provokovať predsedu Národnej rady priamo do očí rovno, aby to nebolo jednoduché. Ale zakončili ste to vcelku ľahkým konverzačným tónom. No bolo to o celkom zaujímavé vystúpenie v tomto zmysle.
Pán kolega, chcem vám povedať, že to, čo ste predvádzali, a, bohužiaľ, sa k tomu pridal aj predseda Najvyššieho súdu pán Harabin, to zásadným spôsobom prispelo k tomu, že justícia na Slovensku vyzerá, tak ako vyzerá.
Elementárna vec. Prečo vy pre mňa máte nulovú dôveryhodnosť ako politik, vám poviem. Všetci veľmi dobre vieme, že predseda Súdnej rady je automaticky doteraz je predsedom Najvyššieho súdu. Všetci veľmi dobre vieme, že predsedu Najvyššieho súdu volí Súdna rada a navrhuje ho na vymenovanie prezidentovi Slovenskej republiky. Čo s tým má SMER? Ak niekto sa pokúša permanentne politicky, lebo je presvedčený, že tá situácia nie je v poriadku, teda nie právnymi, ale politickými prostriedkami zmeniť pomery v krajine, to ste boli vy celý čas, čo je pre mňa hanebné, pán poslanec, vy celý čas aj s pani poslankyňou Žitňanskou. Viete veľmi dobre, že pri takejto funkcii tie dôvody na odvolanie majú charakter kvalifikovaných dôvodov. Mohli ste dokázať ako minister, ako dlhoročný politik aspoň náznak takéhoto niečoho. Nie, vy ste politicky zasahovali do legitímne zvolenej Súdnej rady a do právomocí tejto Súdnej rady. A aj keby som bol kedykoľvek pristúpil, prípadne ak sú lepšie mechanizmy, na volenie šéfa Súdnej rady, ale v takom prípade v slušnej spoločnosti, by to bolo od najbližšieho volebného obdobia. A to všetko ostatné je politicky nekultúrne a surové, presne, čo ste vždy politicky robili. Vždy ste funkciu zneužívali a vždycky ste prednášali vaše myslenie ako myslenie všetkých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, nechcem byť osobný, ale váš slovník a miera agresivity jednoducho ma núti, aby som bol aspoň adekvátny, a nedá sa to ináč, ako vaším hodnotením. Ja som tu od roku 2002. Vy ste vtedy nastúpili ako minister spravodlivosti do prvej Dzurindovej vlády. A vnímal som vás, boli ste vždy veľmi ambiciózny a primerane agresívny. Ale so stúpajúcim nenapĺňaním vašich vysokých ambícií, žiaľ, rástla vaša agresivita. A dnes je to váš základný aj ľudský, aj politický prejav. A vidieť to na každom vašom vystúpení. Ja viem, že pre vás musel byť šok výsledok pána Procházku. A tiež poviem, že, dobre, tak nie som politológ, lebo tak zas budete na mňa útočiť, ale každému, ale každému na Slovensku je jasné, že vy ako ten nový líder, ktorý, či vyjdete z konzervy, alebo sa objavíte v televízii, alebo budete ešte agresívnejší, prejavujúc svoju dezilúziu, budete mať stále menej a menej percent a už nikdy sa tým vysnívaným lídrom pravice alebo novou alternatívou, novou tvárou pre najmä mladých ľudí a už pre staršiu generáciu nikdy nestanete. A aj preto možno by ste mohli sa živiť ako jasnovidec, lebo vy tu tak kategoricky všetko viete a kategoricky hovoríte, čo bude, ako bude. Možno by vám to pomohlo.
K tomu vkusu, ktorý máte. No ja vám poviem, že vy máte vkus.
A k tomu súdnictvo poviem potom samostatne vo vystúpení, ako to je.

Ďakujem pekne. Pán predseda Národnej rady ma trošku predbehol. Tiež som chcel skonštatovať, že začal sa boj o lídra pravice. Popri druhom kole prezidentských volieb začal sa boj o lídra pravice. Pán poslanec Lipšic pritvrdzuje, pritvrdzuje, pritvrdzuje. Procházka mu neuveriteľne šliape na päty. Je to jednoznačne, áno, taký ste, takého vás poznáme a budete stále agresívnejší.
Pýtali ste sa, pán poslanec, či sme videli pána Harabina. No osobne určite teraz nie, možno v televízii sme ho naposledy videli tak ako vždy. Ale viete, čo je na to veľmi smutné, pre vás? My sme totižto nevideli už dlho ani vašich voličov. A poviem vám jedno tajomstvo. A ani ich neuvidíme, ani my ani vy. A to je ten váš strach. To je to vaše agresívne vystupovanie. To je to vaše stále agresívnejšie a agresívnejšie vystupovanie v tomto parlamente a osobnejšie a osobnejšie, len z tohto dôvodu. A to je pri vašom intelekte akosi smutné. Ďakujem za pozornosť.

Ja za seba chcem povedať toľko, že ja návrh zákona podporím aj cez tie všetky peripetie, ktoré tu boli odprezentované. Tak úprimne poviem, že teším sa, že je tuná, lebo ja v podstate ešte som nebol v parlamente, keď som bol tuná v Národnej rade ako už možný kandidát. Tak práve tuná dole o poschodie nižšie v kine som povedal, rodina je takou inštitúciou, ktorá si zaslúži tú najvyššiu formu ochrany, podľa možnosti aby to bolo formou ústavného zákona. Dnes to tu na tom stole máme, ale je vidieť a cítiť, ako ťažko sa rodia dobré veci. Ale ja chcem všetkých nás tu v povzbudiť, ktorí tuná sme, či ľavica, či pravica, aby sme v tom úsilí vytrvali, lebo naozaj ide o veľmi veľa. Tak aké útoky sú voči rodine v dnešnej dobe, myslím si, že by sme mohli byť tým svetielkom a signálom pre naozaj celú tú Európu, aby my sme naozaj tú ochranu manželstva a rodiny zakotvili v našej ústave. Ja by som sa veľmi tešil, ak by to tak bolo.
Čo sa týka tých politických dohôd a obchodov, toľkokrát to tuná odznelo, ja vám to tak poviem, ešte aj v rozprave vystúpim, budem mať väčší priestor na to, ja vôbec by som sa nepohoršoval ani nad tým, či to nazveme obchod alebo dohoda, alebo podobne, politika je jednoducho cesta možného a k tým dohodám musí dochádzať. Ak to niekto nazve obchod, ak ten obchod je čestný a normálny, ani na to by som sa nejako nehneval, myslím si, v mene vyšších princípov a ochrany rodiny a manželstva. Áno, kolegovia tuná aj hovorili, že treba priniesť aj obete, ale všetkých povzbudzujem k tomu, aby sme naozaj tento návrh zákona podporili čo najviac.

Ďakujem pekne. Daniel, urobil si taký exkurz do minulosti aj s takou otázkou, či to nie je znovu o nejakom sústavnom podrážaní alebo aj teraz to nebude podobné, prejde prvé kolo. Veď každý musí odpovedať svojimi postojmi, skutkami. A pýtať sa dá.
Ale ja by som len rád pripomenul, že mnohé z tých zmien, ktoré na Slovensku už sú realitou, boli prijaté vládno-opozične alebo opačne, podľa toho, kto inicioval zmeny. Niekedy je to aj otázka času, niekedy je to otázka zrelosti alebo skutočného odhodlania. A práve tých niekoľko príkladov alebo prípadov je dobrých pre i pamäť, i odhodlanie. Ja spomeniem jeden z nich. Je to trestnoprávna imunita poslancov. Pamätáš, desať rokov to trvalo od prvého návrhu, až to bolo prijaté? Niekedy treba aj desať rokov klopať na dvere alebo opakovať niektoré postoje, aby sa stali celoštátnymi. Ôsmy rok je teraz od prvého návrhu na ochranu manželstva. Možno stačí osem, možno bude treba desať rokov na to. Pre nás to bude kritérium číslo jeden pre akékoľvek vzťahy v roku 2016. A hovorím za hnutie, ktoré kontinuálne má 25. rok. Niečo sme pamätali, niečo sme nažili, ale môžem svedčiť o tom. Nie je to naivita, nenahovoril nás na to nikto. Ale KDH je konštruktívna a dôsledná opozícia. A je dôležité jedno i druhé slovo, konštruktívna a dôsledná, lebo presadzovať vlastný program znamená záväzok voči ľuďom. Dôverujeme partnerom, že dohoda je mienená úprimne a že bude naplnená pre dobro ľudí, nie pre dobro tu kohokoľvek z nás. Veď to nestačí. A s týmto ideme aj do rokovaní, pretože tam sa dá vylepšovať to, čo je podstatné. Viacerí o tom hovorili. Som presvedčený, že druhé čítanie môže znamenať konsenzus nielen dvoch strán, ale aj viacerých.

Pán kolega, musím ti povedať toľko, že je, samozrejme, záslužné, čo všetko si podporil a že podporíš ten ďalší, ten druhý ústavný zákon. Len má to, bohužiaľ, nulovú výpovednú hodnotu, lebo ten neprejde, ani by neprešiel bez tejto dohody, ktorá sa tu urobila. Takže ak nám ide skutočne o vecnú stránku veci, tak budeme hľadať dohodu. No, bohužiaľ, ty dohodu nehľadáš, pretože by niečo stála politicky, aj po každej proste politickej stránke. A preto si myslím, že je to také dosť falošné, keď budeme hlasovať za zákony, o ktorých aj tak vieme, že neprejdú, splnili sme si povinnosť, vyjadrili sme svoj názor, vystúpili sme, ale nič sme nedosiahli. No a myslím, že toto nie je proste cieľom. Cieľom je pri takýchto vážnych veciach, pokiaľ ide o zlomové veci a dôležité veci, sa vedieť dohodnúť.