33. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je pod tlačou tlač 952a, vo výboroch v druhom čítaní.
Uvedený vládny návrh zákona Národná rada svojím uznesením z 26 marca 2014 č. 1094 pridelila na rokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Uvedené výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne ihneď a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh nebol pridelený na prerokovanie.
Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o pripomienkach nasledovne, spoločne o bodoch 1 až 32 s odporúčaním schváliť ich.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe výborov, ktorú máte, vážení páni poslanci, pani poslankyne, k dispozícii.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 124.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky od dvoch pánov poslancov, a to pána poslanca Martina Poliačika a pána poslanca Jozefa Mihála.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik, máte slovo.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, úplne na začiatok musím povedať, že tento legislatívny zhon naozaj k ničomu neprospieva. A včera sme mali večer o 19.00 hodine výbor, kde bol prijatý pomerne rozsiahly pozmeňovák, na ktorý sme museli teda reagovať v priebehu noci. A dnes ráno zasadal gestorský výbor. Spoločnú správu máme len vďaka tomu, že pani podpredsedníčka bola tak ochotná ju doniesť. Ešte nie je ani rozdaná medzi poslancov. Každopádne to nie sú podmienky, v ktorých sa dá naozaj stopercentne prejsť každý novelizačný bod. Určite by som ocenil, keby, aj keď ide o skrátené legislatívne konanie, bol vytvorený trošku väčší priestor na to, aby sa mohli poslanci oboznámiť so znením spoločnej správy a na základe toho potom formulovať svoje vlastné pozmeňujúce návrhy. Keďže to tak nebolo, konkrétne zosynchronizovanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý teraz prednesiem s hlasovaním o spoločnej správe a vyňatí jednotlivých bodov, potom odprezentuje môj kolega Jozef Mihál. Ja teda dám pozmeňujúci návrh najprv k tomu, ako tento pozmeňovák vznikol.
My sme na nedostatky tohto zákona upozorňovali už asi mesiac dozadu. Podali sme na túto schôdzu novelizáciu tohto zákona, ktorá mala odstrániť najväčšie nedostatky, s tým, že sme boli pripravení v druhom čítaní tento návrh ešte rozšíriť. Do toho prišlo ale skrátené konanie. Takže sme museli konať rýchlo.
Tento pozmeňovák je založený na našom poslaneckom návrhu. A reaguje tiež na pozmeňováky, ktoré boli podané kolegom Martvoňom včera na ústavnoprávnom výbore. Mali by sme meniť buď len také veci, ktoré v pozmeňováku pána Martvoňa neboli, alebo také veci, kde so znením, ktoré pán kolega Martvoň navrhol, nesúhlasíme. A tým pádom takéto znenia dá potom pán kolega Mihál vyňať na samostatné hlasovanie v spoločnej správe a budeme sa snažiť toto znenie nahradiť takým, ktoré viacej spĺňa naše predstavy.
Jednotným motívom, ktorý spája všetky body tohto pozmeňujúceho návrhu, je snaha o minimalizáciu škôd na strane podnikateľského prostredia, minimalizáciu administratívy spojenej s ochranou osobných údajov, a snažíme sa ísť len na tú úroveň, ktorú nám dnes predpisuje smernica Európskej únie. Samozrejme, niektoré časti tohto zákona už medzitým vstúpili do platnosti. Tam už toho veľa neurobíme. Ale minimálne pri tých, na ktoré sa ešte čaká, že majú vstúpiť do platnosti, sa dá predĺžiť lehota a tých, z ktorých niektoré ešte nevstúpili do platnosti alebo sa týkajú pokút, tam sa dá tá výška pokút znížiť.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Bod 1. V článku I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 4 ods. 3 písm. f) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „za biometrický údaj sa nepovažuje všeobecne použiteľný identifikátor, ktorý bol jednosmerne zistený na základe poskytnutia biometrického údaju"." V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Vysvetlenie k tomuto bodu. Cieľom je presnejšie vymedzenie pojmu „biometrický údaj" a zamedziť jeho extenzívnemu výkladu. Ak napríklad dôjde pri odobratí biometrického údaju k jeho jednosmernej premene na číselný údaj – všeobecne použiteľný identifikátor –, tento údaj už nie je možné pokladať za biometrický. V praxi to znamená, že ak je splnená takáto technologická podmienka, postup pri spracovaní biometrických údajov je rovnaký ako pri spracovaní iných osobných údajov.
V zásade ide o to, že keď máme technológie, ktoré napríklad párujú odtlačok prsta alebo zosnímanie sietnice s nejakým číselným kódom, 12-, 15-miestnym, to je jedno, tak tento kód, z ktorého sa spätne nedá vygenerovať ten biometrický údaj, už by nemal byť považovaný za biometrický údaj. A tým pádom nakladanie s takýmito kódmi by už nemalo podliehať tak prísnemu režimu, akému podlieha nakladanie s biometrickými údajmi ako takými.
Týmto sa snažíme docieliť, aby napríklad firmy, ktoré využívajú outsourcing bezpečnostných služieb, neboli viazané tak prísnymi podmienkami ako tie, ktoré tieto služby poskytujú. To znamená, ak ja mám bezpečnostnú službu, ktorá mi namontuje do budovy technológie, na základe ktorých sa odtlačok prsta alebo zosnímanie sietnice automaticky prevádzajú na nejaké konkrétne identifikátory, nejaké číselné kódy alebo číselno-písmenové kódy, to už je jedno, tak tieto už nebudú považované za biometrické údaje, lebo sa z nich, keďže sa tam píše o jednosmernosti, naspäť nedá vygenerovať ani ten odtlačok prsta, ani tá sietnica.
Bod 2. V článku I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: „V § 23 odsek 5 znie: „Zodpovednou osobou môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná.".“ V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Bod 3. V článku I sa za bod 9 vkladajú nové body 10 až 12, ktoré znejú: „10. V § 23 ods. 10 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená e) až h). 11. § 24 sa vypúšťa. 12. V § 25 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako písmená e) až g).“ V súvislosti s vložením novelizačných bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Bod 4. V článku I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: „V § 46 ods. 1 sa vypúšťa písmeno n).“ Doterajšie písmená o) až t) sa označujú ako písmená n) až s). V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Odôvodnenie k bodom 2 až 4. Vypúšťa sa povinnosť absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby, ktorú zabezpečuje Úrad na ochranu osobných údajov. Táto skúška prináša neodôvodnenú záťaž nielen pre prevádzkovateľov, ale aj pre úrad samotný.
Bod 5. V článku I bod 18 znie: „V § 68 ods. 1 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 300 eur do 5 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 1 000 eur"."
Bod 6. V článku I bod 20 znie: „V § 68 ods. 2 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 80 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 10 000 eur"."
Bod 7. V článku I bod 23 znie: „V § 68 ods. 3 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 300 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 50 000 eur"."
Bod 8. V článku I bod 24 znie: „V § 68 ods. 4 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 300 eur do 5 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 1 000 eur"."
Bod 9. V článku I bod 26 znie: „V § 68 ods. 5 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 80 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 10 000 eur"."
Bod 10. V článku I bod 29 znie: „V § 68 ods. 6 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 300 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 50 000 eur"."
Bod 11. V článku I bod 30 znie: „V § 68 ods. 7 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 150 eur do 3 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 500 eur"."
Bod 12. V článku I bod 32 znie: „§ 69 vrátane nadpisu „Poriadková pokuta“ znie: „Úrad môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi poriadkovú pokutu a) do 200 eur, ak nezabezpečí primerané podmienky na výkon kontroly podľa § 57 písm. a), b) do 1 000 eur, ak marí výkon kontroly požadovaný podľa § 57 písm. b), c) do 3 000 eur, ak oznam určený na zverejnenie podľa § 71 v hromadných informačných prostriedkoch nezverejnil vôbec alebo nezverejnil včas, alebo nezverejnil v určenej forme alebo v určenom hromadnom informačnom prostriedku, alebo nedodržal určený obsah tohto oznamu, a to opakovane až do splnenia povinnosti, d) do 5 000 eur, ak nevykonal opatrenia uložené v rozhodnutí podľa § 65 ods. 1, 2 alebo úrad v určenej lehote včas neinformoval podľa § 65 ods. 4."."
Vysvetlenie a odôvodnenie k bodom 5 až 12.
Navrhuje sa ukladanie všetkých pokút a poriadkových pokút za porušenie povinností ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov ako fakultatívne, súčasne so zrušením dolných hraníc pokút, rovnako ako neexistujú dolné hranice pri poriadkových pokutách.
Ďalej sa navrhuje zníženie doterajších horných hraníc pokút a poriadkových pokút.
Z Memoranda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov nevyplýva obligatórnosť pokút. A, opäť, ide o nadprácu úradu, ktorá nemá žiadne zdôvodnenie v našej legislatíve.
Bod 13. V článku I bod 33 znie: „V § 72 odsek 2 znie: „Všeobecný predpis o správnom konaní41) sa nevzťahuje na a) oznamovaciu povinnosť podľa § 34 až 36, b) výkon kontroly podľa § 52 až 61, okrem doručovania písomností pri výkone kontroly."."
Odôvodnenie k bodu 13. Navrhuje sa, že zákon o správnom konaní sa nebude vzťahovať na oznamovanie informačných systémov prevádzkovateľom podľa § 34 až 36. Zároveň bude pod režim správneho poriadku podliehať doručovanie písomností pri výkone kontroly. Súčasne je to legislatívnotechnická zmena súvisiaca so zrušením povinnosti absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby.
Bod 14. V článku I sa za bod 33 vkladajú nové body 34 až 35, ktoré znejú: „34. V § 76 ods. 4 v druhej vete sa slová „jedného roka" nahrádzajú slovami „dvoch rokov". 35. V § 76 ods. 7 v druhej vete sa slová „deviatich mesiacov" nahrádzajú slovami „osemnástich mesiacov“.“ V súvislosti s vložením novelizačných bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Odôvodnenie. Navrhuje sa odložiť lehoty na splnenie jednotlivých povinností prevádzkovateľov a sprostredkovateľov. Pozmeňujúci návrh sa predkladá vzhľadom na skrátené legislatívne konanie, pričom navrhovateľ chce čiastočne zabrániť vzniku ďalších škôd, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní pôvodného zákona.
Hovoríme o škodách, ktoré môže nastať na strane samotných firiem a organizácií, ktoré tomuto zákonu podliehajú, ale takisto na strane úradu, ktorý nemusí zvládať všetku administratívu, ktorá s tým súvisí.
Toľko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Ešte sa vrátim k tomu, čo som hovoril včera. Mám podozrenie, že kvalita práce na tomto návrhu, bohužiaľ, išla na úkor toho zhonu, v ktorom prezidentský kandidát, o ktorom dnes už nemôžeme hovoriť, lebo je moratórium, sľúbil zástupcom podnikateľov, že pre nich ešte predtým, než nastane volebný deň, niečo spraví. Tak je pravda, niečo pre nich spravil, nie je to dobre pripravené, ani ten pozmeňovák z toho neurobil takú normu, ktorá by vrátila celý zákon o ochrane osobných údajov naspäť na úroveň smernice, ktorú od nás vyžaduje Európska únia. Ak by prešiel pozmeňovák, ktorý sme podali teraz s pánom Mihálom a ktorý on ešte bude komentovať vo svojom vystúpení dokážeme aspoň zmierniť škody na strane podnikateľského prostredia, preto dúfam, že keď už sa SMER rozhodol takto veľmi narýchlo pomôcť svojmu predsedovi v prezidentskej kampani, tak si aspoň dá záležať na tom, aby tá pomoc vyzerala odborne správne a bola spravená poriadne. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v tom chvate si človek nestihne ani prečítať svoje obľúbené ranné noviny, tak dovoľte, aby som začal tým, že spolu s vami zacitujem, prečítam pár zaujímavých viet z tohto nemenovaného denníka, ktorý sa zhodou okolností práve dnes venuje téme novely zákona na ochranu osobných údajov. (Ukázanie novín.)
Tak napríklad čítam vyjadrenie pána Antona Molnára zo spoločnosti Slovnaft, asi túto spoločnosť poznáte: „Aplikácia povinností vyplývajúcich zo zákona vyjde spoločnosť v tomto roku na niekoľko desiatok tisíc eur. Z problematických alebo sporných oblastí, s ktorými sme sa stretli, sú termíny určené zákonom a celkový rozsah povinností. Dôvodom je, že má veľmi široký rozsah činností s desiatkami informačných systémov, ktorých sa nové povinnosti týkajú.“
Napríklad ďalej pán Ján Bača z US Steel Košice, takisto je to vcelku známa spoločnosť z východného Slovenska, má vyjadrenie: „US Steel pri implementácii nového zákona postupuje v súlade so zákonom stanoveným časovým rámcom. Obsah novely nie je aj vzhľadom na viaceré úpravy presne známy, nebudeme ho preto komentovať. Avšak vítame akékoľvek zníženie administratívnej záťaže, respektíve pokút.“
A napríklad pani Alena Walterová z VÚB má vyjadrenie: „Jednoznačne je to pozitívny trend. Nemalo by to však skončiť kozmetickými úpravami zákona, ale smerovať k nastaveniu efektívnych a finančne administratívne primerane náročných opatrení. Najvhodnejšie by bolo, keby ďalšie zmeny korešpondovali s pripravovanými požiadavkami legislatívy EÚ.“
A tu dovoľte, aby som sa pristavil.
Ja viem, že poslanci Národnej rady nemajú kapacitu na to, aby sledovali všetko to, čo sa deje nielen u nás, ale aj v Európe. Takže pripomeniem, že pripravuje sa nová smernica, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Už je to dosť ďaleko v legislatívnom procese. A z tohto pohľadu sa treba jednoducho pripraviť, vážené kolegyne, kolegovia, že tá nová smernica tu bude a o krátky čas by sme ju mali znova zapracovať do zákona na ochranu osobných údajov. Čiže dnešným dňom určite nekončíme, ale budeme sa týmto zákonom v relatívne krátkej dobe znova zapodievať. Ale v každom prípade je tu teda príležitosť, hoci sme v skrátenom legislatívnom konaní a pod značným časovým stresom. Ja osobne som do jednej v noci strávil čas nad pozmeňovákom. A netvrdím, že je dobrý, naozaj netvrdím, že je dobrý, pretože takto by sa legislatíva robiť nemala a takto by sa nemala robiť ani spoločná správa, ktorú sme dostali v podstate v priebehu už dnešného rokovania, čo je v podstate porušenie procesov a pravidiel rokovaní. Ale, tak dobre, prižmúrme oko.
Ale podstata veci je tá, že veľmi narýchlo sa tu niečo robí. Robí sa novela, ktorá je v zásade dobrá, len je mi ľúto, že diskusia, ktorú by si takáto novela zaslúžila, je zúžená, keď sa tak pozerám na vystúpenie nás dvoch, teda tým myslím kolegu Martina Poliačika, formálne uvedenie, ukončenie rozpravy zo strany pána ministra a pána spravodajcu. A tým sme celý legislatívny proces v podstate vybavili. Ľudia na Slovensku si nezaslúžia takýto prístup. Podnikatelia, ktorí oprávnene namietajú proti zákonu na ochranu osobných údajov a vítajú túto novelu, by si zaslúžili, aby tá legislatívna práca, ten proces bol serióznejší a nerobený na kolene a nerobený s istým úmyslom, ktorý je motivovaný sobotňajšími udalosťami, ktoré sa tu budú na Slovensku odohrávať. Takže to je negatívne a zároveň pozitívne ťažko povedať, svet nie je čierno-biely.
Poďme k veci, k spoločnej správe.
V spoločnej správe je množstvo dobrých zmien. Vítam tieto zmeny a rád by som ich podporil. Niektoré drobnosti mi tam možno vadia. A mohlo by tam byť toho viac. Toho viac vlastne zaznelo v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je náš spoločný s kolegom Martinom Poliačikom. Už ho tu Martin pred pár minútami predniesol. Ja sa k nemu ešte trošku vrátim. V spoločnej správe, ako som už povedal pred sekundou, je množstvo dobrých vecí, ale sú v nej aj možno drobnosti, pre niekoho, ktoré mi vadia.
Konkrétne bod dva. S úmyslom príkladného výpočtu prípadov, kedy dochádza k spracovaniu osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany sa do tých príkladných výpočtov prípadov, kedy je možné spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, zdôrazňujem, bez súhlasu dotknutej osoby, dostal aj príklad, citujem, osobné údaje spracúvané pre potreby monitorovania dotknutých osôb, oznamovania nekalých praktík na pracovisku a hodnotenia pracovného výkonu a tak ďalej. Toto je čo za bonzácky zase nový paragraf? Čo to tam má znamenať? Čiže my tu budeme takýmto spôsobom podporovať to, aby zamestnávateľ si bez akýchkoľvek problémov monitoroval dotknuté osoby. No, neviem, niečo o tom viem, pretože v Zákonníku práce sa to rieši. Ale toto sa mi jednoducho nepozdáva.
A, pán spravodajca, z tohto dôvodu navrhujem vyňať bod dva spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ešte raz poprosím vyňať bod dva spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ja budem hlasovať proti tomuto bodu.
Ďalej, v spoločnej správe máme bod 13, veľmi rozsiahly bod, ktorého súčasťou je doplnenie bodu 37 do vládneho návrhu, ktorý teda hovorí, v § 46 sa odsek 1 dopĺňa písmenom u), ktoré znie, teda ten úrad „zverejňuje na svojom webovom sídle vzory poučení oprávnenej osoby podľa § 21". Toto ustanovenie je dobré aj zlé. Dobré je preto, pretože podnikateľská sféra bude mať k dispozícii vzor, podľa ktorého môže postupovať. Nemusí si vymýšľať vlastné vzory. Zlé je však preto, že to, čo tam bolo zavesené doteraz, respektíve naposledy, malo osem strán. Bol to osemstranový, veľmi rozsiahly dokument. Čiže to možno pre niekoho, kto si to raz vytlačí, pre jedného zamestnanca nie je nejaká prekážka. Ale ak má niekto sto zamestnancov, ktorí sú v postavení oprávnenej osoby, a musí stokrát tlačiť osem strán, no tak to už tie naše lesy pocítia. Čiže tu je môj názor taký, že jednak bolo by vhodné nedefinovať tie vzory za záväzné vzory, ono to tam síce nie je, ale prax je zatiaľ taká, že ten vzor sa skutočne považuje z hľadiska výkladu tohto zákona za záväzný vzor, respektíve bolo by dobré hľadať možnosť, povedzme, nejakej elektronickej komunikácie a elektronických poučení, aby sme tým papierom skutočne trošku viac šetrili.
A keď sme už pri tom, keď máme teda vzory poučení, tak podnikatelia volajú po tom, aby existovali aj vzory tých bezpečnostných projektov, aby za to nemuseli dávať nehorázne peniaze, keď by to nemuseli, a keby vychádzajúc z takýchto vzorov po nejakej relatívne jednoduchej nenáročnej úprave bezpečnostný projekt si mohli urobiť a neinvestovať ťažké peniaze do tých, ktorí takéto služby ponúkajú. Čiže toto mi na druhej strane chýba. No z časového hľadiska ja by som veľmi rád do toho pozmeňujúceho návrhu takéto niečo dal, ale kapacitne sa to jednoducho nedalo urobiť. Za to sa ospravedlňujem všetkým, ktorých sa to týka. Ale v tom strese sa to nedalo stihnúť. Prepáčte. A mrzí ma, že pán kolega Martvoň, ktorý si tú námahu dal a pripravil tých tridsať alebo koľko bodov v spoločnej správe, v spolupráci s ľuďmi z úradu na toto buď zabudli alebo to tam úmyselne dať nechceli. Neviem.
Ďalej je bod 30 spoločnej správy, ktorý definuje prechodné ustanovenia. Áno, prechodné ustanovenia sú nesmierne potrebné, pretože musíme vedieť, ako pri tom prechode zo starého na nové čo bude fungovať. Myslím si, že tie prechodné ustanovenia nie sú vyprecizované tak, ako by mohli byť, pretože sú tam určité diery.
Napríklad hneď v § 77a ods. 1 registrácie informačných systémov vykonané do 31. marca 2014 sa považujú za oznámenia informačných systémov podľa § 34 v znení účinnom od 15. apríla 2014. To som citoval zo spoločnej správy. No otázkou je, ktorým úkonom je vykonaná registrácia. Je to samotná podaná žiadosť podnikateľom? Alebo je to teda to podanie samotné alebo až keď dostane odpoveď z úradu, že informačný systém bol zaregistrovaný? Pýtam sa a komentujem to preto, pretože úrad nevybavil tisíce žiadostí o registráciu. Tým nechcem sa dotknúť nejako práce úradu. Jednoducho je toho veľa aj pre koňa, nieže ešte pre Úrad na ochranu osobných údajov, aby sa to všetko stihlo. Ale bolo by dobré to precíznejšie zadefinovať, ako sa to má vlastne chápať, aby sme mali princíp právnej istoty v tom prechodnom ustanovení skutočne zapracovaný.
Odsek 4: „Konania podľa § 68 a 69 začaté pred 15. aprílom 2014 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. apríla 2014.“ Tu je zase trošku tá formulácia vágna, nepresná. Podnikateľská sféra a ani úrad samotný nemôžu vychádzať z takéhoto ustanovenia so stopercentnou presnosťou, respektíve garanciou toho, čo nebude. Napríklad úrad pôjde na kontrolu 14. apríla, podľa novely zákona nie je potrebné, aby mal podnikateľ smernicu, ale 14. apríla podľa zákona ešte ju má mať. Čiže teraz vniká otázka, čo tá kontrola urobí. Dá mu pokutu, a to ešte k tomu pokutu po starom, tú potenciálne vyššiu, hoci ide o skutočnosť, ktorá od účinnosti novely jednoducho potrebná nie je? Čiže toto sú nevyjasnené veci. A škoda, že sa s tým pán Martvoň, ktorý tieto body predložil na včerajšom výbore, trošku viac nepohral.
Ale vrátim sa ešte k tým našim pozmeňujúcim návrhom. Tým myslím pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predložili spoločne s kolegom Martinom Poliačikom. A Martin ich už pred pár minútami tu prečítal.
Z dôvodu kolízie našich bodov s bodom 28 spoločnej správy chcem požiadať o vyňatie bodu 28 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Čiže ak si to dovolím zhrnúť, pokiaľ ide o spoločnú správu, žiadam o vyňatie na osobitné hlasovanie bodu 2 a bodu 28. Dobre? O tých ďalších bodoch je možné hlasovať spoločne.
Rád by som ešte zdôraznil, že pozmeňujúci návrh, ktorý podávame spoločne s kolegom Martinom Poliačikom, pokiaľ ide o pokuty, či už pokuty alebo poriadkové pokuty, sme toho názoru, že všetky tieto pokuty a poriadkové pokuty by mali byť fakultatívne. To znamená, úrad ich môže ale nemusí udeliť.
Myslíme si, že to odôvodnenie, ktoré sme našli vo vládnom návrhu, vo veci zníženia hornej hranice pokút a zavedenia fakultatívnosti niektorých pokút s odvolaním na smernicu, nie je celkom správne, pretože podľa nášho názoru smernica a memorandum k nej nedefinuje jednoznačne povinnosť ukladania obligatórnych pokút. A preto si myslíme, že pokuty, všetky pokuty a poriadkové pokuty, by mali byť fakultatívne. Čiže, ešte raz, úrad vo všetkých prípadoch, kedy sa pokuty definujú nejakým spôsobom v zákone, tieto pokuty môže, ale nemusí udeliť. Nevidíme dôvod, aby podľa vládneho návrhu § 68 napríklad ods. 3 tam zostala povinnosť uložiť pokutu. Myslíme si, že napríklad aj v tomto prípade je možné, aby tam bola len možnosť udelenia pokuty.
A ďalej si myslíme, že maximálna výška pokút by mala byť zásadným spôsobom znížená. To zníženie, ktoré obsahuje vládny návrh, je síce zníženie, ale nepovažujeme toto zníženie za dostatočné. Myslíme si, že z pohľadu toho, že je to nový zákon, ktorý skutočne veľmi zaťažuje podnikateľské prostredie a aj naďalej ho bude zaťažovať, aj po týchto úpravách, nie je dobré ísť cestou vysokých pokút, lebo vysoká hranica pokuty znamená aj potenciálne vysokú pokutu. Myslíme si, že v týchto úvodných rokoch, a uvidíme, čo prinesie tá nová smernica, to chcem ešte zdôrazniť, by sme nemali nastavovať horné hranice pokút takým radikálnym spôsobom, ako to je v súčasnom zákone a ako to v ňom bude aj po prijatí vládneho návrhu. Čiže navrhujeme zníženie tej hornej hranice, zásadné zníženie.
A, samozrejme, navrhujeme aj zníženie tej dolnej hranice pokuty, pretože pri fakultatívne stanovených pokutách, ktoré môžu, ale nemusia byť, je dosť nezmyselné pri možnej pokute stanovovať jej v zákone dolnú hranicu, či už je to ja neviem 300 eur alebo tisíc eur. Veď keď môže byť nulová pokuta, tak potom prečo, ak pokuta teda je udelená, to musí byť najmenej tisíc eur? To nedáva logiku. Čiže tak je to napríklad pri poriadkových pokutách, kde už ani teraz dolná hranica stanovená nie je, pretože tie poriadkové pokuty sú jednoducho fakultatívne, úrad ich môže, nemusí udeliť. Čiže keď sa úrad rozhodne udeliť jedno euro, nazvem to, veľmi, veľmi výchovnú pokutu, tak môže tak urobiť, prečo by tam mala byť nejaká spodná hranica, ak celkovo tá pokuta je fakultatívna?
Čo je dôležité a z pohľadu tých, ktorí tomuto zákonu rozumejú, nepochybne sporné, to je náš návrh, ktorý hovorí o vypustení povinnosti absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby. Hovorím to s plnou vážnosťou. A ten náš návrh, samozrejme, myslíme vážne, pretože považujeme z hľadiska reakcie podnikateľskej sféry tie skúšky zodpovedných osôb za príliš zaťažujúce a vo svojej podstate nepotrebné. Aj v kontexte vládneho návrhu zákona, kedy sa, čo je pozitívne, vypúšťa povinnosť stanoviť zodpovednú osobu, to znamená, podnikateľský subjekt nemusí stanoviť zodpovednú osobu, ak ju stanoví, tak urobí tak vlastne dobrovoľne, preto, lebo to chce, tak prečo by mal v takomto prípade povinne ten zodpovedný absolvovať skúšku? Veď nech tá skúška je takisto fakultatívna. To znamená, ak chcem, tak tam toho zamestnanca pošlem. Ak to nepovažujem za potrebné, pretože ten zamestnanec, povedzme, nejaké know-how má, respektíve si to naštuduje sám, tak prečo by mal na tie skúšky chodiť?
Znova, nemali sme príliš veľa času tento návrh podrobnejšie rozpracovať prípadne v alternatívach, alternatívou by mohlo byť, keby teda bol priestor na diskusiu, alternatívou by mohol byť, povedzme, taký úzus, podľa ktorého by tá skúška bola povinná, ale boli by k dispozícii študijné materiály, testy, otázky, odpovede tak, aby nemuseli tí, ktorí na tú skúšku pôjdu, absolvovať drahé, zbytočné školenia, na ktorých sa niekto nabaľuje.
A keď som teda otvoril túto tému, drahé, zbytočné školenia, na ktorých sa niekto nabaľuje, tak ma na internete zaujala webová stránka eseročky EDOS-PEM, inštitútu vzdelávania so sídlom v Bratislave, ktorý vo veľkom ponúka školenia k zákonu o ochrane osobných údajov. Ak by ste, kolegyne, kolegovia, sa chceli zúčastniť takéhoto školenia, tak napríklad 8. apríla bude takéto školenie, kde toto školenie bude zamerané na prípravu na skúšku pre zodpovedné osoby a lektorom bude člen lektorského zboru Úradu na ochranu osobných údajov. Na webovej stránke Úradu na ochranu osobných údajov si nájdeme informácie, čo to je, kto to je ten lektorský zbor úradu, predseda lektorského zboru PhDr. Jozef Dudáš, pokiaľ viem podpredseda úradu, tajomník lektorského zboru JUDr. Zuzana Valková, pokiaľ viem, šéfka právneho odboru či právnej sekcie. A sú tam ďalej štyria ďalší členovia. Predpokladám, teda sú to všetko zrejme zamestnanci Úradu na ochranu osobných údajov. Čiže pán Dudáš a spol. si vymysleli celkom peknú vedľajšiu zárobkovú činnosť popri platoch, ktoré, predpokladám, asi zodpovedajú ich pozíciám na úrade, si pekne privyrábajú ešte školeniami, napríklad na preškoľovanie, na prípravu na skúšku zodpovedných osôb. No a keďže pán Martvoň túto novelu nepripravoval sám, ale pripravoval ju v spolupráci s týmito osobami, tak je tu niečo, čo sa volá konflikt záujmov ako vyšitý. A ja sa vôbec nečudujem, že vo vládnej novele nie je ani slovíčko o nejakom zrušení skúšok alebo o nejakom zmiernení, alebo o nejakom inom postupe, pretože, dámy a páni z Úradu na ochranu osobných údajov si z tohto urobili celkom slušnú živnosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne za stranu SMER, vážený pán minister, dávam vám tento fakt do pozornosti. A tým, ktorých trápi, ako funguje Úrad na ochranu osobných údajov, ak je to v ich kompetencii, v mojej to, bohužiaľ, nie je, keby to v mojej bolo, tak by som konal, odporúčam, aby si tak trošku pozreli, ako to na úrade funguje, akým spôsobom napríklad chodí do zamestnania samotná pani predsedníčka tohto úradu, ktorá tú pracovnú dobu rieši veľmi zaujímavým spôsobom, akým spôsobom funguje pán podpredseda samotný a čo to je a akým spôsobom ten lektorský zbor funguje.
Čiže nemôžeme sa diviť, že kvalita legislatívnej práce, pokiaľ ide o zákon na ochranu osobných údajov, je taká, aká je, pretože kapry si predsa samé rybník nevypustia. To, že podnikatelia sa sťažujú, to, že podnikatelia by chceli jednoduchší zákon, keď už tu máme tú nešťastnú európsku smernicu, mimochodom, z roku 1995, to tu akosi málokoho zaujíma, pán minister. Odporúčam vám zamyslieť sa nad tým, ako funguje Úrad na ochranu osobných údajov a prečo táto novela je taká, aká je.
Zároveň vás prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý sme vám ponúkli spolu s kolegom Martinom Poliačikom, a zároveň vás vyzývam, aby ste pri hlasovaní o spoločnej správe pri bodoch 2 a 28 hlasovali proti týmto dvom bodom. Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Vladimír Jánoš.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mihál, som rád, že ste po 24 hodinách od včerajšieho vystúpenia zmenili rétoriku o 180 stupňov. Sám ste pochopili, že návrh tejto novely zákona č. 122/2013 Z. z. je potrebný.
Chcel by som len pripomenúť niektoré skutočnosti, ktoré neodzneli, samozrejme, vo vašom príspevku, a to veľmi dôležitú skutočnosť, že táto novela bola odkonzultovaná a prerokovaná so všetkými zamestnávateľskými zväzmi, čo je veľmi podstatné pri prerokovaní. A zamestnávateľské zväzy vyjadrili súhlas a spokojnosť s touto novelou zákona.
Chcel by som ale možno konkrétne aj reagovať, ak budem mať dostatok priestoru do tých dvoch minút, na niektoré veci, a to konkrétne dve, ktoré neboli spomenuté a ktoré by som rád zdôraznil.
Všetky pokuty, pán poslanec Mihál, boli znížené o jednu tretinu. Chcel by som pripomenúť, že aj registračný poplatok bol definitívne zrušený, čiže na nulu.
Čo sa týka všetkých pokút, ktoré ste navrhovali, že by mali byť fakultatívne, ak som dobre porozumel vo vašom pozmeňujúcom návrhu, tak tu by som chcel pripomenúť, že narážame práve na článok 24 smernice Európskej únie, ktorá hovorí práve o obligatórnosti pokút. Takže toto by som navrhoval si lepšie pozrieť. A tá spoločná správa, pán poslanec, je k dispozícii. Čiže bola v takom čase, v akom bola, ale rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Chcete reagovať, pán kolega? Nech sa páči, Jozef Mihál.

Ďakujem vám za faktickú poznámku. A v mojej reakcii by som povedal, že bodaj by prezidentské voľby boli každý mesiac. To by sa tu podnikalo, to by tu vláda počúvala pripomienky zamestnávateľov, živnostníkov a podobne. Bolo by dobré, keby tak prezidentské voľby boli ešte ďalší mesiac. A, povedzme, by potom prišli živnostníci, ktorí by povedali, že tie odvody sú privysoké. A tak ako ich vláda dva roky vôbec nepočúvala, tak tu by zrazu pán Fico vyhlásil: „Áno, máte pravdu, ešte aj odbory to potvrdili, že tie odvody sú naozaj privysoké.“ A, šup, o takých 30 % by šli dole. Potom by prišli ďalší mesiac pri ďalších prezidentských voľbách dohodári, rôzne neziskové organizácie, športové kluby, kultúrne spolky a povedali by, že tak sú tu tie centrá voľného času, tak bolo by dobré niečo urobiť s tými dohodami, s tými odvodmi. A pán premiér by povedal: „Tak to máte fakt pravdu, to niekde nejaký úradník na ministerstve pekne pokašľal. Samozrejme, zmeníme to, v skrátenom legislatívnom konaní, aby to platilo už pozajtra.“ Bodaj by boli prezidentské voľby každý mesiac.
No a pokiaľ ide o to, čo hovoríte, pán kolega, o smernicu, ja s tým nesúhlasím. Mám stanovisko odborníkov viacerých, ktorí tvrdia, že smernica nám neukladá povinnosť mať všetky pokuty, respektíve pokuty obligatórne. Preto sme navrhli s plnou vážnosťou a s plnou zodpovednosťou, aby nielen poriadkové pokuty a nielen niektoré pokuty, ale aby všetky pokuty boli obligatórne.
A zdôrazňujem ešte raz, myslím si, že ten priestor na zníženie tej hornej hranice ste nevyužili vo vládnom návrhu. A preto sme prišli s našou verziou razantnejšieho zvýšenia tej hornej hranice. Zákon je nový, nepovažujeme za správne podnikateľov tlačiť hrozbou vysokých sankcií a dokonca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)