33. schôdza

Pán kolega, zobrali ste mi pero. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Ale to nevadí, ja som si len chcela dopísať... (Povedané so smiechom.) Červené. (Reakcia z pléna. Poslanec Mikloško priniesol pero. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
A to neviem, či budeme dávať do zápisu...

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nie, to som nechcela, teda kvôli tomu sa tuná neprihlásila. (Povedané so smiechom.)
Ja by som chcela reagovať a poďakovať pánu kolegovi Mikloškovi za tieto jeho slová. Ono vždy, keď je to osobné, je tam možnože pre človeka, nieže možno, ale je to určite citlivejšie, citlivejšie, ale treba povedať, že ja som tiež sa cítila osobne dotknutá týmto, tou jednou vetou, ktorú som si v liste prečítala. Že môj syn nebol zranený, on iba zomrel. Z toho mi jednoznačne vyplýva, že ten ľudský život je naozaj málo chránený.
Zmenu, ktorú, ktorú robíme, tak ja dúfam, že sa podarí urobiť naozaj ako len naštartovanie nejakého procesu. Hovorila som z väčšej časti potom o právach obetí a dúfam, že sa to podarí rozvinúť do naozaj nejakej komplexnejšiej aj novely. Bola by som rada, keby sa toho samotné ministerstvo chytilo, aby sme mali my menej práce, ale už uvidíme, teda ako sa nakoniec rozhodnú. To som myslela, že by nám mohli páni kolegovia zo SMER-u, poslanci, teda pomôcť v tom naštartovaní ministerstva v tom dobrom slova zmysle.
Na druhej strane by som sa dotkla ešte toho, ako si, pán kolega, hovoril o, o výsledku alebo o občianskom konaní pred súdom a tej dlhej, dlhej doby, kedy sa došlo k nejakému rozhodnutiu alebo k nejakému rozsudku. Ono problém je aj to, že keď sa pojednávajú trestné veci, ak aj tam bolo trestné konanie, tak paradoxne sa stáva, že aj keď sudcovia majú možnosť rovno určiť odškodnenie pre rodiny, väčšinou to odsúvajú práve na tie občianskoprávne konania, čo je podľa mňa skutočná a extrémna trauma pre tých všetkých, ktorí sú s tým konfrontovaní, či už so smrťou, alebo so svojimi vlastnými následkami zdravotnými.
Takže ďakujem za tú osobnú, osobnú vsuvku do tohto celého rozprávania a naozaj vás poprosím, páni poslanci, kolegovia, hlavne na strane SMER, aby ste zvážili podporu tohto, tohto, tejto novely zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi predniesť návrh zákona o investičnej pomoci. Ja by som možno na úvod, na úvod povedal to, že akú som mal motiváciu predložiť tento zákon. No moja motivácia bola taká, že v súčasnosti sa poskytuje investičná pomoc, a dovolím si tvrdiť tak po slovensky, od buka do buka, a boli sme svedkami veľa rôznych daňových úľav pre niektoré podniky, ktoré proste si vypýtali daňové úľavy za to, že zamestnajú ľudí, s tým, že pri niektorých prípadoch bola dokonca daňová úľava vo výške 50-tisíc euro na jedno pracovné miesto. Ako, samozrejme, mnohí z nás sú, trošku ironicky poviem, aj závistliví, lebo za takú investičnú pomoc by každý z nás bol ochotný zamestnať tiež nejakých zamestnancov.
A, samozrejme, to vyvrcholilo aj takými investičnými - a teraz hovorím už akože ironicky - tiež pomocou, tak ako bolo napríklad SCP Ružomberok, ktorý zato si vypýtal investičnú pomoc, zato, že povedal, že neprepustí zamestnancov. Určite čaro nechceného tiež je, že aj počas tejto schôdze bol vsunutý jeden taký paragraf do úplne iného zákona, ktorý bol vyslovene šitý na - podľa nielen môjho názoru - na konkrétnu investíciu, resp. konkrétnych podnikateľov, ktorý hovoril tiež o nejakej investičnej pomoci pre vybraných podnikateľov. Takže ja si myslím, že, že, súhlasím napríklad s ministrom financií, že chce, treba sa, keďže tá štátna kasa je taká, aká je, tak treba vždycky pozerať a pozerať na každé to euro a každé to euro zdvihnúť zo zeme, pokiaľ sa dá. A určite máme diskusií, diskusie však mnohokrát aj v kuloároch, že proste, že ktoré dane sú adekvátne, neadekvátne, a napríklad v tých diskusiách skonštatujeme, že napríklad, že niektoré majetkové dane povedzme sme, sú relatívne nízke v porovnaní s inými s inými krajinami.
Hovorím to vlastne, pretože možno by stálo za to napred porozmýšľať, že akým spôsobom, spôsobom proste lepším, plošným poskytovať daňové úľavy, a teda alebo zrušiť tieto enormné daňové úľavy a dať tam nejaký mechanizmus. Takže a tento návrh vlastne, môj návrh, by som povedal, bol by som rád, keby otvoril vôbec diskusiu na túto tému.
No k samotnému návrhu ešte možno zopár takých filozofických poznámok, že tento sa vzťahuje, samozrejme, nie na výšku investície, ale na počet pracovných miest. Vieme, že problém nezamestnanosti je najpálčivejším problémom ľudí. Ja si dovolím tvrdiť, že úplne top, hej, a nie mnoho vecí, ktoré riešime na pôde tejto Národnej rady, ale práve tá nezamestnanosť. No a, myslím, že ani lavica, ani pravica alebo, to je jedno, povedzme viacej etatickejší ľudia alebo viacej liberálni, nespochybňujú, nespochybňujú jednu takú základnú vec, že novovytvorené pracovné miesto, hlavne vtedy, keď je taká vysoká miera nezamestanosti, ako je na Slovensku, má určitú trhovú hodnotu. To znamená, keď má trhovú hodnotu, musí mať aj nejakú, nejakú, nejakú cenu, to znamená, že nejakým spôsobom treba motivovať podnikateľov, aby zamestnávali alebo vytvárali nové pracovné miesta.
Samozrejme, princíp, teraz hovorím stále o nejakom filozofickom pohľade, v podstate sú len tri základné možnosti, ako motivovať. Motivovať, teraz hovorím, čo môže motivovať prostredníctvom daňovo-odvodového systému štát, nové pracovné miesta a to je povedzme ten prvý - dotovať to priamo finančne, druhý - znížením odvodov pre tých nových zamestnancov, to znamená, znížia náklady pre podnikateľa a tretí je - daňová úľava, to znamená, že vlastne keď ten podnikateľ zarobí a vykáže, vykáže daňovú povinnosť, tak z neho sa odpočítavame, teda z neho vlastne znížime tú daň.
Čo sa týka v úvodzovkách takého liberálneho rebríčka, tak najhoršia je tá priama dotácia, to znamená finančná dotácia na to pracovné miesto. A deje sa to, však proste nechcem to teraz rozoberať, ja len ale proste jednoducho, samozrejme, sa to potom zneužíva a tak ďalej a sú čierne duše a tak ďalej. Takže toto je úplne najhorší.
Druhý najhorší systém je znižovanie odvodov, aj keď je to moderné teraz hovoriť, že znížime odvody pre tých, pre tých nových alebo mladých zamestnancov. Len základný problém je v tom, že jednoducho ako keď znížite odvody za tých nových zamestnancov, alebo to je jedno, aj za nezamestnaných, tak vlastne tí ľudia nie sú poistení v tom sociálnom systéme. To znamená, že vlastne oni robia, ale nebudú mať povedzme nejaké nároky a teraz záleží podľa toho, o akom systéme hovoríte, alebo povedzme sa im nezvýši nárok na dôchodok. Takže pre tých, je to výhoda pre podnikateľa, určite áno, ale je to nevýhoda pre toho zamestnanca.
A tretí najmenej zlý a je najmenej zlý, je spôsob daňovej úľavy, pretože najskôr ten, ten podnikateľ musí skutočne zarobiť, musí priznať, nie, on tam má priznať dane a, samozrejme, potom môže urobiť z toho nejakú, teda dostať nejakú daňovú úľavu. No lenže ak teda súhlasíme s tým, a ja verím, že súhlasíme s tým, že môžeme nejakým spôsobom motivovať, a teraz som vysvetlil, že prečo vlastne tie daňové úľavy sú najlepšou z tých možností, najlepším systémom.
Tak v prvom rade by sme mali zmeniť alebo, alebo vytvoriť mechanizmus, ktorý by bol čo najplošnejší, to znamená, nieže niekto si tom tam príde, vybaví, posľubuje a od buka do buka, tak ako som povedal, napíše niečo na papieri.
Druhá vec, aby sa k tomu čo najširší počet podnikov alebo podnikateľov dostal, to znamená, že aby tieto úľavy mohli mať aj malé, aj stredné podniky.
Tento môj návrh konkrétny, samozrejme, je tu, je to arbitrárny návrh, arbitrárny znamená len to, že proste nejaké číslo je stanovené, to znamená, ja v tomto návrhu vychádzam z toho, že keď niekto vytvorí, hoci aj malý alebo stredný podnikateľ, minimálne desať nových pracovných miest, to znamená, arbitrárne, hovorím, že to nemusí byť 10, možno 15, to je vec diskusie, tak by jednoducho mal mať nárok na to, aby potom mal nejakú daňovú úľavu, samozrejme, tá daňová úľava by sa vzťahovala až potom, po nejakom období. To znamená, nie dopredu, ale, naopak, keď už je, jednoducho prejde ten účtovný daňový rok a potom, pokiaľ je zamestnanec, teda to novovytvárané pracovné miesto je aspoň jeden rok, tak by mal nárok na daňovú úľavu.
Teraz zase otázka je, že do akej výšky daňové úľavy, samozrejme, to je tiež arbitrárna záležitosť, o ktorej sa dá diskutovať. Ja som v tomto návrhu navrhoval do výšky 12-násobku sumy, ktorú by štát ináč mesačne vynakladal na podporu priemerného nezamestnaného. To znamená, že ja som vlastne zobral ako za bernú mincu to, čo vlastne ten nezamestnaný alebo potenciálne nezamestnaný ako spoločnosť, alebo akým spôsobom, alebo koľko spoločnosť "dopláca" na tohto nezamestnaného. Samozrejme, táto, táto hranica je tiež na to, aby sme mohli o tom diskutovať, ale v každom prípade my a som presvedčený o tom, že my musíme mať mechanizmus na to, aby sme jednoducho tieto daňové úľavy v takomto spôsobe poskytovali a, samozrejme, za tých podmienok. Takže z mojej strany to je všetko, samozrejme, v prípade v rozprave sa vyjadrím. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolega, vážený pán predkladateľ, na druhú stranu (rečník ukazuje predkladateľovi miesto vyhradené pre predkladateľa), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 879.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. februára 2014 č. 881 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu, prosím.

Ja možno teda veľmi stručne. Ja ešte len doplním tú myšlienku, že ja som plne presvedčený, že ak už motivovať nejakým spôsobom podnikateľov platiť dane, tak určite nie sú to tzv. daňové licencie, to znamená, že povinnosť platby dane, aj keď jednoducho nezarobím alebo sa mi nedarí, ale, naopak, motivovať ich tak, že keď budem úspešný, keď zarobím, tak si môžem z tej daňovej povinnosti niečo odpočítať a podľa mňa tento systém je mnohonásobne, ak nie miliónnásobne lepší ako daňové licencie. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, dňa 11. 7. 2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal vyhlášku 221/2013, ktorou zaviedol novú platbu za prístup do distribučnej a prenosovej sústavy, tzv. G-komponent.
Tá vyhláška nadobudla účinnosť 30. 7. 2013 a prvýkrát sa postupuje v súlade s ňou pri vykonávaní cenovej regulácie na rok 2014.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, tak ako už bolo povedané, spoločne s Janom Hudackým, Jozefom Mikušom a Gabrielom Csicsaiom, má za cieľ odstrániť nedostatky tejto vyhlášky, tejto existujúcej právnej úpravy vo vzťahu k novozavedenej a nesystematickej platbe a stanoviť maximálnu výšku tejto platby v závislosti na množstve dodanej energie do sústavy.
Tá predkladá novela má za cieľ zabrániť k diskriminácii medzi výrobcami elektriny pripojenými do distribučnej sústavy a výrobcami elektriny pripojenými do prenosovej sústavy, ale tiež medzi výrobcami elektriny z rozličných zdrojov výroby elektriny. Novela má rovnako za cieľ zvýšiť právnu istotu a posilniť ochranu práv výrobcov elektriny.
Toľko úvodom, viac by som teda povedal v diskusii, do ktorej sa ako prvý hlásim.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Alojza Přidala a Alojza Hlinu, Ježiš, pardon. (Prerušenie vystúpenia rečníkom. Rečník odchádza od rečníckeho pultu a vracia sa s novými podkladmi na vystúpenie.) Ospravedlňujem sa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
To bude podobné. Nech sa páči.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa. Toto je ten správny podklad.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Alojza Přidala a
Jána Hudackého, Jozefa Mikuša a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte pod tlačou č. 880.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. februára 2014 č. 876 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, tak ako som už povedal, 11. 7. 2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal vyhlášku 221/2013 a zaviedol nový poplatok za prístup do prenosovej a distribučnej sústavy, tzv. G-komponent.
O zavedenie tohto poplatku pre výrobcov elektriny za prístup do sústavy na Slovensku sa už zaujímal i riaditeľ direktoriátu B, čo je vnútorný trh s energiami generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku DJ Energy Klaus Dieter Borchard a adresoval predsedovi ÚRSO Jozefovi Holjenčíkovi list vtedy, keď ešte tá vyhláška bola v príprave, v ktorom mu dal, myslím, že päť otázok, ale tiež vyslovil i obavu, že zavedenie G-komponentu na Slovensku nie je v súlade s čl. 2 nariadenia komisie EÚ č. 838/2010 z 23. septembra 2010, ktorý, to nariadenie ustanovuje inštrukcie týkajúce sa kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a regulačného prístupu k prenosovým poplatkom.
Podľa nás predkladateľov zavedením G-komponentu úrad zaviedol diskriminačné opatrenia pre výrobcov Slovenskej republiky voči zahraničným výrobcom, vytvoril prekážky pre domáci trh s elektrinou, pretože zvýhodnil Slovenské elektrárne voči všetkým ostatným výrobcom Slovenskej republiky pripojených do distribučnej sústavy, keď napríklad solárne elektrárne budú platiť 38- až 40-násobne väčší poplatok za megawatthodinu než napríklad jadrové elektrárne. To môže v konečnom dôsledku viesť k odstavovaniu niektorých elektrární. Znevýhodňuje to investície do energetiky na Slovensku a v konečnom dôsledku to môže mať aj za následok zvyšovanie nezamestnanosti.
Táto vyhláška vytvorila tiež neakceptovateľné vnútorné pravidlá, keď napríklad elektráreň Vojany, kde sú dva identické bloky s inštalovaným výkonom 110 megawattov, sú to Vojany 5, 6, tie sú pripojené do prenosovej sústavy a dva bloky s inštalovaným výkonom 110 megawattov, 1, 2, sú pripojené do distribučnej sústavy. Tie bloky pripojené do prenosovej sústavy budú platiť 0,5 eura za megawatthodinu, ktorú tam dodajú, kým bloky pripojené do distribučnej sústavy, budú platiť okolo 5 euro za megawatthodinu, čo spôsobí neakceptovateľný spôsob diskriminácie, je to precedens, ktorý vytvára chaos v rámci jednej elektrárne, jedného energetického systému.
Tá naša novela zákona o energetike, jej cieľom je obmedziť maximálnu výšku platby za prístup do distribučnej sústavy tak, ako je to stanovené vyhláškou za prístup do prenosovej sústavy, a to sumou 0,5 eura na megawatthodinu ročne a toto je v súlade s nariadením Európskej komisie. Tiež si dávame za cieľ odstrániť diskrimináciu medzi výrobcami elektriny pripojenými do distribučnej sústavy a výrobcami elektriny pripojenej, pripojenými do prenosovej sústavy. Chceme odstrániť diskrimináciu medzi výrobcami elektriny z rozličných zdrojov výroby elektriny. A táto novela nemá vplyv na štátny rozpočet, ale má pozitívny dopad na podnikateľské prostredie na Slovensku.
Chcel by som ale zároveň upozorniť, že táto naša novela nerieši všetky problémy, ktoré sú vytýkané vyhláške, iba znižuje mieru záťaže pre výrobcov a je to teda podľa mňa nejaký taký rozumný návrh kompromisného riešenia. Pretože to nerieši všetky problémy, tak my sme išli dvomi cestami a chcem informovať aj poslancov, aj verejnosť o tom, že skupina 45 poslancov zo všetkých opozičných strán - sa mi zdá, že táto podpora je dostatočne široká - podala na Ústavný súd Slovenskej republiky podanie kvôli teda zavedeniu G-komponentu a cieľom tohto podania je zrušenie príslušných ustanovení vyhlášky pre ich rozpor so zákonmi viacerými, poviem, s ústavou aj Európskym dohovorom.
Pár argumentov, teda ktoré uvádzame v tom podaní. Prvý je, že vyhláška nezákonným spôsobom znižuje podporu, ktorá je výrobcom elektriny garantovaná priamo zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie, tam je garancia na 15 rokov v stabilnej výške. Tá vyhláška pána Holjenčíka porušuje princíp nedotknuteľnosti vlastníctva, nárok výrobcu elektriny na podporu v zákonom garantovanej výške je potrebné považovať za majetok, resp. vlastníctvo chránené ústavou a Európskym dohovorom. Tiež táto svojvoľná zmena podmienok a svojvoľné zníženie podpory uprostred obdobia, na ktoré je podpora garantovaná zákonom, odporuje princípu právnej istoty, ktorý je základnou ústavnou požiadavkou demokratického a právneho štátu. Táto svojvoľná...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán kolega, myslím, že toho máte na viac než chvíľu.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Ešte desať-pätnásť minút.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní.
Predloženým návrhom zákona, tak ako som spomenul včera, sa zabezpečuje úprava ustanovení súvisiacich s plnením povinností pri spracúvaní osobných údajov na strane subjektov, na ktoré sa súčasný platný zákon o ochrane osobných údajov vzťahuje.
Návrh zákona v tejto súvislosti reflektuje najmä na vzťah medzi prevádzkovateľmi a oprávnenou osobou, ktorá u prevádzkovateľa prichádza do styku s osobnými údajmi, ako na plnenie informačných povinností voči prevádzkovateľovi v prípade porušenia zákona o ochrane osobných údajov.
Najvýraznejšou zmenou v predkladanom návrhu zákona je zavedenie fakultatívnosti a zároveň úprava rozsahu výšok pokút, čím sa zmenia dopady z hľadiska správneho trestania, pokiaľ dôjde k porušeniu povinností pri spracúvaní osobných údajov alebo nezabezpečení primeraných podmienok na výkon kontroly či mareniu výkonu kontroly. Návrhom zákona sa tak znižuje administratívna a finančná záťaž.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika, ako aj zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Čo sa týka stanoviska v spoločnej správe, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor schválil spoločnú správu, čo je tlač 952a, k predmetnému návrhu zákona dnešného dňa ráno. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k zníženiu administratívnej a finančnej záťaže v oblasti ochrany osobných údajov. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem veľmi pekne za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je pod tlačou tlač 952a, vo výboroch v druhom čítaní.
Uvedený vládny návrh zákona Národná rada svojím uznesením z 26 marca 2014 č. 1094 pridelila na rokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Uvedené výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne ihneď a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh nebol pridelený na prerokovanie.
Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o pripomienkach nasledovne, spoločne o bodoch 1 až 32 s odporúčaním schváliť ich.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe výborov, ktorú máte, vážení páni poslanci, pani poslankyne, k dispozícii.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 124.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, úplne na začiatok musím povedať, že tento legislatívny zhon naozaj k ničomu neprospieva. A včera sme mali večer o 19.00 hodine výbor, kde bol prijatý pomerne rozsiahly pozmeňovák, na ktorý sme museli teda reagovať v priebehu noci. A dnes ráno zasadal gestorský výbor. Spoločnú správu máme len vďaka tomu, že pani podpredsedníčka bola tak ochotná ju doniesť. Ešte nie je ani rozdaná medzi poslancov. Každopádne to nie sú podmienky, v ktorých sa dá naozaj stopercentne prejsť každý novelizačný bod. Určite by som ocenil, keby, aj keď ide o skrátené legislatívne konanie, bol vytvorený trošku väčší priestor na to, aby sa mohli poslanci oboznámiť so znením spoločnej správy a na základe toho potom formulovať svoje vlastné pozmeňujúce návrhy. Keďže to tak nebolo, konkrétne zosynchronizovanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý teraz prednesiem s hlasovaním o spoločnej správe a vyňatí jednotlivých bodov, potom odprezentuje môj kolega Jozef Mihál. Ja teda dám pozmeňujúci návrh najprv k tomu, ako tento pozmeňovák vznikol.
My sme na nedostatky tohto zákona upozorňovali už asi mesiac dozadu. Podali sme na túto schôdzu novelizáciu tohto zákona, ktorá mala odstrániť najväčšie nedostatky, s tým, že sme boli pripravení v druhom čítaní tento návrh ešte rozšíriť. Do toho prišlo ale skrátené konanie. Takže sme museli konať rýchlo.
Tento pozmeňovák je založený na našom poslaneckom návrhu. A reaguje tiež na pozmeňováky, ktoré boli podané kolegom Martvoňom včera na ústavnoprávnom výbore. Mali by sme meniť buď len také veci, ktoré v pozmeňováku pána Martvoňa neboli, alebo také veci, kde so znením, ktoré pán kolega Martvoň navrhol, nesúhlasíme. A tým pádom takéto znenia dá potom pán kolega Mihál vyňať na samostatné hlasovanie v spoločnej správe a budeme sa snažiť toto znenie nahradiť takým, ktoré viacej spĺňa naše predstavy.
Jednotným motívom, ktorý spája všetky body tohto pozmeňujúceho návrhu, je snaha o minimalizáciu škôd na strane podnikateľského prostredia, minimalizáciu administratívy spojenej s ochranou osobných údajov, a snažíme sa ísť len na tú úroveň, ktorú nám dnes predpisuje smernica Európskej únie. Samozrejme, niektoré časti tohto zákona už medzitým vstúpili do platnosti. Tam už toho veľa neurobíme. Ale minimálne pri tých, na ktoré sa ešte čaká, že majú vstúpiť do platnosti, sa dá predĺžiť lehota a tých, z ktorých niektoré ešte nevstúpili do platnosti alebo sa týkajú pokút, tam sa dá tá výška pokút znížiť.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Bod 1. V článku I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 4 ods. 3 písm. f) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „za biometrický údaj sa nepovažuje všeobecne použiteľný identifikátor, ktorý bol jednosmerne zistený na základe poskytnutia biometrického údaju"." V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Vysvetlenie k tomuto bodu. Cieľom je presnejšie vymedzenie pojmu „biometrický údaj" a zamedziť jeho extenzívnemu výkladu. Ak napríklad dôjde pri odobratí biometrického údaju k jeho jednosmernej premene na číselný údaj – všeobecne použiteľný identifikátor –, tento údaj už nie je možné pokladať za biometrický. V praxi to znamená, že ak je splnená takáto technologická podmienka, postup pri spracovaní biometrických údajov je rovnaký ako pri spracovaní iných osobných údajov.
V zásade ide o to, že keď máme technológie, ktoré napríklad párujú odtlačok prsta alebo zosnímanie sietnice s nejakým číselným kódom, 12-, 15-miestnym, to je jedno, tak tento kód, z ktorého sa spätne nedá vygenerovať ten biometrický údaj, už by nemal byť považovaný za biometrický údaj. A tým pádom nakladanie s takýmito kódmi by už nemalo podliehať tak prísnemu režimu, akému podlieha nakladanie s biometrickými údajmi ako takými.
Týmto sa snažíme docieliť, aby napríklad firmy, ktoré využívajú outsourcing bezpečnostných služieb, neboli viazané tak prísnymi podmienkami ako tie, ktoré tieto služby poskytujú. To znamená, ak ja mám bezpečnostnú službu, ktorá mi namontuje do budovy technológie, na základe ktorých sa odtlačok prsta alebo zosnímanie sietnice automaticky prevádzajú na nejaké konkrétne identifikátory, nejaké číselné kódy alebo číselno-písmenové kódy, to už je jedno, tak tieto už nebudú považované za biometrické údaje, lebo sa z nich, keďže sa tam píše o jednosmernosti, naspäť nedá vygenerovať ani ten odtlačok prsta, ani tá sietnica.
Bod 2. V článku I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: „V § 23 odsek 5 znie: „Zodpovednou osobou môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná.".“ V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Bod 3. V článku I sa za bod 9 vkladajú nové body 10 až 12, ktoré znejú: „10. V § 23 ods. 10 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená e) až h). 11. § 24 sa vypúšťa. 12. V § 25 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako písmená e) až g).“ V súvislosti s vložením novelizačných bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Bod 4. V článku I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: „V § 46 ods. 1 sa vypúšťa písmeno n).“ Doterajšie písmená o) až t) sa označujú ako písmená n) až s). V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Odôvodnenie k bodom 2 až 4. Vypúšťa sa povinnosť absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby, ktorú zabezpečuje Úrad na ochranu osobných údajov. Táto skúška prináša neodôvodnenú záťaž nielen pre prevádzkovateľov, ale aj pre úrad samotný.
Bod 5. V článku I bod 18 znie: „V § 68 ods. 1 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 300 eur do 5 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 1 000 eur"."
Bod 6. V článku I bod 20 znie: „V § 68 ods. 2 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 80 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 10 000 eur"."
Bod 7. V článku I bod 23 znie: „V § 68 ods. 3 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 300 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 50 000 eur"."
Bod 8. V článku I bod 24 znie: „V § 68 ods. 4 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 300 eur do 5 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 1 000 eur"."
Bod 9. V článku I bod 26 znie: „V § 68 ods. 5 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 80 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 10 000 eur"."
Bod 10. V článku I bod 29 znie: „V § 68 ods. 6 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 300 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 50 000 eur"."
Bod 11. V článku I bod 30 znie: „V § 68 ods. 7 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 150 eur do 3 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 500 eur"."
Bod 12. V článku I bod 32 znie: „§ 69 vrátane nadpisu „Poriadková pokuta“ znie: „Úrad môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi poriadkovú pokutu a) do 200 eur, ak nezabezpečí primerané podmienky na výkon kontroly podľa § 57 písm. a), b) do 1 000 eur, ak marí výkon kontroly požadovaný podľa § 57 písm. b), c) do 3 000 eur, ak oznam určený na zverejnenie podľa § 71 v hromadných informačných prostriedkoch nezverejnil vôbec alebo nezverejnil včas, alebo nezverejnil v určenej forme alebo v určenom hromadnom informačnom prostriedku, alebo nedodržal určený obsah tohto oznamu, a to opakovane až do splnenia povinnosti, d) do 5 000 eur, ak nevykonal opatrenia uložené v rozhodnutí podľa § 65 ods. 1, 2 alebo úrad v určenej lehote včas neinformoval podľa § 65 ods. 4."."
Vysvetlenie a odôvodnenie k bodom 5 až 12.
Navrhuje sa ukladanie všetkých pokút a poriadkových pokút za porušenie povinností ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov ako fakultatívne, súčasne so zrušením dolných hraníc pokút, rovnako ako neexistujú dolné hranice pri poriadkových pokutách.
Ďalej sa navrhuje zníženie doterajších horných hraníc pokút a poriadkových pokút.
Z Memoranda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov nevyplýva obligatórnosť pokút. A, opäť, ide o nadprácu úradu, ktorá nemá žiadne zdôvodnenie v našej legislatíve.
Bod 13. V článku I bod 33 znie: „V § 72 odsek 2 znie: „Všeobecný predpis o správnom konaní41) sa nevzťahuje na a) oznamovaciu povinnosť podľa § 34 až 36, b) výkon kontroly podľa § 52 až 61, okrem doručovania písomností pri výkone kontroly."."
Odôvodnenie k bodu 13. Navrhuje sa, že zákon o správnom konaní sa nebude vzťahovať na oznamovanie informačných systémov prevádzkovateľom podľa § 34 až 36. Zároveň bude pod režim správneho poriadku podliehať doručovanie písomností pri výkone kontroly. Súčasne je to legislatívnotechnická zmena súvisiaca so zrušením povinnosti absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby.
Bod 14. V článku I sa za bod 33 vkladajú nové body 34 až 35, ktoré znejú: „34. V § 76 ods. 4 v druhej vete sa slová „jedného roka" nahrádzajú slovami „dvoch rokov". 35. V § 76 ods. 7 v druhej vete sa slová „deviatich mesiacov" nahrádzajú slovami „osemnástich mesiacov“.“ V súvislosti s vložením novelizačných bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Odôvodnenie. Navrhuje sa odložiť lehoty na splnenie jednotlivých povinností prevádzkovateľov a sprostredkovateľov. Pozmeňujúci návrh sa predkladá vzhľadom na skrátené legislatívne konanie, pričom navrhovateľ chce čiastočne zabrániť vzniku ďalších škôd, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní pôvodného zákona.
Hovoríme o škodách, ktoré môže nastať na strane samotných firiem a organizácií, ktoré tomuto zákonu podliehajú, ale takisto na strane úradu, ktorý nemusí zvládať všetku administratívu, ktorá s tým súvisí.
Toľko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Ešte sa vrátim k tomu, čo som hovoril včera. Mám podozrenie, že kvalita práce na tomto návrhu, bohužiaľ, išla na úkor toho zhonu, v ktorom prezidentský kandidát, o ktorom dnes už nemôžeme hovoriť, lebo je moratórium, sľúbil zástupcom podnikateľov, že pre nich ešte predtým, než nastane volebný deň, niečo spraví. Tak je pravda, niečo pre nich spravil, nie je to dobre pripravené, ani ten pozmeňovák z toho neurobil takú normu, ktorá by vrátila celý zákon o ochrane osobných údajov naspäť na úroveň smernice, ktorú od nás vyžaduje Európska únia. Ak by prešiel pozmeňovák, ktorý sme podali teraz s pánom Mihálom a ktorý on ešte bude komentovať vo svojom vystúpení dokážeme aspoň zmierniť škody na strane podnikateľského prostredia, preto dúfam, že keď už sa SMER rozhodol takto veľmi narýchlo pomôcť svojmu predsedovi v prezidentskej kampani, tak si aspoň dá záležať na tom, aby tá pomoc vyzerala odborne správne a bola spravená poriadne. Ďakujem.