33. schôdza

18.3.2014 - 3.4.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

27.3.2014 o 11:50 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 11:50

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, dámy a páni, na záver naozaj len pár slov.
Chcem sa v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto návrhu zákona. S potešením konštatujem, že tie vystúpenia boli takmer výlučne podporného vzťahu k tomu, čo som navrhol.
Keď to zoberiem tak veľmi stručne do radu, kolegovi Mičovskému sa chcem poďakovať aj za to, že poukázal na ďalšie biele miesta, ktoré v našom právnom systéme máme v súvislosti s témou, o ktorej tu teraz hovoríme, a na ďalšie výzvy, ktoré stoja nielen pred rezortom životného prostredia, ale aj pred rezortom pôdohospodárstva, rozvoja vidieka, ale aj ďalšími. Nakoniec, je to aj otázka rozvoja cestovného ruchu. Nemusíme si hovoriť o tom, že medzi tým, ako bude vyzerať naša príroda a krajina, a tým, ako budeme atraktívni pre zahraničných návštevníkov, napríklad je priama úmera. Takže rozhodne aj ďalšie rezorty majú čo do toho povedať. Pripravuje sa nový stavebný zákon. Opäť zohrá veľmi významnú úlohu v tom, či budeme krajinu efektívne chrániť, zásahy do nej efektívne regulovať alebo, naopak, dopustíme ešte väčšiu anarchiu.
Kolega Hlina možno prekvapil viacerých, tak trošku aj mňa tým relatívne zmierlivým ústretovým, konštruktívnym tónom, čo je, myslím si, v tomto prípade úplne namieste. A prispieva to k tomu, aby sme naozaj presvedčili aj kolegyne a kolegov zo strany SMER, že v tomto prípade nebude žiadnym harakiri, povedal by som, pre nich tento návrh prijať. Je už tak trošku päť minút po dvanástej, ale, ako hovorí ľudová múdrosť, vždy je lepšie sa vrátiť z kratšej cesty a napraviť isté chyby, ktoré sme v nedávnej minulosti v tejto snemovni urobili.
Viackrát tu bolo zdôvodnené, že ten nedávno prijatý zákon priniesol aj pre samotnú prírodu viac škody ako osohu a krajinu úplne zo zreteľa ochrany vypustil. Takže to sú tie hlavné dva dôvody, pre ktoré sme túto novelu predložili.
Ja by som ešte zašiel trošku do hlbšej histórie, pretože sme sa ocitli v situácii, že na rozdiel od mnohých iných krajín ako keby sme devalvovali právne normy v tejto oblasti, pričom je to historický paradox, lebo možno mnohí z nás, najmä tí neskôr narodení nevedia, že my sme naozaj, poviem, v oblasti vedeckej vo výskume krajiny patrili pred tridsiatimi a viac rokmi a, samozrejme, aj neskôr, ale najmä v tých začiatkoch, keď sa o krajine z vedeckých pozícií začalo hovoriť na moderných vedeckých pozíciách, naozaj k priekopníkom.
Dokonca sme mali pracovnú skupinu pre krajinnú syntézu pri Medzinárodnej geografickej únii, teda svetovej organizácii, ktorú Slovensko viedlo. Spomeniem mená ako akademik Mazúr, profesor Drdoš, doktor Urbánek, profesorka Kozová, profesor Oťaheľ a mnohí ďalší, ktorí boli medzinárodnými priekopníkmi v tejto oblasti. A to len som načrel do tej sféry a skupiny vedcov, ktorá mi je najbližšia. Takisto podobné osobnosti pôsobili v lesníckom výskume, v poľnohospodárskom výskume a inde. Takže možno aj z úcty k nim, ktorých časť už aj nežije, by sme mali sa pokúsiť zvrátiť tento nežiaduci trend a urobiť všetko pre to, aby sme, hovorím, aj na ich počesť a na počesť toho, čo všetko urobili pre dobré meno Slovenska vo svete, práve v tejto sfére výskumu a ochrany krajiny, tuná nejaký reparát urobili toho, čo sme urobili zle.
Takisto v praktickej ochrane prírody a krajiny tu boli skvelé osobnosti ako inžinier Pacanovský, inžinier Hirš, inžinier Marenčák, inžinier Buraľ, inžinier Slávik, našťastie títo dvaja poslední, ktorých spomínam, ešte žijú, ale zase by som mohol pokračovať pre ten fiktívny spor lesníkov a ochranárov, ktorý tu často spomína kolega Janko Mičovský. Je príznačné, že väčšinou tí ľudia, ktorých teraz spomínam, sú profesiou lesníkmi alebo boli lesníkmi. Čiže je to dôkaz aj o tom, že naozaj si vysoko cením ľudí a hlboko sa skláňam pred ľuďmi, ktorí sú niekedy považovaní za akýchsi rivalov u nás ochranárov, čo je, samozrejme, nezmysel.
Ale čo je možno najdôležitejšie, to je to, že okrem týchto ľudí, ktorí pôsobili predsa len viac či menej mimo sféry alebo dosahu ministerstva životného prostredia, alebo jeho teda predchodcov, keďže ministerstvo sme pred revolúciou nemali, tak aj na samotnom ministerstve a v ním riadených odborných organizáciách máme celý rad schopných krajinárov a krajinárok a oduševnených, ktorí majú pripravené skvelé podklady pre to, aby sa vo veľmi krátkom čase kvalitný zákon o ochrane krajiny dal predložiť. Len treba im vytvoriť adekvátne podmienky a naozaj uznať, že tá ochrana krajiny a udržateľný manažment krajiny sú verejným záujmom, ako sa to deklaruje v rôznych medzinárodných dohovoroch, ku ktorým sme pristúpili, ale aj v rôznych domácich deklaráciách a dokumentoch, čiže naozaj len to, čo je na papieri, preniesť aj do praxe. A ja verím, že v priebehu veľmi krátkeho času sa dá do Národnej rady ten zákon o ochrane krajiny predložiť. Takže nie je to nejaká fantazmagória, že sme prišli s týmto návrhom, je to absolútne reálne, žiaduce. A apelujem na všetkých, ktorí to momentálne majú v rukách, aby tak urobili. Ďakujem ešte raz za vašu aktívnu účasť na rozprave k tomuto bodu programu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.3.2014 o 11:50 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:57

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja už to iba minútkou zhrniem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť a požiadať, aby ste svoje ja zamenili za my, občania Slovenskej republiky, ktorí potrebujú mať to životné prostredie a krajinu takú, minimálne ako nám ju nechali naši predkovia, aby sme mali čo nechať ďalším generáciám, ktoré prídu po nás, aby sme sa nemuseli hanbiť. A zavŕšim to znova jedným slovenským príslovím, už som ho tu povedal, že: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“ Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

27.3.2014 o 11:57 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
33. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní
 

Zodpovedanie otázky 14:06

Ľubomír Vážny
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný bude podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Neprítomný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek je na zahraničnej pracovnej ceste v Maďarsku. Zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. Minister školstva, vedy, výskumu a športu je tiež neprítomný, pán Dušan Čaplovič je na zahraničnej pracovnej ceste v Budapešti. Ale nezastupuje ho nikto, pretože neboli mu položené žiadne otázky. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tiež nemala položené žiadne otázky. A minister obrany Martin Glváč tiež nemal položené žiadne otázky. Ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

27.3.2014 o 14:06 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:16

Ľubomír Vážny
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň v dňoch 20. až 21. marca sa predseda vlády Robert Fico zúčastnil na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde okrem tradičných európskych tém bola hlavná pozornosť venovaná situácii na Ukrajine. Ešte predtým 6. 3. 2014 však mimoriadny samit Európskej únie rozhodol, že odpoveďou na ruské kroky voči Ukrajine budú stupňované sankcie. Zároveň rozhodol o aplikovaní prvej fázy sankcií, ktorú tvorilo zrušenie rozhovorov o vízovej liberalizácii a o novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom. Deň po referende na Kryme, čo bolo 17. 3. 2014, Rada Európskej únie pre zahraničné veci prikročila k druhej fáze sankcií, keď rozhodla o cestovných obmedzeniach a zmrazeniach aktív 21 osôb zodpovedných za aktivity podkopávajúce alebo ohrozujúce územnú integritu, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Diskusia na rokovaní Európskej rady k Ukrajine teda nadväzovala na spomínaný mimoriadny samit Európskej únie i na uvedené zasadnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci.
Diskutovalo sa o ďalších krokoch Únie vo vzťahoch s Ruskou federáciou. Okrem politického rozhodnutia zrušiť spoločný samit s Ruskom bola následne na úrovni Rady tiež schválená legislatíva rozširujúca sankčný zoznam o dvanásť osôb, na ktoré sa vzťahuje zákaz udeľovania víz a zmrazenie majetku. Bola dosiahnutá dohoda o zrušení pravidelných schôdzok na najvyššej úrovni členských štátov Únie s Ruskom. Európski lídri tam odolali zatiaľ prijatiu plných hospodárskych sankcií, dohodli sa však, že Európska únia nezostane len pri doterajších sankciách, ale, ak to bude situácia vyžadovať, bude v nich pokračovať. Európska rada potvrdila svoju podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny. Referendum a následné pripojenie Krymu a Sevastopoľa k Rusku považuje za nezákonné a neuzná ho.
Európska rada tiež vyhlásila, že akékoľvek ďalšie kroky zo strany Ruska vedúce k destabilizácii budú mať ďalekosiahly vplyv na vzájomné ekonomické vzťahy, a tiež že bude nutné pristúpiť k takzvanej tretej fáze sankcií. Hlásime sa k záverom Európskej rady. Nebránime sa diskusii o prípadnej tretej fáze sankcií v prípade, že by sa situácia dramaticky zhoršila. Zmyslom sankcií nie je trestať členské štáty Európskej únie, ale tých, ktorí porušujú medzinárodné právo a narúšajú územnú celistvosť Ukrajiny.
Pozícia Slovenska je jasná. Rusko prekročilo určitú hranicu, porušilo medzinárodné právo. Veľmi jasne však zdôrazňujeme, že akékoľvek sankcie Únie nemôžu mať negatívnejšie následky pre jednotlivé členské štáty ako pre samotné Rusko. Je viac než zrejmé, že ekonomiky Európskej únie a Ruskej federácie sú vzájomne prepojené. Tento fakt sa plne dotýka aj Slovenska.
V prípade zavedenia ekonomických sankcií v Únii voči Rusku a prijatia odvetných sankcií môžeme očakávať zníženie výroby v automobilových podnikoch a v podnikoch na výrobu bielej a čiernej techniky. V tovarovej štruktúre slovenského exportu do Ruskej federácie najväčší podiel predstavujú cestné vozidlá v hodnote 1,089 mld. eur, čo predstavuje 42,8 % exportu do Ruskej federácie. Nasledujú stroje, zariadenia na telekomunikáciu, záznam a reprodukciu obrazu a zvuku v hodnote 1,076 mld. eur, čo predstavuje 42,3 % tohto exportu. Ich dopadom by bol nárast nezamestnanosti v regiónoch Slovenskej republiky. Do Ruska vyvážame napríklad okolo štvrť milióna áut ročne, čiže asi pätinu produkcie Slovenska. Najviac postihnutým podnikom v oblasti automobilového priemyslu s negatívnym dopadom na udržanie pracovných miest v regióne by tak bola Kia Motors.
Prípadné uplatnenie plošných sankcií voči Ruskej federácii by Slovensko negatívne pocítilo aj v oblasti energetiky. Napríklad až 98-percentná je naša závislosť od dodávok plynu z Ruska cez územie Ukrajiny. V zmysle zákona o energetike je stanovená povinnosť pre účastníkov trhu s plynom zabezpečiť dodávky na 30 dní pre priemerný denný objem pre chránených odberateľov. Ďalšími možnosťami na získanie plynu je jeho nákup na spotových trhoch a následná preprava plynu reverznými tokmi. Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, má v zásobníkoch plynu uskladnených pre svojich odberateľov 65 % trhu Slovenskej republiky, približne 800 miliónov metrov kubických, čo predstavuje možnosť zabezpečenia spotreby všetkých kategórií odberateľov na tri až štyri mesiace v závislosti od poveternostných vplyvov. Premiér Robert Fico do Bruselu odcestoval so stanoviskom, že Slovenská republika nemôže súhlasiť s prerušením dodávok plynu, pretože by to znamenalo značné hospodárske straty pre našu krajinu.
Pokiaľ ide o ropu, tam je situácia veľmi podobná, Slovenská republika vykázala ku dňu 31. 12. 2013 aktuálne zásoby v objeme 136 dní, z čoho by pokryli potrebu ropy núdzové zásoby na 97 dní a komerčné zásoby na 39 dní. Potenciálnym rizikom je aj prípadné nepodpísanie pripravovanej medzivládnej dohody Slovenskej republiky s Ruskou federáciou o dodávkach ropy na obdobie do roku 2025. Podotýkam, že platnosť medzivládnej dohody Slovenska a Ruskej federácie o dodávkach ropy v objeme do 6 miliónov ton ročne vyprší 31. 12. 2014, aktuálne prebiehajú na pracovnej úrovni rokovania o príprave novej rámcovej zmluvy, kde gestorom na slovenskej strane je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Dovoz tejto strategickej suroviny od alternatívnych dodávateľov, napríklad zo Spojených štátov amerických by bol pre nás mimoriadne náročný.
V prípade zásob jadrového paliva zatiaľ nepredpokladáme prerušenie dodávok, zásoby boli aktuálne doplnené letecky, pre tri reaktorové bloky na jeden rok a v prípade štvrtého reaktora sú zásoby paliva do 9 mesiacov.
Povedzme si otvorene, akákoľvek ochrana ľudských práv Európskej únie sa končí pri ekonomických záujmoch. Myslíme si, že najväčšie krajný Únie dnes nemajú záujem udeľovať žiadne ekonomické sankcie. Napríklad Francúzsko nepristúpi k ďalším sankciám, ak Rusko bude súhlasiť s otvorenou diskusiou, vyhlásil ešte pred samitom európskych lídrov v Bruseli francúzsky prezident Francois Hollande. Aj my musíme byť veľmi opatrní, pretože Slovensko je mimoriadne citlivé na akékoľvek sankcie ekonomického charakteru vo vzťahu k Ruskej federácii.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

27.3.2014 o 14:16 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 14:24

Ľubomír Vážny
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci, veľmi ma prekvapuje, že kladiete túto otázku práve vy, ktorý ste v rokoch 2010 až 2012 sedeli v Dozornej rade Národnej diaľničnej spoločnosti. Musíte alebo mali by ste vedieť, že práve pôsobenie vášho straníckeho šéfa na pozícii ministra dopravy výrazne zbrzdilo výstavbu diaľnic. Ak hľadáte dôvody, prečo sa dostavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami zdržala, mali by ste ich hľadať vnútri vášho hnutia.
Program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 predpokladal realizáciu chýbajúcich úsekov diaľnice D1 formou verejno-súkromného partnerstva v dvoch balíkoch. Tieto sa však nepodarilo finančne uzatvoriť, došlo k určitému časovému sklzu najmä z dôvodov svetovej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá ohrozila likviditu bánk. A znížila ju tak, že neboli schopné sa angažovať v tomto projekte v danom čase a na chýbajúcich úsekoch boli zrealizované iba takzvané prípravné práce.
V období, keď viedol rezort dopravy Ján Figeľ, došlo k zániku koncesných zmlúv a bolo rozhodnuté o financovaní týchto chýbajúcich úsekov z eurofondov. Rozhodnutie nerealizovať chýbajúce úseky D1 cez dva balíky PPP projektov sa ukázalo ako nesprávne, najmä pre vzniknutý výrazný časový sklz vo výstavbe.
Za zrušenie bezproblémového tretieho balíka, ktorý sme zanechali tesne pred podpisom koncesnej zmluvy, nesie plnú zodpovednosť vláda Ivety Radičovej.
Súčasná vláda bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní fondov Európskej únie po voľbách v roku 2012 a po identifikovaní rizikových operačných programov vyvinula maximálne úsilie pre riešenia na úrovni Európskej komisie a prijala konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov krízového manažmentu, ktorého cieľom je zlepšenie a akcelerácia čerpania eurofondov. Vláda si je vedomá, že využívaním fondov Európskej únie máme významnú možnosť pre zlepšenie infraštruktúry, pretože potreby Slovenska v tejto oblasti nie je možné riešiť zo štátneho rozpočtu. Potrebných diaľničných úsekov však máme viac ako peňazí z eurofondov. Zvolili sme preto verejno-súkromné partnerstvá ako efektívne doplnkové riešenie výstavby ciest, ktoré ju výrazne zrýchľuje.
Prvým slovenským PPP projektom bol úsek R1 Pribina medzi Nitrou a Banskou Bystricou, pre ktorý sme od vtedajšej opozície zožali veľa kritiky. Uvedený úsek je veľmi vyťažený a pre nás sú podstatné údaje o zvýšení bezpečnosti vodičov a zrýchlení dopravy. V roku 2013 vláda využila priaznivú situáciu na trhu a bankové úvery sme refinancovali projektovými dlhopismi. Touto operáciou sa podarilo ušetriť 144 miliónov eur. Prestížny britský časopis označil tento projekt Pribina R1 za najlepší dlhopisový projekt v roku 2013 v Európe.
Záujem investorov svedčí o tom, že Slovensko je dôveryhodný partner a forma verejno-súkromného partnerstva pri budovaní infraštruktúrnych projektov má u nás budúcnosť.
Ak prehliadnem sarkastický tón vašej otázky, môžem vám ponúknuť ďalšie fakty.
Úseky D1 Dubná skala – Turany, Jánovce – Jablonov, prvý úsek, budú sprevádzkované v tomto roku. A úseky D1 Jánovce – Jablonov, druhý úsek, a Fričovce – Svinia budú odovzdané v budúcom roku. Ďalej sú v súčasnosti v realizácii úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Hubová – Ivachnová, pri ktorom došlo k ďalšiemu oddialeniu termínu realizácie pre neúmerne dlhý proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby z dôvodov revíznych postupov uchádzačov. Podobné problémy boli aj pri obstaraní zhotoviteľa stavby na úseku D1 Jánovce – Jablonov, druhý úsek, zdĺhavé obstarávanie zhotoviteľa stavby aj v prípade úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná skala. Na tomto úseku sa zároveň čaká na usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie z dôvodu rozsudku v prípade kartelovej dohody. Predpoklad začatia realizácie uvedenej stavby je v tomto roku a jej ukončenia je v roku 2019. Pre spresnenie musím dodať, že ide kartelovú dohodu ešte z roku 2005, teda z čias druhej Dzurindovej vlády, ktorej súčasťou bolo aj KDH.
Pri úseku D1 Prešov-západ – Prešov-juh sa už v súčasnosti pripravuje žiadosť o vydanie stavebného povolenia a súťaž na zhotoviteľa štúdie realizovateľnosti, ktorá je podmienkou pre odôvodnenie financovania z prostriedkov Európskej únie. Predpokladaný termín realizácie je tu stanovený v rokoch 2015 až 2019.
K oddialeniu realizácie chýbajúceho úseku Turany – Hubová došlo aj z dôvodu že Európska únia v rámci hodnotenia vplyvu stavby diaľnice na územia Natura 2000 požadovala ďalšie posúdenie. V roku 2011 ministerstvo dopravy prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti zadalo spracovanie doplňujúceho posúdenia skutkového stavu rozostavaného projektu a vplyv budúceho kompletného projektu na území Natura 2000. Boli navrhnuté technické opatrenia na zmiernenie vplyvu diaľnice D1 na územia Natura 2000, ktoré boli zapracované a posúdené do komplexného doplňujúceho hodnotenia vplyvu diaľnice D1 Turany – Hubová na územie Natura 2000, ktoré bolo prerokované s Európskou komisiou. Z dôvodu aktivizácie zosuvu v Šútove v blízkosti plánovanej trasy diaľnice v súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť zabezpečuje aktualizáciu technického riešenia diaľnice D1 Turany – Hubová. V rámci nej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času určeného na odpovede predsedu vlády.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2014 o 14:24 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 14:24

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, navrhovateľ, spoločnosť SWWE, predložil vo februári 2010 Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zámer navrhovanej činnosti Veterný park Poľana a Veterný park Babínska hoľa na posúdenie podľa zákona. Podľa zákona je navrhovateľ povinný predložiť takýto zámer, keďže veterné elektrárne bez limitu podliehajú povinnému hodnoteniu vplyvov na životné prostredie.
Dňa 20. apríla 2010 sa na ministerstve životného prostredia uskutočnilo prerokovanie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, na rokovaní bol odsúhlasený rozsah hodnotenia, ktorý bol následne zaslaný účastníkom konania podľa ustanovení zákona. Zo stanovísk doručených v zámere investora vyplynula potreba v správe o hodnotení podrobnejšie rozpracovať rôzne okruhy otázok súvisiacich s navrhovanou činnosťou (celkovo 27), napríklad zosúladiť navrhovanú činnosť zvyšným územným celkom Žilinského kraja a územnou plánovacou dokumentáciou obce Babín, vykonať posúdenie hlukových pomerov odborne spôsobilou osobou, vykonať prieskum fauny a flóry a podobne.
Podľa odsúhlaseného rozsahu hodnotenia a prílohy č. 11 zákona navrhovateľ zabezpečí vypracovanie správy o hodnotení. To je ťažisková environmentálna dokumentácia, v rozsahu hodnotenia nebol stanovený časový harmonogram na vypracovanie správy o hodnotí a ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa neeviduje jej predloženie. Pokiaľ k tomu dôjde, bude následne správa o hodnotení rozoslaná všetkým zainteresovaným subjektom na pripomienkovanie.
Navrhovateľ v ďalšom kroku zabezpečí verejné prerokovanie navrhovanej činnosti v spolupráci s dotknutými obcami, ďalej, vypracovanie odborného posudku u odborne spôsobilej osoby určenej ministerstvom životného prostredia. Po doručení odborného posudku príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje záverečné stanovisko. V záverečnom stanovisku k činnosti príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania. Záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je povolením navrhovanej činnosti, ale má odporúčací charakter. V záverečnom stanovisku budú zohľadnené všetky stanoviská oslovených orgánov a verejnosti.
Na základe uvedených skutočností niet pochýb, že ministerstvo životného prostredia postupovalo podľa uvedeného zákona. Aj v pokračovaní procesu bude dôsledne dodržiavať jeho ustanovenia. Zároveň je možné konštatovať, že ministerstvo životného prostredia v spolupráci s rezortným orgánom, ktorým je v tomto prípade ministerstvo hospodárstva, disponuje dostatočnými skúsenosťami z prechádzajúcich procesov posudzovania veterných elektrární v rámci celej Slovenskej republiky, aby mohlo v záverečnom stanovisku uviesť zdôvodnenie vhodnosti umiestňovania veterných elektrární s dôrazom na environmentálne aspekty, pričom tak ako v predchádzajúcich procesoch posudzovania, aj v tomto bude vychádzať zo širokej bázy údajov, teda stanovísk dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu, dotknutej obce, širokej verejnosti, odborného posudku hodnotiaceho okrem iného aj kvalitu správy o hodnotení, ktoré sú zároveň dostatočným súborom kritérií vrátane zákonom stanovených pre vydanie environmentálnych záverov.
Pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.3.2014 o 14:24 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:28

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pýtali ste sa ma, či existuje súbor kritérií pre takéto rozhodovanie. Povedal som vám súbor kritérií, ktorý pre takéto rozhodovanie existuje. Vaša doplňujúca otázka je, či existuje nejaká mapa, ktorá by hovorila o tom, či sú miesta na Slovensku, ktoré sú vhodné pre umiestňovanie takýchto elektrární. Ministerstvo životného prostredia takouto mapou nedisponuje. Skôr by som si myslel, že by to mohla byť otázka na ministra hospodárstva.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

27.3.2014 o 14:28 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:29

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, uvedomujem si problém, ktorý dlhodobo zaťažuje nielen obyvateľov Turca, ale aj všetkých motoristov. Cesta vedúca z Martina do Turčianskych Teplíc, ktorá bola vybudovaná pred viac ako 50 rokmi, je už niekoľko rokov naozaj vo veľmi zlom stave, na cementobetónovom kryte vozovky sa vyskytujú poruchy a dochádza k lámaniu časti betónových dosiek, čo sú v princípe panely historicky, čo má vplyv aj na bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. Vzhľadom na obmedzené zdroje v štátnom rozpočte Slovenská správa ciest lokálne opravila úseky s najväčším porušením panelov, rozsiahla a komplexná rekonštrukcia cesty je však pripravovaná zo zdrojov Európskej únie.
Dňa 6. 3. 2014 bolo vo Vestníku verejného obstarávania zverejnené oznámenie o vyhlásení obstarávania na predmet zákazky rekonštrukcia cesty I/65 Turčianske Teplice – Príbovce v úseku kilometer 113,5 až kilometer 129, vypracovanie dokumentácie pre stavebný zámer, dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, autorský dozor a vytyčovacie práce, pričom lehota na predkladanie ponúk je stanovená na 22. 4. 2014. Rekonštruovať sa bude takmer 16 kilometrov cesty od miestnej časti Turčianskych Teplíc Diviaky až po križovatku do Príboviec. Výsledný návrh spôsobu rekonštrukcie tejto cesty bude navrhnutý projektantom na základe diagnostiky, teda posúdenia skutočného stavebnotechnického stavu vozovky a po vyhodnotení podrobného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu. Súčasťou tejto stavby je aj rekonštrukcia piatich mostných objektov. A cesta tak konečne získa parametre štandardnej modernej cesty I. triedy.
Po spracovaní projektovej dokumentácie, ktorej dodanie predpokladáme na jeseň roku 2014, bude vyhlásené verejné obstarávanie na realizáciu konkrétnych stavebných prác. A tieto by mohli začať v prvom kvartáli v roku 2015, kľúčom je zabezpečenie financovania zo zdrojov Európskej únie, kde sa nám našťastie podarilo vynegeciovať aj alokáciu na rekonštrukcie ciest I. triedy.
Na rekonštrukciu a modernizáciu ciest I. triedy sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky. A je jednoznačne v záujme ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zosúladiť racionálne riešenia, ale, samozrejme, s finančnými možnosťami štátu s dôraznom na potreby rozvoja jednotlivých regiónov. Verím, že plánované investície v Žilinskom samosprávnom kraji prispejú k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti dopravy na cestnej sieti a k zlepšeniu dopravnej obsluhy celého vášho regiónu.
Dovoľte mi spomenúť aj zazmluvnenie eurofondových peňazí, ktoré sú kľúčovým zdrojom financovania všetkých infraštruktúrnych projektov na Slovensku v súčasnosti. Vďaka veľkému úsiliu a vysokému nasadeniu pracovníkov ministerstva sa dnes môžeme pochváliť už stopercentným zazmluvnením operačného programu Doprava, čiže súčasného programového obdobia, aj napriek tomu, že necelé dva roky pred koncom prelomového obdobia sme zdedili zazmluvnenosť na kritickej úrovni, iba 54 %. To znamená aj to okrem iného, že máme stopercentnú zazmluvnenosť. Podarilo sa nám obhájiť viacero veľkých projektov v Bruseli. Čiže dnes môžeme vyhlásiť, že v súčasnosti rozostavané diaľničné úseky aj budú preplatené z európskych fondov, pretože v minulosti tá príprava bola zanedbaná a nikde nebola istota, že aj projekty, ktoré sa už realizovali, budú schválené Komisiou, ergo na záver a na konci dňa aj preplatené. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

27.3.2014 o 14:29 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:34

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, ďakujem v prvom rade za odpoveď na moju otázku a popísanie postupnosti krokov, ktoré budú viesť k vyriešeniu tohto problému, ktorý naozaj je veľmi vypuklý.
A všetky tie kroky, ktoré ste popísali. Myslím si, že obyvatelia práve tejto časti Turca, kde v súčasnosti dochádza kvôli zlému stavu tejto komunikácie k obchádzaniu cez obce ťažkou kamiónovou dopravou, spomeniem obec Príbovce alebo Malý Čepčín, sú naozaj dnes v pozícii strpčujúcej život. A je to hlavne aj zhoršená bezpečnosť. Čiže toto naozaj dobrá správa. A podľa toho, čo som aj porozumel, stopercentné zazmluvnenie určuje aj zároveň veľkú šancu na to, že to bude financované z európskych peňazí, tak tým pádom je už aj zabezpečené financovanie tohto úseku. A pevne verím, že sa podarí možno aj tie práce trošku urýchliť, aby to obstarávanie bolo rýchle, i keď si uvedomujem, že príprava predovšetkým projektovej dokumentácie si vyžaduje svoj čas, ktorý jednoducho sa nedá zmeniť. Takže držím palce správe ciest a rovnako ďakujem aj Slovenskej správe ciest v Bratislave a vám, pán minister, za to, že sa veci pohli dopredu. (Potlesk.)
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

27.3.2014 o 14:34 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:35

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som len ešte pripomenul, že faktom nespochybniteľným je, že všetky infraštruktúrne a veľké projekty dnes máme možnosť financovať len vďaka tomu, že máme európske peniaze. A treba si pripomínať, že v minulosti to zazmluvňovanie aj realizácia jednotlivých projektov bola podcenená v zmysle schvaľovania a všetkých schvaľovacích procedúr v rámci Komisie. Často sa stávalo, že niektoré projekty sa realizovali, ale vôbec nebolo isté ich finančné krytie. Toto považujem za veľký nedostatok z minulosti. Preto som rád, že dnes sa nám podarí posúvať tú situáciu výrazným spôsobom dopredu, aby sme mali istotu, že to, čo realizujeme, aj naozaj bude akceptované Komisiou a v konečnom dôsledku aj preplatené.
A reflexia ešte na tú vašu otázku, keďže sa bavíme o ceste I. triedy. Cesty I. triedy neboli nikdy skutočne prioritou pre Úniu. Čiže aj európske peniaze smerované na cesty I. triedy sa stretávali často s odporom zo strany Komisie. Preto som ja veľmi rád, že v rámci nového operačného programu, operačného programu „Integrovaná infraštruktúra“ sa ráta s cestami I. triedy. A dokonca, viete veľmi dobre, že je to síce v inom operačnom programe, ale sa nám podarilo presadiť aj údržbu a opravy ciest II. a III. triedy.
Takže budeme sa snažiť procesy urýchliť maximálne, ako sa dá. Faktom zostáva, že to verejné obstarávanie je stále veľkým otáznikom. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

27.3.2014 o 14:35 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video