33. schôdza

Ďakujem pekne. Ja už to iba minútkou zhrniem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť a požiadať, aby ste svoje ja zamenili za my, občania Slovenskej republiky, ktorí potrebujú mať to životné prostredie a krajinu takú, minimálne ako nám ju nechali naši predkovia, aby sme mali čo nechať ďalším generáciám, ktoré prídu po nás, aby sme sa nemuseli hanbiť. A zavŕšim to znova jedným slovenským príslovím, už som ho tu povedal, že: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“ Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tom bode programu.
Vzhľadom na to, že je 11.58 hodín, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine popoludní pravidelným bodom hodina otázok.

(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok, ktorú týmto otváram.

Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny šestnásť otázok na predsedu vlády a na členov vlády sedemnásť otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.
Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície pána Ľubomíra Vážneho, ktorého prosím, aby oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný bude podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Neprítomný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek je na zahraničnej pracovnej ceste v Maďarsku. Zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. Minister školstva, vedy, výskumu a športu je tiež neprítomný, pán Dušan Čaplovič je na zahraničnej pracovnej ceste v Budapešti. Ale nezastupuje ho nikto, pretože neboli mu položené žiadne otázky. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tiež nemala položené žiadne otázky. A minister obrany Martin Glváč tiež nemal položené žiadne otázky. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Skôr, než vám dám slovo, dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby som privítala občanov z obce Jablonka, okres Myjava, ktorí sú na balkóne. Vitajte v Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)
A teraz prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Ľuboša Martináka a znie: „Vážený pán premiér, na nedávnom rokovaní Európskej rady sa hovorilo aj o ekonomických sankciách voči Rusku. Aký je pohľad našej vlády na uvedenú problematiku?“
Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň v dňoch 20. až 21. marca sa predseda vlády Robert Fico zúčastnil na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde okrem tradičných európskych tém bola hlavná pozornosť venovaná situácii na Ukrajine. Ešte predtým 6. 3. 2014 však mimoriadny samit Európskej únie rozhodol, že odpoveďou na ruské kroky voči Ukrajine budú stupňované sankcie. Zároveň rozhodol o aplikovaní prvej fázy sankcií, ktorú tvorilo zrušenie rozhovorov o vízovej liberalizácii a o novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom. Deň po referende na Kryme, čo bolo 17. 3. 2014, Rada Európskej únie pre zahraničné veci prikročila k druhej fáze sankcií, keď rozhodla o cestovných obmedzeniach a zmrazeniach aktív 21 osôb zodpovedných za aktivity podkopávajúce alebo ohrozujúce územnú integritu, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Diskusia na rokovaní Európskej rady k Ukrajine teda nadväzovala na spomínaný mimoriadny samit Európskej únie i na uvedené zasadnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci.
Diskutovalo sa o ďalších krokoch Únie vo vzťahoch s Ruskou federáciou. Okrem politického rozhodnutia zrušiť spoločný samit s Ruskom bola následne na úrovni Rady tiež schválená legislatíva rozširujúca sankčný zoznam o dvanásť osôb, na ktoré sa vzťahuje zákaz udeľovania víz a zmrazenie majetku. Bola dosiahnutá dohoda o zrušení pravidelných schôdzok na najvyššej úrovni členských štátov Únie s Ruskom. Európski lídri tam odolali zatiaľ prijatiu plných hospodárskych sankcií, dohodli sa však, že Európska únia nezostane len pri doterajších sankciách, ale, ak to bude situácia vyžadovať, bude v nich pokračovať. Európska rada potvrdila svoju podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny. Referendum a následné pripojenie Krymu a Sevastopoľa k Rusku považuje za nezákonné a neuzná ho.
Európska rada tiež vyhlásila, že akékoľvek ďalšie kroky zo strany Ruska vedúce k destabilizácii budú mať ďalekosiahly vplyv na vzájomné ekonomické vzťahy, a tiež že bude nutné pristúpiť k takzvanej tretej fáze sankcií. Hlásime sa k záverom Európskej rady. Nebránime sa diskusii o prípadnej tretej fáze sankcií v prípade, že by sa situácia dramaticky zhoršila. Zmyslom sankcií nie je trestať členské štáty Európskej únie, ale tých, ktorí porušujú medzinárodné právo a narúšajú územnú celistvosť Ukrajiny.
Pozícia Slovenska je jasná. Rusko prekročilo určitú hranicu, porušilo medzinárodné právo. Veľmi jasne však zdôrazňujeme, že akékoľvek sankcie Únie nemôžu mať negatívnejšie následky pre jednotlivé členské štáty ako pre samotné Rusko. Je viac než zrejmé, že ekonomiky Európskej únie a Ruskej federácie sú vzájomne prepojené. Tento fakt sa plne dotýka aj Slovenska.
V prípade zavedenia ekonomických sankcií v Únii voči Rusku a prijatia odvetných sankcií môžeme očakávať zníženie výroby v automobilových podnikoch a v podnikoch na výrobu bielej a čiernej techniky. V tovarovej štruktúre slovenského exportu do Ruskej federácie najväčší podiel predstavujú cestné vozidlá v hodnote 1,089 mld. eur, čo predstavuje 42,8 % exportu do Ruskej federácie. Nasledujú stroje, zariadenia na telekomunikáciu, záznam a reprodukciu obrazu a zvuku v hodnote 1,076 mld. eur, čo predstavuje 42,3 % tohto exportu. Ich dopadom by bol nárast nezamestnanosti v regiónoch Slovenskej republiky. Do Ruska vyvážame napríklad okolo štvrť milióna áut ročne, čiže asi pätinu produkcie Slovenska. Najviac postihnutým podnikom v oblasti automobilového priemyslu s negatívnym dopadom na udržanie pracovných miest v regióne by tak bola Kia Motors.
Prípadné uplatnenie plošných sankcií voči Ruskej federácii by Slovensko negatívne pocítilo aj v oblasti energetiky. Napríklad až 98-percentná je naša závislosť od dodávok plynu z Ruska cez územie Ukrajiny. V zmysle zákona o energetike je stanovená povinnosť pre účastníkov trhu s plynom zabezpečiť dodávky na 30 dní pre priemerný denný objem pre chránených odberateľov. Ďalšími možnosťami na získanie plynu je jeho nákup na spotových trhoch a následná preprava plynu reverznými tokmi. Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, má v zásobníkoch plynu uskladnených pre svojich odberateľov 65 % trhu Slovenskej republiky, približne 800 miliónov metrov kubických, čo predstavuje možnosť zabezpečenia spotreby všetkých kategórií odberateľov na tri až štyri mesiace v závislosti od poveternostných vplyvov. Premiér Robert Fico do Bruselu odcestoval so stanoviskom, že Slovenská republika nemôže súhlasiť s prerušením dodávok plynu, pretože by to znamenalo značné hospodárske straty pre našu krajinu.
Pokiaľ ide o ropu, tam je situácia veľmi podobná, Slovenská republika vykázala ku dňu 31. 12. 2013 aktuálne zásoby v objeme 136 dní, z čoho by pokryli potrebu ropy núdzové zásoby na 97 dní a komerčné zásoby na 39 dní. Potenciálnym rizikom je aj prípadné nepodpísanie pripravovanej medzivládnej dohody Slovenskej republiky s Ruskou federáciou o dodávkach ropy na obdobie do roku 2025. Podotýkam, že platnosť medzivládnej dohody Slovenska a Ruskej federácie o dodávkach ropy v objeme do 6 miliónov ton ročne vyprší 31. 12. 2014, aktuálne prebiehajú na pracovnej úrovni rokovania o príprave novej rámcovej zmluvy, kde gestorom na slovenskej strane je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Dovoz tejto strategickej suroviny od alternatívnych dodávateľov, napríklad zo Spojených štátov amerických by bol pre nás mimoriadne náročný.
V prípade zásob jadrového paliva zatiaľ nepredpokladáme prerušenie dodávok, zásoby boli aktuálne doplnené letecky, pre tri reaktorové bloky na jeden rok a v prípade štvrtého reaktora sú zásoby paliva do 9 mesiacov.
Povedzme si otvorene, akákoľvek ochrana ľudských práv Európskej únie sa končí pri ekonomických záujmoch. Myslíme si, že najväčšie krajný Únie dnes nemajú záujem udeľovať žiadne ekonomické sankcie. Napríklad Francúzsko nepristúpi k ďalším sankciám, ak Rusko bude súhlasiť s otvorenou diskusiou, vyhlásil ešte pred samitom európskych lídrov v Bruseli francúzsky prezident Francois Hollande. Aj my musíme byť veľmi opatrní, pretože Slovensko je mimoriadne citlivé na akékoľvek sankcie ekonomického charakteru vo vzťahu k Ruskej federácii.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pýtam sa, pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac a otázka znie: „Pán premiér, v júli 2007 ste verejne prisľúbili priame diaľničné spojenie z Bratislavy do Košíc do roku 2010. V roku 2010 musela vaša vláda priznať zlyhanie a určila nový termín plného diaľničného prepojenia východu so západom Slovenska na rok 2012. Je marec 2014 a diaľnica stále nie je dokončená, Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami bude v prevádzke v roku 2019. Kedy konečne priznáte, že ste opäť zlyhali a diaľnica do Košíc nebude hotová ani do roku 2019?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci, veľmi ma prekvapuje, že kladiete túto otázku práve vy, ktorý ste v rokoch 2010 až 2012 sedeli v Dozornej rade Národnej diaľničnej spoločnosti. Musíte alebo mali by ste vedieť, že práve pôsobenie vášho straníckeho šéfa na pozícii ministra dopravy výrazne zbrzdilo výstavbu diaľnic. Ak hľadáte dôvody, prečo sa dostavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami zdržala, mali by ste ich hľadať vnútri vášho hnutia.
Program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 predpokladal realizáciu chýbajúcich úsekov diaľnice D1 formou verejno-súkromného partnerstva v dvoch balíkoch. Tieto sa však nepodarilo finančne uzatvoriť, došlo k určitému časovému sklzu najmä z dôvodov svetovej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá ohrozila likviditu bánk. A znížila ju tak, že neboli schopné sa angažovať v tomto projekte v danom čase a na chýbajúcich úsekoch boli zrealizované iba takzvané prípravné práce.
V období, keď viedol rezort dopravy Ján Figeľ, došlo k zániku koncesných zmlúv a bolo rozhodnuté o financovaní týchto chýbajúcich úsekov z eurofondov. Rozhodnutie nerealizovať chýbajúce úseky D1 cez dva balíky PPP projektov sa ukázalo ako nesprávne, najmä pre vzniknutý výrazný časový sklz vo výstavbe.
Za zrušenie bezproblémového tretieho balíka, ktorý sme zanechali tesne pred podpisom koncesnej zmluvy, nesie plnú zodpovednosť vláda Ivety Radičovej.
Súčasná vláda bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní fondov Európskej únie po voľbách v roku 2012 a po identifikovaní rizikových operačných programov vyvinula maximálne úsilie pre riešenia na úrovni Európskej komisie a prijala konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov krízového manažmentu, ktorého cieľom je zlepšenie a akcelerácia čerpania eurofondov. Vláda si je vedomá, že využívaním fondov Európskej únie máme významnú možnosť pre zlepšenie infraštruktúry, pretože potreby Slovenska v tejto oblasti nie je možné riešiť zo štátneho rozpočtu. Potrebných diaľničných úsekov však máme viac ako peňazí z eurofondov. Zvolili sme preto verejno-súkromné partnerstvá ako efektívne doplnkové riešenie výstavby ciest, ktoré ju výrazne zrýchľuje.
Prvým slovenským PPP projektom bol úsek R1 Pribina medzi Nitrou a Banskou Bystricou, pre ktorý sme od vtedajšej opozície zožali veľa kritiky. Uvedený úsek je veľmi vyťažený a pre nás sú podstatné údaje o zvýšení bezpečnosti vodičov a zrýchlení dopravy. V roku 2013 vláda využila priaznivú situáciu na trhu a bankové úvery sme refinancovali projektovými dlhopismi. Touto operáciou sa podarilo ušetriť 144 miliónov eur. Prestížny britský časopis označil tento projekt Pribina R1 za najlepší dlhopisový projekt v roku 2013 v Európe.
Záujem investorov svedčí o tom, že Slovensko je dôveryhodný partner a forma verejno-súkromného partnerstva pri budovaní infraštruktúrnych projektov má u nás budúcnosť.
Ak prehliadnem sarkastický tón vašej otázky, môžem vám ponúknuť ďalšie fakty.
Úseky D1 Dubná skala – Turany, Jánovce – Jablonov, prvý úsek, budú sprevádzkované v tomto roku. A úseky D1 Jánovce – Jablonov, druhý úsek, a Fričovce – Svinia budú odovzdané v budúcom roku. Ďalej sú v súčasnosti v realizácii úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Hubová – Ivachnová, pri ktorom došlo k ďalšiemu oddialeniu termínu realizácie pre neúmerne dlhý proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby z dôvodov revíznych postupov uchádzačov. Podobné problémy boli aj pri obstaraní zhotoviteľa stavby na úseku D1 Jánovce – Jablonov, druhý úsek, zdĺhavé obstarávanie zhotoviteľa stavby aj v prípade úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná skala. Na tomto úseku sa zároveň čaká na usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie z dôvodu rozsudku v prípade kartelovej dohody. Predpoklad začatia realizácie uvedenej stavby je v tomto roku a jej ukončenia je v roku 2019. Pre spresnenie musím dodať, že ide kartelovú dohodu ešte z roku 2005, teda z čias druhej Dzurindovej vlády, ktorej súčasťou bolo aj KDH.
Pri úseku D1 Prešov-západ – Prešov-juh sa už v súčasnosti pripravuje žiadosť o vydanie stavebného povolenia a súťaž na zhotoviteľa štúdie realizovateľnosti, ktorá je podmienkou pre odôvodnenie financovania z prostriedkov Európskej únie. Predpokladaný termín realizácie je tu stanovený v rokoch 2015 až 2019.
K oddialeniu realizácie chýbajúceho úseku Turany – Hubová došlo aj z dôvodu že Európska únia v rámci hodnotenia vplyvu stavby diaľnice na územia Natura 2000 požadovala ďalšie posúdenie. V roku 2011 ministerstvo dopravy prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti zadalo spracovanie doplňujúceho posúdenia skutkového stavu rozostavaného projektu a vplyv budúceho kompletného projektu na území Natura 2000. Boli navrhnuté technické opatrenia na zmiernenie vplyvu diaľnice D1 na územia Natura 2000, ktoré boli zapracované a posúdené do komplexného doplňujúceho hodnotenia vplyvu diaľnice D1 Turany – Hubová na územie Natura 2000, ktoré bolo prerokované s Európskou komisiou. Z dôvodu aktivizácie zosuvu v Šútove v blízkosti plánovanej trasy diaľnice v súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť zabezpečuje aktualizáciu technického riešenia diaľnice D1 Turany – Hubová. V rámci nej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času určeného na odpovede predsedu vlády.)

Pán podpredseda, prepáčte, váš časový limit určený na odpovede predsedu vlády uplynul.
A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je podpredsedníčky Eriky Jurinovej na ministra životného prostredia Petra Žigu a znie: „Vážený pán minister, podľa informácie na ministerstve životného prostredia je opäť projekt veterných elektrárni, ktoré majú byť stavané v okolí obce Babín. V tejto obci už raz prebehlo referendum o tejto otázke s odmietnutím občanov. Vysvetlite mi, prosím, na základe čoho posudzujete umiestňovanie a kapacitu takýchto projektov. Existuje oficiálny súbor kritérií pre takéto rozhodovanie?“
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, navrhovateľ, spoločnosť SWWE, predložil vo februári 2010 Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zámer navrhovanej činnosti Veterný park Poľana a Veterný park Babínska hoľa na posúdenie podľa zákona. Podľa zákona je navrhovateľ povinný predložiť takýto zámer, keďže veterné elektrárne bez limitu podliehajú povinnému hodnoteniu vplyvov na životné prostredie.
Dňa 20. apríla 2010 sa na ministerstve životného prostredia uskutočnilo prerokovanie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, na rokovaní bol odsúhlasený rozsah hodnotenia, ktorý bol následne zaslaný účastníkom konania podľa ustanovení zákona. Zo stanovísk doručených v zámere investora vyplynula potreba v správe o hodnotení podrobnejšie rozpracovať rôzne okruhy otázok súvisiacich s navrhovanou činnosťou (celkovo 27), napríklad zosúladiť navrhovanú činnosť zvyšným územným celkom Žilinského kraja a územnou plánovacou dokumentáciou obce Babín, vykonať posúdenie hlukových pomerov odborne spôsobilou osobou, vykonať prieskum fauny a flóry a podobne.
Podľa odsúhlaseného rozsahu hodnotenia a prílohy č. 11 zákona navrhovateľ zabezpečí vypracovanie správy o hodnotení. To je ťažisková environmentálna dokumentácia, v rozsahu hodnotenia nebol stanovený časový harmonogram na vypracovanie správy o hodnotí a ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa neeviduje jej predloženie. Pokiaľ k tomu dôjde, bude následne správa o hodnotení rozoslaná všetkým zainteresovaným subjektom na pripomienkovanie.
Navrhovateľ v ďalšom kroku zabezpečí verejné prerokovanie navrhovanej činnosti v spolupráci s dotknutými obcami, ďalej, vypracovanie odborného posudku u odborne spôsobilej osoby určenej ministerstvom životného prostredia. Po doručení odborného posudku príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje záverečné stanovisko. V záverečnom stanovisku k činnosti príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania. Záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je povolením navrhovanej činnosti, ale má odporúčací charakter. V záverečnom stanovisku budú zohľadnené všetky stanoviská oslovených orgánov a verejnosti.
Na základe uvedených skutočností niet pochýb, že ministerstvo životného prostredia postupovalo podľa uvedeného zákona. Aj v pokračovaní procesu bude dôsledne dodržiavať jeho ustanovenia. Zároveň je možné konštatovať, že ministerstvo životného prostredia v spolupráci s rezortným orgánom, ktorým je v tomto prípade ministerstvo hospodárstva, disponuje dostatočnými skúsenosťami z prechádzajúcich procesov posudzovania veterných elektrární v rámci celej Slovenskej republiky, aby mohlo v záverečnom stanovisku uviesť zdôvodnenie vhodnosti umiestňovania veterných elektrární s dôrazom na environmentálne aspekty, pričom tak ako v predchádzajúcich procesoch posudzovania, aj v tomto bude vychádzať zo širokej bázy údajov, teda stanovísk dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu, dotknutej obce, širokej verejnosti, odborného posudku hodnotiaceho okrem iného aj kvalitu správy o hodnotení, ktoré sú zároveň dostatočným súborom kritérií vrátane zákonom stanovených pre vydanie environmentálnych záverov.
Pani predsedajúca, skončil som.