33. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Mám dve interpelácie a obe interpelácie sú na pána ministra školstva Dušana Čaploviča.
Po prvé sa chcem opýtať pána ministra, či nemieni v rámci svojich kompetencií a v rámci možností, ktoré mu umožňuje zákon o normatívnom financovaní, zriadiť fond ministra školstva na podporu mimoriadne talentovaných študentov. A by som to trošku objasnil. Viete, ja nemyslím, na takých, ktorí dosahujú veľmi dobré známky a plnia si školské povinnosti vzorové. Také čosi je. Ale z času na čas sa objavia mladí ľudia, ktorých talent hraničí s genialitou. A aby mohli tento talent rozvinúť, potrebujú pomoc. Napríklad si pamätám, keď sa objavil Dalibor Karvay. Potrebuje v podstate chodiť k špičkovým huslistom sa učiť, potrebuje špičkové nástroje. A myslím, že takéto špeciálne talenty treba podporiť. A to nie sú tie, ešte raz opakujem, ktoré dosahujú dobré školské výsledky. A keďže pán minister Čaplovič, i keď tu nie je, ale je známe, je svojou pôvodnou profesiou historik, tak uvediem aspoň jeden príklad. Jean Francois Champollion, ktorý rozlúštil hieroglyfy, pochádzal z biednych pomerov. Jeho otec, povedal by som, bol alkoholik. V podstate zostal bez matky. Býval v regióne, kde líšky dávali dobrú noc. Vďaka podpore svojho nevlastného brata, hodne staršieho (Figuerae Champollion), ale hlavne vďaka podpore Fouriera, ktorý bol v tom čase prefektom, dostal šancu. A tá šanca sa premenila práve na to, že vylúštil hieroglyfy. Možnože pre takú zaujímavosť vzhľadom na aj iné skutočnosti historické, ktoré súviseli s hieroglyfmi, ho prijal aj pápež. A dokonca mu ponúkol kardinálsky klobúk. No on ho neprijal, treba povedať. Chcem povedať, že sú to také prípady, keď musí ten, kto pomôže, byť jasnozrivý. Fouriera možno aspoň časť z vás prítomných pozná, pretože sa stretla medziiným s tým, sú to tí, ktorí majú technické vzdelanie, s Fourierovými radmi. Takže zdanlivo nemal nič blízke k tomuto, ale rozpoznal talent, podporil ho. Na Slovensku, žiaľbohu, dneska mecenáši nejestvujú, ktorí by takýmto spôsobom fungovali. A preto myslím si, že by bolo dobré a patrilo by to do rúk ministra školstva, aby takýto fond zriadil a nebol to fond, kde budú stanovené kritériá bodovacie a podobne, kde budú vyberať žiakov a študentov, ktorí majú dobré školské výsledky. Práve, naopak, myslím si, že by nemali ani mu pomáhať úradníci, ale mal by si poradiť naozaj s vždy s odborníkom v tej oblasti, v ktorej vie takýto talent rozoznať, jednoducho aby sme nezatracovali zbytočne talent, ak sa na Slovensku narodí. Ja viem, že by sa to dalo urobiť aj nejakým legislatívnym návrhom. Ale ja si myslím, že toto patrí do rúk práve ministra školstva. A myslím si, že by to bol dobrý počin. Čiže to je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia súvisí s tým, že v dennej tlači, bolo to asi blogovou formou, som sa dočítal vo vyjadrení spisovateľky Moniky Kompaníkovej o tom, v akom katastrofálnom stave je naše školstvo, čo sa týka školských budov, dokonca, že máme tam suché toalety a podobne. Neviem, kde sa s tým stretla, pretože po roku 2003, keď bol prijatý reformný zákon o normatívnom financovaní, tak súčasť toho bola aj možnosť 6 % z tých prostriedkov použiť iným spôsobom. Nikdy sa toľko ani nepoužilo, ale jednoducho vznikol napríklad havarijný fond, ktorý mnohé veci riešil. V tom období ako minister som vyhlásil napríklad program, pokiaľ ide o bezbariérové školy, a program, pokiaľ ide o suché toalety. A musím povedať, že nebol v tomto prípade nejaký veľký objem peňazí, ktorý išiel na to. Každá škola, ktorá ten problém mala a sa tam prihlásila, tak dostala finančnú pomoc, aby ten problém nebol. Musím povedať, že celý čas v minulosti, ale aj dnes, a pochodil som dosť škôl, vždy sa na škole nastavím, aby som sa pozrel, ako tam vyzerajú toalety. A neuveriteľne sa to zlepšilo. Možnože pani spisovateľka Kompaníková kdesi bola, neviem, či si myslí, že pozná stav školstva. Fakt je bez ohľadu na to teraz, kto bol ministrom, že za tých 20 rokov stav školských budov sa neuveriteľne zlepšil. Ja si pamätám, aby som nehovoril do vetra, boli školy, kde končilo školské vyučovanie, keď pršalo, pretože to išlo dole, stekalo po elektrine, nemohli učiť, napríklad v Stakčíne na východe alebo v Martine, tu máme pána primátora, momentálne tu nie je, si presne pamätám, v škole v triede mali vedierka, lebo vedeli, kde, kadiaľ tečie voda. Boli školy, kde napríklad keď prišla zima a boli v horských oblastiach, fúkal vietor, tak chodby škôl boli plné snehu, nafúkalo to tam. Uvediem konkrétny prípad, Gelnicu. Videl som to tam. Ale medzitým ten stav sa neuveriteľne zlepšil. Hlavne v obciach sa často školy stali výkladnou skriňou. Preto pokladám za také účelové a naschvál trošku degradujúce to tvrdenie, to, čo sa podarilo urobiť za tých 20 rokov.
Ale predsa mi nedá, a preto interpelujem ministra, ak takýto prípad vôbec existuje, moja interpelácia a otázka znie, či ministerstvo vôbec také čosi eviduje. A ja som presvedčený, že pán minister, ale aj iný minister, keby tam bol, ak by existoval taký prípad, že niekde majú problémy so suchými toaletami, tak tú finančnú pomoc im dá, aby sa to vyriešilo. Chcem ho teda požiadať, okrem toho, aby zistil, či niečo také existuje, aj o to, aby verejne deklaroval, aj pre pani spisovateľku Kompaníkovú, že ak by také čosi predsa len bolo, tak že je ochotný urgentne v takejto situácii pomôcť. To bola moja druhá interpelácia.
Všetko, skončil som, ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec Brocka.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, milí kolegovia, ja mám interpeláciu na ministra financií Petra Kažimíra. Moja interpelácia sa týka spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., ktorej stopercentným akcionárom je štát zastúpený Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Hlavným predmetom podnikania spoločnosti TIPOS je prevádzkovanie lotériových hier, hazardných hier prostredníctvom internetu, kurzových stávok, národnej bločkovej lotérie a niektorých nelotériových produktov. Primárnym cieľom spoločnosti TIPOS je vytváranie zdrojov na všeobecne prospešné účely. Výšku týchto zdrojov znižujú vysoké náklady spoločnosti TIPOS, medzi ktoré patria napríklad náklady na reklamu. Tieto v priebehu rokov 2001 až 2009 stúpali exponenciálne od 321 000 eur v roku 2001 až na 13,2 mil. eur v roku 2009. V nasledujúcich rokoch sa trend týchto nákladov na reklamu zmenil a začali klesať. V roku 2012 to bolo 8,6 mil. eur.
Moja interpelácia na ministra financií znie:
Po prvé. Aké náklady vynaložil TIPOS, akciová spoločnosť, v roku 2013 na reklamné kampane celkovo a ako boli tieto rozdelené pre jednotlivé komunikačné médiá, t. j. rádiá, televízie, internet a ostatné?
Po druhé. Aké náklady na reklamné kampane plánuje TIPOS vynaložiť v roku 2014?
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pani poslankyňa Gibalová.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte aby som prečítala interpeláciu určenú ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi.
Vážený pán minister Kaliňák, realizáciou Programu ESO sa zmenilo právne postavenie okresných úradov, ktoré stratili právnu subjektivitu a stali sa preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Okresný úrad má v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzené spôsobilosti, z ktorých je vylúčená spôsobilosť byť účastníkom zmluvných vzťahov.
V praxi tak dochádza k nejasnostiam, ktoré môžu v budúcnosti viesť k pochybnostiam o platnosti zmlúv, v ktorých jednou zo zmluvných strán je okresný úrad. Ako konkrétny príklad uvádzam zabezpečenie aktualizácie registra pôvodného stavu podľa §18c ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva v znení neskorších predpisov. V zmluvnom vzťahu sú v tomto prípade zastúpení objednávatelia (pozemkový a lesný odbor okresného úradu a Slovenský pozemkový fond) a zhotoviteľ (geodetická kancelária); pred reformou ESO ako objednávateľ vystupoval obvodný pozemkový úrad a Slovenský pozemkový fond.
Máme za to, že právne čistým riešením je, ak zmluvnou stranou v takomto vzťahu bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zastúpené prednostom príslušného okresného úradu na základe plnomocenstva. Podľa mojich zisťovaní a vedomostí do dnešného dňa neexistuje jednoznačná metodika, ktorou by sa riadili zamestnanci, resp. prednostovia okresných úradov. V dôsledku toho sa na Slovenskom pozemkovom fonde hromadí nevybavená agenda pre nejasnosti a nejednoznačné určenie, kto a na základe akého zmocnenia bude tou relevantnou a v prípade súdneho sporu nespochybniteľnou osobou oprávnenou podpisovať zmluvy o dielo v mene okresného úradu.
Vážený pán minister, v problematike, ktorú uvádzam vo svojej interpelácii je zrejmé, že Program ESO, ktorý aj podľa vašich vyjadrení má mať ambíciu byť bližšie k občanovi, paradoxne predlžuje a komplikuje procesy vybavovania agendy v prospech občana pre nejasnosti kompetencií a ich delegovaní a zavádza miestami až tragikomické administratívne postupy napríklad medzi pozemkovými a lesnými odbormi okresných úradov a Slovenským pozemkovým fondom, nehovoriac o tom, že sa celý proces už aj tak ťarbavého a komplikovaného procesu vybavovania predlžuje o týždne až mesiace.
Preto vás, pán minister, žiadam o jednoznačnú odpoveď, kto bude tou poverenou osobou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá bude na základe plnomocenstva podpisovať zmluvy, ktorá bude spôsobilá na právne úkony napríklad v prípade, ktorý som už uvádzala . Prosím, odpovedzte aj na otázku, ako zabezpečíte jednotné usmernenie pre prednostov okresných úradov, aby proces vybavovania nahromadenej agendy mohol plynule pokračovať. V opačnom prípade existuje už iba jedno riešenie, a to, že tieto zmluvy budete podpisovať vy osobne, pán minister.
Vážený pán minister, podľa zoznamu zmlúv uvedeného v Centrálnom registri zmlúv uzatvorených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je zrejmé, že okresné úrady zmluvy uzatvárajú. Žiadam vás preto aj o odpoveď, na základe čoho sú oprávnené okresné úrady po realizácii Programu ESO, keď sa zmenilo ich právne postavenie, uzatvárať zmluvné prípady v iných prípadoch. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Ďalší, ktorý je prihlásený s interpeláciou, je pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, mám štyri interpelácie.
Tá prvá interpelácia je na pána predsedu vlády v tomto znení:
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom alarmujúcej situácie v Štátnych hmotných rezervách.
Podľa zverejnených informácií v médiách prerobili Štátne hmotné rezervy minimálne 700 tisíc eur na obchodoch s cukrom a pšenicou. Malo sa tak stať tak, že ich nakupovali za premrštené ceny od partnera finančnej skupiny J&T Igora Rattaja.
Správa štátnych hmotných rezerv mala nakúpiť cez svoju firmu Poľnonákup TATRY asi 1 000 ton cukru. Za tonu cukru zaplatila firme MONTIR 697 eur. Spotová cena sa vtedy pohybovala okolo 520 eur. Štát tak preplatil najmenej 177 tisíc eur.
Ďalej sa objavujú informácie a podozrenia ohľadom zásob ropy, pohonných hmôt a potravín, napríklad obilia v tom zmysle, že údaje, ktoré sú vykazované papierovo, nemusia sedieť s reálnym stavom. Pri Prešove v Kendiciach napríklad sú podľa mojich informácií silá s kapacitou 20 000 ton prázdne. V Ľuboticiach v rovnakom množstve skladujú Poliaci, a nie naši občania. A postupne to vozia údajne do Pol'ska. Verím, že tieto informácie budú preverené. Ďakujem pekne.
Druhá interpelácia je na ministra financií a podpredsedu vlády pána Petra Kažimíra.
Vážený pán minister financií, interpelujem vás ohľadom množiacich sa sťažností ohľadom umelého zadržiavania vratiek DPH. Podnikatelia sa čoraz viac sťažujú na umelé predlžovanie kontrol zo strany Finančnej správy, ktorých hlavným účelom je oddialiť vyplatenie vratky dane z pridanej hodnoty.
Za množstvo prípadov budem citovať aspoň jeden konkrétny prípad, a to podnikateľa Štefana Duča z Košíc: „V mesiaci máj 2010 som začal s výstavbou spracovateľne na víno,“ citujem z informácie od tohto dotyčného pána, „a stavba do konca roka aj bola postavená, dokončená, skolaudovaná. Zároveň v tom istom roku 2010 v mesiaci november som začal s likvidáciou vinohradu v rozlohe 35 ha. V roku 2011 som investíciami pokračoval, a to v mesiaci február nakúpením techniky do vinohradov, v mesiacoch apríl až november som pokračoval s prácami plošnej úpravy terénu a prípravou pôdy pre výsadbu. Práve počas týchto investícií využil daňový úrad k realizácii uvedené vyhrážky. Pokladám to za politickú a likvidačnú objednávku zo strany SMER, ale aj vedenia KSK v Košiciach. V priebehu rokov 2010 a 2011 pozastavili mi tok peňazí (vratky DPH), pretože firma investovala veľké objemy na zelenej lúke a v tom čase nevykonávala žiadnu činnosť okrem investovania, čím si nemohla nadmerný odpočet ponížiť započítaním, tak si ho uplatnila v plnej výške. Avšak došlo k zadržiavaniu DPH rôznymi výmyslami, prieťahmi, prerušovaním kontrol medzinárodnými dožiadaniami, dokonca mali až takú drzosť, že keď MVI došlo na Slovensko, umelo ho zadržiavali ešte rok v Banskej Bystrici s odvolaním sa, že v návale prác zabudli tento doklad poslať správcovi dane. Potvrdzuje to aj tvrdenie zodpovedného pracovníka Finančnej správy vo výsluchu svedka na polícii. Ako som zistil a nadobúdal presvedčenie, že v kontrolách dochádza k umelým prieťahom a ešte viac sa znásobujú umelo vyrobené problémy, tak som zobral spravodlivosť do vlastných rúk a podaním dokladov o prieťahoch som to dal vyšetrovateľovi do spisu, preto pracovníkom Finančnej správy už nezostávalo nič iné, ako sa u vyšetrovateľa priznať k prieťahom.“ To je toľko z citátu dotyčného.
Zároveň vzniká teda vysoké podozrenie, že aj týmto spôsobom sa snaží ministerstvo financií zvyšovať efektivitu výberu daní.
Týmto vás žiadam o vyjadrenie k situácii a zároveň o informáciu, ako sú nastavené kontrolné mechanizmy, aby sa zabránilo zbytočnému predlžovaniu kontrol a zadržiavania oprávnených vratiek dane z pridanej hodnoty poctivým podnikateľom, ktorí nemôžu trpieť za to, že štát nevie dostatočne identifikovať ich nepoctivých kolegov, a takisto nemôžu fungovať ako bezplatný zdroj úverov pre štátny rozpočet. Ďakujem.
Tretia interpelácia je na pána ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom podozrenia z netransparentného obstarávania rekonštrukcie hasičských staníc.
Jedná sa o obstarávania č.: 2639-WYP, 2640-WYP, 2579-WYP zverejnené 27. februára 2014 a 1. marca 2014.
Prečo nebolo vyhlásených toľko súťaží, koľko je hasičských staníc, teda v každom meste osobitne, aby sa mohli do súťaže prihlásiť aj regionálne stavebné spoločnosti, a tak ponúknuť výhodnejšiu, lacnejšiu cenu a hlavne pracovnú príležitosť v danom regióne.
Podmienky v súťaži sa javia ako pripravené pre konkrétneho dodávateľa, nakoľko požadovaný objem v predpokladanej výške 18 mil. až 20 mil. eur a na jednu zákazku 4 mil. až 4,5 mil. eur je v čase pretrvávajúcej recesie v stavebníctve nehorázna požiadavka a zbytočne zužuje okruh potenciálnych uchádzačov. Ďakujem.
A v poslednej interpelácii sa opäť obraciam na pána ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom prípadu, o ktorom ma informoval dotyčný občan.
Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii a ktoré vyplývajú z výstupov Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky vyžiadaných týmto občanom, toto prezídium od roku 2008 v problematike tzv. úpadkovej kriminality, resp. úmyselných marení konkurzných konaní, ignorovaním zákonnej povinnosti podať na vlastný podnikateľský subjekt návrh na vyhlásenie konkurzného konania, akonáhle sa tento ocitne v predĺžení (stanovený počet dní, čo je ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona) nevykonalo žiadne metodické usmernenie, neposkytlo žiadnu praktickú pomoc alebo asistenciu do prípadov riešených na okresných alebo krajských úrovniach, nevydalo ani tú najmenšiu metodickú príručku a nevykonalo žiadnu kontrolu plnenia starších, ale platných metodických pokynov.
Pritom:
A) Úmyselné zmarenia konkurzných konaní ignorovaním uvedenej zákonnej povinnosti zo strany viacerých štatutárov firiem smerujúcich k úpadku neraz spôsobujú u veriteľov druhotnú platobnú neschopnosť, krach ich firiem, nakoľko ich pohľadávky, ktoré by v rámci konkurzného konania mohli byť aspoň čiastočne uspokojené, sú stratené, resp. môžu si ich vymáhať od bezdomovcov a podobne, na ktorých sú vytunelované firmy prevádzané. A kompetentných vrátane top policajných špecialistov na boj s ekonomickou kriminalitou to podľa doposiaľ zistených skutočností netrápi.
B) Zrejme jedinou účinnou prevenciou proti úpadkovej kriminalite je dôsledné vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za zmarenie konkurzného konania nesplnením si uvedenej povinnosti. Otázne je, ako môže polícia bojovať proti úpadkovej kriminalite, ak ani špecialistov na ekonomickú kriminalitu krajských riaditeľstiev Policajného zboru a dokonca ani špecialistov Prezídia Policajného zboru podľa všetkého nezaujíma, či nesplnenie uvedenej povinnosti naplňuje alebo nenaplňuje skutkovú podstatu trestného činu marenia konkurzného konania jeho znemožnením, resp. úplným zmarením.
Na otázku, či odbor ekonomickej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru za posledné tri roky vykonal nejakú konkrétnu činnosť za účelom identifikovania prípadných 1. legislatívnych nedostatkov, 2. výkladových alebo aplikačných problémov, čo sa týka ustanovenia trestného činu marenia konkurzného konania, 3. rozdielov, čo sa týka uplatňovania ustanovenia trestného činu marenia konkurzného konania medzi jednotlivým krajmi alebo okresmi, resp. toho, akú činnosť za týmto účelom vykonal, jeho odpoveď znela: „Vzhľadom na skutočnosť, že úradom nebolo identifikované nič z uvedeného, úrad v tomto smere nevykonával žiadnu cielenú činnosť.“
Ako vidno, ku všetkým trom otázkam vznikli odpovede na otázky, ktoré neboli položené.
Odbor zjavne nebol žiadaný o odpoveď, či úrad v tomto smere niečo identifikoval alebo nie, nehovoriac o tom, že prax hovorí o niečom úplne inom. Je tu viac nedostatkov, výkladových problémov a aplikačných rozdielov, než by bolo únosné. Čakať so založenými rukami, že sa niečo samo identifikuje, je veľmi málo. Je to v príkrom rozpore so známym „pomáhať a chrániť“. Pritom občan ešte sám ponúka svoju pomoc pri riešení úpadkovej kriminality, a to aj voči krajským riaditeľstvám.
O tomto stave bol listom informovaný aj prezident Policajného zboru s výzvou, že je na ňom, či v tom zjedná alebo dá zjednať nápravu, aby sa táto problematika konečne začala riešiť. Pritom mu bola aj zo strany občana ponúknutá pomoc, ale nezjednal ju, vec nechal len formálne vyriešiť odboru ekonomickej kriminality.
Podobný osud ako tri uvedené otázky stihol aj ďalších šesť otázok občana zo dňa 21. 7. 2013 opäť s cieľom vyburcovať odbor ekonomickej kriminality k aktivite, a to napríklad otázkou, či odborom spomínaný údajne dlhodobo klesajúci charakter nápadu trestnej činnosti sa vzťahuje aj na rozoberané ignorovanie zákonnej povinnosti podať na seba návrh na konkurz, čo je ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona. Policajné prezídium nezareagovalo ani na jednu z nich, a to s odôvodnením, že na ne už bolo odpovedané. Toto tvrdenie však nepotvrdzuje žiadna jeho odpoveď.
Preto si vás dovoľujem požiadať o zodpovedanie týchto otázok, či ste mali do prijatia tejto interpelácie vedomosť o stave riešenia alebo neriešenia tzv. úpadkovej kriminality za obdobie od roku 2009 s dôrazom na ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona (marenie konkurzného alebo vyrovnávacieho konania), ktoré slúži ako prevencia proti tunelovaniu firiem, ak áno, tak v akom smere teda či tejto problematike bola zo strany príslušného úradu Prezídia Policajného zboru venovaná náležitá alebo nenáležitá pozornosť, v prípade, že bola nenáležitá, či potom bola vyvodzovaná zodpovednosť za nečinnosť, ak áno, tak voči komu to bolo, či to boli radoví pracovníci alebo aj nadriadení vrátane prezidenta Policajného zboru. V prípade, že o stave riešenia či neriešenia tzv. úpadkovej kriminality s dôrazom na ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona ste doposiaľ vedomosť nemali, žiadam vás o preverenie všetkých tvrdení z tohto listu a v prípade, že ich potvrdíte aj vy, žiadam vás o vyvedenie nápravy o zodpovednosti. Taktiež vás žiadam o vyrozumenie, čo ste vo veci podnikli. Ďakujem veľmi pekne.
Toľko moje interpelácie.

Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Štefanec bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený s interpeláciami. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne s interpeláciami? Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne s interpeláciami.
A vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Všeobecná rozprava sa skončila a pýtam, či niekto z vlády chce odpovedať ihneď? Nie je tomu tak. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem páni ministri a podpredseda vlády.
Vyhlasujem dve minúty prestávku.

(Dvojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní siedmeho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 898, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 897.
Dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galko, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Európska komisia odhaduje, že obyvatelia Únie ročne vyhodia takmer 89 mil. ton potravín, ktoré nespotrebujú. Na jedného obyvateľa tak pripadá asi 179 kg vyhodených potravín, pričom dve tretiny z toho sú stále požívateľné. Predpokladá sa, že súčasný trend bez prijatia vhodných opatrení povedie do roku 2020 k zvýšeniu vyhodeného odpadu z potravín o 40 % na 126 mil. ton ročne. Medzinárodná organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že každý rok je na svete vyhodených približne 220 mil. ton potravín. Len pre predstavu vám poviem, na celom Slovensku sme skonzumovali za rok 2010 necelých 350 tisíc ton mäsa. Zďaleka sa pritom nejedná o nekonzumovateľné potraviny. Množstvo z nich je ďaleko pred hraničnými dátumami minimálnej trvanlivosti či spotreby. Najväčší podiel na tomto „hýrení" majú obchodné reťazce, no svojím dielom k tomu prispievajú aj niektorí zákazníci.
Obmedzenosť prírodných zdrojov, energetická náročnosť výroby potravín nás nútia zamyslieť sa nad dnešným mimoriadnym plytvaním a drancovaním prírodných zdrojov. Niekoľko rokov trvajúca hospodárska kríza, sociálna situácia mnohých jednotlivcov i rodín, obmedzené finančné možnosti rôznych charitatívnych organizácií prevádzkujúcich vývarovne, ale aj rastúce ekologické povedomie sú podľa nášho názoru dostatočnou spoločenskou objednávkou na predloženie a schválenie takéhoto návrhu zákona.
Zámerom predloženého návrhu je umožniť predaj potravín po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti s cieľom znížiť mieru plytvania prírodnými zdrojmi, ako aj zabezpečiť zvýšenie dostupnosti potravín pre osoby, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu ocitli vo finančnej tiesni.
Jedným z frekventovaných pojmov z oblasti potravín je doba minimálnej trvanlivosti a doba spotreby. Bežnému človeku by možno automaticky napadlo, veď to je to isté. Nie je to vôbec pravda. Dovoľte mi, aby som vám v krátkosti rozdiel medzi týmito dvoma pojmami vysvetlil.
Minimálna trvanlivosť je časový údaj, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Jedná sa o senzorické vlastnosti, farbu, chuť, vôňu a konzistenciu. Na zachovanie týchto vlastností sú zväčša nevyhnutné správne podmienky skladovania, ktoré musia byť uvedené na obale výrobku. Minimálna trvanlivosť sa udáva pri potravinách, ktoré majú dlhšiu „životnosť" (napríklad konzervy, mrazené výrobky, cestoviny, strukoviny, múka, semienka, cereálne sušienky, čajové pečivo a podobne). Prekročenie tohto dátumu však neznamená, že daný produkt sa stal pre konzumenta zdravotne závadným. Napríklad nemecké federálne ministerstvo potravín, poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov oznámilo, že dátum minimálnej trvanlivosti nemá nič spoločné s jedlosťou výrobkov. Tento údaj zabezpečuje len časový rámec, v ktorom výrobca garantuje, že výrobok nestratí svoj tvar, chuť a konzistenciu.
Naproti tomu dátum spotreby je rovnako ako minimálna trvanlivosť časový údaj, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Avšak toto označenie sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Môžu teda v krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Ide najmä o mliečne výrobky a čerstvé mäso, rôzne šaláty, ale napríklad aj zákusky a podobne. Pri dátume spotreby sa musí uvádzať aj údaj o konkrétnych podmienkach skladovania. Pre zaujímavosť vám poviem, existujú dokonca aj potraviny, ktoré nemusia mať označený žiaden dátum. Je to napríklad alkohol, čerstvé ovocie, čerstvá zelenina, vína, vínny ocot, pekárske, cukrárske výrobky, žuvačky, cukríky vyrobené prevažne na báze vody a cukru a podobne.
Z platných smerníc Európskej komisie vyplýva, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti možno konzumovať. A Slovenská republika tento dokument odsúhlasila.
Náš predložený návrh zákona pomôže všetkým stranám, aj podnikateľom, aj spotrebiteľom. Dnes musia potraviny, ktoré je možné naďalej bez problémov konzumovať, podnikatelia likvidovať. Náš návrh zákona pomôže aj samotným spotrebiteľom, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Preto pokladáme náš návrh aj za sociálny.
Chcem zdôrazniť, že podľa nami predloženého návrhu budú musieť byť predávané potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti špeciálne označené alebo umiestnené v predajni na špeciálnom mieste. Za zdravotnú nezávadnosť týchto produktov budú zodpovedať tí, čo ich budú uvádzať do obehu, teda predajcovia.
Zároveň zdôrazňujem, že nevymýšľame nič nové. Predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je povolený vo viacerých vyspelých krajinách Európskej únie. Spomeniem tri krajiny Európskej únie: Českú republiku, Nemecko a Rakúsko. Sú to krajiny s výrazne vyššou životnou úrovňou, ako je Slovenská republika. A tento systém tam výborne funguje.
Pre príklad popíšem, ako to funguje v susednom Rakúsku, ktoré nikto z nás s určitosťou nebude podozrievať, že by tam chceli v úvodzovkách kŕmiť svojich občanov niečím nedobrým. V bežných obchodoch, ako je napríklad BILLA alebo Hofer, potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti nepredávajú. Posúvajú ich neziskovým neštátnym organizáciám, ako je napríklad Červený kríž, ktoré ich ďalej prerozdeľujú sociálnym výdajniam. V okolí Viedne je to Sozialmarkt a Vinzimarkt. Do týchto sociálnych výdajní chodia ľudia s nízkym príjmom. V Rakúsku tí, ktorí sa pokladajú za ľudí s nízkym príjmom, pri jednotlivcovi sú to ľudia, ktorí majú príjem do 900 eur, jeden pár do 1 300 eur, pričom príjem na každé dieťa nemôže presiahnuť 150 eur. Záujemca tam musí jednorazovo priniesť potvrdenie o príjme. Následne na to mu je vystavená karta s fotografiou. Tamojší návštevník môže minúť 30 eur týždenne. Toto limitovanie je kvôli ľuďom, ktorí by chceli tento lacný tovar zakúpiť a následne ďalej predávať za drahšie, ale aj z dôvodu jeho nedostatku, aby sa ušiel viacerým sociálne odkázaným ľuďom. Príslušný limit je vypočítaný na základe toho, že priemerný Rakúšan týždenne minie na základné potraviny 90 eur a v sociálnych výdajniach sú približne tretinové ceny. Ale napríklad vo Vinzimarkt dávajú chlieb zadarmo, neúčtujú ani tú tretinu, dotáciu poskytuje kresťanská organizácia. Ďalej tam majú nielen potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, ale aj sladkosti, kávu, čaj, krekery, sladené nápoje alebo podobný tovar s poškodeným obalom, zle zabalený tovar, tovar nielen po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti ale aj tesne pred ukončením dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti, ktorý sem posielajú supermarkety a podobne. Len pre ilustráciu vám poviem, že v súčasnosti v týchto výdajniach sa dá kúpiť jogurt DANONE ACTIVIA za 10 centov, energetický drink za 30 centov, zo zeleniny paprika za 20 centov za kilogram, karfiol za 10 centov za kilogram. Sú to skutočne nízke, zlomkové ceny. V týchto výdajniach majú v ponuke dokonca aj lacné oblečenie, tak detské, ako aj pre dospelých, rovnako za symbolické ceny. Zároveň do týchto sociálnych výdajní chodia aj sociálni pracovníci, ktorí komunikujú s nakupujúcimi a snažia sa nájsť východisko z ťažkej životnej situácie ľudí, ktorí navštívia daný obchod. Ak si tam niekto nemôže tovar dovoliť, často sa stáva, že ho dostane do daru. Nie je s tým spojená žiadna byrokracia. V Rakúsku tieto výdajne denne navštívi priemerne zhruba 250 ľudí. A to nie je málo. Systém tam funguje veľmi dobre.
Dámy a páni, tento návrh zákona je apolitický a je pre ľudí. A my by sme mali bez ohľadu na politické tričko navrhovať a schvaľovať zákony, ktoré vylepšia život občanom Slovenska. Som presvedčený, že tento návrh zákona spĺňa túto požiadavku. A dovoľujem si vás požiadať o podporu pri jeho schválení. Ďakujem vám za pozornosť.