33. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, ja som tých interpelácií podal za uplynulý mesiac dosť veľa, ale nebojte sa, obmedzím na minimum tento ústny prednes. Vybral som si s nich len päť. A všetky sa týkajú tej skutočnosti, že nastáva akýsi polčas rozpadu, teda to môže brať niekto doslovne, niekto obrazne. Skrátka, máme pomaly dva roky od predloženia programového vyhlásenia vlády do Národnej rady, tak som sa obrátil na jednotlivých členov vlády, zatiaľ nie na všetkých, ale na väčšinu s otázkami týkajúcimi sa plnenia programového vyhlásenia za jednotlivé oblasti, za ktoré zodpovedajú.
Začal som tým najvyšším pánom predsedom a adresoval som mu takúto interpeláciu.
Vážený pán predseda vlády, čoskoro uplynú dva roky od chvíle, keď ste do Národnej rady Slovenskej republiky predložili programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Traduje sa, že prvé dva roky pôsobenia vlády sú z hľadiska plnenia jej programu rozhodujúce, lebo ďalšie dva roky už vláda i parlament žijú najmä prípravami na ďalšie voľby. Je preto, myslím si, na najvyšší čas na predbežnú bilanciu úspechov a neúspechov realizácie tohto vášho programového dokumentu, ktorý schválila väčšina poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi preto, vážený pán predseda vlády, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa plnenia, prípadne neplnenia programového vyhlásenia vlády.
V prvom rade by ma zaujímalo, ako sa v dvojročnej praxi pôsobenia vami vedenej vlády prejavuje sľub zo strany šesť jej programového vyhlásenia, citujem, „venovať primárnu pozornosť ochrane životného prostredia a opatreniam na zmiernenie klimatických zmien“, ako tento záväzok vlády korešponduje s takými aktivitami a opatreniami, ako je Memorandum o porozumení a spolupráci s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources týkajúce sa ťažby uránu pri Košiciach, s Memorandom o porozumení medzi Slovenskou republikou a U. S. Steel Košice v časti týkajúcej sa environmentálnych limitov, s vládou predloženým zákonom o ochrane prírody a krajiny z roku 2013 a s ním súvisiacim rapídne zvýšeným výrubom stromov vo voľnej krajine, ako je v súlade s týmto sľubom spolukandidatúra na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 s alpskými lyžiarskymi disciplínami na území národného parku a s tým súvisiace ohrozenie národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina alebo faktický bojkot environmentálnej výchovy a vzdelávania na školách, zrušenie úradov životného prostredia, podpora hnedouhoľného baníctva na hornej Nitre a environmentálne i zdravotne škodlivej tepelnej energetiky na jeho báze, úsilie spochybniť snahy Európskej únie o zníženie produkcie skleníkových plynov a mnohé ďalšie aktivity alebo, naopak, nežiaduca pasivita, opatrenia, zámery a vyhlásenia vás a niektorých ďalších členov vlády, ktoré sú v priamom rozpore s citovaným sľubom z programového vyhlásenia vlády. Vopred vám ďakujem za konkrétnu odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba.
V tom istom čase som sa obrátil aj na podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa programového vyhlásenia. Z nich prvá je veľmi všeobecná.
Po prvé. Ako sa vášmu rezortu darí zmierňovať dopady krízy a posilňovať istoty ľudí, čo je zámer programového vyhlásenia uvedený hneď na strane jedna?
Po druhé. Ako váš rezort prispieva k podpore inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čo je sľub zo strany číslo šesť?
Po tretie. Akými konkrétnymi opatreniami podporuje váš rezort posilnenie orientácie na tzv. zelenú ekonomiku, ako sa to sľubuje na strane desať?
Po štvrté. Akými konkrétnymi opatreniami posilňuje váš rezort orientáciu Slovenskej republiky na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj? To citujem zo strany dvanásť.
Po piate. Ako sa v aktivitách vášho rezortu prejavuje avizovaná orientácia vlády na podporu prioritných produktívnych oblastí s osobitným zreteľom okrem iného na vzdelávanie a výskum? To je sľub zo strany trinásť.
Po šieste. Ako sa pri uvažovanom zvýšení výberu z majetkových daní zohľadnila ekologická škodlivosť, ako sa to zmieňuje v programovom vyhlásení na strane štrnásť?
Po siedme. Pripravuje váš rezort zavedenie, respektíve posilnenie inštitútu tzv. zelených daní?
Po ôsme. Aký pokrok nastal na Slovensku vo sfére uvažovaného zavedenia dane z rozpočtových transakcií? Spomína sa to na strane štrnásť.
Po deviate. Aké kroky podnikla vláda a najmä váš rezort smerom k avizovanému rovnomernejšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu kapitálu a práce? Tu je niekoľkokrát spomínaná ekologická daňová reforma. (To už je môj dôvetok.) Ale tento prísľub sa uvádza na strane štrnásť programového vyhlásenia.
S ďalšou interpeláciou som sa obrátil na pána ministra hospodárstva tu prítomného Tomáša Malatinského a pýtal som ho na tieto záležitosti súvisiace s programovým vyhlásením.
Po prvé. Ako konkrétne sa realizuje sľub vlády podporiť všestranný trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska? Uvádza sa to napríklad na strane štyri programového vyhlásenia.
Po druhé. Ako sa darí vášmu rezortu znižovať nežiaduce regionálne rozdiely a posilňovať regióny cez tzv. produkčné investície? Spomínané je to na strane štyri.
Po tretie. Akými konkrétnymi opatreniami podporí váš rezort posilnenie orientácie na tzv. zelenú ekonomiku? Je to sľub zo strany desať.
Po štvrté. V čom konkrétne sa v práci vášho rezortu prejavuje posilňovanie ústavnej hodnotovej orientácie Slovenska na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj hospodárstva, ktorý sa uvádza na strane dvanásť?
Po piate. Ako konkrétne sa realizuje sľub vlády posilniť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia tak, aby bola zabezpečená sociálna a hospodárska súdržnosť spoločnosti a solidarita medzi súčasnými a budúcimi generáciami? Je to sľub zo strany pätnásť.
Po šieste. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja výstavba nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice? Táto zmienka je zo strany dvadsať.
Po siedme. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení a o spolupráci s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources týkajúceho sa ťažby uránu pri Košiciach?
Po ôsme. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja návrh novej energetickej politiky Slovenskej republiky vrátane navrhovaného vodného diela na Dunaji v profile Karlova Ves – Pečniansky les?
Po deviate. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení Slovenskej republiky a U. S. Steel Košice?
Pána ministra Jahnátka som sa tiež opýtal na niekoľko vecí, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia.
Po prvé. Ako konkrétne sa vláde a vášmu rezortu podarilo v uplynulých dvoch rokoch podporiť rozvoj vidieka a zlepšiť životné podmienky vidieckeho obyvateľstva, ako ste sa k tomu zaviazali v príslušnej kapitole programového vyhlásenia na strane dvadsaťdva?
Po druhé. Aké konkrétne nástroje váš rezort uplatnil a aké opatrenia prijal na podporu udržiavania kultúrneho charakteru krajiny, na ochranu a tvorbu životného prostredia, ako aj na akceleráciu rozvoja vidieckej ekonomiky, ako sa to sľubuje na strane dvadsaťdva?
Po tretie. Ako sa vám darí dodržiavať zásadu vyváženosti ekonomického a ekologického spôsobu hospodárenia, ktorý je podľa programového vyhlásenia vlády predpokladom trvalo udržateľného sociálno-trhového hospodárenia alebo hospodárstva na vidieku? Tu poprosím uviesť konkrétne príklady.
Po štvrté. Osobitne ma zaujíma odpoveď na otázku, ako sa plní zámer z programového vyhlásenia, ktorý citujem: „Vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ako aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prípade znevýhodnených horských a podhorských oblastí aj oviec."
Po piate. Zaujíma ma tiež realizácia prísľubu programového vyhlásenia ohľadom vládnej podpory opatrení súvisiacich s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom takých spôsobov hospodárenia, ktorými sa zvýši zadržiavanie vody v krajine.
Po šieste. Ako sa realizuje prísľub podpory hospodárskeho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu a urýchlenia postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi?
Po siedme. Zaujímalo by ma tiež, ako sa vláde a zvlášť vášmu rezortu darí plniť sľub z programového vyhlásenia podporiť spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby, propagácia podpory predaja domácich potravín vrátane predaja čerstvých potravín z prvovýroby priamo konečnému spotrebiteľovi.
Po ôsme. Aký pokrok nastal v rámci sľubovanej finalizácie domáceho spracovania dreva za vzniku výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a s tým súvisiacimi benefitmi ekonomického, sociálneho a environmentálneho charakteru?
Po deviate. Aký pokrok nastal vo sfére sľubovanej biologizácie a ekologizácie lesného hospodárstva, ako aj podpory tradičných spracovateľských odvetví v tomto sektore?
A napokon z toho stručného výberu mojich interpelácií z tej, ktorú som adresoval pánovi ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi, odcitujem len časť týkajúcu sa konkrétnych mojich otázok. V prvom rade by ma zaujímalo, ako sa po dvojročnom pôsobení vami vedeného rezortu prejavuje sľub zo strany šesť programového vyhlásenia vlády, citujem, „venovať primárnu pozornosť ochrane životného prostredia, opatreniam na zmiernenie klimatických zmien“. Mýlim sa, keď som v uplynulých dvoch rokov nadobudol pocit, že sa vláda Slovenskej republiky od splnenia uvedeného záväzku skôr vzďaľuje, než aby sa k nemu približovala? Ako hodnotíte svoje dvojročné pôsobenie vo funkcii ministra životného prostredia? Môžete uviesť niekoľko nespochybniteľných úspechov, ktoré vláda a vami vedený rezort v rámci sľubovaného „venovania“ primárnej pozornosti ochrane životného prostredia dosiahol a vďaka ktorým je stav v tejto oblasti citeľne lepší, ako bol v čase predloženia programového vyhlásenia vlády do Národnej rady v roku 2012?
Vopred vám ďakujem za vecnú, pravdivú a úprimnú odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba.
A ďakujem aj vám ostatným za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dámy a páni, chcel by som interpelovať pána ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka vo veci kauzy, ktorú pracovne som nazval, Horné Plachtince pri Domaši.
Dámy a páni, keď sme tu mali kauzu Horných Plachtiniec zhruba pred rokom, tak bol z toho pomerne dosť veľký mediálny poprask a pán minister hlavne Kaliňák mal čo vysvetľovať. Popri obstarávateľovi z Horných Plachtiniec sa objavili ale aj ďalší verejní obstarávatelia, ktorí mali obstarávať pre štát. Jedným z nich bola aj agentúra Obstarávateľ SK zo Slovenskej Kajne. Keďže Slovenská Kajňa je tu skoro susedná obec, tak som sa o to zaujímal a spolu aj s médiami sme sa informovali. Táto agentúra bola spomínaná v niektorých médiách. Ale keďže Horné Plachtince boli tá veľká kauza, tak týchto ďalších menších obstarávateľov, ktorí podobným spôsobom sa snažili pre štát obstarávať, už si tak médiá nevšimli. Keďže sa v nej objavili nové skutočnosti, tak rád by som túto kauzu stručne popísal, aby som vám teda takto vysvetlil, prečo to nazývam Horné Plachtince pri Domaši. Ak vám popíšem tie podmienky, ako sú v tejto súťaži vypísané, tak vám všetkým bude jasné, že sa jedná o také Horné Plachtince.
Táto súťaž bola spustená vo februári 2013 pod číslom 2152 – MUS vo Vestníku verejného obstarávania. Jedná sa o užšiu súťaž na služby, verejným obstarávateľom je spomínaná firma Obstarávateľ SK, s. r. o., Slovenská Kajňa 4, kontaktná osoba je Iveta Beslerová z Trebišova. Otázka tejto súťaže je, či ide o nákup v mene iných verejných obstarávateľov. Odpoveď na ňu je áno.
Stručný opis zákazky. Predmetom zákazky je poskytovanie komplexných inžinierskych služieb pre inštitúcie verejnej správy Slovenskej republiky, verejných obstarávateľov, najmä mapovacie služby, digitálne mapovanie, letecké mapovanie, katastrálne vymeriavanie, fotogrametrické služby, služby topografické, letecká fotografická služba, katastrálne mapy, služieb na majetkovú prípravu a majetkovoprávne vysporiadanie. Ďalej, v stručnosti budem to nazývať geodetické práce, aby som to vždycky nemusel čítať.
Dámy a páni, hodnota tejto zákazky predpokladaná je 130 tisíc až 150 miliónov eur. Podotýkam ešte raz, predpokladaný objem tejto zákazky je 130 tisíc až 150 miliónov eur za geodetické práce.
Ďalšie osobitné podmienky, ktoré sú v tejto súťaži vypísané, sú pod bodom 3. 1. 4. Zvýrazním to preto, lebo sa ešte k tomu vrátim.
Uchádzač v tejto súťaži musel spĺňať podmienky a musel mať doklad o ochrane utajovaných skutočností, ďalej, musel mať potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti účastníka, ďalej, musel mať povolenie na vykonávanie leteckých prác alebo doklad o zabezpečení vykonania leteckých prác u iného podnikateľa, ďalej, musel spĺňať okrem iných podmienok, samozrejme, odborných podmienku, že za posledné dva hospodárske roky musel mať obrat vo výške 3 milióny eur, 3 milióny eur obrat za posledné dva roky, každý rok teda. Dátum tejto súťaže, dokedy mali uchádzači predložiť ponuky, a to zase musím zvýrazniť, a ešte sa k tomu vrátim, predkladanie ponúk bolo 18. 3. 2013, 18. 3. 2013 mali účastníci predložiť ponuky. Ale 12. 3., šesť dní pred jej ukončením obstarávateľ zrušil tieto najprísnejšie kritériá, tieto najprísnejšie požiadavky na jednotlivých uchádzačov, podotýkam, 6 dní pred ukončením súťaže. To znamená priemyselnú bezpečnosť, utajovanie skutočností, letecké práce, všetky tieto podmienky 6 dní pred ukončením súťaže obstarávateľ zrušil.
Keď sme o tom spolu s novinármi pred rokom komunikovali, všetkým sa nám zdalo, že po Horných Plachtinciach takáto súťaž nebude ďalej pokračovať a bude zrušená. Čo sa ale medzitým stalo? Podľa medializovaných informácií na ministerstve poľnohospodárstva prebehla podobná súťaž na geodetické práce, ktorej výsledkom bolo to, že víťazi ponúkli cenu na úrovni do 40 miliónov eur. A tu na začiatku roku, vrátim sa naspäť ku kauze Horné Plachtince pri Domaši, čuduj sa svete, začiatkom roku 2014 verejný obstarávateľ Obstarávateľ SK, s. r. o., zmenil objem zákazky zo 130 tisíc až 150 miliónov na objem 130 tisíc až 40 miliónov. Aká to náhoda po roku takto zásadne jedno z kritérií zmeniť.
Dámy a páni, chcem vás informovať o tom, že takéto zásadné zmeny vo vypísanej súťaži by znamenali okamžité zrušenie súťaže.
Jedna vec je, že 6 dní pred ukončením súťaže pred rokom tie najtvrdšie kritériá keď boli vypustené a teraz na začiatku roku 2014 keď objem zákazky sa zmenil zo 130 tisíc až 150 miliónov na 130 tisíc až 40 miliónov, to je tak zásadné zmenenie kritérií súťaže, že to je na zrušenie súťaže. A takto aj verejne chcem vyzvať ÚVO, aby skontrolovalo takúto súťaž a ak zistí teda nedostatky, a podľa mňa sú tam zásadné zmeny, tak by malo zrušiť takúto súťaž.
A takto som sa dostal ku svojej otázke na pána ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka.
Vážený pán minister, má vaše ministerstvo alebo niektorá z podriadených organizácií alebo štátnych podnikov v gescii ministerstva pôdohospodárstva záujem o zazmluvnenie takýchto prác s víťazom, ktorý vzíde z tejto súťaže? Ďakujem za pozornosť.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že necháme bod interpelácie dokončiť a nebudem teraz o 17.00 hodine hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec Štefanec. Nie je prítomný.
Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som aj ja predniesol moje dve interpelácie na dvoch ministrov. A keďže som pozemkár, tak bude sa to týkať pôdy, ak dovolíte. Jedna interpelácia je na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka a druhá je na podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra. Dňa 1. mája 2014 naša pôda môže byť atakovaná neskutočným tlakom možnosti jej nákupu cudzím štátnym príslušníkom mimo našej republiky. Všeobecnú časť, ktorá je prakticky totožná prvej aj druhej interpelácie, by som si dovolil prečítať pre obidvoch ministrov naraz v jednom čítaní. A potom otázky by som rozdelil na jedného a druhého ministra. Takže v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku si vás dovolím interpelovať vo veci moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom.
Dňa 1. mája 2014 sa končí dodatočné trojročné prechodné obdobie na obmedzenie nadobúdania poľnohospodárskej pôdy cudzincom na Slovensku, o ktorom v roku 2011 na základe žiadosti Slovenskej republiky rozhodla Európska komisia rozhodnutím č. 2011/241/EÚ. Toto dodatočné trojročné prechodné obdobie plynulo nadväzovalo na pôvodné sedemročné obdobie, ktoré bolo vyjednané v rámci prístupových rokovaní Slovenskej republiky do Európskej únie a formálne bolo súčasťou 3. bodu XIV. prílohy Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (ďalej len „akt o pristúpení"). Súhrne teda mala Slovenská republika priznanú desaťročnú dočasnú výnimku týkajúcu sa voľného pohybu kapitálu, ktorý je zaručený článkami 63 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
S blížiacim sa koncom prechodného obdobia narastajú obavy občanov o budúcnosť slovenskej pôdy a najmä tej poľnohospodárskej, neistotu cítiť nielen z reportáží v médiách, ale aj priamo v konaní občanov, ktorí už teraz iniciujú petície s cieľom ochrany slovenskej pôdy.
Slovenská republika nie je jediná, ktorá si v rámci uvedených prístupových rokovaní vyjednala prechodné obdobie na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, aj keď treba objektívne priznať, že Poľsko bolo v tomto smere úspešnejšie, keďže vo vzťahu k tomuto členskému štátu EÚ uplynie toto prechodné obdobie až 1. januárom 2017.
Napriek tomu, že koniec prechodného obdobia t. j. moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy na Slovensku cudzincom je verejnosti už všeobecne známy, je veľmi málo informácií o príčinách, okolnostiach a podmienkach jeho vyjednania, a to takisto poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sľubuje: „Bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity a bude hľadať možnosti aplikácie vhodných mechanizmov nákupu pôdy pre poľnohospodárov.“ Splnenie tohto sľubu si však vyžaduje jednoznačnú pozíciu vlády Slovenskej republiky v otázke hodnotenia, či počas desaťročného moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom na Slovensku boli do praxe zavedené všetky opatrenia, ktoré sa vyjednaním prechodného obdobia chceli dosiahnuť, ako aj jej jednoznačnú pozíciu vo vzťahu k obdobiu po 1. máji 2014, aby sa poľnohospodárska pôda skutočne na poľnohospodárske účely aj využívala a v ideálnom prípade aj zostala v rukách slovenských poľnohospodárov.
Podstatnou otázkou je aj vysporiadanie poľnohospodárskeho vlastníctva, čo je dlhodobým problémom, žiaľ, podľa môjho názoru zatiaľ neúspešne riešeným aj touto vládou Slovenskej republiky, napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa uvádza: „Vláda vytvorí podmienky na urýchlenie postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi. Urýchli sa proces vyvolania reštitučných nárokov." V tom, myslím, sme vôbec nepostúpili.
Vzhľadom na skutočnosť, že pôdu z pohľadu práva Európskej únie musíme teda považovať za kapitál a nakladanie s ňou je opravené v § 19a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. devízový zákon a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bola otázka prechodného obdobia na predaj pôdy cudzincom na Slovensku v rámci prístupových rokovaní prerokovaná v rámci negociačnej kapitoly voľný pohyb kapitálu v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky, dovoľujem si vás, pán minister financií, požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Po prvé. Aký bol účel vyjednaného desaťročného prechodného obdobia na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom? Aké kroky mala v úmysle Slovenská republika počas tohto obdobia vykonať, aby bola v roku 2014 dosiahnutá optimálna pripravenosť Slovenskej republiky na vstup zahraničných subjektov na trh s poľnohospodárskou pôdou? Boli všetky plánované kroky v gescii vášho ministerstva aj naplnené a realizované?
Druhá otázka. Vychádzajúc z aktu o pristúpení vieme, že niektoré krajiny mali vyjednané iné, výhodnejšie podmienky, napríklad dvanásťročné prechodné obdobie pre Poľsko, nebolo možné v rámci negociácií vyjednať takéto výhodnejšie podmienky a dlhšie prechodné obdobie aj pre Slovenskú republiku?
Po tretie, tretia otázka, pánu Kažimírovi. Mohli by ste uviesť verejný zdroj informácií, ktorý podrobne informuje o obsahu podkladov v otázke vyjednaného prechodného obdobia, ktoré boli vypracované negociačnou skupinou v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. jej členmi? Ak tieto informácie a podklady nie sú prístupné verejnosti, dovoľujem si vás požiadať o ich zaslanie spolu s odpoveďou na túto interpeláciu.
Po štvrté, štvrtá otázka. Signatármi aktu o pristúpení boli v mene Slovenskej republiky Rudolf Schuster, Mikuláš Dzurinda, Eduard Kukan a Ján Figeľ, ktorý z týchto sa osobne zúčastnil prístupových rokovaní vo veci 3. bodu prílohy číslo XIV Voľný pohyb kapitálu k aktu o pristúpení a vyjednal končiace sa prechodné obdobie na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom?
Toľko moje otázky na pána Kažimíra, podpredsedu vlády a ministra financií.
A teraz, ak dovolíte, ešte otázky na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka.
Okrem týchto štyroch, ktoré som dal a nebudem ich opakovať pánu Kažimírovi, ktoré dávam takisto pánu Jahnátkovi, sú ešte ďalšie štyri, ktoré si dovoľujem predniesť.
Takže otázka číslo päť. Do medzirezortného pripomienkového konania už bol predložený legislatívny návrh, ktorý sa snaží reagovať na skončenie moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, z akého dôvodu sa zvolilo vo vzťahu k cudzincom benevolentnejšie riešenie, ako je tomu napríklad v Maďarsku, kde po skončení príslušného prechodného obdobia sa umožňuje predaj poľnohospodárskej pôdy len štátnym príslušníkom Maďarskej republiky alebo iným členským štátom EÚ? Prečo sme to uvoľnili na celý svet?
Šiesta otázka. Aké opatrenia Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijalo, resp. mieni prijať, aby sa zabránilo obchádzaniu už jestvujúcich zákazov na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, ako aj obchádzaniu obmedzení na predaj takejto pôdy, ktoré sa plánujú zaviesť na základe legislatívneho návrhu predloženého do legislatívneho procesu?
Siedma otázka. Neuvažuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v budúcnosti nastoliť pri revízii Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadavku prijatia osobitného protokolu o zákaze predaja poľnohospodárskej pôdy na Slovensku cudzincom vrátane štátnych príslušníkov iných členských štátov EÚ v podobnom duchu, ako to má vo vzťahu k určitým nehnuteľnostiam priznané Dánsko?
Po ôsme. Aké opatrenia mieni Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijať, aby sa naplnilo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o vytvorení podmienok na urýchlené usporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku, ktoré sa oneskoruje už v súčasnosti o niekoľko rokov oproti pôvodným zámerom?
Toto sú moje otázky na jedného i druhého ministra. Verím, že odpovede na ne budú také, ktoré nebudem potom musieť napádať, ako mi odpovedali. A hovorím jedno, nerád by som bol, aby sme skončili v nájme vo vlastnom. Takže venujme tomu pozornosť a náš grunt je náš grunt. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážené torzo vládnych predstaviteľov, dovoľte, aby som vystúpil v druhom bode programu interpelácie a položil interpelácie. Pokúsim sa byť vecný, stručný.
Ako som avizoval v predchádzajúcom bode, nevyhodnocujem ako šťastný tento postup, ktorý ste zvolili. To znamená, že ste sa poospravedlňovali navzájom. Vznikajú potom také absurdné kombinácie, že ministra školstva zastupuje minister obrany, čo, ako uznáte nie je zrovná vhodné. Ale už keď teda ste pristúpili k tomu, tak interpelujem neprítomných členov vlády, a to pána Čaploviča, pána Jahnátka, Kaliňáka, pani Zvolenskú a aj pána premiéra Fica a otázka znie: Čo bolo také dôležité v dnešný deň, že ste sa nemohli zúčastniť bodu hodina otázok ani bodu interpelácie? A v prípade, že by niekto namietal, verím že sa pán Kaliňák na to podujme, či to je v zmysle ústavy, či to je kvalifikovaná otázka, je to kvalifikovaná otázka. A dúfam, že sa o tom nebudeme sporiť. To je prvý súbor interpelácií.
Potom interpelujem pána Richtera, Vážneho, pána Kažimíra, pána Boreca, pána Maďariča, pána Žigu, ktorí boli na hodine otázok, po hodine otázok usúdili, že musia odísť. Čiže interpelácia je, čo bolo také vážne, že museli odísť a nezúčastnili sa nasledujúceho bodu programu. Sformulujem to presne tak, aby to nikto nemohol spochybňovať. Ja si myslím, že ľudia majú na to právo. Raz za čas tu máte byť, raz za čas my máme právo sa vás pýtať, tak, prosím vás, ja som to avizoval, že to možno tak skončí a skončilo to tak. Ak mienite hrať tú hru, že na budúce interpelácie sem prídu iní štyria a budete si striedať služby a budete sa ospravedlňovať navzájom a jeden bude za troch, trojjediný ako v Biblii, prosím vás, nech sa páči, ja pre tých mojich verných, ktorí to pozerajú, hovorím, že sa s tým nezmierujem. A podľa mňa by sa s tým nemali zmieriť ani ľudia. Je to jedna z mála inštitúcií, keď by ste tu mali byť a zodpovedať sa za rezorty, zodpovedať sa za vládny program, za to, čo robíte. Čiže to je prvý súbor interpelácií.
Potom, ako som avizoval v predchádzajúcom bode, to, čo sme skúmali a budeme skúmať, ako si to-ktoré ministerstvo prenajíma alebo neprenajíma priestory od súkromných firiem, tak budem teda interpelovať pána ministra Počiatka, aká je príprava, aký je strategický plán s umiestnením SACR. To by ma zaujímalo, nakoľko im končí zmluva.
Bude ma obdobne zaujímať táto situácia u pána Malatinského, aká je situácia v SARIO. Tam je to predsa len o niečo dlhšie, ale predsa len dobrý hospodár už rozmýšľa, nie nad tým, čo bude zajtra, ale čo bude relatívne v blízkej budúcnosti.
U realitného magnáta pána Čaploviča je tam toho viac. Tam mu to rozpíšem. Teda on má naozaj tých zmlúv najviac, aj najdrahších. Tam sa to pokúsim rozpísať v tej písomnej interpelácii, kde bude uvedené, ktoré zmluvy mu končia v dohľadnom čase a aký je plán ministerstva chrániť verejné financie z pohľadu nehospodárneho vynakladania prostriedkov na prenájom drahých priestorov. To je jedna vec, či vôbec si ich majú prenajímať a keď už si ich majú prenajímať, prečo si ich prenajímajú draho, aby sme my náhodou nezistili, lebo to bude druhé kolo, ja potom vás budem prosiť o audity vašich nehnuteľností, hej, nakoľko sú využívané existujúce vaše nehnuteľnosti. Čiže toto je tiež dôležité, prosím vás. Máme času, však ešte tu dva roky budem, čiže ešte aj o tom sa budeme rozprávať.
Pani Zvolenská. Detto tam jej končí záchranná zdravotná služba, tam je brutálna suma 31 tisíc eur mesačne, za milión korún mesačne si zdravotná služba prenajíma priestory. Tiež toto končí v roku 2014. Bude ma zaujímať, ako zodpovedne ministerstvo zdravotníctva ako hospodár pristupuje k tejto záležitosti.
Čiže to je ďalší okruh interpelácií, ktorý vám odíde.
Ďalší okruh interpelácií, ktoré som avizoval, že ich urobím, a teda robím, to znamená tie ministerstvá, tých členov vlády, ktorých som v tejto veci realitnej agendy neinterpeloval, tak ich interpelujem teraz, resp. budem ich interpelovať. A to sú zostávajúce ministerstvá a ministri pán Vážny, pán Kažimír, pán Lajčák, pán Jahnátek, pán Glváč, pán Borec, pán Žiga, pán Maďarič, pán Kaliňák a Úrad vlády v zastúpení pánom premiérom Robertom Ficom. Obdobná je teda tá interpelácia, čo si kde a za čo a odkedy, dokedy prenajímajú.
To sú prvé okruhy interpelácií.
Mal som pripravené interpelácie na pána premiéra Fica. Vzhľadom na okolnosti ja personalistu robiť nebudem. My už ako pravica máme obrovský problém, že nám už novinári, nejakí chlapci od peňazí robia personalistov dlhé roky. Takže ja už personalistu v túto dobu, už teraz po tom všetkom nikomu robiť nebudem, či to tu budem teraz ovplyvňovať alebo niekto mi povie, že som to chcel ovplyvniť, alebo budem tu naznačovať, že už budúcu interpeláciu nebudem mať dať komu, alebo budem chcieť vedieť, komu ju mám dať. Proste toto vypúšťam. Čiže pána Fica, napriek tomu, že som ho chcel interpelovať, vzhľadom na okolnosti dva dni pred voľbami, čo sa nepodarilo doteraz, to už sa nepodarí, už interpelovať nebudem. Má to čas. A nebudem ani naznačovať, čo chcem alebo čo nechcem. Kto tu bude vtedy premiér, budem interpelovať toho v tejto veci.
Čo sa týka ďalších interpelácií, takže poprosím, budem teda interpelovať, pána Richtera. Pána Richtera chcem interpelovať vo veci nie raz, nie dvakrát. Som sa tomu venoval. A mám pocit, že možno ja, sa hovorí to, umenie možného, tak skúšam odtiaľ, kde sa dá, čo sa dá.
Bolo tu povedané z mojich úst, a možno sa raz už aj kolegovia ku mne pridajú, že už sa to nedá ustáť, ja vám to vymenujem, je Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. Viete, práve som vám vymenoval prvých desať krajín z pohľadu pôrodnosti. Ešte raz to chcete vymenovať? Sú to Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. Lomnička je obec, ktorá je už čisto rómska. Keby sme pre potreby nášho dokladovania učili skutočnosti, Lomničku posudzovali ako štát, tak najväčšia pôrodnosť na svete je v Lomničke. Už aj najnovšie štatistiky hovoria, že aj v týchto krajinách pôrodnosť klesá. To znamená, ten pik už bol a pôrodnosť aj v týchto krajinách klesá, zatiaľ čo nám v rómskych osadách ona stúpa a ešte len bude stúpať. V čom je teda interpelácia? (Hlasy v sále.) Pán predseda, môžem vás poprosiť o kľud, mňa to trošku ruší, prepáčte, v dobrom. (Reakcia z pléna.) Áno, to treba povedať, to rešpektujem, 98 % populácie Lomničky sú rómski spoluobčania.
Čiže samotná interpelácia by bola v tom, či ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má vypracovanú určitú štúdiu o pôrodnosti v sociálne vylúčených spoločenstvách, lebo to je termín, ktorý už aj ministerstvo práce, sociálnych vecí pozná, o aktuálnom stave v pôrodnosti a s určitou predikciou vývoja, či existuje takáto analýza, či sa niekto takouto analýzou zaoberá. V prípade, že existuje, poprosil by som z nej nejaké výstupy. V prípade, že neexistuje, otázka, myslím si, je namieste, prečo neexistuje.
Ak dovolíte, zľahka by som pána Žigu v zmysle celého nastavenia, ktoré spomínam, že je mierne, lebo keď je určitá vôľa, možno sa časom stratí, interpeloval vo veci, bolo to tu spomínané, povolenia na predĺženie prieskumných vrtov pre tých altruistov, ktorí nám prišli zadarmo robiť vrty, ktoré nám potom slávnostne odovzdajú zabalené v mašličke, a u ministra si dajú pohár šampanského. Tak pred podpisom toho predĺženia z úst pána ministra bolo povedané, že je právna analýza, ktorá hovorí, že v prípade, ak sa to nepredĺži, je potrebné zaplatiť 20 miliónov eur pre týchto altruistov. Viete, toto sú tie absurdity, hej, k predĺženiu zmluvy došlo aj kvôli tomu, že exitoval aj rozbor, ktorý hovorí, že keď k tomu nedôjde, tak zaplatíme 20 miliónov eur. A v odpovedi na interpeláciu mi príde, že my vlastne sme našli bláznov, ktorí nám zadarmo vŕtajú pri Košiciach, keď to všetko rozvŕtajú, všetko zistia, pomerajú, tak nám v mašličkách zabalené celý ten spis zadarmo odovzdajú. Možno tomuto niekto verí.
Avšak k tomu chcem jednu vec povedať, ak teda k tomu podpisu došlo aj kvôli tomu, tak chcem vidieť, chcem počuť, kto vypracoval tú analýzu, v akom bola rozsahu a o čo sa opierala tá analýza, lebo sú informácie, ktoré hovoria, že žiadna taká analýza právna neexistuje, avšak bola dôvodom podpisu toho predĺženia. Čiže je v tom interpelácia.
Teraz, ak dovolíte, k pánovi Počiatkovi. Tam mám toho o niečo viac.
K avizovanému rozpočtu. Pán minister, ja vám to sa pokúsim rozpísať. Tento rozpočet, uznáte sám, môžu mať deti, keď si plánujú besiedku, hej. Keď si plánujú besiedku, tak si to rozpočtujú, koľko ich to asi bude stáť. A keď to možno na školskej rade vyúčtujú, tak možno to tá školská rada bude akceptovať. Celková suma rozpočtu besiedky potom bude možno 80 eur. My keď hovoríme o sedemnástich miliónoch eur, myslím, že si občania a ľud tejto krajiny zaslúžia iný rozpočet, nie päť riadkov. Preto vás poprosím, a to bude opakovaná interpelácia, aby ste predložili poriadny rozpočet toho, kam išlo 17 miliónov eur.
A už keď chcete pokračovať v tých položkách, ktoré ste tu takto nazvali, tak špeciálne bude zaujímavé zistiť, že vyhodnotenie intenzít na cestách keď stálo 90 miliónov korún, čo to znamená. To vyhodnotenie intenzít na cestách v objeme 90 miliónov starých slovenských korún ľudia majú právo vedieť. Ľudia sú niekde hladní. Nosom ryjú zem. Nemajú čo jesť. Nemajú z čoho platiť. Nemajú z čoho zaplatiť úžerníkov, neviem koho. A tu niekto dal 17 miliónov eur. Majú na to právo. Ja si počkám, som zvedavý na podrobný rozpis toho.
Keďže hovorím o úžerníkoch, pán minister, interpelujem vás v nasledujúcej veci. V novembri 2008 vaše ešte predchádzajúce ministerstvo posunulo pol miliardy starých korún firme Lemikon, ktorá bola údajným držiteľom pohľadávky. Tú asi údajne odkúpila od firmy LUKA & BRAMER, ktorá bola v tom istom čase ale spolumajiteľom firmy POHOTOVOSŤ, ktorá bola zase v tom istom čase spolumajiteľom firmy vášho šéfa finančného výboru parlamentu. Sú to okolnosti v normálnych krajinách nevídané, ktoré v normálnych krajinách by niekoho stáli krk. Tu sa ešte tomu ide vysmievať.
Moja interpelácie je v tomto: V čase, keď ste boli ministrom financií, v novembri 2008, koľkokrát predstavitelia firmy LUKA & BRAMER a zároveň aj predstavitelia úžerníckej nebankovky, môžem to tak smelo povedať, POHOTOVOSŤ navštívili a koľkokrát ste s nimi jednali v priestoroch ministerstva financií.
Ďalšia interpelácia je ohľadom jednej skutočnosti, ku ktorej sa ešte dostaneme pri inej príležitosti, prečo trebárs tí dôchodcovia majú takéto problémy, aké ich majú, a dejú sa im veci, ktoré sa im dejú, lebo majú hotovosť a boja sa mať hotovosť v banke, lebo v tej banke s nimi robia, čo chcú.
Otázka, interpelácia je nasledovná. Pokiaľ viem a sa nemýlim, Slovenská pošta je štátna. Pokiaľ viem, pokiaľ sa nemýlim, Poštová banka je súkromný subjekt. Pán minister, mňa zaujíma, koľko vyfakturovala Slovenská pošta Poštovej banke za to, že poštárky presviedčali dôchodcov a dôchodkyne, že si nemajú nechať doručovať dôchodky poštou, ale že si ich majú nechať dať zaplatiť do Poštovej banky. Verím, že tá služba prebehla za finančného plnenia, že to nebolo iným plnením, lebo to by asi inak pravdepodobne bolo v kolízii s nejakými ustanoveniami možno až zákona. A o tom môžeme rozprávať.
Čiže interpelácia je nasledovná. Na základe akého zmluvného vzťahu poštárky zamestnankyne štátnej Slovenskej pošty presviedčali a boli bonifikované, to znamená, brali odmenu za to, keď presvedčili dôchodcov a dôchodkyne, aby si prehlásili doručovanie svojich dôchodkov do Poštovej banky, ktorá je súkromným subjektom. Zaujíma ma, na základe akých zmluvných vzťahov tieto operácie prebiehali.
Posledná interpelácia na vás. Predkladáme zákon, ktorý možno čiastočne pomohol by, keby ste zaň zahlasovali, však ale vy zaň nezahlasujete, vy ste kameňáci, ktorý hovorí, že u živnostníkov o maximálnej dobe splatnosti 30 dní. Všetci poznáme aj aktuálne situácie, ktoré o tom rozprávajú. Takže presne to je výrazom takej neúcty. (Hlasy v sále.)
Rozmýšľam, či by som si ja dovolil takto sa správať. Niekto na niekoho apeluje, interpeluje, pričom sa kľudne niekto baví s druhým. Ja viem, že ma máte za nič, jeden aj druhý. Ale aspoň z úcty k tomu parlamentu by ste mohli také dekórum chvíľku vydržať. Ešte jednu interpeláciu mám a máte pokoj. Ja to nechápem. Tak si to potrebujete dokázať? To nie je vaša sila, že si to dokazujete, to je vaša slabosť, že si to potrebujete na mne dokázať, ako ma ignorujete. Neverte tomu, že je to vaša sila, ignorovať, nie, to je vaša slabosť, kolegovia. Vydržte jednu interpeláciu a končíme. Dobre? Hovorím, je to výrazom nie neúcty ku mne, ja už s tým naozaj nemám problém, ale všeobecne k tomuto. Toto je parlament, kolegovia.
Posledná interpelácia reaguje na aktuálne skutočnosti. A chcem vás poprosiť, aby ste mi predložili, ako prebiehali platby NDS-ky voči subjektom VÁHOSTAV a Doprastav v priebehu rokov 2013 – 2014. Ďakujem veľmi pekne.
A poslednú interpeláciu tu mám na pána Jahnátka a tým končím. Jeden by nepovedal, čoho ešte niekto je schopný. Ja sa tým chlapcom aj čudujem, že sa ulakomia. Ja sa tým chlapcom niekedy aj čudujem, že im to za to stojí, že sa vrhnú ako myši do pšenice a chcú to vyžrať a vyžrať. Týka sa to poslednej aktuálnej situácie nákupu pšenice do zásob Štátnych hmotných rezerv. Z poznaného vyplýva, že Štátne hmotné rezervy, ergo štát za štátne peniaze nakúpil od obchodníka, ktorý podľa mňa nerozozná ovos od pšenice, čo by v zásade nebolo až tak zlé, draho pšenicu. Keby ju nakúpil lacno, možno by to nestálo za zmienku. Nakúpil ju draho v čase, keď poľnohospodári ju predávali lacno.
Ale najväčším problémom z toho všetkého je, a pán Kičura predseda Správy Štátnych hmotných rezerv to včera potvrdil, že časť toho obilia ani nebola zo Slovenska. Prosím vás pekne, trošku hanby v sebe niekto tu má? Rozumiete tomu? Pokiaľ ide o tých biedakov, čo majú plné sýpky, nevedia, čo s tým, núkali to lacno, lebo naši poľnohospodári to musia predať lacno chlapcom z J&T. A tí to potom draho predajú Kičurovi, teda nám, štátu.
Ale ešte v tomto prípade sme išli ďalej. Už ani od našich poľnohospodárov ste nekúpili tú pšenicu. Za to sa niekto nehanbí, prosím vás? To nestojí za to, že aspoň od tých biedakov to kúpite, keď už to takto celé má fungovať? Aspoň som sa včera dozvedel, že to nebolo z Ukrajiny, lebo chodila informácia, že to na Ukrajine je lacné. Ja viem, že vy ste toho schopní. Ja viem, že tí ľudia sú schopní to nakúpiť na Ukrajine. A v Kežmarku by to silo svietilo tak, že by mohli v Kežmarku vypnúť pouličné osvetlenie. Ja viem, že vy ste schopní to tak kúpiť. Dostal som ubezpečenie, že budeme šetriť ďalej, že to nie je z Ukrajiny, pretože tá je údajne veľmi lacná. To by chlapci zarobili? To by bolo zhodnotenie? Môžeme sa tešiť, nie je to z Ukrajiny údajne.
Bude ma zaujímať, odkiaľ je to obilie v našich silách, ktorým sa my máme kŕmiť v čase nemieru, čo možno aj bude, aby sme vedeli, čo budeme jesť, čo nám štát nakúpil.
A zaujíma ma aj stanovisko ministerstva pôdohospodárstva čosi o tom, že tieto Štátne hmotné rezervy, to obilie, ktoré ešte ako-tak vieme vypestovať aj tu, prečo sme museli kúpiť v zahraničí. Na to ja som zvedavý. Za normálnych okolností, prosím vás, nato by niekto nieže letel, ale nestihol by dvere zavrieť, prosím vás, a šiel by do basy tak, že by plakal. Všetci sa tu budete vyškierať arogantne a nič, zase nič, nech sa to aspoň zozbiera, lebo raz to možno bude mať cenu. Ja chcem vedieť odpoveď ministerstva pôdohospodárstva, čo si o celej tejto transakcii so pšenicou myslí. (Hlas z pléna.) No vidíte, dvadsať minút. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Mám dve interpelácie a obe interpelácie sú na pána ministra školstva Dušana Čaploviča.
Po prvé sa chcem opýtať pána ministra, či nemieni v rámci svojich kompetencií a v rámci možností, ktoré mu umožňuje zákon o normatívnom financovaní, zriadiť fond ministra školstva na podporu mimoriadne talentovaných študentov. A by som to trošku objasnil. Viete, ja nemyslím, na takých, ktorí dosahujú veľmi dobré známky a plnia si školské povinnosti vzorové. Také čosi je. Ale z času na čas sa objavia mladí ľudia, ktorých talent hraničí s genialitou. A aby mohli tento talent rozvinúť, potrebujú pomoc. Napríklad si pamätám, keď sa objavil Dalibor Karvay. Potrebuje v podstate chodiť k špičkovým huslistom sa učiť, potrebuje špičkové nástroje. A myslím, že takéto špeciálne talenty treba podporiť. A to nie sú tie, ešte raz opakujem, ktoré dosahujú dobré školské výsledky. A keďže pán minister Čaplovič, i keď tu nie je, ale je známe, je svojou pôvodnou profesiou historik, tak uvediem aspoň jeden príklad. Jean Francois Champollion, ktorý rozlúštil hieroglyfy, pochádzal z biednych pomerov. Jeho otec, povedal by som, bol alkoholik. V podstate zostal bez matky. Býval v regióne, kde líšky dávali dobrú noc. Vďaka podpore svojho nevlastného brata, hodne staršieho (Figuerae Champollion), ale hlavne vďaka podpore Fouriera, ktorý bol v tom čase prefektom, dostal šancu. A tá šanca sa premenila práve na to, že vylúštil hieroglyfy. Možnože pre takú zaujímavosť vzhľadom na aj iné skutočnosti historické, ktoré súviseli s hieroglyfmi, ho prijal aj pápež. A dokonca mu ponúkol kardinálsky klobúk. No on ho neprijal, treba povedať. Chcem povedať, že sú to také prípady, keď musí ten, kto pomôže, byť jasnozrivý. Fouriera možno aspoň časť z vás prítomných pozná, pretože sa stretla medziiným s tým, sú to tí, ktorí majú technické vzdelanie, s Fourierovými radmi. Takže zdanlivo nemal nič blízke k tomuto, ale rozpoznal talent, podporil ho. Na Slovensku, žiaľbohu, dneska mecenáši nejestvujú, ktorí by takýmto spôsobom fungovali. A preto myslím si, že by bolo dobré a patrilo by to do rúk ministra školstva, aby takýto fond zriadil a nebol to fond, kde budú stanovené kritériá bodovacie a podobne, kde budú vyberať žiakov a študentov, ktorí majú dobré školské výsledky. Práve, naopak, myslím si, že by nemali ani mu pomáhať úradníci, ale mal by si poradiť naozaj s vždy s odborníkom v tej oblasti, v ktorej vie takýto talent rozoznať, jednoducho aby sme nezatracovali zbytočne talent, ak sa na Slovensku narodí. Ja viem, že by sa to dalo urobiť aj nejakým legislatívnym návrhom. Ale ja si myslím, že toto patrí do rúk práve ministra školstva. A myslím si, že by to bol dobrý počin. Čiže to je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia súvisí s tým, že v dennej tlači, bolo to asi blogovou formou, som sa dočítal vo vyjadrení spisovateľky Moniky Kompaníkovej o tom, v akom katastrofálnom stave je naše školstvo, čo sa týka školských budov, dokonca, že máme tam suché toalety a podobne. Neviem, kde sa s tým stretla, pretože po roku 2003, keď bol prijatý reformný zákon o normatívnom financovaní, tak súčasť toho bola aj možnosť 6 % z tých prostriedkov použiť iným spôsobom. Nikdy sa toľko ani nepoužilo, ale jednoducho vznikol napríklad havarijný fond, ktorý mnohé veci riešil. V tom období ako minister som vyhlásil napríklad program, pokiaľ ide o bezbariérové školy, a program, pokiaľ ide o suché toalety. A musím povedať, že nebol v tomto prípade nejaký veľký objem peňazí, ktorý išiel na to. Každá škola, ktorá ten problém mala a sa tam prihlásila, tak dostala finančnú pomoc, aby ten problém nebol. Musím povedať, že celý čas v minulosti, ale aj dnes, a pochodil som dosť škôl, vždy sa na škole nastavím, aby som sa pozrel, ako tam vyzerajú toalety. A neuveriteľne sa to zlepšilo. Možnože pani spisovateľka Kompaníková kdesi bola, neviem, či si myslí, že pozná stav školstva. Fakt je bez ohľadu na to teraz, kto bol ministrom, že za tých 20 rokov stav školských budov sa neuveriteľne zlepšil. Ja si pamätám, aby som nehovoril do vetra, boli školy, kde končilo školské vyučovanie, keď pršalo, pretože to išlo dole, stekalo po elektrine, nemohli učiť, napríklad v Stakčíne na východe alebo v Martine, tu máme pána primátora, momentálne tu nie je, si presne pamätám, v škole v triede mali vedierka, lebo vedeli, kde, kadiaľ tečie voda. Boli školy, kde napríklad keď prišla zima a boli v horských oblastiach, fúkal vietor, tak chodby škôl boli plné snehu, nafúkalo to tam. Uvediem konkrétny prípad, Gelnicu. Videl som to tam. Ale medzitým ten stav sa neuveriteľne zlepšil. Hlavne v obciach sa často školy stali výkladnou skriňou. Preto pokladám za také účelové a naschvál trošku degradujúce to tvrdenie, to, čo sa podarilo urobiť za tých 20 rokov.
Ale predsa mi nedá, a preto interpelujem ministra, ak takýto prípad vôbec existuje, moja interpelácia a otázka znie, či ministerstvo vôbec také čosi eviduje. A ja som presvedčený, že pán minister, ale aj iný minister, keby tam bol, ak by existoval taký prípad, že niekde majú problémy so suchými toaletami, tak tú finančnú pomoc im dá, aby sa to vyriešilo. Chcem ho teda požiadať, okrem toho, aby zistil, či niečo také existuje, aj o to, aby verejne deklaroval, aj pre pani spisovateľku Kompaníkovú, že ak by také čosi predsa len bolo, tak že je ochotný urgentne v takejto situácii pomôcť. To bola moja druhá interpelácia.
Všetko, skončil som, ďakujem, pán predseda.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, milí kolegovia, ja mám interpeláciu na ministra financií Petra Kažimíra. Moja interpelácia sa týka spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., ktorej stopercentným akcionárom je štát zastúpený Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Hlavným predmetom podnikania spoločnosti TIPOS je prevádzkovanie lotériových hier, hazardných hier prostredníctvom internetu, kurzových stávok, národnej bločkovej lotérie a niektorých nelotériových produktov. Primárnym cieľom spoločnosti TIPOS je vytváranie zdrojov na všeobecne prospešné účely. Výšku týchto zdrojov znižujú vysoké náklady spoločnosti TIPOS, medzi ktoré patria napríklad náklady na reklamu. Tieto v priebehu rokov 2001 až 2009 stúpali exponenciálne od 321 000 eur v roku 2001 až na 13,2 mil. eur v roku 2009. V nasledujúcich rokoch sa trend týchto nákladov na reklamu zmenil a začali klesať. V roku 2012 to bolo 8,6 mil. eur.
Moja interpelácia na ministra financií znie:
Po prvé. Aké náklady vynaložil TIPOS, akciová spoločnosť, v roku 2013 na reklamné kampane celkovo a ako boli tieto rozdelené pre jednotlivé komunikačné médiá, t. j. rádiá, televízie, internet a ostatné?
Po druhé. Aké náklady na reklamné kampane plánuje TIPOS vynaložiť v roku 2014?
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte aby som prečítala interpeláciu určenú ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi.
Vážený pán minister Kaliňák, realizáciou Programu ESO sa zmenilo právne postavenie okresných úradov, ktoré stratili právnu subjektivitu a stali sa preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Okresný úrad má v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzené spôsobilosti, z ktorých je vylúčená spôsobilosť byť účastníkom zmluvných vzťahov.
V praxi tak dochádza k nejasnostiam, ktoré môžu v budúcnosti viesť k pochybnostiam o platnosti zmlúv, v ktorých jednou zo zmluvných strán je okresný úrad. Ako konkrétny príklad uvádzam zabezpečenie aktualizácie registra pôvodného stavu podľa §18c ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva v znení neskorších predpisov. V zmluvnom vzťahu sú v tomto prípade zastúpení objednávatelia (pozemkový a lesný odbor okresného úradu a Slovenský pozemkový fond) a zhotoviteľ (geodetická kancelária); pred reformou ESO ako objednávateľ vystupoval obvodný pozemkový úrad a Slovenský pozemkový fond.
Máme za to, že právne čistým riešením je, ak zmluvnou stranou v takomto vzťahu bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zastúpené prednostom príslušného okresného úradu na základe plnomocenstva. Podľa mojich zisťovaní a vedomostí do dnešného dňa neexistuje jednoznačná metodika, ktorou by sa riadili zamestnanci, resp. prednostovia okresných úradov. V dôsledku toho sa na Slovenskom pozemkovom fonde hromadí nevybavená agenda pre nejasnosti a nejednoznačné určenie, kto a na základe akého zmocnenia bude tou relevantnou a v prípade súdneho sporu nespochybniteľnou osobou oprávnenou podpisovať zmluvy o dielo v mene okresného úradu.
Vážený pán minister, v problematike, ktorú uvádzam vo svojej interpelácii je zrejmé, že Program ESO, ktorý aj podľa vašich vyjadrení má mať ambíciu byť bližšie k občanovi, paradoxne predlžuje a komplikuje procesy vybavovania agendy v prospech občana pre nejasnosti kompetencií a ich delegovaní a zavádza miestami až tragikomické administratívne postupy napríklad medzi pozemkovými a lesnými odbormi okresných úradov a Slovenským pozemkovým fondom, nehovoriac o tom, že sa celý proces už aj tak ťarbavého a komplikovaného procesu vybavovania predlžuje o týždne až mesiace.
Preto vás, pán minister, žiadam o jednoznačnú odpoveď, kto bude tou poverenou osobou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá bude na základe plnomocenstva podpisovať zmluvy, ktorá bude spôsobilá na právne úkony napríklad v prípade, ktorý som už uvádzala . Prosím, odpovedzte aj na otázku, ako zabezpečíte jednotné usmernenie pre prednostov okresných úradov, aby proces vybavovania nahromadenej agendy mohol plynule pokračovať. V opačnom prípade existuje už iba jedno riešenie, a to, že tieto zmluvy budete podpisovať vy osobne, pán minister.
Vážený pán minister, podľa zoznamu zmlúv uvedeného v Centrálnom registri zmlúv uzatvorených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je zrejmé, že okresné úrady zmluvy uzatvárajú. Žiadam vás preto aj o odpoveď, na základe čoho sú oprávnené okresné úrady po realizácii Programu ESO, keď sa zmenilo ich právne postavenie, uzatvárať zmluvné prípady v iných prípadoch. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, mám štyri interpelácie.
Tá prvá interpelácia je na pána predsedu vlády v tomto znení:
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom alarmujúcej situácie v Štátnych hmotných rezervách.
Podľa zverejnených informácií v médiách prerobili Štátne hmotné rezervy minimálne 700 tisíc eur na obchodoch s cukrom a pšenicou. Malo sa tak stať tak, že ich nakupovali za premrštené ceny od partnera finančnej skupiny J&T Igora Rattaja.
Správa štátnych hmotných rezerv mala nakúpiť cez svoju firmu Poľnonákup TATRY asi 1 000 ton cukru. Za tonu cukru zaplatila firme MONTIR 697 eur. Spotová cena sa vtedy pohybovala okolo 520 eur. Štát tak preplatil najmenej 177 tisíc eur.
Ďalej sa objavujú informácie a podozrenia ohľadom zásob ropy, pohonných hmôt a potravín, napríklad obilia v tom zmysle, že údaje, ktoré sú vykazované papierovo, nemusia sedieť s reálnym stavom. Pri Prešove v Kendiciach napríklad sú podľa mojich informácií silá s kapacitou 20 000 ton prázdne. V Ľuboticiach v rovnakom množstve skladujú Poliaci, a nie naši občania. A postupne to vozia údajne do Pol'ska. Verím, že tieto informácie budú preverené. Ďakujem pekne.
Druhá interpelácia je na ministra financií a podpredsedu vlády pána Petra Kažimíra.
Vážený pán minister financií, interpelujem vás ohľadom množiacich sa sťažností ohľadom umelého zadržiavania vratiek DPH. Podnikatelia sa čoraz viac sťažujú na umelé predlžovanie kontrol zo strany Finančnej správy, ktorých hlavným účelom je oddialiť vyplatenie vratky dane z pridanej hodnoty.
Za množstvo prípadov budem citovať aspoň jeden konkrétny prípad, a to podnikateľa Štefana Duča z Košíc: „V mesiaci máj 2010 som začal s výstavbou spracovateľne na víno,“ citujem z informácie od tohto dotyčného pána, „a stavba do konca roka aj bola postavená, dokončená, skolaudovaná. Zároveň v tom istom roku 2010 v mesiaci november som začal s likvidáciou vinohradu v rozlohe 35 ha. V roku 2011 som investíciami pokračoval, a to v mesiaci február nakúpením techniky do vinohradov, v mesiacoch apríl až november som pokračoval s prácami plošnej úpravy terénu a prípravou pôdy pre výsadbu. Práve počas týchto investícií využil daňový úrad k realizácii uvedené vyhrážky. Pokladám to za politickú a likvidačnú objednávku zo strany SMER, ale aj vedenia KSK v Košiciach. V priebehu rokov 2010 a 2011 pozastavili mi tok peňazí (vratky DPH), pretože firma investovala veľké objemy na zelenej lúke a v tom čase nevykonávala žiadnu činnosť okrem investovania, čím si nemohla nadmerný odpočet ponížiť započítaním, tak si ho uplatnila v plnej výške. Avšak došlo k zadržiavaniu DPH rôznymi výmyslami, prieťahmi, prerušovaním kontrol medzinárodnými dožiadaniami, dokonca mali až takú drzosť, že keď MVI došlo na Slovensko, umelo ho zadržiavali ešte rok v Banskej Bystrici s odvolaním sa, že v návale prác zabudli tento doklad poslať správcovi dane. Potvrdzuje to aj tvrdenie zodpovedného pracovníka Finančnej správy vo výsluchu svedka na polícii. Ako som zistil a nadobúdal presvedčenie, že v kontrolách dochádza k umelým prieťahom a ešte viac sa znásobujú umelo vyrobené problémy, tak som zobral spravodlivosť do vlastných rúk a podaním dokladov o prieťahoch som to dal vyšetrovateľovi do spisu, preto pracovníkom Finančnej správy už nezostávalo nič iné, ako sa u vyšetrovateľa priznať k prieťahom.“ To je toľko z citátu dotyčného.
Zároveň vzniká teda vysoké podozrenie, že aj týmto spôsobom sa snaží ministerstvo financií zvyšovať efektivitu výberu daní.
Týmto vás žiadam o vyjadrenie k situácii a zároveň o informáciu, ako sú nastavené kontrolné mechanizmy, aby sa zabránilo zbytočnému predlžovaniu kontrol a zadržiavania oprávnených vratiek dane z pridanej hodnoty poctivým podnikateľom, ktorí nemôžu trpieť za to, že štát nevie dostatočne identifikovať ich nepoctivých kolegov, a takisto nemôžu fungovať ako bezplatný zdroj úverov pre štátny rozpočet. Ďakujem.
Tretia interpelácia je na pána ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom podozrenia z netransparentného obstarávania rekonštrukcie hasičských staníc.
Jedná sa o obstarávania č.: 2639-WYP, 2640-WYP, 2579-WYP zverejnené 27. februára 2014 a 1. marca 2014.
Prečo nebolo vyhlásených toľko súťaží, koľko je hasičských staníc, teda v každom meste osobitne, aby sa mohli do súťaže prihlásiť aj regionálne stavebné spoločnosti, a tak ponúknuť výhodnejšiu, lacnejšiu cenu a hlavne pracovnú príležitosť v danom regióne.
Podmienky v súťaži sa javia ako pripravené pre konkrétneho dodávateľa, nakoľko požadovaný objem v predpokladanej výške 18 mil. až 20 mil. eur a na jednu zákazku 4 mil. až 4,5 mil. eur je v čase pretrvávajúcej recesie v stavebníctve nehorázna požiadavka a zbytočne zužuje okruh potenciálnych uchádzačov. Ďakujem.
A v poslednej interpelácii sa opäť obraciam na pána ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom prípadu, o ktorom ma informoval dotyčný občan.
Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii a ktoré vyplývajú z výstupov Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky vyžiadaných týmto občanom, toto prezídium od roku 2008 v problematike tzv. úpadkovej kriminality, resp. úmyselných marení konkurzných konaní, ignorovaním zákonnej povinnosti podať na vlastný podnikateľský subjekt návrh na vyhlásenie konkurzného konania, akonáhle sa tento ocitne v predĺžení (stanovený počet dní, čo je ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona) nevykonalo žiadne metodické usmernenie, neposkytlo žiadnu praktickú pomoc alebo asistenciu do prípadov riešených na okresných alebo krajských úrovniach, nevydalo ani tú najmenšiu metodickú príručku a nevykonalo žiadnu kontrolu plnenia starších, ale platných metodických pokynov.
Pritom:
A) Úmyselné zmarenia konkurzných konaní ignorovaním uvedenej zákonnej povinnosti zo strany viacerých štatutárov firiem smerujúcich k úpadku neraz spôsobujú u veriteľov druhotnú platobnú neschopnosť, krach ich firiem, nakoľko ich pohľadávky, ktoré by v rámci konkurzného konania mohli byť aspoň čiastočne uspokojené, sú stratené, resp. môžu si ich vymáhať od bezdomovcov a podobne, na ktorých sú vytunelované firmy prevádzané. A kompetentných vrátane top policajných špecialistov na boj s ekonomickou kriminalitou to podľa doposiaľ zistených skutočností netrápi.
B) Zrejme jedinou účinnou prevenciou proti úpadkovej kriminalite je dôsledné vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za zmarenie konkurzného konania nesplnením si uvedenej povinnosti. Otázne je, ako môže polícia bojovať proti úpadkovej kriminalite, ak ani špecialistov na ekonomickú kriminalitu krajských riaditeľstiev Policajného zboru a dokonca ani špecialistov Prezídia Policajného zboru podľa všetkého nezaujíma, či nesplnenie uvedenej povinnosti naplňuje alebo nenaplňuje skutkovú podstatu trestného činu marenia konkurzného konania jeho znemožnením, resp. úplným zmarením.
Na otázku, či odbor ekonomickej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru za posledné tri roky vykonal nejakú konkrétnu činnosť za účelom identifikovania prípadných 1. legislatívnych nedostatkov, 2. výkladových alebo aplikačných problémov, čo sa týka ustanovenia trestného činu marenia konkurzného konania, 3. rozdielov, čo sa týka uplatňovania ustanovenia trestného činu marenia konkurzného konania medzi jednotlivým krajmi alebo okresmi, resp. toho, akú činnosť za týmto účelom vykonal, jeho odpoveď znela: „Vzhľadom na skutočnosť, že úradom nebolo identifikované nič z uvedeného, úrad v tomto smere nevykonával žiadnu cielenú činnosť.“
Ako vidno, ku všetkým trom otázkam vznikli odpovede na otázky, ktoré neboli položené.
Odbor zjavne nebol žiadaný o odpoveď, či úrad v tomto smere niečo identifikoval alebo nie, nehovoriac o tom, že prax hovorí o niečom úplne inom. Je tu viac nedostatkov, výkladových problémov a aplikačných rozdielov, než by bolo únosné. Čakať so založenými rukami, že sa niečo samo identifikuje, je veľmi málo. Je to v príkrom rozpore so známym „pomáhať a chrániť“. Pritom občan ešte sám ponúka svoju pomoc pri riešení úpadkovej kriminality, a to aj voči krajským riaditeľstvám.
O tomto stave bol listom informovaný aj prezident Policajného zboru s výzvou, že je na ňom, či v tom zjedná alebo dá zjednať nápravu, aby sa táto problematika konečne začala riešiť. Pritom mu bola aj zo strany občana ponúknutá pomoc, ale nezjednal ju, vec nechal len formálne vyriešiť odboru ekonomickej kriminality.
Podobný osud ako tri uvedené otázky stihol aj ďalších šesť otázok občana zo dňa 21. 7. 2013 opäť s cieľom vyburcovať odbor ekonomickej kriminality k aktivite, a to napríklad otázkou, či odborom spomínaný údajne dlhodobo klesajúci charakter nápadu trestnej činnosti sa vzťahuje aj na rozoberané ignorovanie zákonnej povinnosti podať na seba návrh na konkurz, čo je ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona. Policajné prezídium nezareagovalo ani na jednu z nich, a to s odôvodnením, že na ne už bolo odpovedané. Toto tvrdenie však nepotvrdzuje žiadna jeho odpoveď.
Preto si vás dovoľujem požiadať o zodpovedanie týchto otázok, či ste mali do prijatia tejto interpelácie vedomosť o stave riešenia alebo neriešenia tzv. úpadkovej kriminality za obdobie od roku 2009 s dôrazom na ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona (marenie konkurzného alebo vyrovnávacieho konania), ktoré slúži ako prevencia proti tunelovaniu firiem, ak áno, tak v akom smere teda či tejto problematike bola zo strany príslušného úradu Prezídia Policajného zboru venovaná náležitá alebo nenáležitá pozornosť, v prípade, že bola nenáležitá, či potom bola vyvodzovaná zodpovednosť za nečinnosť, ak áno, tak voči komu to bolo, či to boli radoví pracovníci alebo aj nadriadení vrátane prezidenta Policajného zboru. V prípade, že o stave riešenia či neriešenia tzv. úpadkovej kriminality s dôrazom na ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona ste doposiaľ vedomosť nemali, žiadam vás o preverenie všetkých tvrdení z tohto listu a v prípade, že ich potvrdíte aj vy, žiadam vás o vyvedenie nápravy o zodpovednosti. Taktiež vás žiadam o vyrozumenie, čo ste vo veci podnikli. Ďakujem veľmi pekne.
Toľko moje interpelácie.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Európska komisia odhaduje, že obyvatelia Únie ročne vyhodia takmer 89 mil. ton potravín, ktoré nespotrebujú. Na jedného obyvateľa tak pripadá asi 179 kg vyhodených potravín, pričom dve tretiny z toho sú stále požívateľné. Predpokladá sa, že súčasný trend bez prijatia vhodných opatrení povedie do roku 2020 k zvýšeniu vyhodeného odpadu z potravín o 40 % na 126 mil. ton ročne. Medzinárodná organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že každý rok je na svete vyhodených približne 220 mil. ton potravín. Len pre predstavu vám poviem, na celom Slovensku sme skonzumovali za rok 2010 necelých 350 tisíc ton mäsa. Zďaleka sa pritom nejedná o nekonzumovateľné potraviny. Množstvo z nich je ďaleko pred hraničnými dátumami minimálnej trvanlivosti či spotreby. Najväčší podiel na tomto „hýrení" majú obchodné reťazce, no svojím dielom k tomu prispievajú aj niektorí zákazníci.
Obmedzenosť prírodných zdrojov, energetická náročnosť výroby potravín nás nútia zamyslieť sa nad dnešným mimoriadnym plytvaním a drancovaním prírodných zdrojov. Niekoľko rokov trvajúca hospodárska kríza, sociálna situácia mnohých jednotlivcov i rodín, obmedzené finančné možnosti rôznych charitatívnych organizácií prevádzkujúcich vývarovne, ale aj rastúce ekologické povedomie sú podľa nášho názoru dostatočnou spoločenskou objednávkou na predloženie a schválenie takéhoto návrhu zákona.
Zámerom predloženého návrhu je umožniť predaj potravín po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti s cieľom znížiť mieru plytvania prírodnými zdrojmi, ako aj zabezpečiť zvýšenie dostupnosti potravín pre osoby, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu ocitli vo finančnej tiesni.
Jedným z frekventovaných pojmov z oblasti potravín je doba minimálnej trvanlivosti a doba spotreby. Bežnému človeku by možno automaticky napadlo, veď to je to isté. Nie je to vôbec pravda. Dovoľte mi, aby som vám v krátkosti rozdiel medzi týmito dvoma pojmami vysvetlil.
Minimálna trvanlivosť je časový údaj, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Jedná sa o senzorické vlastnosti, farbu, chuť, vôňu a konzistenciu. Na zachovanie týchto vlastností sú zväčša nevyhnutné správne podmienky skladovania, ktoré musia byť uvedené na obale výrobku. Minimálna trvanlivosť sa udáva pri potravinách, ktoré majú dlhšiu „životnosť" (napríklad konzervy, mrazené výrobky, cestoviny, strukoviny, múka, semienka, cereálne sušienky, čajové pečivo a podobne). Prekročenie tohto dátumu však neznamená, že daný produkt sa stal pre konzumenta zdravotne závadným. Napríklad nemecké federálne ministerstvo potravín, poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov oznámilo, že dátum minimálnej trvanlivosti nemá nič spoločné s jedlosťou výrobkov. Tento údaj zabezpečuje len časový rámec, v ktorom výrobca garantuje, že výrobok nestratí svoj tvar, chuť a konzistenciu.
Naproti tomu dátum spotreby je rovnako ako minimálna trvanlivosť časový údaj, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Avšak toto označenie sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Môžu teda v krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Ide najmä o mliečne výrobky a čerstvé mäso, rôzne šaláty, ale napríklad aj zákusky a podobne. Pri dátume spotreby sa musí uvádzať aj údaj o konkrétnych podmienkach skladovania. Pre zaujímavosť vám poviem, existujú dokonca aj potraviny, ktoré nemusia mať označený žiaden dátum. Je to napríklad alkohol, čerstvé ovocie, čerstvá zelenina, vína, vínny ocot, pekárske, cukrárske výrobky, žuvačky, cukríky vyrobené prevažne na báze vody a cukru a podobne.
Z platných smerníc Európskej komisie vyplýva, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti možno konzumovať. A Slovenská republika tento dokument odsúhlasila.
Náš predložený návrh zákona pomôže všetkým stranám, aj podnikateľom, aj spotrebiteľom. Dnes musia potraviny, ktoré je možné naďalej bez problémov konzumovať, podnikatelia likvidovať. Náš návrh zákona pomôže aj samotným spotrebiteľom, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Preto pokladáme náš návrh aj za sociálny.
Chcem zdôrazniť, že podľa nami predloženého návrhu budú musieť byť predávané potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti špeciálne označené alebo umiestnené v predajni na špeciálnom mieste. Za zdravotnú nezávadnosť týchto produktov budú zodpovedať tí, čo ich budú uvádzať do obehu, teda predajcovia.
Zároveň zdôrazňujem, že nevymýšľame nič nové. Predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je povolený vo viacerých vyspelých krajinách Európskej únie. Spomeniem tri krajiny Európskej únie: Českú republiku, Nemecko a Rakúsko. Sú to krajiny s výrazne vyššou životnou úrovňou, ako je Slovenská republika. A tento systém tam výborne funguje.
Pre príklad popíšem, ako to funguje v susednom Rakúsku, ktoré nikto z nás s určitosťou nebude podozrievať, že by tam chceli v úvodzovkách kŕmiť svojich občanov niečím nedobrým. V bežných obchodoch, ako je napríklad BILLA alebo Hofer, potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti nepredávajú. Posúvajú ich neziskovým neštátnym organizáciám, ako je napríklad Červený kríž, ktoré ich ďalej prerozdeľujú sociálnym výdajniam. V okolí Viedne je to Sozialmarkt a Vinzimarkt. Do týchto sociálnych výdajní chodia ľudia s nízkym príjmom. V Rakúsku tí, ktorí sa pokladajú za ľudí s nízkym príjmom, pri jednotlivcovi sú to ľudia, ktorí majú príjem do 900 eur, jeden pár do 1 300 eur, pričom príjem na každé dieťa nemôže presiahnuť 150 eur. Záujemca tam musí jednorazovo priniesť potvrdenie o príjme. Následne na to mu je vystavená karta s fotografiou. Tamojší návštevník môže minúť 30 eur týždenne. Toto limitovanie je kvôli ľuďom, ktorí by chceli tento lacný tovar zakúpiť a následne ďalej predávať za drahšie, ale aj z dôvodu jeho nedostatku, aby sa ušiel viacerým sociálne odkázaným ľuďom. Príslušný limit je vypočítaný na základe toho, že priemerný Rakúšan týždenne minie na základné potraviny 90 eur a v sociálnych výdajniach sú približne tretinové ceny. Ale napríklad vo Vinzimarkt dávajú chlieb zadarmo, neúčtujú ani tú tretinu, dotáciu poskytuje kresťanská organizácia. Ďalej tam majú nielen potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, ale aj sladkosti, kávu, čaj, krekery, sladené nápoje alebo podobný tovar s poškodeným obalom, zle zabalený tovar, tovar nielen po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti ale aj tesne pred ukončením dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti, ktorý sem posielajú supermarkety a podobne. Len pre ilustráciu vám poviem, že v súčasnosti v týchto výdajniach sa dá kúpiť jogurt DANONE ACTIVIA za 10 centov, energetický drink za 30 centov, zo zeleniny paprika za 20 centov za kilogram, karfiol za 10 centov za kilogram. Sú to skutočne nízke, zlomkové ceny. V týchto výdajniach majú v ponuke dokonca aj lacné oblečenie, tak detské, ako aj pre dospelých, rovnako za symbolické ceny. Zároveň do týchto sociálnych výdajní chodia aj sociálni pracovníci, ktorí komunikujú s nakupujúcimi a snažia sa nájsť východisko z ťažkej životnej situácie ľudí, ktorí navštívia daný obchod. Ak si tam niekto nemôže tovar dovoliť, často sa stáva, že ho dostane do daru. Nie je s tým spojená žiadna byrokracia. V Rakúsku tieto výdajne denne navštívi priemerne zhruba 250 ľudí. A to nie je málo. Systém tam funguje veľmi dobre.
Dámy a páni, tento návrh zákona je apolitický a je pre ľudí. A my by sme mali bez ohľadu na politické tričko navrhovať a schvaľovať zákony, ktoré vylepšia život občanom Slovenska. Som presvedčený, že tento návrh zákona spĺňa túto požiadavku. A dovoľujem si vás požiadať o podporu pri jeho schválení. Ďakujem vám za pozornosť.