33. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Prednesiem dve interpelácie. Z nich prvá je adresovaná na pánov ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva, ktorých zastupujú tu prítomní páni ministri Počiatek a Malatinský.
Táto interpelácia otvorí tému, ktorá už bola otvorená. Takže bude to len isté pokračovanie, ale veľmi potrebné, lebo týka sa udalostí, ktoré sa odohrali na Horehroní, o nadobudnutí platnosti zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý sme tu už viackrát, naposledy aj dnes doobeda spomínali a ktorého znenie spôsobuje naozaj nepochopiteľné a ťažké ujmy na krajine Slovenskej republiky, na prírode a vyslovene zo zištných dôvodov.
Ten text interpelácie je nasledovný.
Vážený pán minister životného prostredia, vážený pán minister pôdohospodárstva, ostatnou novelizáciou zákona o ochrane prírody a krajiny boli zmäkčené podmienky pre výrub stromov rastúcich mimo les. Počas prerokovania tohto zákona, pri ktorom sme márne očakávali sľubované užšie spojenie s lesným zákonom, viacerí poslanci vyslovili obavu, že liberalizácia bude zneužitá na zištný výrub drevín. Nasledujúci príklad obce Jasenie túto obavu naplnil rýchle a presvedčivo. V uvedenej obci na pomedzí Jasenskej a Lomnistej doliny na lokalite menom Pálenice na výmere 18 hektárov sa nachádza približne 80-ročný les s prevládajúcou drevinou smrek. Priemerný strom tu dosahuje výšku 28 metrov, prsný priemer 37 centimetrov a hmotnatosť kubík dvadsať. Celková zásoba dreva je tu vyše 7 tisíc metrov kubických. Tento statný les vytvára pomyselný ostrov, ktorý sa od okolitých lesných porastov odlišuje len jednou administratívnou skutočnosťou, pozemok, na ktorom rastie, nie je lesným pozemkom, pretože v katastri ja zapísaný ako pasienok. Tento fiktívny pasienok je v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý ho ďalej prenajal. To, že ide naozaj o les, potvrdzuje aj to, že pre tunajšie porasty bol vypracovaný regulárny program starostlivosti o les.
Za osobitne dôležitú treba považovať okolnosť, že tieto porasty sa nachádzajú na území ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry, pričom sú tam prítomné biotopy viacerých chránených živočíchov.
V súčasnosti dochádza na tomto území k masívnemu celoplošnému výrubu stromov, pričom hodnota drevnej hmoty predstavuje po odčítaní nákladov približne 0,5 mil. eur, ťažené kmene sú neoznačené, a to napriek tomu, že mnohé z nich zjavne presahujú obvod 80 centimetrov, na ktoré treba už žiadať súhlas. Samotný súhlas obcou však údajne bol daný a rovnako súhlasne sa údajne vyjadril aj štátny orgán správy životného prostredia. Takýto postup nemôže nikoho, kto má záujem hájiť záujmy občanov pri ochrane prírody, nechať ľahostajným. Dôvodom nezmyselných výrubov je totiž neakceptovateľná zištnosť, ktorá zainteresovaným zahmlieva svedomie i zrak.
Dané územie malo byť už dávno prevedené do lesa. To, prečo sa tak ešte nestalo, je otázka pre vás, pán minister pôdohospodárstva. A rovnako tak sú pre vás aj nasledovné otázky. Je pravda, že na túto v skutočnosti lesnú plochu boli dlhodobo vyplácané dotácie vzťahujúce sa na poľnohospodársku výrobu? Je pravda, že namiesto prešetrenia, zastavenia a vrátenia takýchto neoprávnených dotácií bola povolená ich groteskná spätná legalizácia, a to tak, že skutočný druh kultúry na parcele sa mal priblížiť druhu kultúry deklarovanej v katastri tým, že sa barbarsky vyrúbe existujúci riadny les? Aký je v tejto veci váš vzťah k Slovenskému pozemkovému fondu? Nie je vo vašom záujme vedieť, ako táto organizácia, ako správca pozemkov, ktorých vlastníci sú zatiaľ neznámi, s týmito pozemkami nakladá? Nie je ona zodpovedná aj za to, aby nedochádzalo k poškodeniu oprávnených záujmov vlastníkov pozemkov až do chvíle ich prinavrátenia? Je nepochybné, že fond má právo prostredníctvom nájomcov primerane na takýchto pozemkoch hospodáriť, ale je možné nazvať popisovaný stav hospodárením? Nepovažujete rozdiel medzi ziskom, ktorý nájomca pozemkov dosiahol z predaja vyťaženej drevnej hmoty, a nájomným, ktoré platí Slovenskému pozemkovému fondu, za škodu, ktorá je spôsobená Slovenskej republike, resp. doposiaľ neznámym vlastníkom pozemkov, ktorých záujmy má Slovenský pozemkový fond zastupovať?
Ďalšie otázky v tejto interpelácii adresujem pánovi ministrovi Žigovi. Je pravda to, že orgány životného prostredia boli o tejto záležitosti informované a dali na výrub súhlas? Ak áno, tak aké mali k tomu dôvody? Nemalo by v takýchto prípadoch byť ich svetovou profesionálnou povinnosťou urobiť kroky k tomu, aby z titulu pochybného odstránenia nesúladu druhu pozemku s realitou nedošlo k cielenej devastácii riadnych lesných pozemkov, ktorých plošná likvidácia je zjavným porušením zásad ochrany životného prostredia?
A moja záverečná otázka znie: Ani pod vplyvom takejto smutnej skúsenosti nie ste, vážený pán minister Žiga, ochotný pripustiť, že zmäkčovanie podmienok výrubu stromov rastúcich mimo lesa bolo systémovou chybou, ktorá môže spôsobiť na životnom prostredí Slovenska veľké škody? Verím, že áno a že vás to bude inšpirovať k urýchlenej úprave zákona, ešte predtým vás však žiadam o nariadenie zastaviť výrub až do objasnenia popísaného prípadu, o ktorom som vás už informoval telefonicky, a tak zabrániť ešte väčším škodám. Ďakujem, s úctou Ján Mičovský.
Ozaj je to len klasický príklad toho, čo by sa stať nemalo, že zákon nieže veci nezlepší, ale zhorší. Na takúto benevolenciu nebol najmenší dôvod. A o tom, že tá benevolencia bola nemiestna, svedčí jednoducho to, že v obci Jasenie k takémuto divnému výrubu, ktorý nemal nikdy byť, došlo. To, že niekto tam vyťaží tisíce kubíkov a na tom zarobí, by sa možno dalo považovať za akúsi takú slovenskú závisť, že niekomu nedoprajeme, aj keď zjavne ide o vec, ktorá je za hranicou normálneho. Ale to, že les, ktorý tam rástol 100 rokov, takto vykatujeme s požehnaním zákona, tak to je niečo, čo nás nemôže nechať ľahostajným.
Ja verím, že to nenechá ľahostajným ani pánov ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva, ktorí (obidvaja) majú možnosť a, myslím, aj povinnosť veľmi rýchlo zasiahnuť do toho, čo sa v obci Jasenie deje, a vyvodiť z toho opatrenia, ktoré budú brzdou alebo teda vyslovene prekážkou, aby sa niečo také mohlo ešte niekde zopakovať.
A, samozrejme, ten zákon treba opraviť. To už to bolo povedané toľkokrát a toľkými poslancami, že ja verím, že táto zjavná logická požiadavka dôjde k svojmu naplneniu.
To je toľko k interpelácii prvej.
A tá druhá interpelácia, tá je už komplexnejšia z hľadiska adresátov. Adresovaná je pánovi predsedovi vlády a takisto pánom ministrom zahraničných vecí, životného prostredia, obrany a pôdohospodárstva, čo je kvôli tomu, že naozaj sa jedná o interrezortný problém, ktorý vyžaduje urýchlené riešenie.
Text interpelácie je nasledovný.
Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, v roku 2012 som vás interpeloval vo veci znepokojujúcich faktov týkajúcich sa svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy na východnom Slovensku. Napriek tomu, že som od vás všetkých dostal nádejné odpovede, k náprave tu dodnes nedošlo. Fenomén svetového prírodného dedičstva predstavuje atraktívnu formu ochrany a popularizácie najvzácnejších reálií Zeme, ktorým je na medzinárodnej scéne venovaná osobitná pozornosť. Je celkom prirodzené, že krajiny, ktorým sa podarilo dostať niektoré svoje územné klenoty do svetovej ligy prírodných krás, sú na túto skutočnosť hrdé a snažia sa ju pre svoju propagáciu aj umne využiť. Náš doterajší prístup ku Karpatským bukovým pralesom navodzuje dojem, že si tieto súvislosti dostatočne neuvedomujeme.
Problém spočíva v tom, že medzi výberom územia, ktoré sme deklarovali pred orgánmi v UNESCO v nominačnom projekte svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy, a výberom skutočného chráneného územia existuje veľký rozdiel. Matematicky vyjadrené, nominovali sme tam 5 766 hektárov vzácneho územia, no skutočne na tomto území chránime prostredníctvom národných prírodných rezervácií len 2 112 hektárov. Rozdiel teda predstavuje 3 654 hektárov územia, na ktorom namiesto toho, aby sme ho chránili, jeho vlastníci a správcovia môžu aj dnes, 8 rokov po tom vyhlásení svetového prírodného dedičstva hospodáriť nezmeneným spôsobom, pretože pri predkladaní nominačného projektu neboli o veci informovaní, nebolo od nich vyžiadaný súhlas, a teda nebola s nimi uzatvorená ani žiadna dohoda.
Nejde tu však len o rozdiel, výmer, ale aj o územnú diskontinuitu, pretože predmetné prírodné dedičstvo bolo na Slovensku nominované ako územie štyroch samostatne relatívne kompaktných lokalít. Avšak národné prírodné rezervácie, ktoré ho tvoria, sú početnejšími a rozrobenejšími enklávami. Karpatské bukové pralesy preto nie je možné v teréne spoľahlivo identifikovať, nakoľko nevedno, kde sa v skutočnosti nachádzajú, či sú len na území rezervácií, ktoré sú v teréne jasne fixované, alebo na území, ktoré bolo na mapách nominačného projektu len hrubo naznačené, a to bez presnej identifikácie v teréne, alebo na území zodpovedajúcom výmere uvedenej v nominačnom projekte, ktorá je však iná v tabuľkách a iná na mapových polygónoch.
Seriózne riešenia tohto stavu sú v princípe dve.
Prvé riešenie spočíva v tom, že chýbajúce pozemky zaradené do nominačného projektu dodatočne vyhlásime do národnej prírodnej rezervácie, celé takto doplnené územie presne identifikujeme a v teréne vytýčime. Ide o riešenie finančne a administratívne náročné, pretože zahŕňa aj povinnosť uhradiť vlastníkom a správcom pozemkov novovytvorených rezervácií ujmu z titulu obmedzenia hospodárenia, resp. zahŕňa zložité zámeny pozemkov.
Druhé riešenie predstavuje zmenšenie pôvodne nominovaného územia na rozsah, ktorý zodpovedá výmerám súčasných národných rezervácií. Tento variant je však finančne náročný, pretože vyžaduje aj priznanie si chyby na medzinárodnej scéne, čo nemusí však prispieť a prospieť reputácii Slovenska, no v konečnom dôsledku je to čistý prístup a ako taký by mal byť aj posudzovaný. Týmto riešením by sme však výrazne zmenšili územie, ktoré si vďaka svojim mimoriadnym hodnotám naozaj zaslúži byť v zmysle pôvodného projektového zámeru komplexne zaradené do vzácnej kategórie svetového prírodného dedičstva.
Zápisnica z porady, ktorú s úmyslom rozporuplný stav odstrániť zvolalo ministerstvo životného prostredia 19. decembra minulého roku do Stakčína, však naznačuje, že Slovensku skutočný záujem o vyriešenie tohto problému stále chýba. Ako inak môžeme vysvetliť fakt, že rozdiely vo výmerách, ktoré sú jadrom problému, sú v zápisnici zdôvodnené tak, že nominačný projekt vychádzal z blokových podkladov, ktoré vraj brali do úvahy skutočnú výmeru zemského povrchu so všetkými jeho nerovnosťami a sklonmi, no výmera, s ktorou sa takto vytýčené územie porovnáva, predstavuje jeho kolmý horizontálny priemet. Táto argumentácia je školácky nedôstojná, pričom generálnemu riaditeľovi sekcie ministerstva životného prostredia, ktorý poradu viedol, by mali byť základy kartografie natoľko známe, aby takéto zavádzajúce zdôvodnenie podstaty problému jednoznačne odmietol. Ide o postup a prístup, ktorý nie je zárukou zabránenia medzinárodnej blamáže, ale, naopak, jej znásobenia.
V prípade, ak sa zvolí cesta dodatočného vyhlásenia nových prírodných rezervácií na obrovskom území, nebude to predstavovať len mimoriadne nároky na štátny rozpočet z titulu hospodárskej ujmy, ale aj nezanedbateľnú sociálnu ujmu. Ide totiž o región, kde je pracovných príležitostí extrémne málo a vyhlásením rezervácií budú odbúrané ďalšie pracovné príležitosti. Bude to len pokračovanie straty empatie a sociálneho súcitu s obyvateľmi tohto kraja, ktorá sa prejavila aj tým, keď Lesopoľnohospodárskemu majetku Ulič, štátny podnik, jedinému podniku, ktorý je v tomto regióne schopný ako-tak aspoň udržiavať pracovné príležitosti, vláda bezcitne zákonom o štátnom rozpočte pre rok 2014 predpísala mimoriadny odvod vo výške 300 tisíc eur. Je to bezprecedentné odoberanie tam, kde by malo byť pridané. Preto v prípade, ak vláda rozhodne o vyhlásení nových národných prírodných rezervácií, nezabudnite, prosím, nielen na jednorazové zákonné odškodnenie, ale aj na trvalú podporu tohto jedného z najchudobnejších, no zároveň najkrajších krajov Slovenska, teda nie cestu mimoriadnych odvodov zo zisku, ale cestu mimoriadnej podpory kraja, kde už podľa Ladislava Mňačka končili prašné cesty, pričom tento stav trvá dodnes.
Keďže vo veci, v ktorej vás interpelujem, dochádza k vážnemu stretu mnohých protichodných záujmov, jej riešenie si vyžaduje zásadné politické rozhodnutie, a to na úrovni vlády Slovenskej republiky. Žiadam vás o oznámenie, či vláda chce takéto rozhodnutie prijať a ak áno, aké a kedy bude. Ďakujem, s úctou Ján Mičovský.
Využijem prítomnosť najmä tu prítomného pána ministra zahraničných vecí. A nepochybne je v jeho prioritnom záujme, ale takisto aj v záujme celej vlády a napokon nás všetkých, aby prezentácia Slovenska na medzinárodnej scéne bola isteže pravdivá, ale predovšetkým aj zároveň čo najlepšia a presvedčivá. Myslím, že nepoviem žiadne veľké tajomstvo, keď zdôrazním, že každý, kto sa zaujíma o nejakú krajinu, alebo skoro každý, aby som to zase nehovoril kategoricky, pri svojich plánoch, úvahách alebo aj zámeroch vycestovať do takejto krajiny si vždy s radosťou pozrie to, aké lokality tejto krajiny sú zaradené do zoznamu lokalít svetového prírodného alebo kultúrneho dedičstva. Funguje to už niekoľko desaťročí a funguje to dobre. Nie je to síce absolútne pravdivý zoznam jediných hodnôt jednotlivých krajinách, ale už tým, že sú tie hodnoty zvýraznené, že sú UNESCO-m požehnané a že sú na svetovej scéne hodne propagované, vzniká fenomén, že ľudia s veľkou radosťou sa zoznámia dopredu najprv virtuálne s týmito lokalitami. To znamená, sú zvedaví, ktoré objekty, ktoré lokality sú v jednotlivých štátoch zaradené do tohto zoznamu. Na Slovensku ich určite netreba dlho hľadať, vieme, ktoré sú to lokality. Sú to lokality krásne, ktoré nachádzame ich v Štiavnici. Nachádzame ich v Levoči, v Bardejove. Nachádzame ich vo Vlkolínci.
Nebudem teraz hovoriť o tom relatívne dlhom zozname, chvalabohu, ho máme. Ale medzi týmito lokalitami sa naozaj nachádza aj lokalita, na ktorú sme my lesníci osobitne hrdí. A to je lokalita Karpatských bukových pralesov, ktorá bola tam zaradená relatívne nedávno z pohľadu ostatných a o ktorej môžeme povedať, že je jedinečná. Je však dosť zvláštne, ak niekto, kto sa o túto lokalitu bude zaujímať nielen virtuálne, nepozrie si to, čo je na internete, lebo ak vstúpi aj na územie Slovenska a navštívi región jeho východu a bude zvedavý, kde teda toto kultúrne a prírodné dedičstvo svetové sa nachádza, bude mať s tým zásadný problém. Toto dedičstvo jednoducho nemá ani jasnú čiaru ani na mape a ani v skutočnosti. A to je niečo, čo nespôsobuje problém len z pohľadu návštevníka, ktorý by mohol povedať, no tak nevyznačili to, nevedno, kde to je, niektoré veci sa dajú navštíviť aj bez takéhoto značenia. Veď napokon Stužica a Pľaša sú lokality, ktoré nájde návštevník, keď už bude veľmi chcieť, aj bez toho, aby boli takto presne ohraničené. Ale ak tohto návštevníka bude naozaj zaujímať kompletné územie, dopracuje sa k tomu, že toto územie sa nedá nájsť, napriek tomu, že ho pred niekoľkými rokmi na Novom Zélande zaradili do tohto zoznamu, my dodnes ho nemáme jasne identifikované, a preto by bolo veľmi dobré, možno využívam vašu prítomnosť, vážený pán minister, keby ste aj z pohľadu práve človeka, ktorý sa veľmi často stretá s tým, aký obraz Slovenska v zahraniční máme, aký ho ponúkame, aký ho majú jednotliví záujemcovia o Slovensko vo svojich predstavách, ktorý pozná aj domácu scénu, mohli konfrontovať tento obraz so skutočnosťou, keby ste možno upozornili svojich kolegov, lebo je to ozaj interdisciplinárny problém vo vláde, že je to potrebné už vyriešiť.
Tých záujmov, ktoré sa stretajú na území Karpatských bukových pralesov, je veľmi veľa. Je to záujem aj sociálny, aj pracovný. Aj ochrana prírody má do toho čo skutočne povedať, možnože na prvom, druhom mieste, aj pán minister obrany môže k tomu sa vyjadriť, pretože niektoré lokality patria do Správy vojenských lesov, a každý sa môže na tento problém pozrieť trocha inak. Bude preto veľmi dobré, keď pod gesciou pána predsedu vlády sa už konečne povie, ktorým smerom máme v tomto prípade vykročiť. Ani jedno riešenie nie je bezbolestné, ale asi najväčšou stratou by bolo to, keby sme ostali pri prešľapovaní a povedali si, že čas to nejako vyrieši. Čas to nevyrieši, môže to vyriešiť niekto za nás, ktorý bude sa oprávnene spytovať, ako je možné, že sme ponúkli údaje, ktoré nie sú pravdivé a presné, a čo s tým mienime urobiť. Bude dobré, keď takéto otázky predbehneme a dokážeme zrozumiteľne vyriešiť problém, ktorý sme spôsobili sami, za ktorý naozaj v Paríži, UNESCO nemôžu, ale za ktorý by sme teda mohli potom niesť plnú zodpovednosť, ak by sme to nedokázali v relatívne krátkom čase vyriešiť. Preto budem rád, keď možno práve pod vašou gesciou vláda Slovenskej republiky sa bude týmto problémom zaoberať a dá mi odpoveď na moju interpeláciu, či teda chce to vyriešiť a ak áno, takže ako a kedy to bude. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, ja som tých interpelácií podal za uplynulý mesiac dosť veľa, ale nebojte sa, obmedzím na minimum tento ústny prednes. Vybral som si s nich len päť. A všetky sa týkajú tej skutočnosti, že nastáva akýsi polčas rozpadu, teda to môže brať niekto doslovne, niekto obrazne. Skrátka, máme pomaly dva roky od predloženia programového vyhlásenia vlády do Národnej rady, tak som sa obrátil na jednotlivých členov vlády, zatiaľ nie na všetkých, ale na väčšinu s otázkami týkajúcimi sa plnenia programového vyhlásenia za jednotlivé oblasti, za ktoré zodpovedajú.
Začal som tým najvyšším pánom predsedom a adresoval som mu takúto interpeláciu.
Vážený pán predseda vlády, čoskoro uplynú dva roky od chvíle, keď ste do Národnej rady Slovenskej republiky predložili programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Traduje sa, že prvé dva roky pôsobenia vlády sú z hľadiska plnenia jej programu rozhodujúce, lebo ďalšie dva roky už vláda i parlament žijú najmä prípravami na ďalšie voľby. Je preto, myslím si, na najvyšší čas na predbežnú bilanciu úspechov a neúspechov realizácie tohto vášho programového dokumentu, ktorý schválila väčšina poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi preto, vážený pán predseda vlády, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa plnenia, prípadne neplnenia programového vyhlásenia vlády.
V prvom rade by ma zaujímalo, ako sa v dvojročnej praxi pôsobenia vami vedenej vlády prejavuje sľub zo strany šesť jej programového vyhlásenia, citujem, „venovať primárnu pozornosť ochrane životného prostredia a opatreniam na zmiernenie klimatických zmien“, ako tento záväzok vlády korešponduje s takými aktivitami a opatreniami, ako je Memorandum o porozumení a spolupráci s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources týkajúce sa ťažby uránu pri Košiciach, s Memorandom o porozumení medzi Slovenskou republikou a U. S. Steel Košice v časti týkajúcej sa environmentálnych limitov, s vládou predloženým zákonom o ochrane prírody a krajiny z roku 2013 a s ním súvisiacim rapídne zvýšeným výrubom stromov vo voľnej krajine, ako je v súlade s týmto sľubom spolukandidatúra na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 s alpskými lyžiarskymi disciplínami na území národného parku a s tým súvisiace ohrozenie národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina alebo faktický bojkot environmentálnej výchovy a vzdelávania na školách, zrušenie úradov životného prostredia, podpora hnedouhoľného baníctva na hornej Nitre a environmentálne i zdravotne škodlivej tepelnej energetiky na jeho báze, úsilie spochybniť snahy Európskej únie o zníženie produkcie skleníkových plynov a mnohé ďalšie aktivity alebo, naopak, nežiaduca pasivita, opatrenia, zámery a vyhlásenia vás a niektorých ďalších členov vlády, ktoré sú v priamom rozpore s citovaným sľubom z programového vyhlásenia vlády. Vopred vám ďakujem za konkrétnu odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba.
V tom istom čase som sa obrátil aj na podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa programového vyhlásenia. Z nich prvá je veľmi všeobecná.
Po prvé. Ako sa vášmu rezortu darí zmierňovať dopady krízy a posilňovať istoty ľudí, čo je zámer programového vyhlásenia uvedený hneď na strane jedna?
Po druhé. Ako váš rezort prispieva k podpore inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čo je sľub zo strany číslo šesť?
Po tretie. Akými konkrétnymi opatreniami podporuje váš rezort posilnenie orientácie na tzv. zelenú ekonomiku, ako sa to sľubuje na strane desať?
Po štvrté. Akými konkrétnymi opatreniami posilňuje váš rezort orientáciu Slovenskej republiky na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj? To citujem zo strany dvanásť.
Po piate. Ako sa v aktivitách vášho rezortu prejavuje avizovaná orientácia vlády na podporu prioritných produktívnych oblastí s osobitným zreteľom okrem iného na vzdelávanie a výskum? To je sľub zo strany trinásť.
Po šieste. Ako sa pri uvažovanom zvýšení výberu z majetkových daní zohľadnila ekologická škodlivosť, ako sa to zmieňuje v programovom vyhlásení na strane štrnásť?
Po siedme. Pripravuje váš rezort zavedenie, respektíve posilnenie inštitútu tzv. zelených daní?
Po ôsme. Aký pokrok nastal na Slovensku vo sfére uvažovaného zavedenia dane z rozpočtových transakcií? Spomína sa to na strane štrnásť.
Po deviate. Aké kroky podnikla vláda a najmä váš rezort smerom k avizovanému rovnomernejšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu kapitálu a práce? Tu je niekoľkokrát spomínaná ekologická daňová reforma. (To už je môj dôvetok.) Ale tento prísľub sa uvádza na strane štrnásť programového vyhlásenia.
S ďalšou interpeláciou som sa obrátil na pána ministra hospodárstva tu prítomného Tomáša Malatinského a pýtal som ho na tieto záležitosti súvisiace s programovým vyhlásením.
Po prvé. Ako konkrétne sa realizuje sľub vlády podporiť všestranný trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska? Uvádza sa to napríklad na strane štyri programového vyhlásenia.
Po druhé. Ako sa darí vášmu rezortu znižovať nežiaduce regionálne rozdiely a posilňovať regióny cez tzv. produkčné investície? Spomínané je to na strane štyri.
Po tretie. Akými konkrétnymi opatreniami podporí váš rezort posilnenie orientácie na tzv. zelenú ekonomiku? Je to sľub zo strany desať.
Po štvrté. V čom konkrétne sa v práci vášho rezortu prejavuje posilňovanie ústavnej hodnotovej orientácie Slovenska na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj hospodárstva, ktorý sa uvádza na strane dvanásť?
Po piate. Ako konkrétne sa realizuje sľub vlády posilniť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia tak, aby bola zabezpečená sociálna a hospodárska súdržnosť spoločnosti a solidarita medzi súčasnými a budúcimi generáciami? Je to sľub zo strany pätnásť.
Po šieste. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja výstavba nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice? Táto zmienka je zo strany dvadsať.
Po siedme. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení a o spolupráci s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources týkajúceho sa ťažby uránu pri Košiciach?
Po ôsme. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja návrh novej energetickej politiky Slovenskej republiky vrátane navrhovaného vodného diela na Dunaji v profile Karlova Ves – Pečniansky les?
Po deviate. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení Slovenskej republiky a U. S. Steel Košice?
Pána ministra Jahnátka som sa tiež opýtal na niekoľko vecí, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia.
Po prvé. Ako konkrétne sa vláde a vášmu rezortu podarilo v uplynulých dvoch rokoch podporiť rozvoj vidieka a zlepšiť životné podmienky vidieckeho obyvateľstva, ako ste sa k tomu zaviazali v príslušnej kapitole programového vyhlásenia na strane dvadsaťdva?
Po druhé. Aké konkrétne nástroje váš rezort uplatnil a aké opatrenia prijal na podporu udržiavania kultúrneho charakteru krajiny, na ochranu a tvorbu životného prostredia, ako aj na akceleráciu rozvoja vidieckej ekonomiky, ako sa to sľubuje na strane dvadsaťdva?
Po tretie. Ako sa vám darí dodržiavať zásadu vyváženosti ekonomického a ekologického spôsobu hospodárenia, ktorý je podľa programového vyhlásenia vlády predpokladom trvalo udržateľného sociálno-trhového hospodárenia alebo hospodárstva na vidieku? Tu poprosím uviesť konkrétne príklady.
Po štvrté. Osobitne ma zaujíma odpoveď na otázku, ako sa plní zámer z programového vyhlásenia, ktorý citujem: „Vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ako aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prípade znevýhodnených horských a podhorských oblastí aj oviec."
Po piate. Zaujíma ma tiež realizácia prísľubu programového vyhlásenia ohľadom vládnej podpory opatrení súvisiacich s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom takých spôsobov hospodárenia, ktorými sa zvýši zadržiavanie vody v krajine.
Po šieste. Ako sa realizuje prísľub podpory hospodárskeho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu a urýchlenia postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi?
Po siedme. Zaujímalo by ma tiež, ako sa vláde a zvlášť vášmu rezortu darí plniť sľub z programového vyhlásenia podporiť spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby, propagácia podpory predaja domácich potravín vrátane predaja čerstvých potravín z prvovýroby priamo konečnému spotrebiteľovi.
Po ôsme. Aký pokrok nastal v rámci sľubovanej finalizácie domáceho spracovania dreva za vzniku výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a s tým súvisiacimi benefitmi ekonomického, sociálneho a environmentálneho charakteru?
Po deviate. Aký pokrok nastal vo sfére sľubovanej biologizácie a ekologizácie lesného hospodárstva, ako aj podpory tradičných spracovateľských odvetví v tomto sektore?
A napokon z toho stručného výberu mojich interpelácií z tej, ktorú som adresoval pánovi ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi, odcitujem len časť týkajúcu sa konkrétnych mojich otázok. V prvom rade by ma zaujímalo, ako sa po dvojročnom pôsobení vami vedeného rezortu prejavuje sľub zo strany šesť programového vyhlásenia vlády, citujem, „venovať primárnu pozornosť ochrane životného prostredia, opatreniam na zmiernenie klimatických zmien“. Mýlim sa, keď som v uplynulých dvoch rokov nadobudol pocit, že sa vláda Slovenskej republiky od splnenia uvedeného záväzku skôr vzďaľuje, než aby sa k nemu približovala? Ako hodnotíte svoje dvojročné pôsobenie vo funkcii ministra životného prostredia? Môžete uviesť niekoľko nespochybniteľných úspechov, ktoré vláda a vami vedený rezort v rámci sľubovaného „venovania“ primárnej pozornosti ochrane životného prostredia dosiahol a vďaka ktorým je stav v tejto oblasti citeľne lepší, ako bol v čase predloženia programového vyhlásenia vlády do Národnej rady v roku 2012?
Vopred vám ďakujem za vecnú, pravdivú a úprimnú odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba.
A ďakujem aj vám ostatným za pozornosť.

Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dámy a páni, chcel by som interpelovať pána ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka vo veci kauzy, ktorú pracovne som nazval, Horné Plachtince pri Domaši.
Dámy a páni, keď sme tu mali kauzu Horných Plachtiniec zhruba pred rokom, tak bol z toho pomerne dosť veľký mediálny poprask a pán minister hlavne Kaliňák mal čo vysvetľovať. Popri obstarávateľovi z Horných Plachtiniec sa objavili ale aj ďalší verejní obstarávatelia, ktorí mali obstarávať pre štát. Jedným z nich bola aj agentúra Obstarávateľ SK zo Slovenskej Kajne. Keďže Slovenská Kajňa je tu skoro susedná obec, tak som sa o to zaujímal a spolu aj s médiami sme sa informovali. Táto agentúra bola spomínaná v niektorých médiách. Ale keďže Horné Plachtince boli tá veľká kauza, tak týchto ďalších menších obstarávateľov, ktorí podobným spôsobom sa snažili pre štát obstarávať, už si tak médiá nevšimli. Keďže sa v nej objavili nové skutočnosti, tak rád by som túto kauzu stručne popísal, aby som vám teda takto vysvetlil, prečo to nazývam Horné Plachtince pri Domaši. Ak vám popíšem tie podmienky, ako sú v tejto súťaži vypísané, tak vám všetkým bude jasné, že sa jedná o také Horné Plachtince.
Táto súťaž bola spustená vo februári 2013 pod číslom 2152 – MUS vo Vestníku verejného obstarávania. Jedná sa o užšiu súťaž na služby, verejným obstarávateľom je spomínaná firma Obstarávateľ SK, s. r. o., Slovenská Kajňa 4, kontaktná osoba je Iveta Beslerová z Trebišova. Otázka tejto súťaže je, či ide o nákup v mene iných verejných obstarávateľov. Odpoveď na ňu je áno.
Stručný opis zákazky. Predmetom zákazky je poskytovanie komplexných inžinierskych služieb pre inštitúcie verejnej správy Slovenskej republiky, verejných obstarávateľov, najmä mapovacie služby, digitálne mapovanie, letecké mapovanie, katastrálne vymeriavanie, fotogrametrické služby, služby topografické, letecká fotografická služba, katastrálne mapy, služieb na majetkovú prípravu a majetkovoprávne vysporiadanie. Ďalej, v stručnosti budem to nazývať geodetické práce, aby som to vždycky nemusel čítať.
Dámy a páni, hodnota tejto zákazky predpokladaná je 130 tisíc až 150 miliónov eur. Podotýkam ešte raz, predpokladaný objem tejto zákazky je 130 tisíc až 150 miliónov eur za geodetické práce.
Ďalšie osobitné podmienky, ktoré sú v tejto súťaži vypísané, sú pod bodom 3. 1. 4. Zvýrazním to preto, lebo sa ešte k tomu vrátim.
Uchádzač v tejto súťaži musel spĺňať podmienky a musel mať doklad o ochrane utajovaných skutočností, ďalej, musel mať potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti účastníka, ďalej, musel mať povolenie na vykonávanie leteckých prác alebo doklad o zabezpečení vykonania leteckých prác u iného podnikateľa, ďalej, musel spĺňať okrem iných podmienok, samozrejme, odborných podmienku, že za posledné dva hospodárske roky musel mať obrat vo výške 3 milióny eur, 3 milióny eur obrat za posledné dva roky, každý rok teda. Dátum tejto súťaže, dokedy mali uchádzači predložiť ponuky, a to zase musím zvýrazniť, a ešte sa k tomu vrátim, predkladanie ponúk bolo 18. 3. 2013, 18. 3. 2013 mali účastníci predložiť ponuky. Ale 12. 3., šesť dní pred jej ukončením obstarávateľ zrušil tieto najprísnejšie kritériá, tieto najprísnejšie požiadavky na jednotlivých uchádzačov, podotýkam, 6 dní pred ukončením súťaže. To znamená priemyselnú bezpečnosť, utajovanie skutočností, letecké práce, všetky tieto podmienky 6 dní pred ukončením súťaže obstarávateľ zrušil.
Keď sme o tom spolu s novinármi pred rokom komunikovali, všetkým sa nám zdalo, že po Horných Plachtinciach takáto súťaž nebude ďalej pokračovať a bude zrušená. Čo sa ale medzitým stalo? Podľa medializovaných informácií na ministerstve poľnohospodárstva prebehla podobná súťaž na geodetické práce, ktorej výsledkom bolo to, že víťazi ponúkli cenu na úrovni do 40 miliónov eur. A tu na začiatku roku, vrátim sa naspäť ku kauze Horné Plachtince pri Domaši, čuduj sa svete, začiatkom roku 2014 verejný obstarávateľ Obstarávateľ SK, s. r. o., zmenil objem zákazky zo 130 tisíc až 150 miliónov na objem 130 tisíc až 40 miliónov. Aká to náhoda po roku takto zásadne jedno z kritérií zmeniť.
Dámy a páni, chcem vás informovať o tom, že takéto zásadné zmeny vo vypísanej súťaži by znamenali okamžité zrušenie súťaže.
Jedna vec je, že 6 dní pred ukončením súťaže pred rokom tie najtvrdšie kritériá keď boli vypustené a teraz na začiatku roku 2014 keď objem zákazky sa zmenil zo 130 tisíc až 150 miliónov na 130 tisíc až 40 miliónov, to je tak zásadné zmenenie kritérií súťaže, že to je na zrušenie súťaže. A takto aj verejne chcem vyzvať ÚVO, aby skontrolovalo takúto súťaž a ak zistí teda nedostatky, a podľa mňa sú tam zásadné zmeny, tak by malo zrušiť takúto súťaž.
A takto som sa dostal ku svojej otázke na pána ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka.
Vážený pán minister, má vaše ministerstvo alebo niektorá z podriadených organizácií alebo štátnych podnikov v gescii ministerstva pôdohospodárstva záujem o zazmluvnenie takýchto prác s víťazom, ktorý vzíde z tejto súťaže? Ďakujem za pozornosť.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že necháme bod interpelácie dokončiť a nebudem teraz o 17.00 hodine hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec Štefanec. Nie je prítomný.
Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som aj ja predniesol moje dve interpelácie na dvoch ministrov. A keďže som pozemkár, tak bude sa to týkať pôdy, ak dovolíte. Jedna interpelácia je na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka a druhá je na podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra. Dňa 1. mája 2014 naša pôda môže byť atakovaná neskutočným tlakom možnosti jej nákupu cudzím štátnym príslušníkom mimo našej republiky. Všeobecnú časť, ktorá je prakticky totožná prvej aj druhej interpelácie, by som si dovolil prečítať pre obidvoch ministrov naraz v jednom čítaní. A potom otázky by som rozdelil na jedného a druhého ministra. Takže v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku si vás dovolím interpelovať vo veci moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom.
Dňa 1. mája 2014 sa končí dodatočné trojročné prechodné obdobie na obmedzenie nadobúdania poľnohospodárskej pôdy cudzincom na Slovensku, o ktorom v roku 2011 na základe žiadosti Slovenskej republiky rozhodla Európska komisia rozhodnutím č. 2011/241/EÚ. Toto dodatočné trojročné prechodné obdobie plynulo nadväzovalo na pôvodné sedemročné obdobie, ktoré bolo vyjednané v rámci prístupových rokovaní Slovenskej republiky do Európskej únie a formálne bolo súčasťou 3. bodu XIV. prílohy Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (ďalej len „akt o pristúpení"). Súhrne teda mala Slovenská republika priznanú desaťročnú dočasnú výnimku týkajúcu sa voľného pohybu kapitálu, ktorý je zaručený článkami 63 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
S blížiacim sa koncom prechodného obdobia narastajú obavy občanov o budúcnosť slovenskej pôdy a najmä tej poľnohospodárskej, neistotu cítiť nielen z reportáží v médiách, ale aj priamo v konaní občanov, ktorí už teraz iniciujú petície s cieľom ochrany slovenskej pôdy.
Slovenská republika nie je jediná, ktorá si v rámci uvedených prístupových rokovaní vyjednala prechodné obdobie na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, aj keď treba objektívne priznať, že Poľsko bolo v tomto smere úspešnejšie, keďže vo vzťahu k tomuto členskému štátu EÚ uplynie toto prechodné obdobie až 1. januárom 2017.
Napriek tomu, že koniec prechodného obdobia t. j. moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy na Slovensku cudzincom je verejnosti už všeobecne známy, je veľmi málo informácií o príčinách, okolnostiach a podmienkach jeho vyjednania, a to takisto poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sľubuje: „Bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity a bude hľadať možnosti aplikácie vhodných mechanizmov nákupu pôdy pre poľnohospodárov.“ Splnenie tohto sľubu si však vyžaduje jednoznačnú pozíciu vlády Slovenskej republiky v otázke hodnotenia, či počas desaťročného moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom na Slovensku boli do praxe zavedené všetky opatrenia, ktoré sa vyjednaním prechodného obdobia chceli dosiahnuť, ako aj jej jednoznačnú pozíciu vo vzťahu k obdobiu po 1. máji 2014, aby sa poľnohospodárska pôda skutočne na poľnohospodárske účely aj využívala a v ideálnom prípade aj zostala v rukách slovenských poľnohospodárov.
Podstatnou otázkou je aj vysporiadanie poľnohospodárskeho vlastníctva, čo je dlhodobým problémom, žiaľ, podľa môjho názoru zatiaľ neúspešne riešeným aj touto vládou Slovenskej republiky, napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa uvádza: „Vláda vytvorí podmienky na urýchlenie postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi. Urýchli sa proces vyvolania reštitučných nárokov." V tom, myslím, sme vôbec nepostúpili.
Vzhľadom na skutočnosť, že pôdu z pohľadu práva Európskej únie musíme teda považovať za kapitál a nakladanie s ňou je opravené v § 19a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. devízový zákon a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bola otázka prechodného obdobia na predaj pôdy cudzincom na Slovensku v rámci prístupových rokovaní prerokovaná v rámci negociačnej kapitoly voľný pohyb kapitálu v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky, dovoľujem si vás, pán minister financií, požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Po prvé. Aký bol účel vyjednaného desaťročného prechodného obdobia na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom? Aké kroky mala v úmysle Slovenská republika počas tohto obdobia vykonať, aby bola v roku 2014 dosiahnutá optimálna pripravenosť Slovenskej republiky na vstup zahraničných subjektov na trh s poľnohospodárskou pôdou? Boli všetky plánované kroky v gescii vášho ministerstva aj naplnené a realizované?
Druhá otázka. Vychádzajúc z aktu o pristúpení vieme, že niektoré krajiny mali vyjednané iné, výhodnejšie podmienky, napríklad dvanásťročné prechodné obdobie pre Poľsko, nebolo možné v rámci negociácií vyjednať takéto výhodnejšie podmienky a dlhšie prechodné obdobie aj pre Slovenskú republiku?
Po tretie, tretia otázka, pánu Kažimírovi. Mohli by ste uviesť verejný zdroj informácií, ktorý podrobne informuje o obsahu podkladov v otázke vyjednaného prechodného obdobia, ktoré boli vypracované negociačnou skupinou v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. jej členmi? Ak tieto informácie a podklady nie sú prístupné verejnosti, dovoľujem si vás požiadať o ich zaslanie spolu s odpoveďou na túto interpeláciu.
Po štvrté, štvrtá otázka. Signatármi aktu o pristúpení boli v mene Slovenskej republiky Rudolf Schuster, Mikuláš Dzurinda, Eduard Kukan a Ján Figeľ, ktorý z týchto sa osobne zúčastnil prístupových rokovaní vo veci 3. bodu prílohy číslo XIV Voľný pohyb kapitálu k aktu o pristúpení a vyjednal končiace sa prechodné obdobie na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom?
Toľko moje otázky na pána Kažimíra, podpredsedu vlády a ministra financií.
A teraz, ak dovolíte, ešte otázky na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka.
Okrem týchto štyroch, ktoré som dal a nebudem ich opakovať pánu Kažimírovi, ktoré dávam takisto pánu Jahnátkovi, sú ešte ďalšie štyri, ktoré si dovoľujem predniesť.
Takže otázka číslo päť. Do medzirezortného pripomienkového konania už bol predložený legislatívny návrh, ktorý sa snaží reagovať na skončenie moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, z akého dôvodu sa zvolilo vo vzťahu k cudzincom benevolentnejšie riešenie, ako je tomu napríklad v Maďarsku, kde po skončení príslušného prechodného obdobia sa umožňuje predaj poľnohospodárskej pôdy len štátnym príslušníkom Maďarskej republiky alebo iným členským štátom EÚ? Prečo sme to uvoľnili na celý svet?
Šiesta otázka. Aké opatrenia Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijalo, resp. mieni prijať, aby sa zabránilo obchádzaniu už jestvujúcich zákazov na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, ako aj obchádzaniu obmedzení na predaj takejto pôdy, ktoré sa plánujú zaviesť na základe legislatívneho návrhu predloženého do legislatívneho procesu?
Siedma otázka. Neuvažuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v budúcnosti nastoliť pri revízii Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadavku prijatia osobitného protokolu o zákaze predaja poľnohospodárskej pôdy na Slovensku cudzincom vrátane štátnych príslušníkov iných členských štátov EÚ v podobnom duchu, ako to má vo vzťahu k určitým nehnuteľnostiam priznané Dánsko?
Po ôsme. Aké opatrenia mieni Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijať, aby sa naplnilo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o vytvorení podmienok na urýchlené usporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku, ktoré sa oneskoruje už v súčasnosti o niekoľko rokov oproti pôvodným zámerom?
Toto sú moje otázky na jedného i druhého ministra. Verím, že odpovede na ne budú také, ktoré nebudem potom musieť napádať, ako mi odpovedali. A hovorím jedno, nerád by som bol, aby sme skončili v nájme vo vlastnom. Takže venujme tomu pozornosť a náš grunt je náš grunt. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hlina.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážené torzo vládnych predstaviteľov, dovoľte, aby som vystúpil v druhom bode programu interpelácie a položil interpelácie. Pokúsim sa byť vecný, stručný.
Ako som avizoval v predchádzajúcom bode, nevyhodnocujem ako šťastný tento postup, ktorý ste zvolili. To znamená, že ste sa poospravedlňovali navzájom. Vznikajú potom také absurdné kombinácie, že ministra školstva zastupuje minister obrany, čo, ako uznáte nie je zrovná vhodné. Ale už keď teda ste pristúpili k tomu, tak interpelujem neprítomných členov vlády, a to pána Čaploviča, pána Jahnátka, Kaliňáka, pani Zvolenskú a aj pána premiéra Fica a otázka znie: Čo bolo také dôležité v dnešný deň, že ste sa nemohli zúčastniť bodu hodina otázok ani bodu interpelácie? A v prípade, že by niekto namietal, verím že sa pán Kaliňák na to podujme, či to je v zmysle ústavy, či to je kvalifikovaná otázka, je to kvalifikovaná otázka. A dúfam, že sa o tom nebudeme sporiť. To je prvý súbor interpelácií.
Potom interpelujem pána Richtera, Vážneho, pána Kažimíra, pána Boreca, pána Maďariča, pána Žigu, ktorí boli na hodine otázok, po hodine otázok usúdili, že musia odísť. Čiže interpelácia je, čo bolo také vážne, že museli odísť a nezúčastnili sa nasledujúceho bodu programu. Sformulujem to presne tak, aby to nikto nemohol spochybňovať. Ja si myslím, že ľudia majú na to právo. Raz za čas tu máte byť, raz za čas my máme právo sa vás pýtať, tak, prosím vás, ja som to avizoval, že to možno tak skončí a skončilo to tak. Ak mienite hrať tú hru, že na budúce interpelácie sem prídu iní štyria a budete si striedať služby a budete sa ospravedlňovať navzájom a jeden bude za troch, trojjediný ako v Biblii, prosím vás, nech sa páči, ja pre tých mojich verných, ktorí to pozerajú, hovorím, že sa s tým nezmierujem. A podľa mňa by sa s tým nemali zmieriť ani ľudia. Je to jedna z mála inštitúcií, keď by ste tu mali byť a zodpovedať sa za rezorty, zodpovedať sa za vládny program, za to, čo robíte. Čiže to je prvý súbor interpelácií.
Potom, ako som avizoval v predchádzajúcom bode, to, čo sme skúmali a budeme skúmať, ako si to-ktoré ministerstvo prenajíma alebo neprenajíma priestory od súkromných firiem, tak budem teda interpelovať pána ministra Počiatka, aká je príprava, aký je strategický plán s umiestnením SACR. To by ma zaujímalo, nakoľko im končí zmluva.
Bude ma obdobne zaujímať táto situácia u pána Malatinského, aká je situácia v SARIO. Tam je to predsa len o niečo dlhšie, ale predsa len dobrý hospodár už rozmýšľa, nie nad tým, čo bude zajtra, ale čo bude relatívne v blízkej budúcnosti.
U realitného magnáta pána Čaploviča je tam toho viac. Tam mu to rozpíšem. Teda on má naozaj tých zmlúv najviac, aj najdrahších. Tam sa to pokúsim rozpísať v tej písomnej interpelácii, kde bude uvedené, ktoré zmluvy mu končia v dohľadnom čase a aký je plán ministerstva chrániť verejné financie z pohľadu nehospodárneho vynakladania prostriedkov na prenájom drahých priestorov. To je jedna vec, či vôbec si ich majú prenajímať a keď už si ich majú prenajímať, prečo si ich prenajímajú draho, aby sme my náhodou nezistili, lebo to bude druhé kolo, ja potom vás budem prosiť o audity vašich nehnuteľností, hej, nakoľko sú využívané existujúce vaše nehnuteľnosti. Čiže toto je tiež dôležité, prosím vás. Máme času, však ešte tu dva roky budem, čiže ešte aj o tom sa budeme rozprávať.
Pani Zvolenská. Detto tam jej končí záchranná zdravotná služba, tam je brutálna suma 31 tisíc eur mesačne, za milión korún mesačne si zdravotná služba prenajíma priestory. Tiež toto končí v roku 2014. Bude ma zaujímať, ako zodpovedne ministerstvo zdravotníctva ako hospodár pristupuje k tejto záležitosti.
Čiže to je ďalší okruh interpelácií, ktorý vám odíde.
Ďalší okruh interpelácií, ktoré som avizoval, že ich urobím, a teda robím, to znamená tie ministerstvá, tých členov vlády, ktorých som v tejto veci realitnej agendy neinterpeloval, tak ich interpelujem teraz, resp. budem ich interpelovať. A to sú zostávajúce ministerstvá a ministri pán Vážny, pán Kažimír, pán Lajčák, pán Jahnátek, pán Glváč, pán Borec, pán Žiga, pán Maďarič, pán Kaliňák a Úrad vlády v zastúpení pánom premiérom Robertom Ficom. Obdobná je teda tá interpelácia, čo si kde a za čo a odkedy, dokedy prenajímajú.
To sú prvé okruhy interpelácií.
Mal som pripravené interpelácie na pána premiéra Fica. Vzhľadom na okolnosti ja personalistu robiť nebudem. My už ako pravica máme obrovský problém, že nám už novinári, nejakí chlapci od peňazí robia personalistov dlhé roky. Takže ja už personalistu v túto dobu, už teraz po tom všetkom nikomu robiť nebudem, či to tu budem teraz ovplyvňovať alebo niekto mi povie, že som to chcel ovplyvniť, alebo budem tu naznačovať, že už budúcu interpeláciu nebudem mať dať komu, alebo budem chcieť vedieť, komu ju mám dať. Proste toto vypúšťam. Čiže pána Fica, napriek tomu, že som ho chcel interpelovať, vzhľadom na okolnosti dva dni pred voľbami, čo sa nepodarilo doteraz, to už sa nepodarí, už interpelovať nebudem. Má to čas. A nebudem ani naznačovať, čo chcem alebo čo nechcem. Kto tu bude vtedy premiér, budem interpelovať toho v tejto veci.
Čo sa týka ďalších interpelácií, takže poprosím, budem teda interpelovať, pána Richtera. Pána Richtera chcem interpelovať vo veci nie raz, nie dvakrát. Som sa tomu venoval. A mám pocit, že možno ja, sa hovorí to, umenie možného, tak skúšam odtiaľ, kde sa dá, čo sa dá.
Bolo tu povedané z mojich úst, a možno sa raz už aj kolegovia ku mne pridajú, že už sa to nedá ustáť, ja vám to vymenujem, je Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. Viete, práve som vám vymenoval prvých desať krajín z pohľadu pôrodnosti. Ešte raz to chcete vymenovať? Sú to Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. Lomnička je obec, ktorá je už čisto rómska. Keby sme pre potreby nášho dokladovania učili skutočnosti, Lomničku posudzovali ako štát, tak najväčšia pôrodnosť na svete je v Lomničke. Už aj najnovšie štatistiky hovoria, že aj v týchto krajinách pôrodnosť klesá. To znamená, ten pik už bol a pôrodnosť aj v týchto krajinách klesá, zatiaľ čo nám v rómskych osadách ona stúpa a ešte len bude stúpať. V čom je teda interpelácia? (Hlasy v sále.) Pán predseda, môžem vás poprosiť o kľud, mňa to trošku ruší, prepáčte, v dobrom. (Reakcia z pléna.) Áno, to treba povedať, to rešpektujem, 98 % populácie Lomničky sú rómski spoluobčania.
Čiže samotná interpelácia by bola v tom, či ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má vypracovanú určitú štúdiu o pôrodnosti v sociálne vylúčených spoločenstvách, lebo to je termín, ktorý už aj ministerstvo práce, sociálnych vecí pozná, o aktuálnom stave v pôrodnosti a s určitou predikciou vývoja, či existuje takáto analýza, či sa niekto takouto analýzou zaoberá. V prípade, že existuje, poprosil by som z nej nejaké výstupy. V prípade, že neexistuje, otázka, myslím si, je namieste, prečo neexistuje.
Ak dovolíte, zľahka by som pána Žigu v zmysle celého nastavenia, ktoré spomínam, že je mierne, lebo keď je určitá vôľa, možno sa časom stratí, interpeloval vo veci, bolo to tu spomínané, povolenia na predĺženie prieskumných vrtov pre tých altruistov, ktorí nám prišli zadarmo robiť vrty, ktoré nám potom slávnostne odovzdajú zabalené v mašličke, a u ministra si dajú pohár šampanského. Tak pred podpisom toho predĺženia z úst pána ministra bolo povedané, že je právna analýza, ktorá hovorí, že v prípade, ak sa to nepredĺži, je potrebné zaplatiť 20 miliónov eur pre týchto altruistov. Viete, toto sú tie absurdity, hej, k predĺženiu zmluvy došlo aj kvôli tomu, že exitoval aj rozbor, ktorý hovorí, že keď k tomu nedôjde, tak zaplatíme 20 miliónov eur. A v odpovedi na interpeláciu mi príde, že my vlastne sme našli bláznov, ktorí nám zadarmo vŕtajú pri Košiciach, keď to všetko rozvŕtajú, všetko zistia, pomerajú, tak nám v mašličkách zabalené celý ten spis zadarmo odovzdajú. Možno tomuto niekto verí.
Avšak k tomu chcem jednu vec povedať, ak teda k tomu podpisu došlo aj kvôli tomu, tak chcem vidieť, chcem počuť, kto vypracoval tú analýzu, v akom bola rozsahu a o čo sa opierala tá analýza, lebo sú informácie, ktoré hovoria, že žiadna taká analýza právna neexistuje, avšak bola dôvodom podpisu toho predĺženia. Čiže je v tom interpelácia.
Teraz, ak dovolíte, k pánovi Počiatkovi. Tam mám toho o niečo viac.
K avizovanému rozpočtu. Pán minister, ja vám to sa pokúsim rozpísať. Tento rozpočet, uznáte sám, môžu mať deti, keď si plánujú besiedku, hej. Keď si plánujú besiedku, tak si to rozpočtujú, koľko ich to asi bude stáť. A keď to možno na školskej rade vyúčtujú, tak možno to tá školská rada bude akceptovať. Celková suma rozpočtu besiedky potom bude možno 80 eur. My keď hovoríme o sedemnástich miliónoch eur, myslím, že si občania a ľud tejto krajiny zaslúžia iný rozpočet, nie päť riadkov. Preto vás poprosím, a to bude opakovaná interpelácia, aby ste predložili poriadny rozpočet toho, kam išlo 17 miliónov eur.
A už keď chcete pokračovať v tých položkách, ktoré ste tu takto nazvali, tak špeciálne bude zaujímavé zistiť, že vyhodnotenie intenzít na cestách keď stálo 90 miliónov korún, čo to znamená. To vyhodnotenie intenzít na cestách v objeme 90 miliónov starých slovenských korún ľudia majú právo vedieť. Ľudia sú niekde hladní. Nosom ryjú zem. Nemajú čo jesť. Nemajú z čoho platiť. Nemajú z čoho zaplatiť úžerníkov, neviem koho. A tu niekto dal 17 miliónov eur. Majú na to právo. Ja si počkám, som zvedavý na podrobný rozpis toho.
Keďže hovorím o úžerníkoch, pán minister, interpelujem vás v nasledujúcej veci. V novembri 2008 vaše ešte predchádzajúce ministerstvo posunulo pol miliardy starých korún firme Lemikon, ktorá bola údajným držiteľom pohľadávky. Tú asi údajne odkúpila od firmy LUKA & BRAMER, ktorá bola v tom istom čase ale spolumajiteľom firmy POHOTOVOSŤ, ktorá bola zase v tom istom čase spolumajiteľom firmy vášho šéfa finančného výboru parlamentu. Sú to okolnosti v normálnych krajinách nevídané, ktoré v normálnych krajinách by niekoho stáli krk. Tu sa ešte tomu ide vysmievať.
Moja interpelácie je v tomto: V čase, keď ste boli ministrom financií, v novembri 2008, koľkokrát predstavitelia firmy LUKA & BRAMER a zároveň aj predstavitelia úžerníckej nebankovky, môžem to tak smelo povedať, POHOTOVOSŤ navštívili a koľkokrát ste s nimi jednali v priestoroch ministerstva financií.
Ďalšia interpelácia je ohľadom jednej skutočnosti, ku ktorej sa ešte dostaneme pri inej príležitosti, prečo trebárs tí dôchodcovia majú takéto problémy, aké ich majú, a dejú sa im veci, ktoré sa im dejú, lebo majú hotovosť a boja sa mať hotovosť v banke, lebo v tej banke s nimi robia, čo chcú.
Otázka, interpelácia je nasledovná. Pokiaľ viem a sa nemýlim, Slovenská pošta je štátna. Pokiaľ viem, pokiaľ sa nemýlim, Poštová banka je súkromný subjekt. Pán minister, mňa zaujíma, koľko vyfakturovala Slovenská pošta Poštovej banke za to, že poštárky presviedčali dôchodcov a dôchodkyne, že si nemajú nechať doručovať dôchodky poštou, ale že si ich majú nechať dať zaplatiť do Poštovej banky. Verím, že tá služba prebehla za finančného plnenia, že to nebolo iným plnením, lebo to by asi inak pravdepodobne bolo v kolízii s nejakými ustanoveniami možno až zákona. A o tom môžeme rozprávať.
Čiže interpelácia je nasledovná. Na základe akého zmluvného vzťahu poštárky zamestnankyne štátnej Slovenskej pošty presviedčali a boli bonifikované, to znamená, brali odmenu za to, keď presvedčili dôchodcov a dôchodkyne, aby si prehlásili doručovanie svojich dôchodkov do Poštovej banky, ktorá je súkromným subjektom. Zaujíma ma, na základe akých zmluvných vzťahov tieto operácie prebiehali.
Posledná interpelácia na vás. Predkladáme zákon, ktorý možno čiastočne pomohol by, keby ste zaň zahlasovali, však ale vy zaň nezahlasujete, vy ste kameňáci, ktorý hovorí, že u živnostníkov o maximálnej dobe splatnosti 30 dní. Všetci poznáme aj aktuálne situácie, ktoré o tom rozprávajú. Takže presne to je výrazom takej neúcty. (Hlasy v sále.)
Rozmýšľam, či by som si ja dovolil takto sa správať. Niekto na niekoho apeluje, interpeluje, pričom sa kľudne niekto baví s druhým. Ja viem, že ma máte za nič, jeden aj druhý. Ale aspoň z úcty k tomu parlamentu by ste mohli také dekórum chvíľku vydržať. Ešte jednu interpeláciu mám a máte pokoj. Ja to nechápem. Tak si to potrebujete dokázať? To nie je vaša sila, že si to dokazujete, to je vaša slabosť, že si to potrebujete na mne dokázať, ako ma ignorujete. Neverte tomu, že je to vaša sila, ignorovať, nie, to je vaša slabosť, kolegovia. Vydržte jednu interpeláciu a končíme. Dobre? Hovorím, je to výrazom nie neúcty ku mne, ja už s tým naozaj nemám problém, ale všeobecne k tomuto. Toto je parlament, kolegovia.
Posledná interpelácia reaguje na aktuálne skutočnosti. A chcem vás poprosiť, aby ste mi predložili, ako prebiehali platby NDS-ky voči subjektom VÁHOSTAV a Doprastav v priebehu rokov 2013 – 2014. Ďakujem veľmi pekne.
A poslednú interpeláciu tu mám na pána Jahnátka a tým končím. Jeden by nepovedal, čoho ešte niekto je schopný. Ja sa tým chlapcom aj čudujem, že sa ulakomia. Ja sa tým chlapcom niekedy aj čudujem, že im to za to stojí, že sa vrhnú ako myši do pšenice a chcú to vyžrať a vyžrať. Týka sa to poslednej aktuálnej situácie nákupu pšenice do zásob Štátnych hmotných rezerv. Z poznaného vyplýva, že Štátne hmotné rezervy, ergo štát za štátne peniaze nakúpil od obchodníka, ktorý podľa mňa nerozozná ovos od pšenice, čo by v zásade nebolo až tak zlé, draho pšenicu. Keby ju nakúpil lacno, možno by to nestálo za zmienku. Nakúpil ju draho v čase, keď poľnohospodári ju predávali lacno.
Ale najväčším problémom z toho všetkého je, a pán Kičura predseda Správy Štátnych hmotných rezerv to včera potvrdil, že časť toho obilia ani nebola zo Slovenska. Prosím vás pekne, trošku hanby v sebe niekto tu má? Rozumiete tomu? Pokiaľ ide o tých biedakov, čo majú plné sýpky, nevedia, čo s tým, núkali to lacno, lebo naši poľnohospodári to musia predať lacno chlapcom z J&T. A tí to potom draho predajú Kičurovi, teda nám, štátu.
Ale ešte v tomto prípade sme išli ďalej. Už ani od našich poľnohospodárov ste nekúpili tú pšenicu. Za to sa niekto nehanbí, prosím vás? To nestojí za to, že aspoň od tých biedakov to kúpite, keď už to takto celé má fungovať? Aspoň som sa včera dozvedel, že to nebolo z Ukrajiny, lebo chodila informácia, že to na Ukrajine je lacné. Ja viem, že vy ste toho schopní. Ja viem, že tí ľudia sú schopní to nakúpiť na Ukrajine. A v Kežmarku by to silo svietilo tak, že by mohli v Kežmarku vypnúť pouličné osvetlenie. Ja viem, že vy ste schopní to tak kúpiť. Dostal som ubezpečenie, že budeme šetriť ďalej, že to nie je z Ukrajiny, pretože tá je údajne veľmi lacná. To by chlapci zarobili? To by bolo zhodnotenie? Môžeme sa tešiť, nie je to z Ukrajiny údajne.
Bude ma zaujímať, odkiaľ je to obilie v našich silách, ktorým sa my máme kŕmiť v čase nemieru, čo možno aj bude, aby sme vedeli, čo budeme jesť, čo nám štát nakúpil.
A zaujíma ma aj stanovisko ministerstva pôdohospodárstva čosi o tom, že tieto Štátne hmotné rezervy, to obilie, ktoré ešte ako-tak vieme vypestovať aj tu, prečo sme museli kúpiť v zahraničí. Na to ja som zvedavý. Za normálnych okolností, prosím vás, nato by niekto nieže letel, ale nestihol by dvere zavrieť, prosím vás, a šiel by do basy tak, že by plakal. Všetci sa tu budete vyškierať arogantne a nič, zase nič, nech sa to aspoň zozbiera, lebo raz to možno bude mať cenu. Ja chcem vedieť odpoveď ministerstva pôdohospodárstva, čo si o celej tejto transakcii so pšenicou myslí. (Hlas z pléna.) No vidíte, dvadsať minút. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Fronc.