33. schôdza

Pani poslankyňa Gibalová.

Ďakujem pekne za slovo. Úplne sa stotožňujem s poznámkou alebo s tou filozofiou alebo prístupom, že financovanie nemôže byť tým hlavným ukazovateľom pri redukcii škôl a že špeciálne treba pristupovať ku školám vo vylúčených spoločenstvách, poviem, možno rovno v rómskych osadách, kde, tak ako ste povedali, pani spravodajkyňa, je užitočné možno udržať aj tie menšie školy aj za cenu vyšších nákladov. Je však pravdou, že viac ako 130 škôl na Slovensku v málotriedkach navštevuje menej ako 13 detí. A preto si myslím, že takýto návrh je úplne naliehavý a mohol by v priebehu niekoľkých rokov pozitívne vplývať na financie rezortu. Navyše, naozaj prijatím ponúkaného riešenia by sa eliminovali objektívne aj subjektívne dôvody pre obavy, ktoré oprávnene majú rodičia detí, ktoré navštevujú školy, ktorým hrozí zrušenie. Čiže ja naozaj sa prihováram za prijatie a prosím o podporu takéhoto návrhu. Navyše, ministerstvo uvádza, že ročné náklady málotriedky sú 5 tisíc až 7 tisíc eur. Ak zoberieme do úvahy 130 škôl krát, dajme tomu, 6 000 eur, je to ročná úspora 780 tisíc ročne. A opäť opakujem, že nie som za každú cenu za redukciu, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V tejto chvíli vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán poslanec, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne aj v tomto komornom zložení tým, ktorí vystupovali a reagovali na predložený návrh zákona. A chcem niektoré veci trošku upresniť alebo potvrdiť.
Ja súhlasím s tým, že naozaj na rušenie škôl ak by mali byť len ekonomické kritériá, by to bolo zlé. Ale tento návrh práve hovorí, že uľahčí rozhodnutie a uľahčí rozhodnutie miestnym. Nebude to administratívne.
Z toho, čo zatiaľ som počul, možnože počujem len trávu rásť. Ale nejaké informácie som mal o zmene zákona o financovaní, kde jedno z kritérií má byť financovanie na triedu. Ak to takto bude, tak to bude práve ten administratívny spôsob, ako donútime zrušiť tieto malé školy. Úprimne povedané, minister školstva každý je medzi dvoma mlynskými kameňmi. Jednak ho tlačí ekonomika a jednak ja si nemyslím, že ktorýkoľvek minister je rád, keď sa školy rušia. To je prvá poznámka.
K tomu pre tých zdravotne postihnutých musím povedať, že keďže to už nepredkladám prvýkrát, pred pár rokmi sa mi stalo, že ma oslovili a navštívili ľudia, ktorí zastupovali firmu dokonca zo Spojených štátov, ktorá, keby sme to urobili, tak bola pripravená tuná nielen dovážať špeciálne autobusy, ale aj dokonca urobiť aj výrobu špeciálnych autobusov, kde to majú vyvinuté, teda také, ktoré sú naozaj aj pre prepravu detí, ktoré sú s postihnutím. Ja nie som ekonóm, ale vnímal som to tak, že keby sa to dialo a urobili by sme to na začiatku na Slovensku, tak zrejme by s veľkou pravdepodobnosťou sa rozšírili do našich susedných krajín časom, pretože jednoducho úspešný model by znamenal, že by aj z ich pohľadu asi tie zákazky narastali, a tým by bola aj pracovná príležitosť.
Ale v prvom rade mne ide v tomto zákone o dve veci, o to, čo som povedal, bezpečnosť detí a kultúru ich prepravy.
A ešte dve poznámky.
Jednu vec som zabudol povedať. Ministerstvo financií vo svojom stanovisku namietalo k jednej veci, že kto tu bude platiť prevádzku. Ale asi nezaregistrovalo príslušný paragraf, ktorý hovorí, že ju platí zriaďovateľ. To znamená, platí ju zriaďovateľ autobusu. A ten jednoducho má možnosť aj vyberať cestovné, ale, je to hneď v zákone povedané, maximálne do ceny, ktorá je dnes v rámci hromadnej dopravy. Čiže niečím by zrejme prispievali aj užívatelia týchto školských autobusov.
Ale na to peniaze máme alebo nemáme? Ten odhad hovorí na primárnu sieť, ešte raz, za 5 rokov 35 miliónov eur. Viete, dneska autobus, poviem, taký malý, kde by im stačilo 20 miest, je asi za 35 tisíc eur, normálne veľký autobus je za okolo 100 tisíc, je za 120 tisíc, keď už je aj klimatizovaný. A pri hromadnom nákupe by tu ešte bola nižšia cena. Ja sa pýtam, naozaj táto krajina to pre svoje deti nemá? Dlhodobo sledujem niektoré porovnania. Asi pred siedmimi rokmi bol pomer medzi tým, čo ročne vynaložíme na vzdelávanie jedného dieťaťa a jedného väzňa jedna ku desiatim. Dnes približne normatív na jedného žiaka je okolo 1 000 eur, na jedného väzňa je ročný náklad 14 tisíc eur. Už je to jedna ku štrnástim. Ja viem, že toho väzňa treba strážiť, ale nie je rozumnejšie pre krajinu naozaj investovať do mladých ľudí, do vzdelávania, aj do výchovy? Ja si myslím, že tá škola môže prispievať a aj prispieva, pokiaľ to funguje, k tomu, aby ľudia sa naučili aj inak správať a aby tých, ktorých potom musí štát odsúdiť a zavrieť, bolo menej, aby klesali náklady na väzňov a vzrastali náklady, ktoré štát dáva na žiakov a študentov, na naše deti. Bol by som veľmi rád, keby sa to trošku pohlo týmto smerom. Ďakujem.

Pani spravodajkyňa, chcete záverečné slovo? (Reakcia spravodajkyne.) Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja už iba jednu poznámku na záver poviem, keďže pán poslanec Fronc ešte doplnil svoje vystúpenie o to, že by užívatelia tých autobusov mohli sa spolupodieľať na tom financovaní. Ja viem, že máme obmedzené zdroje, a viem, že niekedy je veľmi ťažké nájsť aj jedno euro, ale to jedno euro niekedy ťažko hľadajú aj tie rodiny. Čiže tak ako dnes, keď majú tú málotriedku a tie deti dôjdu pešo z toho jedného domu na koniec dediny, ak by to malo byť tak, že budú musieť platiť za takýto autobus, obzvlášť opakujem, ak sa to bude týkať rodín, ktoré žijú v sociálne znevýhodnenom prostredí, môže to byť zase jedna z tých prekážok, kde nám tá úspešnosť školská nebude až taká vysoká.
A iba úplne poslednú poznámku poviem. Ste hovorili, pán poslanec, o tom, koľko nás stoja žiaci a koľko nás stoja väzni. Tak opäť predpokladám, že keď väzňov prevážajú z jedného miesta na druhé miesto, aby, dajme tomu, robili nejaké práce, tak oni za to asi neplatia. Čiže buďme v tomto veľkorysí aj voči tým žiakom. A naozaj by som sa skôr prikláňala k tomu, že pokiaľ je nevyhnutné, aby tá škola bola zatvorená, tak aby tie deti mali túto prepravu zadarmo. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A ďalším bodom programu je návrh poslankyne Žitňanskej. Ale keďže máme tri minúty, takže, kolegyne, kolegovia, si dovolím ukončiť rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny ráno. Predpokladám, že pani poslankyňa by zákon uvádzala dlhšie ako tie tri minúty.
Želám všetkým ešte pekný záver dňa, uvidíme sa zajtra ráno.

(Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.)

Príjemné, dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Pavol Frešo, Milan Géci, Andrej Hrnčiar, Ján Hudacký, Igor Choma, Martin Chren, Viera Mazúrová, Juraj Miškov, Richard Raši, Zsolt Simon, Viera Šedivcová, Jana Vaľová a Lucia Žitňanská.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 887. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 883.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo, uveďte návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 887.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia z KDH, pán poslanec Kuffa, pán poslanec zo SMER-u, dobré ráno. Som rada, že hoci aj v takomto komornom, v takejto komornej zostave, dobrý deň, sa môžme dnes aspoň chvíľu venovať jednej téme, ktorá si myslím, že napriek tomu, že nie je nejak veľmi, veľmi počuteľná, veľmi viditeľná, ale napriek tomu je veľmi dôležitá. Týka sa prideľovania asistentov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo s intelektovým nadaním.
Táto novela je tu po druhýkrát. Ja som ju pred mesiacom stiahla kvôli viacerým dôvodom, o ktorých budem hovoriť vo svojom vystúpení.
V krátkosti. Jej cieľom je zmeniť dve slová v zákone, a síce slová "môže prideliť" sa nahrádzajú slovom "pridelí". Pretože som presvedčená o tom, že ak dieťa splní podmienky na pridelenie asistenta, už by tam nemal vstupovať nejaký subjektívny pocit, ale mal by byť tento asistent nárokovateľný.
Ja vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu a v rozprave aj vysvetlím prečo a uvediem aj viacero argumentov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Froncovi. Nech sa páči, pán poslanec.