33. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte, je to tak trošku symbolické, že dnešné ráno začíname zákonom školským a dnešný deň je aj Deň učiteľov, takže aj keď je tu prázdna sála, chcel by som zapriať učiteľom, aby sa ich stav konečne zlepšil a aby pôsobenie v ich školách bolo v prospech všetkých nás a našich detí.
A teraz k samotnému návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 887), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a to uznesením č. 124 zo 4. marca 2014, a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 883 z 24. februára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, tak podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu tohto zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Evidujem, že sa hlási pani predkladateľka.
Nech sa páči, máte slovo a potom pán spravodajca. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno na úvod chcela tak trochu zrekapitulovať vlastne, prečo tu dnes sme, ako sme sa k tomuto stavu dopracovali.
Iste si pamätáte, keďže som to hovorila aj pred mesiacom, na situáciu, keď sa schvaľoval štátny rozpočet koncom decembra alebo v polke decembra, kedy som vystúpila so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi v snahe nájsť peniaze, chýbajúce peniaze na asistentov učiteľa. Na moje veľké prekvapenie vtedy pán minister Kažimír vystúpil a povedal, že hoci nevie technicky prijať alebo schváliť tie moje pozmeňujúce návrhy, ale že dáva verejný prísľub, že v tomto roku 2014 sa nestane, že by dieťa požiadalo o asistenta alebo zriaďovateľ, riaditeľ požiadal o asistenta učiteľa a že z finančných dôvodov by takýto asistent nebol pridelený, že takáto situácia viac nenastane.
Preto, vychádzajúc z tohto tvrdenia, som pripravila novelu zákona, ktorá zmení, ako som už v úvode hovorila, slová "môže prideliť" na "pridelí", pretože ak je dostatok finančných prostriedkov, niet dôvodu na ponechanie takéhoto priestoru na svojvoľné rozhodovanie úradníkov.
O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď - a tak ako som aj hovorila pred mesiacom - na túto novelu ministerstvo školstva zareagovalo 5. februára správou, že nesúhlasí, alebo teda "odporúča, aby nebol vyslovený súhlas s mojím návrhom, nakoľko niet dostatok financií na zabezpečenie asistentov učiteľa".
Priznám sa, že som bola z toho veľmi, veľmi v rozpakoch, pretože mala som za to, že keďže aj pán minister Kažimír, aj ja sme s pánom Čaplovičom hovorili o tom, že teda ten prísľub tu je a môže si nárokovať na tieto peniaze od ministra Kažimíra, že vlastne asi sa tak nestalo a asi tie peniaze nechce.
Začali sa o to zaujímať novinári a, čuduj sa svete, 14. februára, pardon, 15. februára bola zverejnená správa, podľa ktorej opätovne minister Kažimír potvrdil, že peniaze sú k dispozícii, a vtedy už hovorca ministerstva školstva pripustil, že teda oni už asi o ne požiadajú. Neviem, či sa tak stalo do dnešného dňa, ale len pre vašu informáciu, ako funguje a nefunguje ministerstvo školstva, ešte uvediem jeden príklad. V čase, keď boli tieto zmätky okolo toho, že vlastne či sú peniaze, nie sú, som interpelovala ministra školstva s otázkou, prečo, prečo stále rodičia, zriaďovatelia, riaditelia dostávajú zamietavé odpovede z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov? Pretože, a to vám zacitujem, zacitujem vám slová pána ministra Kažimíra, ktorý tuto, tuto od tohto rečníckeho pultu povedal: "Ale dávam svoje slovo. A ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením v rámci možnosti presunu napríklad aj z kapitoly VPS, ako ste to navrhovali." Čiže opakujem, hovoril s ministrom školstva. S ministrom školstva som hovorila aj ja na výbore, na školskom výbore, kde teda sme sa zhodli na to, že je to dobré, že na našli peniaze na zabezpečenie týchto asistentov.
A teda vrátim sa k mojej interpelácii, ktorou som ho interpelovala, že prečo teda úradníci, ktorí odpovedajú na žiadosti o udelenie asistentov, odpovedajú zamietavo s tým, že nie sú peniaze? Prišla mi odpoveď od pána ministra Čaploviča: "Zamestnanci príslušných sekcií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") nemali informáciu, že podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky garantuje finančné prostriedky na asistentov učiteľa pre všetkých žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním. Z tohto dôvodu z úrovne ministerstva takáto informácia nemohla odísť."
Toto je datované 24. februára. Čiže takmer, koľko, dva mesiace od toho, ako pán minister dal verejný prísľub, od toho, ako pán minister Kažimír hovoril s pánom ministrom Čaplovičom, odvtedy, ako ja som hovorila s pánom ministrom Čaplovičom, že peniaze sú, dôjde odpoveď, že zamestnanci ministerstva školstva nemali informáciu, že sú k dispozícii peniaze na zabezpečenie asistentov. Toto je snáď sen.
Ja som odvtedy za ten mesiac navštívila niekoľko škôl, špeciálnych škôl, bežných škôl práve preto, aby som sa rozprávala priamo s riaditeľmi, s pedagógmi o tom, aká je tá práca, či majú dostatok asistentov, alebo nie. A musím povedať, že som zažila niekoľko veľmi, veľmi príjemných chvíľ, kde naozaj vďaka skvelým riaditeľom, vďaka skvelým učiteľom som našla množstvo šťastných detí. Šťastných detí napriek tomu, že majú zdravotné znevýhodnenie, napriek tomu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. A to ich šťastie ale nebolo len preto, že máme dobré pravidlá, len preto, že ministerstvo školstva trápia asistenti, ale len preto, že tí riaditelia a učitelia aj na úkor vlastných odmien platia asistentov. Pretože, a môžem vám zacitovať niekoľko odpovedí z rôznych škôl o tom, ako žiadali o asistentov a aké odpovede im prišli.
Napríklad:
"Vzdelávame 19 autistických žiakov a 7 žiakov s viacnásobným postihnutím, resp. hlbokým mentálnym postihnutím. Na týchto všetkých žiakov mále len troch asistentov učiteľa pre šesť tried."
"Celkový počet detí a žiakov na našej škole je 192, z toho detí a žiakov vyžadujúcich si asistenciu učiteľa je 80. V školských rokoch 2012/13 a 2013/14 sme zhodne žiadali 9,3 asistenta učiteľa, dostali sme 8,5 asistenta učiteľa."
Ďalšia škola: "Žiadali sme 9 asistentov učiteľa, dostali sme 6 asistentov učiteľa."
"Žiadali sme 3 asistentov učiteľa, pridelili nám 1,5 asistenta učiteľa."
A takto by som mohla ísť ďalej a ďalej a ďalej. V zásade len malá časť škôl, ktorá žiadala o pridelenie konkrétneho počtu asistentov, ich aj dostala. Keď som sa ich pýtala, že či ich žiadali, pretože im postačujú, alebo preto, že vedia, že je s tým problém, mi odpovedali, no, samozrejme, my by sme privítali aj viacej, ale sme si vedomí toho, že niektoré školy ani to nedostanú, čiže my ďakujeme aj za toho jedného asistenta učiteľa.
No a vrátim sa k tomu, že ako to potom riešia tí riaditelia a pedagógovia, čiže jednak na úkor vlastných odmien. Druhá vec je, že sa využívajú aktivačné práce, ďalšia vec, absolventská prax a potom sa obchádzajú rôznym spôsobom aj zákony, kedy je prítomný osobný asistent.
A veľakrát je to o tom, že ten rodič si to musí zaplatiť. Čiže rodič, ktorého dieťa má zdravotné postihnutie, veľakrát táto rodina je v horšej finančnej situácii, tak nie že by štát pomohol, ale ešte ten rodič, pokiaľ chce, aby jeho dieťa bolo umiestnené do školy, a teraz nehovorím len o bežných školách, ale aj do špeciálnych, musí si zaplatiť asistenta. A to si myslím, že je situácia, kedy naozaj sa môžme baviť o tom, či sú tu rešpektované a dodržiavané ľudské práva.
Ešte na záver možno jednu takú poznámku. Pán poslanec Géci zo strany SMER sa veľmi rozčuľoval z toho, čo som počula na branno-bezpečnostnom výbore, že čo Lipšic behá po školách, zneužíva deti a niečo v tomto duchu, že čo tam robil v tých Vtáčkovciach. Tak chcem odkázať pánovi poslancovi, ktorý neviem ani ako vyzerá, lebo neviem, ktorý to je, ja som ešte nepočula pána poslanca Géciho v tejto snemovni, možno mu krivdím, ale naozaj neviem, ktorý to je. Chcem sa ho spýtať, keď mu tak záleží na srdci, že čo tam robil Lipšic. Po prvé Lipšic tam nebol. Bola som tam ja. A po druhé by možno aj on mohol navštíviť túto školu namiesto toho, že bude kritizovať ostatných poslancov, že sa zaujímajú o prácu pedagógov, o naše deti, a ísť sa tam pozrieť, čo sa tam deje. Pretože na tejto škole, na špeciálnej škole, kde majú len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde majú deti s variantom A a B, nemajú ani jedného asistenta. Ani jedného asistenta. Takže odkazujem aj pánovi poslancovi, ak má problém s tým, že ja chodím po školách a zaujímam sa, láskavo nech aj on sa začne zaujímať a nech začne riešiť niečo iné než len to, že nejaký poslanec si dovolí navštíviť školu. Možno pán poslanec nevie, že som poslankyňa, dokonca zo školského výboru, keďže naozaj sa nepoznáme.
Tak ako pán poslanec Fronc začal, ja by som chcela skončiť. Dnes je Deň učiteľov. Ak sú vám už úplne ľahostajné tie deti, o ktorých tu hovorím, tak, prosím vás, myslite na tých pedagógov nielen preto, že majú dneska svoj sviatok, ale preto, že naozaj robia nadľudskú prácu, keď majú suplovať aj asistentov, keď sa majú naplno venovať deťom so zdravotným postihnutím. A myslím si, že takáto malá novela si zaslúži vašu podporu.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Érsek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne. Podporujem to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská. Na druhej strane môžeme konštatovať i naďalej, že, a môžem nazvať ministerstvo školstva ako sľubotechnou. A nielen v tomto prípade, na čo poukázala pani poslankyňa. Aj napríklad na to, že pán minister povedal, že zavedie tri hodiny telesnej výchovy do škôl, kde sme najhorší v Európskej únii. Je nový prieskum, kde patríme medzi tých, kde sa najmenej pohybujú žiaci. Áno, zaviesť, slovom zaviesť je jedna vec, ale keď niečo zavádzam, tak to podporujem aj finančne, pretože je to plus hodín pre pedagógov.
Na druhej strane pán minister 27. 3. jednal v Maďarsku s pánom ministrom, čo je v najväčšom poriadku, sme najlepší kamaráti, len zatvárame málotriedky, len nerobíme nič pre to, aby sa na slovenských školách, o čom som včera rozprával, učil slovenský jazyk ako cudzí jazyk. Ale keď mu dal minister otázku, maďarský, že čo bude s málotriedkami, tak hovoril o tom, že môžme používať učebnice tie, ktoré sú vydané v Maďarsku a tak ďalej. Nehovoril o veci, o tom, o čom sa ho pýtali.
Takže potvrdzujem ako slová, že i napriek tomu, že na niečo sú finančné prostriedky, nevieme ich použiť. A včera čo pán Hlina tu ukázal tie neskutočné veľké prenájmy, ktoré sa dejú na ministerstve školstva, sú tiež mrhaním finančnými prostriedkami. A práve tam nám chýbajú tie prostriedky, kde ich najviac potrebujeme. A to je práve ten prípad, čo povedala pani poslankyňa. Ďalší prípad je to, že treba doplatiť učiteľom za to, keď niečo vykonávajú naviac. To sú tri hodiny telesnej výchovy a tak ďalej. Musíme konštatovať, že telesná výchova ako, ako povinný predmet na školách sa zanedbáva a naši žiaci už jedia len hamburgery asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcete reagovať? Nie. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Chcem povedať, že podporujem tento návrh zákona. Ja si myslím, že inštitút asistenta je veľmi užitočný, potrebný a nakoniec aj sa osvedčil. Takže sa domnievam, že tie deti, ktoré to potrebujú, naozaj by sme mali nájsť tie finančné prostriedky, aby toho asistenta mali. Nie sú to všetky deti, ktoré to potrebujú.
Na druhej strane chcem povedať, že pri takej jednoznačnej dikcii zákona, bol by som rád, keby tam bola aj istá poistka na to, aby sa to nezneužívalo. A vychádzam aj zo skúseností, že keď sme zaviedli normatívne financovanie pre integrované deti, tak ako veľmi rýchlo sa to začínalo zneužívať. Ale zase poviem, že toto je vec, ja si myslím, že aj pani predkladateľka bude ochotná o tom uvažovať, je to vec na zmenu v druhom čítaní. A verím, že v druhom čítaní tento zákon bude.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pani predkladateľka.

Ďakujem veľmi pekne. Predsa len ešte jedna poznámka na záver. Ja už som to hovorila, keď som predkladala túto novelu pred mesiacom. Mne príde absurdné, že keď niekto žiada o prevádzkovanie hracích automatov, o licenciu, a splní kritériá, automaticky táto licencia mu je vydaná. Ak dieťa splní kritériá na pridelenie asistenta, tak úradník môže a nemusí mu ho dať. Považujem túto situáciu za absurdnú.
A preto mi je veľmi ľúto, že aj v novom zákone o financovaní, ktorý tu budeme prerokovávať o nejaký čas, ktorý je z dielne ministerstva školstva, o ktorom sme hovorili aj včera s pánom poslancom Froncom, keď sme sa bavili o školských autobusoch, opäť ponecháva túto fakultatívnu možnosť aj pri asistentoch. Môže prideliť, ale nemusí. To naozaj vytvára veľkú neistotu pre zriaďovateľov, pre učiteľov, pre rodičov. Oni nevedia, keď prihlasujú svoje dieťa niekedy ešte koncom jedného školského roka, či od toho ďalšieho školského roka to dieťa toho asistenta dostane. Či bude môcť nastúpiť na tú školu.
Táto neistota, musím povedať, že je frustrujúca, je ponižujúca a my by sme mali urobiť všetko pre to, aby sa ľudia, ktorí už aj tak majú ťažší život v dôsledku toho, že ich dieťa má zdravotné postihnutie, aby sme im ešte túto frustráciu, tento ťažký život nezhoršovali, ale, práve naopak, aby sme im podali ruku.
A preto mi je veľmi ľúto, že pán minister Čaplovič napriek tomu, že aj v osobných rozhovoroch hovoril, ako mu záleží aj na inklúzii, aj na integrácii, v okamihu, keď môže zlepšiť kvalitu života týchto detí, keď môže zlepšiť pracovné podmienky pre pedagógov, nekoná. Nekoná a tvári sa, že nepočuje. Dokonca do odpovede na interpeláciu, prečo pokyn smerom k úradníkom, ktorí rozhodujú o týchto veciach, nebol vykonaný, prečo ministerstvo neinformovalo tých, ktorí rozhodujú o tých žiadostiach, že peniaze sú, a teda nemajú zamietať žiadosti, minister odpovie, že zamestnanci jeho ministerstva nepočuli verejný prísľub.
Takýto minister nemá čo robiť na čele rezortu. Minister, ktorý nekomunikuje so svojimi podriadenými, nemá čo robiť na čele toho rezortu. A nielen preto, že nekomunikuje, ale preto, že sa absolútne nestará o deti, ktoré to najviac potrebujú.
Ďakujem.

Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov, umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 888. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 886.
Opäť dávam slovo pani poslankyni Jane Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

[Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 888.]