33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno na úvod chcela tak trochu zrekapitulovať vlastne, prečo tu dnes sme, ako sme sa k tomuto stavu dopracovali.
Iste si pamätáte, keďže som to hovorila aj pred mesiacom, na situáciu, keď sa schvaľoval štátny rozpočet koncom decembra alebo v polke decembra, kedy som vystúpila so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi v snahe nájsť peniaze, chýbajúce peniaze na asistentov učiteľa. Na moje veľké prekvapenie vtedy pán minister Kažimír vystúpil a povedal, že hoci nevie technicky prijať alebo schváliť tie moje pozmeňujúce návrhy, ale že dáva verejný prísľub, že v tomto roku 2014 sa nestane, že by dieťa požiadalo o asistenta alebo zriaďovateľ, riaditeľ požiadal o asistenta učiteľa a že z finančných dôvodov by takýto asistent nebol pridelený, že takáto situácia viac nenastane.
Preto, vychádzajúc z tohto tvrdenia, som pripravila novelu zákona, ktorá zmení, ako som už v úvode hovorila, slová "môže prideliť" na "pridelí", pretože ak je dostatok finančných prostriedkov, niet dôvodu na ponechanie takéhoto priestoru na svojvoľné rozhodovanie úradníkov.
O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď - a tak ako som aj hovorila pred mesiacom - na túto novelu ministerstvo školstva zareagovalo 5. februára správou, že nesúhlasí, alebo teda "odporúča, aby nebol vyslovený súhlas s mojím návrhom, nakoľko niet dostatok financií na zabezpečenie asistentov učiteľa".
Priznám sa, že som bola z toho veľmi, veľmi v rozpakoch, pretože mala som za to, že keďže aj pán minister Kažimír, aj ja sme s pánom Čaplovičom hovorili o tom, že teda ten prísľub tu je a môže si nárokovať na tieto peniaze od ministra Kažimíra, že vlastne asi sa tak nestalo a asi tie peniaze nechce.
Začali sa o to zaujímať novinári a, čuduj sa svete, 14. februára, pardon, 15. februára bola zverejnená správa, podľa ktorej opätovne minister Kažimír potvrdil, že peniaze sú k dispozícii, a vtedy už hovorca ministerstva školstva pripustil, že teda oni už asi o ne požiadajú. Neviem, či sa tak stalo do dnešného dňa, ale len pre vašu informáciu, ako funguje a nefunguje ministerstvo školstva, ešte uvediem jeden príklad. V čase, keď boli tieto zmätky okolo toho, že vlastne či sú peniaze, nie sú, som interpelovala ministra školstva s otázkou, prečo, prečo stále rodičia, zriaďovatelia, riaditelia dostávajú zamietavé odpovede z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov? Pretože, a to vám zacitujem, zacitujem vám slová pána ministra Kažimíra, ktorý tuto, tuto od tohto rečníckeho pultu povedal: "Ale dávam svoje slovo. A ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením v rámci možnosti presunu napríklad aj z kapitoly VPS, ako ste to navrhovali." Čiže opakujem, hovoril s ministrom školstva. S ministrom školstva som hovorila aj ja na výbore, na školskom výbore, kde teda sme sa zhodli na to, že je to dobré, že na našli peniaze na zabezpečenie týchto asistentov.
A teda vrátim sa k mojej interpelácii, ktorou som ho interpelovala, že prečo teda úradníci, ktorí odpovedajú na žiadosti o udelenie asistentov, odpovedajú zamietavo s tým, že nie sú peniaze? Prišla mi odpoveď od pána ministra Čaploviča: "Zamestnanci príslušných sekcií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") nemali informáciu, že podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky garantuje finančné prostriedky na asistentov učiteľa pre všetkých žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním. Z tohto dôvodu z úrovne ministerstva takáto informácia nemohla odísť."
Toto je datované 24. februára. Čiže takmer, koľko, dva mesiace od toho, ako pán minister dal verejný prísľub, od toho, ako pán minister Kažimír hovoril s pánom ministrom Čaplovičom, odvtedy, ako ja som hovorila s pánom ministrom Čaplovičom, že peniaze sú, dôjde odpoveď, že zamestnanci ministerstva školstva nemali informáciu, že sú k dispozícii peniaze na zabezpečenie asistentov. Toto je snáď sen.
Ja som odvtedy za ten mesiac navštívila niekoľko škôl, špeciálnych škôl, bežných škôl práve preto, aby som sa rozprávala priamo s riaditeľmi, s pedagógmi o tom, aká je tá práca, či majú dostatok asistentov, alebo nie. A musím povedať, že som zažila niekoľko veľmi, veľmi príjemných chvíľ, kde naozaj vďaka skvelým riaditeľom, vďaka skvelým učiteľom som našla množstvo šťastných detí. Šťastných detí napriek tomu, že majú zdravotné znevýhodnenie, napriek tomu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. A to ich šťastie ale nebolo len preto, že máme dobré pravidlá, len preto, že ministerstvo školstva trápia asistenti, ale len preto, že tí riaditelia a učitelia aj na úkor vlastných odmien platia asistentov. Pretože, a môžem vám zacitovať niekoľko odpovedí z rôznych škôl o tom, ako žiadali o asistentov a aké odpovede im prišli.
Napríklad:
"Vzdelávame 19 autistických žiakov a 7 žiakov s viacnásobným postihnutím, resp. hlbokým mentálnym postihnutím. Na týchto všetkých žiakov mále len troch asistentov učiteľa pre šesť tried."
"Celkový počet detí a žiakov na našej škole je 192, z toho detí a žiakov vyžadujúcich si asistenciu učiteľa je 80. V školských rokoch 2012/13 a 2013/14 sme zhodne žiadali 9,3 asistenta učiteľa, dostali sme 8,5 asistenta učiteľa."
Ďalšia škola: "Žiadali sme 9 asistentov učiteľa, dostali sme 6 asistentov učiteľa."
"Žiadali sme 3 asistentov učiteľa, pridelili nám 1,5 asistenta učiteľa."
A takto by som mohla ísť ďalej a ďalej a ďalej. V zásade len malá časť škôl, ktorá žiadala o pridelenie konkrétneho počtu asistentov, ich aj dostala. Keď som sa ich pýtala, že či ich žiadali, pretože im postačujú, alebo preto, že vedia, že je s tým problém, mi odpovedali, no, samozrejme, my by sme privítali aj viacej, ale sme si vedomí toho, že niektoré školy ani to nedostanú, čiže my ďakujeme aj za toho jedného asistenta učiteľa.
No a vrátim sa k tomu, že ako to potom riešia tí riaditelia a pedagógovia, čiže jednak na úkor vlastných odmien. Druhá vec je, že sa využívajú aktivačné práce, ďalšia vec, absolventská prax a potom sa obchádzajú rôznym spôsobom aj zákony, kedy je prítomný osobný asistent.
A veľakrát je to o tom, že ten rodič si to musí zaplatiť. Čiže rodič, ktorého dieťa má zdravotné postihnutie, veľakrát táto rodina je v horšej finančnej situácii, tak nie že by štát pomohol, ale ešte ten rodič, pokiaľ chce, aby jeho dieťa bolo umiestnené do školy, a teraz nehovorím len o bežných školách, ale aj do špeciálnych, musí si zaplatiť asistenta. A to si myslím, že je situácia, kedy naozaj sa môžme baviť o tom, či sú tu rešpektované a dodržiavané ľudské práva.
Ešte na záver možno jednu takú poznámku. Pán poslanec Géci zo strany SMER sa veľmi rozčuľoval z toho, čo som počula na branno-bezpečnostnom výbore, že čo Lipšic behá po školách, zneužíva deti a niečo v tomto duchu, že čo tam robil v tých Vtáčkovciach. Tak chcem odkázať pánovi poslancovi, ktorý neviem ani ako vyzerá, lebo neviem, ktorý to je, ja som ešte nepočula pána poslanca Géciho v tejto snemovni, možno mu krivdím, ale naozaj neviem, ktorý to je. Chcem sa ho spýtať, keď mu tak záleží na srdci, že čo tam robil Lipšic. Po prvé Lipšic tam nebol. Bola som tam ja. A po druhé by možno aj on mohol navštíviť túto školu namiesto toho, že bude kritizovať ostatných poslancov, že sa zaujímajú o prácu pedagógov, o naše deti, a ísť sa tam pozrieť, čo sa tam deje. Pretože na tejto škole, na špeciálnej škole, kde majú len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde majú deti s variantom A a B, nemajú ani jedného asistenta. Ani jedného asistenta. Takže odkazujem aj pánovi poslancovi, ak má problém s tým, že ja chodím po školách a zaujímam sa, láskavo nech aj on sa začne zaujímať a nech začne riešiť niečo iné než len to, že nejaký poslanec si dovolí navštíviť školu. Možno pán poslanec nevie, že som poslankyňa, dokonca zo školského výboru, keďže naozaj sa nepoznáme.
Tak ako pán poslanec Fronc začal, ja by som chcela skončiť. Dnes je Deň učiteľov. Ak sú vám už úplne ľahostajné tie deti, o ktorých tu hovorím, tak, prosím vás, myslite na tých pedagógov nielen preto, že majú dneska svoj sviatok, ale preto, že naozaj robia nadľudskú prácu, keď majú suplovať aj asistentov, keď sa majú naplno venovať deťom so zdravotným postihnutím. A myslím si, že takáto malá novela si zaslúži vašu podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Podporujem to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská. Na druhej strane môžeme konštatovať i naďalej, že, a môžem nazvať ministerstvo školstva ako sľubotechnou. A nielen v tomto prípade, na čo poukázala pani poslankyňa. Aj napríklad na to, že pán minister povedal, že zavedie tri hodiny telesnej výchovy do škôl, kde sme najhorší v Európskej únii. Je nový prieskum, kde patríme medzi tých, kde sa najmenej pohybujú žiaci. Áno, zaviesť, slovom zaviesť je jedna vec, ale keď niečo zavádzam, tak to podporujem aj finančne, pretože je to plus hodín pre pedagógov.
Na druhej strane pán minister 27. 3. jednal v Maďarsku s pánom ministrom, čo je v najväčšom poriadku, sme najlepší kamaráti, len zatvárame málotriedky, len nerobíme nič pre to, aby sa na slovenských školách, o čom som včera rozprával, učil slovenský jazyk ako cudzí jazyk. Ale keď mu dal minister otázku, maďarský, že čo bude s málotriedkami, tak hovoril o tom, že môžme používať učebnice tie, ktoré sú vydané v Maďarsku a tak ďalej. Nehovoril o veci, o tom, o čom sa ho pýtali.
Takže potvrdzujem ako slová, že i napriek tomu, že na niečo sú finančné prostriedky, nevieme ich použiť. A včera čo pán Hlina tu ukázal tie neskutočné veľké prenájmy, ktoré sa dejú na ministerstve školstva, sú tiež mrhaním finančnými prostriedkami. A práve tam nám chýbajú tie prostriedky, kde ich najviac potrebujeme. A to je práve ten prípad, čo povedala pani poslankyňa. Ďalší prípad je to, že treba doplatiť učiteľom za to, keď niečo vykonávajú naviac. To sú tri hodiny telesnej výchovy a tak ďalej. Musíme konštatovať, že telesná výchova ako, ako povinný predmet na školách sa zanedbáva a naši žiaci už jedia len hamburgery asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Chcem povedať, že podporujem tento návrh zákona. Ja si myslím, že inštitút asistenta je veľmi užitočný, potrebný a nakoniec aj sa osvedčil. Takže sa domnievam, že tie deti, ktoré to potrebujú, naozaj by sme mali nájsť tie finančné prostriedky, aby toho asistenta mali. Nie sú to všetky deti, ktoré to potrebujú.
Na druhej strane chcem povedať, že pri takej jednoznačnej dikcii zákona, bol by som rád, keby tam bola aj istá poistka na to, aby sa to nezneužívalo. A vychádzam aj zo skúseností, že keď sme zaviedli normatívne financovanie pre integrované deti, tak ako veľmi rýchlo sa to začínalo zneužívať. Ale zase poviem, že toto je vec, ja si myslím, že aj pani predkladateľka bude ochotná o tom uvažovať, je to vec na zmenu v druhom čítaní. A verím, že v druhom čítaní tento zákon bude.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Predsa len ešte jedna poznámka na záver. Ja už som to hovorila, keď som predkladala túto novelu pred mesiacom. Mne príde absurdné, že keď niekto žiada o prevádzkovanie hracích automatov, o licenciu, a splní kritériá, automaticky táto licencia mu je vydaná. Ak dieťa splní kritériá na pridelenie asistenta, tak úradník môže a nemusí mu ho dať. Považujem túto situáciu za absurdnú.
A preto mi je veľmi ľúto, že aj v novom zákone o financovaní, ktorý tu budeme prerokovávať o nejaký čas, ktorý je z dielne ministerstva školstva, o ktorom sme hovorili aj včera s pánom poslancom Froncom, keď sme sa bavili o školských autobusoch, opäť ponecháva túto fakultatívnu možnosť aj pri asistentoch. Môže prideliť, ale nemusí. To naozaj vytvára veľkú neistotu pre zriaďovateľov, pre učiteľov, pre rodičov. Oni nevedia, keď prihlasujú svoje dieťa niekedy ešte koncom jedného školského roka, či od toho ďalšieho školského roka to dieťa toho asistenta dostane. Či bude môcť nastúpiť na tú školu.
Táto neistota, musím povedať, že je frustrujúca, je ponižujúca a my by sme mali urobiť všetko pre to, aby sa ľudia, ktorí už aj tak majú ťažší život v dôsledku toho, že ich dieťa má zdravotné postihnutie, aby sme im ešte túto frustráciu, tento ťažký život nezhoršovali, ale, práve naopak, aby sme im podali ruku.
A preto mi je veľmi ľúto, že pán minister Čaplovič napriek tomu, že aj v osobných rozhovoroch hovoril, ako mu záleží aj na inklúzii, aj na integrácii, v okamihu, keď môže zlepšiť kvalitu života týchto detí, keď môže zlepšiť pracovné podmienky pre pedagógov, nekoná. Nekoná a tvári sa, že nepočuje. Dokonca do odpovede na interpeláciu, prečo pokyn smerom k úradníkom, ktorí rozhodujú o týchto veciach, nebol vykonaný, prečo ministerstvo neinformovalo tých, ktorí rozhodujú o tých žiadostiach, že peniaze sú, a teda nemajú zamietať žiadosti, minister odpovie, že zamestnanci jeho ministerstva nepočuli verejný prísľub.
Takýto minister nemá čo robiť na čele rezortu. Minister, ktorý nekomunikuje so svojimi podriadenými, nemá čo robiť na čele toho rezortu. A nielen preto, že nekomunikuje, ale preto, že sa absolútne nestará o deti, ktoré to najviac potrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, ctené dámy, ctení páni, dovoľte mi, aby som vám predložila opäť jeden z návrhov zákona, ktorý tu už bol. Predkladala som ho v polovici augusta 2012 a predkladám ho opäť, pretože si myslím, že je potrebný, a preto, že si myslím, že už tu dávno mal byť, a nie je, napriek tomu, že zo strany niektorých vládnych poslancov odznelo v tom čase, že oni pripravia niečo lepšie.
Takže v krátkosti. Tento návrh má za cieľ úplne jednoduchú vec, aby na DVD nosičoch so slovenskými filmami boli aj slovenské titulky. Možno sa to niekomu zdá byť nadbytočné, hlúpe, smiešne, ale rozhodne to takto nevnímajú napríklad nepočujúci, ktorí by si radi pozreli slovenské diela aj na dévedéčkach, a rozhodne to za hlúpe nepovažujú ani cudzinci, ktorí sa učia slovenský jazyk.
Je to návrh, ktorý nemá nič spoločné s naším štátnym rozpočtom, čiže nebude mať negatívny dopad. A preto vás prosím o jeho podporu a ešte viac argumentov uvediem aj v rozprave.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spravodajskú správu. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ide o audiovizuálny zákon, v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky i záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. februára 2014 č. 886 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby zákon prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem, skončil som, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Možno na úvod by som len spomenula jeden dokument, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala, a síce ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sme sa zaviazali v čl. 21 zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k informáciám v prístupných formátoch a technológiách vhodných pre rôzne druhy zdravotného postihnutia, a to včas, bez dodatočných nákladov.
Ja viem, že mnohí majú názor taký, no však sme toho napodpisovali, hej. Však máme všeličo možné a, no, kebyže to máme všetko dodržiavať, kde by sme museli byť, že?
Napriek tomu si myslím, že táto novela, ktorá by napĺňala aj tento článok, je úplne jednoduchá. Nie je to ani politická záležitosť, nie je to ani ekonomická záležitosť, je to čisto vec dobrej vôle.
Keď som predkladala tento návrh, ako som spomínala, v auguste 2012, prišlo zamietnutie. Poslanci SMER-u nehlasovali proti, ale sa zdržali, pokiaľ si dobre pamätám. A pani poslankyňa Zmajkovičová vtedy sa vyjadrila pre agentúru SITA, dovoľte, aby som citovala: "Titulky by mali byť otvorené alebo skryté, ktoré sa objavia len pri zadaní v požiadavke menu. Treba zvážiť, či povinnosť titulkovania by sa mala vzťahovať iba na slovenské audiovizuálne diela alebo na všetky audiovizuálne diela distribuované na Slovensku. Treba sa tiež zamyslieť, či má byť povinné slovenské titulkovanie aj v prípade, že už audiovizuálne dielo má titulky v inom jazyku."
Tu na chvíľočku preruším citát. Myslím si, že by bolo možno dobré, a ak to niekoho zaujíma, môžem v krátkosti objasniť rozdiel medzi otvorenými a skrytými titulkami. Otvorené titulky sú titulky, ktoré vidíme všetci počas premietania filmu. Čiže keď si pozriete nejaký starý film, ktorý nie je nadabovaný, a sú tam titulky, tomu sa hovorí otvorené titulky. Potom máme skryté titulky. To sú tie, ktoré si navolíme. Čiže musíte vykonať nejaký akt, niečo potlačiť, aby sa vám tie titulky objavili. Preto na DVD nosičoch sú otvorené titulky minimálne, pokiaľ naozaj to nie je nejaký starý film, ktorého súčasťou sú tie titulky, a väčšinou sú titulky teda skryté. Čiže už len také prvé upresnenie. Na DVD nosičoch sa bavme o skrytých titulkoch.
Áno, ešte druhá poznámka. Môžme sa baviť aj o tom, či všetky dévedéčka, ktoré sa distribuujú na území Slovenska, by nemali mať slovenské titulky, skryté titulky. Poďme sa o tom baviť. Neviem, či je to v súčasnosti priechodné, pretože, áno, väčšina dévedéčok na našom území má české titulky a obávam sa, že tí distributéri by mali s tým problém. Ale ja s tým problém nemám. Čiže ak sa nájde vôľa v tejto snemovni, poďme do toho, nech všetky dévedéčka distribuované na území Slovenskej republiky nech majú slovenské titulky. Nakoniec Česi toto urobili. V Česku nenájdete na území Českej republiky dévedéčko, ktoré by nemalo české titulky.
Môžme sa dokonca baviť aj o tom, ako majú vyzerať tie titulky. Pretože ako iste viete, a ja tak snažím sa pri týchto témach to aj trošku vysvetľovať, nie sú titulky ako titulky, aj skryté titulky by mali mať isté náležitosti, pokiaľ majú byť zrozumiteľné pre nepočujúcich. Ale ja som, priznám sa, v tejto fáze minimalistka. Čiže ja jediné, čo chcem, je, aby na tých slovenských dévedéčkach boli slovenské klasické skryté titulky. Bez toho, že by to bolo zatiaľ nejako farebne odlíšené, bez toho, že by tam bolo niekde zaznamenané, že zvoní telefón a tak ďalej. Poďme na minimalistický variant tak, aby aj naši distributéri s tým nemali problém.
Budem pokračovať teda v tom, čo pani Zmajkovičová vtedy hovorila. Ona vtedy dodala, že distributér nemá právo ani možnosť zasahovať do audiovizuálneho diela, citát: "Jeho úlohou je audiovizuálne dielo distribuovať a nemá možnosť zasahovať do jeho obsahu."
Pretože len na spresnenie, aby ste teda, ak ste si nečítali ten môj návrh, ja navrhujem, aby distributér mal na starosti tieto titulkovania.
No, a kto pozná ten zákon, tak vie, že ten § 17 už dnes zaväzuje distributéra audiovizuálneho diela k povinnostiam, aby bolo dielo jazykovo zrozumiteľné, či cez dabing, alebo titulkovanie. Čiže už dnes zákon hovorí, že to má robiť distributér a nie producent, ako navrhuje, alebo teda sa zmienila pani poslankyňa Zmajkovičová.
A to boli vlastne tie hlavné argumenty, prečo nebol schválený ten môj návrh, že teda je to celé zlé, lebo teda nejaké otvorené titulky, poďme sa baviť a poďme sa baviť o tom, či nie producent, lebo distributér to v žiadnom prípade nemôže, on to musí len distribuovať. No, takže znenie súčasného zákona hovorí o tom, že ten distributér už dnes má povinnosť zabezpečiť, aby to dielo bolo jazykovo zrozumiteľné.
A priznám sa, že som aj nad tým rozmýšľala, že teda dobre. V iných krajinách to má na starosti distributér, ale aby som vyhovela teda tejto predstave, že či je vôbec možné pripraviť taký zákon, že by sme zaviazali producentov. A obávam sa, že nie, že nevieme my prinútiť výrobcov, ktorí majú vo väčšine sídlo na území iného štátu, aby tam tie titulky dali. Neviem, ak mi v tom poradíte, tak môžme sa o to pokúsiť. Budeme iní ako v iných krajinách, budeme v rozpore s naším zákonom, ale naozaj mne ide o to, aby - a nielen nepočujúci a cudzinci, ale mnohí z nás, teda všetci starneme, a mnohí v tejto snemovni naozaj už sú vo veku, kedy možno lepšie vidia, ako počujú. Moji rodičia napríklad, keď pozerajú francúzske filmy, tak už len s titulkami práve preto, lebo potrebujú ešte sa o niečo oprieť.
Čiže je to vec, ktorá, si myslím, že je naozaj určená pre širšie publikum, nielen teda pre skupinu nepočujúcich a cudzincov. A myslím si, že je to naozaj len vec dobrej vôle, či dnes tento návrh prejde do druhého čítania, alebo nie. Lebo neexistujú, neexistujú žiadne odborné ani finančné argumenty, prečo by to tak nemalo byť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, zákonom Národnej rady č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa v Slovenskej republike realizovala transformácia bytového fondu a stanovené podmienky dodnes využilo viac ako 80 % nájomníkov na získanie vlastníckych práv k týmto bytom.
Doteraz vykonanými novelami zákona o vlastníctve bytov bola ambícia upraviť podmienky súvisiace napríklad s činnosťou spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcovských organizácií a dosiahnuť skvalitnenie procesov prevádzky a údržby bytového fondu. Z aplikácie týchto noviel v praktickej činnosti výkonu správy bytového fondu je možné konštatovať, že sa určité stanovené ciele dosiahli, napríklad zvýraznenie postavenia subjektov spoločenstiev vlastníkov bytov a ich výkonu správy. Odstránili sa problémy nejasného výkladu a niekedy aj dvojakého výkladu právnych noriem, lebo tieto sťažujú postavenie účastníkov záväzkového vzťahu pri realizácii výkonu správy bytového fondu.
Naďalej však je potrebné riešiť a novelizovať tie ustanovenia, ktoré v praxi spôsobujú problémy. Preto s kolegom Alojzom Přidalom navrhujeme doplniť do zákona možnosť dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri určovaní úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv, čím by sa odstránila diskriminácia mnohých vlastníkov bytov podľa dnes platnej legislatívy.
Tento jednoduchý návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a rozpočty územnej samosprávy ani na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest, podnikateľské prostredie ani životné prostredie. Iba budú mnohí ľudia po prijatí tejto novely spokojnejší vo svojich bytoch.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Uchádzame sa s kolegom Přidalom o vašu podporu pri rokovaní o tomto zákone.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 889. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2014 č. 889 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem povedať, že tento návrh predkladáme s kolegom Přidalom prvýkrát, a chcem vám sľúbiť, že druhýkrát ho už nepredložíme, ak ho podporíte. (Povedané so smiechom.) Ďakujem za vašu pozornosť.