33. schôdza

Ďakujem pekne, vážení páni kolegovia, ďakujem pekne, že ešte aj v takejto, takomto neskorom čase ste sa vyjadrili k tomu, a ďakujem aj za podporu návrhu.
Ja tiež by som pánovi poslancovi Hambálkovi to chcel presne povedať, že snažili sme sa riešiť ten problém a pokiaľ sa dá trvalo a komplexne. A najmä pokiaľ sa my odvolávame tu na ústavu, o tom teda, že zdravotnícke služby majú byť zabezpečované zo zdravotného poistenia, alebo odvolávame sa na Európsku chartu práv pacientov, alebo na chartu práv pacienta prijatého na Slovensku a všade sa hovorí o tom, že je to zadarmo, tak je to zadarmo. Je to zadarmo, aj na hodinu, aj na tri aj na päť. Nikto podľa mňa v nemocnici nebude trčať zbytočne päť hodín len preto, lebo aj tak má parkovanie zadarmo. Ako to nie je to miesto, kde by si človek veľmi vyberal, že koľko chce stráviť.
A, pán poslanec Kuffa, určite máte pravdu, že dobudovať, ale dobre vieme, že z vybraného parkovného ešte nikto nedobudoval nič. To je to, je to fáma, alebo dokonca to nikto ani netvrdí.
Ale zase udržiavať parkovisko, pokiaľ teda budeme prihliadať na to, tak ja vám vravím, že udržiavať chodbu v nemocnici je určite drahšie, ako udržiavať parkovné, tým pádom budeme vyberať vstupné do chodby, lebo bude tam upratovačka denne dezinfikovať a tak ďalej, používať lavice, lavice sa lámu, opraviť k tomu ten asfalt, páni poslanci, ako naozaj nevyžaduje také, takú námahu. A pokiaľ teda zabezpečíme to, že nie návštevník, teda nie tí, ktorí prišli, a to sa dá technicky naozaj zabezpečiť, nielen časovo, ale dá sa to technicky zabezpečiť, pokiaľ teda, samozrejme, niekomu to za to stáť bude a to sú tie zdôvodniteľné prípady. Keď niekde v centre mesta je nejaká poliklinika, je tam parkovisko, parkovisko bolo postavené pre polikliniku a nie pre niečo iné a teraz sa to využíva, tak jak pán kolega povedal, presne o tom, že sú to v bezprostrednej blízkosti. Dobre vieme prípad tuto parkoviska v Ružinove, resp. na Antolskej, kde vlastníkom je mesto, to znamená, ako by nemocnica nemusela sa o to starať, resp. neni sú to vysporiadané vlastnícke vzťahy smerom k nemocnici, ale aj tak ja teda trvám na tom, že má to byť, má to byť zadarmo. A nejde jednoducho, aby pacient alebo aj ten zamestnanec, alebo aj ten, ktorý ide za tým, za tým chorým, jak tu pán poslanec Škripek dobre povedal, že by musel platiť ako nejakú daň za to, že momentálne v zdravotníctve neni dosť peňazí na niečo.
To udržiavanie asi najdrahšie je možno tých, to vyberania peňazí a možno, možno v tomto prípade by o to dobrovoľne ustúpili tieto spoločnosti, ktoré, povedzme si, z 10-, 20-tisíceurových investícií inkasujú státisíce ročne a majú zazmluvnené na 10, 15 rokov tieto nemocničné parkoviská. Toto nie je podnikanie. Podnikanie je také, že investujem, idem do trhového rizika, idem, mám nejaké skúsenosti, niečo uplatňujem. Čo poskytujú tieto spoločnosti? Len vyberanie peňazí, nič iné. A za to berú 60 %, 80 % alebo fixné, fixné zisky.
Takže ja pevne verím, že napriek tomu, že voľby budú zajtra, hlasovanie bude v utorok, že poslanci SMER-u toto podporia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca NR SR Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 902. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 911.
Dávam slovo pánovi predkladateľovi, pánovi poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby svoj návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, cieľom predkladaného zákona je zamedziť neúmernému zadržiavaniu finančných prostriedkov podnikateľov zo strany orgánov štátu, konkrétne finančnej správy. V ostatnej dobe sa nám naozaj množia prípady, kedy sa tento nástroj stal dokonca aj nástrojom konkurenčného boja.
Uvediem taký jeden prípad. Predstavujem si, že podnikajú dve právnickej osoby na území Košíc. Podnikajú v rovnakom predmete podnikania, teda v tej istej ekonomickej branži, a ja chcem zlikvidovať toho konkurenta, tak stačí, keď zavolám na finančnú správu a poviem, že pošli mu tam daňovú kontrolu. Čo sa udeje v praxi na Slovensku, už to tak chodí, v okamihu, keď sa otvorí daňová kontrola, ktorá podľa platnej legislatívy môže trvať až rok, podotýkam, a absolútne bez závislosti od toho, či skončí po roku s nálezom, alebo bez nálezu, vám bude finančná správa zadržiavať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.
Hovoril som o tomto probléme aj s ministrom financií, podpredsedom vlády Petrom Kažimírom, to bolo tesne pred koncom uplynulého roka, keď bol v parlamente schvaľovaný zákon o štátnom rozpočte na tento rok. Uznal, že toto je problém a že ho ministerstvo financií bude riešiť v princípe na jar tohto roku. Vzhľadom k tomu, že máme koniec marca a nič stále nebolo v tejto oblasti predložené, tak som opätovne tento návrh, tento návrh podal.
Totižto, ako keby sa v praxi uplatňoval akýsi princíp prezumpcie viny, čiže všetci podnikatelia sú vinní, akonáhle je otvorená daňová kontrola, pripusťme za nejaký november roku 2011, no tak vám bude finančná správa pozdržiavať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Opakujem, môže tak robiť až 12 mesiacov, čo je maximálne dĺžka trvania daňovej kontroly v zmysle platnej legislatívy. A bez ohľadu na to, ako daňová kontrola dopadne, bude podnikateľ rok, opakujem, čakať. Po 12 mesiacoch príde protokol o daňovej kontrole, kde je konštatované, že daňová kontrola prebehla bez nálezu, a teda po 12 mesiacoch sa podnikateľ dočká oprávneného vyplatenia toho nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.
Preto v predloženom zákone navrhujeme, aby to obdobie sa skrátilo na 6 mesiacov, myslím si, že je to dostatočne dlhá doba na to, aby orgány štátu, v tomto prípade, opäť hovorím, finančná správa buď dospela k záveru, že sú tam nejaké porušenia platných predpisov u kontrolovaného subjektu právnickej osoby, alebo nie sú. A dokonca si viem predstaviť aj v komplikovaných prípadoch, pretože to bol taký argument ministerstva financií, že častokrát ide o nejaké citlivé komodity, ja neviem, cukor a podobne, ktoré sa navyše exportujú niekde do Maďarska, čiže máme tu do činenia s cezhraničným obchodovaním, a že kontrolóri finančnej správy musia počkať na dožiadanie dokladov, napríklad v tomto konkrétnom prípade z Maďarska.
A preto aj s touto eventualitou predložený návrh počíta a hovorí o tom, že pokiaľ do šiestich mesiacov nie je finančná správa v stave ukončiť daňovú kontrolu, opäť s nálezom, bez nálezu, tak nech sa tá daňová kontrola po šiestich mesiacoch preruší, nech sa podnikateľovi uvoľní nadmerný odpočet, teda vrátenie dane z pridanej hodnoty, a nech pokračuje tá kontrola ďalej. Čiže vlastne toto je to nóvum, ktoré predmetný návrh vnáša do súčasnej platnej legislatívy.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Švejnovi.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky podľa § 72 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada prerokovala uvedený návrh v druhom čítaní, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu... Takže pán navrhovateľ chce byť v rozprave. Nech sa páči, máte slovo. Rozprava je teda uzavretá.
Máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len doplním konkrétne dva príklady, tých sťažností sa množí a všetky tieto doterajšie, ktoré som obdržal od podnikateľov, majú jedného spoločného menovateľa. Neviem, možno je to číra náhoda, ale všetky sa koncentrujú na Finančnú správu Košice. Ukazuje to trošku na to, ako keby tam naozaj na pozadí sa odohrávalo niečo, čo asi nemusí byť úplne presne v súlade s platnou legislatívou.
Poznám odtiaľto jeden prípad, kedy bola pozdržiavaná vratka dane z pridanej hodnoty jednej spoločnosti vo výške 4 mil. eur, čo pre danú spoločnosť predstavovalo ročné mzdové náklady. Ak sa takáto kontrola, opakujem, skončí bez nálezu, tak za ten rok, kým finančná správa dôjde k uzáveru a k písaniu toho záverečného protokolu o vykonaní daňovej kontroly, či predmetný kontrolovaný subjekt porušil, alebo neporušil všetky platné ustanovenia legislatívne, tak ak sa po roku ukáže, že je tá kontrola bez nálezu, podčiarkujem, tak tá firma už dávno nebude existovať.
Ak vám v oblasti hotovostných tokov, v oblasti cash-flow, niekto pozdrží 4 mil. eur, čo je, opakujem, suma v tomto konkrétnom prípade, nebudem firmu menovať, pretože platí nejaké daňové tajomstvo, tak nepôjdem do konkrétnych názvov firiem, a ja si to daňové tajomstvo ctím, ale pokiaľ je tá suma na úrovni ročných mzdových nákladov, tak je to naozaj alarmujúce.
Jeden ďalší taký prípad, ktorý sa mi dostal do mojej e-mailovej korešpondencie, ťahá sa už asi nejaké tri roky a ten je ešte o jednu úroveň komplikovanejší v tom, že v princípe kontrolovaný daňový subjekt, opäť spoločnosť právnická osoba z východného Slovenska, opäť v jurisdikcii Finančnej správy Košice, sa nevie domôcť vratky dane z pridanej hodnoty vo výške 720-tisíc eur. A ten problém, ako som spomínal, o jednu úroveň vyššie je ten, že ani sa nemôže domôcť toho, na čo má ten kontrolovaný subjekt zo zákona nárok. A síce konkrétne platí ustanovenie alebo nález, odcitujem kratučký nález Ústavného súdu, ktorý opakovane hovorí, že citujem: "Základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá je v zákone konštruovaná tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi", a teraz príde tá pointa, "chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní teda nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených záujmov tretích osôb, ktoré tieto dane platia", koniec z citátu z nálezu Ústavného súdu.
Čiže malo by tu platiť, v prvom rade by tu mal platiť princíp prezumpcie neviny a po druhé by tu mal platiť princíp, že aj v tom daňovom zákone, v daňovej legislatíve nemožno nikdy priorizovať záujmy príjemcu dane, v tomto prípade finančnej správy, resp. za ňou stojaceho štátu, štátneho rozpočtu, ale že by tuná tá zásada prezumpcie neviny platiť, ako som povedal, mala.
Posledná poznámka. Nechcem, prirodzene, vstupovať do rozhodnutí finančnej správy. V každom prípade, pokiaľ kontrola preukáže, že daňový subjekt kontrolovaný sa dopustil porušenia niektorých ustanovení platnej legislatívy, ktoré sa vzťahujú na platenie daní, tak je to úplne v poriadku, ale naozaj sa množia prípady a pri návšteve v Košickom kraji, opakujem, to sú desiatky prípadov, ktoré sú na stole a ktoré dokonca doslova, dopísmena deštruujú a vedú spomínané právnické osoby - firmy naozaj k zániku. Vznikajú dokonca paradoxné situácie, že vám štát vyrubí daň z príjmu právnických osôb, vzniká vám nejaká daňová povinnosť. Na strane druhej, alebo záväzok, na strane druhej máte daňovú pohľadávku, pretože vám štát 11 mesiacov zadržiava vratku dane z pridanej hodnoty. Ale podľa platnej legislatívy má finančná správa rok na to, aby dospela spísaním nejakého záverečného kontrolného protokolu k záveru, a opakujem, aj v prípade, že je to bez nálezu, tak vám štát povie, sorry, tu máš naspäť 720-tisíc eur, čo na tom, že som ti ich rok držal. Opakujem, dostáva to mnohé podnikateľské subjekty doslova, dopísmena na kolená dokonca aj v tom paradoxe, že majú daňový záväzok, ktorý musíte platiť okamžite. Ak nie, no tak, myslím, daň z príjmu právnických osôb, tak finančná správa bude postupovať nekompromisne cez penalizácie, vymáhanie a proste spustí celú tu mašinériu, aby sa štát dostal k tejto svojej pohľadávke a na strane druhej platca dane - právnická osoba, podnikateľ - má daňovú pohľadávku, ako som hovoril, v podobe zadržiavaných vratiek dane z pridanej hodnoty.
Čiže toto je naozaj stav, ktorý je veľmi neželaný. Zabíja mnohé, podčiarkujem, aj slušné podniky a tým pádom viacerí majitelia týchto firiem, s ktorými som sa osobne v Prešovskom a Košickom kraji stretol, hovoria, že teda neostáva im nič iné, len spoločnosť zavrieť, proste pustiť ju do konkurzu, ukončiť činnosť a v jednom prípade 20, v druhom 80, v treťom možno 150 zamestnancov sa takto prihlási na úrad práce a budú poberať dávky v nezamestnanosti.
Takže opakujem, sú v tejto nekalej praktike involvované teda množstvo slušných, podčiarkujem, podnikateľov. Je naozaj najvyšší čas v tejto oblasti urobiť poriadok. Ak nebude táto novela podporená pri hlasovaní v utorok v pléne, s čím viac-menej počítam, a budeme tu opäť počúvať stanoviská z ministerstva financií, že to treba legislatívnotechnicky vylepšiť a že treba to, treba to, tak v takomto prípade ako podpredseda výboru pre financie a rozpočet navrhnem poslanecký prieskum na Finančnej správe Košice a rád sa priamo so šéfom tejto Finančnej správy pozhováram aj takto tvárou v tvár.
Ďakujem veľmi pekne.