33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja som sa ponáhľal, aby som mohol zareagovať na vaše vystúpenie, tak som ešte troška zadýchaný. Ale chcem povedať, že ste otvorili tému, ktorá je aj z môjho pohľadu veľmi dôležitá, a ja budem hlasovať za to, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania, lebo je najvyšší čas otvoriť otázku, ktorú aj ja dennodenne vnímam ako poslanec, ktorý sa v regióne stretáva s ľuďmi. A naozaj tí bežní živnostníci a malé firmy doplácajú na to, že veľké firmy im neplatia faktúry. Zvlášť, keď je to pri štátnych zákazkách, tak je to téma, ktorú by sme mali v Národnej rade vyriešiť. Čiže budem hlasovať za to, aby sa návrh zákona posunul do druhého čítania. A chcem vyzvať aj mojich kolegov, aby sme to urobili, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. Je to veľký problém a netreba ďalej dráždiť ľudí neriešením niektorých problémov.
Na druhej strane, pán poslanec, časť tohto problému ste spôsobili aj vy. Nemyslím vy konkrétne, ale vaša politická strana nízkymi cenami na diaľniciach, keď každý dopredu upozorňoval a vedel, že tie finančné prostriedky nebudú stačiť na výstavbu diaľnic a že veľké firmy budú následne špekulovať len preto, aby diaľnice dostali. Nechcem teraz, aby sme si hádzali zodpovednosť a vinu jeden na druhého. Ocenil by som, keby ste aj vy možno toto pripustili. Ale chcem povedať, že vecne, bez politiky riešme tento problém.

Ďakujem pekne.
S ďalšou faktickou Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. Druhotná platobná neschopnosť naozaj najviac ohrozuje malých a stredných podnikateľov. Častokrát sa stáva a je to prakticky už od roku 1989, od 90. rokov, kedy v podstate drobní podnikatelia, malí a strední podnikatelia zložili svoje živnosti a skrachovali úplne totálne. Nie preto, že boli neschopní, ale preto, že natrafili na nezodpovedné firmy, na nezodpovedných ľudí.
Ono tento problém, my sme to tu tak spomínali, tak to pripomeniem. Bolo by vhodné sa zamyslieť ešte nad jednou takou vecou a zaviesť tzv., by som navrhoval, tzv. register neplatičov. Ale nie podľa názvu firiem, ale podľa rodných čísiel. Kým ty nemáš vyrovnanú pohľadávku, tak dovtedy budeš v takomto registri. A každý podnikateľ, ktorý by nejak vstupoval do obchodných vzťahov, zmluvných vzťahov, dodávateľských, subdodávateľských, mal by možnosť v tomto registri si to prelustrovať, overiť si, s kým má dočinenia. Dnes veľakrát mnohí malí a strední podnikatelia, zvlášť tí drobní, tak nemajú túto šancu a vstupujú aj do vysokých rizík a sú radi, že tie subdodávateľské práce môžu ako robiť, ale veľmi častým javom je, a práve tie giganty sa správajú tak, že jednoducho objednajú si túto zákazku, služby, prácu, a surovo im nezaplatia. Toto je naozaj problém v dnešnej dobe.
Ja tento návrh zákona určite podporím. Je dobrý a chcem, aby sa zjednala náprava a naozaj, aby sa zadosťučinilo aj tým, ktorí aj ťahajú ekonomiku tohto štátu. A tá stredná vrstva, aby tuná naozaj bola čo najpevnejšia, a to vďaka aj prijatím takéhoto zákona.
Ďakujem.

Nech sa páči, s reakciou Ján Hudacký.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Podmanický tu už nie je. Ja som veľmi rád, že v podstate (reakcie z pléna), pardon, ja mu chcem samozrejme poďakovať za to, že vyzval svojich kolegov a že chápe tú situáciu, pretože ona je skutočne vážna.
Na druhej strane ja by som nerád tu reagoval možno na to, ako spôsobujú alebo spôsobili tú platobnú neschopnosť u niektorých veľkých spoločností vraj nízke ceny, čo sa týka výstavby diaľnic, a tak ďalej. Každá spoločnosť, ktorá vstupuje do verejného obstarávania, do súťaže, jednoducho musí vedieť, musí byť natoľko zodpovedná, aby vedela, že či môže zvládnuť s takýmito zdrojmi, s touto ponukou celú tú akciu, alebo nie. Jednoducho je to o nezodpovednosti potom takýchto majiteľov a manažérov tejto firmy. A je to doslova zlyhanie etické a morálne zlyhanie týchto ľudí v takýchto firmách, pokiaľ idú do verejných zákazok s tým, že už dopredu vedia, že nebudú to dopredu schopní zvládnuť takéto zákazky, napriek tomu podlezú s tou cenou, napriek tomu za každú cenu sa chcú zúčastniť tejto verejnej súťaže. Ak by ten zákon bol platil, ja vám garantujem, že to tie firmy už by vlastne nemali ísť do verejných súťaží. Už dávno by boli diskvalifikované. Takže o tom to je. My si musíme konečne už urobiť na Slovensku poriadok, pretože to sa rozmáha ako mor.
Takisto chcem poďakovať kolegovi Štefanovi za to, že ocenil a že vníma tiež tento problém ako veľmi kritický. A ja si myslím, že je treba, aby sme sa spojili v tomto úsilí. To už nie je o stranách, to už nie je o nejakých ideológiách. To je o tom, že na Slovensku skutočne už je kritická situácia a sociálne pomery v mnohých rodinách práve kvôli tomu sú už doslova na hrane chudoby.
Ďakujem.

V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady, pán Figeľ.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Nechcel som vo faktickej, lebo do dvoch minút mi to asi nevojde, ale nechcem ani dlho hovoriť aj ako spolunavrhovateľ a povedzme aj na základe rokovacieho poriadku.
K dvom veciam. Nepomôžu nám ďalšie zákony, ďalšie paragrafy samy osebe, ale hlavne naplnenie, rešpektovanie toho, čo už máme. To znamená naozaj vymožiteľnosť práva, ktorá je dnes na Slovensku nízka, a miera korupcie vysoká a všetkého, čo s tým súvisí. To znamená potom vysoké ceny, málo efektívnosti. Malí, slabí trpia, lebo tí sa nevedia dovolať práva. Veľkí, mocní prežijú, alebo si ho kúpia, to právo, a ide to ešte horšie. Preto to hovorím, lebo tento zákon, ktorý má, tento návrh zákona, ktorý má sedem paragrafov, je len doplnením inštrumentária alebo tých nástrojov, ktoré sú potrebné preto, aby fungoval trh, aby solventnosť bola realita a nie problém, už či primárna alebo druhotná, a aby sa tak posilnilo postavenie menších, slabších firiem v reťazci či obstarávania alebo zabezpečovania dodávok, služieb, tovarov. Nemá to nahradiť, má to doplniť to, čo znamená dnes Obchodný zákonník, práve v oblasti, ktorú štát zvýrazňuje aj svojím pôsobením, aj programom vlády, že veľké investície, verejné investície, cez verejné obstarávanie majú pomôcť či pracovnému alebo ekonomickému prostrediu.
A to teda podstatné je, aby sme napomáhali spravodlivosti, vymožiteľnosti práva. Aj preto je potrebná úprava ústavy, aj preto je potrebné dôsledné vykonávanie všetkých práv a povinností, či v obchodnom alebo v inom vzťahu. Tento tretí pokus je podľa mňa veľkým, skôr už takým volaním o to, aby sme nepodceňovali tento problém, lebo narastá a prerastá aj do sféry sociálnej.
To druhé. Chcel som zareagovať na pána kolegu Podmanického. S vďakou aj s dodatkom. S vďakou preto, lebo takýto signál je skôr výnimočný, o podpore, o apele na kolegov, aby to prešlo do druhého čítania a možno aj do finále, lebo toto nie je naozaj ani pravicové, ani ľavicové. To je doplnenie nástrojov preto, aby sa malým, slabším mohlo viac dariť, lebo dnes sú pod tlakom, dnes sú v nevýhode, a potrebujeme to vyvážiť. Oceňujem to politicky a skôr by som rád, keby sme už vo finále to takto mohli spoločne oceniť.
Chcem však povedať k tým cenám. Minister, ministri, neurčujú ceny na trhu, ale vytvárajú istú atmosféru poriadkumilovnosti, zásad, princípov, ktoré sa prenášajú potom do tej reality. A ja som presvedčený, že ceny, ktoré boli dosahované, samozrejme reflektovali situáciu na trhu, ale boli porovnateľné s celým okolitým priestorom. Čo je podstatné, chcem povedať, páni kolegovia, že keď sú vyššie ceny a zrazu sú vyššie, výrazne, významne, tak ten rozdiel, tých plus päťdesiat, plus sedemdesiat, aj sto percent oproti predchádzajúcej úrovni, nepôjde maličkým firmám, nepôjde živnostníkom. Žiaľ, žiaľ, ten rozdiel sa stráca inde. A ten príbeh okolo Doprastavu to dnes potvrdzuje, lebo doplatia na to malí, slabí. Získajú tí, ktorí budú mať v rukách veľkú firmu nanovo, zbavenú povinností a pripravenú na ďalšie kšefty, musím povedať kšefty. A ak toto bude reťaz, že to bude pokračovať, tak tých bankrotov, za ktorými treba vidieť rodiny, jednotlivcov a ľudské osudy, bude oveľa viac. Takže želám si, aby sme si uvedomili, že zdravá hospodárska politika má aj ekonomický alebo ten konkurenčný rozmer, ale aj sociálny. A to, čo sa dnes deje okolo niektorých firiem, nie je výrazom sociálneho trhového hospodárstva, lebo to nie je ani trhové a, žiaľ, ani sociálne.
Ale bez ohľadu teraz na to, čo sa deje, chcem vyjadriť aj odhodlanie, pripravenosť a povzbudenie všetkým, ktorí hľadajú riešenia. My sme na to pripravení napriek všetkým atakom, pretože Slovensko to potrebuje, či v oblasti boja s korupciou alebo v oblasti hospodárskej súťaže, respektíve vymožiteľnosti práva.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie chcú reagovať štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Daniš.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Figeľ, úvodom chcem zdôrazniť, že oceňujem snahu predkladateľov o riešenie problémov, ktoré sa v tejto oblasti ozaj nahromadili. Druhotná platobná neschopnosť je určite veľký problém, hlavne v prostredí investičnej výstavby. Nie je to nový prvok, vždy sa vyskytoval, ale v poslednej dobe dosiahol už ozaj veľký rozmer, ktorý ohrozuje existenciu už aj v minulosti úspešných firiem, hlavne z oblasti stavebníctva. Preto sa v najbližšom období bude týmto problémom zaoberať samotná vláda Slovenskej republiky. Určite ste počuli ten vstup ministra Počiatka na tento problém v televízii. Riešenia určite nebudú jednoduché, pretože príčin, ktoré spôsobujú tento stav, je viacero. Nestačí totiž riešiť len dôsledky tak, ako sú navrhnuté v tomto návrhu, konkrétne zlepšiť, urýchliť možnosti vymáhania dlžných záväzkov.
Ak dovolíte, na záver chcem povedať, že stotožňujem sa aj s tým názorom, ktorý tu povedal kolega Podmanický, a to len je jedna otázka cien pri verejných zákazkách, konkrétne pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií, ale určite je tých príčin viacero.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina.