33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť veľmi krátky a naozaj veľmi pozitívny. Už sme si tu povedali toho veľa. Som rád. A všetkým ďakujem, čo sa do tej diskusie zapojili, lebo toto je naozaj dôležitá vec pre budúcnosť celého Slovenska, pre verejné financie, ale hlavne pre dôchodky jednoduchých občanov.
Na záver len malá ešte reakcia, ale naozaj nekonfrontačná, na otázku pána Józsefa Nagya, čo získa sporiteľ, ak by sa prijal tento zákon? No sporiteľ získa tú istotu, že nepríde o tento pilier a že príspevky do neho sa budú zvyšovať. Presne bude vedieť ako, akým tempom a že budú minimálne na tej úrovni ako zákon predpokladá, to znamená, môžu byť aj vyššie. To znamená, vydá sa po ceste daným smerom, k lepším svojim dôchodkom a bude mať ústavnú istotu, že to má garantované.
Mnoho sa tu hovorilo o kompromisoch a naozaj asi viem najlepšie o nich hovoriť ja, pretože už len prijatie prvotného zákona pred desiatimi rokmi stálo obrovské množstvo úsilia, obrovské množstvo rokovaní, prijímala ho koalícia zložená z viacerých politických strán. A kto to zažil, vie, že to nie je jednoduchá vec dôjsť k dohode. Množstvo koaličných rád, množstvo stretnutí, množstvo rokovaní, množstvo ciest, dokonca až do Čile, kde som zažil aj zhodu s poslancami opozičného SMER-u, a potom ich hlasovanie proti tomuto zákonu. Jednoducho politika taká je, ale ten zákon sa nám podarilo prijať. Ale poviem úplne príklad, aby sme rozumeli, že ten kompromis je niekedy nevyhnutný.
Jeden z takých nevyhnutných, aj keď v tom prvom kroku, určite zlých kompromisov, bola požiadavka Ruskovej strany ANO, teda konkrétne pána Ruska, ktorý jedného pekného dňa prišiel s požiadavkou, že 80 % prostriedkov musí byť investované na území Slovenska, aj keď tu tie investičné príležitosti neboli, a že keď to nebude, nezahlasuje jednoducho jeho strana za ten zákon. Mal som vtedy v zmysle principiálnosti, József, povedať, že tak ja na to kašlem? Buď to tam nebude, alebo zhodím zákon zo stola? Nie, no videl som, že jednoducho niet s ním reči, tak sme povedali, no dobre. Tak sme to tam zakomponovali, aj keď som bol vedel, že to je hlúposť, že to je hlúposť neuskutočniteľná, že tie peniaze budú ležať na bankových úložkách, pretože není do čoho investovať. Za tri mesiace bola príležitosť novelizovať tento zákon a stlačili sme tú podmienku na 50 percent. A už to bolo rozumnejšie a pri tretej novelizácii sme posunuli túto podmienku na 30 %, a potom vypadla zo zákona úplne, pretože bola proti pravidlám Európskej únie. Ale keby som to vtedy tvrdil na začiatku a trval na tom, tak sa rozbijeme o útes a není nič. Jednoducho tie kompromisy niekedy sú nutné.
K výške príspevkov, ktorými sa tak oháňa Ivan Švejna. Moja predstava o tom, aké majú byť príspevky, bola 10 %, s tým som išiel, s tým som bojoval s ministerstvom financií, ktorému sa to zdalo veľa. S mojím ministerstvom financií, s Ivanom Miklošom a jeho ľuďmi, s Ľudom Odorom, ktorý dneska sedí v rozpočtovej rade, a po dlhých rokovaniach a bojoch sme sa dohodli na kompromise, ktorému ja som bol rád, 9 percent. A teraz som, som mal zasa buchnúť, som principiálny, buď to bude 10 % alebo nebude nič? Lebo to dneska navrhujete, buď to bude 9 % alebo nech není nič, možno s tým rizikom. To není principiálnosť. Principiálnosť neznamená ísť do rizika zániku. To je nanič principiálnosť. Principiálnosť je hľadať cestu, ktorá niekedy má aj odbočky, okľuky, ale smeruje stále dopredu. Pokiaľ smeruje dopredu, je to vždy správna cesta. A ešte som nevidel cestu životom, ktorá ide priamočiaro a bez prekážok. Dobre, takže toľko len k takému malému zhrnutiu.
A na záver veľmi by som chcel oceniť vystúpenie pána Podmanického. Áno, ja som pozitívny človek a ja verím, že tie slová boli myslené úprimne. Verím tomu, že naozaj ten priestor pre dohodu tu je. Veď naozaj dva roky na tom pracujeme. Úprimne hľadáme riešenia. A všetkých opäť vyzývam, aby sme v tej ceste pokračovali, aby sme to politicky nezabíjali, ako som už počas rozpravy vyzval trošku možno prchkejších kolegov alebo s horúcejšími hlavami, a vrátili sa k racionálnemu, pokojnému hľadaniu tej najlepšej cesty a na to, pretože ja tú šancu stále vidím. To, že ten zákon je dnes na rokovaní, je preto, lebo jednoducho museli sme to predložiť, aby sme tú diskusiu posunuli zasa o krôčik ďalej. S MOST-om, som sa snažil ich presviedčať, od predsedu po Ivana Švejnu, minimálne od zimy. Pamätám sa, ako na stretnutí novoročnom na hrade som Bélovi Bugárovi vravel, že nech sa porozpráva s Ivanom Švejnom, že to je posledná prekážka, ktorá stojí v ceste k úprimnej a komplexnej dohode, a viackrát sme sa k tomu vracali. Takže naozaj dlhé, dlhé úsilie. A ja napriek tomu, čo tu bolo povedané, lebo politika, nemáme byť v politike ješitní a vzťahovační, verím, že aj MOST by mohol ešte zvážiť a že by sme sa mohli nad tým zamyslieť, hľadať nejaké cesty prieniku a toho, aby ten zákon bol dobrý. Takisto verím, že aj poslanci SMER-u na základe slov pána Podmanického, že vidia cestu, že vieme sa dohodnúť a že môžme sa dohodnúť.
A v mene tohto cieľa sťahujem tento návrh zákona z rokovania Národnej rady so súhlasom ďalších predkladateľov tak, aby sme mohli o ňom rokovať ďalej a aby sme ho mohli spoločne predložiť, najlepšie, ako už bolo povedané, ako návrh výboru pre sociálne veci a rodiny, pod ktorým budú podpísaní všetci poslanci, prierezovo všetkých politických strán, alebo aspoň tých, ktorí chcú, aby taký zákon bol prijatý, aby sme dali istotu ľuďom, že ich dôchodky budú bezpečné.
Takže ešte raz, aby to bolo jasné a dobre zachytené, sťahujem tento návrh z rokovania. Ale ďakujem všetkým za rozpravu a za čas, ktorý tomuto venovali.

Tak neviem naozaj, čo mám k tomu povedať?

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, predkladám takú komplexnú novelu zákona o hmotnej núdzi a ďalších štyroch zákonov, ktorú by sme pokojne mohli pracovne nazvať "malá rómska reforma", pretože sa dotýka tých najvypuklejších negatívnych javov, ktorá má za cieľ, alebo mala za cieľ riešiť tá avizovaná rómska reforma, ktorá pred dvoma rokmi bola odprezentovaná pánom splnomocnencom vlády. Ale nejak zatiaľ ten reálny výstup nám chýba. Takže v duchu tých predchádzajúcich aktivít a snáh, ktoré som tu mnohokrát predkladal, ktorým bolo často vyčítané, že treba komplexný prístup, že riešenie daného problému, ktoré práve je na stole, je len čiastkové, čo bola pravda a nikdy sa to ani nesnažilo vyzerať ako nie čiastkové, ale každé komplexné riešenie sa skladá z množstva čiastkových problémov a až vtedy je to komplex. Dá sa to riešiť postupne, jeden zákon za druhým, dá sa to dať do jedného balíka.
Teraz máme pred sebou jeden balík, ktorý môžme kľudne označiť ako relatívne veľmi komplexný. Určite je množstvo, množstvo otázok a problémov, ktoré by ešte bolo treba doplniť, ktoré znamenajú, že ešte aj toto by sa dalo. Ale to samozrejme pri tak širokom probléme, ako je sociálna situácia najzaostalejšej časti obyvateľstva, segregovaných komunít, tej časti populácie, ktorá žije v rómskych osadách, to je naozaj veľmi zložitá a veľká problematika, takže na nej bude vždy čo robiť. Zasahuje od sociálnej oblasti, cez bezpečnosť, spravodlivosť až po vzdelanie, školstvo a ďalšie oblasti.
Táto časť sa zaoberá, ako som povedal, tými najvypuklejšími problematickými oblasťami a prijatie týchto zmien by znamenalo, že sa veľa, veľa v tejto oblasti zmení k lepšiemu. Zmení sa spôsob nazerania danej časti obyvateľstva na život, zmenila by sa motivácia týchto ľudí k prístupu k svojmu spôsobu života a následne z toho aj spôsob života, ktorý dneska prevláda.
Cieľom tohto návrhu je zmeniť pravidlá poskytovania dávky v hmotnej núdzi, to je tá prvá časť, prvá oblasť, ktorá sa novelizuje tak, aby sa viac podporovali pracujúce rodiny. To znamená tie, kde aspoň jeden z rodičov pracuje a aby tak im štát výrazne pomáhal dopĺňaním príjmu cez dávku v hmotnej núdzi, zabezpečil im primeraný životný štandard a logicky z toho vyplývajúca, aby sa zvýšila motivácia pracovať. Tento cieľ by sa dosiahol tak, že až 40 % z príjmu zo závislej činnosti a materského, oproti súčasným 25 %, by sa nezapočítaval do príjmu na účely poskytnutia dávky v hmotnej núdzi. Zvýšením príjmu prostredníctvom doplatku v časti dávky v hmotnej núdzi sa zvýši príjem jednotlivým rodinám, ktorých príjem je blízky minimálnej mzde, ale aj vyššej mzde, pretože ten doplatok cez dávku v hmotnej núdzi by sa rastúcim príjmom znižoval, ale zanikal by až niekde v blízkosti 400-eurového príjmu. To znamená, dosiahol by, zasiahol by aj rodiny, ktoré majú vyššiu mzdu ako minimálnu mzdu a zvyšok, samozrejme, by ich čistý príjem.
Novela nastavuje systém tak, aby rodina, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, mala výraznejšie vyšší príjem, ako rodina, ktorá žije len zo sociálnych dávok. Aby sme tento cieľ dosiahli a zvýraznili, je potrebné novelizovať ale aj ďalšie zákony. Tým ďalším krokom je upraviť poskytovanie príspevku na povinnú školskú dochádzku. Už na základe názvu "povinná školská dochádzka" je zrejmé, že jej plnenie je povinnosťou každého dieťaťa, ktorá je daná ústavou, ktorá v čl. 42 ods. 1 v druhej vete uvádza: "Školská dochádza je povinná. Jej dĺžku a vekovú hranicu stanoví zákon.". Preto navrhujeme zmeniť podmienky tohto príspevku tak, aby sme odstránili súčasný protiústavný charakter nastavenia tejto dávky, kde sa v časti obyvateľstva za povinnosť danú ústavu štát odmeňuje sociálnou dávkou, to znamená, platí za ňu a časť za to nedostáva nič. Napriek tomu, že si túto povinnosť plní. Keby sme chceli dať do súladu tento, túto dávku s ústavou, tak buď ju musíme zrušiť, alebo ju začať vyplácať absolútne všetkým deťom bez akéhokoľvek rozdielu, pretože je to všeobecná povinnosť.
Nárok na tento príspevok nevzniká deťom, pardon, v súčasnosti im preto navrhujeme zmeniť podmienky poskytovania tohto príspevku tak, aby zahŕňali motivačný prvok, to je, aby výška príspevku bola odstupňovaná podľa priemeru známok a aby to nebol príspevok za školskú dochádzku, ale aby to bolo motivačné štipendium, kde sa podporuje, kde sa podporujú dobré výsledky. A v prípade, ak je výsledok zlý, ak priemer známok je zlý, nárok na príspevok nebude vznikať. Zároveň tento príspevok by nebol aplikovaný v špeciálnych výchovných zariadeniach, keďže ide o motivačný príspevok. Špeciálne výchovné zariadenia sú vyňaté z tohto príspevku z dôvodu aplikácie v praxi, kde sa ukázalo, že pri zavedení týchto, týchto štipendií bol tlak na to, aby boli deti presúvané do špeciálnych škôl, pretože tam sú mäkšie kritériá a dobrí alebo lepšie známky sa dochádzajú podstatne ľahšie, čo však ale nie je cieľom, pretože nechceme, nechceme, aby boli známky síce lepšie, ale znalosti porovnateľné s normálnymi školami výrazne horšie a tým pádom by to absolútne nespĺňalo účel.
V tej ďalšej časti, v čl. II, to sú tie ďalšie opatrenia v ďalších zákonoch, je cieľom návrhu zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie tým spôsobom, že aj v rodičovskom príspevku sa podstatne viac posilní príjmová situácia pracujúcich rodín. S týmto cieľom teda navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok pre pracujúce rodiny na 220 eur. To je takmer o 20 eur zvýšenie rodičovského príspevku oproti súčasnému stavu, ale zdôrazňujem, pre pracujúce rodiny. To znamená pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov za skúmané obdobie predchádzajúce vzniku nároku na tento príspevok štyri roky, pracoval aspoň 270 dní, alebo aspoň dve tretiny z tohto času, to znamená 180 dní bol zamestnaný a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť. V prípade, že rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, by sa dávka, rodičovský príspevok by sa znížil o 50 %.
V čl. III sa navrhuje zmena v príspevku pri narodení dieťaťa, to známe, ako kolega Hlina často hovorí, kočíkovné. Navrhujeme opäť s rovnakým cieľom, aby sme viac podporili pracujúce rodiny oproti tým rodinám, ktoré žijú plánovane a trvalo len zo sociálnych dávok. Navrhujeme zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa na 900 eur pre pracujúce rodiny. To znamená, opäť pre rodinu, kde aspoň jeden z rodičov za predchádzajúce obdobie štyroch rokov pracoval alebo študoval 270 dní, alebo dve tretiny času tohto pracoval a 90 dní sa zúčastňoval aktivačnej činnosti.
Tak, tu máme, pardon, v ďalšom článku, čl. IV navrhujeme zmeny, ktoré sa dotýkajú zasa iných negatívnych javov vyplývajúcich zo spôsobu života, ktorý vyplýva z trvalého zdroja obživy prostredníctvom len sociálnych dávok, a to je priestupková imunita, ktorá je dnes faktickým javom. Osoby, ktoré sú poberateľmi sociálnej dávky, požívajú faktickú priestupkovú imunitu, to znamená dochádza k netrestanému páchaniu priestupkov rôzneho typu, čo nesmierne komplikuje bezpečnostnú situáciu v okolí týchto komunít, o čom sme svedkami takmer denne a dozvedáme sa to, keď nie z priamych zážitkov, tak cez médiá. Táto priestupková a aj trestná činnosť sa stupňuje a nadobúda naozaj nebezpečné rozmery.
Cieľom návrhu je zmeniť tento stav tým, že sa zavedie trest odpracovania priestupku v takomto prípade prostredníctvom verejných prác v rámci malých obecných služieb a zároveň sa rieši priestupková zodpovednosť maloletých páchateľov, ktorí pri dnešnom právnom stave sú absolútne nepostihnuteľní, čo opäť vedie k tomu, že sčasti sú zneužívaní na páchanie trestnej činnosti a sčasti vlastne zlým príkladom strhávaní k takémuto konaniu. A opäť táto, táto negatívna protispoločenská činnosť sa rozmáha, rastie. Môžem spomenúť len medializované a známe útoky na prestarnutých občanov maloletými páchateľmi, kde títo maloletí páchatelia spôsobili vážne zdravotné poškodenia a následky a zároveň došlo k páchaniu až trestnej činnosti.
Predmetom tejto novely je prenesenie zodpovednosti za spáchanie takýchto priestupkov na rodičov daných páchateľov, ktorí opäť by spadali potom pod povinnosť odpracovať si trest za tieto priestupky, ktoré spáchajú.
No a posledným bodom navrhovanej novely, piatou časťou je zamedzenie rozširovaniu čiernych stavieb budovaných na cudzích pozemkoch, čo je opäť masový jav súvisiaci so spôsobom života v týchto komunitách, spôsobom života pri zabezpečovaní si príjmu len sociálnymi dávkami, kde bez akýchkoľvek obmedzení a zodpovednosti k svojmu okoliu dochádza k budovaniu stavieb na či už súkromných alebo obecných pozemkoch, čo je veľmi negatívne a zlé.
Cieľom tejto novely je zastaviť budovanie nových stavieb, pretože pokiaľ stále sa budeme prizerať, ako temer denne pribúdajú desiatky a desiatky takýchto stavieb, tak každým dňom si sťažujeme riešenie tohto problému do budúcna. Už za desiatky rokov, pretože tento problém vznikol, začal vznikať niekedy v roku, až sa nemýlim, 48 alebo 49, alebo 50, kedy z našej legislatívy, československej legislatívy vtedy, zásahom komunistických vodcov a legislatívcov vypadlo staré pravidlo, ktoré je súčasťou právneho systému všetkých štandardných, štandardných legislatívnych úprav, všetkých európskych krajín, ktoré majú pôvod v rímskom práve a ktoré hovorí o tom, že to čo je postavené na pozemku, patrí majiteľovi pozemku. Je to rímska zásada, ktorá hovorí, že vrch prevažuje nad nadstavbou a táto rímska stará právna zásada zabezpečuje, pokiaľ je v právnom systéme zakotvená, že de facto takýto problém masového budovania čiernych stavieb na cudzích pozemkoch ani nemôže vzniknúť, pretože akonáhle niekto postaví na cudzom pozemku stavbu, tak tá stavba patrí tomu, koho je pozemok, a preto takúto aktivitu nevykonáva, pretože je nezmyselná. Pretože, žiaľbohu, po puči vo februári 48 nová moc potrebovala absolútne ignorovať vlastnícke práva, vylúčila túto zásadu z právneho poriadku, a to spôsobilo ten, ten masový, masové vybudovanie celých kolónií alebo celých osád, ktoré dnes sú na cudzích pozemkoch.
Tento problém je veľký, nedá sa vyriešiť len tak lusknutím prsta, ale tým prvým krokom na to, aby sme ho mohli vyriešiť, je zastaviť rozširovanie a pokračovanie tohto trendu. Pokiaľ ste to ešte nezachytili, tak len spomeniem, že táto zásada sa ide vrátiť do nášho právneho poriadku, až sa nemýlim od budúceho roku podľa legislatívneho plánu ministerstva spravodlivosti, čo je veľmi správne. Je len veľmi smutné, že až 20 rokov po revolúcii v 1989 sa táto zásada vracia. Už tu mala byť dávno zakomponovaná znova do nášho právneho poriadku a mali by sme o množstvo problémov menej. No ale darmo plakať nad rozliatym mliekom, treba riešiť problémy, ktoré sú pred nami.
Takže predmetom riešenia tohto problému je, aby sa zjednodušilo odstraňovanie takýchto stavieb, ktoré po účinnosti tohto zákona začnú vznikať, aby sa mohli odstrániť úplne v zárodku, a aby tento zákon tým pádom pôsobil preventívne, aby majiteľ pozemku mal navrch a aby na základe jeho oznámenia stavebný úrad konal okamžite bez možnosti zvažovania, či áno alebo nie, vydal rozhodnutie o odstránení takejto stavby a aby táto stavba bola na, z úradnej moci odstránená okamžite a tým pádom by došlo k zastaveniu takýchto, budovania takýchto stavieb, pretože skôr, než by sa dokončili prípravné práce alebo, alebo základy takejto stavby, už by došlo k jej likvidácii a každý stavebník, až ho môžme takýmto vôbec označiť takýmto slovom, by si po pár skúsenostiach veľmi rýchlo uvedomil, že takéto konanie je absolútne nezmyselné a nevedie k žiadnym, nevedie k cieľu, ktorý on vykonáva, to znamená zhotoviť nejaké obydlie, stavbu alebo, alebo niečo podobné na cudzom pozemku.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, keď si dáme dohromady všetky tieto zmeny predovšetkým v tej prvej časti, ktoré menia finančné, príjmové situácie, došlo by k výraznému posunu oproti súčasnému stavu smerom k výraznej, výraznému vylepšeniu príjmovej situácie pracujúcich rodín. Ja v rozprave ešte vystúpim a môžem vás oboznámiť s konkrétnymi číslami prepočítané na konkrétne modelové rodiny s jedným, s dvoma, s tromi a tak ďalej deťmi, aby ste videli, ako sa mení tá príjmová situácia v prospech tých rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A toto je vec, ktorú je naozaj potrebné urobiť. Toto by zmenilo nazeranie týchto skupín na život, nazeranie na to, akým spôsobom sa človek má živiť, že to nie sú deti, ktoré pribúdajú do rodiny, ktoré zabezpečujú cez štátne príspevky príjmy, ale že to musí byť práca, a to aj práca okolo minimálnej mzdy a výrazne by to zmenilo aj správanie, ktoré z takéhoto spôsobu života vychádza a ktoré negatívne ovplyvňuje svoje okolie.
Do tohto okruhu by sme kľudne mohli zaradiť aj ten zákon, ktorý sme včera neschválili. To je zákon, ktorý riešil, alebo teda napomáhal regulácii, regulácii počtov, počtu detí v rodine, ale tento zákon sme už neschválili, takže môžme sa k nemu vrátiť až po šiestich mesiacoch. Ale myslím si, že to je komplex problémov, ktorý sa jeden s druhým vzájomne prepletá a dopĺňa a vytvára komplexný celok.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 910, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca 2014 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 916 z 3. marca 2014 navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem. Skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k predmetnému návrhu zákona, poslaneckému, ktorý predkladáme s kolegom Ľudom Kaníkom, povedal svoj postoj a možno aj tie jednotlivé opatrenia, ktoré pán spolunavrhovateľ Kaník na úvod pri predkladaní tohto návrhu zákona povedal, tak dokreslil, alebo viac vysvetlil, priblížil, ako by to v praxi malo fungovať.
Hneď na úvod by som rád povedal, že tento návrh zákona prináša aj niektoré nové prvky, ale prináša aj riešenia, ktoré opakovane v tomto funkčnom období predkladáme spolu s kolegom Kaníkom v pléne Národnej rady. Viem, že správna otázka by možno bola, že prečo to robíme, keď to raz niektoré opatrenie Národná rada odmietla, tak prečo prichádzame znovu s tým istým istým opatrením v nejakej inej novele zákona? Tá odpoveď je veľmi jednoduchá. Ak by Národná rada medzitým prijala nejaké iné dobré opatrenie, ktoré by riešilo tento problém, tak by sme s kolegom Kaníkom usúdili, že teda je zbytočné prichádzať s týmito opatreniami.
Faktom ale je, že v marci bol polčas vládnutia vlády Roberta Fica. Pomaly sa blíži aj polčas splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku a musím povedať, že trošku mi chýbajú riešenia. Nechcem byť kritický. Ja teraz nechcem vyvaliť problémy na niekoho druhého. To nie je fér. Trošku mi chýbajú tie riešenia. Zákon o hmotnej núdzi, ktorý tu bo schválený z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zatiaľ v praxi nefunguje. Veľmi dobre to viete. Starostovia to vedia najlepšie. Možno v tých veľkých aglomeráciách, veľkých dedinách, kde je povedzme nad dve tisíc obyvateľov, prípadne v malých mestách, kde nie je až taká ale početná rómska komunita, kde je ten problém najvypuklejší, ako tak ešte funguje pravidlo, že teda na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi je potrebné odpracovať nejaký objem verejnoprospešných, aktivačných, malých obecných prác, malých obecných služieb. Faktom ale je, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny len teraz koordinujú s jednotlivými starostami po mikroregiónoch, ako by to nejak malo začať pomaly v tom lete fungovať. A nastáva obrovské množstvo aplikačných problémov. Teraz keby som chcel byť prorokom, tak poviem, že veď ja som vám to hovoril. Ale vôbec ma to neteší. To nás nemá čo na tom potešiť, pretože ten problém, ktorý tu existuje, valíme pred sebou.
Čiže do tejto novely zákona sme spolu s kolegom navrhovateľom dali tie riešenia, ktoré poznáte, možno trošku upravené v niektorých momentoch, ktoré skomentujem, preto, lebo si myslíme a sme o tom presvedčení, že tieto riešenia, ak by boli schválené Národnou radou a ak by prišli do aplikačnej praxe, vedeli by výrazne napomôcť problému, ktorý voláme problém marginalizovaných skupín, ktorý ja zjednodušujem, že je to problém rómskych osád. Je to problém rómskych osád. Pomenujme problém tak, ako je. Je to problém predovšetkým týchto komunít, ktoré žijú na nejakej kope, kde vzniká veľmi zaujímavá sociálna mikroklíma, kde vzniká nielen segregácia a stigmatizácia týchto ľudí, ale aj určitá getoizácia týchto ľudí, kde sa oni začnú správať určitým špecifickým spôsobom. A našou povinnosťou je podľa mňa nastaviť legislatívu tak, aby sme týchto ľudí z tej pasce chudoby, ale aj z pasce tohto geta, tejto osady ťahali vonku. Ako?
Môžme o tom veľa rečniť a organizovať konferencie, ale myslím si, že to, čo je dôležité je, aby sme zaviedli nejaké základné pravidlá. Tie tri pravidlá, o ktorých hovoríme opakovane v pléne Národnej rady, zopakujem.
To prvé pravidlo je, že musíme nastaviť celý systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo. Pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, ako špekulovať so sociálnymi dávkami. Teda počítať, že koľko ešte vieme získať z ktorej sociálnej dávky pre mnohopočetnú rodinu tak, že vlastne sa pracovať ani neoplatí. Bohužiaľ, náš systém je stále nastavený tak, že pracovať sa hlavne týmto nízkopríjmovým, nízko kvalifikovaným skupinám jednoducho neoplatí, keď majú veľa detí. Neoplatí sa im pracovať, pretože rozdiel v príjme je dokonca negatívny v prípade, ak idú do práce.
To druhé pravidlo, ktoré razíme a myslím si, že v právnom štáte vlastne to ani nie je nič mimoriadne, to je napísané priamo v ústave, zákony platia pre všetkých rovnako. Zákon platí pre všetkých rovnako. Tu nemôžu existovať výnimky a chudoba, alebo znevýhodnené prostredie nemôže byť ospravedlnením na porušovanie zákona. Zákon nesmie byť prísny. Zákon musí byť výchovný a niečo také aj navrhujeme v tejto našej novele. Aj tento rozmer zákona chceme podčiarknuť. Ale na druhej strane nemôžme tolerovať situáciu, dámy a páni, aby zákony neplatili pre všetkých rovnako, aby tu existovala nejaká skupina ľudí, ktorá má nejakú výnimku.
A to tretie pravidlo, ktoré nie je obsiahnuté ale v tejto novele, čestne to priznávam, nie je obsiahnuté, ale o ktorom radi hovoríme, je, že musí byť práca pre tieto nízkopríjmové skupiny. Pretože my jedinú možnosť práce, ktorú dnes vieme ponúknuť pre tieto nízkopríjmové skupiny, sú aktivačné práce, malé obecné služby. To je vlastne jediné, čo dnes k dispozícii máme, hlavne v tých ťažkých regiónoch Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja, kde je najväčšia koncentrácia týchto rómskych osád. Budem to hovoriť veľmi jednoducho. Kde proste aj kolegovia mnohí popisujete tento problém, ktorý tam existuje. Problém je ten, že viete, ako ľahko mi tu spoza tejto tribúny v Národnej rade povedať, že teda treba vytvárať pracovné príležitosti. Tam nemajú pracovné príležitosti ani príslušníci majoritného obyvateľstva.
Dnes sme svedkami v Prešovskom a Košickom kraji veľkého vysťahovalectva za prácou. Odchádzajú predovšetkým mladí ľudia. Vytvárajú komunity východniarov. Nedávno som bol vo Veľkej Británii. Tak tam máte akože pocit, že ste na Zemplíne v niektorých mestách. Toľko tam je východniarov, mladých ľudí vo veku od 20 do 35 rokov, ktorí jednoducho sa nevedia uchytiť v okrese Michalovce, v okrese Sobrance, v okrese Trebišov. A skúste sa pozrieť, ja som tak uviedol tri s takou veľmi vypuklou problematikou a skúste sa tak pozrieť, aká bola napríklad volebná účasť práve v Prešovskom a Košickom kraji. Nehovorím o výsledkoch, o volebnej účasti. Najnižšia. Ľudí to nebaví. Tí neveria, že im vieme nejak pomôcť.
Čiže tento problém je veľký. Na druhej strane musím v tejto chvíli povedať, že opoziční poslanci nemáme žiadne prostriedky a nástroje na vytváranie pracovných príležitostí. To, čo vieme urobiť a čo robíme, je, že navrhujeme znižovanie daní, že navrhujeme znižovanie odvodov, že chceme pomáhať, že prichádzame s týmito návrhmi, ale páky na to, aby sa vytvárali pracovné príležitosti, aby prišli investície na východ Slovenska, aby sa dobudovala infraštruktúra, v rozhodujúcej miere má v rukách vláda Slovenskej republiky. Vždy mala a vždy bude. Vláda je tá, ktorá má byť motorom ekonomiky, ktorá má kormidlovať ekonomiku tak, aby sa pracovné príležitosti vytvárali.
Prejdem veľmi rýchlo jednotlivé opatrenia aj s takým možno konkrétnejším dôvetkom k tomu, čo povedal môj spolunavrhovateľ.
K článku 1 by som rád povedal, že vychádza z tohto postulátu číslo jedna riešenia rómskej problematiky alebo problematiky rómskych osád, ktorú som už povedal. Pracovať sa jednoducho musí oplatiť viac, ako špekulovať so sociálnymi dávkami. V prvej časti v bode jedna riešime problém, ktorý je vypuklý. Tak si predstavte, budem veľmi konkrétny, rodinu, otec s mamou, štyri deti. Otec dostane pracovnú príležitosť na východe Slovenska bežne niečo nad minimálnu mzdu. Tam nie sú lepšie pracovné príležitosti pre nízko kvalifikovaných ľudí, alebo ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Ale on mal šťastie. On si naozaj našiel prácu, kde bude zarábať trošku viac ako minimálna mzda. Začnú doma počítať a zistia, že prídu o celú pomoc dávok v hmotnej núdzi, o celú sociálnu zábezpeku. Získajú jednu minimálnu mzdu, ale prídu o všetky sociálne dávky a výhody, na ktoré majú nárok. Vďaka tomu, že sú obaja dlhodobo nezamestnaní a vedia tým pádom dostávať tieto sociálne dávky, aj dávku v hmotnej núdzi. Výsledkom je, že takýto človek do práce nenastúpi.
Hovoril som vám už ten prípad a zopakujem ho znovu. Kežmarská nemocnica, pán riaditeľ mi ho rozprával. Dve veľmi sympatické ženy zo znevýhodneného rómskeho prostredia, ktoré nastúpili v rámci aktivačných prác k nemu. Robili upratovačky. Veľká spokojnosť bola s ich prácou, tak sa rozhodol riaditeľ, že im teda ponúkne pracovné zmluvy na minimálnu mzdu. A obe tieto dámy povedali. Jedna, že potrebuje mať plat 560 a druhá že nejakých 680 euro. A na logickú otázku pána riaditeľa, že no, nevtipkujte, to sú platy sestier s vysokou školou v tomto zdravotníckom zariadení, oni povedali, že oni majú tak veľa detí a budú musieť dochádzať do práce, že im sa za menej peňazí neoplatí, lebo vlastne prerobia na tom v celkovom príjme svojej rodiny.
Tento návrh, ktorý dávame, je veľmi jednoduchý. Hovorí o tom, že dávka v hmotnej núdzi by nemala slúžiť len pre tých, ktorí nevykonávajú žiadnu aktivitu a nepracujú, ale dávka v hmotnej núdzi by mala byť práve pomocou pre takú rodinu, ktorá je aktívna, chce pracovať. Dokonca si jeden z jej členov aj nájde nejakú pracovnú príležitosť a v tej chvíli by sociálny systém sa k tomu nemal postaviť tak, že prídu o dávky v hmotnej núdzi. Práve naopak. Tá dávka v hmotnej núdzi by mala v takomto prípade na hranici byť stimulujúcou a stabilizujúcou v zmysle, aby tá rodina po tom, čo si jeden jej člen nájde prácu, mala lepší príjem, ako predtým, keď bola na sociálnych dávkach.
Trošku to možno aj mení tú filozofiu, ale významnou mierou nie je, pretože celá zmena je len v tom, že dnes pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi sa nezapočítava 25 % príjmu zo závislej činnosti, respektíve materského. Návrh je, aby sa nezapočítavalo 40 %. To znamená logicky, ľudia v tejto hraničnej situácii zarábajúci minimálnu mzdu, jeden z rodičov v mnohopočetnej rodine s mnohými deťmi, by tým pádom mohli ešte mať nárok na túto dávku v hmotnej núdzi. Niečo podobné je aj v zákone o hmotnej núdzi. Ten motivujúci prvok vo výške 60 euro, keď si nájde prácu dlhodobo nezamestnaný, čiže nie je to nič mimoriadne.
Nie je to žiadne nové opatrenie. Je to len zvýšenie tej časti príjmu zo závislej činnosti, ktorá sa nebude započítavať pri nároku na dávku v hmotnej núdzi. Myslím si, že veľmi jednoduché, elegantné opatrenie, ktoré som ilustroval na konkrétnom prípade. To, že pracovať sa oplatí, musí platiť pre príslušníkov rómskej komunity, ale aj príslušníkov marginalizovaných skupín. Už od detstva k tomu treba ľudí vychovávať. Škola je tá inštitúcia, kde ľudia získajú významnú časť svojej výchovy a príbeh učiteliek z Dobšinej, ktorých list rezonoval na Slovensku pred minulými prázdninami školskými, je príbehom toho, kde učiteľky napriek tomu, že v škole v Dobšinej robia, čo vedia a robia veľmi dobrú robotu, napriek tomu majú obrovský problém s tým, aby vedeli niečo vôbec rómske deti naučiť. Tie deti prichádzajú neuveriteľne zanedbané z neuveriteľne sociálne zanedbaného prostredia.
Sme mali s Ľudom Kaníkom možnosť prejsť sa po tej ulici, odkiaľ tie deti prichádzajú priamo do školy. Je to ulica, ktorá vedie k školskej bráne, stojí to za to, naozaj to stojí za to, to vidieť. Ale nemyslím to akože spôsobom Safari, ako to robia niektorí naši kolegovia, že teda sa tam odfotografovať a dať si to na Facebook, ale skúsiť to zvážiť, že ak z takéhoto, ako to nazvať, domu, brlohu, prichádza ráno dieťa hladné, špinavé, neučesané, zanedbané do školy, že aký asi môže podať výkon, keď v škole nikto nepožaduje od tohto dieťaťa výkon a nikto nepožaduje od rodičov tohto dieťaťa to, aby to dieťa bolo upravené, učesané, aby malo nejaké školské pomôcky.
Ten problém nastal v tom, že keď druhá Dzurindova vláda nastavovala nejaké parametre a nastavila veľa sociálnych parametrov, napríklad príspevok za školskú dochádzku alebo známe korunové obedy, vždy tam bol motivačný prvok. Vždy tam bol motivačný prvok aj pre rodičov, aby mali záujem posielať svoje dieťa do školy, ale aj pre tie deti, aby mali záujem dosahovať nejaký výkon. Tá motivácia je jednoduchá. Príspevok za školskú dochádzku dostane ten, kto chodí do školy a kto má nejaký prospech.
Žiaľ, prvá vláda Roberta Fica určite v dobrej sociálnej pohnútke tento motivačný prvok z tohto zákona vypustila. Výsledok toho celého je, že v princípe tomu dieťaťu stačí občas prísť do školy, naozaj občas. Dokonca to pani učiteľky popisovali spôsobom, že on prichádza vlastne už len hodinu pred obedom, aby ten obed dostal a jeho príchod do školy je skôr rušivý, pretože príde v tak zanedbanom stave, bez školských pomôcok, tak rozjarený, že vyrušuje vyučovací proces, teda vyrušuje aj tie deti, ktoré sa aj niečo chcú v tej škole naučiť.
Navrhujeme veľmi jednoduchý model, jednoducho žiadne neospravedlnené vyučovacie hodiny. Základ, aby sa niečo dieťa naučilo, je, aby v tej škole vôbec bolo. Keď už sa aj neučí, aspoň aby prišlo do tej školy a ten druhý prvok je možno trošku prísny, o tom môžme diskutovať, ale, ale to už je len čísielko, ktoré môžme nastaviť, mal by byť prospech do dva a pol. Prospech do dva a pol na plnú výšku tohto príspevku za školskú dochádzku je dostatočne motivujúcim, aby aj ten rodič dohliadol na to, že ak chce tieto finančné prostriedky získať k svojim dávkam sociálnym, ktoré poberá, tak to dieťa musí chodiť do tej školy a musí sem-tam sa aj teda nejak aktívne v tej škole prejaviť a učiť sa. Myslím si, že je to záujmom nás všetkých, pretože inač môžme krasorečniť v tejto smenovni, koľko len chceme o tom, aký dôraz chceme klásť na vzdelávanie, ako je dôležité vzdelávanie, lebo jedine vzdelávanie dokáže zvýšiť sociálnu úroveň tejto rómskej komunity, ktorá žije v osadách. No, ale ako ich chcete prinútiť sa učiť, aby som to povedal. Čím to chcete urobiť? Dobrým slovom? Motiváciou? Áno, má to veľkú, veľkú úlohu a veľký význam, ale myslím si, že tá motivácia prostredníctvom sociálnej dávky, kde bude požadovaný určitý výsledok, je dôležitá.
Tam dokonca narážame aj na ten problém, ktorý pomenoval pán spolunavrhovateľ, viete, lebo ak je príspevok za školskú dochádzku vyplácaný len za to, že občas dieťa príde do školy, pričom povinná školská dochádzka vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, no tak dajte príspevok za školskú dochádzku aj mojim trom deťom, však aj oni chodia do školy, sú učesaní, najedení, nemajú vymeškané hodiny a celkom sa aj učia. A ja prečo nedostanem? Lebo ja to nepotrebujem? No počkajte, to, ale to nie je sociálna dávka, že ja nie som v hmotnej núdzi. To nie je dávka v hmotnej núdzi, to je dávka za školskú dochádzku. No tak potom motivujme všetkých, aby svoje deti posielali do školy a plnili ústavný zákon. Pretože dávka za, alebo príspevok na školskú dochádzku bol vymyslený preto, aby tieto deti zo znevýhodneného prostredia mohli chodiť do školy, boli učesané, najedené, umyté a mali školské pomôcky. Nie sú učesané, nie sú umyté, nie sú najedené a nemajú školské pomôcky. Čiže to nefunguje, tak musíme nájsť nejaký model, ako zmeníme túto dávku, aby splnila svoj účel, to je celé riešenie, ktoré predkladáme.
Potom prichádzajú novely zákona o rodičovskom príspevku a novela zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Veľmi jednoduchá filozofia. Prvé pravidlo, ktoré prináša táto novela, je, že mal by byť nejaký strop, do kedy, do koľkých detí bude rodičovský príspevok a do koľkých detí bude príspevok pri narodení dieťaťa. To je podľa mňa pomerne logické, že príspevok pri narodení dieťaťa na prvé, druhé, tretie dieťa a rodičovský príspevok do štyroch detí. Teraz mi logicky môžte povedať otázku, prečo nie na piate dieťa, to je logická otázka, ale niekde ten strop by bolo vhodné a záhodné stanoviť z jednoduchého dôvodu, pretože či sa nám to páči, a diskutovali sme o tom minulý piatok, alebo nepáči, pôrodnosť hlavne v tých, v tomto znevýhodnenom prostredí, kde sa neoplatí pracovať, sa stala určitým efektívnym nástrojom na získavanie sociálnych dávok.
Čiže tu by mala byť určitá hranica stanovená, ale recipročne tieto novely zvyšujú aj príspevok pri narodení dieťaťa, aj rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok zo 199 euro na 220 a príspevok pri narodení dieťaťa z 830 na 900 euro. Čiže áno, nech je to viac peňazí, ale nech plnia svoj účel. A to, že táto sociálna dávka by takisto mala mať v sebe nejakú zasluhovosť, je zabezpečené opatrením, ktoré poznáte, ktoré opakovane prekladáme, a to, že aspoň jeden z rodičov, ak chcú mať plnú výšku príspevku pri narodení dieťaťa a rodičovského príspevku, musí za ostatné 4 roky odpracovať alebo študovať 270 dní. To je podľa mňa pomerne logické opatrenie. Rodinu by si mali zakladať ľudia, ktorí chcú pracovať, vedia pracovať a majú záujem prácou uživiť svoje deti.
Dámy a páni, my sa všetci takto správame, ktorí sme v tejto miestnosti a uisťujem vás, že sa takto správa 99 % majoritného obyvateľstva v tejto krajine. Jednoducho chceme pracovať a našou prácou chceme živiť naše deti, tak sa správajú aj tí východniari, ktorí sa už museli za prácou vysťahovať do západnej Európy. Aj tí odišli preto, lebo si chcú založiť rodinu, chcú si postaviť domček, chcú si zrekonštruovať to bývanie, ktoré doma majú a nemajú na to možnosť zarobiť prostriedky, ale všetci rozprávajú o tom, že sa chcú vrátiť domov a chcú si založiť rodinu a chcú ju živiť svojimi rukami, svojou prácou, svojím umom. Myslím si, že je to niečo úplne prirodzené v našej spoločnosti, tak sa správame a tento model by mal byť aplikovaný a aplikovateľný aj pre znevýhodnené prostredie, aj pre marginalizované skupiny, aj pre rómske osady. Tá podmienka je veľmi mäkká, jednoducho za 4 roky uvedomujeme si, že je problém, že je tam dlhodobá nezamestnanosť, ale jeden z dvoch rodičov za 4 roky by mohol odpracovať 270 dní alebo 270 dní študovať, chodiť niekde do školy, na to, aby ak si založí rodinu, bol predpoklad, že bude mať záujem túto rodinu živiť svojou prácou a svojimi rukami a svojím umom a že nezakladá túto rodinu len preto a nechce mať deti len preto, že výraznou mierou špekuluje so sociálnymi dávkami a s výškou týchto sociálnych dávok.
Čiže toľko k týmto opatreniam, ktoré, o ktorých sme opakovane diskutovali. Myslím, že viac ani netreba a potom prichádzajú ďalšie novelizačné články, ktoré predkladáme v tomto návrhu zákona, ktoré sa držia druhého pravidla, ktoré som na úvod svojho vystúpenia spomínal, a pravidlá, že zákon platí pre všetkých rovnako. Ja som už rozprával v tomto pléne príbeh z obce Sačurov. Viem, že minule bola veľmi populárna, pretože sa venovali problematike v obci Sačurov aj na špeciálnom výbore, teda na našom výbore, ktorý máme v Národnej rade, pretože vzniká tam veľmi nebezpečná a výbušná situácia medzi majoritným obyvateľstvom a Rómami v rómskej osade, ktorá je v bezprostrednom kontakte s majoritným obyvateľstvom, v postate na jednej ulici prechádzate okolo domov, kde niekde tú hranicu viete nakresliť, medzi rómskou komunitou a majoritným obyvateľstvom. Tá situácia je tam veľmi výbušná. Dochádza tam pravidelne k priestupkom, dochádza tam pravidelne k porušovaniu zákona a policajti sú bezmocní.
Jediné riešenie, keď som tam bol, o ktoré, dá sa povedať, sa snažia policajti a snaží sa starosta, je, aby policajnú stanicu preniesol bližšie k tej rómskej komunite, lebo už len ten samotný a k potravinám, ktoré tam sú, lebo už len tá samotná blízkosť mužov zákona v uniformách do určitej miery brzdí kriminálnu a priestupkovú činnosť rómskej komunity. Ten zážitok s pánom, ktorý má rodinný dom, starým dôchodcom, ktorý má rodinný dom v bezprostrednom kontakte s chatrčami, ktoré sú čiernymi stavbami na obecnom pozemku, bol naozaj tristný, kde nám rozprával to, ako mu hádžu kamene na strechu, ako mu rozbíjajú okná, ako pokojne vo vidný deň prejdú cez plot a oberajú mu v záhrade a on sa bojí vyjsť, lebo lebo keď vyjde, tak mu hrubo nadávajú, hádžu po ňom kamene, on sa bojí o zdravie a prosil ma o pomoc, ktorú mu ako poslanec Národnej rady veľmi neviem ponúknuť. To ale, čo viem, je, neviem ho ochrániť. Ochrániť ho môžu jedine policajti.
To, čo ja ale viem urobiť, je, aby sme sa snažili riešiť to, že policajt je bezmocný. Riešiť to, že policajt prichytí dvanásťročné tri deti pri kradnutí v potravinách a nevie s nimi urobiť nič, nič, dokopy nič. Zavolá ich na policajnú stanicu, zavolá rodiča, ten zalomí rukami, lebo povie, čo mám s ním robiť, no vidíte, aký je, čo mám s ním ja robiť? No a tým je to vybavené. On spíše nejaký zápis a odloží ho. Nič s ním neurobí. On s ním nič neurobí, aj keď má sedemnnásť rokov a spácha priestupok, pretože keďže je len dávka hmotnej núdzi, tak nevie na nich siahnuť. Ja viem, bol schválený zákon o hmotnej núdzi, ktorý umožňuje exukuovať aj dávky v hmotnej núdzi. Druhá vec je, že bude ho riešiť Ústavný súd, do akej miery je to vôbec možné takto realizovať, pretože ten dôvod je jednoduchý. Dávky hmotnej núdzi sú vždy posudzované pre celú rodinu. Čiže zas na druhej strane, keď sme šiesti v jednej rodine a môj brat je gauner, ktorý stále pácha priestupkovú činnosť, tak prečo by mali zobrať aj moje dávky v hmotnej núdzi? Počkajte, tak to robí môj brat, nie ja. O to, to je ten problém novely zákona o hmotnej núdzi, ktorú sme schválili v Národnej rade, ktorú predkladala vláda, pán minister Richter.
Čiže prichádzame s nejakými riešeniami, berte ich ako riešenie, ktoré by mohli prakticky fungovať a určite majú nejaké riziká. To prvé riešenie je, že osoby, za osoby do 15 rokov, teda za maloletých, budú niesť plnú právnu zodpovednosť ich rodičia. To znamená, za priestupky, ktoré spáchajú maloleté osoby do 15 rokov, nesú zodpovednosť ich rodičia. Rodič má vedieť, kde je jeho dieťa a čo robí jeho dieťa. Mnohokrát sme, žiaľ, v tejto komunite svedkami aj toho, že tieto deti sú motivované dospelými členmi komunity, aj vlastnými rodičmi k páchaniu priestupkovej činnosti, pretože veľmi dobre vedia dospelí, že sú za to nepotrestateľní, že majú imunitu, keď chcete to škaredé slovo, ktoré sme, proti ktorému tak veľmi všetci bojujeme v Národnej rade. Oni majú imunitu, že s nimi nič neurobíte, každý deň môže ukradnúť jeden bicykel. Nič s ním neurobíte.
My si myslíme, že tú zodpovednosť by za nich mali mať rodičia a druhá vec je, znovu si myslím, že trest má byť aj výchovný. Siahať na sociálne dávky, viem si to predstaviť, ale je to veľmi komplikované a veľmi problematické, preto navrhujeme alternatívne riešenie, aby sa to prostredníctvom malých obecných služieb dalo odpracovať. Ak sa to neodpracuje, ak nenastúpi dotyčný, dospelý na malé obecné služby, tak sa ten trest zvýši. Ak sa zvýši dvakrát a dvakrát odmietne nastúpiť, v tom prípade je to považované za trestný čin vyhýbania sa splneniu trestu za priestupok alebo odpracovania tohto priestupku.
Ja viem, že to má možno úzke miesto, ktoré budete namietať, že teda dobre, ale máme problém zabezpečiť hlavne v obciach s veľkou rómskou komunitou a s veľkým počtom nezamestnaných prácu prostredníctvom malých obecných služieb pre všetkých aj dnes. Veď ten problém, s tým som začínal, o tom som hovoril.
Na druhej strane ale nemôžme tolerovať skutočnosť, že tu existuje priestupková imunita pre ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, lebo zákon platí pre všetkých rovnako a opakujem, keď som prvýkrát rozprával o Sačurove, tak to bolo vo fáze upozornenia na bezpečnostné riziko, aby som použil moderné výrazy. Dnes hovorím o tom v situácií, keď sa už brannobezpečnostný výbor parlamentu zaoberal situáciou v Sačurove, pretože tam už dochádza k priamym fyzickým kontaktom a k obrovskému napätiu medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou komunitou. Čiže diskutujme o tom ďalší rok a dôjde tam k niečomu, že sa jedni aj druhí začnú ozbrojovať. Ako nechcem strašiť. Choďte sa pozrieť, čo sa deje v niektorých zmiešaných obciach v Maďarsku, kde jedna aj druhá strana si postavila domobranu. Doslova domobranu.
Čiže myslím si, že nepoďme do tejto roviny, ale riešme problém. Ponúkame konkrétne riešenia, a to, že zákon platí pre všetkých rovnako, ponúkame aj v poslednom novelizačnom článku, kde prichádza novela stavebného zákona. Ľudo Kaník ju, myslím, veľmi vyčerpávajúco vysvetlil. Ja k tomu poviem len toľko, že skúste si predstaviť vašu záhradu alebo záhradu vášho rodinného príslušníka, brata, mamy, otca, neviem koho, kde jedno ráno prídem ja, konkrétne ja, s drevami, s plechmi, ktoré pozbieram v širokom okolí a postavím si v strede vašej záhrady chatrč. Budem tam chodiť na víkendy a vy s tým nemôžte urobiť nič. Tak to funguje na Slovensku, no neurobíte s tým nič. Dokonca musíte aj chrániť moje obydlie. Je to obydlie.
Dámy a páni, myslím si, že použil som extrémny prípad, ale na tom je vždy najlepšie ilustrovať túto problematiku. To, čo chcem povedať, je, že prinášame určité riešenie, ktoré tu bolo viackrát predstavené na to, ako by mal stavebný úrad postupovať a chrániť práva majiteľa tohto pozemku s tým, že existujú tam lehoty na to, aby tieto čierne stavby boli odstránené. To, čo ale chcem hneď teraz povedať jedným dychom, je, nejdeme búrať rómske osady. Tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Zopakujem ešte raz. Žiadnu dnes stojacu chatrč v rómskej osade ani Kaník, ani ja, ani Frešo buldozérom búrať nejdeme. Tento zákon to neumožňuje, ak bude takto schválený. Hovorí o tom, aby ak po vzniku účinnosti tohto zákona niekto postavil novú chatrč, mohli sme postupovať v zmysle novej legislatívy tak, aby stavebný úrad, keď vydal rozhodnutie, mal majiteľ tejto chatrče 30 dní na jej odstránenie. V prípade, že to neurobí, tak urobí stavebný úrad. V prípade, že stavebný úrad nekoná, platil penále pre majiteľa pozemku. Čiže hovoríme o budúcich čiernych stavbách, ktoré vzniknú po dátume účinnosti tohto zákona.
Chcel som to tak podčiarknuť preto, aby sa to nezjednodušilo do toho, že niekto ide niečo zbúrať. Ten problém, ktorý tu máme, že od čias socializmu vznikli na ničích pozemkoch v tom čase alebo veľmi vágne definovaných pozemkoch veľké aglomerácie čiernych stavieb a dnes tento problém tu existuje, s tým sa budeme musieť boriť. S tým sa budeme musieť boriť, tam budem veľmi opatrný, čo donesie novela stavebného zákona, ktorú pripravuje vláda Slovenskej republiky, pretože tá, tá paradoxne bude už skôr o buldozéri, keď som dobre rozumel pánovi štátnemu tajomníkovi Palkovi, dobre hovorím, štátny tajomník? Áno. Ktorý vysvetľoval to, ako to má fungovať, lebo ten bude o tom, že sa bude môcť odstrániť aj stará čierna stavba. Tento návrh je len o tom, aby majiteľ pozemku mal po schválení tejto novely ochranu pred tým, keď na jeho pozemku niekto postaví čiernu stavbu, aby stavebný úrad hlavne bol povinný konať. On by totižto mohol konať aj dnes podľa platnej legislatívy, len viete všetci krčia plecami a nikomu sa nechce riešiť tento problém, takže všetci nad tým, ako by som povedal, prižmúria oči a nechcú tento problém riešiť.
Dámy a páni, toľko predkladaná novela, poslanecká novela zákona, ktorá by, myslím, mohla výrazným spôsobom pomôcť k riešeniu problematiky, ktorú máme. Na záver mi dovoľte povedať, že mohla by pomôcť, ale túto problematiku stále nevyrieši. Nevyrieši ju, pretože riešenie tejto problematiky je nesmierne komplikovaný sociálny, ekonomický, ale aj etický problém vyplývajúci aj z toho, že príslušníci rómskej komunity majú trošku iné stereotypy správania. Tieto stereotypy správania treba poznať, aby sme mohli diskutovať o tom, aké riešenia by mohli v tejto komunite naozaj pomôcť. Potrebujeme opatrenia v oblasti školstva, potrebujeme opatrenia v oblasti sociálnych vecí. Potrebujeme vytvárať pracovné príležitosti pre týchto ľudí, pretože, keď ich nebudeme vytvárať, môžme krasorečniť o tom, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálne dávky. Musíme nastavovať motivátory, musíme pracovať na desegregácii, degetoizácii, destigmatizácii tejto komunity tak, ako o tom hovoril vládny materiál, ktorý pripravila vláda Ivety Radičovej.
Čaká nás veľmi veľa roboty, len, len nesúhlasím s tým, aby riešenia, ktoré tu prinášame, či už my z opozície alebo vláda Slovenskej republiky boli odmietnuté floskulou, že nie je to komplexné. Viete, ako sa je slon? Ako treba zjesť slona? No po porciách, po častiach. Začnime to riešiť, lebo prípad Sačurova je pre mňa ukážkou toho, že keď pred rokom som hovoril o tom, aká je tam situácia, tak som strašil. Napísali mi na facebooku, že mám hnedý jazyk. Neviem síce prečo, mám červený, ale tak som rozumel tejto narážke. Som strašil. Dnes to rieši branno-bezpečnostný výbor. O rok, čo budeme robiť? Posielať ťažkoodencov? Dámy a páni, potrebujeme riešenia. Jednu skupinu, podľa mňa, veľmi efektívnych riešení dnes ponúkame na tejto schôdzi a ja verím, že si získajú vašu pozornosť a získajú si podporu tejto snemovne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Chcel by som sa poďakovať kolegovi Novotnému za veľmi dobrý a výstižný a vyčerpávajúci príspevok k tejto novele. By som ešte rozvinul tú myšlienku, ktorá sa dotýkala možnosti exekvovať dávku, ktorá bola zavedená poslednou novelou, ale ktorá stále nie je aplikovaná a tým pádom je neúčinná a poukázal na ich ďalšiu slabosť. Tu je možné exekvovať len dávku, ktorá sa vzťahuje k tomu, kto ten priestupok spácha. To znamená, vníma sa tá základná dávka 60 euro a ani tu nemožno samozrejme exekvovať celú, len jej malú časť. Z logiky vyplýva, že jeden priestupok skonzumuje celú možnosť exekúcie takejto dávky a ďalší priestupok už nebude z čoho exekvovať. To znamená, sme opäť v tom istom stave, v ktorom sme dnes, že existuje faktická priestupková imunita. Akurát dôjde k tomu, že tomu danému človeku sa ešte niečo zoberie z toho príjmu a keďže vie, že aj tak ďalšie priestupky nebudú trestané, tak pravdepodobne bude ešte viac posmelený do páchania priestupkovej alebo trestnej činnosti a povie, že ani inú možnosť nemal. Omnoho účinnejšie je zaviesť to, čo je stále možné vykonávať, tresty, ktoré sú aplikovateľné a ktoré majú aj výchovný účinok. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som možnože ocenila to, že vašou snahou naozaj bolo naznačiť motiváciu ľudí, ktorí by mali žiadať o akýkoľvek príspevok. To je veľké pozitívum tohoto návrhu. Z väčšej časti s tými návrhmi aj súhlasím, ale čo ma veľmi vyrušuje, tak to je v článku II alebo článok II, kde okrem toho, že nadväzujete motivačnú alebo motiváciu pri poskytnutí materského a rodičovského príspevku, mne vyslovene vadí, že tam, že rodičovský príspevok obmedzujete na štyri deti. Ako mne príde, že v tomto prípade ste sa rozhodli, že proste aj rodičov, ktorí si plnia svoje povinnosti, idete postaviť do pozície, že bude z vás ešte chudobnejšia rodina. Čiže namiesto toho, že sa idete starať o viac detí, budete, bohužiaľ, chudobnejší. To sa mi nezdá správne a rovnako nevidím, alebo teda beriem motiváciu v tom duchu, keď sa bavíme o poskytovaní ústavného práva na vzdelanie, chápem, že neberiete ako správne, že by mali byť odmeňovaní za to, že si plnia svoju ústavnú povinnosť, toto je samozrejmé, ale nevidím možnože ako najlepšie riešenie dať motiváciu do snahy žiakov mať čo najlepšie výsledky. Alebo v normálnej spoločnosti by som to prijala, ale ako motiváciu pre najmä naozaj, keď to zameriam na rómsku populáciu, tak podľa mňa výsledok nebude taký, ako očakávame. Takže nepáči sa mi ani ten spôsob, ktorý je nastavený teraz - všetkým rovnako, ale rovnako nemyslím si, že bude mať dostatočnú ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Novotný, ja ťa nebudem obviňovať z hnedého jazyka a myslím si, že neprichádza vôbec k strašeniu. Ja som to ani minule nevnímal, ako nejaké strašenie, len mal by som možno dve poznámky. Jeden taký základný omyl, ktorý v tej diskusii často zaznieva, je spracovaná štúdia, ktorú dal spracovať Peťo Polák ohľadom vzniku a historického momentu, kedy sa tie, ako ty si volal, aglomerácie, čiže tie osady vznikali. A toto nie je problém socializmu, to je problém ďaleko skôr, od Márie Terézie a podobne, kde samotní možno vajdovia alebo nejakí komunitní šéfovia týchto komunít vlastnia dokonca certifikáty, ktoré im umožňujú sa na týchto územiach historicky usádzať. Čo ale nie je celkom podstata, ja obdivujem často rečníkov, ktorí dokážu, tak ako ty, rečniť do prázdneho pléna a skôr ma tak, ako bolo na začiatku uvádzané kolegom Kaníkom, že sa jedná o malú rómsku reformu a podobne. Ja si myslím, že sa veľmi nejedná vzhľadom na to, ako má táto téma podporu aj v tejto snemovni v zmysle účasti. Myslím si, že je to obrovský problém v spoločnosti a poslanci by si minimálne, môžme sa sporiť o tých argumentoch, ale poďme sa sporiť o tých riešeniach, ale akonáhle nenastáva diskusia, tak myslím, že sa nepohneme a ja mám pocit, že ten záujem je vždycky len nejakým spôsobom jednostranný. Dokonca toto je asi vyhodnocované ako nejaká opozičná téma, možno povinná jazda a myslím si, že je to škoda. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, kolegovia, čo predkladajú návrh zákona, sú tu veci, s ktorými súhlasím, vnútorne sa stotožňujem, ale sú aj také pasáže, voči ktorým mám výhrady. Ja som tu už ich aj spomínal pred tým časom aj v rámci rozpravy. Samozrejme nie je spravodlivé to, ak si ktosi plní ústavnú povinnosť a je za to odmeňovaný. Dokonca ten systém je nastavený tak, že dnes mnohí ľudia si neplnia ani tú ústavnú povinnosť a cez to všetko dostávajú tú odmenu. S tým treba urobiť poriadok, s tým súhlasím naozaj, že je to spravodlivé jednoducho.
Tie čierne stavby a práve u rómskej populácie sú obrovským problémom. Ja viem, že aj odstraňovanie tých čiernych stavieb, no možnože budú ľudia, ktorí by tlieskali, ale treba nájsť tú formu takú, aby naozaj sme z chudobných ľudí neurobili ešte chudobnejších ľudí. Títo, tak ako to spomínal kolega teda v tej predchádzajúcej, že naozaj je to tak, to vnímanie toho vlastníckeho práva akosi sa vytratilo. Je to už, v podstate aj dá sa povedať, cez jednu generáciu alebo až dve generácie a jednoducho táto komunita nerozmýšľa nad tým, že či stavia na cudzom pozemku alebo na svojom pozemku. Áno, to rímske právo hovorí čosi úplne iné, ale čierne stavby, že by sme vyriešili ich samotnou likvidáciou, treba sa nad tým naozaj zamyslieť, že aj keď je jednoduchý príbytok a niekomu ho zlikvidovať, tiež to nie je ako spravodlivá vec. Dať tú náhradu, hľadať riešenie. Oceňujem to, že naozaj sa hľadá to riešenie a trestanie za priestupky pre tých maloletých. Je to bolestivý problém, ale dovolím si zase nesúhlasiť s tým, aby to bolo riešené formou verejno-prospešných prác skrze ich rodičov, lebo potrestať...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážna téma. Kultivovaný prejav. Akurát tá snemovňa, ten pohľad, ja teda obdivujem pána poslanca, že dokáže takto presvedčivo ozaj rozprávať do prázdnej snemovne. Napadla ma zlomyseľná poznámka, že ak nie je záujem o túto tému, tak to vlastne znamená, že to nie je dôležitá téma, že bolo by ju treba asi posunúť do výborov. To je len také pripomenutie na margo včerajšieho vystúpenia pani poslankyne Košútovej, že teda je nám nie treba robiť hystériu okolo takýchto vecí, ktoré nie je o nich záujem, tak nech idú do výborov. To jen úplne postačujúce. Tým chcem len dokumentovať, že ako málo záujmu prejavujeme o takéto témy, ktoré sa nás týkajú, či chceme alebo nechceme, všetkých a týkajú sa nás viac, ako si myslíme.
A k samotnému príspevku pána poslanca Novotného, ma celkom zaujalo viacero bodov a jedna technická otázka k tým osadám, k tým chatrčiam. Páči sa mi citlivý prístup, že teda žiadne búranie sa tu už nenavrhuje, pretože či to chceme, alebo nechceme, legálne, nelegálne, rómski občania nepôjdu bývať do lesa alebo do zemlaniek, keď im to zbúrame, to by nebolo naozaj riešenie. Takže možno ten status quo nájsť čiaru, keď už by ďalšie osady nemali, ďalšie chatrče nemali pribúdať, sa mi celkom pozdáva. Možno je to otázka len, ako zistiť ten stav, že teda k tomu bodu nula koľko ich kde máme, čo to budeme robiť satelitnými snímkami, alebo sa bude robiť nejaká evidencia? Mám taký pocit, že tie osady sú natoľko zložité a neprehľadné, že nejak postrehnúť, že nám nejaká stavba pribudla, môže byť veľký problém. Takže tam by som možno, že je to len technický detail, ale veľmi správne tú tému ste uchopili, takže vedieť sa potom aj zamyslieť nad tým, ako ten bod nula zistíme, za ktorým by už teda nemali pribúdať ďalšie osady.
Ďakujem.