33. schôdza

Ďakujem. No, my sa tu nebavíme ani tak o tých, ktorí vedia, ako obchodovať a tých, ktorí vedia inštitútmi práva zabezpečiť svoje záväzky tak, aby neboli zodpovední. Bavíme sa o tých malých a stredných, ktorí na toto napríklad nemajú príležitosť a častokrát nemajú ani peniaze na to zaplatiť si niekoho, kto mu to vysvetlí, ako by mal tie záväzky zabezpečiť. Ale len treba dávať pozor na to, samozrejme, s kým podnikáte, ale niekedy na to nie je naozaj časový priestor zistiť si o tom obchodnom partnerovi úplne všetko, čo potrebujete. A to hovorím teraz o vzťahu dodávateľ - odberateľ. Ale rovnako to platí, ako ste hovorili, pri spoločnom ručení, spoločne a nerozdielne v rámci spoločnosti, čo sa týka spoločníkov. Ja viem, že je to ťažko predvídateľné, ale ja, aj v rámci spoločnosti, vnútri si vieme upraviť tie vzťahy tak, aby sa oni dohodli na tom, kto do akej výšky ručí. Čiže je to všetko možné spraviť, ale zároveň hovorím, že treba si dávať pozor, s kým ideme obchodovať. Táto téza, podľa mňa, je dobrá, že byť obozretnejší a predsa len platí aj to, aj tá podnikateľská obozretnosť. Ale vrátim späť na úvod faktickej, že chceme pomôcť práve tým malým a stredným, ktorí na toto nemajú priestor zisťovať a riešiť takéto otázky.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem pekne. Nadviažem. Uznávam, že slovo vinný bolo nenáležité, ale teda zodpovedný. Tá zodpovednosť mi jednoducho tam pasuje. Veď spoločník, aj keď ste ho teda postavili do roviny kohosi, kto nie je právnym subjektom, je tam na to, aby zo svojho podielu, ktorý do toho vložil, mal aj nejaký profit, pokiaľ tá eseročka bude profitovať. A tak si myslím, že slovo zodpovednosť je neodstrániteľné v tejto súvislosti, ktorú tu teraz v rámci diskusie pripomínate. Akurát tiež je to vec posunu v myslení, určite ak by boli tie záväzky presahujúce ďaleko, teda obdobie pôsobenia spoločníka v danej eseročke, tak asi je správne, aby sme to stiahli len k tomu obdobiu, pokiaľ teda on bol spoločníkom a ten záväzok bol ešte v rámci tejto doby splatný.
Ak sú to záväzky, ktoré boli úplne právne posunuté do obdobia, keď on už nebol spoločníkom, tak je samozrejmé, že nemohol ovplyvniť, ako tá firma bude podnikať a čo všetko vyparatí dobrého, zlého a možnože z toho dôvodu teda ten záväzok v dobrej viere prijatý nebude už možné byť, aby bol splatený.
Takže ak by sme sa zhodli na tom, že záväzok, ktorý je ešte v období splatný, keď bol spoločník prítomný de iure v tejto spoločnosti, tak si myslím, že odňať od neho túto zodpovednosť už bez ohľadu na to, či by to bol prípad toho politika alebo kohokoľvek iného, je asi nesprávne. Naopak, je správne ju ponechať.

Teraz pán navrhovateľ, pán poslanec Kadúc.

Ďakujem. V prvom rade, ja sa teším tejto diskusii, že je tu a že vyzerá tu, že tu ešte bude a dúfam, že bude vecná tá diskusia a zabudneme na niektoré emócie. Ja sa pokúsim byť vo vecnej rovine celý čas a doplniť, čo som zabudol vo faktickej. Na to, čo sa pýtate, pani spravodajkyňa, existujú odpovede.
Ako dlho bude trvať ručenie? No presne tak dlho, ako trvá dnes ručenie za nesplatené vklady. Ten princíp sa nemení. Je to stále akcesorický záväzok, resp. subsidiárny akcesorický tak dlho, ako trvá záväzok, hej? My nemeníme to, čo už je teraz platné, resp. ten princíp, na ktorom to je založené, my ho iba rozširujeme. Tie lehoty, ktoré sú teraz, budú platiť aj potom. Veď už dnes ručí spoločník do výšky svojho nesplateného vkladu. Tie isté princípy, čo sa týka dĺžky ručenia, ostávajú zachované. To sa nemení.
Treba ešte povedať, že prečo sme nezvolili cestu splatných záväzkov, ale cestu vzniku záväzku. Práve preto, lebo keď ten človek odtiaľ odíde, tá splatnosť môže nastať až po tom, ako odišiel. Ale ten záväzok vtedy, kedy vznikol, kedy tam ten človek bol, vtedy je ten moment pre nás dôležitý, aby sa nemohol toho záväzku zbaviť prevodom na bieleho koňa. To je práve, ale súhlasím. Je to na diskusiu, na diskusiu, či je to vznik záväzku alebo splatnosť záväzku. Ja stále som presvedčený o tom, že je dobrá cesta ísť cestou vzniku záväzku, nie splatnosti. So splatnosťou vieme hýbať.
Ďalej. Ako som povedal, tie princípy kapitálových spoločností sú nám samozrejmé a z toho, čo hovoríte vy, je zrejmé, že niekde to funguje aj inak, čo je dobré. A my máme takú možno jednoduchšiu úpravu, čo je chyba a sa nám to vypomstilo tým, že podľa mňa naozaj prevažná časť podnikateľov a prevažná časť podnikateľov trpí na to, akú máme právnu úpravu. To je chyba, ktorú musíme podľa mňa vyriešiť. Podľa mňa právna úprava má reagovať na spoločenskú situáciu a na obchodnú situáciu, na tovarovo výmenné vzťahy. O tomto to je. A naša právna úprava, podľa mňa, je nedostatočná, resp. podľa nás obidvoch a preto to chceme riešiť.
Ste povedali, že za istých okolností si viete predstaviť presah na majetok vlastníka, a to je, ak tam bude nejaké úmyselné zavinenie, úmyselné, resp. úmyselné konanie toho ukrátiť, či už veriteľa alebo. To je všetko super. Funguje to, myslím, že v USA, kedy vy môžte vlastne ten "corporate veil" dvihnúť a ísť po spoločníkoch. Ale opäť narážame na, súhlasím s tým, na inštitúcie, ktoré neriešia tieto problémy a kedy súdy fungujú pomaly. A to ja vám dám úplne konkrétny príklad. Zároveň nadviažem na to, čo ste povedali, čo sa týka bankrotu, že máme tu inštitúcie alebo inštitúty bankrotového práva.
No predstavte si situáciu, kedy jednoosobová eseročka, pardon, s jedným spoločníkom, ktorý je iný, ako je konateľ, vytvorí záväzok a tento záväzok je iba jeden, ktorý má, zároveň už nemá majetok. Tento záväzok rozporu je na súde a čuduj sa svetu, nekoná konateľ, ale dal plnomocenstvo spoločníkovi. Nedal ho úplne v celom rozsahu ako generálne plnomocenstvo, dal ho v rozsahu iba zastupovania konania, konania za spoločnosť v istej miere, dal tam nejaké výluky a dokonca ten spoločník chodí na pojednávania. My vieme, resp. ako veriteľ vieme, že táto spoločnosť dostane v budúcnosti peniaze, ale teraz sa bráni celkom účelovo. Časť peňazí už vytunelovala, žiaľ, podľa právneho poriadku legálne, ale my to musíme žalovať. A ten človek to nechce previesť. Nedá to do bankrotu, lebo očakáva od istého tretieho subjektu peniaze. A my dokonca ani predbežným opatrením nevieme určiť, kedy budú tie peniaze a aké to budú peniaze. Ale vieme, že budú. Preto to drží nad vodou, preto to nedá do bankrotu. Na konci sa stane to, že my ten súd vyhráme, ale tých peňazí sa nedomôžeme. Ten tretí subjekt dá tie peniaze bokom, alebo dá ich iným spôsobom, aby neboli posunuté len do majetku spoločnosti. Toto je úplne reálna situácia, ktorá tu je a my ju nevieme našimi právnymi inštitútmi, ktoré teraz platia, postihnúť.
Fakt je to podľa mňa zodpovednosť konateľa dneska na Slovensku, bohužiaľ, fakticky neplatí. Je nadstavená v § 135a dobre, resp. veľmi pekne, ale ja nepoznám súdne rozhodnutie, ktoré by zaviazalo konateľa zaplatiť náhradu škody spoločnosti. Ja, opravte ma, ak také existuje, ja si ho pýtam na každom súde, na ktorom som, či máte, ja fakt som zvedavý. Nie je. Dneska sú konatelia, bohužiaľ, bohužiaľ, sú kvázi nezodpovední hmotne. Preto ideme cestou spoločníka, aby aj ten spoločník, lebo je to práve spoločník, ktorý môže požadovať od konateľa, aj spoločník za spoločnosť, náhradu škody. Spoločník je častokrát veľmi, veľmi ľahostajný k takýmto záväzkom alebo k takejto zodpovednosti, pretože vidí, že nemá šancu to vymôcť, tak čo bude robiť? A potom tak aj vyzerá obchodné vedenie. Ono súhlasím s tým, že je to ťažký problém. Nie je to úplne ľahké. Ale toto je cesta, ktorou, ja si myslím, že je správna, že mali by sme ísť cestou hmotnej zodpovednosti aj vlastníkov.
Pán poslanec Chren hovorí, že vieme diskutovať o tej výške. Vieme o nej diskutovať, ale sú tam isté úskalia, aj isté výhody. Napríklad, čo sa týka výhod, ak budem vstupovať do väčšieho obchodného vzťahu, ja, povedzme, že budem ten investor, tak vyberiem si takého obchodného partnera, ktorý má základné imanie také, aká je výška nášho vzájomného obchodného vzťahu. To znamená, bude to výška stotisíc eur, tak ja poviem, beriem si iba takého, takého obchodného partnera, ktorý mi vie ručiť za tie záväzky nejakým spôsobom. A to ručenie je práve ten spoločník. Aj toto je možno cesta.
Čo sa týka toho vkladu. Jasné, podnikateľ dáva vklad do spoločnosti, ale opäť, ono je tu niečo ako národný šport, alebo v médiách sa častejšie hovorí o tom, ako bola spoločnosť vytunelovaná, ako o tom, ako bola spoločnosť zaviazaná na zodpovednosť a ako vyplatila skutočne škodu, ktorú spôsobila. Tie spoločnosti sa dnes dajú legálne tunelovať. Alebo majú také dôsledky, ako je pojem tunelovania, a to mi je strašne ľúto, pretože tí spoločníci sa beztrestne vedia zbaviť záväzkov.
Ono, tým by som to ukončil, že ono teória a tie princípy sú naozaj fajn, ale zhodneme sa asi, že pokiaľ tieto princípy nefungujú, alebo ich výhody neprevažujú nad tým, aby sme mali vyššiu vymožiteľnosť práva a lepšie obchodné vzťahy, vtedy princípy musíme, obrazne povedané, prekročiť svoj tieň. A čo ja tvrdím, a naozaj vyveďte ma z omylu, zatiaľ sa mi nezdalo, že by ma niekto vyviedol z omylu, že dnes tu tie obchodné vzťahy nefungujú na tom poctivom obchode, kedy slovo podnikateľa zaplatím ti, znamená stopercentnú istotu - zaplatím ti.

S faktickými poznámkami. Pani spravodajkyňa, nie?
Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Hlina, Gábor Gál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ani som netušil, že také niečo tu prišlo. A to som obišiel. Dovoľte povedať, Jano Ľupták je späť. Nech mu jeho dôchodok ľahký. On, chudáčisko, sa v tom teda nejako moc nevyznal. Možno, keby sa v tom vyznal, tak to donesie. Ale možno ani by to nedoniesol. A budem pokračovať v tom, čo som hovoril, prosím vás pekne, skúsme ešte tak, aby to moc teda, aby z týchto dverí to vôbec nevyšlo. Viete, že keby sa to nejaká americká komora dozvedela, alebo nejaké, niekto, že čo doniesla, aký návrh, parlamentná strana, tak normálne to bude poplach, to bude poplach. Lebo to nie je, že niekde Jána Ľuptáka to napadlo. Hej? (Reakcia z pléna.) To je utajený režim, presne. Toto by sme mali riešiť v utajenom režime, že vôbec, teda my rešpektujeme právo voliča zvoliť si teda, koho chce a oni predložia, čo chcú, ale v záujme ochrany a národnej bezpečnosti sme to utajili. No, fakt. Prosím vás pekne.
Viete, všetci vieme, o čom je reč. KDH doniesli podľa mňa dobrý návrh, vyzerá, že sa ide o tom rozprávať, hej, že ako riešiť niektoré skutočnosti? Ja tu za chvíľku budem hovoriť o tridsaťdňových splatnostiach, podľa mňa tiež vec do diskusie. Tuná sa chlapci, mozgový trust OĽaNO zamyslel, aj my, aj my potrebujeme chytiť vlnu, tak doniesli Ľuptákovčinu par excellence. Par excellence a oni to ešte aj predajú tak akože, ako oni boží bojovníci nastúpili do prvej lainy a idú to všetko zachrániť a títo nechápaví a Hlina im to neschválili. Lenže nám na tejto krajine, vážení, záleží, preboha. To nemyslíte vážne. Ja len dúfam, prosím vás, tam sú kolegyne z Plusky, nedávajte z toho nič, fakt nič, nechajte to. Toto si my vydiskutujeme vo vnútri, tuná si to vydiskutujeme.
Vecne, naozaj, pani Žitňanská, ja som bol zvedavý, že čo povie. Naozaj, snažila sa. Pán Chren zistil, pod čo sa podpísal. (Povedané so smiechom.) Tak to v poslednej chvíli zachraňoval, hej, že, viete, dá sa s tým súhlasiť, že má to trošku, má to zabolieť, má to zabolieť. Áno, poďme o tom rozprávať. Ale preboha, nerobme to, že ak je niečo spoločnosť s ručením obmedzeným, však to ste nevymysleli vy, pán kolega. To je vo svete. Viete, aké slušné firmy sú tiež v statuse spoločnosti s ručením obmedzeným? Na akej, z akej premisy vychádzate? Ak je niečo spoločnosť s ručením obmedzeným, tak vy, keď chcete urobiť spoločnosť s ručením obmedzeným a doplnkovým osobným ručením, tak zmeňte Obchodný zákon, alebo ja neviem, či sa to vôbec dá, však zodpovedne k tomu pristúpte. Veď to má toľko náležitostí.
Ja neviem, na akom príklade vám to povedať, aká je to absurdita. Viete, že tu máte ľudí, ktorí, lebo, ja viem, že triedny nepriateľ je podnikateľ tu, to, tomu ja rozumiem, ale nič v zlom, že Churchill to povedal, že kto ťahá káru. Viete. Teraz, dobre, tak mladý človek vymyslí nejaký "start up", niečo vymyslí, krásnu myšlienku a potrebuje predať ten podiel. Prosím vás, kto kúpi podiel v "start upe", nejakom, nášho, vášho syna, tu kolegovia od vás. Hej? Trebárs keby ste, vám bol tento návrh blízky. Tak vám poviem, že v čom je absurdný. Zuckerberg, alebo kto by kúpil niekde na Slovensku podiel v "start upe" nejakej spoločnosti, v ktorej by musel za ten podiel okrem toho, že ho kúpi, ešte by musel ručiť za dlhy vo výške svojho podielu? Však to je nonsens. To je, hovorím, že to sa nedá ani vysvetliť. To fakt, nechajme v tom režime, že tu akože bol to pokus, no však treba oceniť aj snahu. To je v poriadku. Hej? Ale nevyšlo to. Ja, ja, možno aj verím, že teda, že nebolo to, čo som to hovoril, že ste potrebovali chytiť vlnu, že vám skutočne, ale toto naozaj nie je cesta, preboha. To je vec, ktorá presne, že s vaničkou vylejeme aj dieťa. To je naozaj, takto veci nemôžu fungovať. Ak je to raz spoločnosť s ručením obmedzeným, tak je to spoločnosť s ručením obmedzeným. A dobre, rozprávajme o symbolickom štipnutí. To, čo vy chcete tým postihnúť, to nepostihnete.
Len ja vám poviem, budem hovoriť, keď budem predstavovať ten môj, môj návrh zákona. Kde je aj zodpovednosť toho človeka? No, keď vidíte niekde eseročku, ktorá sedí, je tam taký divný pánko, majú takú divnú schránku, majú, nič dokopy nemajú, no tak asi mu nedodáte tovar za 30 000 euro. Nie? Asi mu nedodáte tovar za 30 000 euro. Len ja vám poviem, že čo je bezcharakterné a čo je zákerné a o tom budem rozprávať, že tuná niekto zneužíval dôveru a hovorme o znižovaní dôvery, ale to je úplne iný level, že niekto, tie štátne veľké giganty zneužívali dôveru tých chudákov, ktorí robili pre nich pol roka zadarmo, lebo však robia, oni robili pre štát. To bolo zákerné. A teraz sa budú reštrukturalizovať, budú sa, neviem čo, a tí chlapci, áno, ten živnostník z Oravy zostane bez peňazí a o tom budem ja rozprávať v mojom príspevku. To je ten problém. To bol niekto zákerný, že využil, zneužil, použil štát, použil neviem čo, že pozrite, však my sme veľkí, tu nám pol roka robte. Normálny živnostník, zásada u stavbárov je, robí sa do výšky poskytnutej zálohy. Kto to nevie, nech nepodniká, prosím vás, špeciálne v stavebníctve. Robí sa do výšky poskytnutej zálohy. Ale u tých chudákov, a nebudem menovať tie firmy, tam im niekto povedal, nebojte sa, nebojte sa, štát to zaplatí. Lenže pravdou je, že tie peniažky, kým sa porozdeľovali tam, kde mali, tak na tých biedakov nezostalo. Veď nerobte extrém typu tohto.
Tu poďme riešiť, poďme vyzvať tých ľudí, poďme im nájsť tie peniaze. Poďme nájsť tie peniaze, ktoré sa cestou potratili. Ony tie peniaze niekde sú. O tom budeme rozprávať a mali by sme sa rozprávať. Kde sa tie peniaze stratili? A poďme ich nájsť. Poďme zaklopať tým ľuďom, poďme im zaklopať. Pozor, pozor, tu je Fero z Podzámku, Jano zo Sniny, ja neviem skade a nemajú čo jesť. Tak sme prišli pre peniaze, toto, na toto ma nahovoríte. Ale nenahovoríte ma na niečo, za čo by som sa musel hanbiť. Preboha, pán kolega.
Viete, naozaj v dobrom. Odtiaľ potiaľ, ako sa hovorí, dobre? Argument chcete počuť? A o čom som teraz hovoril, preboha? (Reakcia navrhovateľa.) Nemá význam, pokiaľ chcete odo mňa argument po tom všetkom, čo som povedal, tak to naozaj nemá význam. Dobre? Nechajme to tak. Ono to neprejde, nie preto, že tu niekto by sa nad tým zamýšľal, že či je to dobré, alebo zlé, to neprejde, pretože politicky, chvalabohu, pre tento prípad. Mne je to ľúto, že vy nechápete. Ak je raz spoločnosť s ručením obmedzeným, tak je spoločnosť s ručením obmedzeným. Ak je nejaký iný status, tak je iný status. Keď chcete redefinovať, tak sa takto meňte. Celé zle, celé zle.
Únikový modul hľadal pán Chren v tom a to je to, o čom by sa dalo rozprávať, o čom by sa dalo rozprávať, že aby to zabolelo, aby to zabolelo a nieže sa bude niekto vyškierať, lebo ja poznám tie prípady, že sa niekto vyškiera niekomu. Nič nemám. To áno, to je to. O tom poďme rozprávať. Ale ja nemyslím, že to je cesta cez, tak ako ste to navrhli, lebo keby to náhodou niekto preložil, a to už ani nieže Americkej obchodnej komore, aj Čínskej obchodnej komore, aj Čínskej obchodnej komore, tak sa chytajú za hlavu.
Ďakujem.

S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán kolega. Paradoxne, možno budete prekvapený, s mnohým z toho, čo ste povedali, môžem súhlasiť. Teda až na ten, až na ten úvod, ktorý, si myslím, že človeku, ktorý, ktorému záleží na tejto krajine, tak ne, nebude zneužívať parlament na takéto teátro a na takéto kolotočiarske výstupy. Avšak kolega Kadúc má pravdu, keď sa vás pýtal na ten konkrétny argument. Aký, aký je jeden konkrétny argument? Komu by sa týmto poškodilo? Každá jedna spoločnosť by mala napríklad možnosť znížiť svoje základné imanie na jedno euro a implicitne ručiť, teda len do výšky 5 000 eur majetkami spoločníkov, hoci dnes má základné imanie v akejkoľvek vyššej výške. Poďme sa baviť, či je to technicky správne riešenie alebo nie. Ale nikto by nemal povinnosť ručiť do nejakej neobmedzenej alebo obrovskej výšky, na základe tohto predloženého návrhu zákona.
To, o čo nám ide a čo by tento zákon jednoznačne docielil stopercentne, je práve to, čo ste nazvali, že aby to zabolelo. Jediný príklad, ktorý zaznel vo vašom vystúpení a to bol príklad toho mladého človeka, ktorý ide na Slovensku založiť nový facebook, no, problém je, že drvivá väčšina mladých ľudí by dnes, keď musia základné imanie vo výške 5 000 eur vložiť v hotovosti, si tú spoločnosť ani nezaloží, lebo 5 000 eur je dnes, možno budete prekvapený, možno kolegovia zo SMER-u budú prekvapení ešte viac, ale 5 000 eur je dosť veľa peňazí pre mladého začínajúceho podnikateľa. A preto nemá na výber a keď chce, tak si môže maximálne tam založiť živnosť, kde aj tak ručí celým svojím majetkom, čo my sme, v žiadnom prípade v tejto našej novele nenavrhovali.
Absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali na adresu veľkých stavebných firiem a že toto je vec, na ktorej sa treba zamyslieť. Tridsaťdňová splatnosť faktúr, čo mimochodom nie je váš výmysel, už to vychádza z európskych smerníc a budeme mať povinnosť to implementovať, je jedným z možných riešení. Spýtam sa, čo keď ja nechcem mať tridsaťdňovú splatnosť faktúr, prečo mi to chcete zakázať? Ale viete, aj vyriešiť tento problém, to zase nie je len prísť a ukradnúť Doprastavu vlajku, to treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Gál.