33. schôdza

Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja som sa preto pýtal na ten pomer medzi prijatými dopravnými a poriadkovými policajtmi, lebo občania sa na mňa obracajú a majú taký pocit - aj ja osobne - hlavne na východnom Slovensku, že tento pomer je práve naopak, dennodenne vidia, ako v každej druhej obci policajti merajú rýchlosť, následne vyberajú pokuty, na druhej strane na východnom Slovensku, hlavne v problémových oblastiach, kde je, nebojíme sa povedať, veľká, veľké rómske komunity, dennodenne sa stretávajú s tými krádežami väčšími, menšími, na poliach, v domoch, v lesoch urbárnych, štátnych, prerástlo to už do takej miery, že malé deti nám prepadávajú starých ľudí. Ľudia sú oprávnene, keď vidia na východnom Slovensku, majú nízke mzdy a vidia, ako v každej druhej obci sa vyberajú pokuty, a poriadkových policajtov nevidia, tak oprávnene sú nahnevaní až frustrovaní. A preto ako aj ja sa v mene tých občanov pýtam, či si nemyslíte, že lepšou spoluprácou hlavne so samosprávou, starostami, primátormi a posilnením poriadkovej polície v týchto problémových oblastiach, aby naozaj tam boli aspoň dve hliadky v noci. Ja poznám ten prípad, jedna hliadka má päť obcí, nemá šancu to ukontrolovať. Či si nemyslíte, že týmto posilnením poriadkovej polície v týchto problémových oblastiach a lepšou spoluprácou so starostami, ale s takou úprimnou spoluprácou, lebo starostom záleží na bezpečnosti svojich, svojich občanov, by sa naplnilo to heslo "pomáhať a chrániť", a nie heslo "zamerať a inkasovať".

Ďakujem pekne. Tak neodhadol som úplne presne, čo máte na mysli, pán poslanec, ale bolo to približne, zhruba to. Pán poslanec, chcem vám ešte povedať, aby ste rozumeli tomu pomeru. Na Slovensku máme niečo viac ako 2 000 dopravných policajtov, medzi ktorých treba ale započítať, samozrejme, aj dopravných inžinierov, ktorí stanovujú a vytyčujú, akým spôsobom u nás funguje dopravná, dopravné toky a, samozrejme, policajtov dopravných, ktorí robia správne konanie, čiže v tých uliciach ich nie je toľko. Naopak, policajtov služby poriadkovej polície je 9 300, čo si myslím, že je veľmi slušný pomer z pohľadu toho, na čo sa pýtate. Ale musím jednu vec predsa len trochu odmietnuť, totižto zatiaľ sme nedostali sťažnosť v tom smere, že by niekto zaplatil pokutu, keď neporušil zákon. To je pre mňa nepochopiteľné. To keď by mi začali proste vrahovia nadávať, že ich zatváram, prečo sa nevenujem inej veci, veď oni iba zavraždili. Ja viem, že je to omnoho vážnejšie ako dopravný priestupok, lenže v rámci Slovenskej republiky je stále najväčším vrahom cestná premávka.
Aby sme si rozumeli. Na Slovensku sme mali minulý rok najnižší počet vrážd historicky, 67. Deväťdesiat percent z nich boli výsledkom domácich sporov. Napriek tomu, že minulý rok sme zaznamenali historicky, historicky a myslím si, že na dlhú dobu to bude historický zápis, lebo sa tam podpísalo viacero veľmi pozitívnych okolností, bolo niečo cez 220 mŕtvych na cestách. Bývali doby, spomeňme si roky 2004 až 2008, kedy boli zásadne každé roky nad 600 mŕtvych na cestách. V roku dokonca 2008, to už som bol ministrom, kedy ten výstražný prst padol a kedy prišiel tento prísny zákon, ich bolo 627. Zoberte si, čo od roku 2008, kedy hneď v roku 2009, kedy začal platiť nový zákon, bol ten prepad o 211 mŕtvych, za jeden jediný rok, na nejakých 400. A naďalej sme nepoľavili a tvrdo ideme dolu a minulý rok to bolo dvestodvadsať tuším tri, ak sa dobre pamätám, mŕtvych na cestách. Čiže skvelé číslo z pohľadu toho, že sme, koľko životov sme zachránili. Keby sme nič v roku 2009 neurobili, keby sme nič nespravili z pohľadu pokút, z pohľadu prísnosti sankcií za porušovanie nezodpovednej jazdy, tak by sme nemohli dnes povedať, že v priemere za tých 5 rokov, čo je účinný zákon, sa nám proste podarilo oproti tým šesťstovkám, keď sme sa dostali zhruba na 300, uchrániť 1 500 životov. Aj tým, čo mi vyčítate, že majú pocit, že ich perzekvujú tým, že vyberajú, merajú, vyberajú, sme uchránili 1 500 životov. Mne sa to nezdá málo. Mne sa to naozaj nezdá málo.
A to, že dneska sú viacej policajti v uliciach z pohľadu aj dopravnej polície, pretože ten úvod roka bol katastrofálny. Ten úvod roka z pohľadu obetí na cestách nebol vôbec dobrý. My sme zaznamenali za prvý mesiac alebo za prvý jeden a pol mesiaca 16 mŕtvych chodcov. Je pravda, kombinácia rýchle stmievanie, dobré cesty, to je všetko zvýšené riziko. U niektorých z nich sme dokonca našli vo vrecku tie reflexné pásky. Tá reflexná páska by mu zachránila život. Všetko to bolo len preto, lebo neboli vidieť, či preto, že išlo oproti auto, alebo akýkoľvek iný dôvod bol preto, že sa stal obeťou cestnej premávky. Čiže toto je vlastne reakcia na to, my sme vždy povedali, akonáhle sa budú vyvíjať dopravné štatistiky dobre, ideme cestou k vodičom. O tom svedčí aj náš návrh, ktorý sme predložili minulý rok, kedy sme znížili pokuty. Historicky prvýkrát došlo k zníženiu pokút. Ten základ sme nezvyšovali, pán poslanec, len sa prepočítal na euro. Bol 2 000 a prešlo na 60 eur, čo je podľa mňa menej ako 2 000. Dneska sme klesli na 50, čiže na 1 500. Čiže z môjho pohľadu sme chceli urobiť, podať tú ruku, vyjsť v ústrety, že pozrite sa, keď pôjdeme ďalej, môžeme sa ocitnúť na Slovensku bez pokút. Keby tá situácia bola dobrá, aj ja, všetci by sme to chceli zažiť, pán poslanec, ako hovoríte, všetci by sme to chceli zažiť. Ale faktom zostáva, že stále platí, že najväčším vrahom na Slovensku je cestná premávka, lebo to sú nedobrovoľné smrti, áno, v rámci, alebo teda neprirodzené, keď nehovoríme, samozrejme, niektoré choroby, keď povieme, že, samozrejme, rakovina a podobne asi budú ešte väčšími, ale to sú všetko veci, ktoré, ktoré sú chorobami, a toto je proste do určitej miery násilná smrť.
Čiže z toho dôvodu kladieme dôraz aj v týchto dňoch na to, aby sme videli a vedeli zvrátiť ten nepriaznivý stav, hoci naozaj minulý rok bol extrémne úspešný, myslíme si, že ten priemer, ktorý Slovensko teraz na čo má, je zhruba tých 250 v priemere ročne a náš európsky záväzok bol 297, čiže sme výrazne pod naším európskym záväzkom, ale chceme sa priblížiť, chceme sa priblížiť do roku 2020, začať teraz na tom pracovať, tam by sme chceli klesnúť pod číslo 200.
To je, čo som vám vysvetľoval, prečo ľudia cítia, že dopravní policajti sú vonku, a nakoniec vám poviem, že som aj spokojný, že to vidia, lebo naozaj to svedčí o fakte, že pracujú a snažia sa vylepšiť a zachrániť ľuďom život, lebo o tom to je. Čiže to "pomáhať a chrániť" vyjadruje.
Zároveň mi určitý údaj aj označuje, že nezavádzame, pretože za minulý rok sme udelili menej pokút. A nie o málo. Tuším, že, nechcem to číslo presne povedať, lebo podľa mňa by sa možno, nepamätám si ho presne, nechcem klamať, ale faktom zostáva, že bolo to číslo na úrovni okolo 10 až 15 % menej ako rok predtým. Čo teda nesvedčí o tom, že hlavným cieľom je iba vyberať pokuty.
Keď sa vrátime k tým dvom hliadkam, o ktorých ste hovorili v tých obciach, áno, to je presne ten cieľ, ktorý potrebujeme, aby boli prítomní. Sme konfrontovaní, samozrejme, s niektorými rozhodnutiami v minulosti, ktoré, ktoré neboli úplne ideálne, hlavne niektoré obmedzovania pracovných časov a podobne, čo nám, samozrejme, kradne vždy nejakých živých policajtov z tých tabuliek, ale rozhodne sa chceme zamerať na to, aby sme boli schopní zvýšiť tú kvalitu. Keďže nie úplne ideálne a ľahko sa dá navyšovať počet fyzicky živej sily, ktorá vlastne prichádza do jednotlivých obcí a miest, tak sme sa rozhodli zásadným spôsobom zvýšiť, zvýšiť príspevky v rámci prevencie kriminality. Dlhé roky sa hýbala táto suma niekde na úrovni milión eur. Pre tento rok, a už minulý, sme začali, sme tieto prostriedky prakticky zdvojnásobili a dokážeme stovkám obcí pomôcť k tomu, aby sme dokázali aj cestou kamerových systémov, cestou preventívnych projektov, cestou preventívnych programov, tak v marginalizovaných rómskych komunitách, ale aj pri práci s deťmi majoritnej skupiny, kdekoľvek sa snažíme vlastne investovať peniaze, ktoré by mali tej prevencii pomôcť. Lebo prevencia je, samozrejme, najlepší liek vo všetkom, od chorôb počínajúc a, samozrejme, kriminalitou končiac.
Pri posudzovaní tohto materiálu vychádzame, samozrejme, aj s dôrazom na našu mapu kriminality, aj na mapu marginalizovaných rómskych komunít. Keď budete mať záujem, pán poslanec, samozrejme vám tieto mapy viem sprístupniť. Zaujímavosťou týchto máp je, samozrejme, to, že nie vždy sa prekrývajú. Čiže nemôžeme použiť stereotyp, ktorý platí, že čo rómska komunita to zvýšená kriminalita. Ale medzi jednotlivými osadami, povedané ľudovo, sú zásadné rozdiely. Mnohé veľké osady sa vyznačujú relatívne kľudným správaním. Naopak, omnoho menšie komunity sú zásadne agresívnejšie. Dokonca v jednotlivých častiach a môžme sa pristaviť aj pri Moldave nad Bodvou, kde som bol v tomto pléne za zásah polície kritizovaný. V rámci Moldavy nad Bodvou žije niečo viac ako tisíc, teraz si nepamätám, či 1 400 alebo 1 700 Rómov. Celý problém sú zhruba štyri rodiny teda rozvetvené. Čo rodina, to päťdesiat členov rátajme. Čiže určite relatívne menšinové percento; skromný som bol? Tak odhadom. Čiže relatívne menšinové percento privádza do toho, by som povedal, zlého stereotypu aj ten zvyšok, ktorý v skutočnosti má pravdepodobne ambíciu žiť lepšie aj, aj dajme tomu rozhodne nepácha trestnú činnosť. Čiže tých rómskych špecialistov a vôbec poriadkových policajtov určite potrebujeme viac, viac. Možnosti rozpočtu sú obmedzené.
My teraz robíme poslednú fázu scivilňovania. Už boli scivilnené všetky dokladové agendy. Tam už policajti nepracujú. Boli scivilnené stovky kancelárskych miest. Ideme teraz vlastne brať ešte z niektorých činností, ktoré považujeme viac za logistické ako policajné, aby sme dokázali niekoľko tabuliek ešte nabrať, ale to nie sú, to nie je tých 1 500, ktoré by sme privítali v týchto mestách. Lebo to je číslo, ktoré by mi garantovalo, že naozaj v každom obvode by sme mohli mať dve hliadky, a chcel som vás trošku opraviť a ešte teda dve vety poviem, že to by nám garantovalo tieto dve hliadky, a teda aj zásadný, zásadný pokles tzv. dennej kriminality, teda vecí, ktoré priamo otravujú občanov a sú s nimi konfrontovaní pravidelne. To je najväčší problém.
Popri tom, ako som povedal, tento rok ideme investovať viac ako dva milióny eur do práve prevencie kriminality s ohľadom práve na tie mapy, ktoré som spomínal, a, samozrejme, je v tom zakomponované, sú v tom aj Malacky. Sú v tom zakomponované Malacky, dokonca s vcelku výraznou sumou, tak verím, že aj samospráva Malaciek sa postaví, že tú svoju časť, jednak tú svoju ulicu komplikovanú; a som to chcel prebrať akurát s pánom poslancom Hlinom, ale nie je v práci teraz. Čiže to sú veci, ktoré, ktoré majú šancu zvýšiť tú kvalitu života, kvalitu bezpečnosti v jednotlivých obciach, a verím, že to zásadne pomôže. Verím, že tento rok budú vlastne nainštalované a budú teda aj v prevádzke. V mnohých prípadoch ide o dobudovanie systému. Čiže osvedčili sa tie prvé peniaze, ktoré sme investovali.
No a, pán poslanec, musím vás trochu opraviť. Keby sme boli na tom čísle, ktoré vy hovoríte, keby sme boli, že na jednu hliadku je päť obcí, tak to by bol naozaj famózny stav. Sedí tu pán poslanec Bugár. Býva v Šamoríne, čo všetci vedia, nehovorím žiadny tajný údaj. Viete, čo má obvodné oddelenie v Šamoríne na starosti obcí? Dvadsaťdva. A to je skôr priemer ako výnimka. Sú obce, aj na východe, kde, kde je to cez tridsať, je to cez tridsať obcí, ktoré jedna hliadka, pretože toto obvodné oddelenia majú, musí absolvovať a, samozrejme, prítomnosť polície je to, čo vlastne z môjho pohľadu najviac bojuje s tou metódou príležitosť robí zlodeja. Keby sme tam boli schopní sa posilniť, tak, samozrejme, tá situácia bude dramaticky lepšia.
Pán poslanec Hlina, niečo som ešte chcel, ale. Pán poslanec Hlina, nebol si tu pred chvíľou.
Jaj, vlastne ešte dám ostatným priestor. Čiže posledná veta. Posledná veta iba. Hovorili sme o prevencii kriminality a o otázke prítomnosti polície, tak len som chcel len informovať, že v rámci projektu prevencie kriminality sme práve teraz navyšovali prostriedky aj pre mesto Malacky, a v rámci, v rámci kamerových systémov v tejto oblasti verím, že dôjde k náprave aj tej dlhodobo neriešenej situácie, o ktorej sa tu veľa hovorilo. Kedysi dávno ste sa na ňu pýtali, pán poslanec. Len som chcel, aby sme pri tej odpovedi nezabudli.
Ďakujem pekne. Dám priestor ešte kolegom. Dovidenia.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, pán poslanec, aktuálny stav je taký, že Národná diaľničná spoločnosť uzavrela minulý rok na základe výsledkov verejného obstarávania zmluvu so združením, ktorú reprezentuje Dopravoprojekt, a zmluva sa týka aktualizácie technického riešenia úseku D1 Turany - Hubová a spracúva sa v dvoch etapách. Predmetom prvej etapy je realizácia terénno-inžinierskeho geologického prieskumu oboch variantov trasovania, t. j. povrchového v mieste zosuvu v priestore Šutovských jazierok, ako aj variantu s tunelom Korbelka. Na základe výsledkov inžiniersko-geologického prieskumu, ako aj ostatných prieskumov bude spracovaná podrobná porovnávacia štúdia, ktorá posúdi oba varianty najmä z pohľadu geologických pomerov, technického riešenia, environmentálnych záťaží, predovšetkým dopady primeraného posúdenia vplyvov výstavby na územia Natura 2000, sociálnych dopadov a taktiež z pohľadu nákladov.
Táto porovnávacia štúdia bude podkladom pre ďalší postup v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s rešpektovaním všetkých platných právnych predpisov Slovenskej republiky, ako aj predpisov Európskej únie súvisiacich s územím Natura 2000. Ukončenie prác na prvej etape sa predpokladá na začiatku leta tohto roku.
Národná diaľničná spoločnosť ďalej uskutočňuje pravidelné rokovania so spracovateľom predmetnej dokumentácie, na ktorých monitoruje aktuálny stav prác a hodnotia taktiež plnenie zmluvy. Ťažisko realizovaných prác zo strany zhotoviteľa v súčasnosti tvoria prieskumné práce orientačného inžiniersko-geologického prieskumu. Pre variant V1 (údolný) bolo odvŕtaných dvanásť vrtov v hĺbke 519 metrov, realizovaných osem presiometrických skúšok a odmeraných päť geofyzikálnych profilov. Pre variant V2 (čiže tunelový) bol zhotovený štruktúrny vrt TK04 v hĺbke 230 metrov, 15 kusov inžiniersko-geologických vrtov mimo tunela a vykonaných 22 presiometrických skúšok. Taktiež je rozpracovaný dopravno-inžiniersky prieskum.
V rámci projektových prác bola navrhnutá optimalizácia smerového a výškového vedenia všetkých variantov, rozpletenia jazdných pásov v oblasti tunelov. Optimalizujú sa aj riešenia napríklad v oblasti Rojkovského rašeliniska a ostatných dotknutých oblastí. Rieši sa taktiež kolízia variantu V2 s plánovaným zámerom Železníc Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Prepáčte, pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul a končím tento bod programu.
Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať teraz v prerušenom rokovaní, k návrhu poslanca Alojza Hlinu. Ale skôr, než začneme, pán poslanec, vaším návrhom zákona, vyhlasujem desaťminútovú prestávku, pretože technici potrebujú kvôli technickému zariadeniu, aby ste sa mohli prihlásiť s faktickými a do rozpravy. Takže desaťminútová prestávka. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Dámy a páni, ideme ďalej. Budeme pokračovať. Ešte? Koľko? Zajtra? Páni technici, desať minút stačí? No tak do pol. Bufet je otvorený, 15.30 pokračujeme.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ctené dámy, vážení páni, technika je spôsobilá, verím, že aj my na rokovanie ďalej. Niektorí nie. Mám menovať?
Takže budeme pokračovať v rokovaní jedenásteho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, mení zákon č. 543 z roku 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý je uvedený pod tlačou 942.
Teraz dávam opätovne slovo Alojzovi Hlinovi, aby zaujal miesto, a zároveň pána Mikuláša Hubu, ktorý je spravodajcom, miesto pre spravodajcu.
Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Ján Mičovský. Ak je ešte prítomný, pán navrhovateľ, vy chcete ešte do rozpravy? Tak nech sa páči. Pán Mičovský, ak sa objaví, tak dostane slovo. Ak nie, tak tratí.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 942.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som aj v rozprave krátko vystúpil. V zásade pre ľudí, ktorí to pozerajú, ale aj sme si updatovali nejak, zaktuálnili, že čo sa deje, ako to vyzerá, lebo jak sa to hovorí, pán Kuffa, že ten je, kto nevidel a uveril, lebo Tomáš videl a neuveril, či ako je to? (Reakcia z pléna.) Čiže aj tí, čo nevideli a uverili. Tí, čo neverili, by mali veriť, že to, čo sme avizovali vtedy, keď to tu pán Žiga predkladal, a myslím, že som, okrem mňa vystupoval aj pán Huba, aj pán Mičovský a avizoval problémy toho, že čo môže nastať. Takže, ak vtedy ste mali pocit, že tu hrúzime alebo že nenáležite, zlý úmysel alebo neviem čo ešte by niekomu možno skrslo v hlave, tak bolo by dobré, keby ste uverili, lebo ste videli. Nemusíte proste ani sa do Biblie dostať, lebo už môžte vidieť výsledky, aplikačné výstupy zo zmeny zákona, ktorý sem doniesol minister životného prostredia. To nebol minister hutníctva, keby sme mali také, alebo ministerstvo hospodárstva, to bol minister životného prostredia, ktorý doniesol sem zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie. To je ináč také špecifikum asi iba Slovenska. Nebolo by dobré, keby sme z toho urobili precedens aj do budúcna, že to tu bude bežné. Viete, že tu donesie pani ministerka Zvolenská nejaký zákon, ktorý poškodí zdravie obyvateľstva. Dalo by sa tých príkladov veľa, veľa nájsť, absurdít. Bolo by snáď dobré, keby sme sa tohto primátu nejak nepasovali, že my to tej Európe ukážeme, že čo my dokážeme a my dokážeme aj ministra životného prostredia nahovoriť, aby on sa nedal tak nahovoriť, lebo on išiel po hrudi do toho, že donesie do parlamentu a v parlamente mu to prejde, zákon, ktorý poškodí, evidentne poškodí životné prostredie.
Tento zákon, ktorý ste schválili, poškodil životné prostredie. Ja som to vtedy, keď tu sedel, som mu to hovoril, že či chce byť ministrom, ktorý si do, do kolónky, keď ho niekde odfotia, ak ho odfotia, napíše, že to je ten minister, ktorý zmenil ráz krajiny a vzhľad krajiny. To znamená, že tam, kde bola nejaká vieska, obec, mestečko a okolo neho nejaký ten stromček, tak už to nebude. A kto je za to zodpovedný? Minister Žiga. Čiže ak chce zabojovať o tento primát alebo o túto nejakú poctu, možno pre niekoho poctu, však tie tuje v Baumaxe koniec koncov sa niekomu páčia, možno má aj nejakú zmluvu na to a že toto si myslí, že je pekné, nech sa páči, nech si, nech pokračuje. Ale našou zodpovednosťou je uchrániť nielen pre seba, ale aj pre budúce generácie niečo, kde, niečo, čo vrhá tieň. Tak to poviem. Dobre? Lebo v tieni stromu, v tieni stromu sa dá príroda a svet vnímať o niečo krajšie častokrát. Takže toto by malo byť našou povinnosťou, mali by sme k tomuto zákonu pristúpiť zodpovedne.
Štefanove Kuffove námietky, ktoré tu večne predkladá, keby si dal tú prácu a že naštuduje, tak by som to, sa potešil. Ale on si to nenaštuduje a napriek tomu povie, čo sme už trikrát počuli. Štefan, v záhradke, to, čo si zasadíš, môžeš rúbať, koľko chceš. Ten zákon hovorí, to zmenili a to nenamietam. V svojej záhrade môžeš rúbať, čo chceš, už keď chceš rúbať, rúb! Mne sa to tiež svojím spôsobom nepáči, ale je to tam. Vo svojej záhrade môžeš rúbať, môžeš, môžeš bez obmedzenia, v záhrade, v záhrade. Môžete. Pán Huba. (Reakcia spravodajcu, reakcia z pléna.)
Drevinu, zákon nerozoznáva ovocný strom. (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, iným štýlom, po jednom!

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pozrite sa, som rád, že identifikujeme záhradkárov, ale je dobré, že poznáme aj odborníkov a odborník sedí po mojej pravici. Hej?
No, Štefan, ale ja by som sa nebránil tomu, keď zasaď, rúb, keď zasaď, rúb. Hej? Ale tuná vidíte, nezasadil a rúbe. Viete a koľko rúbe, ale k tomu sa teda vráťme, vráťme sa k tomu. Nie k tým záhradám. Dobre? Poďme hovoriť o extravilánoch obcí, kde sme to zmenili tak, že môžte rúbať v zásade, čo chcete. Ja som to tu hovoril, ktorí si pamätáte, ktorí nie. Kto tam pôjde kedy merať, že či 80, alebo koľko? No, išli merať, keď vyťali Kolibu. Pamätáte, teraz čo bolo, veľká aféra, tu už všetci sme mali, už pomaly že konečne to bude precedens. A jak to dopadlo? Vynaložilo sa x prostriedkov, bohvie, kde komu šla faktúra. Ale nejaká tam faktúra bude. A nakoniec zistili, že merali a z tých vyťatých iba dva boli v rozpore s novoprijatým zákonom. A to je presne to a to na tom niekomu sakramentsky záležalo na Kolibe, lebo to bolo v novinách a neviem čo. Tam sa urobili určité úkony a zistilo sa, že dva stromy. No kto pôjde?
Tuná kolega Mičovský predpokladám, že bude mať nejaké prípady, Jasenie a neviem kde. Všade teda, kde sa rúbe. No však rúbe sa už skoro všade. Hej? A kto, keď to nebude v televízii, keď nebude o to nejaký verejný záujem, kto tam kedy pôjde merať? Už to merať nebude nikto. To je presne to, čo som hovoril. To bolo proste uvoľnenie a že bude sa rúbať hlava-nehlava. Presne jak to dopadlo.
Aktuálne aj teraz je informácia Slatinka. Ja nejdem hodnotiť Slatinku ako vodné dielo, ja len z toho, čo, čo je. A premostím, že komu na tom a prečo tak strašne záležalo, aby sa tento zákon prijal? Slatinka sa asi nebude budovať, lebo nie sú peniaze, viete, nie sú peniaze na Slatinku. Ja ju nebudem vyhodnocovať z pohľadu nejaké enviro, len nie sú peniaze na Slatinku, ale bolo tam určité konanie a teraz je aktuálna informácia, že v rámci toho konania, ktoré je, a v rámci nového zákona tam ide padnúť státisíce stromov. Státisíce stromov tam ide padnúť, lebo je to stále ešte vedené ako, údajne to preklasifikovali ako líniovú stavbu, je tam teraz uvoľnenie z pohľadu tohto zákona a idú rúbať. Vedia, oni už vedia, alebo možno vedia, ale predpokladám, že asi vedia, že priehrada tam nebude, ale je tam drevo a to drevo potrebujú niekde.
Viete a to je to, že my sme, znova teda sme to pokazili tak, jak to zvykneme, že keď Európska komisia v dobrej viere nejaké alternatívne zdroje, neviem čo, prišlo to, len to nemôžte dať, nemôžte to dať hulvátom, hej, niečo, aj dobre mienenú vec keď dáte hulvátom, tak to urobia na svoj obraz. A presne na svoj obraz to urobili, že ak sa mala drevoštiepka spracovať, nejaké kroviny, niečo, nejaký drevný odpad, haluze a neviem čo, tak my sme z toho urobili, že sa rúbe, rúbe kvalitné, to tých fotiek je, keď niekoho to zaujíma, ja vám to pošlem. Mne to sem-tam tí lesoochranári pošlú.
Kvalitné dreviny sa rúbu práve kvôli tomu, že ten systém je tak dotačne nastavený, že už je to pomaly jedno, čo tam hodíte. Tam môžete kľudne nahádzať áčky, tam môžte nahádzať piliarsku hmotu, lebo vyjdete lepšie, keď to nahádžete do tej pece, lebo skrz ten systém dotácií proste sa vám to oplatí. A ten hlad tých gágorov je tak obrovský, že vyťali všetko okolo riek, všetko vyťali okolo riek a tu niekto, mozgový trust sa zamyslel, že kde ešte čo by bolo, a prišli s tým, že áno, však v tých extravilánoch je toho dosť. Tam je tá ochrana iba, iba v tomto jednom zákone. Nepatrí to do zákona o lesoch. Je to chránené iba, iba týmto zákonom a iba obvodom kmeňa. Však to je relatívne ľahké a rýchle. No a presne to bolo. Viete, že vždycky hľadajte, že, že v koho prospech. Hej?
Tu habkali aj Iľavský, aj pán Iľavský, aj pán Žiga habkali, tu niečo splietali o tom, že sa chcú dostať k poľnohospodárskej pôde. Prosím vás, tá drevina tam nevyrastie z večera do rána. Hej? Čiže ak niekto chcel poľnohospodárčiť a keď mu to narástlo, to znamená, že nepoľnohospodárčil. Tak zrazu si spomenul, že ide. To bolo argumentačne akurát tak pre vás, kolegovia, ktorí prípadne. To je urážlivé, čiže, bol by som, ja byť vami, by som, tiež by som aj vašim povedal, ale aspoň nás neurážajte. Hej? Argumentačne to bola absolútna hlúposť. Oni to za to schovali, že sa chcú dostať k poľnohospodárskej pôde. Nie, oni sa chceli dostať k hmote, k drevnej hmote, zmyslom sa bolo dostať k drevnej hmote, a lacno. Lebo zároveň ste zničili tu, čo spravodajcoval pán Martinák, chudáčisko, že on nerozumel, čo spravodajcuje, a tu splietal. Áno, zanikla aj povinnosť robiť náhradnú výsadbu. Zanikla. To je jedna vec, že to môžte vyťať. Doteraz ste, ak ste dostali, tak ste mohli a ešte ste museli urobiť náhradnú výsadbu. Teraz už môžte, sa nemusíte pýtať a nemusíte ju robiť, náhradnú výsadbu. Tak o čo ide? Dostať sa k hmote, a lacno. Je to podľa mňa taká nízka pohnútka voči tým ľuďom, voči tým deťom, tak to poviem, voči tým deťom, ktoré sa idú možno hrať na schovávačku, na preliezačky a už nehovorím, že kvôli tým vtáčikom. Komu by záležalo na vtáčikoch? Okrem tuná pár ľudí, ktorí by ma možno doplnili, a nejakému Lukáčovi z lesoochranárskeho združenia VLK, však? (Reakcia z pléna.)
Ale, tak aj kolega ma doplní. Ale kvôli tým deťom, kvôli tým ľuďom, ktorí sa tam idú prejsť, ktorí si chcú sadnúť do tieňa stromu, ktorí chcú tú klímu mať určitú nastavenú, ktorým sa nepáči tuja z Baumaxu. To tam nerástlo deň, dva.
Vy nemáte morálne právo sa toho chytať kvôli vašim energoprojektom. A keď ma budete vytáčať, tak tie energoprojekty spomeniem menovite, vážení! Dobre? Aby sme potom definovali, že koho energoprojekt je a kto je za ním a prečo, kvôli tomu, aby sa jemu do toho energoprojektu, bral tú dotáciu na biomasu, prečo museli padnúť. A môžme urobiť nejakú nástenku, môžme tým ľuďom povedať, že kto je za to. Idú komunálne voľby. Môžme to rozmeniť na drobné. Menovite, bum, bum, bum, bum, bum, nech sa páči. By ste sa čudovali, aké big fish, veľké ryby sú tam, ktoré sa nechali zlákať na biomasu. Zrazu sú z nich obchodníci v energoprojektoch.
Skončím s tým, s čím som začal. Môžme sa prípadne dohodnúť tak, že sa stala chyba a vy - vedomí si tej chyby - sem prídete a pre mňa za mňa, nech to dá aj Martvoň, to je úplne jedno, však koniec koncov on je legislatívny buldozér v SMER-e, tak nech to aj on predloží. Hej? A nech, len nech sa to zmení do toho stavu, kde to bolo. Dobre, dajte to vy, to je jedno, alebo pánovi Hubovi; a to neurobíte. Proste na konci nech je výsledok, lebo tu ste urobili chybu, vážení! Tu ste urobili chybu. A tú chybu bude vidieť, tú chybu bude vidieť a na tú chybu sa budú ľudia pýtať. A keď bude niekomu ten strom chýbať, tá príroda keď bude niekomu chýbať, tak ju pošleme hľadať ku tým ľuďom, ktorí za to môžu. A verte alebo neverte, sú za tým zase a zase vaši ľudia, vaši konkrétni ľudia, dokonca niektorí z nich tu sedia. Prosím vás, niektorí z nich tu sedia. Rozumiete tomu? A stálo im to za to, že tu dovliekol pán Žiga takýto, úplne...; končíme, hryznem si do jazyka. Dobre? Uzavrime to tak, že na májovú schôdzu sem príde niečo, čo to vráti veci do pôvodného stavu, lebo tieto deje sú ireverzibilné, keď raz vytnete, už to nenarastie, rozumiete? Čiže čím skôr, tým lepšie.
Ďakujem pekne.

Dodo, ak raz vytneš, znova narastie, a to sú práve tie stromy, ktoré rastú okolo potokov, ktoré si spomínal a si plakal, že sú povytíňané všetky stromy okolo potokov. V našom regióne nie sú, ale vyčistili sa tie potoky a sú, nádherne sú vyčistené. Vŕbu keď ty vytneš, do dvoch rokov, do troch rokov ju máš naspäť narastenú. Nič nemusíš tam sadiť. A v priebehu jedného roka ti zarastie ten potok a je tam hotová džungľa z toho.
Ak sa do toho vstupuje hospodárne, áno, to súhlasím s tým, keď hovoríš, že ktosi sa správa veľmi chamtivo a všetko zaradom ako tne, môže to tak byť, ale vŕba, tá, ktorá rastie, a osika, okolo potoka, tam nič nemusíš sadiť. Kto ich tam sadil, tie vŕby? Ty si ich tam sadil? Kto ich sadil? Nikto. Ani ochranári nesadili. Tie vŕby tam spontánne rastú okolo tých potokov. Toto je drevina, ktorá úplne v pohode rastie.
A keď si ten úvod, tak ja chcem len povedať, blažení sú tí, ktorí nevideli, ale uverili. To bolo stretnutie Tomáša a Krista pri zjavení, hej? Tak si si nevedel spomenúť, tak ti len to hovorím.
A čo sa týka vytínania stromov v intraviláne, nie je to celkom tak, Dodo, lebo ten ovocný strom, áno, si mohol vyťať aj doposiaľ, ak to bol ovocný strom, ale ak to bola iná drevina, ak to nebol ovocný strom, ale okrasný strom, potreboval si ten súhlas životného prostredia a stále ho potrebuješ. Na ovocný strom nepotrebuješ. V záhrade a v sadoch nepotrebuješ mať tento súhlas, lebo sú to ovocné stromy, a v tom je podstatný rozdiel. A keď ti ten strom, teraz je to práve takto zmenené, ak ťa poškodzuje, alebo ohrozuje ťa na zdraví, tak môžeš tento strom vyťať, ale sú problémy. U nás v neďalekej obci starosta obce vyťal stromy na cintoríne, ktoré spôsobovali problémy, poškodzovali hroby, múry a tak ďalej, podnet na prokuratúre, na okresnej prokuratúre. Kvôli stromom sú šikanovaní ľudia, kvôli stromom mnohí ľudia doplatili vlastným životom. Strom nemôže byť nad ľudský život povýšený.

Tuto je nebezpečné sa púšťať do debaty, lebo vždycky to tak skončí. Ako keby niekto povedal, že môžete povýšiť strom nad ľudský život. To je, viete, že, pán kolega, tu sú takí rečníci, ktorí to robia vedome takto nekorektne, ale vy to v tej dobrej viere robíte, ale je to svojím spôsobom nekorektné, lebo nikto nepovedal, viete, naozaj. A som rád, že si adoptujete to slovo, ktoré som použil dvakrát, že chamtivosť, hej? Lebo s ktorou vy nerátate, ale ktorá je tu prítomná v enormnom množstve, hej, a má tendenciu narastať. A tá chamtivosť rúbe tie stromy.
To, že niekde vyrúbete strom kvôli tomu, že ohrozuje život, viete, to je nekorektné tu hovoriť, že ako keby to niekto zrovnával. Ja nikdy by som to nezrovnával, hej? Možno kolega Mičovský spomenie prípady, kde vyrúbali chúďatká stromy, ktoré s ničím nič nemali, len si tam tak v kľude rástli, vrhali tieň. To môj dedo hovoril, že poď do tieňa stromu si ľahnúť, že ako zaspíš, hej, že dáš si širák a zaspíš v sekunde, že čo je krajšie, ako si ľahnúť pod tieň stromu. Ako to sú také veci, keď my sme to zažili a užili sme si to, prečo nie sme, prečo sme tak sebeckí, že ľuďom pomaly povieme, kúpte si tuju v Baumaxe. Viete, že to sú veci, ktoré sú nekorektné, hej? A nemiešajme niektoré veci.
Čiže ja by som doprial, ja nie som egoista, doprajem ľuďom, že keď ja som mal tú česť chodiť po horách, po lesoch blízko obce a mesta, v ktorom som žil, hej, bol to extravilán, tak nie som ten, ktorý kvôli niekoho energoprojektu nad tým mávne rukou a povie: Kúpte si tuje v Baumaxe, my toto tu všetko sčešeme a bude to tu taká planinka. Ty keď chceš fotky nejakých planiniek, ti pošlem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán vytrvalý predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno práve tieto posledné sentencie z tejto výmeny názorov ma inšpirovali k tomu, aby som zaspomínal na jednu zaujímavú vec, možno na časy, kedy vo mne začalo klíčiť nejaké lesnícke semiačko. Moji rodičia boli skromní, jednoduchí, ale do divadla chodievali radi a keďže som bol malý, tak vždy ku mne zavolali suseda, ktorý bol starým horárom. A on mi veľmi často opakoval, bol to pán Slosiarik v blahej pamäti, zomrel vo vysokom veku, hodne cez deväťdesiatku, študoval ešte za Rakúsko-Uhorska a zdôrazňoval mi jednu vetu, že v škole ich učili, že strom, to je živý tvor a tak sa k nemu treba aj správať.
A možno ešte druhá pripomienka, zase pán predkladateľ spomenul ten tieň a ja naozaj nemám nejaké veľké svetácke a cestovateľské skúsenosti, ale raz som mal taký krásny zážitok, že keď som zliezol z Araratu dole po týždni, tak potom ma kolega prehovoril, že keď sme už boli na tom Ararate, tak teraz pôjdeme mesiac od sýrskych hraníc, od iránskych hraníc až do Ankary. A my sme ten mesiac išli a na tom bola pozoruhodná tá jedna vec, že za ten mesiac sme mali nie problém s tým, že bicykle boli ťažké a že to proste bol protivietor, to patrí k bicyklu, ale na rozdiel od bicyklovania po Slovensku bol tu ten problém, že my sme celé desiatky kilometrov nemali tieň. Normálne v tureckej krajine, v tej Anatólii, v tej časti, ktorú turisti obyčajne nepoznajú, nemajú tieň. A pritom ešte v stredoveku to boli územia zarastené lesom.
Takže tu by som možno len zdôraznil, že naozaj, aj keď treba uznať, že sú významnejšie veci, popripusťme, že v tejto dobe, keď sa nepozeráme veľmi do diaľky a nebudeme operovať nejakou históriou, tak určite že otázka zamestnanosti, zdravotníctva a tie ďalšie tak často opakované slová majú vyššiu prioritu. V tomto možno má Štefan pravdu, že to je iba strom, ale ak sa na to pozrieme, že sme tu nielen pre dnešok a nielen pre tie témy, ktoré sú ozaj tie, ktoré doslova napĺňajú hlavy starosťami našich občanov, ak sa pozrieme aj na tie naše deti, ak sa pozrieme na to, že po nás má zostať aspoň toľko, koľko sme si požičali od tých našich predkov, keď už nie viacej, tak potom tá vytrvalosť pána poslanca Hlinu je absolútne na mieste a je len nepochopením, že pán minister Žiga to nechce pochopiť, že toto je naozaj omyl.
Možno si spomeniete, ja som mal úprimné presvedčenie, že keď to pán minister predkladal, že to je taká udička, ktorú nám tu hodil len kvôli tomu, aby sme zabrali, on pochopiteľne ustúpi, lebo vie, že to je nezmysel, a bude si tak trocha za tieto naše debaty skrývať to, čo ho viacej zaujíma v zákone, tie rôzne zámeny, voči ktorým sme tiež mali veľa pripomienok. No a ukazuje sa, že nie, že to nebola udička, že to nebola diplomacia pána ministra, ale že to je naozaj čosi, čo z nejakého dôvodu na tom vytrvalo stojí. No otázka prečo? Ja tomu neviem porozumieť, možnože má pravdu pán poslanec Hlina, že sú na tom, za tým aj rôzne energozáujmy veľkých zoskupení, ale určite tá pravda bude košatejšia v tomto prípade a možno sú tam aj záujmy tých drobných, ale nie celkom legitímnych predstáv niektorých občanov.
A ja sa nemôžem nevrátiť do toho okatého prípadu, ktorý sa udial už tohto roku po prijatí zákona tak, ako bola novela prijatá v decembri. Je to naozaj tá obec Jasenie, je to naozaj obec, kde nie že, tu sa navodzuje taká atmosféra, že nejaké tie vŕbky pri potôčkoch, nejaká tá remízka, nejaká tá záhrada a dokonca si ešte povie občan, no naozaj ja si nemôžem vyrúbať?
Štefan, môže. Tam nie sú iba ovocné stromy, keď si prečítaš, tam sú dreviny rastúce v parkoch a záhradách. To znamená, netýka sa to len ovocných stromov, netreba súhlas. Ale ozaj sa bavíme o tom, čo je v chotári, čo je za hranicou obce, o tom, čo vytvára ten dôležitý mikrosvet, tie remízky, ten tieň a nielen pre cyklistov, tých môžeme zabudnúť, ale pre tú božiu prírodu, ako ty tak rád zdôrazňuješ, pre to množstvo tých rôznych tvorov a tvorčekov, ktorých ani často nevidíme, ale ktorí to potrebujú.
A ten človek potrebuje, aby tí tvorovia tam boli a je zvláštne, keď použijeme teraz zase naspäť príklad toho Jasenia, že sa môže stať taká strašidelná vec pod rúškom tohto zákona. Ono je to pod tým rúškom, pretože vznikla beztrestnosť. Akých 40? Už aj 80 a už keď je 80, no kto bude merať, či je 90? Pamätáte, ja som to tu premietol. Už dneska premietať nebudem. Dneska len budem stáť na stanovisku toho predkladateľa, ktorý to predkladá už tretíkrát, ak sa nemýlim, a hovorím, že má pravdu. Má absolútnu pravdu a v tomto ohľade treba jasne si povedať, že to, čo sa udialo v Jasení, nie je žiadna remízka, nie je žiadny stromček v záhrade, ale je to 7-tisíc kubíkov hory.
Viete, aký je tam priemerný strom, čo pod rúškom tohto zákona teraz sa v tisíckach rúbe? Má výšku priemerný strom 28 m, má 1,21 kubíka a ten priemer má tam okolo 30 centimetrov. Sú to teda statné stromy, ktoré naozaj nespĺňajú už ani tých 80 centimetrov. A keď by sme to zobrali z hľadiska nákladov a tržieb, lebo vieme, že to, čo sa dá zneužiť, tak sa zneužije, tak sú s tým spojené na tomto jednom jedinom mieste zisky vo výške 500-tisíc eur. Je to, je to úžasné a hovoríme teda o jednej lokalite, ktorá takýmto spôsobom, keď som aj zavolal pána ministra, ešte keď sme to riešili nieže písomne, ale telefonicky, preboha, zastavte tú hrôzu, ale že veď oni na to dostali aj súhlas, a to nie, ale nie je to ani porušením, tam tie stromy nie sú hrubšie.
No zoberte si, že do dnešného dňa, aj keď interpelácia išla, ja stále neviem, ako to v tom Jasení je, len ľudia, čo telefonujú, hovoria, že to je hrôza, že je to všetko vyrúbané. A viete, čo je ešte na tom hrôza? Že je to dupľované spojenie dvoch ziel, nie že len stromy, ktoré by mali byť v tomto lese, pretože to je les, to nie je žiadna remízka pri potoku, to je hora, uprostred hory. Má len tú smolu, že v katastri ju zapísali na pasienok. A ona napriek tomu si tam, lebo strom je neznalý čítania, čo je v katastri napísané, ona si tam vyrástla a má 80 - 90 rokov.
Len niekto zistil, a to je to dupľované zlo, že hop, veď to je pasienok, a roky na to bral dotáciu ako na pasienok. A teraz v snahe ukázať, že hop, veď niekto by nás mohol, ja neviem, zo satelitu alebo ako zamerať, že tu my berieme na pasienok dotácie 165 eur na hektár, rýchlo dajme zadosť tomu, čo sme deklarovali, čo nebola pravda, vykatujme ten les. Takže tu je otázka aj navyše a už ju dostal aj pán minister, že teda ako je možné, že takéto dotácie sa poberajú, a ako je možné, že keď sa vlastne na to príde, tak sa nerieši, že teda treba dotácie vrátiť, ale treba vyrúbať les, aby bola pravda to, že sme pár rokov brali dotácie na les, a pritom sa deklaroval pasienok.
Ja to Jasenie spomínam už asi tretíkrát od tohto pultu. Ja viem, je to možno iba kvapka v mori, nemám tu k dispozícii príklady, že by som mohol používať ďalšie katastre, ale keby nič iné neexistovalo, keby bol iba tento jeden jediný prípad v obci Jasenie, v dvoch dolinách, ktoré vystupujú až ku hrebeňu Nízkych Tatier, v území, ktoré je v chránenej časti, alebo teda je to ochranné územie Národného parku Nízke Tatry, územie, ktoré je zjavne biotopom množstva chránených živočíchov, dochádza k takejto obludnosti.
Áno, Štefan, nejde o životy, naozaj, v tejto chvíli neriešime nejaké ďaleko vážnejšie veci, čo sa dejú v nemocniciach alebo v domovoch dôchodcov, alebo v domovoch mládeže. Ale máme právo pozrieť sa na ten zákon, na tú novelu, že je v poriadku? Veď je to zjavne zlo, ktoré tu nemá čo robiť. A ja nemôžem zopakovať nič iné len to, že ak sa to bude tu dávať každý mesiac, no tak nič iné nezostáva, len každý mesiac do nemoty o tomto hovoriť, pretože je to naozaj čosi, čo nemôže v žiadnom prípade obstáť. Peniaze niekomu zaslepili oči? No áno, lebo viete, zarobiť 500-tisíc za pár týždňov alebo mesiacov, ja už neviem, ako to tam ďalej ešte beží, tak iste, v dnešnej dobe to nie je zlý peniaz. A dokonca, ak je to pravda, aj orgány životného prostredia sa k tomu vyjadrili, že môže.
Ak dokážu v našej krajine orgány životného prostredia alebo predstavitelia obce povedať, že toto sa môže, tak viete, koho nech sa spýtajú? Nie nás, ktorí možno o tom rozprávame niekedy aj s takým pláštikom, že máme tému, nech sa spýtajú tých občanov, čo tam žijú. Tých zhrozených občanov, ktorí hovoria, bola tu hora, nebude tu nič. Ani keby tam, myslíte, že bude tam pasienok? Kriačiny tam ostanú. To, čo je parádne, stadiaľ odíde, aj odchádza, a kríky, ktoré určite umožnia tak nanajvýš kozičkám sa tam pásť, to bude pasienok pre kozičky. V tom najlepšom prípade.
No nech, ak sa už neverí poslancom, nech sa ide pán minister Žiga aj s pánom ministrom Jahnátkom, no veď, však majú tú možnosť, tak nech sa tam zastavia, aby im to plasticky bolo zrejmé, že k čomu došlo pod pláštikom tohto zákona, že miesto toho, aby sme povedali, hop, tu sa stala chyba a musíme utiahnuť a urobiť stopku, my namiesto toho sme to uvoľnili.
Pán podpredseda vlády tu pred hodinou spomínal, že ako teda klesli nehody a chvalabohu, že klesli, a to je možnože ozaj zásluha aj jeho, ja to bez problémov pripustím a on to dal do korelačnej súvislosti s výškou pokút a že teda dokonca teraz dochádza k tomu, že možno sa už tie pokuty môžu zase zmierniť vzhľadom na to, že, aj keď to je teda, možno by som celkom s tým nesúhlasil, ale dobre, tak tá reakcia, pokuty sa zvýšili, lebo bolo zle. No ale tu bolo zle a my sme povedali, nech je to ešte horšie, sme povedali, už nielen štyridsiatky, už môžete rúbať osemdesiatky obvody.
No, použijúc argumentáciu ministra vnútra, tak potom sa, nech sa stretne pán minister vnútra, ktorý vyriešil takýmto spôsobom otázku korelácie medzi množstvom nehôd a výškou pokút, a s pánom ministrom Žigom nech si vysvetlia, že ako tu pôsobí korelácia medzi takými zákonmi, ako predkladal pán minister, a tým, čo sa deje v našej prírode. Práve pod týmto rúškom naozaj tie stromy tam, Štefan, raz vyrastú. Veď to je pravda. Príroda je silná a už nejednu chybu napravila nás ľudí. Nikto netvrdí, že stromy už na takomto mieste nevyrastú, ale nežijeme naozaj už v období, keď by aspoň v takej krajine, ako je Slovenská republika, keď už nerozprávame o nejakých banánových krajinách kdesi, kde ešte naozaj si rúbu to najcennejšie, pretože ešte sú negramotní, a mnoho takých krajín ešte existuje, že my, vysoko gramotná kultúrna krajina, ktorá sa hlási k tým najlepším tradíciám európskym, svetovým, že nám takéto niečo nevadí? Že my takýto zákon môžme považovať za správny? Veď s tým naozaj prišiel minister životného prostredia, ktorému sme neverili, že to myslí vážne.
Ja nepoznám odpoveď, prečo je taký dôsledný vo svojej tvrdohlavosti, ale je mi úplne jasné, že nie je to namieste tvrdohlavosť, že je to vec, ktorá poškodzuje Jasenie, kopu ďalších chotárov a obcí a ktorá, ak by sme sa predsa len stiahli, že aby sme nerozprávali o veciach, ktorých nepoznáme žiadne súvislosti, tak ešte jeden citát, ten pekný, ktorý sa často používa v iných súvislostiach, že ten, kto zachráni jedného človeka, zachráni celé ľudstvo. Ak sme povedali, že ten strom očami tých starých horárov, že je živý tvor, tak sa k nemu treba aj správať. Nestojí nám za to, aby sme možno len v tomto jednom prípade zlým zákonom zabránili tomu, aby ten jeden strom zahynul? Naozaj ide len o stromy, ale dám otázku: Ide len o stromy?
Ďakujem.

Rozmýšľal som, či sa zapojím do rozpravy a možnože bude stačiť faktická. Rozumiem téme, ktorú hovoríš, a visí vo vzduchu tá otázka, či si niekto zobral za rukojemníka kvôli nenažranosti a kvôli tomu, že niekto už naozaj nevie, čo od dobroty, ráz krajiny a možno, ako ste to tu hovorili, aj budúce generácie. 42 % našich, nášho územia tvoria lesy a ja aj celkom rozumiem, Janko, tvojmu rozhorčeniu, keďže sme boli na jednej akcii, ktorá sa volá alebo sú udeľované Biele vrany a zrovna tento, alebo za minulý rok to dostala pani, ktorá zasvätila posledné desaťročia tomu, aby chránila a bojovala s úradným šimľom, aby zachránila podstatné dedičstvá, ktoré sú vpísané do určitých niektorých významných stromov a niektorých aj menej významných, ktoré jednoznačne ten ráz krajiny tvoria. Bol som pred dvomi týždňami na jednej významnej akcii, ktorú usporiadali na pôde Európskeho parlamentu, ktorá má aj iný rozmer, a to je povedzme si že turistický alebo možno ten, ktorý robí reklamný rozmer pre našu krajinu, volá sa to súťaž o najkrajší strom Európy. Zúčastnili sa toho, náš strom postúpil medzi prvú desiatku a skončili sme nakoniec štvrtí. Celé sa to týkalo iba toho, že existujú v Európe miesta, ktoré sa viažu historicky a sú zapísané aj do histórie národov, práve spojené s nejakými symbolmi a tvorí aj v našej symbolike toto, stromy, my, bohužiaľ, som tam nestretol ani jedného slovenského europoslanca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)