33. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si na túto schôdzu zaradiť dva návrhy zákonov, ktoré spolu úzko súvisia. A chcel som aj povedať, že nebýva často, že má niekto ambíciu otvárať ústavu, čo ale na túto schôdzu celkom neplatí, pretože ústava bola otvorená niekoľkokrát, a chcel by som na začiatku stručne zdôvodniť to, prečo som sa rozhodol navrhnúť zmenu ústavy a následne aj rokovacieho poriadku. Pretože, pretože, tak ako volá toto plénum Janko Mičovský sieň zákonnosti, majú poslanci Národnej rady zákonodarnú aj ústavodarnú iniciatívu a rozhodujú o tom, aké pravidlá pre túto krajinu budú platiť.
Myslím si, že jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je aj kontrola vlády Slovenskej republiky, a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcie a orgánov Európskej únie, najmä Európskej komisie, v súvislosti a zásahmi do našej národnej suverenity. Slovenský parlament túto kontrolu vykonáva najmä tak, že po prvé by mal schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady EÚ, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti prezentujú na rokovaniach pracovných výborov a príslušných orgánov EÚ. Mali by sme udeľovať takzvané žlté a oranžové karty Európskej komisii, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska, respektíve sa používa taký odborný termín: porušujú princíp subsidiarity. Zároveň sa udeľuje a má možnosť udeliť aj červenú kartu Európskej komisii formou žaloby na Súdnom dvore EÚ, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska a porušujú tento princíp subsidiarity.
Podľa štatistík Výboru Národnej rady pre európske záležitosti si vláda neplní riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z toho ústavného zákona, ktorý chce meniť, č. 379/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie, pričom za koordináciu vlády v európskych záležitostiach je zodpovedné ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré to má aj uvedené, po novom, v názve. Dokonca toto ministerstvo patrí k vládnym subjektom, ktoré si včas a riadne tieto povinnosti neplnia. Výsledkom tohto zlyhania je, že na rokovanie Národnej rady sa predkladá iba zlomok a úplne malinké percento predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený, predbežných stanovísk a toho, čo vláda myslí, a tým pádom sa snažím do ústavného zákona zaviesť povinnosť, aby minister, ak s takýmto stanoviskom nedisponuje a neprerokoval ho eurovýbor, musí odchádzať na formácie Rady EÚ s negatívnym stanoviskom. Následne vysvetlím, prečo je to dôležité.
Zo štatistiky: napríklad rokovanie výboru pre európske záležitosti 29. 1. 2014, bolo namiesto 72 takýchto stanovísk predložených iba 12. Čiže tí poslanci, ktorí sú členmi výborov, a je to, pracovne sa eurovýbor volá, výbor, malá Národná rada v Národnej rade, je to jediný výbor, ktorý kreuje aj náhradníkov, pretože jeho rozhodnutia vedia reálne ovplyvniť legislatívny proces.
Myslím si, že situácia je rovnako zlá, pokiaľ ide aj o udeľovanie tzv. žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď podľa najnovšej správy Európskej komisie za rok 2012 sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity v celkovom počte 1-krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ tak urobili 663-krát. Pre porovnanie, Česká republika 46. Táto otázka však nie je absolútnym predpokladom, že táto iniciatíva nastane, ale môže prispieť k tomu, aby minister, ktorý si nesplní povinnosť a do tejto obrovskej, súboru právnych legislatívnych aktov únie sa ani neunúva poslať stanovisko vlády, a tým pádom ani jeden národný poslanec nevie, s akým odchádza do Európskej únie, a k 72 legislatívnym aktom, koľko má schôdza vládnych návrhov, priemer môže byť niekto okolo 35, tu preberáme približne v rovnakej perióde 79. A vláda ani nepredloží stanovisko, s ktorým odchádza na jednotlivé formácie Rady EÚ, a tým pádom si myslím, že by sme to vedeli prirovnať k tomu, keby tu prišiel predkladateľ návrhu zákona a iba povie jeho názov. Toto sa nám deje a deje sa to dlhodobo. Ťahá sa to v podstate od vstupu do Európskej únie a je s tým treba niečo robiť.
Môj návrh v zásade spočíva v tom, že ak si túto povinnosť predmetné ministerstvo nesplní, nemôže odísť minister na formáciu Rady EÚ s kladným stanoviskom, odchádza automaticky so záporným. Ak si túto povinnosť splní a eurovýbor prerokuje aj na základe jeho stanoviska jednotlivé akty, tak môže odísť so stanoviskom, ktoré predpokladá ústava, predpokladá rokovací poriadok. Chcem povedať jednu vec, že dá sa porovnávať z môjho pohľadu fungovanie prijímania zákonov pre túto krajinu, kde na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa častokrát preberá, že náš právny systém je atakovaný legislatívnymi normami z Únie, ktoré prichádzajú v pomere 70 ku 30.
Myslím si, že by bolo vhodné, aby sme sa témam prijímania európskej legislatívy venovali naozaj do hĺbky a niekde tu je zapnutý zlý, zle gombík. Často nás verejnosť obviňuje z toho, že nevie o Európskej únii nič, že nie je informovaná, nemáme dobré mediálne pokrytie týchto tém, a potom sa stretávame s občanmi na základe nejakej obžaloby, že kto, preboha, plodí nezmysly, na základe ktorých oni musia potom žiť a ich dodržiavať. Niekde tu sa skrýva, v hĺbke tohto sa skrýva to, že by sme mali konečne sa zamerať na to, akým spôsobom aj Národná rada vie v tomto procese pomôcť, a to je napríklad to, že minimálne občania Slovenskej republiky prostredníctvom aj svojich zástupcov tu na národnej úrovni budú informovaní o tom, čo sa na nich z Európskej únie hrnie.
Dúfam, že tento relatívne jednoduchý návrh, ktorý síce môže skomplikovať život vláde a život v tej miere, že bude musieť plniť svoje povinnosti, ktoré má definované jednak v ústave a jednak v rokovacom poriadku, a chcem iba, aby ich napĺňala a aby povinnosti, ktoré jej z tohto vyplývajú, boli naplnené. Dúfam, že tento návrh zákona nemá žiadny iný podtext, neexistuje žiadna politika v tomto. Chceme, aby Národná rada a predmetný výbor boli informovaní o tom, aké zákony sa na európskej úrovni prijímajú a aké je stanovisko Slovenskej republiky v týchto veciach. A tí, ktorí o tom informovaní majú byť, túto informáciu dostanú. Na základe toho podľa mňa môže vzniknúť aj spôsob, akým, že budú vznikať odôvodnené stanoviská a nebudeme na konci toho, že niektoré štáty, myslím, že si spomínam, aj Portugalsko dokáže za rovnaké obdobie poslať zásadné stanovisko, odôvodnené alebo reasoned opinion, ako sa to volá, nie iba jedno za celé obdobie, ale Portugalsko ich malo 225. Ako som spomínal, Česká republika 46.
Chcem a pýtam sa, či naozaj všetka legislatíva, ktorá tu za posledné dva roky bola, bola tak strašne v poriadku, čo sa týka Európskej únie, že sme poslali jedno zásadné stanovisko.
Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 931 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhujú sa niektoré opatrenia s cieľom zlepšiť spoluprácu Národnej rady s vládou v európskych záležitostiach, s čím sa dá aj súhlasiť.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 931.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Takže jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Jediný prihlásený je pán navrhovateľ. Dávam vám týmto slovo.

Neplánoval som, že sa stanú moje návrhy zákonov posledné na schôdzi, ale považujem túto tému za veľmi dôležitú, a aby som nebol obvinený z toho, že sa niekde nachádzame v téme ako keby nanovo, tak by som si dovolil povedať nejaké dva zásadné fakty.
23. júla 2013 odišiel ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe sťažnosti viacerých členov výboru pre európske záležitosti list z výboru, z ktorého, z ktorého si dovolím zacitovať možno úvod. "Vážený pán minister, dovoľte mi informovať vás, že na včerajšej schôdzi Výboru Národnej rady pre európske záležitosti výbor prerokoval informáciu o nových návrhoch právnych aktov Európskej únie. V tejto súvislosti členovia výboru vyjadrili nespokojnosť so skutočnosťou, že ministerstvá nezasielajú výboru včas predbežné stanoviská k jednotlivým návrhom." Pevne verím, že pán minister uvedené informácie v budúcnosti, uvedené informácie, ktoré uvádzame, že výbor prerokoval 122 nových legislatívnych aktov a iba 13 sa dostalo na výbor, by bolo dobré, aby v zákonnej lehote sa tieto informácie výboru dostali. Nato prišla odpoveď z ministerstva, že budú sa teda v nejakom časovom horizonte snažiť s touto situáciou niečo urobiť, pretože, tak ako som spomínal v úvodnej reči, schvaľovať legislatívne akty Európskej únie bez toho, aby samotní, aby samotní poslanci držali tieto stanoviská v ruke, a brať ich na vedomie by už nemalo byť do budúcna praxou fungovania eurovýboru. Tak minister v odpovedi sľúbil, že sa stane náprava.
Po pol roku, ja som si pripravil dva, čiže kritizovali sme zo 122 stanovísk, že príde 12 a po pol roku sa situácia v podstate zopakovala, pretože myslím, že zo 79 sme mali asi 11. Pomer sa zvýšil, ale nedokážeme sa k niektorým zásadným stanoviskám vlády, s ktorými následne minister odchádza na, ako som spomínal, jednotlivé formácie Rady, oboznámiť. Tým pádom si myslím, že aj proces schvaľovania týchto legislatívnych zámerov je iba fingovaním práce eurovýboru, a tým pádom nedostávame, a vôbec tento ako keby na konci rokovania eurovýboru pri jednotlivých témach zaradený v rámci nejakého nutného zla sa vždy a jednotne berie na vedomie.
Podľa mňa toto je zásadný problém a Národná rada potom v tabuľke, ktorú môžem dať voľne k dispozícii, sa stáva to, že napríklad pri besede s europoslankyňou Monikou Beňovou, ktorá hovorí o tom, že oni činnosť v Európskom parlamente robia, ale náš národný parlament poslal za rok 2012 nula odôvodnených stanovísk. A ja som spomínal niektoré čísla, spomeniem viac. Portugalsko z hľadiska toho, ako má eurovýbor konať, poslalo 227 minule. Taliansko 96, Nemecko 59, Česká republika 46, Švédi 33, Rumunsko 26, Francúzsko 19 a tak ďalej. Myslím si, že to, že sme úplne, úplne poslední v tomto, neznamená to, že sa zaraďujeme do nejakého jadra snáh alebo bytia v jadre Európskej únie, ale skôr sa orientujeme na to, že sme absolútne rezignovali na snahu ovplyvňovať, resp. dívať sa reálnymi očami na legislatívny proces, ktorý beží a na nás prichádza aj z Európskej únie.
Minule, keď som sa k tejto téme pri inej rozprave dostal, som bol obvinený, že pána predsedu výboru Blahu táto téma unudila k smrti. Myslím si, že je dôležité, aby raz a navždy zaznelo, že fingovanie legislatívneho procesu, ktorý zásadne ovplyvňuje direktívy, nariadenia a možno aj budúcu transpozičnú snahu aj tejto snemovne, je veľmi dôležité označiť, že tento proces je zlý, hráme sa na legislatívny proces. Nevieme o stanoviskách našej exekutívy k jednotlivým návrhom legislatívnych aktov. A nebolo tomu vždycky tak, ale na druhej strane si myslím, že tá reálna zmena, ktorú predkladám, že exekutíva nebude môcť odísť s kladným stanoviskom do Európskej únie, s kladným stanoviskom za Slovenskú republiku, kým eurovýbor jej stanovisko nepozná, je riešením tejto situácie. A dúfam, že bude existovať minimálna zhoda, aby, ak sme teda na strane Slovenskej republiky a chceme, aby sa tu prijímali zákony a prijímali procesom, že aspoň sme o tom my tu informovaní, tak nebude problém túto, tento legislatívny zámer predložiť alebo podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie je žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Chcete zaujať ešte stanovisko, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 935, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 932.
Nech sa páči, pán poslanec, predneste svoj návrh.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 935.)

Ďakujem. Stručne. Táto úprava úzko súvisí s tým, čo som hovoril predtým, keďže si to vyžadovalo dve zákonné úpravy. Jednak ústavnú a jednak do zákona. Argumenty, ktoré som uvádzal predtým, v zásade platia aj na túto úpravu. Chcem iba podotknúť, že naozaj by bolo vhodné sa zamerať aj v situácii, v ktorej sa nachádzame, kedy po prieskume verejnej mienky, kde vychádza, že ľudia na Slovensku z väčšinovej časti sú spokojní, respektíve nemajú zásadné výhrady k nášmu pôsobeniu v Európskej únii, len by chceli zlepšiť situáciu a zastúpenie, na druhej strane máme najmenšiu volebnú účasť. Je predmetná úprava vzhľadom na to, že by Národná rada a jej poslanci mali byť informovaní o európskych témach, o témach prijímania zákonov, aby lepšie, efektívnejšie a nielen pod rúškou fingovania práce eurovýboru, ale naozaj práce, ktorá môže otvoriť niektoré témy, ktoré budú súvisieť alebo súvisia s národnou suverenitou, vás chcem poprosiť aj pri tejto zákonnej úprave o podporu, ktorá úzko súvisí s tým, čo som hovoril predtým.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam priestor spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor. Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 932 z 3. marca tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále. Prepáčte. Prosím vás, nechajte dorozprávať pána spravodajcu.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Návrh zákona nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorý máte predložený ako tlač 934.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 932.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Právo využil len pán navrhovateľ. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec, blíži sa 17. hodina, stihnete? Nech sa páči.