Schôdze NR SR

3.4.2014
16:35
Uvádzajúci uvádza bod

Jozef Viskupič

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si na túto schôdzu zaradiť dva návrhy zákonov, ktoré spolu úzko súvisia. A chcel som aj povedať, že nebýva často, že má niekto ambíciu otvárať ústavu, čo ale na túto schôdzu celkom neplatí, pretože ústava bola otvorená niekoľkokrát, a chcel by som na začiatku stručne zdôvodniť to, prečo som sa rozhodol navrhnúť zmenu ústavy a následne aj rokovacieho poriadku. Pretože,...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si na túto schôdzu zaradiť dva návrhy zákonov, ktoré spolu úzko súvisia. A chcel som aj povedať, že nebýva často, že má niekto ambíciu otvárať ústavu, čo ale na túto schôdzu celkom neplatí, pretože ústava bola otvorená niekoľkokrát, a chcel by som na začiatku stručne zdôvodniť to, prečo som sa rozhodol navrhnúť zmenu ústavy a následne aj rokovacieho poriadku. Pretože, pretože, tak ako volá toto plénum Janko Mičovský sieň zákonnosti, majú poslanci Národnej rady zákonodarnú aj ústavodarnú iniciatívu a rozhodujú o tom, aké pravidlá pre túto krajinu budú platiť.
Myslím si, že jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je aj kontrola vlády Slovenskej republiky, a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcie a orgánov Európskej únie, najmä Európskej komisie, v súvislosti a zásahmi do našej národnej suverenity. Slovenský parlament túto kontrolu vykonáva najmä tak, že po prvé by mal schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady EÚ, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti prezentujú na rokovaniach pracovných výborov a príslušných orgánov EÚ. Mali by sme udeľovať takzvané žlté a oranžové karty Európskej komisii, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska, respektíve sa používa taký odborný termín: porušujú princíp subsidiarity. Zároveň sa udeľuje a má možnosť udeliť aj červenú kartu Európskej komisii formou žaloby na Súdnom dvore EÚ, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska a porušujú tento princíp subsidiarity.
Podľa štatistík Výboru Národnej rady pre európske záležitosti si vláda neplní riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z toho ústavného zákona, ktorý chce meniť, č. 379/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie, pričom za koordináciu vlády v európskych záležitostiach je zodpovedné ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré to má aj uvedené, po novom, v názve. Dokonca toto ministerstvo patrí k vládnym subjektom, ktoré si včas a riadne tieto povinnosti neplnia. Výsledkom tohto zlyhania je, že na rokovanie Národnej rady sa predkladá iba zlomok a úplne malinké percento predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený, predbežných stanovísk a toho, čo vláda myslí, a tým pádom sa snažím do ústavného zákona zaviesť povinnosť, aby minister, ak s takýmto stanoviskom nedisponuje a neprerokoval ho eurovýbor, musí odchádzať na formácie Rady EÚ s negatívnym stanoviskom. Následne vysvetlím, prečo je to dôležité.
Zo štatistiky: napríklad rokovanie výboru pre európske záležitosti 29. 1. 2014, bolo namiesto 72 takýchto stanovísk predložených iba 12. Čiže tí poslanci, ktorí sú členmi výborov, a je to, pracovne sa eurovýbor volá, výbor, malá Národná rada v Národnej rade, je to jediný výbor, ktorý kreuje aj náhradníkov, pretože jeho rozhodnutia vedia reálne ovplyvniť legislatívny proces.
Myslím si, že situácia je rovnako zlá, pokiaľ ide aj o udeľovanie tzv. žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď podľa najnovšej správy Európskej komisie za rok 2012 sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity v celkovom počte 1-krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ tak urobili 663-krát. Pre porovnanie, Česká republika 46. Táto otázka však nie je absolútnym predpokladom, že táto iniciatíva nastane, ale môže prispieť k tomu, aby minister, ktorý si nesplní povinnosť a do tejto obrovskej, súboru právnych legislatívnych aktov únie sa ani neunúva poslať stanovisko vlády, a tým pádom ani jeden národný poslanec nevie, s akým odchádza do Európskej únie, a k 72 legislatívnym aktom, koľko má schôdza vládnych návrhov, priemer môže byť niekto okolo 35, tu preberáme približne v rovnakej perióde 79. A vláda ani nepredloží stanovisko, s ktorým odchádza na jednotlivé formácie Rady EÚ, a tým pádom si myslím, že by sme to vedeli prirovnať k tomu, keby tu prišiel predkladateľ návrhu zákona a iba povie jeho názov. Toto sa nám deje a deje sa to dlhodobo. Ťahá sa to v podstate od vstupu do Európskej únie a je s tým treba niečo robiť.
Môj návrh v zásade spočíva v tom, že ak si túto povinnosť predmetné ministerstvo nesplní, nemôže odísť minister na formáciu Rady EÚ s kladným stanoviskom, odchádza automaticky so záporným. Ak si túto povinnosť splní a eurovýbor prerokuje aj na základe jeho stanoviska jednotlivé akty, tak môže odísť so stanoviskom, ktoré predpokladá ústava, predpokladá rokovací poriadok. Chcem povedať jednu vec, že dá sa porovnávať z môjho pohľadu fungovanie prijímania zákonov pre túto krajinu, kde na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa častokrát preberá, že náš právny systém je atakovaný legislatívnymi normami z Únie, ktoré prichádzajú v pomere 70 ku 30.
Myslím si, že by bolo vhodné, aby sme sa témam prijímania európskej legislatívy venovali naozaj do hĺbky a niekde tu je zapnutý zlý, zle gombík. Často nás verejnosť obviňuje z toho, že nevie o Európskej únii nič, že nie je informovaná, nemáme dobré mediálne pokrytie týchto tém, a potom sa stretávame s občanmi na základe nejakej obžaloby, že kto, preboha, plodí nezmysly, na základe ktorých oni musia potom žiť a ich dodržiavať. Niekde tu sa skrýva, v hĺbke tohto sa skrýva to, že by sme mali konečne sa zamerať na to, akým spôsobom aj Národná rada vie v tomto procese pomôcť, a to je napríklad to, že minimálne občania Slovenskej republiky prostredníctvom aj svojich zástupcov tu na národnej úrovni budú informovaní o tom, čo sa na nich z Európskej únie hrnie.
Dúfam, že tento relatívne jednoduchý návrh, ktorý síce môže skomplikovať život vláde a život v tej miere, že bude musieť plniť svoje povinnosti, ktoré má definované jednak v ústave a jednak v rokovacom poriadku, a chcem iba, aby ich napĺňala a aby povinnosti, ktoré jej z tohto vyplývajú, boli naplnené. Dúfam, že tento návrh zákona nemá žiadny iný podtext, neexistuje žiadna politika v tomto. Chceme, aby Národná rada a predmetný výbor boli informovaní o tom, aké zákony sa na európskej úrovni prijímajú a aké je stanovisko Slovenskej republiky v týchto veciach. A tí, ktorí o tom informovaní majú byť, túto informáciu dostanú. Na základe toho podľa mňa môže vzniknúť aj spôsob, akým, že budú vznikať odôvodnené stanoviská a nebudeme na konci toho, že niektoré štáty, myslím, že si spomínam, aj Portugalsko dokáže za rovnaké obdobie poslať zásadné stanovisko, odôvodnené alebo reasoned opinion, ako sa to volá, nie iba jedno za celé obdobie, ale Portugalsko ich malo 225. Ako som spomínal, Česká republika 46.
Chcem a pýtam sa, či naozaj všetka legislatíva, ktorá tu za posledné dva roky bola, bola tak strašne v poriadku, čo sa týka Európskej únie, že sme poslali jedno zásadné stanovisko.
Ďakujem.

Skryt prepis

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si na túto schôdzu zaradiť dva návrhy zákonov, ktoré spolu úzko súvisia. A chcel som aj povedať, že nebýva často, že má niekto ambíciu otvárať ústavu, čo ale na túto schôdzu celkom neplatí, pretože ústava bola otvorená niekoľkokrát, a chcel by som na začiatku stručne zdôvodniť to, prečo som sa rozhodol navrhnúť zmenu ústavy a následne aj rokovacieho poriadku. Pretože, pretože, tak ako volá toto plénum Janko Mičovský sieň zákonnosti, majú poslanci Národnej rady zákonodarnú aj ústavodarnú iniciatívu a rozhodujú o tom, aké pravidlá pre túto krajinu budú platiť.
Myslím si, že jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je aj kontrola vlády Slovenskej republiky, a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcie a orgánov Európskej únie, najmä Európskej komisie, v súvislosti a zásahmi do našej národnej suverenity. Slovenský parlament túto kontrolu vykonáva najmä tak, že po prvé by mal schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady EÚ, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti prezentujú na rokovaniach pracovných výborov a príslušných orgánov EÚ. Mali by sme udeľovať takzvané žlté a oranžové karty Európskej komisii, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska, respektíve sa používa taký odborný termín: porušujú princíp subsidiarity. Zároveň sa udeľuje a má možnosť udeliť aj červenú kartu Európskej komisii formou žaloby na Súdnom dvore EÚ, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska a porušujú tento princíp subsidiarity.
Podľa štatistík Výboru Národnej rady pre európske záležitosti si vláda neplní riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z toho ústavného zákona, ktorý chce meniť, č. 379/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie, pričom za koordináciu vlády v európskych záležitostiach je zodpovedné ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré to má aj uvedené, po novom, v názve. Dokonca toto ministerstvo patrí k vládnym subjektom, ktoré si včas a riadne tieto povinnosti neplnia. Výsledkom tohto zlyhania je, že na rokovanie Národnej rady sa predkladá iba zlomok a úplne malinké percento predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený, predbežných stanovísk a toho, čo vláda myslí, a tým pádom sa snažím do ústavného zákona zaviesť povinnosť, aby minister, ak s takýmto stanoviskom nedisponuje a neprerokoval ho eurovýbor, musí odchádzať na formácie Rady EÚ s negatívnym stanoviskom. Následne vysvetlím, prečo je to dôležité.
Zo štatistiky: napríklad rokovanie výboru pre európske záležitosti 29. 1. 2014, bolo namiesto 72 takýchto stanovísk predložených iba 12. Čiže tí poslanci, ktorí sú členmi výborov, a je to, pracovne sa eurovýbor volá, výbor, malá Národná rada v Národnej rade, je to jediný výbor, ktorý kreuje aj náhradníkov, pretože jeho rozhodnutia vedia reálne ovplyvniť legislatívny proces.
Myslím si, že situácia je rovnako zlá, pokiaľ ide aj o udeľovanie tzv. žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď podľa najnovšej správy Európskej komisie za rok 2012 sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity v celkovom počte 1-krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ tak urobili 663-krát. Pre porovnanie, Česká republika 46. Táto otázka však nie je absolútnym predpokladom, že táto iniciatíva nastane, ale môže prispieť k tomu, aby minister, ktorý si nesplní povinnosť a do tejto obrovskej, súboru právnych legislatívnych aktov únie sa ani neunúva poslať stanovisko vlády, a tým pádom ani jeden národný poslanec nevie, s akým odchádza do Európskej únie, a k 72 legislatívnym aktom, koľko má schôdza vládnych návrhov, priemer môže byť niekto okolo 35, tu preberáme približne v rovnakej perióde 79. A vláda ani nepredloží stanovisko, s ktorým odchádza na jednotlivé formácie Rady EÚ, a tým pádom si myslím, že by sme to vedeli prirovnať k tomu, keby tu prišiel predkladateľ návrhu zákona a iba povie jeho názov. Toto sa nám deje a deje sa to dlhodobo. Ťahá sa to v podstate od vstupu do Európskej únie a je s tým treba niečo robiť.
Môj návrh v zásade spočíva v tom, že ak si túto povinnosť predmetné ministerstvo nesplní, nemôže odísť minister na formáciu Rady EÚ s kladným stanoviskom, odchádza automaticky so záporným. Ak si túto povinnosť splní a eurovýbor prerokuje aj na základe jeho stanoviska jednotlivé akty, tak môže odísť so stanoviskom, ktoré predpokladá ústava, predpokladá rokovací poriadok. Chcem povedať jednu vec, že dá sa porovnávať z môjho pohľadu fungovanie prijímania zákonov pre túto krajinu, kde na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa častokrát preberá, že náš právny systém je atakovaný legislatívnymi normami z Únie, ktoré prichádzajú v pomere 70 ku 30.
Myslím si, že by bolo vhodné, aby sme sa témam prijímania európskej legislatívy venovali naozaj do hĺbky a niekde tu je zapnutý zlý, zle gombík. Často nás verejnosť obviňuje z toho, že nevie o Európskej únii nič, že nie je informovaná, nemáme dobré mediálne pokrytie týchto tém, a potom sa stretávame s občanmi na základe nejakej obžaloby, že kto, preboha, plodí nezmysly, na základe ktorých oni musia potom žiť a ich dodržiavať. Niekde tu sa skrýva, v hĺbke tohto sa skrýva to, že by sme mali konečne sa zamerať na to, akým spôsobom aj Národná rada vie v tomto procese pomôcť, a to je napríklad to, že minimálne občania Slovenskej republiky prostredníctvom aj svojich zástupcov tu na národnej úrovni budú informovaní o tom, čo sa na nich z Európskej únie hrnie.
Dúfam, že tento relatívne jednoduchý návrh, ktorý síce môže skomplikovať život vláde a život v tej miere, že bude musieť plniť svoje povinnosti, ktoré má definované jednak v ústave a jednak v rokovacom poriadku, a chcem iba, aby ich napĺňala a aby povinnosti, ktoré jej z tohto vyplývajú, boli naplnené. Dúfam, že tento návrh zákona nemá žiadny iný podtext, neexistuje žiadna politika v tomto. Chceme, aby Národná rada a predmetný výbor boli informovaní o tom, aké zákony sa na európskej úrovni prijímajú a aké je stanovisko Slovenskej republiky v týchto veciach. A tí, ktorí o tom informovaní majú byť, túto informáciu dostanú. Na základe toho podľa mňa môže vzniknúť aj spôsob, akým, že budú vznikať odôvodnené stanoviská a nebudeme na konci toho, že niektoré štáty, myslím, že si spomínam, aj Portugalsko dokáže za rovnaké obdobie poslať zásadné stanovisko, odôvodnené alebo reasoned opinion, ako sa to volá, nie iba jedno za celé obdobie, ale Portugalsko ich malo 225. Ako som spomínal, Česká republika 46.
Chcem a pýtam sa, či naozaj všetka legislatíva, ktorá tu za posledné dva roky bola, bola tak strašne v poriadku, čo sa týka Európskej únie, že sme poslali jedno zásadné stanovisko.
Ďakujem.

Stav prepisu
Autorizovaný

Zavrieť prepis

3.4.2014
16:46
Vystúpenie

Vystúpenie 16:46

Miroslav Kadúc

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 931 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhujú sa niektoré opatrenia s cieľom zlepšiť spoluprácu Národnej rady s vládou v európskych záležitostiach, s čím sa dá aj súhlasiť.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 931.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Stav prepisu
Autorizovaný

Zavrieť prepis

3.4.2014
16:48
Uvádzajúci uvádza bod

Uvádzajúci uvádza bod 16:48

Jozef Viskupič

Neplánoval som, že sa stanú moje návrhy zákonov posledné na schôdzi, ale považujem túto tému za veľmi dôležitú, a aby som nebol obvinený z toho, že sa niekde nachádzame v téme ako keby nanovo, tak by som si dovolil povedať nejaké dva zásadné fakty.
23. júla 2013 odišiel ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe sťažnosti viacerých členov výboru pre európske záležitosti list z výboru, z ktorého, z...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Neplánoval som, že sa stanú moje návrhy zákonov posledné na schôdzi, ale považujem túto tému za veľmi dôležitú, a aby som nebol obvinený z toho, že sa niekde nachádzame v téme ako keby nanovo, tak by som si dovolil povedať nejaké dva zásadné fakty.
23. júla 2013 odišiel ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe sťažnosti viacerých členov výboru pre európske záležitosti list z výboru, z ktorého, z ktorého si dovolím zacitovať možno úvod. "Vážený pán minister, dovoľte mi informovať vás, že na včerajšej schôdzi Výboru Národnej rady pre európske záležitosti výbor prerokoval informáciu o nových návrhoch právnych aktov Európskej únie. V tejto súvislosti členovia výboru vyjadrili nespokojnosť so skutočnosťou, že ministerstvá nezasielajú výboru včas predbežné stanoviská k jednotlivým návrhom." Pevne verím, že pán minister uvedené informácie v budúcnosti, uvedené informácie, ktoré uvádzame, že výbor prerokoval 122 nových legislatívnych aktov a iba 13 sa dostalo na výbor, by bolo dobré, aby v zákonnej lehote sa tieto informácie výboru dostali. Nato prišla odpoveď z ministerstva, že budú sa teda v nejakom časovom horizonte snažiť s touto situáciou niečo urobiť, pretože, tak ako som spomínal v úvodnej reči, schvaľovať legislatívne akty Európskej únie bez toho, aby samotní, aby samotní poslanci držali tieto stanoviská v ruke, a brať ich na vedomie by už nemalo byť do budúcna praxou fungovania eurovýboru. Tak minister v odpovedi sľúbil, že sa stane náprava.
Po pol roku, ja som si pripravil dva, čiže kritizovali sme zo 122 stanovísk, že príde 12 a po pol roku sa situácia v podstate zopakovala, pretože myslím, že zo 79 sme mali asi 11. Pomer sa zvýšil, ale nedokážeme sa k niektorým zásadným stanoviskám vlády, s ktorými následne minister odchádza na, ako som spomínal, jednotlivé formácie Rady, oboznámiť. Tým pádom si myslím, že aj proces schvaľovania týchto legislatívnych zámerov je iba fingovaním práce eurovýboru, a tým pádom nedostávame, a vôbec tento ako keby na konci rokovania eurovýboru pri jednotlivých témach zaradený v rámci nejakého nutného zla sa vždy a jednotne berie na vedomie.
Podľa mňa toto je zásadný problém a Národná rada potom v tabuľke, ktorú môžem dať voľne k dispozícii, sa stáva to, že napríklad pri besede s europoslankyňou Monikou Beňovou, ktorá hovorí o tom, že oni činnosť v Európskom parlamente robia, ale náš národný parlament poslal za rok 2012 nula odôvodnených stanovísk. A ja som spomínal niektoré čísla, spomeniem viac. Portugalsko z hľadiska toho, ako má eurovýbor konať, poslalo 227 minule. Taliansko 96, Nemecko 59, Česká republika 46, Švédi 33, Rumunsko 26, Francúzsko 19 a tak ďalej. Myslím si, že to, že sme úplne, úplne poslední v tomto, neznamená to, že sa zaraďujeme do nejakého jadra snáh alebo bytia v jadre Európskej únie, ale skôr sa orientujeme na to, že sme absolútne rezignovali na snahu ovplyvňovať, resp. dívať sa reálnymi očami na legislatívny proces, ktorý beží a na nás prichádza aj z Európskej únie.
Minule, keď som sa k tejto téme pri inej rozprave dostal, som bol obvinený, že pána predsedu výboru Blahu táto téma unudila k smrti. Myslím si, že je dôležité, aby raz a navždy zaznelo, že fingovanie legislatívneho procesu, ktorý zásadne ovplyvňuje direktívy, nariadenia a možno aj budúcu transpozičnú snahu aj tejto snemovne, je veľmi dôležité označiť, že tento proces je zlý, hráme sa na legislatívny proces. Nevieme o stanoviskách našej exekutívy k jednotlivým návrhom legislatívnych aktov. A nebolo tomu vždycky tak, ale na druhej strane si myslím, že tá reálna zmena, ktorú predkladám, že exekutíva nebude môcť odísť s kladným stanoviskom do Európskej únie, s kladným stanoviskom za Slovenskú republiku, kým eurovýbor jej stanovisko nepozná, je riešením tejto situácie. A dúfam, že bude existovať minimálna zhoda, aby, ak sme teda na strane Slovenskej republiky a chceme, aby sa tu prijímali zákony a prijímali procesom, že aspoň sme o tom my tu informovaní, tak nebude problém túto, tento legislatívny zámer predložiť alebo podporiť.
Ďakujem.

Skryt prepis

Neplánoval som, že sa stanú moje návrhy zákonov posledné na schôdzi, ale považujem túto tému za veľmi dôležitú, a aby som nebol obvinený z toho, že sa niekde nachádzame v téme ako keby nanovo, tak by som si dovolil povedať nejaké dva zásadné fakty.
23. júla 2013 odišiel ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe sťažnosti viacerých členov výboru pre európske záležitosti list z výboru, z ktorého, z ktorého si dovolím zacitovať možno úvod. "Vážený pán minister, dovoľte mi informovať vás, že na včerajšej schôdzi Výboru Národnej rady pre európske záležitosti výbor prerokoval informáciu o nových návrhoch právnych aktov Európskej únie. V tejto súvislosti členovia výboru vyjadrili nespokojnosť so skutočnosťou, že ministerstvá nezasielajú výboru včas predbežné stanoviská k jednotlivým návrhom." Pevne verím, že pán minister uvedené informácie v budúcnosti, uvedené informácie, ktoré uvádzame, že výbor prerokoval 122 nových legislatívnych aktov a iba 13 sa dostalo na výbor, by bolo dobré, aby v zákonnej lehote sa tieto informácie výboru dostali. Nato prišla odpoveď z ministerstva, že budú sa teda v nejakom časovom horizonte snažiť s touto situáciou niečo urobiť, pretože, tak ako som spomínal v úvodnej reči, schvaľovať legislatívne akty Európskej únie bez toho, aby samotní, aby samotní poslanci držali tieto stanoviská v ruke, a brať ich na vedomie by už nemalo byť do budúcna praxou fungovania eurovýboru. Tak minister v odpovedi sľúbil, že sa stane náprava.
Po pol roku, ja som si pripravil dva, čiže kritizovali sme zo 122 stanovísk, že príde 12 a po pol roku sa situácia v podstate zopakovala, pretože myslím, že zo 79 sme mali asi 11. Pomer sa zvýšil, ale nedokážeme sa k niektorým zásadným stanoviskám vlády, s ktorými následne minister odchádza na, ako som spomínal, jednotlivé formácie Rady, oboznámiť. Tým pádom si myslím, že aj proces schvaľovania týchto legislatívnych zámerov je iba fingovaním práce eurovýboru, a tým pádom nedostávame, a vôbec tento ako keby na konci rokovania eurovýboru pri jednotlivých témach zaradený v rámci nejakého nutného zla sa vždy a jednotne berie na vedomie.
Podľa mňa toto je zásadný problém a Národná rada potom v tabuľke, ktorú môžem dať voľne k dispozícii, sa stáva to, že napríklad pri besede s europoslankyňou Monikou Beňovou, ktorá hovorí o tom, že oni činnosť v Európskom parlamente robia, ale náš národný parlament poslal za rok 2012 nula odôvodnených stanovísk. A ja som spomínal niektoré čísla, spomeniem viac. Portugalsko z hľadiska toho, ako má eurovýbor konať, poslalo 227 minule. Taliansko 96, Nemecko 59, Česká republika 46, Švédi 33, Rumunsko 26, Francúzsko 19 a tak ďalej. Myslím si, že to, že sme úplne, úplne poslední v tomto, neznamená to, že sa zaraďujeme do nejakého jadra snáh alebo bytia v jadre Európskej únie, ale skôr sa orientujeme na to, že sme absolútne rezignovali na snahu ovplyvňovať, resp. dívať sa reálnymi očami na legislatívny proces, ktorý beží a na nás prichádza aj z Európskej únie.
Minule, keď som sa k tejto téme pri inej rozprave dostal, som bol obvinený, že pána predsedu výboru Blahu táto téma unudila k smrti. Myslím si, že je dôležité, aby raz a navždy zaznelo, že fingovanie legislatívneho procesu, ktorý zásadne ovplyvňuje direktívy, nariadenia a možno aj budúcu transpozičnú snahu aj tejto snemovne, je veľmi dôležité označiť, že tento proces je zlý, hráme sa na legislatívny proces. Nevieme o stanoviskách našej exekutívy k jednotlivým návrhom legislatívnych aktov. A nebolo tomu vždycky tak, ale na druhej strane si myslím, že tá reálna zmena, ktorú predkladám, že exekutíva nebude môcť odísť s kladným stanoviskom do Európskej únie, s kladným stanoviskom za Slovenskú republiku, kým eurovýbor jej stanovisko nepozná, je riešením tejto situácie. A dúfam, že bude existovať minimálna zhoda, aby, ak sme teda na strane Slovenskej republiky a chceme, aby sa tu prijímali zákony a prijímali procesom, že aspoň sme o tom my tu informovaní, tak nebude problém túto, tento legislatívny zámer predložiť alebo podporiť.
Ďakujem.

Stav prepisu
Autorizovaný

Zavrieť prepis

3.4.2014
16:55
Uvádzajúci uvádza bod

Uvádzajúci uvádza bod 16:55

Jozef Viskupič

Ďakujem. Stručne. Táto úprava úzko súvisí s tým, čo som hovoril predtým, keďže si to vyžadovalo dve zákonné úpravy. Jednak ústavnú a jednak do zákona. Argumenty, ktoré som uvádzal predtým, v zásade platia aj na túto úpravu. Chcem iba podotknúť, že naozaj by bolo vhodné sa zamerať aj v situácii, v ktorej sa nachádzame, kedy po prieskume verejnej mienky, kde vychádza, že ľudia na Slovensku z väčšinovej časti sú spokojní, respektíve nemajú...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

3.4.2014
16:57
Vystúpenie spoločného spravodajcu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:57

Miroslav Kadúc

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v §...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 932 z 3. marca tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále. Prepáčte. Prosím vás, nechajte dorozprávať pána spravodajcu.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Návrh zákona nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorý máte predložený ako tlač 934.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 932.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 932 z 3. marca tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále. Prepáčte. Prosím vás, nechajte dorozprávať pána spravodajcu.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Návrh zákona nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorý máte predložený ako tlač 934.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 932.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Stav prepisu
Autorizovaný

Zavrieť prepis

3.4.2014
16:59
Uvádzajúci uvádza bod

Uvádzajúci uvádza bod 16:59

Jozef Viskupič

Ďakujem. Myslím, že zmestím toto do tej minútky, ktorá zostáva. Chcel by som, aby; uveríš. Ja len tým, že sa zaplnila sála, by som chcel povedať, že cieľom predloženého návrhu zákona je zlepšiť spoluprácu Národnej rady, vlády a výboru pre európske záležitosti, a myslím si, že schválením tohto návrhu zákona by prišlo k posilneniu postavenia Národnej rady Slovenskej republiky v tomto procese a mohli by sme vytvoriť naozaj reálny predpoklad...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

3.4.2014
17:09

17:09

Alojz Hlina

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som využil moje právo a sťahujem moje dva návrhy zákonov, tlač 940 a 941. Ďakujem.

Skontrolovaný text

3.4.2014
17:15
Vystúpenie s procedurálnym návrhom

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:15

Pavol Paška

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, chcem vás informovať, že pán prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie zákon z 27. marca 2014, ktorým sa dopĺňa zákon č. 122 o ochrane osobných údajov, je to tlač 958. Podávam návrh na doplnenie programu 33. schôdze tak, aby sme tento pánom prezidentom vrátený zákon prerokovali dnes po...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, chcem vás informovať, že pán prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie zákon z 27. marca 2014, ktorým sa dopĺňa zákon č. 122 o ochrane osobných údajov, je to tlač 958. Podávam návrh na doplnenie programu 33. schôdze tak, aby sme tento pánom prezidentom vrátený zákon prerokovali dnes po skončení prestávky na spočítavanie hlasov z hlasovania o voľbe kandidátov na ústavných sudcov, takže poprosím vás o hlasovanie o tomto návrhu na zmenu programu o zaradení bodu zákon vrátený pánom prezidentom.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 100 za, 14 proti, 6 sa zdržali, 5 nehlasovali.

V tejto súvislosti a vzhľadom na vývoj programu rokovania o programe 33. schôdze navrhujem, aby sme dnes rokovali o programe 33. schôdze aj po 19. hodine, až do ukončenia a prerokovania všetkých bodov.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 105 bolo za, 14 proti, 10 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Poprosím pána poslanca Kadúca, aby uviedol teraz v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie Obchodného záko... (Reakcia podpredsedníčky Laššákovej: Ale to nestiahol?) To je ten, čo? (Rakcia podpredsedníčky Laššákovej: a ešte jeden, druhý, ktorý ste?) Ešte ktorý ste?
Takže ja sa ospravedlňujem, pán poslanec, tentokrát pán poslanec Kaník je spravodajca, ktorý uvedie v prvom čítaní. 943 nie, to je o prídavku na dieťa, pán poslanec, aj ten ste stiahli? Nie, takže pán poslanec Kaník, poprosím vás o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona č. 600 o prídavku na dieťa, je to tlač 943.

(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 943.)

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 20 bolo za, 6 proti, 105 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Nebudeme pokračovať.

Teraz poprosím, pán poslanec Kadúc, vás, aby ste v prvom čítaní uviedli hlasovanie o návrhu pána poslanca Viskupiča na vydanie ústavného zákona č. 397 o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Je to tlač 934.

(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 934.)

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona, návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 47 bolo za, 5 proti, 80 sa zdržalo.

Ani tento návrh nezískal podporu.

Ešte, pán poslanec, vás poprosím o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Viskupiča o zákone č. 350, je to rokovací poriadok, tlač deväť tri (reakcia z pléna), pardon, pán poslanec Viskupič?

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Keďže to je vykonávací k ústavnému zákonu, ktorý sme práve neprijali, tak ho sťahujem, lebo by nebolo dobré o ňom hlasovať.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dobre, ďakujem pekne. Hlasovali sme o prerokovaných bodoch. Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu, je to tlač 945, vykonala tajným hlasovaním.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 83 za, 26 proti, 20 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Národná rada schválila, že voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu vykonáme tajným hlasovaním.
Pristúpime teraz k samotnému tajnému hlasovaniu. Chcem vás, dámy a páni, upozorniť, že sa jedná o jeden hlasovací lístok, ktorý bude vyhodnocovaný elektronicky, preto vás chcem poprosiť, aby ste ho neskladali alebo nejakým iným spôsobom neznehodnocovali a vyjadrili u každého kandidáta, na lístku je 13 kandidátov, u každého kandidáta svoj návrh. Chcem vás ešte upozorniť, že v prípade, ak v tajnom hlasovaní nebude zvolený potrebný počet kandidátov, to znamená, ešte raz, ak nebude zvolený potrebný počet kandidátov, to znamená šesť, vykoná sa v zmysle zákona o rokovacom poriadku opakovaná voľba.
Poprosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Poprosím vás, aby aj vo vlastnom záujme ste vyplňovali lístok, ktorý bude vyhodnocovať elektronicky stroj, tak ako je uvedené na lístku, a u každého kandidáta uviedli svoj postoj, či už za, zdržal som sa alebo proti. Ak nebude zvolený potrebný počet šiestich kandidátov, ktoré, ktorých Národná rada potom postúpi pánovi prezidentovi Slovenskej republiky, budeme musieť vykonať opakovanú voľbu. Takže nech sa páči, poprosím overovateľov a budeme teraz hlasovať.

(Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 945.)

(Akt tajného hlasovania.)

Skryt prepis

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, chcem vás informovať, že pán prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie zákon z 27. marca 2014, ktorým sa dopĺňa zákon č. 122 o ochrane osobných údajov, je to tlač 958. Podávam návrh na doplnenie programu 33. schôdze tak, aby sme tento pánom prezidentom vrátený zákon prerokovali dnes po skončení prestávky na spočítavanie hlasov z hlasovania o voľbe kandidátov na ústavných sudcov, takže poprosím vás o hlasovanie o tomto návrhu na zmenu programu o zaradení bodu zákon vrátený pánom prezidentom.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 100 za, 14 proti, 6 sa zdržali, 5 nehlasovali.

V tejto súvislosti a vzhľadom na vývoj programu rokovania o programe 33. schôdze navrhujem, aby sme dnes rokovali o programe 33. schôdze aj po 19. hodine, až do ukončenia a prerokovania všetkých bodov.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 105 bolo za, 14 proti, 10 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Poprosím pána poslanca Kadúca, aby uviedol teraz v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie Obchodného záko... (Reakcia podpredsedníčky Laššákovej: Ale to nestiahol?) To je ten, čo? (Rakcia podpredsedníčky Laššákovej: a ešte jeden, druhý, ktorý ste?) Ešte ktorý ste?
Takže ja sa ospravedlňujem, pán poslanec, tentokrát pán poslanec Kaník je spravodajca, ktorý uvedie v prvom čítaní. 943 nie, to je o prídavku na dieťa, pán poslanec, aj ten ste stiahli? Nie, takže pán poslanec Kaník, poprosím vás o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona č. 600 o prídavku na dieťa, je to tlač 943.

(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 943.)

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 20 bolo za, 6 proti, 105 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Nebudeme pokračovať.

Teraz poprosím, pán poslanec Kadúc, vás, aby ste v prvom čítaní uviedli hlasovanie o návrhu pána poslanca Viskupiča na vydanie ústavného zákona č. 397 o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Je to tlač 934.

(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 934.)

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona, návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 47 bolo za, 5 proti, 80 sa zdržalo.

Ani tento návrh nezískal podporu.

Ešte, pán poslanec, vás poprosím o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Viskupiča o zákone č. 350, je to rokovací poriadok, tlač deväť tri (reakcia z pléna), pardon, pán poslanec Viskupič?

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Keďže to je vykonávací k ústavnému zákonu, ktorý sme práve neprijali, tak ho sťahujem, lebo by nebolo dobré o ňom hlasovať.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dobre, ďakujem pekne. Hlasovali sme o prerokovaných bodoch. Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu, je to tlač 945, vykonala tajným hlasovaním.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 83 za, 26 proti, 20 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Národná rada schválila, že voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu vykonáme tajným hlasovaním.
Pristúpime teraz k samotnému tajnému hlasovaniu. Chcem vás, dámy a páni, upozorniť, že sa jedná o jeden hlasovací lístok, ktorý bude vyhodnocovaný elektronicky, preto vás chcem poprosiť, aby ste ho neskladali alebo nejakým iným spôsobom neznehodnocovali a vyjadrili u každého kandidáta, na lístku je 13 kandidátov, u každého kandidáta svoj návrh. Chcem vás ešte upozorniť, že v prípade, ak v tajnom hlasovaní nebude zvolený potrebný počet kandidátov, to znamená, ešte raz, ak nebude zvolený potrebný počet kandidátov, to znamená šesť, vykoná sa v zmysle zákona o rokovacom poriadku opakovaná voľba.
Poprosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Poprosím vás, aby aj vo vlastnom záujme ste vyplňovali lístok, ktorý bude vyhodnocovať elektronicky stroj, tak ako je uvedené na lístku, a u každého kandidáta uviedli svoj postoj, či už za, zdržal som sa alebo proti. Ak nebude zvolený potrebný počet šiestich kandidátov, ktoré, ktorých Národná rada potom postúpi pánovi prezidentovi Slovenskej republiky, budeme musieť vykonať opakovanú voľbu. Takže nech sa páči, poprosím overovateľov a budeme teraz hlasovať.

(Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 945.)

(Akt tajného hlasovania.)

Stav prepisu
Autorizovaný

Zavrieť prepis

3.4.2014
18:16
Vystúpenie

Vystúpenie 18:16

Anna Vitteková

Ďakujem pekne. Prečítam teraz zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 3. apríla 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 131 poslancov.
Po vykonaní tajného...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Prečítam teraz zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 3. apríla 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 131 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 123 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Janu Baricovú hlasovalo 78 poslancov, proti bolo 30, zdržalo sa hlasovania 15,
- za Jána Bernáta hlasovalo 78 poslancov, 28 hlasovalo proti, zdržalo sa hlasovania 17,
- za Rudolfa Čirča hlasovalo 40 poslancov, proti bolo 53, zdržalo sa hlasovania 30,
- za Jána Drgonca hlasovalo 13 poslancov, proti bolo 68 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,
- za Miroslava Duriša hlasovalo 77 poslancov, proti bolo 29, hlasovania sa zdržalo 17,
- za Petra Filipa hlasovalo 15 poslancov, proti bolo 65, zdržalo sa hlasovania 43,
- za Evu Fulcovú hlasovalo 79 poslancov, proti bolo 25, zdržalo sa hlasovania 19,
- za Vladimíra Horvátha hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovalo 63 poslancov, zdržalo sa hlasovania 55 poslancov,
- za Petra Kresáka hlasovalo 45 poslancov, proti 50, zdržalo sa hlasovania 28,
- za Jána Mazáka hlasovalo 44 poslancov, proti 51 poslancov, zdržalo sa hlasovania 28,
- za Roberta Schronka hlasovali 2 poslanci, proti bolo 70, zdržalo sa hlasovania 51,
- za Jána Šikutu hlasovalo za 30 poslancov, proti 54, zdržalo sa hlasovania 39,
- Imrich Volkai: za 84 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa hlasovania 15.
Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolení: Imrich Volkai, Eva Fulcová, Jana Baricová, Ján Bernát, Miroslav Duriš.
Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.
Ďakujem.

Skryt prepis

Ďakujem pekne. Prečítam teraz zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 3. apríla 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 131 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 123 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Janu Baricovú hlasovalo 78 poslancov, proti bolo 30, zdržalo sa hlasovania 15,
- za Jána Bernáta hlasovalo 78 poslancov, 28 hlasovalo proti, zdržalo sa hlasovania 17,
- za Rudolfa Čirča hlasovalo 40 poslancov, proti bolo 53, zdržalo sa hlasovania 30,
- za Jána Drgonca hlasovalo 13 poslancov, proti bolo 68 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,
- za Miroslava Duriša hlasovalo 77 poslancov, proti bolo 29, hlasovania sa zdržalo 17,
- za Petra Filipa hlasovalo 15 poslancov, proti bolo 65, zdržalo sa hlasovania 43,
- za Evu Fulcovú hlasovalo 79 poslancov, proti bolo 25, zdržalo sa hlasovania 19,
- za Vladimíra Horvátha hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovalo 63 poslancov, zdržalo sa hlasovania 55 poslancov,
- za Petra Kresáka hlasovalo 45 poslancov, proti 50, zdržalo sa hlasovania 28,
- za Jána Mazáka hlasovalo 44 poslancov, proti 51 poslancov, zdržalo sa hlasovania 28,
- za Roberta Schronka hlasovali 2 poslanci, proti bolo 70, zdržalo sa hlasovania 51,
- za Jána Šikutu hlasovalo za 30 poslancov, proti 54, zdržalo sa hlasovania 39,
- Imrich Volkai: za 84 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa hlasovania 15.
Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolení: Imrich Volkai, Eva Fulcová, Jana Baricová, Ján Bernát, Miroslav Duriš.
Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.
Ďakujem.

Stav prepisu
Autorizovaný

Zavrieť prepis

3.4.2014
18:21
Vystúpenie spoločného spravodajcu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:21

Vladimír Jánoš

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy, páni, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol spoločnú správu výborov o prerokovaní zákona z 27. marca 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy, páni, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol spoločnú správu výborov o prerokovaní zákona z 27. marca 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máme pod tlačou č. 958.
Vrátený zákon pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím z 3. apríla 2014 č. 959 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory rokovali o zákone v lehote určenom, určenej predsedom Národnej rady. Ako je to uvedené v časti I spoločnej správy, oba výbory odporúčali prijať pripomienku prezidenta a schváliť vrátený zákon ako celok v znení odsúhlasenej pripomienky prezidenta. V časti II spoločnej správy je uvedená zmena navrhnutá prezidentom Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúča túto zmenu schváliť. Gestorský výbor odporúča aj zákon ako celok schváliť v znení prijatej pripomienky prezidenta Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 126 z 3. apríla 2014.
Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Stav prepisu
Autorizovaný

Zavrieť prepis

33. schôdza

Vystúpenia