33. schôdza

S reakciou pán poslanec Kollár. Poprosím, ale dve minúty pánovi poslancovi Kollárovi. Stlačili ste procedurálny návrh, s faktickou.

Ďakujem veľmi pekne. Takže už bežia dve minúty. Dve krátke poznámky. Pán kolega Bublavý, také slabé, ja to volám, že fatamorgána, viete, také, také chabé utešovanie, samoutešovanie samého seba, že Slovensku nehrozí slovenský Majdan, lebo životná úroveň je vyššia ako na Ukrajine.
Viete, keby som parafrázoval tento váš výrok, dal by sa parafrázovať slovami, že ešte je čo kradnúť, že na Slovensku. Ja len, ja len hovorím, že nechcime, nechcime sa dožiť, aby raz aj Slovensko malo svoj Majdan. Nechcime sa toho dožiť. Ja som na tom Majdane bol, treba to vidieť v priamom prenose tam na mieste činu. A hovorím ešte raz, že to bolo o Euromajdane prvých pár týždňov. Potom už bolo o niečom úplne inom, keď sa ulica, keď sa ľudia Ukrajiny vzopreli voči režimu, ktorý tam panoval. A mám obavy, že Slovensko sa tu a tam, raz rýchlejšie, raz pomalšie vyberá, pokiaľ ide o režim, podobným smerom.
A na kolegu Šebeja. Áno, ten vtip poznám, stlačte jednotku, stlačte dvojku. Je to naozaj dobrý fór, ale koniec koncov sú aj vtipy, po ktorých sa takpovediac plače cez slzy. A ten vtip by bol naozaj vynikajúci, keby v skoncentrovanej podobe nevyjadroval, bohužiaľ, stále aktuálnu situáciu. Mám na mysli schopnosť Európskej únie sformovať jednotnú pozíciu, a nielen pokiaľ ide o prípad Ukrajiny. Ďakujem pekne.

V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Blanár. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja chápem, že vystúpenie na tému Ukrajina prináša priestor aj na určitý sarkazmus a možno aj na vtipkovanie, ale ja si myslím, že by sme sa mali vrátiť k obsahu a k tomu, čo sme chceli a čo chceme povedať vyhlásením, ktoré máme pred sebou, pretože situácia, ktorú preberáme a snažíme sa alebo snažíte sa ju popísať každý podľa toho, ako ju vnímate, je v každom prípade situáciou, ktorá je nešťastnou situáciou. Nepovedal som určite nič prevratné, ale vyjadruje to minimálne vážnosť tej situácie, ktorá tam nastala. A hocikto sa bude stavať teraz na jednu stranu alebo na tú druhú stranu úplne jasne, vyhranene, si myslím, že tiež asi nie celkom si uvedomuje význam toho slova, o ktorom hovorím.
Preto aj my sme v zahraničnom výbore - a môžem to povedať aj priamo - ja som bol ten, ktorý som ako prvý inicioval, že treba, aby sme už aj teraz si prebrali pozíciu na zahraničnom výbore, poznajúc to, čo naša diplomacia podstúpila, a zanalyzovať to, aby sme naozaj prijali k tomu nejaké jasné posolstvo, ktoré zodpovedá Slovenskej republike, demokratickému štátu ako členovi Európskej únie. Vtedy dokonca silila taká myšlienka opozície, ktorá zaznievala aj v médiách a je tu cítiť rovnako alebo bola cítiť, pretože dnes tá časť poslancov, ktorá práve teraz tu nie je, to hovorila, že je potrebné k tomu zvolať aj samostatné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ja sa domnievam, že už dnešné rokovanie ukázalo jednoznačne, že išlo len o politikárčenie zo strany tých, ktorí o tom hovorili, pretože keby im na tom záležalo, tak by tu boli a možno by formulovali tie svoje postoje k tomuto uzneseniu trošku jasnejšie. My v zahraničnom výbore sme to prebrali a myslím si, že sme sa pragmaticky, a to je to najdôležitejšie, dokázali zhodnúť na vyhlásení, ktoré vieme uchopiť a ktoré pomenováva aspoň sčasti to, čo sa deje na Ukrajine, a vyjadruje postoje aj Európskej únie, pretože vychádza naše uznesenie aj zo záverov rokovania Európskej rady. A či už tu bude pán Kollár alebo niekto ďalší hovoriť, že neskoro sme zareagovali alebo že Európska únia nevie zareagovať, kto je ten, kto to zmeria. Asi možno tí, ktorí o tom hovoria. Že nebola dostatočne európska diplomacia akčná, ale zasa druhým dychom sa priznáva, že bol tam minister zahraničných vecí Sikorski a minister zahraničných vecí Francúzska. Áno, to je pravda, veď to sú všetko ministri, ktorí s Európskou úniou nemajú nič spoločné. Teraz som aj ja trošku sarkastický. A verte mi, že komunikácia medzi Sikorskim a ministrom zahraničných vecí Francúzska a predstaviteľom Európskej komisie prebiehala, keď tam boli. Ale dá sa to aj tak postaviť do tej pozície, ako ste to postavili vy, ale nerieši to situáciu. Iba sa tu používali veľmi silné slová od pána Štefanca o tom, ako premiér, ako ministri a tak ďalej. Áno, dá sa z toho vytĺkať politický kapitál, ale neviem, že či v tomto vám uveria občania Slovenskej republiky.
Buďme pragmatickí a snažme sa na veci pozerať chladnou hlavou. Tak ako to robí, podľa môjho názoru a presvedčenia, pragmaticky a s chladnou hlavou, s vysokou profesionalitou aj naše ministerstvo zahraničných vecí. A ďalej aj ministri, ktorí urobili už mnoho krokov, ktoré možno ani neboli medializované, ale veľmi intenzívne sa zaoberajú prípadnými dopadmi, ak by sa situácia radikalizovala v Ukrajine. Spomeniem ministra vnútra, ktorý veľmi promptne navštívil našu východnú hranicu a informoval sa o tom, čo sa tam deje. Ale to stále všetko beží na pozadí, dokonca zasadala Bezpečnostná rada. To tu nikto nespomenul. Len sa povedalo, že akosi Slovensko reagovalo trošku neskôr. Ja si myslím, že slovenská diplomacia zastáva naozaj profesionálny prístup a veľmi triezvy, pretože akékoľvek eskalovanie čo i len diplomatického prístupu k tejto téme je len prilievanie oleja do ohňa.
Pán Frešo rovnako spomínal, že Slovenská republika sa nechala počuť veľmi neskoro. Opäť len môžem zopakovať, kto je ten, ktorý to zmeria, že čo je neskoro, čo je zavčasu. Keby možno zaznelo nejaké vyjadrenie, ktoré by bolo veľmi zavčasu. Prosto, toto nie je to, čo chceme povedať aj naším vyjadrením, ale naším vyjadrením je práve uznesenie, ktoré sa, má snahu, aby pomenovávalo aspoň, ako by som povedal, tak čo najobjektívnejšie situácie, situáciu, ktorá tam nastala, a nie úplne jednostranne. A ja by som sa práve sa dotkol tých jednotlivých častí, ktoré o tom jasne hovoria.
Podporuje sa suverenita územnej celistvosti Ukrajiny v uznesení? Podporuje.
Vyjadruje sa solidarita s ľuďmi a vládou Ukrajiny? Vyjadruje sa. Akokoľvek tu pri mnohých príhovoroch to bolo naznačované, spochybňované.
Odsudzuje sa porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie voči územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny, predovšetkým porušením Charty OSN, Záverečného aktu OBSE, ale aj vzájomnej dohody, bilaterálnej, medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou? Je to tu. Prečo toľko tých kvetnatých rečí okolo toho, keď tu je to všetko uvedené?
Ďalšie odporúčanie, ktoré je tam vložené, práve vychádza zo stanoviska a myslím si, že triezveho, pretože ani pre Európsku úniu, pre nás všetkých to nie je jednoduché. Vychádza toto stanovisko zo záverov Európskej rady, ktorá podľa môjho názoru veľmi jasne pomenovala aj to, čo sa viac či menej jedna alebo druhá strana sa snažila pomenovať. Všetci chceme predovšetkým, aby aj na ukrajinskej strane bola legitímna reprezentácia. A tá reprezentácia legitímna môže byť iba vtedy, keď vzíde zo skutočných demokratických volieb, a to všetci vieme, že dnes to nie je úplne tak. Ale aj vieme, prečo to viac či menej bolo spôsobené. A toto odporúčanie jasne hovorí, ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, vám ho prečítam: "- odporúča v súlade so závermi Európskej rady, aby ukrajinské orgány prostredníctvom všeobecného procesu pokračovali vo svojom úsilí zabezpečiť slobodné, spravodlivé prezidentské a parlamentné voľby, pokročiť v ústavnej reforme" - vieme, že aké boli zmeny s ústavou robené - "a vyšetriť všetky akty násilia a očakáva od všetkých ukrajinských orgánov zabezpečiť úplné zabezpečenie úplnej ochrany práv všetkých občanov vrátane osôb patriacich k národnostným, etnickým a jazykovým menšinám s využitím odbornej expertízy Rady Európy a OBSE." Veď tam sme všade aj my členmi. Dokonca v OBSE sme mali aj najvyššieho predstaviteľa a myslím si, že to je organizácia, kde Slovensko zanechalo, by som povedal, hlbokú stopu a je tam veľmi cítiť. A tu sa na to odvolávame a jasne hovoríme aj o tom, že to, čo ukrajinský parlament v úvodzovkách, ktorý vzišiel z tých pohybov, ktoré boli na Majdane, že prijal zákon o zrušení používania jazykov národnostných menšín, to bolo nešťastie. A myslím si, že aj vďaka, to je teraz moje vysvetlenie, lebo nemám to úplne overené, aj pôsobením Európskej únie a možno aj ďalších, ktorí sa tam zúčastnili, Sikorskeho, že doteraz to úradujúci alebo presnejšie zastupujúci prezident nepodpísal, lebo to bolo absolútne nešťastie. Čiže plodili sa chyby, ale tu to... (reakcia z pléna), Turčynov. Tuto ale jasné stanovisko dávame k tomu, že pre nás je dôležité, aby to boli legitímne orgány, ktoré vzídu z volieb, aby tie prijímali rozhodnutia za Ukrajinu. A to si myslím, že si všetci želáme čím skôr. Ja si dokonca myslím, že aj ponuka Európskej únie na nejaké pristúpenie k asociačnej dohode vstupu do Európskej únie by bola pred týmito voľbami úplne predčasná a možno nie celkom dobrá, pretože nikto z nás dnes nevie povedať, aj keď pán predseda Šebej si myslí stopercentne, že tie nacionalistické a fašistické skupiny, ktoré tam dnes nejako sú zastúpené, že nie sú väčšinové, ale nikto nevie, či sa nedostanú do tej vlády, a preto treba byť naozaj pragmatickí a opatrní. To táto časť uznesenia, podľa môjho názoru, jasne o tom hovorí. Nikto si neprajeme, aby tie voľby dopadli horšie, ako si predstavujeme, aby tam predovšetkým demokratické sily zvíťazili. Je tam ocenenie zdržanlivého postoja, takisto, myslím si, že veľmi uvážlivé, rozumné konštatovanie. Potom je tam podporovanie, vyslanie: "- podporuje vyslanie medzinárodnej pozorovacej misie na Krym a na východnú Ukrajinu, víta snahu medzinárodného spoločenstva..." Tu pripomeniem, že je práve jeden z tých, ktorý bol aj aktívne za túto pozorovaciu misiu, bol práve náš minister zahraničných vecí pán Lajčák.
Ďalšou časťou je: "- podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny odrážajúce suverénnu vôľu jej obyvateľov". Tu mi dovoľte, aby som odpovedal, aj keďže som bol spoluvytvárateľom tohoto uznesenia na pozmeňujúci návrh, ktorý tu predkladal pán kolega Mikloško, ktorý sa odvolával, že by tam mali byť voľby uvedené. Ale keď si v kontexte zoberieme to uznesenie, tak my už o tom, o tých voľbách hovoríme predtým. Čiže toto, prirodzene, vlastne nadväzuje na ten bod, ktorý som uviedol predtým, ako záver Európskej rady, kde sa hovorí o demokratických voľbách prezidenta a parlamentných voľbách, čiže už nie je potrebné, aby sme tu zdôrazňovali parlamentné voľby, lebo je tu len vyjadrenie suverénnej vôle, a tá suverénna vôľa je vyjadrená práve vo voľbách.
No a potom sú tam ďalšie konštatovania, ktoré zároveň dnes na zasadnutí zahraničného výboru sme doplnili, poznajúc aj výsledky referenda, ktoré sa uskutočnili po našom prvom zasadnutí zahraničného výboru. Čiže reflektujeme aj na výsledok referenda, kde konštatujeme úplne jasne, že toto referendum je v rozpore s ukrajinskou ústavou. To je fakt, ktorý dnes vieme pomenovať, jasne sme ho pomenovali, je to tu uvedené a tým aj Slovenská republika toto referendum pokladá za neplatné.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja som predsa len ešte raz sa vrátil k tomu, čo na úvod predseda zahraničného výboru pán Šebej prečítal, ale ja som to chcel zdôrazniť, aby sme sa vrátili k tej téme toho uznesenia, lebo tam všetko je dostatočne pomenované v rovine, ktorú dnes vieme aj my pomenovať, a chcem aj touto cestou poďakovať našej diplomacii, ministrovi zahraničných vecí, ale aj postojom premiéra, že naozaj zdržanlivo, veľmi vecne, pragmaticky sa pristupuje k tejto téme a že sa aj koordinuje spoločne s Európskou úniou, lebo neustále dochádza k zasadnutiam, pretože toto je ten zodpovedný prístup, ktorý potrebujeme v tomto okamihu zachovať, a akékoľvek predbiehanie sa, že kto skôr, čo neskôr, je len falošné, by som povedal, bitie sa do pŕs, pretože tá situácia si nevyžaduje predovšetkým rýchle alebo pomalé vyjadrenia, ale predovšetkým presné, jasné a pragmatické, a poznajúc naozaj výsledky tých najnovších informácií, ktoré máme k dispozícii alebo ktoré majú k dispozícii aj čelní predstavitelia Európskej únie, lebo my dnes formulujeme aj tieto naše stanoviská aj ako členovia Európskej únie tak, ako to robili ministri zahraničných vecí Poľskej republiky a Francúzskej republiky.
Takže ja by som vás chcel poprosiť, lebo zatiaľ som zachytil dve doplňujúce, dva doplňujúce návrhy k tomuto vyhláseniu, ja by som vás chcel poprosiť o podporu tohoto návrhu, ktorý, si myslím, že najlepšie bez akýchkoľvek zbytočných prívlastkov vyjadruje súčasnú situáciu, ktorú vieme naozaj zodpovedne pomenovať.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

Ja len pánovi podpredsedovi Blanárovi jednu poznámku. Ja, naopak, ja, ja súhlasím s tým, že všetky asociačné podpisovania asociačných dohôd a tak ďalej môžu prísť až vtedy, keď tá situácia na Ukrajine sa ustáli na tom, že kto je vlastne tá nová legitímna reprezentácia krajiny potvrdená voľbami. A až na základe toho, že kto vlastne bude viesť Ukrajinu, do akej miery bude Ukrajina skutočne slobodná a demokratická, môže rozhodnúť o tom, že či Ukrajina spĺňa alebo nespĺňa kritériá na, na podpis povedzme asociačnej dohody. To je asi celý môj komentár. To je všetko, ďakujem.

Ďakujem. Poprosím poslednú prihlásenú rečníčku do rozpravy, pani poslankyňu Máriu Ritomskú.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila ako členka zahraničného výboru k situácii na Ukrajine a k nášmu vyhláseniu, ktoré máme dnes prijímať. Je to veľmi dôležité, hlavne aby aj naši občania poznali, o čom teda naši poslanci hlasujú.
Vrátim sa teda ešte späť k situácii, ktorá sa diala na Ukrajine v čase, kedy bolo to také autentické, a to bol deň 20. február 2014. V tom čase sa vyjadril poslanec Vadim Kolesničenko, poslanec hornej komory, Rady regiónov, parlamentu Ukrajiny asi takto: "Majdanovci mali zbrane ako prví. Strieľali do neozbrojených policajtov. S takými zvermi odmietam zasadať v parlamente. Títo zvrhlí, zvrhlí sociopati nesú osobnú zodpovednosť za to, čo ako zvery rozdali ľuďom zbrane. Túto zver treba súdiť, a nie s nimi rokovať. Turčynov a zver okolo neho, inak ich ani neviem nazvať, presne bez cenzúry takto to napíšem, ako to hovorím, oni začali bratovražednú vojnu, Kličko a Turčynov. Dnes, teda 20. februára, som chcel ísť na Námestie nezávislosti, kde stál a formoval sa sevastopolský Berkut. Oni mi v priebehu 40 minút oznámili, že po nich strieľali zo samopalov a šesť príslušníkov Berkut bolo ťažko zranených. Pýtali sa ma, prečo Berkut-y nedostali od vlády zbrane. Ako dlho sa tam mali udržať bez zbraní? Koľko ešte ich malo byť zabitých? Kedy sa to má skončiť? A ten pederas nám ešte povie, že ich ostreľujú snajperi. Rozprávajú rozprávky o tom, že v kabinete ministrov sedia snajperi, a vysielajú to aj na Piatom kanáli. Kto strieľal z konzervatória na príslušníkov bezpečnosti, ktorí nemali ani nepriestrelné vesty? Nemali také vesty, lebo ich poslali do zamestnania, aby zabránili masovým nepokojom podľa platných zákonov a predpisov. Tí zradcovia, resp. euromajdanci stále kohosi obviňujú, kričia, že krvavý režim, a pritom sú to oni sami, čo sú za toto zodpovední, lebo zabíjajú. Tie zvery strieľajú do svojich. Je to pochopiteľné. Prečo? Asi preto, aby vyvolali konflikt, aby položili počiatok rozpadu Ukrajiny. Teraz musíme dobre uvažovať, lebo ide o ľudské životy. Nič na Ukrajine nebude dobré, ak sa títo vlastizradcovia budú ukrývať za poslanecké mandáty. Takí ako Kličko a Jaceňuk, obaja sú rovnaké zvery. Dostali v Nemecku súhlas na rozpútanie bratovražednej vojny. Všetci sa umývajú v krvi."
Toto svedectvo bolo zo dňa 20. februára 2014 a my vieme, že do konca toho dňa zomrelo zbytočne priveľa Ukrajincov na obidvoch stranách ukrajinskej občianskej vojny. Nazývajme veci presne - to bola a možno ešte trvá - ukrajinská občianska vojna. Toto svedectvo je súčasťou videa uloženého na mnohých portáloch internetu a každý, kto pozná súčasné problémy, pozná aj toto video.
Nebudem tu opakovať fakty, ktoré ste tu spomenuli predo mnou, ale sústredím sa predovšetkým na pohľad trošku z historického hľadiska, a to prvý pohľad na Ukrajinu a Krym musí byť právne historický a druhý, pre nás dôležitejší, je nevyhnutý pohľad ekonomicko-geopolitický. Rada by som zdôraznila dva pragmatické argumenty k danému problému dnešnej Ukrajiny. Právne historický. Akisto vieme, že Krym patril odjakživa slovanským kmeňom a prvé historické pramene hovoria o Skýtoch. Ako isto všetci vieme aj to, čo znamenal pojem Kyjevská Rus. Posledné viac ako dve desaťročia patril Krym vyslovene veľkému Rusku. Vieme, čo to je. Ale málokto vie, že po druhej svetovej vojne došlo k akejsi vnútornej reorganizácii Sovietskeho zväzu, počas ktorej Chruščov doslova protiústavne súhlasil s nakreslením Krymu k mape Ukrajiny. Vtedy to akože nič neznamenalo, ale bolo to protiústavné. Porovnajme dnešnú demokraticky a referendom vyjadrenú vôľu obyvateľov Krymu. Chcú patriť tam, kam patrili dlhšie ako 200 rokov, a vyjadrili to v referende. Kto má právo im v tom zabrániť? Dávam otázku, kto má právo zabrániť krymským v ich referende vyjadrenej vôli.
Pripomeniem aj jednu nedávnu hanbu našich politikov. Ak sa pozrieme na Kosovo, tak sa musíme hanbiť, že sme USA politike dovolili tzv. humanitárne bombardovať našich vlastných, Slovanov, len aby sa presadila geopolitická expanzia USA prostredníctvom islamských teroristov. A výsledok? Terorista Hashim Thaci sa bozkáva s americkými diplomatmi a uniká haagskemu tribunálu, lebo je prezidentom Kosova. Toto máme odsúhlasiť aj pre Ukrajinu? Tento istý model? Nemáme hanbu nazývať sa demokratickým, nemáme hanbu nazývať tento proces demokratickým? Je to, musíme si povedať pravdu, je to medzištátne teroristický proces, ktorým bola zvrhnutá legitímna vláda a legitímny prezident Ukrajiny.
Druhý aspekt je ekonomicko-geopolitický. Keď vznikali vášne okolo pripojenia Ukrajiny k Európskej únii, prečo sa nikto nepýtal Ukrajincov to, čo sa Európska únia zo zákona mala opýtať. Pripomeniem zákon a slušnosť. Ak si niekto chce požičať v banke peniaze, vložia jeho identifikačné údaje do bunkovej informačnej siete. Získajú čistý prehľad o jeho podlžnostiach. Prvá vec, ktorú sa pýtajú, je, ako to všetko chcete zaplatiť. Ukrajiny, resp. ukrajinských euromajdancov sa nikto neopýtal na serióznosť ich túžob. Pani Ashtonová v tomto prípade zlyhala a zlyhali všetci europolitici, ktorí slepo podporovali euromajdanské protesty. Pripusťme, že časť Ukrajiny sa pridá k Európskej únii. Pýtam sa, kto to zaplatí. Kto bude platiť vyššie dane, aby Ukrajina mohla byť členským štátom Európskej únie? Opovážim sa tvrdiť, že ani jeden z vás, páni politici, to nebude, ale zaplatia to najchudobnejší občania Slovenska rovným dielom s najchudobnejšími občanmi Európskej únie.
Vážení, počúvajte hlas slovenského ľudu! Všetci jasne kričia, ruky preč od Ukrajiny, ruky preč od Ruska! Slovensko musí vyjadriť svoju neutralitu k ukrajinsko-ruským otázkam. Slovensko musí nechať jednať Rusko, aj keby Rusko malo obsadiť celú Ukrajinu, a preto vlastne ja, tak ako kolega Kuffa sa vyjadril, ja sa takisto v tomto vyhlásení budem zdržiavať. Môj hlas bude, teda že sa zdržím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Presne tak, na chudobe sa najlepšie zarába. A to ja vnímam takto aj Ukrajinu. Tak ako to Mária tu pred chvíľou tu povedala a to mne, to tak veľmi pripadá potom také, možnože to preženiem, ale akoby také úžernícke. Poskytnem ti úver, ktorý viem už dopredu, že ty nebudeš schopný splatiť. Celé je to o tom, kúpiť si tú Ukrajinu, hej, a takto ju pritlačiť, ako pokorne na kolená ich tlačiť. Presne tak. A treba mať tie oči otvorené. Kolega, keď pred chvíľou, keď rozprával, to mu nevadilo, že chodil pomedzi ľudí, ktorí mali bejzbalové palice? Presne tak, ten Majdan bol plný násilia a agresivity. To treba odsúdiť. Nevadilo nám to? Vtedy sme neodsúdili, hlasovali sme aj za to, aj ten prelet, ktorý bol nad našou krajinou, Kosovo sa bombardovalo a Juhoslávia, ten konflikt, ktorý tam bol, na Balkáne, bol hrozný. Pamätám si to ešte dodnes, keď americké vojská tie bomby, ktoré mali v stíhačkách a nestihli zbombardovať Juhosláviu, vyhádzali to do Stredozemného mora. Zo Stredozemného mora americké vojská si urobili smetisko. Hnusné smetisko si z toho zrobili. Talianski rybári keď namiesto rýb vylovili bomby v sieťach, sťažovali sa. Vtedy nadporučík alebo poručík, hovorca americkej armády to kritizoval a hovoril, že premiéra talianskej krajiny, myslím, zahraničných vecí, a ho kritizoval, že čo si to dovoľuje ako povedať. No dostal po, po frňáku. Samozrejme, sa ozvali Taliani, teda poriadne sa doňho ozuli, že čo si dovoľuje kritizovať člena vlády nejaký hovorca americkej armády. To nikomu nevadilo, že smetisko si robili zo Stredozemného mora. To je tá skutočná realita. Ak chceme, páni, odsudzovať agresiu, treba ju vidieť aj na druhej strane. Administratíva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)