33. schôdza

S reakciou pán podpredseda Figeľ. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja som skôr úmyselne pripomenul rok 1914, lebo už je veľmi dávno, málokto žije, kto vtedy žil, a chcem tým len povedať, že pritom to storočie bolo plné násilia, totality, ideológií. A teraz je 2014, to nie je symbolika, to je o tom, že aj toto storočie potrebuje nejaké ukotvenie v hodnotách, v pravidlách, inak sa môže zvrhnúť! A náš hlas, náš postoj je súčasťou hľadania alebo odpovede, to nie sú len nejaké márne debaty, a preto som presvedčený, že keď parlament Slovenskej republiky, malého, ale dôležitého demokratického štátu, povie pre pamäť a pre súčasnosť toto posolstvo, tak tým pripomína, že ako Európa svojím spôsobom doplatila na nezodpovednosť, na nacionalizmus, na rôzne pokušenia moci pred 100 rokmi, ktoré nedávno sme skončili, a teraz snáď to 21. storočie bude iné. Bude iné, ak bude viac solidarity a viac ľudskosti. O jednom je náš vzťah každodenný, empatia, sympatia, reálna solidarita a to druhé je o práve, ktoré ak dominuje nad silou, tak sa slabí, malí, menším, chudobnejším môže dariť. Ak bude sila dominovať, to bude zase ťažké, ba konfliktné storočie. Teraz o toto ide aj v Ukrajine.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo. Po vystúpení pána poslanca Mikloška dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte pár slov ako člen zahraničného výboru, pričom moje slová, si myslím, že nebudú celkom politicky korektné, ale na to som si už zvykol. Niekto tu povedal, že hrozí studená vojna. Ja by som tak povedal, že bodaj by len tá hrozila, a nie aj nejaká nestudená.
Samozrejme, budem za toto uznesenie hlasovať tak, ako som to urobil aj v zahraničnom výbore. Aj keď aj v zahraničnom výbore som navrhol, by som bol navrhol aj snáď niečo viac, ale tam sme sa vlastne nakoniec dohodli, že necháme to tak, ako to bolo navrhnuté. Na druhej strane treba oceniť aj zahraničný výbor, aj ministerstvo zahraničia za opakované rozpravy k tejto téme, ktorá napríklad bude zajtra pokračovať, o 9.00 hod. ráno tu príde veľká delegácia ukrajinských poslancov rôznych úrovní, s ktorou budeme mať, dúfam, dobrú debatu. Isteže všetci ste tam vítaní, aj keď to bude v miestnosti č. 30, kde asi sa veľa ľudí nezmestí.
Dovoľte pár poznámok k uzneseniu a vôbec k situácii na Ukrajine, pretože jedna zo základných, že to malo byť trolinka skôr celé. Tu bolo pokusov viac urobiť rozpravu na tú tému, keď ešte sa nerinčalo zbraňami, ale vtedy sme to odsúvali a čas sme na to nemali. Ďalej sú tu mnohé také, by som povedal, nezodpovedané otázky, ktoré hovoria o tom, že tá vina skutočne není taká, že bipolárna, že len jeden áno, druhý nie, že je to tak rozprestrené medzi viacerých účastníkov tohto konfliktu. Neviem si predstaviť, aby Rusko a Ukrajina, krajiny, ktoré majú svoju históriu, blízkosť jazykovú, orientáciu náboženskú, kultúru a tak ďalej, naraz takto na seba začali, by som povedal, havkať a vyhrážať sa zbraňami. Čiže je za tým aj niečo iné.
Otázky by som dal najprv na Ukrajinu, až dovolíte, no. Aj bola reč o tom aj na zahraničnom výbore, takže až niektorú myšlienku svojich kolegov som si dovolil použiť, tak, prepáčte, ale sú to aj moje myšlienky, no. To objavenie sa tých nacistických znakov a vyhlásení, napr. tej organizácie Pravý sektor, je prekvapujúce a môže to ľudí, nielen na Ukrajine, zneistiť a podráždiť. Ten schválený jazykový zákon bol vyslovenou provokáciou voči Rusom, keď bolo tam mnoho iných problémov ekonomických a bohvieakých v takomto porevolučnom čase a oni teda s najmenším, Strana regiónov zrazu schvália, bác, jazykový zákon. Majdan. (Reakcia z pléna.) Možnože to bol aj niekto iný, no môžeš ma doplniť, teda mne sa zdá, že Strana regiónov tam mala väčšinu, ale proste prešiel jazykový zákon, ktorý bol naozaj provokáciou. Hovorilo sa: "Majdan povedal, Majdan navrhol, Majdan zakázal, Majdan, Majdan..." No nebolo to nikdy poriadne jasné, že kto je to vlastne ten Majdan, iste to boli ľudia, ktorí tam dlhé mesiace na tej zime sedeli alebo protestovali, ale naraz sa zistilo, že z budov patriacich Majdanu boli snajperi, ktorí strieľali do obidvoch strán. To by bola, to je kľúčová záležitosť, to by som sa rád dozvedel, že kto bol za tými snajpermi, kto si ich objednal, prípadne zaplatil, no. Aj na Ukrajine mnohých hnevá, že je tam veľa oligarchov, mnohí nie sú ukrajinského pôvodu, multimilionári, ktoré svoje peniažky vyvážajú von alebo do daňových rajov a nenechávajú ich doma. Toto, myslím, že nie je len prípad Ukrajiny, ale v mnohých aj v médiách, aj z iných správ som zachytil, že toto tiež mnohých ľudí tam hnevá. No a ďalej, isteže po demokratických voľbách bude mandát vlády jasný. To, že niekto spochybňoval tento mandát vlády, celkom sa tomu nemožno diviť, aj keď v revolučných časoch býva to aj takto. Len potom tá orientácia tej vlády je diskutabilná v niektorých bodoch, o ktorých som už hovoril.
Úloha Spojených štátov, USA, je tiež nezanedbateľná určite, napríklad v našom dokumente o nich absolútne nič nehovoríme, ťažko to tam dať, ale rýchla ponuka Medzinárodného menového fondu, že vám pomôže vo vašich štrukturálnych reformách, bola viac ako podozrivá, a keď ten slávny telefonát, kde pani poradkyňa ministra zahraničných vecí, tuším sa volá Nulan alebo Mulan, Mulan je, myslím si, nejaká hrdinka z nejakého filmu, ale teraz už presne neviem, že. Indiánka to bola, ale Nuland, nie tá... (Reakcia z pléna.) Pocahontas, éj, toto sme už ďaleko. Proste pani Nuland odporučila veľvyslancovi Ameriky v Ukrajine, kto by mohol byť premiérom a kto nemôže byť premiérom, čo sa vzápätí stalo. Nehovoriac o tom, že urazila celú Európsku úniu a včítane, teda včítane i nás. Iste si pamätáte prípad Kosova, keď zástupca Spojených štátov odporučil parlamentu Kosova esemeskou, kto má byť prezidentom Kosova, bolo to v mnohých médiách kosovských, čo sa hneď aj vzápätí stalo, a neskôr ho Ústavný súd odvolal, ale to možnože z iných dôvodov, ale proste to bolo veľmi, veľmi zvláštne.
Európska únia. Samozrejme, my sme Európska únia, čiže to hovorím aj za nás, keď Putin navrhoval v minulosti poradu Európska únia - Putin - Ukrajina, tak vtedy na to Európska únia nemala čas. To, myslím, že bola chyba, tam sa dalo mnohému predísť. Takisto peniaze najprv dal Putin a až potom naraz mala aj Európska únia na podporu reforiem svoje peniaze. Veľmi podobné tým, ktoré dal a potom stiahol Putin.
Toto je tiež vážna námietka, že keď európske krajiny viaceré - a to je len iba 5 a Slovensko je medzi nimi - neuznalo Kosovo, oni uznali Kosovo, ale keď je podobná situácia na Kryme, tam sú proti. Čiže ten rozpor Kosovo a Krym by si mali oni jasne uvedomiť. Slovensko je proti aj tomu, aj tomu, aj robí dobre.
Európska únia. Sankcie. No, je to také plesknutie do vody, si myslím, lebo vlastne to, že niekomu zakážu vycestovať, alebo to, že na obchodnej úrovni zmrazia nejaké tieto alebo obchod obmedzia, sa skôr inde vyplatí, lebo videli ste štatistiky, že je rozdiel asi 100 mld. euro v prospech Ruska, a nehovorím, že to isté aj Rusi môžu spraviť na strane svojej, ako sa už aj vyhrážajú.
No a teraz poďme ešte k Rusku, to je už posledný akťor v tomto. To, že sa stáva veľmocou, že rastie, že má svoje zdroje, nie malé, že Európa závisí aj od jeho plynu, že má atómové zbrane, to je fakt, a teda niektorí sú na základe toho aj znervóznení. Na druhej strane tak, ako budeme schvaľovať v rímskom teraz, či to je agresia, v tom rímskom štatúte, onedlho, možno ešte aj dnes, tak to naozaj sa plne hodí na to, čo, čo Rusko spravilo momentálne na Kryme. Možno aj, ešte aj horšie a je to, samozrejme, podobné k téme, to isté ako rok 1968. Aj tam to bolo treba dlho pripravovať. Ja som sa tu rozprával s diplomatmi ruskými, tí vylučovali niečo takéto. O pár dní sa to stalo. Tvrdiť potom, že sa jednalo o krymskú domobranu, je skutočne trápne až, by som povedal, drzé. Možnože Putin mal počkať na demokratické voľby, keď mal aj oprávnené námietky, ja som už hovoril voči legitimite terajšej ukrajinskej vlády. Vlastne to bude za dva mesiace. Mnohí hovorili aj predtým, že pre Ukrajinu není buď - alebo, Európska únia - Rusko, ale aj - aj. Aj Európska únia, aj Rusko. Ukrajina je mostom medzi práve Európskou úniou a Ruskom a nemôže sa prikloniť len k jednému alebo k druhému. Určite ho Európska únia, Ukrajinu, ešte dlho medzi seba za plnohodnotného člena neprijme a vlastne v tej asociačnej dohode určite by išlo najmä o voľný obchod, čo by nemuselo Ukrajine len prispieť.
Ja osobne verím teda záverom, že nakoniec na Ukrajine vyhrá zdravý rozum a že tam zavládne mier, aj keď niektoré veci, sa mi zdá, už sú nevratné, a tu vidím aj určitú dôležitosť Slovenska aj jeho diplomacie, ktoré pozná mentalitu obidvoch týchto krajín a určite nebude podozrievané z nejakých veľmocenských záujmov, čiže slovenská diplomacia, tak ako sa napr. deje už dlhé roky na Cypre medzi gréckymi, gréckou a tureckou stranou, by mohla byť aj tuná naozaj takýmto nejakým jazýčkom.
No a posledná poznámka je k tomu uzneseniu. Keď čítame to, tretí, tretí odtrh zhora, tak tam je napísané, že Národná rada podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny odrážajúce suverénnu vôľu jej obyvateľov. Viem, čo tým myslíme, ale určite na Ukrajine nie sú všetci, otázka, čo je väčšina orientovaná na európske smerovanie Ukrajiny. Čiže ja som to povedal aj na zahraničnom výbore, tam ma ubezpečili, že to myslia ináč, ale ja by som to videl a navrhujem, aby to bolo takto, že:
"... podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny s ohľadom na suverénnu vôľu jej obyvateľov vyjadrenú vo voľbách".
Tieto "s ohľadom na" a "vyjadrenú vo voľbách" by som tam dal, lebo nepredpisujme Ukrajine, jaká je jej suverénna voľba, a netvárme sa, že naozaj je úplne jasné, že všetci chcú ísť hneď do Európskej únie alebo podpísať asociačnú dohodu, no však to bol jeden z hlavných problémov, ktoré tam medzi východom a západom vznikol.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Fronc... Chcete faktickú? Nie. Tak páni poslanci Šebej, pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Kéry. Končím možnosť prihlásiť sa sa faktickými poznámkami.
Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

Ďakujem. Pán kolega Mikloško, ja len jednu vec sa pokúsim uviesť na správnu mieru.
Povedali ste, že to nie je dobré, že Rusko a Ukrajina začali navzájom na seba havkať a hroziť si zbraňami. Preboha, kedy Ukrajina havkala na Rusko a hrozila zbraňami? To je len rečnícka otázka. Ďakujem.

Pani poslankyňa Gabániová.

Ďakujem. Pán Mikloško, som veľmi rada, že boli povedané tie slová, ktoré ste vy tlmočili. Ďakujem.

Pán poslanec Kéry, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Takisto sa pripájam k tým, ktorí súhlasia s pánom poslancom Mikloškom vo viacerých bodoch. Napríklad aj v tom, že mne vadí na tom, že tú ukrajinskú novú vládu považujeme za úplne legitímnu, ja s tým úplne celkom nesúhlasím do tej miery, že pod akým tlakom bola aj tá Strana regiónov, vonku čakal rozzúrený dav, oni keby hlasovali inak, tak ja sa obávam, ako by to s nimi dopadlo.
Ďalšia vec, ktorá ma trošku znepokojuje, je, že do popredia na Ukrajine prichádzajú myšlienky súvisiace s neofašizmom, nacizmom, to nie je len strana Tretí sektor (pozn. red.: správne má byť Pravý sektor) pána Jaroša, to je napríklad aj pána Ťahneboka, ktorý je výraznou persónou ukrajinskej opozície. Ak sa nemýlim, tak jeho strana Sloboda a takisto jeho minulosť je naozaj spätá s myšlienkami, ktoré sa hlásia k neonacizmu, dokonca, sa nebojím povedať názor, že až k fašizmu. Trošku ma mrzí, že nikto z predrečníkov nehovorí podľa mňa o jednom kľúčovom bode, a to je, určite si pamätáte, že to napätie, ktoré eskalovalo, sa naozaj podarilo nejakým spôsobom upokojiť zásluhou niektorých ministrov zahraničných vecí, ktorí vlastne dojednali dohodu medzi opozíciou na jednej strane a prezidentom Janukovyčom, lenže táto dohoda nikdy nezačala platiť. Pýtam sa - a možno aj vás, pán predseda zahraničného výboru Šebej, možno aj ostatných -, že čo si myslíte, prečo, lebo podľa mňa toto je kľúčový moment. Ďakujem.