33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda výboru zahraničného, dámy a páni, nadviažem na poslednú vetu kolegu Františka Šebeja, ktorý povedal, že pri každom vystúpení by sme mali mať na pamäti aspoň nejaké základné elementárne penzum vedomostí o prerokovávanej téme. Chcem dopredu predoslať, že keďže sa skôr cítim odborníkom na financie, štátny rozpočet a všetko, čo súvisí s peniazmi a s Európskou úniou, tak nepôjdem do nejakej podrobnej vážnej štátnickej diskusie na tému Ukrajina, ale dovoľte mi, aby som sa podelil predsa len s vami o pár autentických pocitov, vnemov, ktoré som zažil pred siedmimi týždňami priamo na tom Majdane v dobe, keď slovenská diplomacia ešte len vajatala, či prijme nejaké stanovisko, neprijme, ktorým smerom sa bude vyvíjať nejaká základná kľúčová pozícia Slovenskej republiky voči dianiu na Ukrajine.
Chcem povedať poznámku číslo jedna bez toho, aby som, opakovane to zdôrazňujem, šiel do nejakých veľkých detailov. Agresia bola, je a vždy zostane agresiou, o tom niet najmenších pochýb. Možno ste počuli niektorí z vás aj vyjadrenie českého ministra zahraničných vecí Ľubomíra Zaorálka na túto tému, keď povedal, že po 12. marci 1938 po anšluse, tomu sa hovorilo "Anschluss Österreichs", teda anexia Rakúska Nemeckou ríšou nacistickou, celá Európa bola ubezpečovaná o tom, že a už bude pokoj, ako hovoria Česi, už "bude líp", už nastane rovnováha mocenská. No ale ja tvrdím, že keď agresor urobí jednu takúto anexiu a anektuje ľubovolné územie, zvrchované územie suverénneho iného štátu, tak netreba byť nejakým veľkým snílkom a domnievať sa, že nebudú nasledovať anexie ďalšie. No a po 12. marci '38 prišiel 30. september '38, čiže niekoľko málo mesiacov uplynulo a mali sme tu druhý anšlus, tentokrát v podobe Mníchovskej zmluvy, kedy Československo odstúpilo pohraničné územie Nemecku, Sudety predovšetkým. A opäť uplynulo niekoľko málo mesiacov a mali sme tu 23. august 1939, známy pakt Molotov - Ribbentrop, síce všetci ho poznáme z učebníc dejepisu ako vzájomný pakt o neútočení, ktorý podpísal vtedajší minister zahraničných vecí Molotov a jeho proťajšok Ribbentrop, a málo sa pripomína stále dookola, pretože je potrebné to pripomínať, že tento pakt Molotov - Ribbentrop obsahoval aj v tej dobe utajený protokol o teritoriálnom rozdelení, teraz počúvajme ten - aj kolega Kuffa - ten výpočet krajín, ktoré sa vlastne rozdelili medzi sféry vplyvu Nemecka a Ruska, išlo o: Rumunsko, Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko. Dosť ponaučení z histórie, aby sme potvrdili tú tézu číslo 1, že agresia bola, je a zostane agresiou. Na to netreba ísť do nejakých veľkých detailov, aj keď myslím, že všetci podporujeme v tejto miestnosti, aby sa vyšetrilo, kto strieľal, na koho strieľal, snajperi na strechách, peniaze odtiaľ - odtiaľ, kto bol dobrý, kto bol zlý, ale opakujem, do tejto témy teraz nejdem, ja sa vyjadrujem, ja sa vyjadrujem o anexii zvrchovaného územia iného štátu mocnosťou inou, toto je proste agresia a treba to pomenovať úplne, úplne nahlas.
Teraz, ak dovolíte, k spomínanej návšteve spred siedmich týždňov. Bolo to, opakujem ešte raz, v okamihu, keď na Slovensku naša diplomacia ešte stále len hovorila o tom, že nevieme, čakáme, uvidíme, počkáme, lebo však sme koniec koncov aj členským štátom Európskej únie a musíme počkať, kým Európska únia samotná sformuje nejaké spoločné stanovisko k tejto téme, tak sme sa rozhodli s kolegom Lipšicom a Drobom, že pôjdeme sa na ten Majdan pozrieť priamo. Nie preto, aby sme to politicky zneužívali a možno ste si všimli, že sedem týždňov po návrate som na túto tému nijako nikde neprehovoril. Áno, mali sme len krátku tlačovú konferenciu, kde sme len povedali, s čím sme sa tam stretli, nič viac, nebolo to nikdy nikým zneužívané na nejaké domáce, domáce agendy, ale keďže je dnes na stole už spomínané uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Ukrajine, tak naozaj nemám žiadne iné ambície, len sa podeliť s vami, keďže, ak ma pamäť neklame, a myslím, že o tom písal naposledy aj pán Duleba, tak boli sme tam zo slovenských politikov priamo na tom Majdane naozaj jediní traja. Chcem povedať, že stretli sme sa a diskutovali sme dve hodiny so šéfom strany UDAR Vitalij Kličkom, rokovali sme aj s viacerými poslancami Batkyvčiny a už vtedy, podčiarkujem, takmer pred dvoma mesiacmi nám Vitalij Kličko povedal nasledovné.
Žiadal nás, aby sme tlmočili po návrate domov, aby Slovensko ako členská krajiny Európskej únie pôsobila tým smerom, aby Európska únia čo najskôr prijala sankcie voči - vtedy ešte, podotýkam, bol stále pri moci Janukovyč a v princípe vládna Strana regiónov, tu a tam podporovaná miestnymi komunistami v parlamente. Zaznievali hlasy od poslancov Batkyvčiny, že viete, aká bola priemerná cena jedného poslaneckého hlasu ukrajinského parlamentu. To bolo vtedy, keď Janukovyč prijímal tie zákony, že nesmiete chodiť v maskách na Majdan a podobné ďalšie a ďalšie, tak tá informácia odznela, že od jedného do troch miliónov amerických dolárov - cena jedného poslaneckého hlasu. Tak boli dramatické udalosti vtedy v ukrajinskom parlamente. A Vitalij Kličko sám hovoril o tom, aby neboli uvalené také tie všeobecné sankcie na Ukrajinu, na ktoré koniec koncov tu a tam doplatia obidve strany, ale čo je najpodstatnejšie, spravidla na takéto všeobecné globálne sankcie vždy doplatí aj samotný ľud Ukrajiny, čiže 46 miliónov Ukrajincov. Sám Kličko hovoril o tom, že ak sankcie, tak selektívne, to znamená, namierené proti konkrétnym, konkrétnym činovníkom, alebo ako ich nazvať, ľuďom, či už to boli prokurátori takí-onakí z ministerstva tohto, vnútra, onakého, proste ktorí priamo mali, povedal by som, svoj podpis vlastnými rukami pod udalosťami, ktoré tam prebiehali. Pokiaľ viem, tak definitívne, nech ma pán predseda zahraničného výboru opraví, definitívne ujednanie alebo zhoda Európskej únie, teda aké sankcie, aká štruktúra a voči ktorým osobám, myslím, že to padlo v týchto dňoch niekedy, ak sa domnievam, práve po referende na Kryme, práve dnes alebo včera.
Čiže čo chcem povedať, poznámka číslo 2, dva mesiace dozadu čelní predstavitelia vtedajšej ukrajinskej opozície, strany Batkyvčina - myslím si, otčina v preklade alebo vlasť - a UDAR žiadali selektívne sankcie Európskej únie, trvalo takmer dva mesiace, kým v zhode k nejakému stanovisku, ktoré by bolo unisono stanoviskom členských krajín celej Európskej 28, sa vôbec dopracovali. Ďalej Kličko potvrdil, že opozícia v tej dobe, keď sme tam boli, opakujem, stále vládol Janukovyč, Strana regiónov, že opozícia nemá situáciu na Majdane pod kontrolou. A to, čo tu odznieva, áno, môžem potvrdiť z autentickej skúsenosti z Kyjeva spred siedmich týždňov, je to pravda, že na Majdane pôsobilo niekoľko, možno niekoľko desiatok rôznych skupín, to nebola len, len že Sloboda a ďalšie, ako tu hovoril kolega Šebej, strany, ktoré boli, áno, nacionalistické, ultrapravicové, radikálne, šovinistické, také, onaké až po banderovcov, ale naozaj to bola veľmi nepriehľadná situácia, kedy sa vymkla spod kontroly, podčiarkujem, aj vtedajšej oficiálnej vládnej moci Janukovyča, ale aj pravici. Čo bolo pre mňa veľmi, veľmi veľké nóvum a zaujímavým zistením, že Majdan bol skutočne Euromajdanom alebo bol vyvolaný nepodpísaním asociačnej dohody zo strany Janukovyča iba prvé dva týždne a tie udalosti tam prepukli, dámy a páni, na prelome novembra a decembra uplynulého roka. Čiže netvárme sa, že Ukrajina ako téma je tu na stole 5, 6, 7 týždňov. Prvýkrát násilnosti prepukli naozaj začiatkom decembra. Z diskusie s poslancami a poslankyňami Batkyvčiny a UDAR-u sme sa dozvedeli, že ten Majdan bol o Euromajdane, teda o nepodpísaní asociačnej dohody medzi Janukovyčom a Európskou úniou naozaj prvé dva-tri týždne.
Viete, o čom bol v ďalších nastupujúcich, nasledujúcich týždňoch Majdan? Bol o tom, že v istom okamihu sa ulica vzoprela režimu, ktorý na Ukrajine vládol. A keby sa možno urobilo priame referendum priamo na Majdane, ja som tam stretával ľudí, ktorí mali plynové masky, plechové prilby z druhej svetovej vojny a také 40-centimetrové drevené bejzbalky a chodili sme pomedzi tých ľudí, a to už bolo po tom, čo boli prvé štyri obete, prví štyria ľudia boli zastrelení asi, myslím, štyri-päť dní pred naším príchodom, čiže tá situácia na Majdane skutočne vrela a vtedy som si uvedomil, že naozaj Majdan sa vymkol spod kontroly ako opozícii, tak aj vtedajším oficiálnym vládnym štruktúram, to je holý fakt, ale ešte ďalej to poznanie postúpilo, keď sme sa dozvedeli, že o nepodpísaní asociačnej dohody to bolo prvé dva-tri týždne. Celý ten zvyšok už bol Majdan skôr o tom, že do, v istom okamihu vy, keď takpovediac necháte obyvateľstvo, majoritnú časť obyvateľstva na pokraji hladu, a tu si treba nahlas povedať, v akej ekonomickej úrovni a v životnej úrovni sa nachádza predovšetkým západná časť Ukrajiny, teda tá, ktorá s nami susedí, tak v istom okamihu tí ľudia si povedia, dosť a ideme do ulíc, čiže tu sa nám trošku miešajú dve témy. Aj naša propaganda stále dookola tvrdí, že to je o nepodpísaní asociačnej dohody. Ale neviem to percentuálne vyčísliť a nepôjdem do nejakých špekulácií, ale s určitosťou viem z rozhovorov s poslankyňami a poslancami spomínaných dvoch strán, UDAR a Batkyvčina, ktorí nám potvrdili, že to už bolo po tom závere práve o tom, že národ sa vzoprel režimu, ktorý na Ukrajine panoval. A na vlastnej koži, doprial by som to každému, možno budete súhlasiť so mnou, že raz videné, mám na mysli raz videné na mieste, je stokrát lepšie ako počuté alebo čítané niekde v novinách, na internete, videné v televízii, ale treba ísť tam na miesto toho činu a skutočne myslím si, že každý z nás by mal zimomriavky na celom tele, ako v istom okamihu môže skončiť ľubovolná krajina na svete, Slovensko nevynímajúc, ak donekonečna bude ožobračovať vlastný národ, ak doženie situáciu do takej krajnosti, že sa ocitne obrovská časť obyvateľstva naozaj na hranici prežitia. To už potom nikto nehľadí na nič - či Amerika, či Rusko, či Putin, alebo Obama - vtedy národ jednoducho vyjde do ulíc a neželajme si, možno si aj kolega Šebej bude pamätať jednu dobrú analýzu, myslím, že ju napísal Ján Strasser v SME-čku pred týždňom, keď napísal, že aj Slovensko môže mať svoj Majdan. Nechcem túto tézu a myšlienku rozvíjať ďalej.
Tretie celkom zaujímavé zistenie bolo, počas tých rokovaní s Vitalij Kličkom, keď nám hovoril, a teraz sa budem krátko venovať ekonomickým témam, keď nám hovoril o tom, že áno, ako prvá prišla s ponukou na finančnú pomoc, keďže Ukrajina sa nachádza na pokraji ekonomického kolapsu, ak nie už za ním, teda de facto skolabovala ukrajinská ekonomika ako prví - taký pekný český výraz - "pospěchali" na pomoc: Čína. Ponúkli 13 mld., amerických miliárd, ale viete, čo si za to vypýtali? Do zálohy ukrajinskú černozem a vedia Číňania presne, o čom hovoria. Poviem len jedno heslo, Ukrajina ako obilnica Európy je schopná zásobiť obilím možno celý kontinent. Druhý v poradí - a podčiarkujem, stále vtedy vládol Janukovyčov režim - druhý v poradí s pomocou, ale s ponukou prišiel prezident Putin, suma plus-mínus podobná, 13 mld. amerických dolárov, no len vtedy Janukovyč zobral taký kus zamasteného papiera, na ktorý napísal, miliardu dáme armáde, miliardu dáme polícii, tomu, tomu, tomu a zabudol na tú pravú stranu, pretože ekonomika je vždy o ľavej a pravej strane: má dať - dal, čiže aktíva - pasíva, zabudol na tú pravú stranu napísať, odkiaľ v budúcnosti skolabovaná ukrajinská ekonomika vezme zdroje na splátku takéhoto úveru, pretože to nikdy zo strany žiadnej, podotýkam, veriteľskej nie je charita, vždy je to len finančná pomoc, no a potom prišla tretia ponuka na záchranu ukrajinskej ekonomiky a tá bola smerovaná zo strany Medzinárodného menového fondu a Európskej únie.
Chcem povedať, že tuto kolega, myslím, Fronc spomínal, na výbore pre európske záležitosti sme mali túto tému prerokovávanú, kde došiel podpredseda vlády pán minister zahraničných vecí pán Lajčák a mňa vtedy trošku zamrzelo, že, že predsa len v dobe, keď už to na Ukrajine vrelo a vrelo to naozaj tak, že to bolo už neúnosné, tak ešte stále nebolo počuť žiaden hlas z úst slovenských diplomatov alebo teda ľudí, ktorí za tento rezort zodpovedajú, čiže hovorím teraz o ministrovi Lajčákovi. To bolo v okamihu, keď už na Ukrajinu chodil úplne nahlas minister zahraničných vecí Francúzska, ale ozýval sa a priamo tam bol na návšteve aj tuto zo severu minister zahraničných vecí Poľska Sikorski, počuli sme nejaké hlasy od Ľubomíra Zaorálka z Čiech a vtedy sme počúvali od nášho premiéra Roberta Fica, citujem: "O Ukrajine máme príliš málo informácií." Prišlo mi to skutočne nepochopiteľné, pretože počas tých dvoch dní v Kyjeve sme sa stretli aj s veľvyslancom Slovenskej republiky na Ukrajine pánom Siváčkom, a musím povedať pre objektivitu, že venoval nám asi hodinu svojho času a mali sme úplne objektívny rozhovor, ako on ako náš veľvyslanec v Kyjeve, vníma túto situáciu. Opäť jedna zaujímavosť z tohto rozhovoru, informoval nás o tom, že myslím, že druhý alebo tretí tajomník nášho veľvyslanectva v Kyjeve bol pozvaný v ten deň na koberček na ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny, že čo tam robia poslanci, podotýkam, suverénneho, ešte stále zvrchovaného štátu Slovenskej republiky. Čiže asi takto fungovali inštitúcie, ktoré boli pod kontrolou Janukovyča a Strany regiónov. Ale ešte raz pre objektivitu, stretnutie s ním bolo veľmi, veľmi poučné a veľmi prebiehalo naozaj v tom informatívnom duchu, v snahe, aby nás pán veľvyslanec informoval, ako on vníma priamo opäť ako človek z miesta činu dianie na Ukrajine.
Dovoľte mi na záver, ešte by som chcel doplniť, doplniť kolegu predsedu zahraničného výboru pána Šebeja v jednej veci.
Vy ste tu, pán kolega, hovorili o tom, že Európa de facto odzbrojila, teraz to skracujem a trošku parafrázujem, lebo sa príliš spoľahla na ten americký dáždnik, a v princípe ste volali po zvýšení výdavkov na obranu. Ste to adresovali, myslím, že nielen Slovenskej republike, ale že s podporným argumentom, že tak sa deje aj v susedných krajinách na čele teda s Poľskom. Ja by som chcel dve poznámky k tomuto povedať. Po prvé, nedá mi ako ekonómovi trošku k tejto téze, k tomu vášmu volaniu po zvýšení výdavkov na obranu dať možno jeden, možno dva, možno až tri otázniky v duchu, ale to je dobre mienená poznámka, postreh, že či sa nám to páči, alebo nie, tak Slovenská republika jednoducho v danú chvíľu, nehovorím, že v strednodobom horizonte, ale v danú chvíľu na toto zdroje nemá.
Poznámka druhá k tejto téme a podstatne dôležitejšia. Tá prvá bola naozaj len tak na okraj, že nestačí len povedať, na čo všetko peniaze potrebujeme, ale treba tu a tam povedať aj, odkiaľ tie zdroje vezmeme. Ale na strane druhej poznámka podstatne dôležitejšia opäť k tomu tvrdeniu, že Európa odzbrojila, lebo sa spoľahla na americký dáždnik, a že teraz aj keby chcela napínať svaly, tak nemôže. Myslím si, že podstatne významnejším argumentom pre toto tvrdenie, s ktorým koniec koncov ja s vami súhlasím, je niečo úplne iné. Tu by pripomenul tú historickú vetu, ktorú všetci poznáte, Who do I call when I want to call Europe povedal, povedala legenda svetovej diplomacie Henry Kissinger. Toto platí plus-mínus dodnes. Koho mám zavolať, ak chcem telefonovať do Európy? Európa nemá dodnes sformovanú úplne jasnú, podotýkam, spoločnú, jednotnú, nazvime to akokoľvek, pozíciu a Ukrajina to - myslím pozíciu v zahraničnej politike ako takej - a príklad Ukrajiny a téma Ukrajiny to len odkryla v plnej nahote.
Dovoľte mi v tejto súvislosti zacitovať Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie, ľudovo povedané, Barossovu dvojku. Ten povedal približne pred rokom, to bolo 26. apríla 2013, že zahraničná politika Európskej únie má, citujem: "za podmienky trvalej postupnej optimalizácie potenciál dať pádnu odpoveď na preslávenú otázku legendy svetovej diplomacie Henryho Kissingera", teda komu mám zavolať, ak chcem volať do Európy. No, mám vážne obavy, že tá znôžka takých tých slov, ktoré akokoľvek sú politicky korektné, ale predsa len, keď sa pozriete na reakčnú schopnosť Európskej únie, nebola schopná ani tri mesiace po vypuknutí konfliktu na Ukrajine prísť Európska únia s nejakým jednotným stanoviskom, pozíciou, postojom. A tu a tam sme boli skôr svedkami, že podstatne akcieschopnejšie boli tie "actions", ktoré podnikali tie kroky, ktoré podnikali, či už to bol Sikorski alebo minister zahraničných vecí Francúzska a ďalší. Tie boli podstatne efektívnejšie a účinnejšie a stále sa vyčkávalo, v princípe až referendum na Kryme muselo to obnažiť v plnej, v plnej kráse.
Takže nechcem ísť teraz do, ako som na úvod sľúbil, do nejakého politického zneužívania nášho dvojdňového pobytu na Majdane, ale dovoľte mi ešte na záver jednu poznámku. Tiež ma zamrazilo, niekto tu obhajoval Stranu regiónov a Janukovyča a podobne, že je všetko OK. Zamrazilo ma, keď sme zistili, že to, čomu sa hovorí v Bratislave Primaciálny palác, alebo budova, kde sídli mestský úrad, takýto mestský palác je aj v Kyjeve niekoľko rokov prázdny, opustený, niekoľko rokov bez primátora. Keď sme sa pýtali Vitalija Klička, "whats happens", ako čo sa stalo, že Kyjev nemá primátora, tak viete, aká bola odpoveď? Lebo Strana regiónov a Janukovyč prišli k záveru, že vládna strana nemá dostatočne silného kandidáta na primátora Kyjeva, no tak ukrajinský parlament nevypísal primátorské voľby. Viete si toto predstaviť v civilizovanom štáte, v civilizovanej krajine? Preto podotýkam, že Majdan bol Euromajdanom niekoľko málo týždňov na prelome novembra a decembra. Celý ten zvyšok tam vo väčšej a väčšej miere, to, čo sa dialo na Majdane, prevažoval dôvod, príčina, ako som hovoril pred chvíľou, jednoducho národ sa vzoprel režimu Janukovyča.
Takže je mi ľúto potom, keď počúvam, musím to povedať úplne v posledných vetách, keď počúvam vyhlásenia zo včerajška, z dneška pani europoslankyne a súčasne kandidátky na europoslankyňu na ďalšie päťročné obdobie, vyhlásenia o tom, že referendum na Kryme je v princípe OK a že to len celý svet nechápe, ale však je to v princípe dobre. A tým sa vrátim k tej mojej prvej vete, že agresia bola, je a zostane vždy len a len agresiou.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja som sa nestretol síce s Vitalijom Kličkom ako ty, pán kolega, ale s ministrom zahraničných vecí a znova to tak pripomeniem. Mne sa to veľmi páčilo, keď minister zahraničných vecí Ukrajiny povedal, že Ukrajina, ak teda bude vstupovať do Európskej únie, tak ako dôstojný partner, a nie ako prívesok. A to je presne o tom, ako si to spomenul v tom kontexte.
A tých 13 mld. dolárov, ktoré Čína v podstate si chce kúpiť časť Ukrajiny, áno, tú úrodnú pôdu, tam je ten boj. To nebude do budúcna ropa, ktorá bude rozhodujúca, ale to bude práve pôda. Aj ja som chodil presne v tom istom čase do školy ako ty. Ukrajina, a to sme sa učili v škole, je obilnicou Európy. A myslím, že je dodnes a je to strategická vec. Je to strategická záležitosť. Takisto aj Európska únia sa veľmi rýchlo ponáhľala a prvé, čo bolo, keď sa to už všetko prelomilo, však sme mali odsúdiť tie násilia, ktoré sa tam páchali. Takto bolo 11 mld. eur, že poskytne pôžičku takisto Európska únia. Tu je len pretláčanie sa týchto mocenských ambícií, že kto si kúpi túto Ukrajinu a na ktorú stranu ju strhne. Nacionalizmus na Ukrajine treba odsúdiť. Majdan bol extrémizmom v priamom prenose, tak sme to mali možnosť vidieť. Chodil si medzi týmito ľuďmi s bejzbalovými palicami, tak ako si to povedal. Podľa teba to bolo v poriadku, to bolo dobre, jak tĺkli tam tých policajtov reťazou, bejzbalovými palicami? A oni len stáli. Kladivami im bili po nohách, tak jak mali štíty. Keby si tam mal svojho syna, aby mu tak hodili zápalnú fľašu do hlavy s benzínom, aby zhorel, to by si bol spokojný, pán kolega? To treba odsúdiť. A to sme mali odsúdiť už hneď na začiatku. Takto kľudne chladnokrvne to budeme tuná vychvaľovať, že čo to bolo, jaký Euromajdan. Treba to odsúdiť. Bolo to násilie v priamom prenose, ktoré sa tuná páchalo. A jednoducho s tým dáždnikom neoperujte. Ten by nám padol rovno na hlavu, lebo jedna aj druhá strana... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Trpezlivosť, pán kolega Kollár. Konštatovali ste, že teda, že, že kde je to telefónne číslo, ktoré, ktoré chcel mať Henry Kissinger v Európskej únii. Ja som pani Ashton počul samu na seba povedať nasledovný vtip, že:
Sedí v oválnej pracovni americký prezident, vtedy ešte s ministerkou zahraničných vecí pani Clintonovou, a bavia sa:
"Konečne máme v Európe to telefónne číslo, je to pani Ashtonová, zavolajme jej."
Tak vytočili to číslo, na druhej strane sa ozvalo: "Pani Ashtonová", a hovorí:
"Tu je ministerka zahraničných vecí Európskej únie. Keď chcete poznať nemeckú pozíciu stlačte jednotku, keď chcete poznať francúzsku pozíciu stlačte dvojku..." a tak ďalej.

Dovolím si pripomenúť váženým kolegom z opozície, ktorí netrpezlivo očakávali rokovanie o Ukrajine a dokonca rozmýšľali nad tým, žeby bola mimoriadne schôdza kvôli Ukrajine zvolaná, že sála, ktorá, a časť, kde sedáva opozícia, je skoro prázdna. A chcem povedať, že česť výnimkám, si vážim, ktorí sme tu. Ale naozaj tak vážna téma a opozícia čakala netrpezlivo na to, že začneme rokovať o Ukrajine, a vidíte, záujem nie je. Chcem kolegovi Kollárovi pripomenúť, lebo tu spomínal slovenský Majdan. Ja si myslím, že porovnávať životnú úroveň na Slovensku s ukrajinskou, to je na dlhé hony. Myslím si, že vpredu, že životná úroveň je u nás veľmi slušná.
A naši diplomati, kde ste kritizoval, že nie nejakým spôsobom, že sa vám zdalo, že neskoro reagovali. Ja si myslím, že naši diplomati vystupovali tak, ako diplomacia má. Rozvážne, zodpovedne. A takisto aj náš pán premiér Robert Fico.

Ďakujem veľmi pekne. Takže už bežia dve minúty. Dve krátke poznámky. Pán kolega Bublavý, také slabé, ja to volám, že fatamorgána, viete, také, také chabé utešovanie, samoutešovanie samého seba, že Slovensku nehrozí slovenský Majdan, lebo životná úroveň je vyššia ako na Ukrajine.
Viete, keby som parafrázoval tento váš výrok, dal by sa parafrázovať slovami, že ešte je čo kradnúť, že na Slovensku. Ja len, ja len hovorím, že nechcime, nechcime sa dožiť, aby raz aj Slovensko malo svoj Majdan. Nechcime sa toho dožiť. Ja som na tom Majdane bol, treba to vidieť v priamom prenose tam na mieste činu. A hovorím ešte raz, že to bolo o Euromajdane prvých pár týždňov. Potom už bolo o niečom úplne inom, keď sa ulica, keď sa ľudia Ukrajiny vzopreli voči režimu, ktorý tam panoval. A mám obavy, že Slovensko sa tu a tam, raz rýchlejšie, raz pomalšie vyberá, pokiaľ ide o režim, podobným smerom.
A na kolegu Šebeja. Áno, ten vtip poznám, stlačte jednotku, stlačte dvojku. Je to naozaj dobrý fór, ale koniec koncov sú aj vtipy, po ktorých sa takpovediac plače cez slzy. A ten vtip by bol naozaj vynikajúci, keby v skoncentrovanej podobe nevyjadroval, bohužiaľ, stále aktuálnu situáciu. Mám na mysli schopnosť Európskej únie sformovať jednotnú pozíciu, a nielen pokiaľ ide o prípad Ukrajiny. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja chápem, že vystúpenie na tému Ukrajina prináša priestor aj na určitý sarkazmus a možno aj na vtipkovanie, ale ja si myslím, že by sme sa mali vrátiť k obsahu a k tomu, čo sme chceli a čo chceme povedať vyhlásením, ktoré máme pred sebou, pretože situácia, ktorú preberáme a snažíme sa alebo snažíte sa ju popísať každý podľa toho, ako ju vnímate, je v každom prípade situáciou, ktorá je nešťastnou situáciou. Nepovedal som určite nič prevratné, ale vyjadruje to minimálne vážnosť tej situácie, ktorá tam nastala. A hocikto sa bude stavať teraz na jednu stranu alebo na tú druhú stranu úplne jasne, vyhranene, si myslím, že tiež asi nie celkom si uvedomuje význam toho slova, o ktorom hovorím.
Preto aj my sme v zahraničnom výbore - a môžem to povedať aj priamo - ja som bol ten, ktorý som ako prvý inicioval, že treba, aby sme už aj teraz si prebrali pozíciu na zahraničnom výbore, poznajúc to, čo naša diplomacia podstúpila, a zanalyzovať to, aby sme naozaj prijali k tomu nejaké jasné posolstvo, ktoré zodpovedá Slovenskej republike, demokratickému štátu ako členovi Európskej únie. Vtedy dokonca silila taká myšlienka opozície, ktorá zaznievala aj v médiách a je tu cítiť rovnako alebo bola cítiť, pretože dnes tá časť poslancov, ktorá práve teraz tu nie je, to hovorila, že je potrebné k tomu zvolať aj samostatné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ja sa domnievam, že už dnešné rokovanie ukázalo jednoznačne, že išlo len o politikárčenie zo strany tých, ktorí o tom hovorili, pretože keby im na tom záležalo, tak by tu boli a možno by formulovali tie svoje postoje k tomuto uzneseniu trošku jasnejšie. My v zahraničnom výbore sme to prebrali a myslím si, že sme sa pragmaticky, a to je to najdôležitejšie, dokázali zhodnúť na vyhlásení, ktoré vieme uchopiť a ktoré pomenováva aspoň sčasti to, čo sa deje na Ukrajine, a vyjadruje postoje aj Európskej únie, pretože vychádza naše uznesenie aj zo záverov rokovania Európskej rady. A či už tu bude pán Kollár alebo niekto ďalší hovoriť, že neskoro sme zareagovali alebo že Európska únia nevie zareagovať, kto je ten, kto to zmeria. Asi možno tí, ktorí o tom hovoria. Že nebola dostatočne európska diplomacia akčná, ale zasa druhým dychom sa priznáva, že bol tam minister zahraničných vecí Sikorski a minister zahraničných vecí Francúzska. Áno, to je pravda, veď to sú všetko ministri, ktorí s Európskou úniou nemajú nič spoločné. Teraz som aj ja trošku sarkastický. A verte mi, že komunikácia medzi Sikorskim a ministrom zahraničných vecí Francúzska a predstaviteľom Európskej komisie prebiehala, keď tam boli. Ale dá sa to aj tak postaviť do tej pozície, ako ste to postavili vy, ale nerieši to situáciu. Iba sa tu používali veľmi silné slová od pána Štefanca o tom, ako premiér, ako ministri a tak ďalej. Áno, dá sa z toho vytĺkať politický kapitál, ale neviem, že či v tomto vám uveria občania Slovenskej republiky.
Buďme pragmatickí a snažme sa na veci pozerať chladnou hlavou. Tak ako to robí, podľa môjho názoru a presvedčenia, pragmaticky a s chladnou hlavou, s vysokou profesionalitou aj naše ministerstvo zahraničných vecí. A ďalej aj ministri, ktorí urobili už mnoho krokov, ktoré možno ani neboli medializované, ale veľmi intenzívne sa zaoberajú prípadnými dopadmi, ak by sa situácia radikalizovala v Ukrajine. Spomeniem ministra vnútra, ktorý veľmi promptne navštívil našu východnú hranicu a informoval sa o tom, čo sa tam deje. Ale to stále všetko beží na pozadí, dokonca zasadala Bezpečnostná rada. To tu nikto nespomenul. Len sa povedalo, že akosi Slovensko reagovalo trošku neskôr. Ja si myslím, že slovenská diplomacia zastáva naozaj profesionálny prístup a veľmi triezvy, pretože akékoľvek eskalovanie čo i len diplomatického prístupu k tejto téme je len prilievanie oleja do ohňa.
Pán Frešo rovnako spomínal, že Slovenská republika sa nechala počuť veľmi neskoro. Opäť len môžem zopakovať, kto je ten, ktorý to zmeria, že čo je neskoro, čo je zavčasu. Keby možno zaznelo nejaké vyjadrenie, ktoré by bolo veľmi zavčasu. Prosto, toto nie je to, čo chceme povedať aj naším vyjadrením, ale naším vyjadrením je práve uznesenie, ktoré sa, má snahu, aby pomenovávalo aspoň, ako by som povedal, tak čo najobjektívnejšie situácie, situáciu, ktorá tam nastala, a nie úplne jednostranne. A ja by som sa práve sa dotkol tých jednotlivých častí, ktoré o tom jasne hovoria.
Podporuje sa suverenita územnej celistvosti Ukrajiny v uznesení? Podporuje.
Vyjadruje sa solidarita s ľuďmi a vládou Ukrajiny? Vyjadruje sa. Akokoľvek tu pri mnohých príhovoroch to bolo naznačované, spochybňované.
Odsudzuje sa porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie voči územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny, predovšetkým porušením Charty OSN, Záverečného aktu OBSE, ale aj vzájomnej dohody, bilaterálnej, medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou? Je to tu. Prečo toľko tých kvetnatých rečí okolo toho, keď tu je to všetko uvedené?
Ďalšie odporúčanie, ktoré je tam vložené, práve vychádza zo stanoviska a myslím si, že triezveho, pretože ani pre Európsku úniu, pre nás všetkých to nie je jednoduché. Vychádza toto stanovisko zo záverov Európskej rady, ktorá podľa môjho názoru veľmi jasne pomenovala aj to, čo sa viac či menej jedna alebo druhá strana sa snažila pomenovať. Všetci chceme predovšetkým, aby aj na ukrajinskej strane bola legitímna reprezentácia. A tá reprezentácia legitímna môže byť iba vtedy, keď vzíde zo skutočných demokratických volieb, a to všetci vieme, že dnes to nie je úplne tak. Ale aj vieme, prečo to viac či menej bolo spôsobené. A toto odporúčanie jasne hovorí, ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, vám ho prečítam: "- odporúča v súlade so závermi Európskej rady, aby ukrajinské orgány prostredníctvom všeobecného procesu pokračovali vo svojom úsilí zabezpečiť slobodné, spravodlivé prezidentské a parlamentné voľby, pokročiť v ústavnej reforme" - vieme, že aké boli zmeny s ústavou robené - "a vyšetriť všetky akty násilia a očakáva od všetkých ukrajinských orgánov zabezpečiť úplné zabezpečenie úplnej ochrany práv všetkých občanov vrátane osôb patriacich k národnostným, etnickým a jazykovým menšinám s využitím odbornej expertízy Rady Európy a OBSE." Veď tam sme všade aj my členmi. Dokonca v OBSE sme mali aj najvyššieho predstaviteľa a myslím si, že to je organizácia, kde Slovensko zanechalo, by som povedal, hlbokú stopu a je tam veľmi cítiť. A tu sa na to odvolávame a jasne hovoríme aj o tom, že to, čo ukrajinský parlament v úvodzovkách, ktorý vzišiel z tých pohybov, ktoré boli na Majdane, že prijal zákon o zrušení používania jazykov národnostných menšín, to bolo nešťastie. A myslím si, že aj vďaka, to je teraz moje vysvetlenie, lebo nemám to úplne overené, aj pôsobením Európskej únie a možno aj ďalších, ktorí sa tam zúčastnili, Sikorskeho, že doteraz to úradujúci alebo presnejšie zastupujúci prezident nepodpísal, lebo to bolo absolútne nešťastie. Čiže plodili sa chyby, ale tu to... (reakcia z pléna), Turčynov. Tuto ale jasné stanovisko dávame k tomu, že pre nás je dôležité, aby to boli legitímne orgány, ktoré vzídu z volieb, aby tie prijímali rozhodnutia za Ukrajinu. A to si myslím, že si všetci želáme čím skôr. Ja si dokonca myslím, že aj ponuka Európskej únie na nejaké pristúpenie k asociačnej dohode vstupu do Európskej únie by bola pred týmito voľbami úplne predčasná a možno nie celkom dobrá, pretože nikto z nás dnes nevie povedať, aj keď pán predseda Šebej si myslí stopercentne, že tie nacionalistické a fašistické skupiny, ktoré tam dnes nejako sú zastúpené, že nie sú väčšinové, ale nikto nevie, či sa nedostanú do tej vlády, a preto treba byť naozaj pragmatickí a opatrní. To táto časť uznesenia, podľa môjho názoru, jasne o tom hovorí. Nikto si neprajeme, aby tie voľby dopadli horšie, ako si predstavujeme, aby tam predovšetkým demokratické sily zvíťazili. Je tam ocenenie zdržanlivého postoja, takisto, myslím si, že veľmi uvážlivé, rozumné konštatovanie. Potom je tam podporovanie, vyslanie: "- podporuje vyslanie medzinárodnej pozorovacej misie na Krym a na východnú Ukrajinu, víta snahu medzinárodného spoločenstva..." Tu pripomeniem, že je práve jeden z tých, ktorý bol aj aktívne za túto pozorovaciu misiu, bol práve náš minister zahraničných vecí pán Lajčák.
Ďalšou časťou je: "- podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny odrážajúce suverénnu vôľu jej obyvateľov". Tu mi dovoľte, aby som odpovedal, aj keďže som bol spoluvytvárateľom tohoto uznesenia na pozmeňujúci návrh, ktorý tu predkladal pán kolega Mikloško, ktorý sa odvolával, že by tam mali byť voľby uvedené. Ale keď si v kontexte zoberieme to uznesenie, tak my už o tom, o tých voľbách hovoríme predtým. Čiže toto, prirodzene, vlastne nadväzuje na ten bod, ktorý som uviedol predtým, ako záver Európskej rady, kde sa hovorí o demokratických voľbách prezidenta a parlamentných voľbách, čiže už nie je potrebné, aby sme tu zdôrazňovali parlamentné voľby, lebo je tu len vyjadrenie suverénnej vôle, a tá suverénna vôľa je vyjadrená práve vo voľbách.
No a potom sú tam ďalšie konštatovania, ktoré zároveň dnes na zasadnutí zahraničného výboru sme doplnili, poznajúc aj výsledky referenda, ktoré sa uskutočnili po našom prvom zasadnutí zahraničného výboru. Čiže reflektujeme aj na výsledok referenda, kde konštatujeme úplne jasne, že toto referendum je v rozpore s ukrajinskou ústavou. To je fakt, ktorý dnes vieme pomenovať, jasne sme ho pomenovali, je to tu uvedené a tým aj Slovenská republika toto referendum pokladá za neplatné.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja som predsa len ešte raz sa vrátil k tomu, čo na úvod predseda zahraničného výboru pán Šebej prečítal, ale ja som to chcel zdôrazniť, aby sme sa vrátili k tej téme toho uznesenia, lebo tam všetko je dostatočne pomenované v rovine, ktorú dnes vieme aj my pomenovať, a chcem aj touto cestou poďakovať našej diplomacii, ministrovi zahraničných vecí, ale aj postojom premiéra, že naozaj zdržanlivo, veľmi vecne, pragmaticky sa pristupuje k tejto téme a že sa aj koordinuje spoločne s Európskou úniou, lebo neustále dochádza k zasadnutiam, pretože toto je ten zodpovedný prístup, ktorý potrebujeme v tomto okamihu zachovať, a akékoľvek predbiehanie sa, že kto skôr, čo neskôr, je len falošné, by som povedal, bitie sa do pŕs, pretože tá situácia si nevyžaduje predovšetkým rýchle alebo pomalé vyjadrenia, ale predovšetkým presné, jasné a pragmatické, a poznajúc naozaj výsledky tých najnovších informácií, ktoré máme k dispozícii alebo ktoré majú k dispozícii aj čelní predstavitelia Európskej únie, lebo my dnes formulujeme aj tieto naše stanoviská aj ako členovia Európskej únie tak, ako to robili ministri zahraničných vecí Poľskej republiky a Francúzskej republiky.
Takže ja by som vás chcel poprosiť, lebo zatiaľ som zachytil dve doplňujúce, dva doplňujúce návrhy k tomuto vyhláseniu, ja by som vás chcel poprosiť o podporu tohoto návrhu, ktorý, si myslím, že najlepšie bez akýchkoľvek zbytočných prívlastkov vyjadruje súčasnú situáciu, ktorú vieme naozaj zodpovedne pomenovať.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ja len pánovi podpredsedovi Blanárovi jednu poznámku. Ja, naopak, ja, ja súhlasím s tým, že všetky asociačné podpisovania asociačných dohôd a tak ďalej môžu prísť až vtedy, keď tá situácia na Ukrajine sa ustáli na tom, že kto je vlastne tá nová legitímna reprezentácia krajiny potvrdená voľbami. A až na základe toho, že kto vlastne bude viesť Ukrajinu, do akej miery bude Ukrajina skutočne slobodná a demokratická, môže rozhodnúť o tom, že či Ukrajina spĺňa alebo nespĺňa kritériá na, na podpis povedzme asociačnej dohody. To je asi celý môj komentár. To je všetko, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila ako členka zahraničného výboru k situácii na Ukrajine a k nášmu vyhláseniu, ktoré máme dnes prijímať. Je to veľmi dôležité, hlavne aby aj naši občania poznali, o čom teda naši poslanci hlasujú.
Vrátim sa teda ešte späť k situácii, ktorá sa diala na Ukrajine v čase, kedy bolo to také autentické, a to bol deň 20. február 2014. V tom čase sa vyjadril poslanec Vadim Kolesničenko, poslanec hornej komory, Rady regiónov, parlamentu Ukrajiny asi takto: "Majdanovci mali zbrane ako prví. Strieľali do neozbrojených policajtov. S takými zvermi odmietam zasadať v parlamente. Títo zvrhlí, zvrhlí sociopati nesú osobnú zodpovednosť za to, čo ako zvery rozdali ľuďom zbrane. Túto zver treba súdiť, a nie s nimi rokovať. Turčynov a zver okolo neho, inak ich ani neviem nazvať, presne bez cenzúry takto to napíšem, ako to hovorím, oni začali bratovražednú vojnu, Kličko a Turčynov. Dnes, teda 20. februára, som chcel ísť na Námestie nezávislosti, kde stál a formoval sa sevastopolský Berkut. Oni mi v priebehu 40 minút oznámili, že po nich strieľali zo samopalov a šesť príslušníkov Berkut bolo ťažko zranených. Pýtali sa ma, prečo Berkut-y nedostali od vlády zbrane. Ako dlho sa tam mali udržať bez zbraní? Koľko ešte ich malo byť zabitých? Kedy sa to má skončiť? A ten pederas nám ešte povie, že ich ostreľujú snajperi. Rozprávajú rozprávky o tom, že v kabinete ministrov sedia snajperi, a vysielajú to aj na Piatom kanáli. Kto strieľal z konzervatória na príslušníkov bezpečnosti, ktorí nemali ani nepriestrelné vesty? Nemali také vesty, lebo ich poslali do zamestnania, aby zabránili masovým nepokojom podľa platných zákonov a predpisov. Tí zradcovia, resp. euromajdanci stále kohosi obviňujú, kričia, že krvavý režim, a pritom sú to oni sami, čo sú za toto zodpovední, lebo zabíjajú. Tie zvery strieľajú do svojich. Je to pochopiteľné. Prečo? Asi preto, aby vyvolali konflikt, aby položili počiatok rozpadu Ukrajiny. Teraz musíme dobre uvažovať, lebo ide o ľudské životy. Nič na Ukrajine nebude dobré, ak sa títo vlastizradcovia budú ukrývať za poslanecké mandáty. Takí ako Kličko a Jaceňuk, obaja sú rovnaké zvery. Dostali v Nemecku súhlas na rozpútanie bratovražednej vojny. Všetci sa umývajú v krvi."
Toto svedectvo bolo zo dňa 20. februára 2014 a my vieme, že do konca toho dňa zomrelo zbytočne priveľa Ukrajincov na obidvoch stranách ukrajinskej občianskej vojny. Nazývajme veci presne - to bola a možno ešte trvá - ukrajinská občianska vojna. Toto svedectvo je súčasťou videa uloženého na mnohých portáloch internetu a každý, kto pozná súčasné problémy, pozná aj toto video.
Nebudem tu opakovať fakty, ktoré ste tu spomenuli predo mnou, ale sústredím sa predovšetkým na pohľad trošku z historického hľadiska, a to prvý pohľad na Ukrajinu a Krym musí byť právne historický a druhý, pre nás dôležitejší, je nevyhnutý pohľad ekonomicko-geopolitický. Rada by som zdôraznila dva pragmatické argumenty k danému problému dnešnej Ukrajiny. Právne historický. Akisto vieme, že Krym patril odjakživa slovanským kmeňom a prvé historické pramene hovoria o Skýtoch. Ako isto všetci vieme aj to, čo znamenal pojem Kyjevská Rus. Posledné viac ako dve desaťročia patril Krym vyslovene veľkému Rusku. Vieme, čo to je. Ale málokto vie, že po druhej svetovej vojne došlo k akejsi vnútornej reorganizácii Sovietskeho zväzu, počas ktorej Chruščov doslova protiústavne súhlasil s nakreslením Krymu k mape Ukrajiny. Vtedy to akože nič neznamenalo, ale bolo to protiústavné. Porovnajme dnešnú demokraticky a referendom vyjadrenú vôľu obyvateľov Krymu. Chcú patriť tam, kam patrili dlhšie ako 200 rokov, a vyjadrili to v referende. Kto má právo im v tom zabrániť? Dávam otázku, kto má právo zabrániť krymským v ich referende vyjadrenej vôli.
Pripomeniem aj jednu nedávnu hanbu našich politikov. Ak sa pozrieme na Kosovo, tak sa musíme hanbiť, že sme USA politike dovolili tzv. humanitárne bombardovať našich vlastných, Slovanov, len aby sa presadila geopolitická expanzia USA prostredníctvom islamských teroristov. A výsledok? Terorista Hashim Thaci sa bozkáva s americkými diplomatmi a uniká haagskemu tribunálu, lebo je prezidentom Kosova. Toto máme odsúhlasiť aj pre Ukrajinu? Tento istý model? Nemáme hanbu nazývať sa demokratickým, nemáme hanbu nazývať tento proces demokratickým? Je to, musíme si povedať pravdu, je to medzištátne teroristický proces, ktorým bola zvrhnutá legitímna vláda a legitímny prezident Ukrajiny.
Druhý aspekt je ekonomicko-geopolitický. Keď vznikali vášne okolo pripojenia Ukrajiny k Európskej únii, prečo sa nikto nepýtal Ukrajincov to, čo sa Európska únia zo zákona mala opýtať. Pripomeniem zákon a slušnosť. Ak si niekto chce požičať v banke peniaze, vložia jeho identifikačné údaje do bunkovej informačnej siete. Získajú čistý prehľad o jeho podlžnostiach. Prvá vec, ktorú sa pýtajú, je, ako to všetko chcete zaplatiť. Ukrajiny, resp. ukrajinských euromajdancov sa nikto neopýtal na serióznosť ich túžob. Pani Ashtonová v tomto prípade zlyhala a zlyhali všetci europolitici, ktorí slepo podporovali euromajdanské protesty. Pripusťme, že časť Ukrajiny sa pridá k Európskej únii. Pýtam sa, kto to zaplatí. Kto bude platiť vyššie dane, aby Ukrajina mohla byť členským štátom Európskej únie? Opovážim sa tvrdiť, že ani jeden z vás, páni politici, to nebude, ale zaplatia to najchudobnejší občania Slovenska rovným dielom s najchudobnejšími občanmi Európskej únie.
Vážení, počúvajte hlas slovenského ľudu! Všetci jasne kričia, ruky preč od Ukrajiny, ruky preč od Ruska! Slovensko musí vyjadriť svoju neutralitu k ukrajinsko-ruským otázkam. Slovensko musí nechať jednať Rusko, aj keby Rusko malo obsadiť celú Ukrajinu, a preto vlastne ja, tak ako kolega Kuffa sa vyjadril, ja sa takisto v tomto vyhlásení budem zdržiavať. Môj hlas bude, teda že sa zdržím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Presne tak, na chudobe sa najlepšie zarába. A to ja vnímam takto aj Ukrajinu. Tak ako to Mária tu pred chvíľou tu povedala a to mne, to tak veľmi pripadá potom také, možnože to preženiem, ale akoby také úžernícke. Poskytnem ti úver, ktorý viem už dopredu, že ty nebudeš schopný splatiť. Celé je to o tom, kúpiť si tú Ukrajinu, hej, a takto ju pritlačiť, ako pokorne na kolená ich tlačiť. Presne tak. A treba mať tie oči otvorené. Kolega, keď pred chvíľou, keď rozprával, to mu nevadilo, že chodil pomedzi ľudí, ktorí mali bejzbalové palice? Presne tak, ten Majdan bol plný násilia a agresivity. To treba odsúdiť. Nevadilo nám to? Vtedy sme neodsúdili, hlasovali sme aj za to, aj ten prelet, ktorý bol nad našou krajinou, Kosovo sa bombardovalo a Juhoslávia, ten konflikt, ktorý tam bol, na Balkáne, bol hrozný. Pamätám si to ešte dodnes, keď americké vojská tie bomby, ktoré mali v stíhačkách a nestihli zbombardovať Juhosláviu, vyhádzali to do Stredozemného mora. Zo Stredozemného mora americké vojská si urobili smetisko. Hnusné smetisko si z toho zrobili. Talianski rybári keď namiesto rýb vylovili bomby v sieťach, sťažovali sa. Vtedy nadporučík alebo poručík, hovorca americkej armády to kritizoval a hovoril, že premiéra talianskej krajiny, myslím, zahraničných vecí, a ho kritizoval, že čo si to dovoľuje ako povedať. No dostal po, po frňáku. Samozrejme, sa ozvali Taliani, teda poriadne sa doňho ozuli, že čo si dovoľuje kritizovať člena vlády nejaký hovorca americkej armády. To nikomu nevadilo, že smetisko si robili zo Stredozemného mora. To je tá skutočná realita. Ak chceme, páni, odsudzovať agresiu, treba ju vidieť aj na druhej strane. Administratíva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia, konštatujem, že som, že sme dostali aj na stôl pred seba dva pozmeňovacie návrhy. Jeden predložil pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a chce, aby sme na záver textu, tam, kde sa píše, že Slovenská republika považuje toto referendum za neplatné, na konci textu doplnili: "a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny". Čiže by tá celá záverečná veta znela podľa tohto návrhu: "Slovenská republika považuje toto referendum za neplatné a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny." Ja sa k tomu prikláňam, ale budeme o tom hlasovať.
Ten druhý návrh je návrh na doplnenie textu vyhlásenia a Jozef Mikloško v ňom navrhuje doplniť takúto vetu: "Podporuje...", teda Národná rada, hej? "Podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny s ohľadom na suverénnu vôľu jej obyvateľov vyjadrenú vo voľbách." Ja to nepovažujem za niečo v zásade zlé, ale považujem to za redundantné. To je inou formou povedané inde v texte, ja sa k tomuto návrhu neprikláňam.
No a dovoľte ešte, aby som stručne zhrnul celú debatu. Zaznelo tu veľa vecí a zaznelo tu aj veľa, odpustite, ale hrozných nezmyslov motivovaných všetkými možnými odpadkami, ktoré možno vyloviť na internete. Toto do normálnej zahranično-politickej debaty v Národnej rade Slovenskej republiky podľa mňa nepatrí, nebudem adresný, ale toto bol môj dojem. Inak v zásade som rád, že sa naprieč politickým spektrom v Národnej rade zhodneme vo všetkých zásadných veciach, a dúfam, že toto vyhlásenie prijmeme veľkou väčšinou parlamentu.
Ďakujem pekne.