33. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že korektné a odborné vystúpenie, ja budem tiež sa držať v tejto rovine, ste odborník na túto problematiku. Takto, no, v určitom momente ale musím vás upozorniť na jednu vec, že rozdiel, ako ste aj vy povedali, že či sa ten výrub deje v záhrade, kde tiež nad určitý priemer treba povolenie ako také od príslušného úradu, je rozdiel, či sa to deje okolo cesty, kde tie stromy bránia vo výhľade a ide vo väčšej časti a mnohokrát ide o náletové dreviny, to je to, čo Štefan Kuffa povedal, to tam nikto mnohokrát nesadil, naletelo to a vyrástlo to. A znova to naletí a znova to vyrastie. Jednoducho sú to tzv. náletové dreviny, ktoré aj vo všetkých vyspelých štátoch EÚ sa proste vytínajú ako také. No a je, samozrejme, rozdiel, či sa to deje na Kolibe alebo v nejakom lese, kde sa to vytína ako také. To plne súhlasím.
Ale chcem povedať to, že nechoďme prístupom, že zabi bobra, zachrániš strom. V tomto prípade mi to tak trošku pripadá, lebo fakt okolo tých ciest mnohokrát keď tie stromy, teda tie náletové dreviny, tak to nazvem, bránia výhľadu a skončí tam potom veľa, alebo stáva sa tam veľa nehôd dopravných ako takých, a je rozdiel, keď občan vyletí autom do poľa, ako keď vyletí do poľa a trafí strom, hej, pri ceste. Čiže jednoducho tam sa zabije, pri tom prvom prípade to prežije. Čiže jednoducho treba to rozlišovať a myslím si, že pán Žiga išiel len s tými najlepšími myšlienkami do tohto ako takého a sám Štefan Kuffa povedal, že jednoducho sú to náletové dreviny.
A tiež sa chcem spýtať, v tom je určite aj rozdiel, že či niekto vytína takéto stromy v záhrade; vy ste nikdy nevytínali stromy v záhrade? Spýtajte sa pána Hlinu ako na ekofarme sa to tam vytínalo ostošesť, dokonca však je to tam, ako by som to povedal, botanická záhrada, ktorú ma prenajatú ako takú a, samozrejme, bolo to potrebné, lebo tam boli náletové dreviny, ale tiež nežiadal povolenia a nemeral to, či to má v tom čase 40 cm ten priemer.

Reakcia na faktické poznámky. Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No, ja sa nezapojím do nejakej osobnej debaty, ale ostaňme v tej odbornej. Čo sa týka európskeho stromu roka, to som rád, že ten náš dub z Kremnice, zo záhrady Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského obstál tak čestne a je to ozaj pekný symbol.
Ale čo sa týka, pán poslanec Martvoň, v tej diskusii teda v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, vy ste mali pocit, že zákon pána ministra Žigu takéto niečo ozaj má na mysli? Lebo ak áno, ak by mal, to sa dalo veľmi pekne vyriešiť, lebo ozaj môžme pripustiť, že staré aleje, ktoré lemovali cesty v tých časoch, keď tadiaľ chodili povozy a ktoré pri niektorých cestách ostali, naozaj predstavujú bezpečnostné riziko pre motoristov a tam by sme možno mohli ísť tak voľajako na dohodu. Ale zákon nič také neponúkol. Ani záhrady som nespomínal, tam som vlastne uznal aj pánovi poslancovi Kuffovi, že tam naozaj môže aj tie neovocné dreviny rúbať bez problémov. My sa vráťme k tej hore, k tej hore, ktorá sa pod rúškom tohto zákona, aj keby som chcel pripustiť, že s dobrým úmyslom, ale myslím, že dobrý úmysel tam nebol, rúbe, tak to je obrovská chyba a na to sa zamerajme.
Vy ako ste celkom majstrovsky sa snažili nájsť akési poľahčujúce okolnosti pre pána ministra, ale nebolo by v tejto chvíli ozaj také sympatickejšie, aj viacej politických bodov by to možno prinieslo, keby niekto z tejto pravej strany snemovne povedal, ale veď ten Hlina má pravdu, nech to sem nenosí, veď to opravme, veď to vráťme aspoň do toho stavu, aký tu kedysi bol, k tej štyridsiatke a keď už nie ešte tvrdšie a prísnejšie. Veď zjavne vidno, že naša spoločnosť nedorástla na to, aby aj to, čo je dovolené, keď jej cit to neumožní, tak nerobila, my bežne aj to, čo je zakázané ešte prekračujeme. Takže v tomto ohľade by som veľmi prosil, keby sme videli tú podstatu a nesnažili sa nájsť také drobnosti, ktoré by mohli byť ospravedlnením.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Teraz o slovo požiadal..., pán spravodajca teda môže ísť najskôr. Nech sa páči, potom pôjde pán navrhovateľ. Nech sa páči k pultu, pán poslanec, pán predseda výboru, pardon.

Aj, aj. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Najskôr k pánovi kolegovi Martvoňovi. Spomínal Kolibu v súvislosti s náletovými drevinami. Iste, časť toho výrubu sa mohla týkať okrajovo aj náletových drevín, ale to, čo je podstata tej kauzy Koliba a toho nelegálneho výrubu, bol jeden krásny porast, niekoľko desaťročný lesný porast v podstate, takže v tomto ste na omyle, pán kolega. Škoda, že tu nemám nejaké fotky, mohol by som to dokumentovať. Dobre, môžme sa tam ísť spolu pozrieť. Dobre, tak možno som vás zle pochopil, ale...
Druhá vec je, že mohli by sme diskutovať aj o niektorých náletových drevinách, lebo v čase globálneho otepľovania aj tie už začínajú mať svoj veľký význam, v čase, keď nám tu nenáletové dreviny trpia možno viac ako práve tieto niekedy odolnejšie náletové, ale to je na dlhšiu odbornú diskusiu a do tej sa teraz zámerne nechcem púšťať.
Ja si dovolím na záver ako spravodajca len pár takých skôr možno vizionárskych konštatovaní. Pripomeniem skutočnosť, že pred 25 rokmi jedna z vecí, na ktorej padol komunistický režim, bol aj, alebo bola, bol teda, bol aj jeho barbarský vzťah k prírode, pamiatkam a životnému prostrediu a následne aj k zdraviu občanov. Dôkazom o pravdivosti tohto tvrdenia je napríklad známa iniciatíva a dokument Bratislava/nahlas. Ale nemusíme ísť tak ďaleko do histórie. Ja som presvedčený, aj keď je to ťažko nejako zmerať a exaktne vyjadriť, že aj niektorým ponovembrovým vládam, či už na centrálnej úrovni, alebo komunálnej úrovni, dobre pošramotilo povesť to, ako sa správali k prírode, pamiatkam, verejným priestorom a podobne, ako sa správali k Tatranskému národnému parku, ako aplikovali ono známe gottwaldovské "rozkážeme vetru, dažďu" a v tomto duchu pokračovali v tom smutne známom betónovaní tokov a potokov z päťdesiatych rokov, ako tolerovali likvidovanie aj hodnotnej zelene, nielen náletovej, ako tolerovali bezbrehé zaberanie tých najúrodnejších poľnohospodárskych pôd na nepoľnohospodárske účely, ako tolerovali likvidovanie krásnych vinohradov a podobne. Tuná ako príklad, aby sme nebúšili len do ľavej strany spektra, tak si pomôžeme Bratislavou ako mestom, ktoré, ako je všeobecne známe, baštou pravice na Slovensku, ale tie skúsenosti s minulým pravicovým vedením mesta vrátane toho, ako barbarsky sa správalo k siluete mesta, k prírode na území mesta, k pamiatkam industriálnym i ďalším, ako dopustilo privatizáciu verejných priestorov, ako dopustilo rozkrádanie verejných financií a verejného majetku a všetko toto nepochybne prispelo k tomu, že táto tradičná bašta pravice si v posledných komunálnych voľbách zvolila za primátora človeka, ktorý sa hlási k ľavici. Čiže opäť dôkaz, povedal by som, pravdivosti môjho tvrdenia, že je to aj životné prostredie, je to aj príroda, sú to aj stromy, na ktorých si jednotlivé mocenské garnitúry na Slovensku vylámali zuby. A asi tušíte, kde bude záver tohto môjho historického exkurzu, a ten záver bude v súčasnosti. Nechcem sa hrať na vizionára, prognostika alebo nejakého falošného proroka a tvrdiť, že ku koncu éry Smeru - SD prispeje aj jeho negatívny vzťah k prírode a životnému prostrediu, ktorého dôkazom je aj ten nedávno predložený a presadený zákon, alebo novela zákona o ochrane prírody a krajiny.
A som rád, že kolega Hlina sa aspoň trochu snaží tento lapsus, ktorý máme na svedomí, ale nie rovnakou mierou, lebo myslím si, že sú tu ľudia, ktorí urobili všetko preto, aby sa tomu prijatiu toho zákona a tých niektorých nešťastných paragrafov zabránilo, takže vieme veľmi dobre, kto ako hlasoval o tomto zákone, ale schválne nechcem rekriminovať, dokonca aj kolega Hlina, ktorý je oveľa radikálnejší ako ja, prijal v súvislosti s týmto svojím návrhom takú zmierlivú rétoriku, takže naozaj apelujem na vás, ktorí to máte v tejto snemovni v rukách, aby ste túto jednu parciálnu zmenu, na ktorú sa sťažuje doslova celé Slovensko, ktorá možno vyhovuje jednému promile ľudí, ktorí tu podnikajú so štiepkou a podobne, ale ostatnej verejnosti, ostatným 99,9 % obyvateľov Slovenska škodí.
Ešte možno aktualizačný dovetok. Sme, čelíme katastrofálnemu suchu. Ak v najbližšom čase nepríde nejaké obdobie dažďov, tak nám tu naozaj tento rok hrozí katastrofa, nemusím to vysvetľovať ľuďom z nášho výboru, ale pre istotu vám ostatným, ktorí možno menej chodíte po krajine, menej si všímate to, čo sa deje v poľnohospodárskej krajine, je to naozaj veľmi vážna situácia, ktorej tu čelíme. Voľne rastúca zeleň bola jedna z mála vecí, ktorá mohla deficit vlahy aspoň trochu zmierniť. My tu robíme, paradoxne práve v tomto suchom období a v tejto extrémne suchej jari, robíme to, čo robíme, že likvidujeme tie posledné zvyšky stromov a krov z našej krajiny. Čiže ako keby nás tak trošku osud dobehol, to, čo my tu zúfalo sa snažíme, o čom vás presvedčiť - a neúspešne zatiaľ - a je to také hádzanie hrachu o stenu, tak to nám matka príroda teraz vlastne veľmi flagrantne alebo veľmi jednoznačne a rukolapne ukazuje. Takže keď nie pre nič iné, tak preto, aby sme zmiernili vysušovanie našej krajiny, by sme mali zahlasovať za návrh tohto zákona. Verím, že sa tak stane.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ja by som len voľne nadviazal na to, čo si hovoril, pretože to, že si naši europoslanci nevšimli európsky strom roka, už nechajme bokom a že sa tam žiadny neukázal, robilo to obrovskú mieru reklamy regiónu, krajine a možno aj nejakým historickým súvislostiam, ktoré sa spájajú či už so zechenterovským, s geografickým stredom Európy, ale aj s osudom tohoto stromu, ktorý tam bol, nechajme bokom. Mňa zaráža pri tejto debate obrovská miera ignorancie, a tu vystupuje človek, ktorý vtedy, keď bolo ťažko a kedy nebolo nič isté, spísal alebo spoluautoroval Bratislavu/nahlas a ja mám pocit, keď som ten dokument čítal, že vo voľnej analógii sa deje aj pri tejto rozprave nejaká obžaloba, ktorá tu teda pretrváva desaťročia.
Ako si pán poslanec Martvoň môže vôbec dovoliť hovoriť o cestách, viete vy, prečo je pri cestách, prečo sú stromy? To bol boj proti daňovým únikom, to je historický ráz krajiny. To, že pred mýtnicami sa sadili stromy, aby vozy neodchádzali z ciest, nám tvorilo historický ráz krajiny. Veď aspoň kúsok pokory a úcty voči tomu, že to Slovensko nejak vyzerá! Rozorávanie celín, robenie nejakých obrovských projektov, ktoré sa všetky vypomstili, či už životnému prostrediu a následnej kvalite života, sú veci, kde iné mozgy ako vy, pán poslanec, nad tým rozmýšľali a celé to pohnojili. Nekosme si stromy okolo ciest, to je historický ráz krajiny, ktorý má jasné historické predurčenie, a keď máte na mysli, že autá chodia a majú nehody pri stromoch, sa to rieši úplne iným opatrením ako rúbaním stromov popri cestách, preboha živého!

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Ja by som možno zvýraznil jednu vec. Každý do tejto miestnosti sme prišli s istou históriou, s istým príbehom, s istým životopisom. Tento životopis má aj pán minister životného prostredia. Bez toho, aby som čokoľvek pejoratívne chcel nájsť na tom, že je niekto podnikateľ, predsa len zoberme si, že tu oproti sebe, keď by som to trocha personifikoval, stojí minister životného prostredia, ktorý sa predtým, ako sa stal ministrom, živil - aj úspešne zrejme - vo firme, ktorá má na starosti spracovanie dreva, a máme tu dnes za pultom spravodajcu človeka, ktorý celý svoj život strávil nielen ako profesor za katedrou, kde to teoreticky zdôvodňoval, ale ako človek, ktorý vždy si vedel vysúkať rukávy a v pracovnom tie stromy a hodnoty krajiny vždy zachraňoval. Nestálo by za to, aby sme zohľadnili aj tento aspekt pri našich debatách, že každý to, čo povie do tých dvoch prútikov, do tých mikrofónov, myslí možno úprimne, ale vždy je v tom nejaká iná váha? Ja viem, nemôžme tu mať odborníkov na všetko, zrejme tu neni odborník na atómovú energiu, keby sme tu preberali atómové elektrárne, ale máme tu profesora Hubu, ktorý naozaj nehovorí slová preto, aby dačo povedal, ale preto, že tými slovami žije.
Nestálo by za to pánovi ministrovi, keď k tomu tak často profesor Huba vystupuje, aby sa možno s ním poradil a urobil krok, ktorý v žiadnom prípade by nepoškodil stranu SMER? Ja si dokonca myslím, že by jej pomohol. Prečo toľko neochoty, prečo toľko aj politickej sleposti? Ja tomu nerozumiem, veď tu neriešime presmerovanie peňazí, tu riešime záchranu krajiny.

Pán poslanec Martvoň.