33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som aj v rozprave krátko vystúpil. V zásade pre ľudí, ktorí to pozerajú, ale aj sme si updatovali nejak, zaktuálnili, že čo sa deje, ako to vyzerá, lebo jak sa to hovorí, pán Kuffa, že ten je, kto nevidel a uveril, lebo Tomáš videl a neuveril, či ako je to? (Reakcia z pléna.) Čiže aj tí, čo nevideli a uverili. Tí, čo neverili, by mali veriť, že to, čo sme avizovali vtedy, keď to tu pán Žiga predkladal, a myslím, že som, okrem mňa vystupoval aj pán Huba, aj pán Mičovský a avizoval problémy toho, že čo môže nastať. Takže, ak vtedy ste mali pocit, že tu hrúzime alebo že nenáležite, zlý úmysel alebo neviem čo ešte by niekomu možno skrslo v hlave, tak bolo by dobré, keby ste uverili, lebo ste videli. Nemusíte proste ani sa do Biblie dostať, lebo už môžte vidieť výsledky, aplikačné výstupy zo zmeny zákona, ktorý sem doniesol minister životného prostredia. To nebol minister hutníctva, keby sme mali také, alebo ministerstvo hospodárstva, to bol minister životného prostredia, ktorý doniesol sem zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie. To je ináč také špecifikum asi iba Slovenska. Nebolo by dobré, keby sme z toho urobili precedens aj do budúcna, že to tu bude bežné. Viete, že tu donesie pani ministerka Zvolenská nejaký zákon, ktorý poškodí zdravie obyvateľstva. Dalo by sa tých príkladov veľa, veľa nájsť, absurdít. Bolo by snáď dobré, keby sme sa tohto primátu nejak nepasovali, že my to tej Európe ukážeme, že čo my dokážeme a my dokážeme aj ministra životného prostredia nahovoriť, aby on sa nedal tak nahovoriť, lebo on išiel po hrudi do toho, že donesie do parlamentu a v parlamente mu to prejde, zákon, ktorý poškodí, evidentne poškodí životné prostredie.
Tento zákon, ktorý ste schválili, poškodil životné prostredie. Ja som to vtedy, keď tu sedel, som mu to hovoril, že či chce byť ministrom, ktorý si do, do kolónky, keď ho niekde odfotia, ak ho odfotia, napíše, že to je ten minister, ktorý zmenil ráz krajiny a vzhľad krajiny. To znamená, že tam, kde bola nejaká vieska, obec, mestečko a okolo neho nejaký ten stromček, tak už to nebude. A kto je za to zodpovedný? Minister Žiga. Čiže ak chce zabojovať o tento primát alebo o túto nejakú poctu, možno pre niekoho poctu, však tie tuje v Baumaxe koniec koncov sa niekomu páčia, možno má aj nejakú zmluvu na to a že toto si myslí, že je pekné, nech sa páči, nech si, nech pokračuje. Ale našou zodpovednosťou je uchrániť nielen pre seba, ale aj pre budúce generácie niečo, kde, niečo, čo vrhá tieň. Tak to poviem. Dobre? Lebo v tieni stromu, v tieni stromu sa dá príroda a svet vnímať o niečo krajšie častokrát. Takže toto by malo byť našou povinnosťou, mali by sme k tomuto zákonu pristúpiť zodpovedne.
Štefanove Kuffove námietky, ktoré tu večne predkladá, keby si dal tú prácu a že naštuduje, tak by som to, sa potešil. Ale on si to nenaštuduje a napriek tomu povie, čo sme už trikrát počuli. Štefan, v záhradke, to, čo si zasadíš, môžeš rúbať, koľko chceš. Ten zákon hovorí, to zmenili a to nenamietam. V svojej záhrade môžeš rúbať, čo chceš, už keď chceš rúbať, rúb! Mne sa to tiež svojím spôsobom nepáči, ale je to tam. Vo svojej záhrade môžeš rúbať, môžeš, môžeš bez obmedzenia, v záhrade, v záhrade. Môžete. Pán Huba. (Reakcia spravodajcu, reakcia z pléna.)
Drevinu, zákon nerozoznáva ovocný strom. (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, iným štýlom, po jednom!

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pozrite sa, som rád, že identifikujeme záhradkárov, ale je dobré, že poznáme aj odborníkov a odborník sedí po mojej pravici. Hej?
No, Štefan, ale ja by som sa nebránil tomu, keď zasaď, rúb, keď zasaď, rúb. Hej? Ale tuná vidíte, nezasadil a rúbe. Viete a koľko rúbe, ale k tomu sa teda vráťme, vráťme sa k tomu. Nie k tým záhradám. Dobre? Poďme hovoriť o extravilánoch obcí, kde sme to zmenili tak, že môžte rúbať v zásade, čo chcete. Ja som to tu hovoril, ktorí si pamätáte, ktorí nie. Kto tam pôjde kedy merať, že či 80, alebo koľko? No, išli merať, keď vyťali Kolibu. Pamätáte, teraz čo bolo, veľká aféra, tu už všetci sme mali, už pomaly že konečne to bude precedens. A jak to dopadlo? Vynaložilo sa x prostriedkov, bohvie, kde komu šla faktúra. Ale nejaká tam faktúra bude. A nakoniec zistili, že merali a z tých vyťatých iba dva boli v rozpore s novoprijatým zákonom. A to je presne to a to na tom niekomu sakramentsky záležalo na Kolibe, lebo to bolo v novinách a neviem čo. Tam sa urobili určité úkony a zistilo sa, že dva stromy. No kto pôjde?
Tuná kolega Mičovský predpokladám, že bude mať nejaké prípady, Jasenie a neviem kde. Všade teda, kde sa rúbe. No však rúbe sa už skoro všade. Hej? A kto, keď to nebude v televízii, keď nebude o to nejaký verejný záujem, kto tam kedy pôjde merať? Už to merať nebude nikto. To je presne to, čo som hovoril. To bolo proste uvoľnenie a že bude sa rúbať hlava-nehlava. Presne jak to dopadlo.
Aktuálne aj teraz je informácia Slatinka. Ja nejdem hodnotiť Slatinku ako vodné dielo, ja len z toho, čo, čo je. A premostím, že komu na tom a prečo tak strašne záležalo, aby sa tento zákon prijal? Slatinka sa asi nebude budovať, lebo nie sú peniaze, viete, nie sú peniaze na Slatinku. Ja ju nebudem vyhodnocovať z pohľadu nejaké enviro, len nie sú peniaze na Slatinku, ale bolo tam určité konanie a teraz je aktuálna informácia, že v rámci toho konania, ktoré je, a v rámci nového zákona tam ide padnúť státisíce stromov. Státisíce stromov tam ide padnúť, lebo je to stále ešte vedené ako, údajne to preklasifikovali ako líniovú stavbu, je tam teraz uvoľnenie z pohľadu tohto zákona a idú rúbať. Vedia, oni už vedia, alebo možno vedia, ale predpokladám, že asi vedia, že priehrada tam nebude, ale je tam drevo a to drevo potrebujú niekde.
Viete a to je to, že my sme, znova teda sme to pokazili tak, jak to zvykneme, že keď Európska komisia v dobrej viere nejaké alternatívne zdroje, neviem čo, prišlo to, len to nemôžte dať, nemôžte to dať hulvátom, hej, niečo, aj dobre mienenú vec keď dáte hulvátom, tak to urobia na svoj obraz. A presne na svoj obraz to urobili, že ak sa mala drevoštiepka spracovať, nejaké kroviny, niečo, nejaký drevný odpad, haluze a neviem čo, tak my sme z toho urobili, že sa rúbe, rúbe kvalitné, to tých fotiek je, keď niekoho to zaujíma, ja vám to pošlem. Mne to sem-tam tí lesoochranári pošlú.
Kvalitné dreviny sa rúbu práve kvôli tomu, že ten systém je tak dotačne nastavený, že už je to pomaly jedno, čo tam hodíte. Tam môžete kľudne nahádzať áčky, tam môžte nahádzať piliarsku hmotu, lebo vyjdete lepšie, keď to nahádžete do tej pece, lebo skrz ten systém dotácií proste sa vám to oplatí. A ten hlad tých gágorov je tak obrovský, že vyťali všetko okolo riek, všetko vyťali okolo riek a tu niekto, mozgový trust sa zamyslel, že kde ešte čo by bolo, a prišli s tým, že áno, však v tých extravilánoch je toho dosť. Tam je tá ochrana iba, iba v tomto jednom zákone. Nepatrí to do zákona o lesoch. Je to chránené iba, iba týmto zákonom a iba obvodom kmeňa. Však to je relatívne ľahké a rýchle. No a presne to bolo. Viete, že vždycky hľadajte, že, že v koho prospech. Hej?
Tu habkali aj Iľavský, aj pán Iľavský, aj pán Žiga habkali, tu niečo splietali o tom, že sa chcú dostať k poľnohospodárskej pôde. Prosím vás, tá drevina tam nevyrastie z večera do rána. Hej? Čiže ak niekto chcel poľnohospodárčiť a keď mu to narástlo, to znamená, že nepoľnohospodárčil. Tak zrazu si spomenul, že ide. To bolo argumentačne akurát tak pre vás, kolegovia, ktorí prípadne. To je urážlivé, čiže, bol by som, ja byť vami, by som, tiež by som aj vašim povedal, ale aspoň nás neurážajte. Hej? Argumentačne to bola absolútna hlúposť. Oni to za to schovali, že sa chcú dostať k poľnohospodárskej pôde. Nie, oni sa chceli dostať k hmote, k drevnej hmote, zmyslom sa bolo dostať k drevnej hmote, a lacno. Lebo zároveň ste zničili tu, čo spravodajcoval pán Martinák, chudáčisko, že on nerozumel, čo spravodajcuje, a tu splietal. Áno, zanikla aj povinnosť robiť náhradnú výsadbu. Zanikla. To je jedna vec, že to môžte vyťať. Doteraz ste, ak ste dostali, tak ste mohli a ešte ste museli urobiť náhradnú výsadbu. Teraz už môžte, sa nemusíte pýtať a nemusíte ju robiť, náhradnú výsadbu. Tak o čo ide? Dostať sa k hmote, a lacno. Je to podľa mňa taká nízka pohnútka voči tým ľuďom, voči tým deťom, tak to poviem, voči tým deťom, ktoré sa idú možno hrať na schovávačku, na preliezačky a už nehovorím, že kvôli tým vtáčikom. Komu by záležalo na vtáčikoch? Okrem tuná pár ľudí, ktorí by ma možno doplnili, a nejakému Lukáčovi z lesoochranárskeho združenia VLK, však? (Reakcia z pléna.)
Ale, tak aj kolega ma doplní. Ale kvôli tým deťom, kvôli tým ľuďom, ktorí sa tam idú prejsť, ktorí si chcú sadnúť do tieňa stromu, ktorí chcú tú klímu mať určitú nastavenú, ktorým sa nepáči tuja z Baumaxu. To tam nerástlo deň, dva.
Vy nemáte morálne právo sa toho chytať kvôli vašim energoprojektom. A keď ma budete vytáčať, tak tie energoprojekty spomeniem menovite, vážení! Dobre? Aby sme potom definovali, že koho energoprojekt je a kto je za ním a prečo, kvôli tomu, aby sa jemu do toho energoprojektu, bral tú dotáciu na biomasu, prečo museli padnúť. A môžme urobiť nejakú nástenku, môžme tým ľuďom povedať, že kto je za to. Idú komunálne voľby. Môžme to rozmeniť na drobné. Menovite, bum, bum, bum, bum, bum, nech sa páči. By ste sa čudovali, aké big fish, veľké ryby sú tam, ktoré sa nechali zlákať na biomasu. Zrazu sú z nich obchodníci v energoprojektoch.
Skončím s tým, s čím som začal. Môžme sa prípadne dohodnúť tak, že sa stala chyba a vy - vedomí si tej chyby - sem prídete a pre mňa za mňa, nech to dá aj Martvoň, to je úplne jedno, však koniec koncov on je legislatívny buldozér v SMER-e, tak nech to aj on predloží. Hej? A nech, len nech sa to zmení do toho stavu, kde to bolo. Dobre, dajte to vy, to je jedno, alebo pánovi Hubovi; a to neurobíte. Proste na konci nech je výsledok, lebo tu ste urobili chybu, vážení! Tu ste urobili chybu. A tú chybu bude vidieť, tú chybu bude vidieť a na tú chybu sa budú ľudia pýtať. A keď bude niekomu ten strom chýbať, tá príroda keď bude niekomu chýbať, tak ju pošleme hľadať ku tým ľuďom, ktorí za to môžu. A verte alebo neverte, sú za tým zase a zase vaši ľudia, vaši konkrétni ľudia, dokonca niektorí z nich tu sedia. Prosím vás, niektorí z nich tu sedia. Rozumiete tomu? A stálo im to za to, že tu dovliekol pán Žiga takýto, úplne...; končíme, hryznem si do jazyka. Dobre? Uzavrime to tak, že na májovú schôdzu sem príde niečo, čo to vráti veci do pôvodného stavu, lebo tieto deje sú ireverzibilné, keď raz vytnete, už to nenarastie, rozumiete? Čiže čím skôr, tým lepšie.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická. Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Dodo, ak raz vytneš, znova narastie, a to sú práve tie stromy, ktoré rastú okolo potokov, ktoré si spomínal a si plakal, že sú povytíňané všetky stromy okolo potokov. V našom regióne nie sú, ale vyčistili sa tie potoky a sú, nádherne sú vyčistené. Vŕbu keď ty vytneš, do dvoch rokov, do troch rokov ju máš naspäť narastenú. Nič nemusíš tam sadiť. A v priebehu jedného roka ti zarastie ten potok a je tam hotová džungľa z toho.
Ak sa do toho vstupuje hospodárne, áno, to súhlasím s tým, keď hovoríš, že ktosi sa správa veľmi chamtivo a všetko zaradom ako tne, môže to tak byť, ale vŕba, tá, ktorá rastie, a osika, okolo potoka, tam nič nemusíš sadiť. Kto ich tam sadil, tie vŕby? Ty si ich tam sadil? Kto ich sadil? Nikto. Ani ochranári nesadili. Tie vŕby tam spontánne rastú okolo tých potokov. Toto je drevina, ktorá úplne v pohode rastie.
A keď si ten úvod, tak ja chcem len povedať, blažení sú tí, ktorí nevideli, ale uverili. To bolo stretnutie Tomáša a Krista pri zjavení, hej? Tak si si nevedel spomenúť, tak ti len to hovorím.
A čo sa týka vytínania stromov v intraviláne, nie je to celkom tak, Dodo, lebo ten ovocný strom, áno, si mohol vyťať aj doposiaľ, ak to bol ovocný strom, ale ak to bola iná drevina, ak to nebol ovocný strom, ale okrasný strom, potreboval si ten súhlas životného prostredia a stále ho potrebuješ. Na ovocný strom nepotrebuješ. V záhrade a v sadoch nepotrebuješ mať tento súhlas, lebo sú to ovocné stromy, a v tom je podstatný rozdiel. A keď ti ten strom, teraz je to práve takto zmenené, ak ťa poškodzuje, alebo ohrozuje ťa na zdraví, tak môžeš tento strom vyťať, ale sú problémy. U nás v neďalekej obci starosta obce vyťal stromy na cintoríne, ktoré spôsobovali problémy, poškodzovali hroby, múry a tak ďalej, podnet na prokuratúre, na okresnej prokuratúre. Kvôli stromom sú šikanovaní ľudia, kvôli stromom mnohí ľudia doplatili vlastným životom. Strom nemôže byť nad ľudský život povýšený.

Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči, pán Hlina.

Tuto je nebezpečné sa púšťať do debaty, lebo vždycky to tak skončí. Ako keby niekto povedal, že môžete povýšiť strom nad ľudský život. To je, viete, že, pán kolega, tu sú takí rečníci, ktorí to robia vedome takto nekorektne, ale vy to v tej dobrej viere robíte, ale je to svojím spôsobom nekorektné, lebo nikto nepovedal, viete, naozaj. A som rád, že si adoptujete to slovo, ktoré som použil dvakrát, že chamtivosť, hej? Lebo s ktorou vy nerátate, ale ktorá je tu prítomná v enormnom množstve, hej, a má tendenciu narastať. A tá chamtivosť rúbe tie stromy.
To, že niekde vyrúbete strom kvôli tomu, že ohrozuje život, viete, to je nekorektné tu hovoriť, že ako keby to niekto zrovnával. Ja nikdy by som to nezrovnával, hej? Možno kolega Mičovský spomenie prípady, kde vyrúbali chúďatká stromy, ktoré s ničím nič nemali, len si tam tak v kľude rástli, vrhali tieň. To môj dedo hovoril, že poď do tieňa stromu si ľahnúť, že ako zaspíš, hej, že dáš si širák a zaspíš v sekunde, že čo je krajšie, ako si ľahnúť pod tieň stromu. Ako to sú také veci, keď my sme to zažili a užili sme si to, prečo nie sme, prečo sme tak sebeckí, že ľuďom pomaly povieme, kúpte si tuju v Baumaxe. Viete, že to sú veci, ktoré sú nekorektné, hej? A nemiešajme niektoré veci.
Čiže ja by som doprial, ja nie som egoista, doprajem ľuďom, že keď ja som mal tú česť chodiť po horách, po lesoch blízko obce a mesta, v ktorom som žil, hej, bol to extravilán, tak nie som ten, ktorý kvôli niekoho energoprojektu nad tým mávne rukou a povie: Kúpte si tuje v Baumaxe, my toto tu všetko sčešeme a bude to tu taká planinka. Ty keď chceš fotky nejakých planiniek, ti pošlem.
Ďakujem.

Nech sa páči, s vystúpením Ján Mičovský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán vytrvalý predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno práve tieto posledné sentencie z tejto výmeny názorov ma inšpirovali k tomu, aby som zaspomínal na jednu zaujímavú vec, možno na časy, kedy vo mne začalo klíčiť nejaké lesnícke semiačko. Moji rodičia boli skromní, jednoduchí, ale do divadla chodievali radi a keďže som bol malý, tak vždy ku mne zavolali suseda, ktorý bol starým horárom. A on mi veľmi často opakoval, bol to pán Slosiarik v blahej pamäti, zomrel vo vysokom veku, hodne cez deväťdesiatku, študoval ešte za Rakúsko-Uhorska a zdôrazňoval mi jednu vetu, že v škole ich učili, že strom, to je živý tvor a tak sa k nemu treba aj správať.
A možno ešte druhá pripomienka, zase pán predkladateľ spomenul ten tieň a ja naozaj nemám nejaké veľké svetácke a cestovateľské skúsenosti, ale raz som mal taký krásny zážitok, že keď som zliezol z Araratu dole po týždni, tak potom ma kolega prehovoril, že keď sme už boli na tom Ararate, tak teraz pôjdeme mesiac od sýrskych hraníc, od iránskych hraníc až do Ankary. A my sme ten mesiac išli a na tom bola pozoruhodná tá jedna vec, že za ten mesiac sme mali nie problém s tým, že bicykle boli ťažké a že to proste bol protivietor, to patrí k bicyklu, ale na rozdiel od bicyklovania po Slovensku bol tu ten problém, že my sme celé desiatky kilometrov nemali tieň. Normálne v tureckej krajine, v tej Anatólii, v tej časti, ktorú turisti obyčajne nepoznajú, nemajú tieň. A pritom ešte v stredoveku to boli územia zarastené lesom.
Takže tu by som možno len zdôraznil, že naozaj, aj keď treba uznať, že sú významnejšie veci, popripusťme, že v tejto dobe, keď sa nepozeráme veľmi do diaľky a nebudeme operovať nejakou históriou, tak určite že otázka zamestnanosti, zdravotníctva a tie ďalšie tak často opakované slová majú vyššiu prioritu. V tomto možno má Štefan pravdu, že to je iba strom, ale ak sa na to pozrieme, že sme tu nielen pre dnešok a nielen pre tie témy, ktoré sú ozaj tie, ktoré doslova napĺňajú hlavy starosťami našich občanov, ak sa pozrieme aj na tie naše deti, ak sa pozrieme na to, že po nás má zostať aspoň toľko, koľko sme si požičali od tých našich predkov, keď už nie viacej, tak potom tá vytrvalosť pána poslanca Hlinu je absolútne na mieste a je len nepochopením, že pán minister Žiga to nechce pochopiť, že toto je naozaj omyl.
Možno si spomeniete, ja som mal úprimné presvedčenie, že keď to pán minister predkladal, že to je taká udička, ktorú nám tu hodil len kvôli tomu, aby sme zabrali, on pochopiteľne ustúpi, lebo vie, že to je nezmysel, a bude si tak trocha za tieto naše debaty skrývať to, čo ho viacej zaujíma v zákone, tie rôzne zámeny, voči ktorým sme tiež mali veľa pripomienok. No a ukazuje sa, že nie, že to nebola udička, že to nebola diplomacia pána ministra, ale že to je naozaj čosi, čo z nejakého dôvodu na tom vytrvalo stojí. No otázka prečo? Ja tomu neviem porozumieť, možnože má pravdu pán poslanec Hlina, že sú na tom, za tým aj rôzne energozáujmy veľkých zoskupení, ale určite tá pravda bude košatejšia v tomto prípade a možno sú tam aj záujmy tých drobných, ale nie celkom legitímnych predstáv niektorých občanov.
A ja sa nemôžem nevrátiť do toho okatého prípadu, ktorý sa udial už tohto roku po prijatí zákona tak, ako bola novela prijatá v decembri. Je to naozaj tá obec Jasenie, je to naozaj obec, kde nie že, tu sa navodzuje taká atmosféra, že nejaké tie vŕbky pri potôčkoch, nejaká tá remízka, nejaká tá záhrada a dokonca si ešte povie občan, no naozaj ja si nemôžem vyrúbať?
Štefan, môže. Tam nie sú iba ovocné stromy, keď si prečítaš, tam sú dreviny rastúce v parkoch a záhradách. To znamená, netýka sa to len ovocných stromov, netreba súhlas. Ale ozaj sa bavíme o tom, čo je v chotári, čo je za hranicou obce, o tom, čo vytvára ten dôležitý mikrosvet, tie remízky, ten tieň a nielen pre cyklistov, tých môžeme zabudnúť, ale pre tú božiu prírodu, ako ty tak rád zdôrazňuješ, pre to množstvo tých rôznych tvorov a tvorčekov, ktorých ani často nevidíme, ale ktorí to potrebujú.
A ten človek potrebuje, aby tí tvorovia tam boli a je zvláštne, keď použijeme teraz zase naspäť príklad toho Jasenia, že sa môže stať taká strašidelná vec pod rúškom tohto zákona. Ono je to pod tým rúškom, pretože vznikla beztrestnosť. Akých 40? Už aj 80 a už keď je 80, no kto bude merať, či je 90? Pamätáte, ja som to tu premietol. Už dneska premietať nebudem. Dneska len budem stáť na stanovisku toho predkladateľa, ktorý to predkladá už tretíkrát, ak sa nemýlim, a hovorím, že má pravdu. Má absolútnu pravdu a v tomto ohľade treba jasne si povedať, že to, čo sa udialo v Jasení, nie je žiadna remízka, nie je žiadny stromček v záhrade, ale je to 7-tisíc kubíkov hory.
Viete, aký je tam priemerný strom, čo pod rúškom tohto zákona teraz sa v tisíckach rúbe? Má výšku priemerný strom 28 m, má 1,21 kubíka a ten priemer má tam okolo 30 centimetrov. Sú to teda statné stromy, ktoré naozaj nespĺňajú už ani tých 80 centimetrov. A keď by sme to zobrali z hľadiska nákladov a tržieb, lebo vieme, že to, čo sa dá zneužiť, tak sa zneužije, tak sú s tým spojené na tomto jednom jedinom mieste zisky vo výške 500-tisíc eur. Je to, je to úžasné a hovoríme teda o jednej lokalite, ktorá takýmto spôsobom, keď som aj zavolal pána ministra, ešte keď sme to riešili nieže písomne, ale telefonicky, preboha, zastavte tú hrôzu, ale že veď oni na to dostali aj súhlas, a to nie, ale nie je to ani porušením, tam tie stromy nie sú hrubšie.
No zoberte si, že do dnešného dňa, aj keď interpelácia išla, ja stále neviem, ako to v tom Jasení je, len ľudia, čo telefonujú, hovoria, že to je hrôza, že je to všetko vyrúbané. A viete, čo je ešte na tom hrôza? Že je to dupľované spojenie dvoch ziel, nie že len stromy, ktoré by mali byť v tomto lese, pretože to je les, to nie je žiadna remízka pri potoku, to je hora, uprostred hory. Má len tú smolu, že v katastri ju zapísali na pasienok. A ona napriek tomu si tam, lebo strom je neznalý čítania, čo je v katastri napísané, ona si tam vyrástla a má 80 - 90 rokov.
Len niekto zistil, a to je to dupľované zlo, že hop, veď to je pasienok, a roky na to bral dotáciu ako na pasienok. A teraz v snahe ukázať, že hop, veď niekto by nás mohol, ja neviem, zo satelitu alebo ako zamerať, že tu my berieme na pasienok dotácie 165 eur na hektár, rýchlo dajme zadosť tomu, čo sme deklarovali, čo nebola pravda, vykatujme ten les. Takže tu je otázka aj navyše a už ju dostal aj pán minister, že teda ako je možné, že takéto dotácie sa poberajú, a ako je možné, že keď sa vlastne na to príde, tak sa nerieši, že teda treba dotácie vrátiť, ale treba vyrúbať les, aby bola pravda to, že sme pár rokov brali dotácie na les, a pritom sa deklaroval pasienok.
Ja to Jasenie spomínam už asi tretíkrát od tohto pultu. Ja viem, je to možno iba kvapka v mori, nemám tu k dispozícii príklady, že by som mohol používať ďalšie katastre, ale keby nič iné neexistovalo, keby bol iba tento jeden jediný prípad v obci Jasenie, v dvoch dolinách, ktoré vystupujú až ku hrebeňu Nízkych Tatier, v území, ktoré je v chránenej časti, alebo teda je to ochranné územie Národného parku Nízke Tatry, územie, ktoré je zjavne biotopom množstva chránených živočíchov, dochádza k takejto obludnosti.
Áno, Štefan, nejde o životy, naozaj, v tejto chvíli neriešime nejaké ďaleko vážnejšie veci, čo sa dejú v nemocniciach alebo v domovoch dôchodcov, alebo v domovoch mládeže. Ale máme právo pozrieť sa na ten zákon, na tú novelu, že je v poriadku? Veď je to zjavne zlo, ktoré tu nemá čo robiť. A ja nemôžem zopakovať nič iné len to, že ak sa to bude tu dávať každý mesiac, no tak nič iné nezostáva, len každý mesiac do nemoty o tomto hovoriť, pretože je to naozaj čosi, čo nemôže v žiadnom prípade obstáť. Peniaze niekomu zaslepili oči? No áno, lebo viete, zarobiť 500-tisíc za pár týždňov alebo mesiacov, ja už neviem, ako to tam ďalej ešte beží, tak iste, v dnešnej dobe to nie je zlý peniaz. A dokonca, ak je to pravda, aj orgány životného prostredia sa k tomu vyjadrili, že môže.
Ak dokážu v našej krajine orgány životného prostredia alebo predstavitelia obce povedať, že toto sa môže, tak viete, koho nech sa spýtajú? Nie nás, ktorí možno o tom rozprávame niekedy aj s takým pláštikom, že máme tému, nech sa spýtajú tých občanov, čo tam žijú. Tých zhrozených občanov, ktorí hovoria, bola tu hora, nebude tu nič. Ani keby tam, myslíte, že bude tam pasienok? Kriačiny tam ostanú. To, čo je parádne, stadiaľ odíde, aj odchádza, a kríky, ktoré určite umožnia tak nanajvýš kozičkám sa tam pásť, to bude pasienok pre kozičky. V tom najlepšom prípade.
No nech, ak sa už neverí poslancom, nech sa ide pán minister Žiga aj s pánom ministrom Jahnátkom, no veď, však majú tú možnosť, tak nech sa tam zastavia, aby im to plasticky bolo zrejmé, že k čomu došlo pod pláštikom tohto zákona, že miesto toho, aby sme povedali, hop, tu sa stala chyba a musíme utiahnuť a urobiť stopku, my namiesto toho sme to uvoľnili.
Pán podpredseda vlády tu pred hodinou spomínal, že ako teda klesli nehody a chvalabohu, že klesli, a to je možnože ozaj zásluha aj jeho, ja to bez problémov pripustím a on to dal do korelačnej súvislosti s výškou pokút a že teda dokonca teraz dochádza k tomu, že možno sa už tie pokuty môžu zase zmierniť vzhľadom na to, že, aj keď to je teda, možno by som celkom s tým nesúhlasil, ale dobre, tak tá reakcia, pokuty sa zvýšili, lebo bolo zle. No ale tu bolo zle a my sme povedali, nech je to ešte horšie, sme povedali, už nielen štyridsiatky, už môžete rúbať osemdesiatky obvody.
No, použijúc argumentáciu ministra vnútra, tak potom sa, nech sa stretne pán minister vnútra, ktorý vyriešil takýmto spôsobom otázku korelácie medzi množstvom nehôd a výškou pokút, a s pánom ministrom Žigom nech si vysvetlia, že ako tu pôsobí korelácia medzi takými zákonmi, ako predkladal pán minister, a tým, čo sa deje v našej prírode. Práve pod týmto rúškom naozaj tie stromy tam, Štefan, raz vyrastú. Veď to je pravda. Príroda je silná a už nejednu chybu napravila nás ľudí. Nikto netvrdí, že stromy už na takomto mieste nevyrastú, ale nežijeme naozaj už v období, keď by aspoň v takej krajine, ako je Slovenská republika, keď už nerozprávame o nejakých banánových krajinách kdesi, kde ešte naozaj si rúbu to najcennejšie, pretože ešte sú negramotní, a mnoho takých krajín ešte existuje, že my, vysoko gramotná kultúrna krajina, ktorá sa hlási k tým najlepším tradíciám európskym, svetovým, že nám takéto niečo nevadí? Že my takýto zákon môžme považovať za správny? Veď s tým naozaj prišiel minister životného prostredia, ktorému sme neverili, že to myslí vážne.
Ja nepoznám odpoveď, prečo je taký dôsledný vo svojej tvrdohlavosti, ale je mi úplne jasné, že nie je to namieste tvrdohlavosť, že je to vec, ktorá poškodzuje Jasenie, kopu ďalších chotárov a obcí a ktorá, ak by sme sa predsa len stiahli, že aby sme nerozprávali o veciach, ktorých nepoznáme žiadne súvislosti, tak ešte jeden citát, ten pekný, ktorý sa často používa v iných súvislostiach, že ten, kto zachráni jedného človeka, zachráni celé ľudstvo. Ak sme povedali, že ten strom očami tých starých horárov, že je živý tvor, tak sa k nemu treba aj správať. Nestojí nám za to, aby sme možno len v tomto jednom prípade zlým zákonom zabránili tomu, aby ten jeden strom zahynul? Naozaj ide len o stromy, ale dám otázku: Ide len o stromy?
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Mičovského sú dve faktické.
Nech sa páči, Jozef Viskupič.

Rozmýšľal som, či sa zapojím do rozpravy a možnože bude stačiť faktická. Rozumiem téme, ktorú hovoríš, a visí vo vzduchu tá otázka, či si niekto zobral za rukojemníka kvôli nenažranosti a kvôli tomu, že niekto už naozaj nevie, čo od dobroty, ráz krajiny a možno, ako ste to tu hovorili, aj budúce generácie. 42 % našich, nášho územia tvoria lesy a ja aj celkom rozumiem, Janko, tvojmu rozhorčeniu, keďže sme boli na jednej akcii, ktorá sa volá alebo sú udeľované Biele vrany a zrovna tento, alebo za minulý rok to dostala pani, ktorá zasvätila posledné desaťročia tomu, aby chránila a bojovala s úradným šimľom, aby zachránila podstatné dedičstvá, ktoré sú vpísané do určitých niektorých významných stromov a niektorých aj menej významných, ktoré jednoznačne ten ráz krajiny tvoria. Bol som pred dvomi týždňami na jednej významnej akcii, ktorú usporiadali na pôde Európskeho parlamentu, ktorá má aj iný rozmer, a to je povedzme si že turistický alebo možno ten, ktorý robí reklamný rozmer pre našu krajinu, volá sa to súťaž o najkrajší strom Európy. Zúčastnili sa toho, náš strom postúpil medzi prvú desiatku a skončili sme nakoniec štvrtí. Celé sa to týkalo iba toho, že existujú v Európe miesta, ktoré sa viažu historicky a sú zapísané aj do histórie národov, práve spojené s nejakými symbolmi a tvorí aj v našej symbolike toto, stromy, my, bohužiaľ, som tam nestretol ani jedného slovenského europoslanca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Martvoň.