33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi odpovedať namiesto pána podpredsedu vlády Lajčáka.
V rámci novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy prešli k 1. októbru 2012 z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky dva dotačné tituly v oblasti ľudských práv a antidiskriminácie, a to presadzovanie, podpora a ochrana ľudských práv a predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.
V januári tohto roku bola ministerstvom vyhlásená druhá výzva zameraná na podporu a ochranu ľudských práv a slobôd. V súvislosti s vašou otázkou si dovoľujem uviesť, že pri nastavovaní parametrov výzvy, ktorá definuje aj povinné prílohy žiadostí o dotáciu, ako aj pri kontrole a hodnotení žiadostí sa ministerstvo riadi zákonom č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí a zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Od žiadateľov o dotácie požadované potvrdenia vrátane potvrdenia príslušného inšpektorátu práce, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, sú explicitne definované v § 8a zákona č. 523/2004 Z. z., z ktorého, ako som uviedol, vychádzame pri príprave výzvy.
Otázkou zefektívnenia poskytovania dotácií sa zaoberala aj Rada vlády Slovenska pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v decembri minulého roku na svojom 12. zasadnutí.
Cieľom návrhu odporúčaní, ktoré by smerovali k zefektívňovaniu poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, bola v gescii ministerstva zahraničných vecí zriadená pracovná skupina rady. Členmi tejto pracovnej skupiny sú zástupcovia občianskej komory rady, zástupcovia troch splnomocnencov vlády, pre národnostné menšiny, pre rozvoj občianskej spoločnosti a pre rómske komunity, ďalej, zástupca Slovenského národného strediska pre ľudské práva a zástupcovia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a ministerstva zdravotníctva. Táto skupina zasadala zatiaľ trikrát a na jej doterajších rokovaniach boli diskutované napríklad nasledovné otázky: návrh na zváženie možnosti zrušenia anonymity pri predkladaní žiadostí, ďalej, návrh na zváženie možností uznania miest ako oprávnených výdavkov. Ďalším je to možná každoročná špecifikácia prioritných oblastí, no a v neposlednom rade zníženie maximálnej výšky poskytnutej dotácie.
Návrhy týkajúce sa zmeny rozsahu predkladania požadovaných potvrdení neboli doposiaľ v pracovnej skupine otvorené. V prípade, že budú členmi skupiny obdobné požiadavky vznesené, bude sa nimi pracovná skupina zaoberať. Po ukončení diskusií v pracovnej skupine budú jej návrhy formulované ako odporúčania a budú prezentované na 14. zasadnutí Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Pani podpredsedníčka, doplňujúca otázka, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Predpokladám, že všetky ministerstvá vychádzajú z rovnakých zákonov. A zaujímavé je, že naozaj nie na všetkých ministerstvách sú potrebné všetky dokumenty, na ktoré som sa pýtala alebo na ktoré som poukázala. A dôležitý je aj fakt, že na niektorých ministerstvách pri grantových schémach sú potrebné dokumenty vyžadované až vtedy, keď naozaj je pravdepodobnosť schválenia projektu alebo keď je projekt schválený. Takže na toto som sa skôr pýtala a otázka nebola celkom zodpovedaná.
Ďalej by ma zaujímalo, spomínali ste teda zákon o rozpočtových pravidlách, vlastne aj podľa ktorého určujete jednotlivé potvrdenia. Alebo toho sa možno týkajú aj poplatky alebo možnosť toho, či vlastne za tie potvrdenia je potrebné platiť. A tam viem, že neziskové organizácie sú od týchto poplatkov oslobodené, ako je to aj napísané na stránke ministerstva zahraničných vecí pri tejto grantovej schéme. Avšak práve to, že na jednej strane ministerstvo povzbudí možno tých žiadateľov, že toto nie je platené, a keď prídete na tvárnosť miesta, prídete napríklad na súd, tak tam zistíte, že súd sa však riadi teda iným zákonom, zákonom o súdnych a správnych poplatkoch. Takže vlastne to, čo ministerstvo hovorí ako jasnú vec, že mimovládky sú oslobodené od týchto poplatkov, sa nekoná. Takže to bolo tiež vlastne časťou otázky.
Čo sa týka toho, čo ste odpovedali, že čo vlastne ministerstvo robí na uľahčenie a zjednodušenie postupu pri grantových schémach, to je chvályhodné. A teda bola by som rada, keby sa ten proces naozaj urýchlil a ukončil, aby bolo aj citeľné to, k čomu chceme všetci dospieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán podpredseda vlády. (Reakcia z pléna.)
Pani podpredsedníčka len dve minúty máte na doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.

Ja nebudem odpovedať za pána ministra zahraničných vecí, nehnevajte sa, určite nie. V tejto jeho konkrétnej veci ja mám svoju kartu bolesti, takže určite vám... (Povedané s úsmevom a následne smiech v sále.)

Pán minister, ďakujem.
Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Gábor Gál opäť podpredsedovi vlády a ministrovi financií, ktorá je identická s prvou otázkou. Chcem sa spýtať, pán poslanec, trváte na tejto otázke? Poprosím, zapnite pána poslanca.

Ďakujem. Keďže som od pána ministra dostal vyčerpávajúcu odpoveď, by som povedal, nad moje očakávanie, tak netrvám na otázke. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi. Opäť bude odpovedať podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Otázka znie: „Vážený pán minister, terajšie kroky Ruska ohrozujú bezpečnosť a stabilitu nielen Ukrajiny, ale aj členských krajín Európskej únie. V Litve sa objavila petícia za odčlenenie prímorského regiónu Klajpeda a jeho pripojenie k ruskému Kaliningradu. Rovnako sa hlási aj Podnestersko. Ak by sa Rusko rozhodlo pokračovať vo svojom „rozširovaní“ aj na štáty Európskej únie, bude mať Európska únia schopnosť ochrániť svoje územie? Paradoxom je aj postoj väčšiny štátov Európskej únie, ktoré uznali odtrhnutie Kosova od Srbska, ale sú zásadne proti odtrhnutiu Krymu od Ukrajiny. Čína každoročne zvyšuje vojenský rozpočet o 12 %. Zadlžené Spojené štáty americké dávajú na obranu obrovské prostriedky. Európska únia v súčasnosti znižuje rozpočty na obranu. Rovnako je to aj so Slovenskou republikou, kde výdavky na obranu klesajú. Aký postoj a úsilie prezentuje slovenská diplomacia k nevyhnutnosti budovania spoločnej obrannej politiky Európskej únie?“
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážený pán poslanec, hovorí pán minister Lajčák.
Európska únia sa krízou na Ukrajine zaoberá od jej prepuknutia, pričom v rámci reakcie na ňu zvolila metódu odstupňovaných krokov. V prvom kroku prerušila s Ruskom rokovania o dohode o bezvízovom styku, ako aj o novej dohode týkajúcej sa vzájomného obchodu a investícií. V druhom kroku boli prijaté opatrenia voči konkrétnym osobám v Rusku a na Ukrajine spoluzodpovedným za súčasný vývoj, ktoré zahŕňajú cestovné obmedzenia a zmrazenia účtov na území Európskej únie. Ako prípadný tretí krok sa zvažujú opatrenia širšieho ekonomického charakteru. Okrem týchto opatrení je Európska únia aktívna aj v iných medzinárodných organizáciách, okrem iného v OSN, OBSE, Rade Európy a tiež v tretích krajinách s cieľom dosiahnuť čo najširšie medzinárodné odsúdenie krokov Ruska, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom.
Pokiaľ ide o spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku Európskej únie, jej súčasným cieľom nie je okamžité vytvorenie európskych ozbrojených síl. Zahŕňa však postupnú realizáciu takých krokov, ktoré môžu viesť až k spoločnej obrane.
V Lisabonskej zmluve sa členské krajiny Európskej únie zaviazali, že v prípade, ak sa členská krajina stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské krajiny jej poskytnú pomoc a podporu v súlade s článkom 51 Charty OSN všetkými dostupnými prostriedkami. Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú pritom v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v NATO, ktoré zostáva pre jeho členov základom ich kolektívnej obrany.
V zmysle uvedeného po vypuknutí krízy na Ukrajine NATO aktivovalo svoj systém krízového manažmentu a postupne realizuje všetky kroky potrebné na zaistenie bezpečnosti jeho členských krajín. Všetky potenciálne ohrozené krajiny sú zároveň členskými krajinami Európskej únie.
Zatiaľ ide predovšetkým o opatrenia spravodajského a prieskumného charakteru, ktoré by v prípade potreby umožnili včasné prijatie aj ďalších nevyhnutných krokov. V tomto zmysle možno povedať, že bezpečnosť dotknutých členských krajín Európskej únie v súčasnosti je zaistená.
Slovensko sa do formovania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie aktívne zapája.
V procese prípravy na minuloročné decembrové zasadnutie Európskej rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike sme úzko koordinovali naše pozície s krajinami V-4, na čo nadviažeme v nasledujúcom období pri implementácii prijatých záverov.
Dôraz kladieme na budovanie spôsobilostí, rozvoj obranného priemyslu a trhu a prehlbovania spolupráce v koordinácii medzi Európskou úniou a jej partnermi, najmä s NATO, OSN a krajinami Východného partnerstva. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.