33. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami, tlač 876.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 891 z 26. februára 2014 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 11. marca 2014 a prijal uznesenie č. 275. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 13. marca 2014 a prijal uznesenie č. 87. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami, tlač 876a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. marca 2014 č. 286. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami.
Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dnes sme schválili návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predsedu Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako iste viete všetci, v prvej časti sme sa venovali rodine a druhá časť sa venuje práve oblasti justície.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné, nadväzujúc na tento ústavný zákon, predložiť aj návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Už k diskusii, ktorá prebiehala aj v médiách, by som povedala toľko, že pôvodne sa uvedený návrh pripravoval na ministerstve spravodlivosti v úzkej súčinnosti s nami poslancami. Až po politickej dohode o tom, že bude predložený do parlamentu na rokovanie ústavný návrh zákona, ktorý sa týka novely ústavy, sme sa dohodli, že uvedený návrh, ktorý riadne prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, v ďalšom po dopracovaní budeme predkladať ako poslanecký návrh, keďže svojím spôsobom ide aj o vykonávací zákon k pôvodnému teda návrhu novely ústavy. Takže to je skôr na diskusiu aj o tom, z akého dôvodu sme nekonzultovali so sudcami, s tými, ktorých sa to týka, s ich stavovskými organizáciami či so Súdnou radou, respektíve aj s opozičnými poslancami.
Povedala by som k tomu len toľko, že práve dnešným dňom otvárame tému diskusie a v rámci uvedeného návrhu zákona, ktorý budeme prerokovávať, sme skutočne prístupní na všetky relevantné návrhy, ktoré skutočne pomôžu stavu v justícii. Jedná sa o veľmi závažné témy, o ktorých skutočne bude treba hovoriť. A myslím si, že je naším cieľom osloviť aj opozičné politické strany alebo aj jednotlivých tzv. nezaradených poslancov.
Chcem poukázať možno trošku na minulosť. V predchádzajúcom volebnom období, keď boli prijaté zákony, ktoré skutočne menili najmä výberové konania, disciplinárne senáty, že s nami až taká diskusia nebola. A preto si myslím, že je priestor na to, aby sme z obidvoch strán politického spektra sa tejto téme venovali skutočne spoločne, a pevne verím, že aj k niečomu, čo bude zmysluplné pre justíciu, dospejeme.
Bližšie k návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje dve skupiny zmien a doplnení. Tú prvú predstavujú zmeny a doplnenia, ktoré reagujú na navrhovaný ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, problematika rozšírenia pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, zmena v jej zložení a spôsob obsadzovania postov v nej, posilnenie, vymedzenie postavenia predsedu Súdnej rady.
Druhá skupina zmien reaguje na súčasnú aplikačnú prax uplatňovania niektorých inštitútov v sudcovských zákonoch. A teda návrh zákona rieši problematiku disciplinárnej zodpovednosti, zmenu povoľovanie práce v domácom prostredí, sprísňujú sa podmienky vzniku nároku na ďalší plat, zavádza sa kontrola dodržiavania liečebného režimu, zavádzajú sa regresné náhrady voči sudcom, predlžuje sa funkčné obdobie predsedov a podpredsedov súdov a taktiež sa zvyšuje aj počet podpredsedov na väčších súdoch pri súčasnom posilnení dohľadových právomocí riadenia súdov.
Spoločným znakom navrhovaných zmien je snaha o vykonaní systémových zmien, ktorých cieľom je obnovenie dôvery v justíciu a posilnenie sudcovského stavu ako garanta spravodlivého, zákonného rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických, právnických osôb. Zmeny majú statusový a organizačný charakter, pričom vytvárajú predpoklady pre zabezpečovanie riadneho súdnictva efektívnym uplatňovaním nástrojov riadenia a správy súdov. Z hľadiska šírky upravovanej matérie je potrebná zmena väčšieho počtu zákonov, čo sa prejavuje aj v počte novelizačných článkov, ktorých je celkove osem. Jednak je to zákon o sudcoch a prísediacich. Ďalej je to zákon Národnej rady o organizácii ústavného súdu, o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, v ďalšom článku sa dopĺňa zákon Národnej rady o rokovacom poriadku, ďalej je to novelizovaný zákon o prokurátoroch, právnych čakateľoch, zákon o Súdnej rade, o sociálnom poistení. V neposlednom rade je to aj zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na to, že návrh zákona reaguje na súčasne navrhované zmeny ústavy, sú citácie ústavných článkov v osobitnej dôvodovej správe do značnej miery odkazom na súčasne predkladanú zmenu ústavy. Na tento účel sa používa aj označovanie, to by som skôr poukázala ako na legislatívno-technický problém, je to označovanie v navrhovanom znení, pričom v prípade ostatných citácií pôjde o citáciu platného znenia ústavy.
Tak isto to bude platiť aj pri ostatných novelizovaných návrhoch.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami. Bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a ani vplyvy na životné prostredie či informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nakoľko bude potrebné zabezpečiť v rozpočtovej kapitole Najvyššieho súdu nové zdroje na pokrytie platu predsedu Súdnej rady a jeho paušálnych náhrad, rovnako aj tri štátnozamestnanecké miesta pre posilnenie Kancelárie Súdnej rady v nadväznosti na rozširovanú ústavnú a zákonnú pôsobnosť.
Návrh zákona zakladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy aj v kapitole ministerstva spravodlivosti, a to zvýšením počtu podpredsedov súdov na krajských súdoch a okresných súdov v sídle kraja s počtom sudcov vyšším ako 30, ako aj zavedením nového funkčného príplatku, a to za výkon funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu. Myslím si, že k jednotlivým zmenám budeme diskutovať. Sú tam viaceré problematické témy, ktorým sa budeme venovať v rámci ďalšej rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 908 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Návrh zákona reaguje na návrh ústavného zákona, ktorý je predložený ako parlamentná tlač 921, a tiež reaguje na súčasnú aplikačnú prax uplatňovania niektorých inštitútov v sudcovských zákonoch.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady pod č. 908.
Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naozaj krátko sa vyjadrím k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o sudcoch a prísediacich a niektoré ďalšie zákony. Krátko preto, lebo pravdepodobne táto rozprava je v niečom veľmi predčasná, pretože vo významnej časti reaguje na novelu ústavy, ktorá dnes bola posunutá do druhého čítania, pričom novela ústavy, ktorá sa v časti týka práve zmien v justícii, tak ako avizoval predseda parlamentu Paška, bude predmetom diskusie. Nevieme celkom presne, čo v nej zostane, nevieme celkom presne, čo do nej pribudne, čiže dnes ani nevieme celkom presne, na čo bude treba reagovať zákonnou právnou úpravou. A akou inou, keď nie touto, alebo tým, že sa bude musieť meniť tento poslanecký návrh nejakým pozmeňovacím návrhom? A toto sú inak asi tie časti aj tohto zákona, ktoré sú najkontroverznejšie vo väzbe na ústavu. A o tom bude asi tá hlavná debata, pretože tá hlavná debata sa udeje asi o návrhu novely ústavy a v nadväznosti na to o tomto návrhu zákona, pretože to bude ten hlavný predmet diskusie. Menej to, čo predstavuje tá časť novely tohto zákona, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti a ktorá v skutočnosti v minulosti prešla nejakým štandardným legislatívnym procesom na úrovni vlády. Ale pravdepodobne preto, že vznikol na pôde parlamentu poslanecký návrh zákona, ktorý má, poslanecká novela ústavy, ktorá má ústavnú väčšinu, bolo treba na to zareagovať aj zákonnou právnou úpravou, a na to, aby ju predložila vláda, už nebol čas, tak bola ako nosič využitý ten návrh zákona, ktorý bol pripravený vládou, ale vláda ho nestihla ešte predložiť. Myslím si, že to definujem v tejto časti korektne.
K tej časti, ktorá nebude asi predmetom nejakej kontroverznej diskusie, mám možno dve, tri poznámky. Ja rozumiem tomu, že riešite zneužívanie péeniek, menej rozumiem tomu, že predsedovia súdov na to, aby využívali všetky právne nástroje, ktoré má dostupný každý jeden zamestnávateľ tejto republiky, a síce, že keď má pocit, že jeho zamestnanec zneužíva péenky, tak sa môže obrátiť na príslušnú inštitúciu, aby spravila kontrolu, že predsedovia súdov, ktorí podľa všeobecných úprav to môžu robiť dnes, to potrebujú mať napísané v zákone. Ale rozumiem tomu, že to teda ministerstvo navrhuje. Ja som teda len zvedavá, že či keď predsedovia, ktorí to dnes môžu robiť, nerobia, že či to budú robiť vtedy, keď to tu majú natvrdo napísané. Môžem len veriť. Ale ten problém je zjavne niekde inde a nie v zákonnej právnej úprave.
Druhá poznámka je veľmi obdobného charakteru. Mení sa právna úprava, ktorá sa týka práce doma. Znova musím povedať, že aj dnes to majú predsedovia súdov v rukách, aj dnes to majú predsedovia v rukách. Súdne rady majú právo stanoviť nejaké kritériá, ale aj dnes to majú predsedovia súdov v rukách, a, samozrejme, pokiaľ sa tá práca na doma zneužíva, tak proste môžu ju odobrať. Nerobia to, pretože, žiaľ, proste je taký nejaký úzus, že predsedovia súdov si to nejak neradi rozhadzujú so svojím kolektívom. Tak som zvedavá, ako zaberie táto právna úprava. To nie je kritika teraz momentálne tejto právnej úpravy, to ja len poukazujem na proste reálny fakt, ktorý existuje, a že trošičku žijeme možno v nejakom zvláštnom svete, kde potrebujeme právnu úpravu na právnu úpravu, aby tí, ktorí sú za chod súdu zodpovední, ho, proste si začali tie svoje povinnosti, povinnosti plniť.
Mohla by som sa k niektorým detailom vyjadrovať, nebudem sa k niektorým detailom vyjadrovať. Snáď jedna vec je pre mňa dôležitá: menia sa pravidlá disciplinárnych senátov. Tu chcem povedať dve veci. Musím to povedať, pretože opakovane sa uvádzalo, že disciplinárne senáty, a nehovorím teraz tu, ale v médiách, preto chcem sa vyjadriť na pôde Národnej rady, že disciplinárne senáty neboli funkčné kvôli právnej úprave. Nie je to pravda. Disciplinárne senáty neboli funkčné preto, pretože Súdna rada nebola stotožnená s tou právnou úpravou, ktorá platí dodnes, a urobila všetko pre to, aby tie senáty funkčné neboli. Chcem všetkým povedať, v čom je tá podstata dnešnej právnej úpravy, ktorá nebola uvedená do života. Spočíva v tom, že z tých jednotlivých balíkov alebo košov ľudí, ktorí sú disciplinárnymi sudcami, by sa generoval náhodným výberom ad hoc senát pre konkrétny prípad, aby v zásade nikdy nebolo vopred zrejmé, kto o tom bude rozhodovať, o tom-ktorom prípade. Bola to reakcia na zneužívanie disciplinárnych konaní, na šikanovanie niektorých sudcov. Náhodný výber je vždy užitočný nástroj. Áno, budú stabilné disciplinárne senáty, áno, predpokladá sa náhodný výber, ale medzi zopár senátmi, hej, lebo tých senátov nebude 10, 12, 20, tých senátov zase budú možno štyri, možno päť bude tých senátov, a veľmi, ale naozaj veľmi bude záležať od obsadenia tých disciplinárnych senátov, ako tie disciplinárne konania nakoniec budú vyzerať.
Ja viem, počula som ministra spravodlivosti, že uvažuje aj o tom, aby v disciplinárnych senátoch boli sudcovia, ktorí sú na dôchodku a majú prerušený výkon funkcie sudcu. Zdanlivo rozumná úvaha. Ja dávam do pozornosti, ktorí sudcovia sú dnes na dôchodku. Aj z nich sa dajú vybrať rôzni sudcovia a môžme si rozprávať príbehy menej dôveryhodných sudcov, ktorí sú dnes na dôchodku. Možno tí, ktorí proste, a zároveň treba povedať, že väčšina tých sudcov proste to sú práve tí, ktorých sme zdedili z toho obdobia spred deväťdesiatych rokov. A ja by som sa naozaj nerada dožila, keby niektoré mená, s ktorými sme sa stretli v Súdnej rade v súvislosti so šikanóznymi disciplinárnymi konaniami, skončili nakoniec v disciplinárnych senátoch. Ale to je len poznámka na okraj, pretože disciplinárne konanie je proste veľmi citlivá vec na jednej strane, na druhej strane ich funkčnosť, ale naozaj aj odvážne rozhodovanie. Odvážne v tom zmysle, aby neprevážil ten pocit kolegiality, ale naopak pocit spravodlivosti, je pre fungovanie, zdravé fungovanie súdneho systému veľmi dôležité. Takže aj tu avizujem, že som pripravená sa na túto tému rozprávať naozaj bez emócií a s plnou vážnosťou, lebo to považujem za veľmi dôležitú súčasť funkčného súdneho systému. Len cítim potrebu niektoré veci dávať na pravú mieru.
K drobnostiam som povedala, že sa nebudem vyjadrovať, ale to sú také až smiešne veci. Navrhuje sa predĺžiť napríklad funkčné obdobie predsedov súdov na päť rokov, my sme zaviedli tri roky. Teraz počúvam že to nestačí, lebo predseda súdu nestihne zaviesť nejakú svoju predstavu na tom súde. Roky rokúce sme mali 5-ročné obdobia a teda nestíhali meniť pomery na tých súdoch ani za tých päť rokov, naopak, mnohí sa sťažovali, že proste strácajú kontakt s praxou, lebo nemôžu toľko súdiť. Čiže to sú také otázky, či päť alebo tri roky. Je to vec názoru. Sudcovia majú na to iný názor, predsedovia súdov majú na to iný názor. Rovno poviem, že to nedelí, nenásobí, a je to, je to, dnes poviem, že skoro jedno a zanedbateľné, zanedbateľný bod na tejto právnej úprave.
Takže opakujem, je tu veľa bodov, ktoré, fajn, vláda sa snaží niektoré veci pohnúť. A disciplinárne senáty je téma, o ktorej myslím, že najmä na výbore by sme mali dať dobrú diskusiu, som na ňu pripravená a určite to bude konštruktívna diskusia. Ale to, čo je hlavné, čakáme, čakáme, aká zhoda vyjde z politickej diskusie alebo z politických dohôd, pokiaľ ide o zmeny v justícii na úrovni ústavy a od toho bude závisieť táto zmena.
Takže môžem len dopovedať, že v tom podstatnom, v tom podstatnom je tento návrh vlastne jeden otvorený dokument. A s týmto ho posúvame do druhého čítania. Tým, že je to pre mňa otvorený dokument, tak ja sa zdržím, aj keď s niektorými vecami sa viem stotožniť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, no v podstate dovolím si zareagovať v tom zmysle, že áno, my sme to aj uviedli, že je to pre nás otvorený dokument, o ktorom chceme diskutovať, ktorý chceme vylepšovať. Sme si vedomí aj niektorých slabých miest tohto návrhu zákona, ale aj silných. A myslím si, že práve to, že chceme riešiť tie disciplinárne senáty, je potrebné ich riešiť. Máme to aj na ústavnoprávnom výbore problém, že máme, nevieme už ani na druhýkrát pomaly zvoliť kandidátov na členov disciplinárnych senátov za Radu sudcov, lebo proste nechcú ísť do tých disciplinárnych senátov. Ten systém je tak nastavený, že musia to robiť zadarmo. Sú to nepríjemné veci, robia si nepriateľov medzi kolegami. Čiže hľadali sme systém, ktorý by na jednej strane to zobjektivizoval, na druhej strane aby tie, aby teda sa sfunkčnili tie disciplinárne senáty.
Čiže plne si uvedomujeme, že niektoré veci v tomto zákone budeme, aj chceme ich potom ešte upresňovať, zmeniť podľa toho, v akom, v akej forme prejde, alebo aká bude dohoda na ústavných zmenách.
Na druhej strane si zasa uvedomujeme, že niektoré tie zmeny, s ktorými prichádzame, bolo už potrebné urobiť a sú namieste. Ako príklad by som povedal zriadenie funkcie podpredsedu, ďalšieho podpredsedu súdu pri súdoch nad 30, nakoľko vzhľadom na ten systém, ako je nastavený, tak jeden predseda súdu a jeden podpredseda tú prácu na takýchto veľkých súdoch nestíhajú, zvlášť na tom, že musia byť vo výberových rôznych komisiách a samozrejme aj v radách. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.