33. schôdza

V kontexte príspevku pána kolegu Kadúca, ja by som ešte zdôraznil, že veľmi úsmevné je, že v samotnej tej prvotnej, v tom prvotnom návrhu zákona 122 o ochrane osobných údajov, ktorý bol tu schválený vlani, sa v dôvodovej správe, resp. v tom dopade, v tej doložke dopadov, hovorí, že podnikateľská sféra nebude nijakým spôsobom mať nejaké zvýšené zaťaženie, že skrátka podnikateľov to nebude nič stáť. No a v tom kontexte ako veľmi komicky vyznieva terajšie tvrdenie tej istej vlády, že tento zákon môže spôsobovať značné hospodárske škody. Čiže prosím vás, vráťte sa v čase o rok dozadu a urobte si poriadok v konzistencii svojich názorov, či tento zákon spôsobuje alebo nespôsobuje značné hospodárske škody.
Pokiaľ ide o mňa, ja svoj názor mám vytvorený už veľmi dávno a nepotrebujem ho meniť. Jednoznačne tento zákon spôsobil značné hospodárske škody podnikateľským subjektom pôsobiacim v Slovenskej republike, o tom nemôže byť žiadna diskusia.

Ďakujem pekne znovu za slovo. Trošku nadviažem na svoj predchádzajúci príspevok a posuniem to trošku ďalej a chcem pripomenúť, že my sa tu teraz bavíme o zákone na ochranu osobných údajov, o ktorom dokonca samotná vláda tvrdí, že môže spôsobiť značné škody hospodárskym subjektom pôsobiacim v Slovenskej republike. Ja som k tomu vo svojom predchádzajúcom príspevku podotkol, že podstata celého návrhu, ktorý vláda priniesla tu do parlamentu, a teda pán kolega Martvoň povedal, že v druhom čítaní tam určite budú rozsiahle zmeny, tak teda sa teším na to, ako za 2-3 hodiny tohto zrýchleného legislatívneho procesu sa dočkáme smerákmi podporených závažných, podstatných zmien. To som teda skutočne zvedavý, že aké zmeny to budú a čo vlastne podporíte, čo to bude za divadielko, ktoré nás tu čaká. A napríklad tam uvádzate v odôvodnení, že tá oprávnená osoba, tá kľudne môže byť aj dohodár. No ja neviem, veď pánovi ministrovi Richterovi sa musí nožík vo vrecku obracať, ak jeden minister hovorí, že kľudne zamestnávajte dohodára, veď dohodárov by sa zamestnávať malo len v absolútne vo výnimočných prípadoch a len vtedy, keď je to naozaj nejakým spôsobom odôvodnené, ale veď predsa zákon o ochrane osobných údajov je nesmierne vážna vec. Veď ste ho presadili v návrhu, je smernica Európskej únie a tu zrazu nejaký dohodár bude tou oprávnenou osobou, ktorá bude manipulovať s osobnými údajmi zamestnancov veľkej firmy? No to hádam nemyslíte vážne? Prosím vás, dohodnite sa vo vláde trošku serióznejšie, že čo vlastne hovorí jeden minister, čo hovorí druhý, a vytvorte si naozaj konzistentný názor, kam chcete tento štát dostať, či v tomto štáte budeme preferovať zamestnávanie dohodárov alebo či v tomto štáte budeme preferovať zamestnávanie v riadnom pracovnom pomere dajme tomu na kratší pracovný úväzok. Veď to pán minister sám Richter tu neustále kol dookola hovorí. Pán minister Malatinský torpéduje tieto jeho krásne a zaslúžilé snahy takýmito návrhmi zákonov. Tomu teda naozaj ja nerozumiem a nerozumiem ani tomu, keď pán premiér Fico chce vyjsť v ústrety podnikateľom, lebo na poslednú chvíľku, no tak teda vôbec neprebieha žiadna prezidentská kampaň. Prepáčte, pán kolega Martvoň, ja som sa zmýlil, beriem to späť, beží normálny život, žiadne prezidentské voľby nie sú. Občania nechoďte voliť v sobotu, a keď teda náhodou aj pôjdete a budete voliť pána premiéra, tak ho zakrúžkujte, čiže ak sa tu hovorí niečo o tom, že sú zákony, ktoré škodia podnikateľskému prostrediu, tak potom nerozumiem, prečo vláda prijala a vy ste to podporili napríklad zákon o automatickom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktorý je podobne škodlivý ako je škodlivý tento zákon o ochrane osobných údajov, pretože spôsobuje škody podnikateľským subjektom. A to dokonca na rozdiel od tohto zákona vy priamo ste aj odôvodnili, aj keď inými, iným slovníkom, takým tým sociálnejším, by som to povedal.
A čo mňa osobne najviac neteší, resp. hnevá, je to, čo sa sem znova valí. Do tejto snemovne ide znova zákon o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého sa má znova zaviesť povinná pracovná zdravotná služba. To je pre mňa jednoznačný kandidát na byrokratický nezmysel roka 2014, ak to sem naozaj príde a ak to naozaj schválite. Vlani ministerka Zvolenská už tento pokus urobila. Na náš krik sa zľakla a zákon stiahla. Ale vidím, že je vytrvalá a lobisti v pozadí pracujú naďalej potichučku, je to ich biznis a znovu tu ide o zákon o ochrane verejného zdravia, to krásne znie, ochrana verejného zdravia, že pod touto krásnou nálepkou sa skrýva ďalší byrokratický nezmysel, povinná pracovná zdravotná služba. Áno, to už bude po prezidentských voľbách, čiže po mne potopa, ako sa hovorí, nech už tie voľby dopadnú ako dopadnú, ale ten zákon tu príde a znova to bude znamenať ďalšie nezmyselné byrokratické zaťaženie firiem, ďalšie desiatky miliónov eur, ktoré ročne budú musieť nezmyselne vynaložiť plod pláštikom toho, že smernica Európskej únie nás do toho núti. Pozrite sa, smerníc Európskej únie je veľa a v drvivej väčšine prípadov umožňujú veľmi voľný výklad jednotlivými členskými krajinami. To nie je tak, že jedna a jedna sú dve. To je tak v tých európskych smerniciach, že jedna a jedna sú možno jedna, možno dva a možno tri, kto si to ako povie. Ja viem, že teraz trošku zveličujem, ale vo svojej podstate je to tak, a ak tá smernica Európskej únie naozaj je taká, ako tvrdíte, tak potom sa treba snažiť na európskej úrovni o jej zmenu a nie o mechanické aplikovanie nezmyslov, ktoré si ktosi, nejakí úradníci v Bruseli vymysleli. Čiže varujem pred tým, čo sa sem valí a verím, že tu zdravý rozum zavládne a že odmietnete tú chystanú novelu zákona o ochrane verejného zdravia. Ak nie, tak budem si, bohužiaľ, musieť myslieť o vás aj naďalej to, čo si myslím, že ide o čisté pokrytectvo a čistú kampaň premiéra v prezidentských voľbách, ktoré sa naozaj v sobotu budú konať.
A ešte chcem povedať jednu pripomienku, či už ide zákon o ochrane verejného zdravia, či ide o zákon o ochrane osobných údajov a ďalšie takéto nezmyselné zákony, týkajú sa podnikateľskej sféry, ale oni sa týkajú aj štátnej správy. Týkajú sa aj samosprávy, to sú státisíce ľudí, ktorí sú takto zamestnaní a desaťtisíce subjektov, či už sú to obecné úrady, rôzne štátne inštitúcie, ktoré takisto si musia plniť tieto povinnosti. A takisto ich to stojí desiatky miliónov eur ročne. Ja pripomeniem napríklad príklad, prípad Slovenskej pošty, ktorá vyslovene nadštandardným a rozhadzovačným spôsobom uplatnila zákon o pracovnej zdravotnej službe vo svojej praxi a veľmi nadštandardným spôsobom, skrátka vyhadzovala peniaze do vzduchu z titulu, lebo musíme rešpektovať tento zákon, a tam šli naozaj milióny eur zo štátneho rozpočtu! Čiže zo štátneho rozpočtu tí, čo platia dane, platia aj takéto nezmysly, ako je zákon o ochrane osobných údajov a tie značné hospodárske škody teda hrozia nielen podnikateľskej sfére, ale svojím spôsobom nepriamo spôsobujú to, že dane, ktoré ľudia platia a tie dane nie sú práve malé, idú aj na takéto hlúposti, lebo tieto povinnosti si musia plniť, opakujem ešte raz, aj zamestnávatelia v štátnej sfére, samospráve a podobne.
Čiže, pán kolega Martvoň, som zvedavý, na tie pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Naozaj som zvedavý, ako to celé dopadne, ale opakujem ešte raz to, čo som už povedal v tej faktickej poznámke. Mlieko je už rozliate a tie desiatky miliónov eur, ktoré museli firmy, ale aj štátna správa vynaložiť na bezpečnostné projekty a podobne, na zaškoľovanie, to im už nikto nevráti. Alebo nebodaj siahnete vy do vašej kešene?

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, tak v podstate na úvod ja sa chcem spýtať, či ste vy siahli niekedy do vašej vlastnej kešene za zákony, ktoré ste ako minister práce a sociálnych vecí pripravili za vašej vlády. Tiež viaceré narobili problémy a škody občanom ako takým, ale tu chcem povedať jednu vec, ak niekto zodpovedá za ten zákon, čo bol prijatý v pôvodnom znení, tak myslím si, že hlavne teda potom vedúca Úradu na ochranu osobných údajov, keďže ona ten zákon pripravovala a jej úrad ako taký, a to, že už to nebolo dobre odkonzultované so sociálnymi partnermi, tripartitou, to už ja neviem posúdiť. To už v podstate nech si, tam už je ona za to zodpovedná. Ale na druhej strane zasa obviňovať nás poslancov, že my zodpovedáme za niečo, nie. Zodpovedá Národná rada ako orgán. Orgánom je Národná rada ústavným ako takým, nie poslanci. To je prvý moment. Čiže v tom prípade, ak by mal niekto zodpovedať z Národnej rady, tak celá Národná rada, teda aj vy.
A ďalší moment. Hovorili ste, že občania majú ísť krúžkovať v sobotu. No aspoň vidím, ako fungujete v realite, lebo v prezidentských voľbách sa krížikuje. To ste si asi nevšimli. (Smiech v sále. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, použili ste vo svojich vystúpeniach - aj v tom prvom, aj v tom druhom - slovo nezmysel, zákon o ochrane osobných údajov ako nezmysel. Ja by som sa voči tomuto ohradil. Ochrana osobných údajov je ústavné právo. Je ústavou zakotvené právo základné a nazývať predpis, ktorý ho uvádza do života, ako nezmysel, si myslím, že je dehonestáciou ústavy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja len toľko. Myslím si, že keď pán poslanec Mihál prehovorí, vždycky to má vecnú podstatu. Môžme sa hnevať, môžme sa tešiť, samozrejme, podľa toho, z ktorej strany sa na to pozeráme, ale myslím si, že práve to, čo aj teraz zaznelo v jeho vystúpení, nevyžaduje ani hnev, ani potešenie, vyžaduje jasné odpovede bez toho, aby sme sa vracali do minulosti, jednoducho odpovede na to, čo sa stalo a kto za to zodpovedá a či sa to dá ešte nejak napraviť. To by mi úplne stačilo. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Mihál, dotkli ste sa aj toho, že sa zvyšuje byrokracia u zamestnávateľov novoprijatými zákonmi. No, neviem, či ste si to uvedomili, ale na tejto schôdzi už bol schválený jeden ďalší takýto zákon, ktorý môže opäť napáchať veľké škody, bol to zákon 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach.
Bol to zákon pripravený pre pani ministerku Zvolenskú, ktorá na základe neho a nedodržania, samozrejme, tohto zákona môže vyberať zase ďalšie pokuty do štátneho rozpočtu. Okrem toho vyjadrila sa o tomto na jednej tlačovej besede pred pár mesiacmi. Takže teraz sa opäť napĺňa to, čo si niekto predsavzal, a nemyslím si, že to zlepšuje podnikateľské prostredie, naopak, zhoršuje, pretože opäť sa uplietol ďalší bič na podnikateľov, a toto je ďalší z takých zákonov, ktoré neriešia pozitívne situáciu aj napriek tomu, že si to poslanci SMER-u myslia, pretože ja som na tento zákon dostal už v prvom čítaní viacero podnetov, že nebude dobrý a nebude pozitívne vplývať na podnikateľov. To sa mi ozvali samotní podnikatelia, ktorí práve takýto stánkový predaj realizujú, a dokonca som dostal echo na to, že je to práve pripravený tendenčný zákon pre pani ministerku, ktorá sa vyjadrila, že potrebuje napĺňať štátny rozpočet pokutami. Takže toto je prístup smeráckej vlády a vládnych poslancov vládnej strany SMER, takže sťažovať podnikateľom prostredie, a nie naopak, im uľahčovať a, samozrejme, sťažovať im aj celý proces vstupu vôbec do podnikania a tým pádom nie zvyšovať zamestnanosť, ale zvyšovať nezamestnanosť.
To je parádna vec, takto sa pripravujú zákony z dielne vládnej strany!

Pán kolega Martvoň, dobre sa bavím, musím priznať. Ďakujem za príjemné spestrenie dnešného dopoludnia, ktoré by bolo inak nesporne nudné. Takže našli ste vinníka, ktorým je jednak vedúca Úradu na ochranu osobných údajov, výborne, tak poprosím, ukrižovať alebo rozštvrtiť, alebo nejaký podobný trest jej treba navrhnúť. Je tu pán minister spravodlivosti, on určite pomôže s hľadaním vhodných, vhodných sankcií voči vedúcej ochrany, na ochranu osobných údajov. To je pekné.
Ďalším vinníkom je celá Národná rada, lebo celá Národná rada je predsa kolektívne zodpovedná za nezmyselné zákony, ktoré tu nosí vláda a ktoré, ktorých 83 Kolesíkov na pokyn pani podpredsedníčky Lakato... Laššákovej veselo schvaľuje, aj keď my tu kričíme ostošesť, hoci sme v drvivej menšine, a robíte si z nás srandu, že akí sme tu, čo my sme, prehrali sme voľby a tak ďalej, hoci my tu kričíme, že sme proti takýmto nezmyselným zákonom.
Mám tu výpis z hlasovania, pán poslanec Martvoň, ktoré teda prebehlo 19. 3. 2013 k tomuto zákonu, a vidím tu, že za hlasovalo 79 poslancov. Medzi nimi ste tu aj vy, ja medzi tými, ktorí podporili zákon, jednoducho nie som. Pozrite si, prosím vás, hlasovanie č. 90.
A ešte k tomu, k tým sobotným voľbám. Prosím vás, pán kolega, veď berte tie poslan... parlament... tie prezidentské voľby trošku vážne, a keď pôjdete k tej urne, tak si, prosím vás, všimnite ten hlasovací lístok, tam je dole drobným písmom napísané, pán Fico sa krúžkuje, pán Kiska sa krížikuje. Takže treba to dodržať, aby ste to nepokazili. (Smiech v sále a potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám novelu ústavy, na ktorej je na politickej scéne zhoda. Vyjadrili sa tak všetci predsedovia strán vrátane SMER-u a KDH. Novela, ktorá bola... Novelu, ktorá bola k téme justície na túto schôdzu predložená ako prvá. Novelu, ktorá je aktuálna preto, že sa končí funkčné obdobie predsedu Najvyššieho súdu, a je dôležité, aby pri voľbe nového bolo jasné pre každého, kto bude kandidovať, na akú funkciu, resp. funkcie bude vlastne kandidovať. Novelu, pri ktorej nie je treba zvažovať kto a za aký ústupok by mal za ňu hlasovať. Jednoducho oddeľuje funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, nič viac, nič menej. Hoci túto istú situáciu rieši aj novela pánov Pašku a Hrušovského, je dôležité podľa môjho názoru, aby tento návrh prešiel do ďalšieho čítania. A vysvetlím prečo. Dnes nikto nevie, ako bude vyzerať tá veľká novela pána Pašku a Hrušovského, vyzerať po druhom čítaní. Lebo otázka dnes nestojí, či v nej budú vety o ochrane manželstva, ale stojí tak, za akú by v nej tie vety mali byť, resp. kde svoje hranice nastaví SMER a KDH. Bude to kompetencia predsedu Súdnej rady dávať podnet na Ústavný súd pre pozastavenie účinnosti akéhokoľvek zákona týkajúceho sa justície? Takáto kompetencia môže brzdiť akékoľvek potrebné zmeny v justícii aj na niekoľko rokov. Bude to zmena kreovania Súdnej rady, ktorá zoberie prezidentovi menovať časť Súdnej rady? Budú to previerky sudcov, ktoré ešte nie sú na stole, ale počúvame, že to bude podmienka podpory novely ústavy? Bude to teda prečistenie sudcovského stavu o jednu štvrtinu sudcov, ako to už bolo naznačené pánom premiérom? V situácii, keď sa SMER začne pripravovať na odchod do opozície, bude spoľahlivosť SMER-om preverených sudcov veľmi podstatná otázka. Bude to doplnenie návrhov o úplne nový bod, ktorý nejakým spôsobom posilní kompetencie prezidenta, ak vyhrá Robert Fico? Jeho vyhlásenie, že prezident sa v krátkom čase stane dôležitejšou politickou figúrou ako premiér, totiž naznačuje mnohé.
Čiže tá otázka je, kde si svoje hranice pre podporu veľkej novely ústavy postaví KDH a aké podmienky si bude klásť SMER. Neviem, nevidím do hláv poslancov. Chápem, že pre KDH je manželstvo mimoriadne dôležitá otázka, ale môže sa stať aj to, že napriek tomu v jeden deň povedia: "Tak dosť! Nenechajme sa viac ťahať za prsty a za tak škodlivý návrh novely ústavy nezahlasujeme." Čo bude potom? Žiadna novela ústavy a nevyriešime vôbec nič?
Pavol Paška nedávno vyhlásil, že chce byť politickým garantom zmien v justícii. Zatiaľ v zásade garantuje len to, že novela ústavy je súčasťou kampane prezidentskej. Za hlasovaním za tento návrh novely ústavy však môžu aj poslanci za stranu SMER ukázať, že aj v prípade, že neprejde všetko, čo od tej veľkej novely ústavy politicky očakávajú, umožnia schváliť aspoň jednu, možno nie úplne kľúčovú, ale rozumnú a dôležitú a hlavne vecne nespochybniteľnú zmenu, a to oddelenie pozície predsedu Najvyššieho súdu a Ústavného súdu.
A opakujem, to jediné dnes horí, pretože volíme predsedu Najvyššieho súdu, a ktorý je zároveň predsedom Súdnej rady, za chvíľočku, možno o mesiac v Súdnej rade. Čiže toto je jediná otázka, ktorá dnes horí. O všetkom ostatnom sa môžme dohadovať ešte mesiac alebo dva. Preto prosím o posunutie aj tejto novely ústavy do druhého čítania a uvidíme na ďalšej schôdzi, ktorý návrh novely ústavy má šancu byť schválený. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani navrhovateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 864 z 28. januára 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa oddelenie funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda Najvyššieho súdu nebol predsedom Súdnej rady.
Tu mám možnosť pre vlastnú úvahu a ja ju v krátkosti aj využijem, aj keď som si povedal, že nebudem vystupovať. Minulý týždeň sme k tomu povedali pomerne dosť, ale predsa. Tento návrh zákona, neviem, či v tej istej podobe je, v tej istej podobe tu už raz bol. A gro toho návrhu je totožné ako gro toho, čo bolo pod bodom 24 tejto schôdze, oddelenie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Teraz niečo, čo je úmysel, čo riešime práve v prvom čítaní a inými slovami, ak by aj ten, ten bod, ktorý sme posunuli ďalej do druhého čítania, my môžme ešte ďalej meniť a nič nebráni tomu, aby ten bod 24, ktorý ste predložili vy s KDH-kmi, sa dostal do presne do tejto podoby. Napríklad ergo to znamená vice versa aj tento návrh, ktorý tu už bol, môže ísť do podoby ten, ktorú v konečnom dôsledku chcete. Tento návrh tu bol v 2011., t. j. pred 3 rokmi, kde sme už dávno mohli dať justícii nie ranu, ale požehnanie o tom, že bude dôveryhodnejšia, bude mať, bude na lepšej ceste stať sa niečím, čo občania očakávajú, a to je inštitúcia, na ktorú sa dá spoľahnúť, ktorej sa dá veriť, že ak už sa tam obrátite, bude spravodlivo rozhodnuté. My sme to predsa neurobili, načo by sme to robili asi, veď sedíme tu zavretí, asi nevidíme, čo je vonku, ale myslím, že občania dávajú jasne najavo to, že justícii sa veriť nedá. Budú to vyvodzovať zrejme aj vo voľbách, ale ja sa nechcem teraz dotýkať kampane, predsa len toľko, že pôvodný návrh tu už bol, resp. bol tu taký istý a zhodou okolností taký istý sme prerokovali aj minulý týždeň. Som veľmi zvedavý, ako s týmto návrhom naložíte. Ja ho podporím, nevidím dôvod ho nepodporiť, pretože ho považujem za správny. Toľko k tej úvahe.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 864.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. A ja možno len pre poriadok, aby sme všetci vedeli, o čom tu hovoríme, pretože veľakrát tu už odznelo oddelenie pre pozície predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Ja si dovolím vysvetliť a dovolím pomenovať rozdiel medzi tými dvomi návrhmi.
Dnes je, dnes je zloženie Súdnej rady také, že z polovice sú v nej zastúpení nominanti politických mocí, z polovice sudcovia. Z tých, deviati sudcovia, sú ôsmi volení samotnými sudcami a deviaty je predseda Najvyššieho súdu ex lege. Tá druhá polovica je tvorená: traja nominanti prezidenta, traja nominanti vlády, traja nominanti parlamentu. V tom mojom návrhu robím len to, že hovorím, že nie, predseda Najvyššieho súdu nie je automaticky predsedom Súdnej rady, predsedu Súdnej rady nech si zvolí Súdna rada, a ten deviaty chýbajúci člen za sudcov, ktorý nám tu vlastne tým pádom ako keby ostáva voľná pozícia, v mojom návrhu navrhujem, aby aj toho deviateho volili sudcovia, aby tá parita ostala zachovaná, ostane to 9 na 9, deviatich budú voliť sudcovia, nie predseda Najvyššieho súdu nebude automaticky ani predsedom Súdnej rady, ani členom Súdnej rady. Čiže veľmi jednoduché.
Návrh pánov kolegov Pašku a Hrušovského hovoria ale niečo iné. Tiež zachováva paritu Súdnej rady, nechávam tam tých 8 sudcov volených sudcami, ale na tej druhej strane, na tej politickej, vyhadzuje nominantov prezidenta a hovorí štyroch bude dávať vláda, štyroch parlament. Tiež tam nemá zastúpenie predseda Najvyššieho súdu automaticky, ani nie je automaticky predsedom Súdnej rady, lebo Súdna rada bude aj podľa návrhu Paška - Hrušovský, si voliť predsedu Súdnej rady sama. Čiže ten rozdiel v tých návrhoch je v tom, že návrh, o ktorom teraz rokujeme, môj návrh, nemení "politické zloženie" Súdnej rady, kdežto návrh kolegov Pašku a Hrušovského ho mení a mení ho v prospech parlamentno-vládnej konštelácie moci s tým, že vypúšťa z ingerencie Súdnej rady prezidenta. Len aby sme vedeli, pretože hovoríme v skratkách veľmi často, hovoríme o oddelení funkcií a je to jedno, ale chcela som to dať do komplexného obrazu, aby sme vedeli, ako tie návrhy vyzerajú. Áno, máme totožný cieľ zároveň, oddeliť tie dve pozície a to si myslím inak, že je naozaj tá vec, ktorá je jediná, ktorá je taká, že musí byť teraz, ak má byť, lebo považujem, všeličo môžete riešiť prechodnými ustanoveniami, ale považujem len za fér, keď sa niekto bude možno o mesiac uchádzať o pozíciu predsedu Najvyššieho súdu, aby vedel, či sa uchádza len o predsedu Najvyššieho súdu alebo či sa uchádza o kumulovanú funkciu predseda Najvyššieho súdu a zároveň predseda Súdnej rady, lebo to je trošku rozdiel.
Ďakujem.