33. schôdza

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 819a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1004 z 30. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne okrem Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci, ktorý rokoval o uvedenom vládnom návrhu zákona až po rokovaní gestorského výboru a prijal uznesenie č. 100 z 18. 3. 2014. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 394 z 11. marca 2014 so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 130 z 11. marca 2014 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prijali šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v spoločnej správe v časti č. IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 s návrhom schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 140 z 18. marca 2014.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, k zákonu alebo k vládnemu návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti som sa vyjadroval aj v prvom čítaní. Napriek tomu by som si dovolil pár poznámok. Chcem dopredu avizovať, že nebudem v tejto chvíli predkladať pozmeňujúci návrh, urobím tak až v nasledujúcom zákone.
Často sa stáva, že napriek procesu medzirezortného pripomienkového konania a procesu medzi prvým a druhým čítaním prídu, alebo odborná verejnosť, alebo aj celkovo verejnosť sa zameria na niektoré zákony, až keď neviem ako to povedať, hrozí ich prijatie. Preto mám len možno jednu výtku a možnože by bolo dobré pre ministerstvo, ak by sa na tento problém zameralo následne. A to je to, že okrem tých vecí, ktoré som spomínal v prvom čítaní, kde som videl možné riziká, alebo pýtal som sa na to, akým spôsobom bude financovaný sociálny systém, ktorý sa zavádza týmto zákonom, a viac-menej som ho vítal, a či ministerstvo má zdroje, a bolo mi odpovedané, že nehrozí alebo nebude to vytvárať nejaký veľký tlak na rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry a ministerstvo to zvládne. Prišiel aj podnet, ktorý hovorí o tom, že tento zákon sa zaoberá aj pôsobnosťou na úseku divadelnej a hudobnej činnosti orgánmi samosprávy.
Všeobecne nazvané, ako keby návrh zákona zmäkčoval niektoré povinnosti, ktoré podľa súčasného znenia pred tým, ako sa tento zákon prijme, ako keby tieto povinnosti sa menili zo zámeru "musí" na "môže". A uvediem niektoré príklady.
Myslím si, že napríklad v § 4 sa hovorí o tom, že sa ustanovujú oprávnenia a povinnosti samosprávneho kraja na úseku divadelnej a hudobnej činnosti a pre zriaďovateľa divadla a hudobných inštitúcií, ktorými sú samosprávy a obec, na ktoré prešla zriaďovateľská funkcia, pôsobnosť k týmto divadlám a hudobným inštitúciám z orgánu štátnej správy, je povinnosť iba vyžiadať stanovisko ministerstva k zrušeniu alebo zlúčenia divadla alebo hudobnej inštitúcie. Zdá sa mi, že v rámci celkovej tej koncepcie, ktorú som aj hovoril v predchádzajúcich novelách alebo zákonoch, že ministerstvo by malo mať ambíciu byť naozaj strešnou organizáciou, ktorá bude pôsobiť či už predtým v galerijnej činnosti, teraz v divadelnej alebo hudobnej. Môžem privítať to, že si zriaďovateľ bude žiadať nejakým spôsobom stanovisko ministerstva. Chcel by som však, alebo nie je mi celkom jasné, čo ak to stanovisko ministerstva napríklad v tejto konkrétnej veci bude odmietavé, a ako sa ministerstvo vysporiada s tým, že napriek tomu príde buď k zrušeniu, zlúčeniu alebo teda k zániku takejto inštitúcie, aj keď ministerstvo súhlasiť nebude. Viem, že mi môže minister oponovať s tým, že sme sa raz rozhodli, niektoré kompetencie posúvame zo štátnej úrovne a dávame ich teda na územnú samosprávu alebo vyššie územné celky a mali by sme sa týmto momentom uzmieriť alebo vysporiadať. Napriek tomu si myslím, že, zopakujem to, že strešná organizácia, ktorá by mohla určovať alebo byť takým tým trendsetterom v niektorých veciach, by sa nemusela niektorých kompetencií zbavovať.
V dôvodovej správe je uvedené, že ministerstvo dbá na to, aby štát udržal kontinuitu umeleckých činností a inštitúcií s cieľom zachovania žánrovej rôznorodosti a dostupnosti ku kultúrnym hodnotám v regiónoch Slovenska. Ja si myslím, že presne, ak sa bavíme o zlučovaní alebo zániku, by túto kompetenciu mohlo mať aj vyššiu. A koniec koncov aj finančné prostriedky, ktoré používajú vyššie územné celky alebo samospráva, sú predsa prostriedkami z verejných zdrojov.
Chcel by som povedať záverom, tak ako som hovoril v prvom čítaní, že to, že zákon si všimol aj okrem divadelnej činnosti, aj hudobnú činnosť a budeme mať legislatívnu úpravu, je ten moment, ktorý sa zákonom a zákonne dá overiť. Toto, túto výtku alebo tento moment možno znesie nejaké vysvetlenie k zámerom, ktoré ministerstvo malo. A ja si myslím, že z hľadiska toho, ako bola táto norma pripravená, je hodná podpory. A takisto, ako som sa vyjadroval v prvom čítaní, myslím si, že nebude problém. A dúfam, že tento zákon nebude musieť byť v nejakej dobe novelizovaný a skutočne bude pôsobiť tam, kde pôsobiť má.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Len veľmi krátko k tomu, čo hovoril pán poslanec Viskupič. Tá povinnosť zriaďovateľa vyžiadať si stanovisko od ministerstva kultúry v prípade, že sa rozhodne zrušiť alebo zlúčiť inštitúciu, či už divadelnú alebo hudobnú, má slúžiť na to, aby sme sa minimálne vyhli tomu, že ak by tá povinnosť nebola, tak by tieto inštitúcie boli povedzme rovno zrušené alebo zlúčené. Čiže vytvára sa minimálne priestor na to, aby dostalo ministerstvo informáciu o takomto zámere a mohlo, keď už nič iné, začať o tom rokovať, začať hľadať nejaké možnosti, aby sa daná inštitúcia v prípade nezrušila, pokiaľ ten záujem je alebo názor ministerstva je, že by sa zrušiť nemala. Takže preto zostávame v polohe povinnosti vyžiadať si stanovisko a nešli sme do polohy, že môže si vyžiadať stanovisko. Toľko na vysvetlenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Návrh zákona bol pripravovaný na základe podnetov z aplikačnej praxe, z podnetov poradných orgánov ministerstva, z podnetov odbornej i laickej verejnosti, v spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky ako orgánom špecializovanej štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu.
Návrh zákona zavádza a definuje nové pojmy, zavedenie ktorých si vyžiadala aplikačná prax. Precizuje sa administratívny postup a predpoklady rozhodovania pri obnovách národných kultúrnych pamiatok a nanovo sa upravuje výkon štátneho pamiatkového dohľadu spolupracujúcich orgánov a osôb.
Z dôvodu zvýšenia operatívnosti ministerstva pri realizácii významných projektov či výstav sa upravuje režim povoľovania dočasného vývozu národných kultúrnych pamiatok do zahraničia, respektíve ich časti. Významnými sú zmeny v oblasti pamiatkového výskumu, jeho realizácie, udeľovania osvedčení a oprávnení na jeho realizáciu. Pre lepšiu orientáciu vlastníkov, prípadne žiadateľov o pamiatkový výskum sa zavádza nová systematika, ktorá sprehľadňuje pamiatkové výskumy. Z hľadiska účinnejšieho postihu nezákonného konania návrh zákona zavádza nové skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť kvalitu výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu, posilniť a konkretizovať kompetencie orgánov štátnej správy, zlepšiť prehľadnosť zákona a skvalitniť predpoklady pre realizáciu a posudzovanie pamiatkového výskumu.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (tlač 834a).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1005 z 30. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 395 z 11. marca 2014 so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 131 z 11. marca 2014 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prijali jedenásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v spoločnej správe v časti IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 s návrhom schváliť. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 141 z 18. marca 2014.
Ďakujem.
Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, návrh novely zákona o ochrane pamiatkového fondu nebol zaradený na rokovanie nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ani som sa nezúčastnil na rokovaní gestorského výboru pre kultúru a médiá, čo mi je ľúto, ale dôvod je ten, že paralelne prebiehal náš výbor, ktorý mám tú česť viesť, a jeho rokovaniam logicky dávam prednosť pred inými povinnosťami. Toľko na vysvetlenie, prečo podávam spolu s kolegom Viskupičom tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh až teraz a neurobil som tak už na rokovaní gestorského výboru. Navyše, tesne po rokovaní gestorského výboru sa z mojej iniciatívy uskutočnilo stretnutie niekoľkých zástupcov obce pamiatkarov, archeológov a legislatívcov za účasti podpredsedu gestorského výboru. A z tohto stretnutia tiež vzišli niektoré odporúčania premietnuté v texte našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
A teraz dovoľte pár slov, čo ma podľa môjho názoru oprávňuje, aby som sa vôbec pokúšal meniť návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu, keď som sa starostlivosti o pamiatky a kultúrne dedičstvo vlastne nikdy profesionálne nevenoval. Dôvod je jednoduchý. O to viac som sa tejto činnosti venoval neprofesionálne vo voľnom čase a s vynaložením mnoho tisíc eur v prepočte na dnešnú menu z vlastných skromných prostriedkov, a to v priebehu niekoľkých desaťročí. Konkrétne od roku 1969 až po dnes. A ak som považoval a považujem angažovanosť v tejto oblasti za jednu zo svojich občianskych povinností, o to viac ju chápem ako povinnosť verejného činiteľa.
Dovoľte teraz pár slov k tomu, ako vnímam stav našich pamiatok, či skôr kultúrneho dedičstva a starostlivosť o ne. Napriek všetkému pozitívnemu, čo sa v tejto sfére urobilo a robí, považujem tento stav za jednoznačne neuspokojivý. Keďže určitý podiel na tom, ako sa o pamiatky a kultúrne dedičstvo staráme, má aj právny stav v tejto oblasti, očakával som, že novela zákona o pamiatkovom fonde prinesie zásadné zlepšenia, ale moje očakávania sa naplnili iba čiastočne. To neznamená, že predložená novela neobsahuje aj viaceré pozitíva, ako napríklad niektoré terminologické vylepšenia, či spresnenie kompetencií jednotlivých pamiatkových orgánov alebo konkretizáciu režimu dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia, a mohli by sme v tom výpočte pozitív pokračovať. Ako dušou a presvedčením pamiatkar vcelku vítam aj určité posilnenie právomocí štátnych pamiatkarov, aj keď ani v radoch samotných pamiatkarov sa tento akt neprijíma jednoznačne pozitívne. Vo výpočte, ako som spomenul, týchto parciálnych pozitív, ktoré prináša novela, by sa určite dalo pokračovať, ale nie je to hlavným cieľom môjho vystúpenia. Tým je skôr snaha upozorniť na nie celkom šťastné formulácie, ktoré sa do novely dostali, a najmä na to, čo v novele podľa mňa chýba, a preto svoje vystúpenie zameriam týmto smerom.
Pokúsim sa stručne predstaviť hlavné okruhy problémov, ktoré návrh novely podľa môjho návrhu nerieši, alebo dokonca vytvára nové riziká a potenciálne problémy. Najskôr teda tie okruhy, ktoré nie sú riešené vôbec a mali by byť aspoň rámcovo, keď už novelizujeme príslušný zákon. A následne sa dostaneme k okruhom, ktoré sú predmetom návrhu novely a ktoré považujem ja alebo časť odborníkov a ľudí z praxe za problematické.
V prvom rade návrh novely nerieši jeden zo základných rozporov pri ochrane pamiatok a tým je výlučná zodpovednosť vlastníka pamiatkovo chránenej budovy za jej stav na jednej strane a nedostatočná podpora zo strany štátu pri plnení tejto povinnosti vlastníkom. Deklarácia Národnej rady o ochrane kultúrneho dedičstva uvádza, že ochrana kultúrneho dedičstva, kam bezpochyby patria aj pamiatkovo chránené objekty, respektíve pamiatkový fond, je verejným záujmom. S týmto konštatovaním bude zrejme každý kultúrny človek súhlasiť. A asi sa zhodneme aj na tom, že verejným záujmom je nielen ochrana pamiatok vo vlastníctve štátu, ale aj tých ostatných, ktoré vlastnia súkromní vlastníci alebo iné neštátne subjekty. A práve tých neštátnych pamiatok je na Slovensku z celkového množstva pamiatok až 90 percent.
Vo viacerých krajinách západnej a severnej Európy sa ochrana, rekonštrukcia a údržba kultúrnych pamiatok v súkromnom vlastníctve ako verejného záujmu už celé desaťročia úspešne rieši preplatením rozdielu nákladov, ktorý teda, rozdiel, vzniká pri porovnaní bežnej alebo štandardnej opravy, obnovy, respektíve užívania budovy, a tým, ktoré požaduje príslušný štátny orgán. Ako príklad nám môže poslúžiť výmena strechy na pamiatke. Lacnejšia štandardná krytina by vlastníka vyšla napríklad na 10 000 eur, pamiatkari však predpíšu špeciálny typ krytiny, ktorá je drahšia, stojí povedzme 15 000 eur. Rozdiel medzi cenami, to je v našom hypotetickom prípade 5 000 eur, je v zahraničí vlastníkovi automaticky preplatený zo strany štátu. Na túto formu kompenzácie má vlastník pamiatky v prípade splnenia určitých podmienok nárok. U nás takáto nárokovateľnosť, žiaľ, neplatí a o tom, komu a aká dotácia sa udelí a komu nie, sa rozhoduje viac-menej subjektívne.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu vlastník kultúrnej pamiatky síce môže požiadať o finančný príspevok ministerstvo alebo obec, na jeho poskytnutie však nemá nárok. V praxi sa často stáva, že žiadateľ splní všetky podmienky, dotáciu však kvôli údajnému nedostatku finančných prostriedkov nedostane. Myslím si, že každému musí byť jasné, že rozdiel v prístupe medzi nami a hoci susedným Rakúskom je zásadný. V prípade Rakúska, na rozdiel od Slovenska, si štát plne stojí za svojou politikou ochrany kultúrnych pamiatok ako verejného záujmu, pričom je ochotný znášať oprávnenú časť nákladov. Nehovoriac o daňových zvýhodneniach, či iných formách nepriamej podpory. Na Slovensku síce deklarujeme záujem o ochranu kultúrneho dedičstva, náklady naň však prakticky výlučne nechávame na vlastníkoch pamiatkových objektov. Štát teda na papieri deklaruje verejný záujem, ale finančné bremeno spojené so zachovaním kultúrneho dedičstva má v rozhodujúcej miere niekto iný. Túto principiálnu otázku doteraz u nás systémovo neriešil žiadny zákon o ochrane pamiatok kultúrneho dedičstva či pamiatkového fondu. A rovnako je tomu, žiaľ, aj v prípade predloženej novely.
Druhá vec, ktorá sa v návrhu novely vôbec nerieši, je absencia aspoň rámcových kritérií pre posudzovanie jednotlivých prípadov zo strany pamiatkarov, či už na krajských pamiatkových úradoch alebo na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky. Myslím si, že téza o unikátnosti a jedinečnosti každej jednej kultúrnej pamiatky a tým pádom aj o zbytočnosti nejakej jednotnej úpravy je len polovicou pravdy. Pamiatkarmi často deklarovaná doktrína, že všetko sa bude riešiť na základe správnej či kvalifikovanej úvahy štátneho orgánu, nezakladá vo verejnosti pocit právnej istoty. Prax ukazuje, že absencia pravidiel a jednotiacich kritérií vedie k veľkej nevyváženosti v posudzovaní jednotlivých prípadov, ktoré sú si v skutočnosti navzájom veľmi podobné. Výkon štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu je zo strany verejnosti často vnímaný ako sledovanie prežitých záujmov na "skanzenizácii", pardon, objektu, absentuje kritérium autenticity a pretrváva často absolútna ignorácia pozície vlastníka, ktorý v skutočnosti celú rekonštrukciu, adaptáciu, respektíve obnovu platí. Štát by pritom mal mať ambíciu neustále podporovať princíp právnej istoty a nie tento predpoklad právneho štátu minimalizovať či spochybňovať. Konkrétne mi ide najmä o podrobnejšiu úpravu predpokladov pre vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku alebo, naopak, dôvodov, prečo ten-ktorý historický objekt za kultúrnu pamiatku vyhlásený byť nemá. Chýba aj konkrétnejšia definícia pojmu pamiatková hodnota, hoci ide o základný pojem pamiatkovej ochrany, ako aj objektívnejší proces rozhodovania o zámere obnovy pamiatkovo chránených budov či o predpisovaní pamiatkových výskumov.
Toľko k veciam, ktoré mi v návrhu novely zákona chýbajú, a teraz k tomu samotnému návrhu novely, teda k tomu, čo v ňom, čo v tom návrhu obsiahnuté je. Navrhuje sa v ňom povinnosť znášať náklady pamiatkového výskumu aj zo strany vlastníka nehnuteľnosti, teda akejkoľvek nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Táto povinnosť sa má po novom vzťahovať na tisícky ďalších občanov, keďže na Slovensku máme 28 pamiatkových rezervácií a 82 pamiatkových zón, v rámci ktorých sú pamiatkovo chránené tisícky budov, hoci tieto nemajú postavenie kultúrnych pamiatok, ale zároveň im pamiatkari môžu predpísať výskum na ich historicky či pamiatkovo nezaujímavej budove, ktorá ani nie je kultúrnou pamiatkou. Ak sa má pamiatkový súbor zachovať v žiaducej podobe, je samozrejme žiaduce aj regulovať podobu a funkciu nepamiatkových objektov v tomto súbore. Paradoxom celého tohto ustanovenia je však skutočnosť, že vlastník budovy, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území, nie je oprávneným žiadateľom na pridelenie dotácie. Ak teda môžme hovoriť o akej-takej snahe akokoľvek dosiaľ nesystémovo kompenzovať zásah do vlastníckeho práva pri samotnej kultúrnej pamiatke možnosťou aspoň požiadať ministerstvo kultúry o dotáciu, tak vlastník "nepamiatky" v pamiatkovom súbore takúto možnosť jednoducho nemá.
Na záver tejto úvodnej časti môjho vystúpenia ešte jedno konštatovanie, či skôr apel. Ak to tento štát s ochranou kultúrnych pamiatok myslí vážne, mal by nájsť odvahu presvedčiť verejnosť, že bez financií zo štátneho rozpočtu to nepôjde, pričom nemusí ísť len o domáce zdroje, ale aj o adekvátny podiel financovania obnovy pamiatok z eurofondov. Práve teraz je tu tá vhodná chvíľa, keďže, ako vieme, práve teraz sa tvorí finančný rámec EÚ, programové obdobie na nasledujúcich sedem rokov. Nemožno robiť zásadné zmeny smerom k účinnejšej ochrane pamiatok a kultúrneho dedičstva, ktoré nemajú mať žiadny vplyv na verejné financie, ako sa konštatuje aj v návrhu tohto zákona. V opačnom prípade sa z tohto začarovaného kruhu nielen pamiatkari, ale ani spoločnosť ako celok nikdy nevymaní a bude v tejto oblasti pretrvávať stav takej podvyživenosti, že pamiatkové orgány budú rady, keď pamiatok bude čo najmenej. A to by bol naozaj Absurdistan, ktorého by sme sa asi nechceli dožiť.
A ešte, kým prejdem k predneseniu prvého z našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, spomeniem aspoň heslovite, na čo by sme mali podľa mňa v skorej budúcnosti zamerať pozornosť v záujme účinnejšej ochrany nášho kultúrneho dedičstva.
Po prvé, aby sa ochrana pamiatok prestala chápať ako brzda pokroku, ako sme toho boli svedkami za čias istého už nežijúceho ministra kultúry v nedávnej minulosti.
Po druhé, aby ochrana kultúrneho dedičstva bola verejným záujmom nielen na papieri ale aj v praxi.
Po tretie, aby adekvátna dotácia na obnovu pamiatky pre neštátneho vlastníka bola nárokovateľná. V našom návrhu sa toho dotýkame, ale tiež len čiastočne, pretože kým sa nezhodneme aspoň naprieč celým politickým spektrom a najlepšie naprieč celou spoločnosťou, tak nejaké radikálne návrhy v tomto smere budú zrejme v tejto chvíli nepriechodné. Takže až takí veľkí idealisti sme neboli ani my v našom návrhu, aby sme v tom urobili zo dňa na deň revolúciu.
Po štvrté, je žiaduce rozpracovať systém finančných a nefinančných motivačných nástrojov na podporu toho, aby vlastník pamiatky mal záujem pamiatku zrekonštruovať, udržiavať a užívať v súlade so zásadami pamiatkovej starostlivosti.
Po piate, je žiaduce viac sa venovať motivačným nástrojom na podporu účasti dobrovoľníkov na obnove, ale aj na monitorovaní stavu, respektíve zásahov do pamiatkovo hodnotných objektov, respektíve súborov, napríklad na spôsob stráže prírody, ktorú poznáme z príbuznej sféry ochrany prírody.
Po šieste, je žiaduce rozšíriť chápanie kultúrneho dedičstva napríklad aj na kultúrnu krajinu, či historické štruktúry krajiny, viac rešpektovať fenomény ako tradičný charakter krajiny, silueta, percepčné kvality, výhľadové kužele a podobne.
Po siedme, za úvahu stojí návrh, respektíve návrat k dvom kategóriám pamiatkových hodnôt a režimu ochrany, ako sme toho boli svedkami v minulosti, a to kategórie kultúrna pamiatka a národná kultúrna pamiatka. Opäť analógiu môžme nájsť v zákone o ochrane prírody a krajiny, kde máme prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie.
Po ôsme, treba venovať väčšiu pozornosť právnej záväznosti a sprísneniu režimu ochrany pamätihodností. Je to relatívne nová kategória, ktorá je ale dosť zavesená, ako sa hovorí, vo vzduchu.
Po deviate, treba venovať väčšiu pozornosť ochrane industriálneho dedičstva. Doslovná katastrofa, ktorá postihla v tejto sfére v ostatných rokoch Bratislavu, ale nielen Bratislavu, by mala slúžiť ako dostatočné memento.
Po desiate, účinnejšej ochrane či regulácii aktivít v ochrannom pásme pamiatok. To je opäť slovenské špecifikum, že máme pekne opravenú pamiatku, ktorá je obklopená ale takými objektmi, ktoré často nie je nevyhnutné vôbec, aby v jej blízkosti stáli, že nie je možné napríklad urobiť nejaký fotografický záber tej pamiatky. Jedine, že vo fotoshope sekundárne potom vyhodíme z neho tie všelijaké transformátory a iné príšernosti, ktoré pohľad na pamiatku doslova špatia.
Po jedenáste, mali by sme sa venovať celkovo väčšej vymáhateľnosti práva vo sfére ochrany pamiatkového fondu, lebo to krčenie pliec, ktorého sme svedkami zo strany pamiatkových orgánov vždy, keď prídeme o kus vzácneho pamiatkového dedičstva, vzbudzuje na jednej strane sústrasť, ale na druhej strane aj zúrivosť ľudí, ktorým na pamiatkach záleží.
Po dvanáste, je žiaduce účinnejšie prepojenie, respektíve koordinácia prípravy právnych noriem vo sfére ochrany kultúrneho dedičstva, a teda aj pamiatkového fondu s inými relevantnými právnymi normami, ako sú napríklad zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o podpore cestovného ruchu, stavebný zákon a podobne. Napríklad aj v súvislosti s povinnosťou prednostne spracovať a schváliť zásady pamiatkovej ochrany v pamiatkovo chránených územiach a povinne ich zapracovať do územno-plánovacej dokumentácie. V opačnom prípade opäť hrozí, že o tie pamiatkovo hodnotné objekty prídeme, pretože ak územný plán s nimi nebude počítať, tak bude dvojnásobne ťažké ich zachovať (alebo potenciálne pamiatkovo chránené, teda pamiatkovo hodnotné, ktoré nemusia byť vždy len tie, ktoré sú už vyhlásené).
A po trináste, uplatňovanie nadrezortného prístupu k ochrane a k udržateľnému využívaniu pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva. Takýto prístup nám vo všeobecnosti chýba nielen v tejto oblasti.
A teraz už dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Mikuláša Hubu a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (tlač 834).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 2 ods. 1 prvá veta znie: "Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, (ďalej budeme používať len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a archeologické dedičstvo s pamiatkovou hodnotou.".
Tu pripájame poznámku pod čiarou, ktorá znie: "2a) Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný) (oznámenie č. 344/2001 Z. z.) a Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (oznámenie č. 369/2001 Z. z.).".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Ešte bod 2 som vypustil.
"2. V § 2 ods. 2 znie:
"(2) Pamiatková hodnota sú zachované alebo dôvodne predpokladané hmotné prejavy historického architektonického, urbanistického, umelecko-historického alebo technického vývoja spoločnosti s vysokou mierou autenticity, ktoré môžu byť predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.".
Stručné odôvodnenie k týmto dvom bodom: Doterajšia definícia pamiatkového fondu bola príliš úzkou a orientovala sa iba na kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Treba však podotknúť, že existuje širšie spektrum predmetov, ktoré vykazujú znaky pamiatkovej hodnoty, a tieto by mali byť rovnako zahrnuté v pamiatkovom fonde tak, aby mohli byť dôsledne chránené. Ich definíciu obsahujú revidovaný Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva a Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy V ich zmysle archeologické dedičstvo obsahuje všetky pozostatky, objekty a všetky ostatné stopy ľudskej existencie v minulých vývojových obdobiach, ktorých zachovanie a štúdium pomôžu získať poznatky o histórii ľudstva a jeho vzťahu k prírodnému prostrediu a pre ktoré sú vykopávky a iné metódy výskumu ľudstva a jeho prostredia hlavným zdrojom informácií.
Rovnako je potrebné preformulovať definíciu pamiatkovej hodnoty, ktorá by mala byť oproti jestvujúcemu stavu rozšírená o veľmi dôležité kritérium autenticity.
2. V čl. I sa za bod 41 vkladá nový bod 42, ktorý znie:
"42. Za § 35a sa vkladá § 35b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 35b Pomoc štátu a obce pri pamiatkovom výskume
(1) Ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na pamiatkový výskum, môže požiadať o finančný príspevok ministerstvo a obec.
(2) Vlastník v žiadosti o finančný príspevok priloží rozhodnutie pamiatkového úradu o povinnosti vlastníka alebo správcu strpieť vykonanie pamiatkového výskumu podľa § 39 ods. 2 alebo o zmluvu o vykonaní pamiatkového výskumu. K žiadosti o finančný príspevok ministerstva vlastník priloží aj stanovisko obce, v ktorom je uvedená suma príspevku obce, prípadne dôvody, prečo obec finančný príspevok neposkytla."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na uskutočnenie pamiatkového výskumu, mal by mať možnosť požiadať o príspevok zo strany obce či ministerstva. Ide napríklad o prípady, v ktorých sa vlastník nepamiatkového objektu musí podrobiť pamiatkovému výskumu v zmysle nového § 39, prípadne má uzavretú zmluvu s oprávnenou osobou o vykonaní pamiatkového prieskumu. To, že sa nachádza budova vlastníka v pamiatkovom území, by nemalo byť na úkor vlastníka. Za navrhovaného stavu totiž vzniká riziko, že vlastníci budú brániť všetkými možnými prostriedkami vyhlasovaniu pamiatkových území a rovnako brániť pamiatkovému výskumu, čo určite nie je žiaducim stavom. Štát by mal naopak motivovať vlastníka k pozitívnemu vzťahu, čomu má napomôcť toto nami navrhované ustanovenie.
3. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Článok II (článok, pardon) Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 582/2004 Z. z., zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 517/2005 Z. z., zákona č. 120/2006 Z. z., zákona č. 538/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č.465/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 467/2009 Z. z., zákona č. 527/2010 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 460/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 484/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. Paragraf 17 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
"i) pozemky a stavby alebo ich časti, ktoré boli vyhlásené za kultúrnu pamiatku rozhodnutím podľa osobitného zákona."
Tu je poznámka pod čiarou, ktorá znie:
"§ 15 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
2. Za § 104g sa vkladá § 104h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 104h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2014
Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. i) sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku 2015."."
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k týmto dvom bodom, k bodom 1 a 2: Je žiaduce, aby bol vlastník nehnuteľnosti, ktorá je v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov vyhlásená za kultúrnu pamiatku, bol motivovaný k obnove tejto pamiatky. Zároveň treba zamedziť momentálnemu negatívnemu stavu pri vyhlasovaní kultúrnych pamiatok, kedy vlastníci predmetných nehnuteľností často podnikajú početné kroky voči tomu, aby k vyhláseniu vôbec došlo. Základná motivácia je finančná, keďže vlastníci sú obmedzení na právach a vyžaduje sa od nich vyššia finančná účasť na rekonštrukcii stavby z dôvodu používania špecifických rekonštrukčných a stavebných procesov. Poskytnutím daňovej úľavy, t. j. vyňatím kultúrnych pamiatok z dane z nehnuteľnosti, sa táto motivácia vlastníkov kultúrnych pamiatok týmto vlastníkom poskytuje.
Bod 2 je len legislatívno-technickou úpravou súvisiacou s čl. II bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, osobný rešpekt, samozrejme, rešpektujem vystúpenie dlhoročného ochranára, pamiatkara, odpracovanými možno tisíckami hodín bezplatne pri ochrane pamiatok. Ale predsa len teda, a preto som si pozorne vypočul tento prejav, len, predsa len v konečnom dôsledku, aj keď konštruktívne, predsa len ten tón bol viac-menej kritický, pričom preukázateľne tento návrh zákona je v ekonomickej situácii, v ktorej žijeme, v období fiškálnych paktov, dohôd a tak ďalej, krokom jednoznačne dopredu. Čiže to, to možno je škoda, že sme nezaregistrovali, a že cítiť aktívny prístup ministerstva k tomu, že napriek zlej situácii ekonomickej hľadať nejaké reálne možnosti, ktoré tu sú.
Ja pochádzam z Banskej Štiavnice, alebo dokonca ešte aj z obce Štiavnické Bane, ktorá je pri Štiavnici, ktorá je tiež národnou kultúrnou pamiatkou rovnako ako Štiavnica, tak si všímam aj také tie kontexty ochrany, pamiatkovej ochrannej činnosti, ako je, by som ho tak nazval, pamiatkarský ochranný idealizmus a realizmus. Nepochybne si viem predstaviť nedávnu situáciu, že proste štát nebude regulovať a určovať podmienky pri nakladaní s pamiatkou, pokiaľ na to nedá peniaze, alebo sa aspoň podstatnou časťou nebude na nich zúčastňovať. Ale tá ekonomická situácia pri tom obrovskom pamiatkarskom dlhu ochrannom, ktorý tu máme, je veľmi zložitá, asi to celkom nepôjde. A videl som celý rad situácií, kde pamiatkari nastolili tak vážne kritériá, že sa potencionálni investori nepustili do rekonštrukcie a pamiatka padla, sa znehodnotila úplne. Takže je tam celý rad vecí.
Takže som presvedčený, že tento zákon je pozitívny. K tým pozmeňovákom samozrejme zaujme stanovisko minister, k tomu sa ja nemusím veľmi vyjadrovať, aj keď teda veľmi všeobecne, že v zásade nie sú žiadnym zásahom a dá sa o tom samozrejme diskutovať, hoci viaceré z nich sú sporné, podotázka zastupovania, ale má to ďalšie kontexty. Aj keď samozrejme úmyslu v zásade rozumiem. Tak ja som presvedčený, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Maňo, áno, tento zákon je dobrý zákon, je to práve jeden z tých zákonov, ktorý naozaj posúva kultúrnu stránku do pozitív a teda do budúcnosti. Samozrejme, že dotkol si sa aj otázky, že bez financovania a adekvátneho financovania to naozaj nepôjde, tak ako bolo na teba aj reagované. S tým súhlasím a naozaj rekonštrukcia a obnova kultúrnych pamiatok si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Buď budú zabezpečené zo súkromných investícií, v tomto prípade však je otázne, či to pre dané súkromné osoby bude istým spôsobom výhodné a rentabilné, alebo na druhej strane pokiaľ sú tieto pamiatky v rukách povedzme samosprávy alebo tretích subjektov, občianskych združení a podobne, tak určite by ich mohol podporovať viacej štát. Najmä obce, ktoré majú vo svojom vlastníctve kultúrne pamiatky, nemajú zo svojich rozpočtov financie navyše, ktoré by naozaj zabezpečili plnohodnotnú rekonštrukciu týchto pamiatok.
V tomto pohľade mi je trošku naozaj, dosť zle teda padne, že na povedzme rekonštrukcie futbalových štadiónov, či hokejových štadiónov sa vynakladajú naozaj neúmerne vyššie finančné prostriedky ako na obnovu kultúrnych pamiatok. Už som to povedal aj viackrát, že kým futbalové štadióny kľudne mohli počkať, aj tie hokejové štadióny, pretože ešte nikomu nepadajú na hlavu a nemusia nám odísť do zabudnutia, tak kultúrne pamiatky nám naozaj môžu spadnúť a už ich nikto nevzkriesi. Takže v tomto by možno bolo potrebné len apelovať viacej na vládu, aby tie financie, ktoré sú k dispozícii, aj napriek tomu teda, že máme naozaj ešte stále to pokrízové obdobie a nie je tých financií dostatok, aby sa prerozdelili naozaj účelne a skutočne možno viacej dalo na rekonštrukciu tých pamiatok.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za vcelku podporné stanovisko kolegovi Hraškovi. Ku kolegovi Čížovi: ja som v tom úvode ten zákon v mnohom pochválil. Súhlasím s tým, že je určitým krokom vpred, a s nejakými teda menšími, väčšími výhradami. Na druhej strane si myslím, že je škoda, že neurobil aspoň krôčik vpred v tom zmysle tej kompenzácie majetkovej ujmy, keď máme použiť terminológiu z trošku inej oblasti, ktorá vzniká majiteľovi pamiatky z toho dôvodu, že tá rekonštrukcia pamiatky, údržba pamiatky je spravidla drahšia ako tie štandardné metódy. Ale nechcem opakovať to, čo som povedal v dosť obšírnom úvode. Ten úvod som aj preto pojednal takto, by som povedal, obšírne, lebo nie často sa tu o pamiatkach bavíme, je to skôr výnimočná situácia, príležitosť povedať si svoj názor a prípadne vyprovokovať diskusiu na tomto fóre, takže som nemohol nevyužiť túto príležitosť.
Možno ešte posledná zmienka o takom nejakom pamiatkovom purizme, o ktorom sa vyjadroval pán kolega Číž. Ja tiež nie som puritán, ono by sme museli ísť od prípadu k prípadu, ale viem si predstaviť aj situácie, že pamiatkari sa možno až nešťastne "postavia na zadné", ako sa hovorí ľudovo, v situácii, kde by sa možno aj väčšia tolerancia žiadala, ale vo všeobecnosti sú to skôr tí, ktorí ťahajú za kratší koniec povrazu, a myslím si, že aj v legislatívnej sfére by sme ich kompetencie mali čo najviac podporiť. Tak len toľko stručne v reakcii na faktické.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Keďže nechcem zdržovať, tak som prišiel skôr. Mám, chcel by som kratučko spomenúť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme spolu s pánom profesorom Hubom, ktorý mám pocit, že opísal dostatočne, len chcel by som pána spravodajcu poprosiť, a spolupredkladateľ, že by sa o bodoch 1 a o bodoch 2 hlasovalo zvlášť.
Ja by som si dovolil následne predložiť tiež pozmeňujúci návrh, ktorý je rozdelený do piatich častí. Chcel by som povedať, že keď sme tieto pozmeňujúce návrhy chystali, niektoré veci sme mali aj na výbore a niektoré sme sa snažili teda zapracovať tu priamo v pléne, rozdelil by som možno do dvoch takých podkategórií. Z pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladal pán poslanec Huba, boli dva, rozdelil by som ich do kategórie, jeden, ktorý zakladá náklady na štátny rozpočet, a druhý, ktorý podľa mňa rieši dosť výrazný nelogizmus, ktorý by sa prijatím tohto zákona mohol, ktorý by mohol prijatím tohto zákona nastať. Čiže budem sa venovať možno opisu toho bodu 2 pri § 35b, tzv. pomoc štátu a obce pri pamiatkovom výskume.
Podľa mňa, ako som sa pozeral na ten zákon, ktorý je predložený, by prijatím tohto zákona nastala nasledujúca vec: ak máte nehnuteľnosť v pamiatkovej rezervácii a pamiatkovo chránenom území a nie je to pamiatka, musíte absolvovať výskum; ak by to bola pamiatka, môžte požiadať o preplatenie alebo spolupodieľanie sa na nákladoch obec, ale ak sa nachádzate v tomto území a ani nevlastníte pamiatku, tak o toto požiadať nemôžete. Podľa mňa je to dosť nelogické, že nevlastním pamiatkovo chránený objekt, ale nachádzam sa v území, ktoré je pamiatkovo chránené, a pravdepodobne to budú nie veľmi vysoko príjmové osoby. Čiže určite poznáte takéto prípady, že je tam v pamiatkovo chránenom možno nejaký činžiak, malometrážny činžiak a bude vám nariadený pamiatkový prieskum, lebo sa nachádzate v pamiatkovo chránenom území, ale nemôžete štát požiadať, nemôžete požiadať samosprávu alebo v podstate štát, aby vám s tým pamiatkovým prieskumom pomohli, pretože nevlastníte pamiatku.
Pozmeňujúci návrh, ktorý sme dali, žiadam vás teda o podporu tohoto bodu 2, aby sme túto disproporciu medzi vlastníkmi pamiatok v pamiatkovom území a vlastníkmi nepamiatok v pamiatkovom území dali na rovnakú úroveň. Čiže myslím si, že mali by mať, ak teda má štát záujem, aby pamiatkové prieskumy aj na 5-, 6-, 10-ročných bytovkách prebiehali, ak si niekto chce vymeniť plastové okno v takto chránenom pamiatkovom území, aby sa, aby išiel v tom istom režime ako ten, ktorý je v pamiatkovom území a vlastní pamiatkovo chránený objekt. Toľko k predkladanému návrhu zákona, ktorý spolupredkladám s pánom Hubom.
Druhú časť som rozdelil do piatich bodov a predložím zvlášť pozmeňujúci návrh a tak isto by som poprosil o každom bode hlasovať zvlášť, pretože sa týkajú možno legislatívno-technických alebo aj teda terminologických vylepšení, a to aj na základe prebehnuvšej rozpravy a potom aj výsledkov, ktoré s odbornou obcou som následne, keďže pán poslanec Huba zorganizoval také stretnutie s odbornou obcou, kde boli pamiatkari, archeológovia a podobne, ja som aj pozýval zástupcov ministerstva priamo na výbore. A myslím si, že má významnú logiku, ak nechceme hovoriť o nejakých slovíčkach. Ale priamo zapracovanie termínov do návrhu zákona vie predchádzať možno nejakým dezinterpretáciám alebo nedobrému uplatňovaniu zákona, ktorý, a to chcem povedať, že je prepotrebný a je dobré, že ministerstvo tento návrh zákona pripravilo. Čiže chcem sa venovať bodu 1, ktorý hovorí o tzv. probléme, čo je, alebo že sa vypustila z úpravy nehnuteľná vec, pojem pri archeologickom náleze, kde sa vypúšťa pojem "alebo nehnuteľná vec". Ministerstvo dôvodí, že slovné spojenie "alebo nehnuteľná vec" sa z definície pojmu archeologický nález vypúšťa vzhľadom na možný konflikt so všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka, ktorá rozdeľuje veci na hnuteľné a nehnuteľné, čo teda podľa stanoviska ministerstva v aplikačnej praxi vznikali problémy aj z dôvodu úpravy režimu archeologického nálezu, ktorý je vlastníctvom Slovenskej republiky. Pri objektoch, ktoré sa tradične považovali za nehnuteľné archeologické nálezy, vznikal problém určenia vlastníka. Takýto archeologický nález sa po úprave považuje za súčasť pozemku, to jest archeologické nálezisko. Ja si myslím, alebo myslíme si, že práve vypustenie slov "alebo nehnuteľná vec" sa javí v kontexte ustanovenia ako výrazne nelogické. Napriek spomínaným problémom v aplikačnej praxi je vhodnejšie z hľadiska právnej istoty ponechať v definícii aj nehnuteľnú vec a nesústrediť sa iba na časť pozemkov, ktorou je tzv. archeologické ložisko.
Mám za to, že máme tu, všetci rozumieme, hnuteľný a nehnuteľný a celkom tomu dôvodeniu, že prichádza v aplikačnej praxi k problémom, ak sa toto vypustí. Ja to, snažili sme sa to právne a legislatívno-právne doplniť tak, aby bolo presne jasné, kde archeologické ložisko, ak robí aj s nehnuteľnými vecami, ako má byť právna ochrana, a preto si myslím, že ponechať aj ustanovenie nehnuteľnosti pri archeologických nálezoch je len a len dobré. A preto toto navrhujeme, aby sa do § 5 ods. 2 v druhej vete za slovo "munícia" vložilo slovo "strelivo". Prečítam následne.
Bod 2. Myslím si, že nie je dobré, že meníme koncepciu zastupovania štátu v trestnom konaní z ministerstva na pamiatkový úrad. Uvediem prečo. Doteraz ak prišlo k nejakému zastupovaniu v trestnom konaní, bolo samotné ministerstvo tým, kto zastupoval štát v týchto konaniach. Novela alebo teda tento zákon predložený si myslím, že zakladá určitý konflikt záujmov, a to hlavne v oblasti, keďže my pamiatkový úrad môžme považovať za odbornú organizáciu, ktorá dáva stanoviská na to, aby sa pri týchto konaniach, mohli sme sa oprieť o nejaký odborný moment, tak teraz pamiatkový úrad by bol ako keby v dvojúlohe, že bol by účastníkom trestného konania ako za štát a zároveň by dával stanoviská a odborné stanoviská k predmetnému trestnému konaniu. Myslím si, že poškodenú stranu v trestnom konaní alebo vôbec v trestnom konaní by malo zostať ministerstvo a mali by sme nechať to, že odborné posudky, ktoré pre účely tohoto trestného konania vydáva pamiatkový úrad, by mali aspoň možno zdanie, alebo možno reálnu úlohu v tom, že by zabezpečili nestrannosť. Neviem si predstaviť, ak by účastníkom konania, kde by tieto odborné posudky boli treba, by bol samotný pamiatkový úrad a zároveň by v tomto procese podával odborné stanoviská. Preto navrhujem, aby naďalej štát zastupoval v trestnom konaní samotné ministerstvo a pamiatkový úrad, aby zostal na tejto odbornej rovine. A chceli by sme, aby teda ostalo v pôsobnosti pamiatkového úradu ako organizácie s expertným zastúpením vydávanie odborných posudkov, avšak teda v trestných veciach by zostalo ministerstvo zodpovedné za štát.
Tretí návrh alebo tretí pozmeňovací, tuto by som dvojku, trojku môžme hlasovať spolu, lebo to je len legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s bodom 2.
V štvrtom bode pozmeňujúceho návrhu si myslím, že jedná sa o tzv. platnosť alebo neobmedzenú platnosť rozhodnutí, ktoré vedú k, alebo hovorí sa o zámere obnovy kultúrnych pamiatok. Teraz je to nastavené tak, že ak k takémuto rozhodnutiu príde, teraz myslím tento návrh zákona, tak má neobmedzenú platnosť. My navrhujeme, aby táto platnosť bola podobne, ako je v stavebnom zákone alebo v iných normách, ktoré vedia s týmito, alebo robia v podobnom režime, aký chceme pri obnove stanoviť, aby platil na dva roky s opciou na predĺženie na desať. Ale nemyslím si, že by neobmedzená platnosť takéhoto rozhodnutia o zámere obnovy mala mať v zmysle reálneho uskutočnenia tej obnovy neobmedzenú platnosť, pretože tie veci vedia chátrať a meniť sa v priestore a čase. A keď už teda niekto pristúpi k zámeru obnovy, tak by aj orgán, v tomto prípade krajský úrad, mal vedieť, alebo malo by sa pristúpiť k vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia o zámere obnovy a neobmedzená platnosť takéhoto rozhodnutia nedáva, ako keby nebolo. Čiže myslím si, že nemôže mať neobmedzenú platnosť, pretože stav tých nehnuteľností, ktoré sa majú obnovovať, sa môže zmeniť a vlastne v tom priebehu času, ak to je fakt neobmedzená platnosť aj zásadne, a preto je potrebné, aby to rozhodnutie prihliadalo na skutočnosti, v akom je tá pamiatka v stave teraz, pretože ak je neobmedzená platnosť, tak niekto pristúpi o 15 rokov, a tá pamiatka môže byť v úplne inom stave. Preto by bolo dobré, keby sme obmedzili platnosť rozhodnutia na dva roky a, hovorím, s opciou na desať rokov, pretože vieme, že pamiatky môžu byť obnovované aj v režime náročnom a môže to trvať. Ale myslím si, že desaťročný horizont je celkom slušný alebo dosť veľký časový rozsah na to, aby sme mohli, alebo aby ten, kto pamiatku obnovovať chcel, tento zámer vykonal. Preto navrhujeme termín vykonania toho zámeru, ak krajský úrad rozhodne o zámere obnovy, aby ten, kto tú pamiatku vlastnil, nedisponoval rozhodnutím o zámere obnovy neobmedzene, ale iba teda nejaký časový úsek.
A posledný piaty moment bol preberaný aj na výbore a následne ale archeológovia, teda odborná obec sa vyjadrila veľmi skepticky k tomu, čo ministerstvo zamýšľa pri tzv. nedeštruktívnych metódach archeologického výskumu. Myslím si, že nedeštruktívne metódy, ako napríklad zhotovovanie skíc, nákresov, nevplývajú nejakých spôsobom na nálezisko, archeologický nález alebo celkovú nálezovú situáciu a nie je dôvod ich nejakým spôsobom z hľadiska ministerstva regulovať. V prípade regulácií totižto hrozí práve archeológovi, oprávnenej osobe, ktorá vykonáva tzv. nedeštruktívnu metódu, čiže si kreslí na nejaký nákres alebo nejakým spôsobom skúma možný objekt výskumu aj vo voľnom čase, že bude postihnutá kvôli vykonávaniu tzv. neoprávneného archeologického prieskumu. Tým je postavenie oprávnených osôb absolútne v absurdnej situácii, keď ich postavenie je omnoho slabšie v porovnaní s osobami, ktoré vykonávajú to isté, kreslia si skice, výskum načierno, alebo ich môžme nazvať aj tzv. vykrádačmi hrobov. Čiže oprávnená osoba, ktorá môže vykonávať archeologický prieskum a bude si kresliť skicu a robiť tzv. nedeštruktívnu metódu archeologického výskumu, môže byť postihnutá za to, že tento archeologický výskum vykonáva. Na druhej strane ten, kto nie je archeológom a príde na takéto územie a vykonáva nedeštruktívne vykrádanie hrobu, postihnutá byť nemôže. Naozaj to považujem za absurdné, a preto navrhujeme vypustiť slová "nedeštruktívnych metód archeologického prieskumu", aby sa nedávali do návrhu zákona a skôr by sme sa mali tešiť, že niekto sa zaujíma z archeologickej obce a môže predísť neoprávneným osobám, ktoré pri nedeštruktívnych metódach, čiže voľného zámeru archeologického priestoru, vykonávať nejaký prieskum. Myslím si, že pri schválení tohto bodu v predloženom znení bez zohľadnenia tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, hrozí situácia, že fotograf zhotovujúci záznam hradu či inej pamiatky, ktorý je oprávnenou osobou, môže byť obvinený z neoprávneného archeologického výskumu. V dikcii návrhu zákona to je. Myslím si, že nie je treba chodiť veľmi ďaleko, aby k uplatneniu takéhoto absurdného konania voči archeológom prišlo, preto by sme mohli predchádzať stavu, kedy je rozdiel medzi archeológom a rozdiel medzi bežným občanom iba v tom, že je archeológom a fotí si hrad a môže byť táto jeho činnosť považovaná za nedeštruktívnu metódu archeologického výskumu a takéto absurdity by v zákone byť nemali.
Je to teda, štyri podľa mňa zmeny, ktoré by mohli vylepšiť veľmi vítaný návrh zákona o obnove ochrany pamiatkového fondu, a preto si vás dovolím požiadať o podporu.
Teraz by som pristúpil k, aby som aj procesu urobil zadosť, k prečítaniu predmetného pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, rozdaný ho máte v laviciach v pravom hornom rohu pod č. 1, tlač 834.
Vládny návrh zákona, ktorým sa a mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé, v čl. I bod 1 znie:
"V § 2 ods. 5 v druhej vete sa za slovo "munícia" vkladá slovo "strelivo",."
Odôvodnenie: Vypustenie slov "alebo nehnuteľná vec" sa javí v kontexte znenia ustanovenia ako nelogické. Napriek problémom pri aplikačnej praxi sa javí vhodnejšie ponechať v definícii aj nehnuteľnú vec a nesústrediť sa iba na časť pozemku, ktorou je archeologické ložisko.
V bode 2, po druhé. V čl. II sa za bod 4 vykladá nový bod 5, ktorý znie:
" 5. V § 4 sa ods. 1 dopĺňa písm. h), ktoré znie:
"h) Zastupuje štát ako poškodenú stranu v trestnom konaní v rozsahu pôsobnosti podľa tohto zákona."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Niet dôvodu, aby pamiatkové orgány zastupovali štát v trestnom konaní. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na ochranu pamiatkové fondu, mala by to byť preto jeho výslovná úloha. Navyše by podľa vládneho návrhu zákona dochádzalo ku konfliktu záujmov, keď by pamiatkový úrad v trestnom konaní štát zastupoval a zároveň by v trestnom konaní vydával aj odborné posudky. Preto ponecháva v pôsobnosti pamiatkového úradu ako organizácie s expertným zastúpením vydávania odborných posudkov, avšak zastupovanie v trestných veciach sa prenáša na ministerstvo.
Po tretie, v čl. I v bode 1, v čl. I bode 14 v § 10 ods. 2 sa vypúšťa písm. r).
Odôvodnenie: Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu v zmysle predchádzajúceho bodu 2.
Po štvrté, v čl. I bod 30 znie:
"30. V § 32 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:
"V rozhodnutí o zámere obnovy podľa ods. 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy. Rozhodnutie o zámere obnovy podľa ods. 2 platí na dva roky od nadobudnutia jeho právoplatnosti, ak krajský pamiatkový úrad v odôvodnených prípadoch nestanoví dlhšiu lehotu, najviac však desať rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zámere obnovy.".".
Odôvodnenie: Predkladateľ, alebo som toho názoru, že rozhodnutia nemôžem, rozhodnutie nemôže mať neobmedzenú platnosť, pretože stav nehnuteľnosti sa v priebehu času môže zmeniť, a to aj zásadne, preto je potrebné, aby sa v rozhodnutí na takéto skutočnosti prihliadalo. Predkladateľ vychádza zo štandardnej doby platnosti stavebného povolenia, avšak s prihliadnutím na osobitný charakter obnovy kultúrnej pamiatky dáva krajskému pamiatkovému úradu možnosť lehotu predĺžiť, a to až na dobu desať rokov. Pri obnove totiž môžu byť použité historické, či časovo náročné postupy, ktoré si vyžadujú dlhšiu dobu ako štandardný stavebný proces, nie však neobmedzenú.
Po piate, v čl. I bode 42 v § 36 ods. 1 sa vypúšťajú slová "nedeštruktívnych metód a".
Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že nedeštruktívne metódy ako napríklad zhotovovanie skíc či nákresov nevplývajú na archeologické nálezisko, na archeologický nález alebo nálezovú situáciu, nie je dôvod ich preto regulovať. V prípade regulácie totiž hrozí oprávnenej osobe, ktorá vykonáva nedeštruktívnu metódu vo voľnom čase, že bude postihnutá kvôli vykonávaniu neoprávneného archeologického výskumu. Tým je postavenie oprávnených osôb v absurdnej situácii, keď je ich postavenie slabšie v porovnaní s osobami, ktoré vykonávajú archeologický výskum načierno ako tzv. vykrádači archeologických nálezísk. Rovnako pri schválení tohto bodu v predloženom znení vládneho návrhu zákona, bez zohľadnenia tohto bodu môjho pozmeňovacieho návrhu, hrozí situácia, že fotograf zhotovujúci záznam hradu či inej pamiatky môže byť ako oprávnená osoba obvinený z neoprávneného archeologického výskumu.
Myslím si, že na záver by som iba pár poznámok. Je to veľmi zložitá a myslím si vo viacerých bodoch prínosná právna úprava a viacerí a veľmi nepoliticky sa vyjadrili, že tento návrh zákona bol potrebný. Je dobré, že ministerstvo si v tejto situácii splnilo svoj vlastný zámer, legislatívny, a s touto novelou prišlo. Chcel by som v tomto bode iba poprosiť o podporu návrhov, ktoré som predniesol, pretože v niektorých bodoch vedia dobrý návrh vylepšiť a možno odstrániť niektoré nelogizmy alebo aj možné absurdné situácie, ktoré v tomto znení by mohli vzniknúť. Dúfam, že získajú pozmeňujúce návrhy podporu a ďakujem vám v tejto chvíli za pozornosť.